Práve vyšla v slovenčine kniha Všetci za jedného od jednej z najvplyvnejších žien na svete.

BRATISLAVA 22. augusta 2018 -Práve vyšla v slovenčine kniha Všetci za jedného od jednej z najvplyvnejších žien na svete. Cara Delevingne v nej podáva skutočný obraz bujarých tínedžerských rokov, keď sa človek cíti ako na horskej dráhe. „Mojím zámerom bolo napísať knihu o sile priateľstva a poukázať na to, aký môže byť človek silný, ak sa obklopí ľuďmi, ktorých má rád a verí im.“

Red, Leo, Rose a Naomi majú problém zapadnúť medzi spolužiakov.
Red má doma hotové peklo, jej mama je alkoholička a otec nikdy nie je doma, takže sa musí starať nielen o seba, ale aj svoju malú sestru Gracie.
Leov starší brat sa dostal na šikmú plochu a ťahá so sebou na dno aj jeho.
Rose zasa strieda frajerov a pije, aby zabudla na bolestivú skúsenosť z minulosti.
Naomi uteká z domu v nádeji, že nájde slobodu, po ktorej tak veľmi túži. Stoja sami proti svetu, až kým si nezaložia kapelu Zrkadielko, zrkadielko. Len v nej sú skutočne sami sebou.

Jedného dňa Naomi zmizne a po niekoľkých dňoch ju nájdu na hranici života a smrti v rieke. Nikto nevie, čo sa stalo, ale polícia je presvedčená, že si sama siahla na život. Jej priatelia sú zmätení – boli si s Naomi takí blízki, ako je možné, že si nevšimli varovné signály?
Vedeli o nej predsa všetko… alebo nevedeli?
Boli naozaj priatelia, alebo to všetko bolo ďalšie klamstvo?

Postupne sa na povrch začnú vynárať čudné okolnosti Naominho zmiznutia a zdá sa, že veci v skutočnosti nie sú také, ako sa na prvý pohľad javia. Doposiaľ úprimné priateľstvo Red, Lea aj Rose sa otrasie v základoch a nič viac nebude ako predtým – prasknuté zrkadlo sa totiž naozaj ťažko zliepa.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Daniel Fischer:

Cara Delevingne je jedna z najvplyvnejších žien svojej generácie.
Na Instagrame ju sleduje vyše 41 miliónov ľudí. Na Twitteri ďalších 10 miliónov.
Známa je napríklad tým, že začala raziť trend hustého obočia – priznala, že nepoužíva pinzetu a keďže jej meno už bolo značkou, začalo sa jej „módou“ riadiť množstvo žien po celom svete.
V roku 2012 a 2014 získala ocenenie Modelka roka. Svoju hereckú kariéru začala vo filme Anna Kareninová a odvtedy sme ju mohli vidieť aj v ďalších veľkých filmoch, ako napríklad  Papierové mestá, Jednotka samovrahov alebo Valerian a mesto tisícich planét.

Začítajte sa do novinky Všetci za jedného:

Pred ôsmimi týždňami…

Keď sme sa vracali domov, práve svitalo. Pomaly sme sa vliekli, držali sme sa za pás a vo vzduchu cítili blížiace sa leto. Rose si opierala hlavu o moje plece. Presne si spomínam na jej jemnú, teplú pokožku aj ako do mňa narážala bokmi, pretože každá sme kráčali v inom rytme.
Bolo pár minút pred piatou a v žiare ranných lúčov vyzerali všetky špinavé ulice ako nové. Často sme zostávali vonku dlho do noci a cestou domov sme sa kochali pohľadom na vychádzajúce slnko. Uchovávali sme si ho v mysliach, kým sme nezaspali. Až do tej noci sme si užívali, celý svet nám ležal pri nohách. Každú chvíľu sa nám prihodilo niečo nové, niečo, čo stálo za to.
Tá noc však všetko zmenila.
Pálili ma oči, v ústach mi vyschlo a srdce mi bilo ako divé. Nechceli sme ísť domov, ale nemali sme na výber.
„Prečo práve teraz?“ spýtala sa Rose. „Všetko bolo v pohode. Darilo sa jej a vyzerala šťastne. Tak prečo?“
„Neurobila to prvýkrát…“ poznamenal Leo. „Preto fízlov ani netrápi, že zase zmizla. Koľkokrát si už zbalila ruksak s jedlom, peniaze, gitaru a na pár týždňov sa vyparila. To je proste celá Naomi.“
„Ale odkedy máme Zrkadielko, tak to nespravila,“ namietla Rose. „Nie odkedy sme sa dali dokopy. Predtým si ubližovala a zdrhala z domu, ale keď sme si založili kapelu, prešlo ju to. Bola… všetci sme boli dobrí. Mali sme na viac.“
Pohľadom sa ma pýtala na názor. Popravde, za posledný rok sa život každého z nás obrátil naruby. Pred kapelou sme všetci boli istým spôsobom stratení a potom sme sa zrazu našli. Spolu sme boli silní, obľúbení a totálne úžasní rockeri. Mysleli sme si, že aj Naomi je v rovnakej eufórii a že už nepotrebuje utekať z domu. Verili sme tomu až do včera.

V tú noc sme boli vonku do rána, pobehali sme hádam celé mesto.
Hľadali sme ju všade, na každom mieste, kde sme boli spolu.
Prehľadali sme miesta, o ktorých sme povedali aj rodičom, aj tie, ktoré sme doma radšej zamlčali.
Presondovali sme podniky, kam by nás ani nemali púšťať, pretože sme primladí. Na parkete sme sa predierali masou rozhorúčených a spotených tiel a snažili sa ju nájsť.
Zakrádali sme sa po tmavých uličkách za krčmami, kde si človek všeličo zoženie. Potichu sme spovedali nervózne decká s kruhmi pod očami, ktoré tu ponúkali trávu. V tú noc sme však trávu nechceli.
Prehľadali sme tmavé suterény za neoznačenými dverami, kam vás pustia, len ak poznáte správnych ľudí. Vznášalo sa v nich toľko cigaretového dymu, že sme nevideli na krok, z hlasnej hudby nám zvonilo v ušiach, srdcia nám splašene bili a podlaha vibrovala do rytmu hudby.
Okrem pajzlov sme prezreli aj všeličo iné. Skúsili sme šťastie v parku na sídlisku, kam sme sa chodili len tak flákať, aj pri rieke, kde vystavali komplex s luxusnými milionárskymi bytmi. Prešli sme i po Vauxhallskom moste, na ktorom sme na seba vždy museli kričať, aby sme sa pre premávku vôbec počuli. Bol to náš most. Chodili sme cezeň tak často, že už sme ho brali ako kamoša, ktorý o nás vie priveľa.
Nakoniec sme sa zastavili aj v opustenej stávkovej kancelárii s vylomenými dverami. Vzadu bol matrac a niektoré decká tam chodili, keď chceli byť samy. Mňa tam nikdy nelákalo, pretože neznášam samotu.
Noc sa krátila a my sme verili, že ju už-už nájdeme. Presviedčali sme sa, že zase len vystrája, ako vždy, keď ju dačo trápilo a snažila sa na seba upriamiť pozornosť. Dúfali sme, že Naomi, naša najlepšia kamoška a členka kapely, sa skrýva na mieste, ktoré sme poznali iba my. Boli sme si istí, že tam niekde na nás čaká.
Človek predsa nemôže z ničoho nič zmiznúť. To nedávalo zmysel. Nikto sa nevyparí len tak, bez stopy.
Prízvukovali sme si to v prvú noc pátrania a potom aj počas ďalších nocí, až kým nám to rodičia nezatrhli so slovami, že sa vráti, keď sama bude chcieť. Keďže už veľakrát predtým utiekla, nakoniec ju prestala hľadať aj polícia.
Lenže nám sa to nepozdávalo, pretože tentoraz bola situácia iná. Aj Naomi sa zmenila. Policajti so znudenými tvárami a s prázdnymi zápisníkmi nás ignorovali. Ako ju mohli hľadať, keď o nej nič nevedeli?
No my sme sa nevzdávali a pátrali ďalej, aj keď ostatní sa na to už vykašľali. Pozreli sme sa všade.
Nebola nikde.
Našli sme iba prázdne miesta, na ktorých sa kedysi zdržiavala.

The post Priateľstvo? Alebo len ďalšie klamstvo?! appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 22. augusta 2018 – Vychutnajte si ďalšiu knižnú lahôdku z pera Irvinga Stonea, majstra biografického žánru. Agónia a extáza vyšla naposledy v slovenčine pred vyše tridsiatimi rokmi, beznádejne vypredaná, takže teraz majú fajnšmekri opäť možnosť začítať sa do pútavého životopisného príbehu génia Michelangela.

Irving Stone mimoriadne presvedčivo a naozaj majstrovsky zobrazil dramatický, búrlivý život veľkého maliara a sochára talianskej renesancie Michelangela Buonarrotiho, ako aj celú plejádu osobností, s ktorými sa umelec stýkal. Vďaka jedinečnej schopnosti historickej evokácie sa autorovi podarilo zachytiť ducha čias, spôsob myslenia a cítenia ľudí v danej historickej etape.

V románe Agónia a extáza sa stretávame s pestrým a pozoruhodne plastickým obrazom renesancie v jej plnej šírke – od zmyslového rozkošníctva až k asketizmu reformačných snáh.
Táto kniha nielen zaujme, ale naplní ho aj pochopením pre veľké – a neraz márne – úsilie geniálneho umelca v konflikte so spoločnosťou, ktorú predbehol.

Michelangelo bol jeden z najväčších géniov umenia v histórii. Jeho život môže ukázať, čo to skutočne znamená byť umelcom: svet, ktorý vytvoril svojím zručným majstrovstvom, je večný. Pretrval stáročia a dodnes ovplyvňuje myslenie človeka.
Ale iba málo z tých miliónov jeho obdivovateľov vie o jeho dramatickom a búrlivom živote. O takmer neprekonateľných prekážkach, s ktorými musel bojovať, aby vôbec prežil. A on dokázal navyše vytvoriť také rozsiahle a neopakovateľné dielo…

Irving Stone si dal naozaj záležať, aby nám ponúkol hodnoverný obraz génia Michelangela. Jeho biografický román je výsledkom niekoľkoročného pobytu a štúdia pramenného materiálu vo Florencii, Ríme, Carzare a Bologni. Stone mal v ruke všetkých štyristodeväťdesiatpäť Michelangelových listov i jeho denníky a zmluvy na umelecké diela.
„Bola to úloha, na akú sa dovtedy nikto ešte nepodujal, ale poskytla mi spoľahlivé podklady pre román,“ vysvetľuje Irving Stone. „Veľa materiálu sa tu uverejňuje prvý raz. Všetky tieto pramene sa teraz nachádzajú vo fondoch Kalifornskej univerzitnej knižnice v Los Angeles.“

Začítajte sa do novinky Agónia a extáza:

Ateliér bol vo veľkej, vysokej miestnosti a prenikavo tam voňala farba a drevené uhlie. V strede na kozách stál drsný stôl z neohobľovaných dosák, okolo neho sa hrbilo pol tucta ospanlivých mladých učňov. V najbližšom kúte chlap drvil v mažiari farby, kým pozdĺž bočných stien stáli opreté zafarbené kartóny dohotovených fresiek, Posledná večera pre Kostol Ognissanti a Povolanie prvých apoštolov pre Sixtínsku kaplnku v Ríme.
V zadnom rohu, oddelene od ostatných, sedel na zvýšenom pódiu asi štyridsaťročný muž. Jeho pracovný stôl so širokou doskou bol jediným usporiadaným miestom v ateliéri; perá mal pekne poukladané v radoch, vedľa nich štetce a hŕbu náčrtníkov; nožnice a iné nástroje viseli na hákoch a za nimi na poličke stáli usporiadané vedľa seba zväzky rukopisov, zdobených miniatúrami.
Granacci zastal pred majstrovým pracovným stolom.
„Signor Ghirlandaio, toto je Michelangelo, o ktorom som vám hovoril.“
Michelangelo cítil, ako ním preniká dvoje očí, o ktorých bolo známe, že jedným pohľadom zazrú a zachytia viac ako hociktorý umelec v Taliansku.
Aj chlapec však písal očami sťa perami so striebornými hrotmi: do náčrtníka svojej duše vkresľoval umelca, ktorý nad ním sedel v azúrovomodrom kabátci a červenej peleríne, prehodenej cez plecia proti čerstvému marcovému chladu spolu s červenou čiapkou na hlave. Michelangelo si všimol jemnú, citlivú tvár s plnými červenými perami, vyčnievajúce kosti pod očami, hlboko vpadnuté líca, bohaté čierne vlasy, naprostriedku rozčesané a splývajúce až na plecia, i dlhé, jemné prsty pravej ruky, ktorými si pridŕžal hrdlo. Spomenul si, že len pred niekoľkými dňami mu Granacci rozprával, ako Ghirlandaio zvolal:
„Keď už začínam vnikať do tajomstiev tohto umenia, ľutujem, že nemôžem pomaľovať freskami celý obvod florentských múrov!“
„Ako sa volá tvoj otec?“ spýtal sa ho Ghirlandaio.
„Lodovico di Lionardo Buonarroti-Simoni.“
„Počul som už to meno. Koľko máš rokov?“
„Trinásť.“
„K nám prichádzajú učni už ako desaťroční. Kde si bol posledné tri roky?“
„Márnil som čas v gramatickej škole Francesca da Urbino. Učil som sa latinčinu a gréčtinu.“
Šklbnutie v kútiku Ghirlandaiových tmavých, vínovočervených perí svedčilo o tom, že sa mu chlapcova odpoveď páčila.
„Vieš maľovať?“
„Rád sa učím.“
Granacci v snahe pomôcť kamarátovi – keďže nemohol prezradiť, že si požičiaval Ghirlandaiove kresby, aby ich Michelangelo mohol reprodukovať – poznamenal:
„Ruku má dobrú. Maľoval na steny v otcovskom dome v Settignane. Nakreslil tam satyra…“
„Aha, nástenný maliar,“ smial sa Ghirlandaio. „Môj konkurent na staré roky.“
Michelangelo tak sústredene všetko vnímal, že bral Ghirlandaiove slová vážne.
„Nikdy som neskúšal maľovať farbami. To nie je môj odbor.“
Ghirlandaio chcel odpovedať strmo, ale opanoval sa.
„Neviem, čo ti chýba, ale skromnosť iste nie. Mojím konkurentom nebudeš, nie preto, že nemáš nadanie, lež preto, že nemáš zmysel pre farby.“
Michelangelo skôr zacítil, než začul, ako Granacci pri ňom vzdychol.
„Tak som to nemyslel.“
„Si primalý na trinásťročného chlapca. Vyzeráš prislabý na prácu v tejto dielni.“
„Na kreslenie netreba mocné svaly.“
Uvedomil si, že sa dal vyprovokovať, a navyše odpovedal zvýšeným hlasom. Učni sa obzreli pri tomto neočakávanom obrate. O chvíľu predsa prevládla Ghirlandaiova dobrosrdečnosť.
„Nuž teda dobre. Čo keby si mi teraz niečo nakreslil? Čo to bude?“
Michelangelo blúdil očami po dielni a hltal dojmy asi tak, ako vidiecki mladíci žujú v ústach celé strapce hrozna pri jesenných oberačkových slávnostiach.
„Hoc aj túto dielňu.“
Ghirlandaio sa úsečne a pohrdlivo zasmial, ako keby ho vyslobodili z nemilého rozpoloženia.
„Granacci, daj Buonarrotimu papier a uhol. A teraz, ak nemáte námietky, dám sa aj ja opäť do práce.“
Michelangelo si vyhľadal blízko dverí miesto, z ktorého mal najlepší pohľad na dielňu, sadol si na lavicu a začal skicovať. Granacci zostal chvíľu pri ňom.
„Prečo si si vybral takú ťažkú tému? Aspoň sa neponáhľaj. Veď on zabudne, že si tu…“
Oči a ruka mu pracovali ako dobre zladení partneri a zachytil všetko, čo bolo v miestnosti podstatné: pracovný stôl v strede dielne s učňami po oboch stranách, Ghirlandaia na pódiu pod severným oblokom. Odkedy vstúpil do ateliéru, prvý raz zasa normálne dýchal. Cítil, že sa mu ktosi nakláňa cez plece.
„Ešte nie som hotový,“ povedal.
„To stačí.“ Ghirlandaio vzal do ruky výkres a chvíľku ho skúmal. „Ty si už pracoval v inom ateliéri. Hádam u Rosselliho?“
Michelangelo vedel, že Ghirlandaio nemá rád Rosselliho, ktorý viedol jediný maliarsky ateliér vo Florencii okrem Ghirlandaia. Pred siedmimi rokmi pápež Sixtus IV. zavolal do Ríma Ghirlandaia, Botticelliho a Rosselliho, aby namaľovali nástenné fresky do práve dokončenej Sixtínskej kaplnky. Rosselli uchvátil pápeža svojimi krikľavými červenými a ultramarínovými farbami, ako aj bohatou výzdobou každého mračna, každého závesu a stromu zlatými farbami, čím získal vytúženú peňažnú odmenu.
Chlapec záporne pokrútil hlavou.
„Kreslil som v škole, keď sa učiteľ Urbino nedíval. A okrem toho som robil kópie Giottových obrazov v Kostole Santa Croce a Masacciových obrazov v Carmine…“
Udobrený Ghirlandaio poznamenal: „Granacci mal pravdu. Máš pevnú ruku.“
Michelangelo mu ukázal ruku, dlaň i chrbát.
„To je ruka kamenára,“ povedal hrdo.
„V našom ateliéri nepotrebujeme kamenárov, keď maľujeme fresky. Vezmem ťa za učňa, ale za tých istých podmienok, ako keby si mal desať rokov. Musíš mi platiť šesť florénov za rok.“
„Nemôžem vám zaplatiť nič.“
Ghirlandaio ho zmeral ostrým pohľadom.
„Buonarrotiovci nie sú chudobní dedinčania. Ak ťa tvoj otec chce dať vyučiť…“
„Otec ma zbil, zakaždým keď som mu spomenul kreslenie.“
„Ale veď ja ťa nemôžem prijať, ak ti otec nepodpíše zmluvu podľa stanov cechu lekárov a apatekárov. Nezbije ťa zase, ak mu to spomenieš?“
„Nie, lebo ma ochráni ochota, s akou ma chcete prijať za učňa. A okrem toho okolnosť, že mu vyplatíte šesť florénov za prvý rok, osem za druhý a desať za tretí rok.“
V Ghirlandaiových očiach vzbĺkol hnev.
„To svet nevidel! Platiť ti za výsadu, že ťa budem môcť učiť!“
„Ináč nebudem môcť pre vás pracovať. Toto je jediná možnosť.“

The post Pútavý príbeh génia Michelangela appeared first on PR servis.

Informácia o úspechu "protikliešťových ponožiek" sa už v rôznych obmenách objavila v mnohých médiách. Potenciáíl využitia protikliešťových vlákien v rámci aplikovaného výskumu prezentoval na Agrokompolexe v Nitre Parazitologický ústav SAV pod vedením Branislava Peťka spolu so spoluriešiteľmi inovatívnehio porojektu. Na Agrokomplexe prezentovali prototyp funkčného vlákna PROLEN Tickfree zo závodu Chemosvit Fibrochem, a. s., s modifikáciou na báze prírodných rastlinných extraktov s repelentným ...

BRATISLAVA 22. augusta 2018 – Už v piatok sa v Bratislave v MMC klube zastaví tínedžerské raperské duo Bars & Melody z Veľkej Británie, tiež známe ako BAM.

Bars & Melody,   tvoria raper Leondre DeVries (Bars) a spevák Charlie Lenehan (Melody). V roku 2014 sa zúčastnili ôsmej série Británia má talent, kde skončili na nádhernom 3. mieste. Po tomto úspechu Bars a Melody podpísali zmluvu so Syco Music. Debutový singel Hopeful vyšiel 25. júla 2014. O päť dní neskôr zverejnili ďalší singel Shining Star, akustickú verziu prvého singlu Hopeful. Ďalším do koncertnej partie je Johnny Orlando. Začínal postovať cover verzie vo vlastnom spracovaní skladieb  Austina Maloneho, alebo Justina Biebera na svojom youtubovom kanále. V roku 2016 sa predstavil s vlastnými skladbami. „Let Go,“ získal bleskurýchle viac ako 10 million videní. V tomto roku prešiel úspešne castingom do teenegerského webového seriálu Total Eclipse.

 

 

The post Bars & Melody, Johny Orlando appeared first on PR servis.

Pozývame Vás s Vaše deti na Ďeň otvorených dverí Súkromnej základnej umeleckej školy

 Cestovný poriadok linky 707401 platný od 1.9.2018. 

 

 

BRATISLAVA 22. augusta 2018 – Mýtna jednotka DKV BOX EUROPE, ktorá má v budúcnosti umožniť úhradu a vyúčtovanie všetkých mýtnych poplatkov v Európe, absolvuje v týchto dňoch poslednú fázu testov u belgického prevádzkovateľa mýtneho systému Viapass. Zákazníci DKV z celej Európy aktuálne testujú niekoľko tisíc jednotiek. Okrem údajov o transakciách sa takisto kontrolujú a testujú všetky procesy súvisiace s palubnou jednotkou, napríklad núdzový stav alebo zákaznícka podpora.

Prvým skúšobných zákazníkom, ktorý dostal OBU jednotku na test bola belgická špedičná firma Vervoer Engelbosch. Dopravná spoločnosť bude jednotky DKV BOX EUROPE používať vo svojich vozidlách spočiatku v rámci vnútroštátnej dopravy. „Máme veľkú radosť, že už čoskoro budeme mať mýtnu jednotku, ktorá pokryje viac krajín. Pre každodennú nákladnú dopravu je to veľká úľava. Pripojenie nových krajín do systému bude navyše veľmi jednoduché,“ hovorí riaditeľ Michel Engelbosch.

Prvé skúsenosti s OBU jednotkami má tiež holandská spoločnosť Don Trucking, poskytovateľ logistických služieb: „DKV BOX EUROPE výrazne zjednoduší procesy vo firme spojené s mýtom. V súčasnosti sa musíme registrovať pre každú krajinu osobitne, čo si vyžaduje vytvorenie celého radu účtovných položiek a množstvo papierovania. V budúcnosti to všetko zvládneme cez jediný internetový portál a jednu palubnú jednotku. Navyše, inštalácia je absolútne jednoduchá. Pri prvej jednotke nám nezabrala viac ako pätnásť minút,“ hovorí Darek Hejnicki, prevádzkový riaditeľ firmy Don Trucking. „Vďaka DKV BOX EUROPE budeme schopní fakturovať rýchlejšie a s väčšou presnosťou,“ dodáva Don de Jong, zakladateľ spoločnosti Don Trucking.

Mýtne boxy DKV BOX EUROPE možno objednávať už od mája 2018 prostredníctvom internetového formulára. Belgické mýto sa stane pravdepodobne od 4. štvrťroku 2018 prvým mýtnym systémom, v ktorom bude možné zaznamenať a vyúčtovať poplatky za použitie ciest prostredníctvom mýtneho boxu DKV BOX EUROPE. Nemecké mýto by malo nasledovať na začiatku roku 2019. Na jar 2019 sa pripoja krajiny využívajúce mikrovlnný mýtny systém  (Rakúsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko). Čoskoro nato sa má pridať aj Taliansko. Od roku 2019 je v pláne účtovanie mýtnych poplatkov prostredníctvom OBU jednotky DKV BOX EUROPE tiež za jazdu po mostoch Öresund a Storebaelt v Škandinávii.

„Zákazníci DKV sa môžu do mýtnych systémov postupne pridávaných krajín komfortne zaregistrovať cez internet. Pridané krajiny si následne nechajú pre mýtnu jednotku aktivovať prostredníctvom konfigurácie s bezdrôtovým prenosom, a to bez ohľadu na to, kde sa vozidlo v Európe práve nachádza,“ dopĺňa Ondřej Pavlík, regionálny riaditeľ DKV Euro Service pre východnú Európu.

DKV Euro Service patrí medzi lídrov v službách pre dopravcov

DKV Euro Service je jednou z vedúcich servisných spoločností v oblastiach logistiky a cestnej prepravy, ktorá už od roku 1934 ponúka profesionálom v doprave mnoho služieb zameraných na optimalizáciu nákladov a efektívne riadenie vozových parkov na európskych cestách. Medzi ne patria napríklad bezhotovostné platby za produkty a služby u viac ako 70 000 obchodníkov so širokým portfóliom ponúkaných značiek a tiež služby jednotnej úhrady mýta alebo vratiek dane z pridanej hodnoty či spotrebnej dane.

DKV Euro Service je súčasťou DKV MOBILITY SERVICES Group. Skupina je zastúpená v 42 krajinách, zamestnáva okolo 930 pracovníkov po celej Európe a v roku 2017 dosiahla obrat 7,2 miliardy eur. Aktuálne je v obehu viac než 3,1 milióna servisných kariet DKV a palubných jednotiek u približne 170 000 zákazníkov. V rovnakom roku bola karta DKV vyhlásená po trinásty raz za sebou za „Najlepšiu značku“ v kategórii palivových a servisných kariet.

The post DKV BOX EUROPE absolvuje poslednú fázu testov appeared first on PR servis.

Digitálna transformácia sa v strednodobom a dlhodobom horizonte nebude dotýkať len špičkových odvetví priemyslu, ale prenikne aj do každodenných ak...

Priatelia, máme pre vás a vašich priateľov a blízkych skvelú príležitosť zabaviť sa. V nedeľu 2. septembra sme od 10.00 do 12.00 hod. pre Novomešťa...

BRATISLAVA 21. augusta 2018

Osmičky | August 1968

Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, átrium

Námestie Ľudovíta Štúra 4, Bratislava

Trvanie výstavy: 21. august — 10. október 2018

Kurátorka: Petra Hanáková

Výstavný projekt je netradične navrhnutý do átria Esterházyho paláca ako séria malých výstav k osmičkovým výročiam: vo februári nástenku k výročiu 1948 (komunistický obrat) zavesila Alexandra Kusá, v auguste k výročiu 1968 (vstup vojsk VZ) Petra Hanáková a nakoniec v októbri k výročiu 1918 (vznik ČSR) ju pripraví Katarína Bajcurová.

Šesťdesiate roky sú – všade vo svete – obdobím občianskeho precitnutia. Aj socialistické Československo, viazané po vojne vo východnom, sovietskom bloku, sa liberalizuje. Našľapuje na vlastnú cestu, označovanú – aj pod vplyvom prívetivej tváre nového komunistického lídra, usmievavého Slováka Alexandra Dubčeka – ako socializmus s ľudskou tvárou, prípadne demokratický socializmus. Hoci obrodný proces v Československu sa stále deje v medziach socializmu, prinajmenšom vo vedení komunistických strán krajín Varšavskej zmluvy je vnímaný ako jeho ohrozenie, ako kontrarevolúcia. Na jej potlačenie – s argumentom „bratskej pomoci“ – pošle sovietske politbyro do Československa tanky. Okupačné armády „spriatelených vojsk“ prekročia hranice pred polnocou 21. augusta 1968 v akcii s názvom Dunaj, ktorá je najväčšou vojenskou operáciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Invázia je zneuctením medzinárodného práva i politickej suverenity Československa. V krajine zdvihne obrovský vzdor (najmä tzv. pasívnu rezistenciu) a aj v dušiach doteraz otvorených ideálom komunizmu vyvolá zdesenie a rozčarovanie. Lebo – otázkou Luďka Pachmana: „Lze přátelství na věčné časy vynutit napřaženou pistolí?“

Naša v poradí druhá „osmičková“ mikrovýstava je zámerne saturovanou plochou, hutnou intermediálnou kolážou, ktorá u diváka/diváčky predpokladá opakovanú návštevu. Väčšinu materiálu na „nástenke“ tvoria diela reflektujúce, niektoré aj ex-post, udalosti z augusta 1968. Ide teda najmä o politikum, ale sú tu i artefakty odkazujúce na širší rámec vtedajšej kultúry (feder(aliz)ácia, kult Alexandra Dubčeka, komunálny humor, západné vplyvy vo vizuálnej kultúre…). Ambíciou je čo najplnšie sprostredkovať občiansky étos, ktorý v kultúre i vo vizuálnom umení priniesla tzv. pražská jar i po nej nasledujúca invázia „spojeneckých“ vojsk. Filmami, fotografiami, plagátmi, karikatúrami, listmi rozhnevaných občanov, protestsongmi či „heslami z múrov“ predstaví jedinečný okamih našich dejín; dátum, ktorým sa viera v eventualitu socializmu s ľudskou tvárou prakticky zo dňa na deň rozplynula.

Zobraziť fotogalériu k článku:
Program Slovenskej národnej galérie – Osmičky | August 1968

Sprievodný program výstavy

Streda 19. 9. | 18.00

August 1968

Filmové dokumenty vo výbere a s úvodom Petry Hanákovej.

Sprievodný program k „nástenkovej“ výstave Osmičky: August 1968, ktorá na malej ploche sprostredkúva étos občianskeho vzdoru, ktorý v kultúre aj vo vizuálnom umení predchádzal 21. augustu 1968, okupácii Československa „spojeneckými“ vojskami, a nasledoval aj po ňom.

Čas, ktorý žijeme (Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Jaroslav Pogran, Otakar Krivánek, Ivan Húšťava, Československo, 1968, 60 min., SFÚ); celovečerný dokumentárny film o obrodnom procese v Československu v roku 1968.

Čierne dni (Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč, Československo, 1968, 31 min., SFÚ); špeciálne vydanie filmového týždenníka s autentickými zábermi zo slovenských miest počas sovietskej okupácie v auguste 1968.

Esterházyho palác – Berlinka

Vstup voľný

Osmičky

Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, átrium

Námestie Ľudovíta Štúra 4, Bratislava

Trvanie série výstav: 28. február — 31. december 2018

Kurátorky: Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Alexandra Kusá

Grafický dizajn: Pavlína Morháčová, Braňo Matis

„Osmičkové nástenky“ sú viacvrstvovou výstavou umenia, projektom, ktorý sa okrem historických tém zaoberá aj teoretickými otázkami spojenými s kurátorstvom, typológiou výstav, kultúrnou politikou a diváckymi očakávaniami. Autorky idey projektu Katarína Bajcurová a Petra Hanáková ho koncipovali aj ako nenápadný štuchanec do čias, keď boli mnohé múzeá iba profesionálne sa tváriacimi nástenkami politických výročí.

Základom výstavy je dlhá, tri metre vysoká stena – „galerijná nástenka“, na ktorej sa v časovom slede výročí vystriedajú obrazové koláže. Výsledkom je akýsi draft či materializovaný PINTEREST, ktorý je aj pripomienkou socialistického „nástenkárstva“. Koláže pozostávajú z výtvarného materiálu rôznej povahy (obrazy, fotografie, dokumenty) primárne zo zbierok SNG. Výsledný layout, konflikt diel vedľa seba, ich juxtapozícia prehovára o povahe a vnútorných konfliktoch tej-ktorej udalosti.

Projekt násteniek je ďalšou z výstav, ktoré reflektujú a komentujú našu disciplínu a tematizujú svojbytnosť umeleckohistorického bádania. Dejiny umenia nie sú identické so sociálnymi a politickými dejinami, aj keď sú s nimi neoddeliteľne spojené. Prax do roku 1989 však vypovedala o inom a dodnes na jej sedimenty narážame, keď nás verejnosť či moc vyzýva, aby sme ich ilustrovali. V tomto zmysle sú nástenky emancipačným projektom: na strane jednej sú príkladom tejto spojitosti, ale zároveň aj poukázaním na jedinečnosť a potenciál umeleckohistorického materiálu, pretože ich obsah nie je ilustráciou historickej udalosti, ale reflektuje príbeh dejín umenia.

Osmičky sú navrhnuté v rámci medzinárodného projektu MADE IN CZECHOSLOVAKIA organizovaného Moravskou galériou v Brne v spolupráci so Slovenskou národnou galériou.

Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Alexandra Kusá

kurátorky

Vstup na výstavy v Bratislave je aj v roku 2018 voľný!

The post Program Slovenskej národnej galérie – Osmičky | August 1968 appeared first on PR servis.

NITRA 21. augusta 2018 – Aj 50. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy patrí k okrúhlym výročiam, ktoré sa tento rok nahromadili. Vpád vojsk pod sovietskym velením bol maskovaný tvrdením o bratskej pomoci proti chystanej „kontrarevolúcii“. Prerušil však obrodný proces Pražskej jari, ktorého avantgardou boli aj českí a slovenskí divadelníci a rozkvet divadiel malých foriem v celej krajine.

Kým spomienka na 21. august 1968 a potupné roky normalizácie, ktoré nasledovali, vyvolávajú trpké pocity, sté výročie vzniku spoločnej Československej republiky by malo byť dôvodom na oslavy. Aj preto ponúkne Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2018 vo svojom programe ucelenú prezentáciu českého divadla, ale aj filmu.

Všetky diela českých tvorcov zhromaždil festival pod hlavičkou projektu REpublika 100. Divadelná Nitra, ktorá sa začne 28. septembra a potrvá do 3. októbra, totiž pracuje s témou RE.

„Téma RE má pôvod v naakumulovaných osmičkových rokoch: 1848, 1918, 1938, 1948, 1968, 1989, 1998. Väčšina z nich je spojená s existenciou Československa,“ uvádza riaditeľka festivalu Darina Kárová. „Vyvolávajú potrebu obzrieť sa späť, premýšľať o minulých dejoch, prehodnocovať interpretáciu dejín i svoje postoje. Preto REminiscencia, REkapitulácia, REvízia…  A zároveň provokujú k otázkam ako ďalej, čo všetko musíme urobiť, aby sme neopakovali omyly minulosti a vyhli sa novým nástrahám. Takže REštart, REvitalizácia, REcyklácia, REnesancia,“ vysvetľuje.

Projekt REpublika 100 zahŕňa päť scénických diel českých divadiel a tvorcov, z ktorých každé oslovuje najmä detského, ale aj dospelého diváka, a desať filmov.

V hlavnom programe to bude netradične bábková inscenácia Čechy ležia pri mori. Divadelná sála sa ponorí do zvláštneho šera, aké panuje pod morskou hladinou, javisko stratí jasné hranice a do celého priestoru sa z neho rozleje poézia, na dosah každému z divákov ožijú ryby aj chobotnice. Inscenácia režisérky Michaely Homolovej ponúka zázračné spojenie nevšednej poézie, obrazu a hudby.

TRAILER ČECHY LEŽIA PRI MORI
https://youtu.be/2mIOcYiz0t8

„Autori uvádzajú divákov všetkých vekov a skúseností – inscenácia je určená deťom 6+, ale jej čaru spontánne podliehajú aj ich rodičia a starí rodičia, divadelníci i nedivadelníci – do sveta fantázie a mágie podmorského sveta,“ napísali české Divadelní noviny po uvedení inscenácie na festivale Divadlo Plzeň 2016. „V šere sály sa vznášajú medúzy, plávajú rybky, preháňajú sa žraloky a lietajú veľryby.

Okolo divákov znejú zvuky mora a herci očarene šepkajú morskými mýtmi a príbehmi inšpirované verše Radka Malého. Divák si všetko môže ,ohmatať´ či okomentovať, čo tí najmenší v Plzni výdatne využívali.“

S inscenáciou Čechy ležia pri mori príde na Divadelnú Nitru Naivní divadlo Liberec. Na Divadelnej Nitre už hosťovalo, jeho inscenácia Labutie jazierko bola v roku 2011 súčasťou Festivalu PLUS, v sprievodnom programe v roku 2015 zase uviedlo inscenáciu O barančekovi, ktorý spadol z neba.

S bábkovým divadlom pracuje aj interaktívna inštalácia Loutkoviště (Bábkovisko), ktorú festival ponúkne počas dvoch popoludní na Svätoplukovom námestí v Nitre. Zapojenie detí do diania je nielen žiaduce, ale aj nevyhnutné. Autorka koncepcie divadelného projektu Táňa Švehlová totiž v Bábkovisku návštevníkom ponúka možnosť, aby si svoju obľúbenú rozprávku zahrali sami.

Hra pre celú rodinu pripomína barokovú tradíciu bábkových divadiel. Päť originálnych konštrukcií s rôznymi kulisami a súborom bábok mení verejný priestor na interaktívny park otvorený hre a rozvíjaniu fantázie.

V sprievodnom programe festivalu uvedie Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre inscenáciu Sám a Esmeralda. Poslednú premiéru uplynulej sezóny v divadle pripravila žiariaca mladá česká operná režisérka Linda Keprtová. Švédska dramatička Martina Montelius vystavala poctu fantázii, ktorá môže byť cestou zo všednosti a života zviazaného obmedzeniami, na téme detskej osamelosti. Hre dominuje Sám, jeho stará mama so záhadnou futbalovou kariérou a slávna cirkusová umelkyňa Esmeralda. Kým Sám a jeho otec hľadajú cestu k vzájomnému pochopeniu, v príbehu sa prelína skutočný svet so svetom fantázie.

„Záver hry je nositeľom silného humánneho posolstva. Sivý neosobný priestor sa mení akoby šibnutím čarovného prútika na príjemnú izbu. Stačí na to stôl s bielym obrusom, s kyticou ruží vo váze a s dvoma rozumejúcimi si osobami – otcom a synom,“ napísala v recenzii inscenácie divadelná kritička Marta Žilková.

S ďalšou vážnou témou a opäť s detským príbehom, tentoraz dokonca uchopeným detskými predstaviteľmi, príde na festival Divadelný súbor HOP – HOP Základnej umeleckej školy z Ostrova. Činoherné predstavenie Bež, chlapče, bež uvedie v sprievodnom programe Divadelnej Nitry 2018 v sekcii Mladé divadlo.

Režisérka Irena Konývková s detskými hercami inscenovala knihu poľsko-izraelského autora Uriho Orleva. Zakladá sa na skutočnom príbehu 9-ročného chlapca, ktorý pred holokaustom uteká z varšavského geta a niekoľko rokov sa skrýva v lesoch a na vidieku u rodín. Zažije zradu, keď ho „záchrancovia“ za peniaze odovzdajú nacistickému gestapu, stretne sa s hrdinskou pomocou, musí predstierať, že je sirotou z katolíckej rodiny, aby prežil. Táto inscenácia s podtitulom Nechcem, aby ste ma ľutovali, je to nanič hľadá aj odpovede na otázky, či viera ľudí spája alebo rozdeľuje, či je pre prijatie človeka do komunity dôležité, v čo alebo koho verí, či dokážeme pomôcť človeku v núdzi, aj keď práve nie je jedným z nás. Začiatkom augusta sa zúčastnila na 88. ročníku divadelného festivalu Jiráskov Hronov.

Kultový Cirk La Putyka na Divadelnej Nitre 2018 predstaví ďalšiu zo svojich interpretácií nového cirkusu. Minulý rok patrili ich netradičné Black Black Woods medzi najsilnejšie momenty festivalu. Nové dielo pod názvom Batacchio pripravil s vyhľadávanými českými tvorcami fínsky režisér Maksim Komaro, Divadelná Nitra ho uvedie ako záverečné predstavenie mimo kurátorského výberu pod hlavičkou Festival EXTRA. A že pôjde skutočne o  extra „darček“ pre nitrianske publikum, sa bude môcť presvedčiť takmer 600 divákov vo veľkej sále Divadla Andreja Bagara v Nitre.

Vo Festivalovom stane na Svätoplukovom námestí v Nitre ponúkne festival v projekte REpublika 100 zároveň desať filmov českej i slovenskej proveniencie. Sú medzi nimi dokumentárne filmy ako napríklad Mečiar režisérky Terezy Nvotovej, Milda režiséra Pavla Křemena, Česká cesta režiséra Martina Kohouta a Môj neznámy vojak režisérky Anny Kryvenko. Snímku Cirkus Rwanda režiséra Michala Vargu uvedie Divadelná Nitra na Slovensku slávnostne po prvý raz. Filmové pásmo zase pripomenie slávnu éru československého hraného filmu 60-tych rokov.

Spolupráca na projekte: Institut dokumentárního filmu Praha, časopis Svět a divadlo, České centrum, Kinoklub Tatra Nitra

Podpora: Ministerstvo kultúry Českej republiky,  Stredoeurópska nadácia (CEF)

Vstupenky na všetky predstavenia, ktoré ponúkne Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2018 vo svojom programe, sú už v predaji online. Od 23. augusta možno vstupenky kúpiť aj v pokladnici festivalu vo foyer budovy Divadla Andreja Bagara v Nitre.

Záštitu nad Medzinárodným festivalom Divadelná Nitra prevzal
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska,
Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica
A primátor Mesta Nitra Jozef Dvonč.

Všetky aktuálne informácie nájdete na: www.nitrafest.sk a www.facebook.com/divadelna.nitra

Hlavný organizátor:
Asociácia Divadelná Nitra

Hlavní spoluorganizátori:
Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre, Nitriansky samosprávny kraj, Mesto Nitra, Divadelný ústav Bratislava

Spoluorganizátori:

Amnesty International, EDUMA, Institut dokumentárního filmu, Praha, Kinoklub Tatra Nitra,
Krajská knižnica Karola Kmeťka, Krajské osvetové stredisko, Living Memory, Mareena,
Materské centrum Klokanček, Motolino, Nitrianska galéria, OZ Pokoj a dobro, Ponitrianske múzeum,
Post Bellum SK, Súkromné konzervatórium v Nitre, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
–  Krajské stredisko Nitra, ZŠ kniežaťa Pribinu Nitra, ZŠI pre slabozrakých a nevidiacich Bratislava,
ZUŠ J. Rosinského v Nitre

Medzinárodný festival Divadelná Nitra 2018 – RE z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner projektu.

The post V projekte REpublika 100 víta Divadelná Nitra tvorcov z Čiech appeared first on PR servis.