Terénne sociálne pracovníčky a sociálne pracovníčky obce pripravili vianočnú akciu s názvom "Obrátený adventný kalendár". Kto by mal záujem darovať niečo (napr. oblečenie, hračky, potraviny, sladkosti..), môže tak urobiť do 20.12.2018 a priniesť danú vec na OcÚ do kancelárie TSP a TP. Tento balíček bude odovzdaný dňa 20.12.2018 sociálne slabšej rodine z obce, ktorá to potrebuje najviac.

BRATISLAVA 29. novembra 2018 - Jubilejný desiaty ročník festivalu ONE DAY JAZZ sa vydaril. Diváci odchádzali šťastní, prijali jazzové hviezdy s nadšením. Jesenná edícia priniesla kvalitný  výber medzinárodných aj domácich hudobníkov. Oskar Rózsa, Seamus Blake a Omer Avital v Ateliéri Babylon. Šeban, Vitouš, Valihora a po nich Richard Bona v žilinskom divadle. Na záver Kurt Rosenwinkel a charizmatický Richard Bona ešte raz v Istropolise v Bratislave.

ONE DAY JAZZ Festival prezentuje nielen svetovú hudbu, ale, ako zdôrazňuje riaditeľ festivalu Martin Valihoru, jeho poslaním je uvedomovať si hudbu ako emocionálnu platformu pre všetky kultúry sveta. Pripomínať si kľúčové pojmy ako sú humanizmus a tolerancia. Na prvých dvoch koncertoch festivalu si zahrali vynikajúci gitarista Andrej Šeban a Martin Valihora s virtuózom na kontrabas Robertom Balzarom.

"Martin s Robertom hrá v zostave Ilustratosphere, poznáme sa dlho. On má, tak ako ja, vzťah k folklórnym adaptáciám. Hrali sme moje skladby aj úpravy ľudových piesní, bolo to veľmi osviežujúce," prezradil jeden z našich najlepších gitaristov Andrej Šeban.

Organizátor festivalu Martin Valihora pozýva hostí podľa vlastného umeleckého cítenia a vyberá to, čo sa jemu samému páči. Vtedy môže koncerty aktívne propagovať a stáť si za svojim výberom účinkujúcich umelcov.

"Pozývame aktuálne svetové hviezdy moderného jazzu, lebo viem, že to treba vidieť a zažiť. Veľmi sa teším, že prišiel Richard Bona, pozná Slovensko, má tu široký okruh fanúšikov. Zahral vlastnú tvorbu dokonca na dvoch koncertoch," teší sa z vynikajúcich hudobníkov Martin Valihora.

Po Košiciach a Novom Meste nad Váhom zavítal festival ONE DAY JAZZ aj do Žiliny, kde zahralo trio Šeban, Vitouš, Valihora a diváci v Mestskom divadle sa potešili aj so slávnym Richardom Bonom.

"Bol to náš prvý koncert s Miroslavom Vitoušom, jeho hudobný koncept je veľmi voľný a musím dobre počúvať a reagovať na všetko, čo sa na pódiu deje. Ľudia boli nadšení, aj nám sa to páčilo, vyzerá to, že budeme aj častejšie spolu hrávať," hovoril o stretnutí s legendárnym Miroslavom Vitoušom Andrej Šeban.

Organizátor festivalu Martin Valihora je významný bubeník a perkusionista, ktorý vyrástol v rodine hudobníkov a vyštudoval slávnu Berklee College of Music v Bostone. Hral so všetkými významnými slovenskými skupinami ako Prúdy, Fermata či Collegium musicum. Spolupracoval s japonskou jazzovou klaviristkou Hiromi Uehara a hosťuje s rôznymi interpretmi v USA.

"V nedeľu sme mali silné meno, kanadského tenorsaxofonistu a hudobného skladateľa Seamusa Blaka, ktorý si už získal pozíciu na newyorskej scéne. Je to veľký hudobník, ktorý ako všetci dôležití umelci pokračuje v tradícii, ale cíti aj moderný jazz. V stredu prišiel Kurt Rosenwinkel so slávnou rytmikou, čo je práve bonus nášho festivalu, " vysvetľuje Martin Valihora.

"Sú tu fajn ľudia, super atmosféra. Festival má výborný program, prišiel Richard Bona, Seamus Blake, super.  Zahrali sme hlavne jazzové štandardy,  a aj moje skladby," pochválil festival aj ľudí špičkový gitarista Kurt Rosenwinkel. Okrem toho mu vraj na Slovensku chutil hlavne guláš.

Vrcholom posledného koncertu v Istropolise bolo vystúpenie kamerunského basgitaristu, ktorý sa cez Paríž "prejazzoval" až do New Yorku a skúsenosti nabral s takými menami ako Pat Methany, Mike Stern či Bobby McFerrin.

"Začal som hrať ako 5-ročné dieťa, väčšina mojej rodiny boli totiž muzikanti. Otec aj starý otec. Hrám celý život, tak ako to cítim, niekedy improvizujem. Milujem hudbu stále viac a viac. Výnimočnosť je v opakovaní, keď chcete byť dobrý, urobte pre to niečo a robte to stále. Na Slovensku som bol už viackrát, máte tu skvelé publikum a pekné ženy, " konštatoval sympatický Richard Bona.

S hviezdou festivalu, s basgitaristom Richardom Bonom si zahral na jednom pódiu aj mladučký 8-ročný hráč na basgitaru z Komárna Aron Hodek. Hrá od troch rokov a už má za sebou účinkovanie s Radovanom Tariškom či Petrom Lipom.

"Hra na basgitare ma veľmi baví, mám aj menšiu, ale viem hrať aj na veľkej basgitare. Musím cvičiť každý deň, aj keď chodím do školy. A cez víkendy cvičím aj desať hodín," povedal malý Aron Hodek, ktorý nemal pred vystúpením s veľkou hviezdou žiadnu trému.

"Taký talent je výnimočný, som naňho pyšný. Považujem za povinnosť dať šancu mladému umelcovi, tak ako som ju kedysi dostal ja," hovorí o zodpovednosti voči mladým umelcom Martin Valihora.

ONE DAY JAZZ Festival spolu s partnermi venoval talentovanému Aronovi Hodekovi finančný príspevok na cestu do USA, aby tam mohol napredovať vo svojej hudobnej kariére. Práve podporu mladých talentov si dáva festival ako svoju úlohu a vo výnimočných prípadoch aj týmto spôsobom.

BRATISLAVA 29. novembra 2018 - Americká obchodná komora v SR (AmCham Slovakia) vyhlásila výsledky 24. ročníka charitatívnej zbierky "Thanksgiving Charity Drive" a neziskovej organizácii odovzdala 8 790 EUR, ktorá ich využije na vzdelávanie a služby ranej starostlivosti o deti z rómskych komunít.

Ronald Blaško, výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory v SR vysvetľuje: "Projekt Americkej obchodnej komory v SR "Thanksgiving Charity Drive” realizujeme každoročne pri príležitosti amerického sviatku Dňa vďakyvzdania. V rámci tohto dňa vzdávame vďaku za to, čo máme. Nezabúdame však na to, že mnohí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii, a preto sa snažíme pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú."

OZ Cesta von realizuje od augusta 2018 pilotnú fázu projektu Omama, ktorého cieľom je preťať cyklus generačnej chudoby rozvíjaním potenciálu a zručností detí z chudobného prostredia už od kľúčového raného veku. Aktivity, ktoré sú súčasťou tohto projektu majú za cieľ vybudovať zdravšie základy pre neskorší úspech detí v škole a v dospelom živote. "V mene našej organizácie ďakujeme Americkej obchodnej komore v SR a jej členom, že sa rozhodli podporiť svojim štedrým darom náš projekt. Vďaka finančným prostriedkom projekt rozšírime o ďalšie komunity a vyškolíme a zamestnáme ďalšie omamy, ktoré tak budú mať vplyv na viac ako 100 detí z rómskych osád, ďakuje Pavel Hrica, výkonný riaditeľ organizácie Cesta von.

"Omamy" sú ženy z rómskych komunít, ktoré sú vyškolené, aby rozvíjali, vzdelávali a stimulovali malé deti vo vylúčených osadách najchudobnejších častí Slovenska. V Muránskej Dlhej Lúke, v Kecerovciach a Zborove poskytujú štyri omamy služby ranej starostlivosti o deti zo 60 rodín. Omama Alexandra Giňová zo Zborova hodnotí: "Byť omamou pre mňa znamená, že som súčasťou riešenia problému chudoby, s ktorou sa denne stretávam u nás v osade. Rómske deti, ktoré nedostávajú od malička potrebné podnety, v škole výrazne zaostávajú, pričom to tak vôbec nemusí byť. Teším sa, keď vidím tie pokroky, prvé slová v slovenčine, zlepšovanie v jemnej motorike, v schopnosti udržať pozornosť. Verím, že cesta von z chudoby existuje a náš projekt ju deťom z chudobných komunít pomôže nájsť."

Finančné prostriedky pre vybranú neziskovú organizáciu Americká obchodná komora v SR získala vďaka štedrej podpore svojich členských firiem. Pred a počas slávnostnej večere Thanksgiving Gala Charity Dinner prebehla zbierka. Ronald Blaško dopĺňa: "Táto charitatívna zbierka je príležitosťou pre všetky členské spoločnosti Americkej obchodnej komory v SR, aby podporili aj také projekty, ktoré nie sú bezprostredne späté s ich podnikateľskou činnosťou, avšak vo veľkej miere ovplyvnia životy tých ľudí, ktorí to skutočne potrebujú."

BRATISLAVA 29. novembra 2018 - V tejto krajine nebýva zvykom, že mladí ľudia už od strednej školy podnikajú. Študovali v zahraničí, po ukončení sa vrátili na Slovensko a napísali knihu Hlava 20. Stala sa bestsellerom. Dvaja šikovní mladíci burcujú mladých ďalej s novou knihou Hlava 21: Začni dnes!

Juraj Gago (22) a Andrej  Krúpa (24) vydali pred dvomi rokmi svoju prvú motivačnú knihu s názvom Hlava 20. Kniha obsahovala 20 skvostných myšlienok určených pre mladých ľudí. Niesla odkaz, aby mladí išli za svojimi snami, vzdelávali sa, cestovali, ale aby nezabudli, kde je ich domov a urobili Slovensko lepším.

Hlava 20 sa veľmi ľahko čítala a zaujala verejnosť svojim prirodzeným mladíckym jazykom či interaktivitou s čitateľom. Knihu podporili dokonca aj viaceré známe osobnosti - Andrej Kiska, Peter Sagan, Sajfa, Majk Spirit, Mária Čírová, Matej Tóth, Vlado Kobielsky, Lukáš Latinák… Stala sa u nás bestsellerom a vyšla aj v anglickom jazyku.

Po nečakanom úspechu s prvou knihou založili Juraj s Andrejom podnikateľský inkubátor pre mladých Perry Talents. Ide o projekt, na Slovensku jedinečný svojho druhu, ktorý dáva začínajúcim podnikateľom možnosť obklopiť sa v coworkingovom priestore v centre Bratislavy lektormi a mentormi, ktorí ich posúvajú ďalej.

Práve po založení inkubátora pocítili mladí autori potrebu napísať ďalšiu knihu. Hlava 21: Začni dnes! dáva ich rovesníkom konkrétne rady, ako začať podnikať alebo robiť to, čo v živote chcú na základe ich vlastných úspechov i pádov v podnikaní. "Čas sa kráti, je to iba o tom, kedy sa mladý človek rozhodne a premeni sny na realitu, nie len premýšľať o tom, ale aj robiť,” vysvetľuje Andrej Krúpa.

Knihu pokrstili bratia Juraja a Andreja a výnimočnú udalosť podporil aj Sajfa, ktorý dokonale prispel ku skvelej a uvoľnenej atmosfére na krste v Panta Rhei. "Chceme, aby kniha vzbudila u mladých túžbu po aktivite, aby prinášali nové nápady, inovácie a reálne pomohli posunúť Slovensko dopredu,” dodáva Juraj Gago.

Knižka obsahuje súbor 21 myšlienok inšpirujúcich čitateľov začať dnes. Je o podnikaní, disciplíne a práci, ktorá dáva zmysel. Pre každého, kto chce a nielen túži. Knihu Hlava 21 dostanete vo všetkých kníhkupectvách už začiatkom decembra. Skvelý tip na Vianočný darček!

Povedali o knihe:

Prvé slovo, čo mi napadlo po prečítaní prvej myšlienky, bolo slovo ,,konečne”. Konečne niekto napísal zrozumiteľne a jazykom mladej generácie, ako a prečo byť lepším človekom, priateľom a podnikateľom. V živote každého človeka je dôležité nájsť svoje životné poslanie a verím, že táto kniha ukáže mnoho mladým ľuďom tú správnu cestu.

Adrián Rác
HB Reavis

Už po prečítaní prvej knihy Hlava 20 som vedel, že bude mať úspech. Stalo sa, je bestsellerom. Nová kniha Hlava 21 ma taktiež presvedčila, že sa bude mladým ambicióznym ľuďom páčiť. Želám si, aby ich inšpirovala k naplneniu svojich snov a priniesla do ich životov motiváciu a radosť.

Vladimír Kobielsky
herec

Chalani v knižke píšu - skúsenosti získaš, až keď začneš - robíš, padáš, vstávaš. To je koncentrát úspechu. Neležať, nefňukať, makať na sebe. Veľmi držím palce všetkým s touto životnou filozofiou.

Oliver Brunovský
zakladateľ a dlhoročný šéfredaktor týždenníka TREND

BRATISLAVA 29. novembra 2018 - Podľa posledných informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization) žilo v roku 2017 na celom svete približne 36,9 milióna ľudí infikovaných vírusom HIV.

Viac ako dve tretiny z nich v subsaharskej Afrike. V najviac postihnutých krajinách je vírusom infikovaný každý tretí dospelý človek. V minulom roku sa podľa WHO na svete každý deň nakazilo 5 000 ľudí. Humanitárna organizácia MAGNA lieči ľudí nakazených vírusom HIV v najviac ohrozených častiach sveta už od roku 2002.

Každý rok si 1. decembra pripomíname Svetový deň boja proti AIDS. Humanitárna zdravotnícka organizácia MAGNA, ktorú fotograf Martin Bandžák založil a riadi spoločne s psychologičkou Denisou Augustínovou, začala už
V roku 2002 ako jedna z prvých organizácií liečiť pacientov s HIV a pomáha tak zastaviť epidémiu HIV/AIDS v Kambodži. Detským pacientom zabezpečila život zachraňujúce antiretrovirálne lieky (ARV) a prístup ku kvalitnej liečbe. Následne rozšírila HIV/AIDS programy do ďalších kriticky postihnutých krajín ako napríklad Vietnam, Keňa, Kongo a Nikaragua.

Na fotografii zachytil Martin Bandžák Sok, ktorá vstúpila do MAGNA HIV/AIDS programu v Kambodži a čoskoro nato sa jej narodil syn Kin. "Dnes už má 3 mesiace a je úplne zdravý. Prenos vírusu HIV z matky na dieťa sa nám darí zastaviť až v 98% prípadoch," uvádza Denisa Augustínová, zakladateľka a riaditeľka operačnej sekcie MAGNA a zároveň pripomína, ako dôležité je monitorovať liečených pacientov. Denisa Augustínová sa venuje problematike a liečbe HIV už od roku 2002. Ďalej  dopĺňa "Náš HIV/AIDS program je teraz zameraný hlavne na deti a dospievajúcu mládež a prevenciu prenosu vírusu z matky na dieťa".

MAGNA lieči a poskytuje starostlivosť viac ako 3 000 deťom a mladistvým v Kambodži, ktorí žijú s vírusom HIV. "V krajine však týmto ochorením trpí viac ako 70 tisíc ľudí. Najohrozenejšiu skupinu tvoria mladí ľudia - teenageri. Sú vo veku, keď bojujú so všetkým a všetkými, navyše sú často siroty a žijú v ťažkých životných podmienkach", dodáva Denisa Augustínová. Drvivá väčšina detí žijúcich s vírusom HIV sa nakazila od svojej matky počas tehotenstva, pôrodu alebo dojčenia. A pritom prevencia prenosu vírusu z matky na dieťa pomocou liečby ARV môže znížiť prenos na menej ako 2%.

"Náklady na lieky sú teraz lacnejšie ako kedykoľvek predtým. Je ale stále potrebné vynaložiť úsilie na kvalitnú liečbu, ktorá nakazeným umožní žiť dlhší a zdravší život.", dopĺňa ešte Denisa Augustínová.

Svetový deň boja proti AIDS je celosvetovo významný deň, vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ako príležitosť k osvete o tomto smrteľnom ochorení. Zároveň slúži k vyjadreniu podpory ľuďom žijúcim s HIV a ucteniu si pamiatky jeho obetí. Prvýkrát bol celosvetovo vyhlásený v roku 1988 a tento rok tak oslavuje 30 výročie. V roku 1996 vznikol program OSN pre boj proti HIV a AIDS a prevzal organizáciu a propagáciu Svetového dňa boja proti AIDS. Medzinárodným symbolom boja proti AIDS a vyjadrením solidarity a spoluúčasti s ľuďmi nakazenými vírusom HIV je od roku 1991 červená stužka. Je použitá priamo v logu Svetového programu boja proti AIDS aj českého Národného boja proti AIDS.

Viac informácií o humanitárnej zdravotníckej organizácii MAGNA nájdete na www.magna.sk.

Liečime vďaka Vám

PREŠOV 29. novembra 2018 - Prešovské obchodné centrum EPERIA Shopping Mall má za sebou úspešný prvý rok prevádzky. Moderné regionálne nákupné centrum s celkovou prenajímateľnou plochou 21 970 m2 vyrástlo v obchodnej zóne na sídlisku Sekčov, z ktorej sa tak stala hlavná nákupná destinácia Prešova. Okrem nákupného zážitku EPERIA za posledný rok hostila viacero rôznorodých kultúrnych, osvetových a športových podujatí pre širokú verejnosť, ktoré sú zaujímavým obohatením ponuky akcií v meste. Status EPERIE ako ideálneho miesta pre nákupy a zároveň kultúrno-spoločenského centra potvrdzuje aj stabilne rastúca návštevnosť, ktorá od otvorenia presiahla už 3,5 milióna ľudí.

Prešov je s 91 000 obyvateľmi tretím najväčším slovenským mestom a EPERIA je tak najväčším obchodným centrom v celom regióne. Jeho poloha zabezpečuje obslužnosť širokej spádovej oblasti pokrývajúcej severovýchod Slovenska, ktorá predstavuje spolu až 330 000 ľudí. Vďaka EPERII otvorili v Prešove svoje vôbec prvé prevádzky viaceré renomované značky. "Pri otvorení EPERIE sme si dali za cieľ priniesť do Prešova regionálne obchodné centrum, ktoré bude názvom "prešovské", ale  dizajnom svetové. To znamená, že ponúkne taký zážitok z nakupovania, aký sa na regionálne obchodné centrum patrí. Ponuku značiek a služieb sme namixovali zo všetkých dostupných značiek, ktoré boli pripravené otvoriť svoje prevádzky v Prešove, a s ohľadom na veľkosť centra. Veľmi nás teší, že už po prvom roku fungovania obyvatelia Prešova prijali EPERIU za "svoje" nákupné centrum, čo bol náš primárny cieľ," hovorí Peter Píš, vedúci oddelenia leasingu JTRE.

Dominantu obchodného centra tvorí centrálne námestie otvorené cez dve podlažia, ktoré poskytuje priestor pre príležitostné kultúrne a verejné podujatia a aktivity pre rodiny s deťmi. Užitočným doplnkom centra je Möbelix Biznis zóna vybavená elektrickými prípojkami, ktorá návštevníkom umožňuje popri nakupovaní vybaviť si pracovné stretnutie, či dobiť si svoj mobil alebo notebook. V lete sú obľúbeným miestom návštevníkov letné terasy.

EPERIA (1. etapa) – FAKTY A ČÍSLA:

názov je odvodený z 2 historických názvov Prešova – maďarského Eperjes a nemeckého Eperies
zastavaná plocha celkom: 37 300 m2
prenajímateľná plocha pre maloobchod: 21 970 m2
počet parkovacích miest: 195 podzemná garáž a 366 externé parkovisko
počet prevádzok: 93
investor: VSV consulting, a.s., developer: J&T REAL ESTATE, a.s.
výška investície: 50 mil. eur

Druhá etapa v príprave

Úspešný prvý rok fungovania potvrdil aj plány investora pokračovať v rozšírení centra o ďalšie prevádzky. Očakávaná rozloha 2. etapy je 10 000 m2, pribudnúť by malo 200 parkovacích miest a zastávka MHD priamo pri obchodnom centre.

"Radi by sme do Prešova priniesli aj ďalšie značky, ktoré sme pre kapacitu prvej etapy nemali možnosť umiestniť. Realizáciou 2. etapy sa EPERIA zaradí medzi top regionálne obchodné centrá Slovenska. V našich plánoch figuruje fitness centrum, významná módna značka, kino ako i ďalšie známe módne značky, a rokujeme aj s prevádzkou rýchleho občerstvenia spolu s Drive-In," vysvetľuje P. Píš.

Otvorenie 2. etapy sa očakáva na jeseň 2020, na tretie narodeniny centra. Okrem plánov na rozšírenie EPERIE sa počíta aj ďalšou komerčnou výstavbou v blízkom susedstve. Zóna Sekčov, ktorá je už dnes hlavnou nákupnou destináciou Prešova, by sa mala rozšíriť o veľkú predajňu s nábytkom a hobby potrebami.

EPERIA nastavila nové štandardy v oblasti nákupných centier

EPERIA už pri svojom vzniku nastavila vo viacerých oblastiach nový štandard. Veľká pozornosť bola venovaná riešeniu dopravy a mobility, čo sa prejavilo v orientácii vstupov centra tak, aby prirodzene nadväzovali na tok ľudí z parkovacích plôch a z okolitých peších a cyklistických trás. OC EPERIA je bezbariérové a disponuje bezplatnou WIFI.

Ako prvá budova v Prešove a jediné nákupné centrum mimo Bratislavy je EPERIA držiteľom ekologického certifikátu BREEAM. EPERIA je nielen ekologickou stavbou, ale v tomto prístupe pokračuje aj počas prevádzky. Ponúka 2 nabíjacie stanice, ktoré dokážu nabíjať až štyri elektrické vozidlá. Zároveň vo svojich priestoroch realizuje viaceré environmentálne aktivity, ktoré podporujú biodiverzitu, ako sú včelín, hmyzí hotel, inštalácia vtáčích búdok a tiež búdok pre netopiere.

Za vysokú kvalitu realizácie bola EPERIA ocenená aj počas 23. ročníka súťaže STAVBA ROKA 2017, v ktorej získala prestížne ocenenie od Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Odborná porota s medzinárodnou účasťou ocenila najmä technické riešenie a spôsob realizácie, použitie progresívnych a inovatívnych technológií pri technickom vybavení stavby a výborne zvládnuté stavebné detaily.

EPERIA je už dnes nákupné centrum nadregionálneho významu

Status EPERIE ako ideálneho miesta pre nákupy a zároveň kultúrno-spoločenského centra potvrdzuje jej stabilne rastúca návštevnosť. OC Eperia priniesla do Prešova takmer stovku obchodov a renomované módne značky ako H&M, C&A, Lindex, New Yorker, Guess and PEPE Jeans, A3 Sport, ECCO, EXIsport či CCC. Nechýba nový koncept potravín Fresh Supermarket, kaviarne a rôzne gastro prevádzky, medzi inými Café Dias, kubánsky bar La Cubanita, Sedliacky dvor alebo úplne nový reštauračný koncept Šariš Pub. Návštevníci môžu využívať aj užitočné služby mobilných operátorov – Telekom, Orange a O2 a finančné služby Slovenskej sporiteľne, Tatra banky či Poštovej banky.

Od januára roka 2019 doplní ponuky zákazníckych služieb Slovenská pošta, ktorá tu otvorí jednu zo svojich najmodernejších prevádzok. K svojmu prvému výročiu obchodné centrum privítalo niekoľko ďalších zaujímavých značiek – Tchibo, Protetika,  Flying Tiger Copenhagen či predajňu Betty Barclay.

K obchodnému centru patrí aj detské exteriérové ihrisko, ktoré patrí k najnavštevovanejším v Prešove. Súčasťou spolupráce EPERIE a samosprávy bolo tiež vybudovanie moderného Fitparku Prešov na sídlisku Sekčov. Samospráva mesta vytipovala voľný priestor funkčne určený pre rekreačne športové vyžitie a investor EPERIE na ňom na vlastné náklady vybudoval outdoorové workoutové ihrisko. Obyvatelia sídliska tak získali atraktívny priestor pre aktívne trávenie voľného času.

www.eperia.sk
www.jtre.sk

BRATISLAVA 29. novembra 2018

Tentoraz skríži cestu Putinovi, Merkelovej, Trumpovi, aj Kimovi.
Práve vyšlo pokračovanie jedného z najväčších bestsellerov Jonasa Jonassona
Stojedenročný starček, ktorý sa obával, že priveľa myslí.

Hoci má starček o rok viac je stále nesmierne zábavný, plný láskavého humoru a úplnou zhodou náhod sa ocitá na miestach, kde sa rieši svetová diplomatická kríza, či plány s jadrovými zbraňami. Podľa milovníkov Jonassonových kníh je Stojedenročný starček ešte vtipnejší a je takmer nemožné ho pustiť z ruky.

Všetko sa začalo výletom teplovzdušným balónom na počesť Allanových stoprvých narodenín a štyrmi fľašami šampanského. Allan a jeho priateľ Julius sa tešili na nádherný výhľad, lenže balón bez pilota a s odtrhnutým ventilom sa nečakane odlepil od zeme a vzlietol. Dvaja vzduchoplavci tvrdo pristáli v mori. Zachránila ich severokórejská loď. Vo sne by im nenapadlo, že kapitán lode pašuje aktovku plnú uránu pre vodcu Kim Čong-una na jeho tajné plány s jadrovými zbraňami.

Allan Karlsson a Julius Jonsson sa tak ocitli uprostred šialenstiev celosvetovej diplomatickej krízy. V centre pozornosti sú jadrové zbrojenie, kohútie zápasy medzi mocnými, hlúposť, zloba a úskoky. Počas svojho putovania Allan narazí okrem Kima aj na Donalda Trumpa, Vladimira Putina, Angelu Merkelovú či švédsku ministerku zahraničných vecí, ktorá si udivene kladie otázku, či toto všetko je naozaj možné. Allana celý čas naviguje jeho najcennejší majetok – čierna tabuľka, teda iPad. V nej nachádza všetko, čo za niečo stojí, ale ešte viac toho, bez čoho by sa celkom rád zaobišiel.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Alfréd Swan:

"Mojím zámerom bolo pripomenúť udalosti dvadsiateho storočia, aby sme na ne nezabudli a nemali tendenciu dopúšťať sa tých istých chýb. Svoje posolstvo som sa usiloval zabaliť do láskavého humoru. Kniha sa pomerne rýchlo rozšírila po svete. No svet sa ani zamak nezlepšil," vysvetľuje autor Jonas Jonasson.

Jonasson sa venoval konzultačnej činnosti v oblasti médií a nakoniec založil vlastnú mediálnu agentúru OTW. Ale po dvadsiatich rokoch práce sa rozhodol radikálne zmeniť život, predal všetko, čo mal, a odsťahoval sa na juhovýchod Švédska.
Neskôr žil vo švajčiarskom kantóne Ticino, kde dokončil svoj celosvetovo úspešný debut Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol, ktorý bol aj sfilmovaný.
V slovenčine vyšli aj ďalšie jeho diela Analfabetka a Zabijak Anders.

Prečítajte si úryvok z knihy Stojedenročný starček:

Indonézia

Luxusný život na rajskom ostrove by uspokojil hocikoho. Ibaže Allan Karlsson nikdy nebol hocikto a nemienil tak skončiť ani v stoprvom roku svojho života. Nejaký čas si so zadosťučinením užíval vylihovanie na ležadle pod slnečníkom a popíjanie objednávaných rôznofarebných drinkov. Najmä keď mal po boku svojho najlepšieho a jediného kamaráta, nenapraviteľného podvodníčka Juliusa Jonssona.
Ibaže starého Juliusa a ešte staršieho Allana zanedlho začalo unavovať ničnerobenie, najmä keď nemali nič iné na práci, iba míňanie miliónov, ktoré sa im v cestovnej taške podarilo previezť zo Švédska.
Nie že by na užívaní bolo niečo zlé. Skôr jednotvárne. Julius sa to pokúsil zmeniť tým, že prenajal stopäťdesiat stôp dlhú jachtu aj s posádkou, takže spolu s Allanom mohli s parádnymi udicami v ruke vysedávať na prednej palube. Mohlo to byť naozaj príjemné vytrhnutie z nudy, pravda, keby mali radi rybárčenie. Alebo keby im chutili ryby. Výlety na jachte však spôsobili len to, že kamaráti opäť robili to isté, čo na pláži. Konkrétne nič.
Allan si na Juliusove narodeniny vymyslel, že z USA dá letecky dopraviť Harryho Belafonteho, aby kamarátovi zaspieval tri pesničky. Mimochodom, za veľa peňazí málo muziky. Harry sa napokon zdržal aj na večeru, hoci si za to nepýtal príplatok. No aspoňže spolu strávili večer, ktorý sa vymykal zo zaužívaného stereotypu.
Práve Belafonte priviedol Allana k názoru, že Julius má slabosť na novú, modernú hudbu. Julius ocenil kamarátovo gesto a ani nehlesol o tom, že hosťujúci umelec bol mladý koncom druhej svetovej vojny. Napokon, v porovnaní s Allanom bol Belafonte stále iba dieťa.
Hoci návšteva hviezdy svetového formátu na Bali sa stala skôr len farebnou bodkou v sivej jednotvárnosti, predsa však výrazne ovplyvnila Allanovu a Juliusovu budúcnosť. Nie tým, čo Belafonte zaspieval či povedal, ale tým, čo si so sebou priviezol a čomu pri raňajkách pred cestou domov venoval najväčšiu pozornosť. Bolo to akési zariadenie, čierna tabuľka s nahryznutým jablkom na jednej strane, na druhej s obrazovkou, čo sa rozsvietila po stisnutí nejakého gombíka. Harry ho stláčal jednostaj. Chvíľami nespokojne hundral, v nasledujúcom okamihu sa pre zmenu spokojne pochechtával. A vzápätí znova frflal. Allan nikdy nebol dotieravý zvedavec, to rozhodne nie, no všetko má svoje medze.
"Nepatrí sa, aby som sa vám rýpal v súkromí, mladý pán Belafonte, ale nedá mi, aby som sa neopýtal, čomu sa venujete. Vari sa v tom... v tomto tu... niečo deje?"
Harry Belafonte pochopil, že Allan nikdy predtým nevidel tablet, preto mu ho s nadšením predviedol. Tá vecička vie ukázať, čo sa odohráva vo svete, čo sa už stalo, ba ešte viac, čo sa len stane. Podľa toho, čo sa na nej stlačí, ukážu sa obrázky aj filmy, skrátka, všetko, na čo si človek zmyslí. A dokonca aj to, na čo ani nepomyslí. Pri stisnutí ďalších gombíkov sa zo zariadenia vyvalí hudba. A pri ďalších sa tá čudná tabuľka rozreční. Očividne bola ženského rodu, predstavila sa ako nejaká Siri.

Po raňajkách a predvádzaní prístroja si Belafonte zobral kufrík, čiernu tabuľku a vydal sa na letisko, aby odletel domov. Na rozlúčku mu mávali Allan, Julius aj riaditeľ hotela. Umelcov taxík ešte ani poriadne nezmizol z dohľadu, keď sa Allan obrátil k riaditeľovi a poprosil ho, aby mu zohnal presne takú tabuľku, akú má Harry Belafonte. Pestrý a meniaci sa obsah pobavil storočného starčeka väčšmi než čokoľvek iné.
Riaditeľ sa práve vrátil z konferencie o hotelových službách, čo sa konala v Jakarte, kde sa dozvedel, že hlavnou úlohou personálu nie je iba poskytovať služby, ale preháňať to s nimi. Na dôvažok si uvedomil, že páni Karlsson a Jonsson sú dvaja z najlepších hostí v celých dejinách turizmu na Bali. Niet divu, že riaditeľ mal už nasledujúce ráno pre pána Karlssona pripravený tablet. A k tomu ešte aj mobilný telefón. Ako bonus.
Allan nechcel vyzerať nevďačne, preto nepovedal, že telefón rozhodne nevyužije, keďže všetci, ktorým by mohol zavolať, sú už tridsať i viac rokov po smrti. S výnimkou Juliusa, pochopiteľne. Tomu však nikto nemohol volať. Práve to sa teraz malo zmeniť.
"Nech sa ti páči," povedal Allan kamarátovi. "Vlastne to je riaditeľov darček pre mňa, ale okrem teba nemám s kým telefonovať, no ty si sa mi doteraz nemal ako ozvať."
Julius sa mu poďakoval za láskavosť a odpustil si poznámku, že Allan mu naďalej nemôže telefonovať, pre zmenu z opačného dôvodu.
"Len ho nezapotroš," pripomenul mu Allan. "Vyzerá draho. A pritom predtým boli telefóny lepšie, mali pevné miesto, šnúra viedla zo steny a človek vždy vedel, kde ho nájde."

***

Čierna tabuľka sa stala Allanovým najcennejším majetkom. Navyše ju používal gratis, lebo keď šéf hotela požiadal predajcov v Denpare, aby tablet a telefón nachystali na prevádzku podľa najlepšieho vedomia, podpísal zmluvu, čo okrem iného značilo, že sim karta patrí hotelu, ktorý týmto zdvojnásobil výdavky za telekomunikačné služby, hoci nikto nechápal prečo.
Storočný starček sa naučil, ako táto čudesná vecička funguje, a sotva ráno otvoril oči, okamžite ju zapol, aby zistil, čo sa stalo za uplynulú noc. Najväčšmi ho bavili drobné a očarujúce správičky z celého sveta. Ako napríklad tá o stovke lekárov a sestričiek z Neapola, ktorí sa v práci striedali pri zapisovaní a odpisovaní, takže hoci nikto z nich nepracoval, všetci dostávali plat. Alebo informácia z Rumunska, podľa ktorej za korupciu odsúdili také množstvo štátnych úradníkov, že v celej krajine do posledného miesta zaplnili väznice. A že doteraz neuväznení úradníci našli riešenie problému v legalizácii korupcie, lebo to ich zbavilo nutnosti stavať nové väznice.
Allan a Julius sa dopracovali k novému rannému rituálu. Starý sa zakladal na Allanových pravidelných ponosách, keď sa pri raňajkách zakaždým sťažoval na kamarátovo chrápanie, čo sa ozývalo aj cez stenu. Nový rituál sa začínal rovnako, no Allan ho oživil rekapituláciou toho, čo našiel vo svojej tabuľke. Krátky spravodajský súhrn sa Juliusovi spočiatku pozdával, najmä keď odviedol pozornosť od jeho chrápania. Nadchol ho predovšetkým rumunský nápad, ako urobiť z nezákonnosti čosi zákonné. Veď si len predstavte, o koľko ľahšie by sa žilo podvodníkovi v takejto krajine!
Túto predstavu mu Allan rýchlo vybil z hlavy postrehom, že keby zákony legalizovali podvod, definícia ako taká by stratila opodstatnenie. Julius mal už-už na jazyku návrh, aby sa z Bali okamžite presťahovali do Bukurešti, vzápätí však stratil záujem. Radosť z drobných krádeží a podvodov predsa spočíva v tom, že o niečo pripravíte niekoho, kto si to vlastne zaslúži a ani to nebude brať zle či priveľmi osobne. Ak sa však zavádzanie či klamstvo nemá pokladať za podvod, potom to všetko nestojí za nič.
Allan ho utešoval, že Rumuni určite vyjdú do ulíc, aby protestovali proti plánom politikov aj úradníkov. Rumuni vo všeobecnosti nie sú až tak veľmi filozoficky založení ako tí, ktorí o tom všetkom rozhodujú. Tí po zrelej úvahe dospejú k záveru, že podvodníkov treba zatvoriť, odhliadnuc od titulov, postavenia a dostatku či nedostatku miesta vo väzniciach.

Na Bali sa rozhovory pri hotelových raňajkách čoraz častejšie zvrtli na tému, na ktoré miesto sveta by sa Julius s Allanom mohli vybrať, lebo tu im začína byť otupno. No a keďže hlavnou správou dnešného rána bola informácia, že na severnom póle je o dvadsať stupňov teplejšie než zvyčajne, Allan zvažoval, či by to nemohla byť dobrá alternatíva.
Julius si napchal do úst opekané rezance, pokojne doprežúval a potom vyhlásil, že pre seba ani Allana nepokladá severný pól za vhodné riešenie. Najmä ak sa tam naozaj začal topiť ľad. Julius totiž ľahko prechladne, ak sa mu namočia nohy. Okrem toho tam žijú ľadové medvede a o tých vie iba toľko, že od narodenia každé ráno vstávajú hore zadkom. To sa nedá povedať o hadoch na Bali, tie sa aspoň boja ľudí.
Allan usúdil, že sa netreba čudovať, ak medveď stráca náladu, keď sa mu pod nohami topí ľad. Ak to nemá dopadnúť naozaj zle, zrejme by mal – kým je čas – prejsť niekam, kde bude pevná pôda pod nohami. A to by mohla byť radšej Kanada, lebo v USA je opäť nový prezident. Ozaj, už o tom hovoril Juliusovi? A ten nový prezident nepustí cez hranice hocikoho.
Ale áno, Julius už počul o Trumpovi. Tak sa volá, však? Ľadový medveď je síce biely, ale cudzinec. Takže by si nemal robiť priveľké nádeje.

Novinky v Allanovej čiernej tabuľke sa vyznačovali tým, že boli buď veľké, alebo malé. Tie veľké bývali dosť nudné. Allan sa im nevyhýbal, no vyhľadával skôr malé a nezvyčajné, lebo zo slona komára neurobíš, iba naopak.
Počas prvých sto rokov svojho života sa Allan nikdy nezamýšľal o perspektívach ľudskej existencie. Jeho nová hračka mu však ukázala, že svet je mimoriadne nebezpečný. Tým si potvrdil správnosť rozhodnutia, podľa ktorého svetu jednoducho ukázal chrbát a staral sa iba o seba.
Spomenul si na rané detstvo, keď si zarábal ako poslíček v továrni na výrobu pušného prachu vo Flene. Polovica tamojších robotníkov venovala čas túžobnému očakávaniu červenej revolúcie, kým druhá polovica sa desila hrozby zo strany Číny a Japonska.
Pojem žltá hrozba sa zakorenil v časoch starých Rimanov a v spisoch, kde sa vykresľoval scenár, podľa ktorého biely svet jedného dňa pohltí žltý.
Allan sa o tieto farebné odchýlky nezaujímal a rovnakú cestu razil aj po druhej svetovej vojne, keď sa najodpornejšou zo všetkých farieb stala hnedá. Nevšímal si to, rovnako ako príklon ľudí k novej ideológii. Tá vyjadrovala skôr túžbu po niečom než proti niečomu. Prerazila najmä rečami o svetovom mieri, pomaľovanými karavanmi, kvetmi a v niektorých prípadoch hašišom. Všetci milovali všetkých, iba Allan nemal rád nikoho a nič. Okrem svojej mačky. Nie že by bol zatrpknutý, jednoducho – bol taký.
Kvetinové obdobie vo svete vydržalo, až kým sa k moci nedostali Margaret Thatcherová a Ronald Reagan, ktorí k tomu pristúpili z inej strany. Podľa nich bolo oveľa praktickejšie ľúbiť sám seba a vlastný úspech. No a keď už teda treba narýchlo nájsť, koho nemať rád, potom tu boli Rusi. Iná hrozba vo všeobecnosti ani nejestvovala, a Reagan navyše zobral sovietskemu komunizmu vietor z plachiet tým, že rečnil o plánoch na vesmírny systém obrany, ktorý sovietske rakety zničí už vo vzduchu, čím zabezpečí pre všetkých mier a radosť. Pravda, okrem tej polovice ľudstva, ktorá nemala na každodenný chlieb, a zopár tisícov britských baníkov, ktorí nemali nijaké bane. Najnovšie si už netreba robiť ťažkú hlavu zo všetkých naokolo, stačí sa s nimi znášať. Klapalo to, kým sa opäť neobrátil vietor.
Možno trochu nečakane však hnedí nenápadne urobili comeback. Tentoraz nedorazili z Nemecka, teda aspoň nie v prvom slede. Dokonca ani v druhom. Ale zato sa vynorili v rade iných krajín. Ani USA neboli prvé, ale prostredníctvom novozvoleného prezidenta sa stali najvýznamnejšími. Ťažko povedať, do akej miery mu zhnedla duša, zdá sa, že sa to menilo zo dňa na deň. Odrazu už nestačilo byť najlepším rančerom, nutnosťou sa stalo otvorene pohroziť Západu a skomplikovať mu život. Veď každému podľa jeho zásluh, však?

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 29. novembra 2018 - Jana Pronská má na Slovensku desaťtisíce fanúšičiek a čitateliek, ktoré sa dočkali ďalšej jej knihy – Čierna vdova je jej jedenásty román. Nádherná obálka a úžasný historický ľúbostný príbeh plný vášní, zrady a intríg, ktorý sa odohráva na stredovekom Slovensku.

Hlavnou hrdinkou príbehu Čierna vdova je Adriana Mariášiová, jediná dedička hradu Brzotín. Pochovala už troch manželov, ktorých jej kvôli majetku nanútil vlastný otec. Medzi ľuďmi má nelichotivú povesť čiernej vdovy, nebezpečnej ženy, ktorej v pätách kráča smrť. "Aj ja som bola mladá a veselá, pane, no život ma odučil smiať sa a nedal mi najmenší dôvod, aby som sa to naučila znova," vyhlásila Adriana, ktorú teraz okolnosti donútili súhlasiť so štvrtým sobášom, ktorým by si zachránila nielen majetok, ale aj postavenie.

Nie je ale všetko tak, ako to na prvý pohľad vyzerá a hoci občas máme svoje plány, osud chce inak. A možno je to tak aj dobre...

Keď sa Adrianin otec dostane do ťažkostí a hrozí mu, že príde o všetko, pristúpi na dohodu s odvekým rivalom Júliusom Bubekom: sobášom svojej dcéry Adriany a jeho syna Luciána si chce zachrániť nielen majetok, ale aj postavenie. Lucián pred rokmi opustil domov a bojoval ako rytier v službách kráľa. Strohá správa, že spolu s vdovou vyženil aj Brzotín, ho prinúti vrátiť sa, ibaže nie preto, aby sa ujal svojich povinností na panstve a naplnil manželstvo uzavreté v zastúpení.

Obaja mladí ľudia majú vlastné plány, a tak odmietajú vynútený zväzok. Adriana sa chce utiahnuť do kláštora, aby ukončila otcovu vládu nad svojím životom, Lucián zas chce dokázať svojej rodine, že nemá právo rozhodovať o jeho osude.

Postupne však vychádza najavo, že nič nie je také, aké sa zdá na prvý pohľad. Adriana a Lucián sa musia popasovať nielen s intrigami oboch rodín a ich bezohľadnou honbou za majetkom, ale aj s vlastnou minulosťou a citmi, ktoré im nečakane skrížia plány...

Začítajte sa do príbehu Jany Pronskej Čierna vdova:

Stála bez pohnutia s meravou tvárou, ruky zopäté v nemej modlitbe. Do chrbta sa jej zapieral studený vietor a čechral dlhé vlasy, no ona chlad nevnímala, ani slová kňaza, ktoré jej mali uľaviť, ani piesne, ktoré spievali smútiaci hostia. Nevnímala nič, len ukrutnú bolesť na hrudi. Dookola si kládla otázku, na ktorú nik na svete nepoznal odpoveď.
Prečo? Prečo si ho k sebe Pán povolal? Prečo teraz?
Nezdvihla hrudu hliny a nehodila ju do jamy, iba sa dívala, ako sa na zabalené telíčko vrství čierna zem. Nevládala odtrhnúť lesknúce sa oči od hrobčeka s kamenným krížom, celkom ponorená do smútku a bolesti, ktorá pramenila z hĺbky srdca a duše a prerástla ňou skrz-naskrz. Obalila ju do desivej agónie, z ktorej neexistovala cesta von, rozorvala vnútro, ktoré už nikdy nikto nedokáže zaceliť.
Pochovala svoje dieťa.
A časť jej duše zomrela spolu s ním...
Obrad sa dávno skončil, dediča a pohrobka kňaz odprevadil na poslednej ceste, pokropil miesto jeho večného odpočinku svätenou vodou a vymodlil mu Božiu milosť. Dav smútiacich sa v tichosti rozišiel, zvony dozvonili, iba ona odmietla opustiť cintorín. Nemohla. Nedokázala sa rozlúčiť.
Ešte nedávno ho držala v náručí... Spievala mu piesne, tisla si jeho drobné telíčko na hruď. Smiala sa.
Akoby odvtedy prešli veky.
Zostala sama v desivom tichu posvätného miesta, s ťažobou na prsiach, ktorá ju napokon zrazila na kolená. Padla na zem, ruky sa jej zaborili do čiernej hliny a z hrude jej unikol srdcervúci výkrik. Niesol sa v povetrí presýtený smútkom a neopísateľnou bolesťou matky, ktorá prežila svojho syna. Ženy, ktorá opäť prežila svojho muža...
"Už poďte, pani moja... musíte ho nechať ísť," začula za sebou tichý, trasúci sa hlas svojej slúžky, ktorá sa ani nesnažila potlačiť plač.
"Nie... ešte nie..." hlesla, nasávajúc vzduch do pľúc, hľadajúc aspoň jeden jediný dôvod, prečo má ešte vstať a žiť...
Vari sa narodila iba preto, aby bola večnou vdovou?
"Vydáš mi hrad, Štefan! Mám naň právo!"
"Právo?!" zvolal Mariáši a urazene tresol päsťou o stôl. Vstal a zúrivo zazrel na Fábia Kecera. "Ty si sa pomiatol! Nemáš žiadne, rozumieš, ani to najmenšie právo na Brzotín!" Štefan Mariáši nechápal, kde sa v Kecerovi berie toľko bezočivosti, že sa dožaduje údajného dedičstva v jeho vlastnom dome a navyše sa mu vyhráža. Rukou hnevlivo odhodil prameň vlasov, čo mu neustále padal do čela, a zhlboka sa nadýchol. Keby sa prestal ovládať, niečo by po ňom naisto šmaril. Nadutý sviniar! uľavil si v duchu.
Fábius Kecer sa však nezľakol, bol odhodlaný urobiť všetko, aby dokázal svoju pravdu a prevod panstva na Gemeri dotiahol do zdarného konca. Bol presvedčený, že má plné právo prísť do Mariášiho domu a domáhať sa dedičstva. Štefanovo zlaté vajce – Brzotín – chcel pre seba.
"Budem sa súdiť!" vyhlásil pokojne Kecer a postavil sa aj on. Trochu ho hnevalo, že mu Mariáši neponúkol hlt vína ani žiadne občerstvenie, ako bývalo dobrým zvykom. Mal vyprahnuté hrdlo, veď bol na ceste celý deň, no vidina majetku, ktorý by mu mohol spadnúť do lona, všetky osobné potreby zatlačila do úzadia. Spod tuniky vytiahol zmluvu a položil ju na stôl.
"Čo to máš?"
"Tvoje doznanie, Štefan Mariáši, tvoj prísľub môjmu nebohému strýkovi."
Štefan sa zasmial, prstom ukazujúc na listinu. "Týmto sa chceš preukázať na súde? Ha! Si blázon!" vyštekol. Prešiel na druhú stranu stola, zastal oproti Kecerovi a posmešne odhodil listinu nabok.
"Varujem ťa, Mariáši..."
"Varuješ? Ty mňa?! Chamtivosť ti načisto pomútila rozum! Mal by si ísť, Fábius, lebo prisahám, poštvem na teba svojich psov! Pche, vraj prísľub!" odfrkol si pohrdlivo.
Kecer sa však nemienil vzdať ani sa dať zastrašiť. "Áno, prisľúbil si môjmu strýkovi Brzotín..."
"Ak prežije moju dcéru, a to sa nestalo. Ja som svoju časť dohody dodržal, on nie! Nemusel by som ti nič vysvetľovať, no ja to napriek tomu urobím, aby si vedel, že si ctím záväzky a mám dobrú vôľu. Brzotín môže prejsť do majetku iba s mojou dcérou, nijako inak! Tvoj strýko Žigmund bol s touto podmienkou uzrozumený. Aby som to skrátil, Žigmund zomrel aj so svojím dedičom a moja dcéra je už opäť zasľúbená. Bubekovi! Akurát som sa za ňou zberal, keď si sem tak nevhodne dokvitol."
Fábius Kecer sa naježil. "Klameš! Veď Lucián Bubek sa doma celé roky neukázal a bohvie, či vôbec žije! Povráva sa všeličo."
"Nenazývaj ma klamárom v mojom vlastnom dome!" skríkol Štefan a pohrozil mu prstom. Najradšej by sa ho už zbavil, neznášal spravodlivo rozhorčených dedičov, ktorí sa domáhali domnelých majetkov. Vari je taký hlúpy, aby si nechal Brzotín iba tak vyfúknuť spred nosa? Veru nie je a ani nebude. Takých ako Kecer tu už bolo!
"Ja som Žigmundovým dedičom! Ja mám právo na jeho majetok!"
"A ja som Adrianiným otcom a poručníkom, a Brzotín je v mojej správe! Ak poviem, že hrad je Adrianiným venom, tak to tak aj bude. Škoda, že si sa o svojho strýka a jeho syna tak vehementne nezaujímal, kým ešte žili!" zvolal Štefan Mariáši a Kecer zalapal po dychu.
Nebolo to dôstojné stretnutie, obaja muži sa handrkovali o dedičstvo, hoci hlina na hroboch Žigmunda Kecera a jeho syna ešte nestihla usadnúť. Mariáši vedel, že Fábius Kecer utekal na Brzotín, prv než jeho vnuka Viliama riadne pochovali. Dostal správu, že sa dobýjal na hrad a domáhal sa vymyslených práv, a keď nepochodil tam, prišiel za ním. Ešte šťastie, že sa mu podarilo dojednať ďalšiu, oveľa výhodnejšiu zmluvu.
"Daj si na mňa pozor, Štefan, ja nie som ani Fabrici, ani Sinko! Mňa len tak neobabreš! Strýko Žigmund si nezobral dvojnásobnú vdovu iba tak, z čistej lásky! Poznal som ho, vedel som, že jediným dôvodom tohto sobáša je Brzotín! Videl som zmluvu, videl som spísaný sľub a nikde sa tam nepíše, že Adriane bude patriť hrad i s panstvom aj po sobáši. To sa prieči všetkým zákonom! Mňa nebudeš podvádzať, Štefan! Kupčíš s vlastnou krvou, až sa to slušnému človeku bridí, ale to je tvoja vec. Za tie roky si si však narobil dosť problémov - aj s majetkom, aj so Zápoľským. Netvár sa tak prekvapene, už i vrabce čvirikajú, že budeš potrebovať vplyvných ochrancov na dvore. Môj svokor je krajinský sudca a priateľ palatína, pomôžem ti zachrániť to, čo máš, dokonca som ochotný vyplatiť tvojej dcére vdovský podiel, áno, ponúkam ti dosť na to, aby si začal rozmýšľať, že sa Brzotína vzdáš."
Štefan Mariáši sa Kecerovi nedíval do očí. Nepáčilo sa mu, čo počul, už aj tak bolo o všetkom rozhodnuté. Brzotína sa síce vzdal, no neprerobil. Kecer jednoducho prišiel neskoro.
"Ako som povedal, Fábius, Brzotín je Adrianino veno a to je už v rukách Bubeka! Pre mňa za mňa, môžeš sa súdiť. Ja dobre viem, čo je v tých dokumentoch, viem, čo som podpísal!"
Kecer sa vystrel v celej svojej výške, očervenel a prudko sa nadýchol. Neveriacky pokrútil hlavou, dívajúc sa na Štefana Mariášiho, akoby ho videl prvý raz. Prekvapil ho a on nemal rád prekvapenia. A takisto nemal rád, keď z neho niekto robil hlupáka.
"Ako chceš, Štefan! Rozhodol si sa, ale to ti hovorím, týmto sa to neskončilo! Budeš ľutovať!"
Štefana Mariášiho zaplavila zlosť, naplnila ho ako džbán a preliala sa. Tresol päsťou do stola, zaprel sa oň, lebo ho svrbeli päste a dožadovali sa súboja. Na Kecera ani nepozrel. Nemohol, inak by sa neudržal.
"Tak ty sa mi neprestaneš vyhrážať? Mne? Prac sa z môjho domu, Kecer!" zrúkol a ukázal na dvere. "Choď, lebo ťa dám psami hnať!"
Zaznel dupot čižiem, tresli dvere a Štefan Mariáši vo dvorane osamel. Ani sa nepohol, kým sa z nádvoria ozýval krik,  fŕkanie a dupot kopýt koní z Kecerovho sprievodu.
Až keď sa za nepozvanými hosťami zavrela brána, zavolal sluhov, aby mu doniesli víno. Celé litre vína, aby spláchol nielen zlosť, ale aj zlé svedomie.
O dva dni konečne prikázal zapriahať koč a spolu so svojimi kumpánmi vyrazil na Brzotín. Musí predsa dcére oznámiť šťastnú novinu, že sa stala opäť - už po štvrtý raz - manželkou.
Adriana sa horko-ťažko dovliekla do svojej komnaty. Celý deň bola na nohách a únava si vybrala svoju daň. Už od rána sa niečo dialo. Pod horou neďaleko dediny na úsvite strhli vlci desať oviec, pastieri ich ešte nestihli pred mrazmi zahnať do košiara. V sýpke zaplesnelo obilie určené na zimu a kým na to prišli, škody boli priveľké. Adriana ju musela dať celú vyčistiť, vybieliť vápnom a vysušiť, aby sa neznehodnotil aj zvyšok vzácnych zásob. A ako keby toho nebolo dosť, správcovho syna Tadeáša kobyla nešťastnou náhodou pritisla k jasliam tak silno, že temer prišiel o život. Našťastie si to odnieslo iba zlomené rebro.

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 29. novembra 2018 - McHappy Day je dlhodobou charitatívnou aktivitou spoločnosti McDonald’s určenou neziskovej organizácii Ronald McDonald House Charities (RMHC), vďaka ktorej sa tento rok vyzbieralo viac ako 30 000 eur. Peniaze zo zbierky tradične poputujú na zlepšenie podmienok i prístrojového vybavenia pre detských pacientov v nemocniciach po celom Slovensku.

McHappy Day sa tento rok konal 27. novembra vo všetkých reštauráciách McDonald´s na Slovensku. Nezištne ho prišli podporiť viaceré známe osobnosti. Richard Boháč, riaditeľ neziskovej organizácie RMHC na margo zbierky hovorí: "Chcel by so poďakovať všetkým zákazníkom McDonald’s, ktorí sa rozhodli pomôcť deťom prostredníctvom kúpy hranoliek alebo charitatívnej vianočnej formičky, známym tváram, ktoré  prišli projekt podporiť svojou účasťou, ale aj spoločnosti McDonald’s, ktorá tento charitatívny deň pre našu nadáciu zorganizovala už po štrnásty krát.

Z tohtoročného McHappy Day putuje do RMHC výťažok polovice tržieb z predaja hranoliek, čo tento rok bolo viac ako 20 tisíc eur. Druhú časť, prevyšujúca sumu 10 tisíc eur predstavuje tržba z predaja formičiek na pečivo s vianočným motívom. Tie si zákazníci môžu aj naďalej kúpiť až do vypredania zásob za symbolickú sumu 2 eurá.

RMHC od roku 2003, odkedy pôsobí na Slovensku, zrekonštruovala a materiálne vybavila nemocničné izby a časti detských oddelení v 11 slovenských nemocniciach od Bratislavy, cez Banskú Bystricu, Žilinu až po Košice.

Richard Boháč dopĺňa: V RMHC sme obzvlášť hrdí na náš aktuálny projekt. Aj keď ho realizujeme v hlavnom meste, je prínosný pre všetky deti Slovenska. Ide totiž o veľkú rekonštrukciu tried, herní a jedální na oddeleniach najväčšieho nemocničného zariadenia pre deti na Slovensku, ktorým je Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) na bratislavských Kramároch. Dosiaľ sme zrekonštruovali herne a jedálne na troch oddeleniach NÚDCH. Na rekonštrukciu zvyšných sa tešíme v budúcom roku." RMHC rekonštrukciou v tomto roku preinvestovala sumu 92tisíc eur. V pláne sú aj ďalšie oddelenia ústavu. Nezisková organizácia priestory nielen rekonštruuje, ale bude sa o ne ďalej starať a udržiavať ich.

Aj tento ročník McHappy Day podporili mnohé známe tváre – herci, moderátori, komici, či športovci. Za mnohých spomenieme aspoň zopár mien, ktoré sa už každoročne opakujú, ako napríklad Karin Hajdu, Miroslava Partlová, Patrik Herman, Lenka Šóošová, Roman Juraško, Barbora Rakovská, Barbora Balúchová, Samuel Tomeček, Ibrahim Maiga, Roman Pomajbo, Zuzana Marošová, Igor Kmeťo,Katka Brychtová, Miška Marienková, futbalisti ŠK Slovan, AS Trenčín či Spartaku Trnava, hokejista Richard Lintner, zápasník Jozef Lohyňa, Roman Volák, Jaro Slávik. Nechýbala ani mladšia generácia v zastúpení youtuber GoGo, moderátor Michal Sabo, Ludwig Bagin, herec Michal Nemtuda, fotografka Welin, komik Fero Joke či tanečníci The Pastels.

O RMHC:

Nezisková organizácia Ronald McDonald House Charities na Slovensku vznikla pred viac ako štrnástimi rokmi, v roku 2003. Orientuje sa najmä na revitalizáciu izieb a spoločných priestorov pre choré detičky s rodičmi, v ktorých panuje pocit bezpečia a rodinná atmosféra. Príjmy RMHC tvoria hlavne verejné zbierky do kasičiek v reštauráciách McDonald´s, predaj hranoliek počas McHappy Day, príjem z 2%, príjem z predaja charitatívnych pomocných ručičiek a predvianočných formičiek, ale aj príspevky priamo od spoločnosti McDonald´s, jej zamestnancov ako aj externých darcov.

Počas 15 rokov svojho pôsobenia rozdelila organizácia RMHC na Slovensku viac ako 450 tisíc eur na rôzne projekty pre detské nemocnice po celom Slovensku. Najvyššia čiastka, viac ako 292 tisíc eur, bola vyčlenená na zlepšenie štandardu a celkovú rekonštrukciu rodinných izieb a ich zázemia v jedenástich slovenských nemocniciach. Významná časť finančných prostriedkov, viac ako 96 000 eur, išla aj na nákup zdravotníckych zariadení a vybavenia.

RMHC na Slovensku okrem iného zrealizovala:

renovácie izieb Pediatrickej kliniky FNsP Nové Zámky
renovácie izieb Detskej kliniky FN Nitra
rodinné izby a rekonštrukcie 6 kúpeľní na Dojčenskom oddelení v Detskej Fakultnej nemocnici Kramáre
detské elektrické lôžko aj s príslušenstvom do miestnosti na prebúdzanie pre Univerzitnú nemocnicu v Martine
diagnostický prístroj GSI Audera™ – systém 9711 na diagnostiku a liečbu sluchovo postihnutých detí pre Detskú fakultnú nemocnicu Košice
vybudovanie 5izieb a oddychovej zóny v košickej nemocnici
nové sociálne zariadenia vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina
materiálno-technické vybavenie Detského oddelenia nemocnice v Liptovskom Mikuláši
rekonštrukcia tried, jedální a herní na oddeleniach Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave na Kramároch

O spoločnosti McDonald´s Slovensko

Spoločnosť McDonald´s prišla na slovenský trh v roku 1995. Prvou otvorenou prevádzkou bola reštaurácia v Banskej Bystrici. V novembri roku 2003 založila na Slovensku neziskovú organizáciu Ronald McDonald House Charities. Aktuálne je na Slovensku 30 reštaurácií, z ktorých je 14 v Bratislave  a ostatných 16 v Banskej Bystrici, Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Martine, Nitre, Prešove, Prievidzi, Trenčíne, Trnave, Zvolene a Žiline. Súčasťou 22 reštaurácií je obľúbený koncept McCafé, ktorý sa predstavil v roku 2009. McDonald´s zamestnáva 2104 zamestnancov. V roku 2017 dosiahli tržby 75 223 000 eur.

BRATISLAVA 29. novembra 2018 - Kto by nepoznal najväčšiu predvianočnú klasiku? Príbeh legendárnej Popolušky s čarovnou črievičkou, ktorá jej úplne zmenila život a priniesla vysnívaného princa. Nesmrteľný príbeh teraz nemusíte iba pozerať na gauči, s misou koláčov. Môžete ho skutočne zažiť. Navštívte vybrané predajne Baťa, kde pokračuje hľadanie princeznej. Možno práve na vás čaká princ s osudovou topánkou!

Popoluškou môže byť každá

Jedna topánka, jeden očarujúci princ, no množstvo výhier. Príďte si vyskúšať osudovú črievičku a možno práve vy si odnesiete nový pár topánok zadarmo alebo inú drobnosť. Ako na to? Stačí navštíviť vybrané predajne Baťa, posadiť sa do kresla, vyskúšať si krásnu črievičku a ak vám sadne, ste našou Popoluškou. V prípade, že vám nesadne, nezúfajte. Žiadna dáma neodíde z predajne s prázdnymi rukami. Princ na ceste za hľadaním Popolušky rozdá množstvo cien a tá hlavná, v podobe nových topánok, čaká na každú 25-tu Popolušku.

Kedy a kde sa dá vyhrať? 

Popoluškou sa ešte môžete stať počas prvých dvoch decembrových víkendov, v čase od 10.00 do 20.00 hod. Šarmantný princ s črievičkou vás bude čakať v Eurovea Bratislava, Avion Shopping Park Bratislava, OC Laugaricio Trenčín, OC Mirage Žilina a v Optima Košice.

Popolušky hľadáme počas týchto víkendov:

1.-2.12. 2018
8.-9.12. 2018

Navštíviť predajne Baťa sa rozhodne oplatí. Pre viac informácii o súťaži a jej pravidlách sledujte Facebook stránku Baťa Slovensko, ako aj web www.bata.sk/web/stranka/popoluska.

Ekonomický ústav SAV  v spolupráci s Ústavom ekonómie a manažmentu  Ekonomickej univerzity v Bratislave pozývajú na konferenciu k prezentácii vedeckej monografie  VÝVOJ A PERSPEKTÍVY SVETOVEJ EKONOMIKY: POZITÍVNY VÝHĽAD A HROZIACA OBCHODNÁ VOJNA. Konferencia sa uskutoční vo štvrtok 29. novembra v priestoroch Spoločenskej miestnosti Ekonomickej univerzity v Bratislave na Dolnozemskej ceste 1 v Bratislave. Otvoria ju o 9.00 hodine prof. Ing. Ferdinand Daňo, PhD. rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave a prof. Ing. Juraj Sipko, PhD, MBA, riaditeľ Ekonomického ústavu ...

BRATISLAVA 28. novembra 2018 - Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest oslávil v roku 2018 jubilejný 25. ročník. Zavítalo naň rekordných 30 režisérov, ktorí osobne uviedli svoje snímky, prišlo aj na bilanciu štvrťstoročia existencie filmového sviatku. Nasledujúci 26. ročník sa bude niesť v znamení zmien, ktoré prispejú k modernému a atraktívnemu festivalu a majú do bratislavských kinosál prilákať domácich divákov aj zahraničných filmových profesionálov. Uskutoční sa od 20. do 26. marca 2019.

MFFK Febiofest si tento rok po prvý raz zvolil tému, ktorej sa bude program naprieč sekciami venovať a ktoré budú leitmotívom konkrétnych filmov.

"Nie je možné nevšimnúť si, ako sa dnes polarizovaná spoločnosť stavia proti sebe. Jedni majú strach z diktátu liberálov, druhí naopak pálčivo vnímajú nárast konzervatívnych tendencií v spoločnosti," vysvetľuje umelecký riaditeľ MFFK Febiofest Přemysl Martinek aktuálny problém, ktorý ho podnietil "tematizovať" tento ročník. "Dobre je to vidno napríklad pri témach ako imigrácia, globálne otepľovanie, stredoeurópska populistická politika alebo budúcnosť Európskej únie," uvádza príklady.

S podtitulom Zlo sa vo filme neskryje má preto tento rok festivalový program upozorňovať na zlo a strach, ktoré s čoraz väčšou obľubou a silnejším kalibrom šíria politici a médiá a snažia sa nimi ovládať a manipulovať masy. Tiež má za cieľ pripomenúť, že zlo má síce viacero podôb, ale len jeden základ a práve ten približujú divákom už vyše sto rokov veľké filmové príbehy.

Do programového tímu MFFK Febiofest pribudol nový člen Ondrej Starinský, ktorý už s festivalom v minulosti spolupracoval. Od nového ročníka sa bude sústrediť predovšetkým na výber súčasných slovenských hraných aj dokumentárnych filmov, ktorým sa venuje ako dramaturg v Rozhlase a televízii Slovenska.

"Patrí k špičkovým dramaturgom, ktorý sa filmovým festivalom v rôznych pozíciách venuje už celé roky. Som rád, že vďaka jeho expertíze bude program zase o niečo komplexnejší a rozhľadenejší. Spolu s dramaturgami Monikou Lošťákovou a Davidom Čeňkom už tvoríme kompaktný tím, schopný nielen festival prepájať s medzinárodnou scénou, ale aj vytvárať osobitú a pre slovenského diváka na mieru ušitú atraktívnu programovú ponuku," myslí si Přemysl Martinek.

V aktuálnom 26. ročníku usporiada MFFK Febiofest už po šiestykrát súťažnú sekciu V strede Európy. Filmári zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska a Rakúska môžu svoje diela prihlasovať už od teraz až do 15. januára 2019 prostredníctvom formulára uverejneného na webovej stránke festivalu http://febiofest.sk/prihlas-svoj-film-na-mffk-febiofest/. Aj tento rok sa v súťaži stretne 20 hraných, dokumentárnych, animovaných či experimentálnych krátkych snímok do 30 minút. Ocenenie je už tradične spojené s finančnou prémiou 3000 EUR, o víťazovi rozhodne medzinárodná porota a jeden z filmov si odnesie aj Cenu divákov.

Diváci sa aj naďalej môžu tešiť na filmové novinky z prestížnych festivalov z celého sveta v sekcii Klubový film dnes aj na premiéry nových domácich filmov v Slovenskej filmovej krajine, ktorá je posledné roky divácky najúspešnejšou a najnavštevovanejšou sekciou. V Klubovom Jukeboxe aj tento rok osobnosti vyberú pre publikum svoje obľúbené snímky, Zrkadlo minulosti uchváti s nanovo digitalizovanými dielami zlatého fondu slovenskej a českej kinematografie, v programe budú pokračovať aj sekcie pre náročného diváka Bez limitov a Kinoikon+ a MFFK Febiofest už tradične neopomenie ani najmladších divákov a prinesie tento rok ešte bohatší Filmový kabinet deťom. Program pre filmových profesionálov Industry Days opäť predstaví zástupcom zahraničných filmových festivalov desiatku najočakávanejších pripravovaných slovenských filmových projektov a vytvorí tak platformu na stretnutie svetových profesionálov a domácich producentov. Počas slávnostného otváracieho večera v Bratislave sa už po 11-ty krát udelia Výročné ceny Asociácie slovenských filmových klubov, ktorá je hlavným organizátorom MFFK Febiofest.

Ako uvádza umelecký riaditeľ, festival pristúpi skôr ku kvalitatívnym než kvantitatívnym zmenám a diváci tak môžu aj tento rok očakávať vyše 100 filmových lahôdok počas 7-dňového filmového maratónu v hlavnom meste.

Aktuálne informácie

www.febiofest.sk
FB Febiofest.sk
IG febiofest_sk