BRATISLAVA 17. novembra 2017 – Hrabal som sa v tých sýtych letných vôňach, rozhŕňal snopy a kričal jej meno, až som ju napokon našiel ležať na chrbte so zatvorenými očami. Zdalo sa mi, že nedýcha, a od ľaku mi stislo srdce. Žeby som prišiel aj o druhú ženu? Krv nevidím. Hádam si nezlomila väzy? Odrazu otvorila oči, zdvihla ruky a pritiahla si moju hlavu k sebe na hruď, rovno medzi prsia. Aká tuhá vôňa z nej vystupovala! Tuhšia než z toho žita. Načisto ma omámila…

Nový román Petra Holku Ohyb riekyzachytáva osudy troch generácií otcov a ich synov pochádzajúcich od Nitry od začiatku 20. storočia po súčasnosť.

Prvú časť tvorí rozprávanie starého otca. Napriek tomu, že spomína najmä na pobyt v nacistickom Nemecku, kam ho zavliekli v roku 1944 na nútené práce, príbeh hýri vtipom a presvedčením, že aj v najťažších pomeroch môže vzklíčiť láska. Možno iba pudová, s potrebou zanechať na zemi svoje gény, ale vždy taká, čo pomáha prežiť aj tým najslabším. Starý otec rozpráva svoj príbeh už mŕtvy doma z rakvy, keď čaká na svoj pohreb.

Druhú časť tvorí rozprávanie jeho syna, ktorý bilancuje svoj život s dôrazom na rodinné vzťahy a väzby i pracovné pôsobenie v minulom režime.

Tretiu časť rozpráva na dovolenke pri mori starnúci spisovateľ, vnuk starého otca, ktorý žije s mladučkou Zuzanou.

Román Petra Holku Ohyb rieky je síce napísaný s humorom, často s iróniou, ale autor s nesmiernou ľahkosťou píše aj o vážnych dejinných udalostiach. Nenudí, nemoralizuje, dáva čitateľovi možnosť samému posúdiť, čomu by ho história mala naučiť.
Kniha vznikla s podporou Literárneho fondu.

Peter Holka debutoval v roku 1983 novelou Ústie Riečok, neskôr vydal knihy ako Leto na furmanskom koni, Piráti z Marka Twaina, Normálny cvok, Smrť, na ktorú sa čakalo, Biele noci, čierne dni, Môj život s Demi Moore, Pokušenie, či Láska prebýva na Kilimandžáre.
Peter Holka je laureátom Ceny Vladimíra Mináča, Ceny Trojruža, dvojnásobným nositeľom Ceny VÚB za najlepšiu prozaickú knihu roka, dva razy mu udelili výročnú Cenu SSS, spisovateľ získal aj cenu Zlaté pero a ďalšie literárne ocenenia.

Začítajte sa do novinky Ohyb rieky:

Nadránom dvanásteho apríla roku dvetisícšestnásť sa mi prisnilo o podobných aj rozdielnych životných rolách otcov a synov. Konkrétne o mojom starom otcovi, o mojom otcovi a o mne. Všetci traja sme sa spolu zhovárali a porovnávali svoje príbehy, no, žiaľ, nespomínam si, čo presne sme si povedali. Otvorene sme si však prejavovali vzájomnú náklonnosť, spolupatričnosť a lásku, hoci sme si mohli aj kadečo vyčítať, no ani nám to nezišlo na um; v našich srdciach nebola ani kvapka výčitky a zloby, tobôž nenávisti. Po zobudení mi zostal veľmi silný a čistý emocionálny zážitok. Tak to už s niektorými snami býva.
Môj starý otec Štefan, ktorého všetci vnuci a vnučky volali dedinko, sa narodil dvadsiateho prvého marca tisícdeväťstodva v Kereškýni. Oženil sa s Júliou Kuklovou, mladšou o päť rokov, ktorá vo veku dvadsaťsedem rokov zomrela na zápal pľúc. Neskôr žil s Annou Michaličkovou, rodenou Takáčovou, vdovou po Ondrejovi Michaličkovi, a vychoval šesť detí. Celý život ťažko fyzicky pracoval. Mal role (funduš) za Dríkom smerom na Janíkovce a na Tobole. V posledných rokoch rozvážal s koňom zapriahnutým do doštenáka uhlie z uhoľných skladov po Nitre a okolitých dedinách. Od furmančenia mal tvrdé a čierne dlane. Bol tuhý fajčiar. Zomrel na rakovinu pľúc v septembri roku tisícdeväťstošesťdesiat, dožil sa päťdesiatosem rokov. Zomieral v strašných bolestiach. V roku tisícdeväťstoštyridsaťštyri ho odvliekli na nútené práce (totálne nasadenie) do nacistického Nemecka. Prežil bombardovanie Drážďan a po vojne sa cez Poľsko vrátil peši domov. Prišiel vychudnutý na kosť, no odhodlaný žiť.
Môj otec Ján sa narodil, keď mal jeho otec Štefan dvadsaťšesť a jeho matka Júlia o päť rokov menej. Ako dvadsaťjedenročný sa oženil s o tri roky mladšou Irenou Mitterovou, splodil a vychoval s ňou dve deti (syna Petra a o osem rokov dcéru Elenu), okrem nich mu rástla v rodnom Kereškýni aj nemanželská dcéra. Takmer celý život robil poštového úradníka. Začal pri priehradke či okienku na Priehrade mládeže a v Púchove, skončil ako riaditeľ okresnej správy spojov, pod ktorú v tom čase patrili všetky pošty a telekomunikácie na Kysuciach. Bol tuhý fajčiar. Cigarety zahodil štyri roky pred smrťou, lebo ho napálilo, že znova zdraželi; odvtedy cumľal tvrdé cukríky a prvý raz v živote začal priberať. Zomrel na rakovinu pľúc, žalúdka a zhubný nádor na mozgu. Lekári už nedokázali určiť, ktorý nádor bol primárny. Neprežíval také muky ako jeho otec, lebo nádor na mozgu mu údajne zlikvidoval centrum bolesti. Dožil sa sedemdesiat rokov, šesť mesiacov a šestnásť dní.
Štefanov vnuk a Jánov syn Peter sa prakticky celý život živí písaním. Od dvadsiatich piatich rokov pôsobí ako novinár, redaktor a spisovateľ. Doteraz mu vyšlo osemnásť prozaických kníh. Táto je devätnásta. Bol dva razy ženatý. S prvou ženou Violou žil trinásť rokov a majú spolu dcéry Petru a Paulu. S Magdalénou žil dvadsaťšesť rokov a majú syna Marka. Paula zahynula pri dopravnej nehode, keď jej do osemnástych narodenín chýbal mesiac a jedenásť dní. Okrem toho je autorom nemanželského syna, ktorého jakživ nevidel a ani po tom nikdy netúžil. Po šesťdesiatke opustil aj druhú manželku a stratil sa v niektorej zo svojich kníh. Keď sa z textu vynoril, splietol sa s treťou. Zuzanka je od neho o tridsaťsedem rokov mladšia, čo je pre mnohých úplne nepochopiteľné, no Peter je s ňou šťastný. Vrátila mu vitalitu i chuť do života a vyznala sa, že jej životným poslaním je ľúbiť ho, mojkať a milovať sa s ním na gaučíku, o čom ho ustavične a s entuziazmom presviedča.

BRATISLAVA 17. novembra 2017 – Nový román Elizabeth Kostovovej Krajina tieňov je fascinujúci príbeh o osudoch viacerých generácií a o dejinách krásnej, ale ťažko skúšanej krajiny. Hovorí o sile človeka a nádeji, ktorú možno nájsť aj po ťažkej pohrome.

Mladá Američanka Alexandra Boydová pricestovala do bulharského mesta Sofia v nádeji, že život v zahraničí jej zahojí rany, ktoré v nej zostali po strate brata.
Krátko po príchode do tohto elegantného východoeurópskeho mesta sa ponúkne, že pomôže starším ľuďom nastúpiť do taxíka – a až keď sú preč, uvedomí si, že si nedopatrením nechala ich batoh. Vnútri našla krásne vyrezávanú drevenú škatuľu, na ktorej stálo: Stojan Lazarov. Zdvihla veko a zistila, že v rukách drží urnu s ľudským popolom…

Keď sa Alexandra vydá hľadať rodinu, aby jej mohla vrátiť vzácny majetok, postupne sa dozvedá o tajomstve nadaného hudobníka, ktorý trpel pod politickým útlakom, a veľmi rýchlo zistí, že s týmto pátraním je spojené nebezpečenstvo.

Elizabeth Kostovová je americká autorka. V slovenčine jej vyšiel bestseller, mystický román o Draculovi pod názvom Historička. Približne devätnástimi tisícami predaných výtlačkov sa zaradil medzi najpredávanejšie tituly na Slovensku.
V roku 2010 sa objavil ďalší úspešný titul Zlodeji labutí.
Krajina tieňov je úchvatný román, ktorý rozpráva o minulosti i súčasnosti a objavuje temné tajomstvá Bulharska. Krásnej i strašidelnej krajiny. Krajiny tieňov…

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Marián Šidlík:

https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-krajina-tienov-elizabeth-kostovova

Začítajte sa do novinky Krajina tieňov:

KNIHA PRVÁ

Jeden

Sofia, rok 2008. Máj, bezchybné počasie, bohyňa kapitalizmu sedí na úbohom tróne. Na vrchnom schode pred hotelom Forest postávala mladá žena, skôr dievča ako žena, zrejme cudzinka – áno, cudzinka. Z hotela bol výhľad na NDK, za bývalého komunistického režimu palác kultúry, obrovský betónový kolos, kde teraz držali stráž tínedžeri. Slnečné svetlo padajúce na námestie sa im ligotalo na hlavách s ježatými vlasmi. Alexandra Boydová, uťahaná z nekonečnej cesty lietadlom, pozorovala bulharské deti na skejtbordoch, zastrkávala si dlhé rovné vlasy za ucho. Po jej pravici stáli obytné domy s okrovou a sivou omietkou, ale aj novšie budovy zo skla a ocele a bilbord, na ktorom bola žena v bikinách, prsia sa jej vylievali na fľašu vodky. Vedľa bilbordu nabielo kvitli mohutné stromy – pagaštany, aké Alexandra videla počas študijného pobytu na univerzite vo Francúzsku. Vtedy bola jediný raz na európskom kontinente. Oči ju pálili, vlasy mala po ceste zlepené od potu. Potrebuje sa najesť, osprchovať a vyspať – áno, vyspať po poslednom úseku cesty z Amsterdamu, keď sa každú chvíľu budila a letela do exilu za oceánom, kam sa vyhnala sama. Pozrela si na nohy, či ich ešte má. Odhliadnuc od jasnočervených tenisiek bola oblečená jednoducho – tenká blúzka, džínsy, okolo pása omotaný sveter –, a cítila sa dosť ošumelo v porovnaní so ženami, ktoré prechádzali popri nej v sukniach šitých na mieru, s ihličkami na nohách. Na ľavom zápästí mala široký čierny náramok, v ušiach obsidiánové napichovacie náušnice. Chytila rúčku kufra na kolieskach a tmavý batoh s turistickým sprievodcom, so slovníkom a s náhradným oblečením. Cez plece mala prehodenú tašku s laptopom a pestrofarebnú kabelku so zápisníkom a brožovaným vydaním Emily Dickinsonovej na samom spodku.

Cez okienko v lietadle videla Alexandra mesto uprostred kopcov, s výškovými obytnými budovami, ktoré ho obkolesovali po celom obvode ako hrobky. Keď vystúpila z lietadla s novým fotoaparátom v ruke, nadýchla sa neznámej vône – zmes uhlia, nafty a závan pooranej zeme. Prešla po betónovo-asfaltovej ploche, nastúpila do letiskového autobusu a obzerala si ligotavé nové kabíny colnej kontroly, zamračených úradníkov a exotickú pečiatku v pase. Taxík prechádzal po okraji Sofie, až sa dostal do centra – mala podozrenie, že sa dalo ísť aj kratšou cestou – okolo stolíkov na kaviarenských terasách a pouličných lámp polepených politickými plagátmi alebo reklamnými pútačmi sexšopov. Cez okienko taxíka si fotila staré fordy a opely, nové audi s tónovanými gangsterskými sklami, obrovské pomalé autobusy a trolejbusy ako rinčiace megalosaury, ktoré prskali iskry z kovových trolejov. Prekvapilo ju, keď uvidela, že centrum je vydláždené žltými mačacími hlavami.

Taxikár zrejme nerozumel, čo od neho chce, a vyložil ju pred hotelom Forest, nie pred hostelom, kde si pred pár týždňami rezervovala ubytovanie. Alexandra si omyl uvedomila, až keď taxikár odišiel a ona vystúpila po schodoch, aby sa lepšie pozrela. Teraz tu stála sama, tak dokonale sama ako ešte nikdy za svojich dvadsaťšesť rokov. Ocitla sa uprostred mesta, uprostred histórie, o ktorej nevedela dokopy nič, medzi ľuďmi, ktorí cieľavedome chodili hore-dolu po schodoch do hotela, a rozmýšľala, či zíde dolu a pokúsi sa zohnať nový taxík. Pochybovala, že si môže dovoliť sklobetónový monolit, ktorý sa jej týčil za chrbtom, budovu s tónovanými sklami, klientmi v tmavých oblekoch, ktorí vyzerali ako krkavce a chodili von a dnu alebo fajčili na schodoch. Jedno jej bolo jasné – ocitla sa na nesprávnom mieste.

BRATISLAVA 17. novembra 2017

Na renomovanom kongrese ITAPA 2017: Technology & HumanITy sa otvorili aj témy, ktoré otriasli Slovenskom. Ako sa na kauzu občianskych preukazov s elektronickým čipom pozerajú zástupcovia vlády, súkromného sektora a odborníci?„Prestaňme fámovať, začnime viac pracovať“ – takýto odkaz adresovala odbornej obci Martina Slabejová z Pellegriniho úraduŠtát trápi kritický nedostatok IT špecialistov. Aká je cesta von z tohto začarovaného kruhu?Bezpečnostný problém týkajúci sa občianskych preukazov s elektronickým kontaktným čipom by sa mal pre Slovensko stať mementom. Pre vládu, odborníkov, aj občanov ide o zásadnú lekciu. Dôležitejšiu o to viac v období, keď digitálnych hrozieb nebude ubúdať, práve naopak. Zo situácie sa treba poučiť, vytvoriť mechanizmy, ktoré ich pomôžu účinne riešiť a zlepšiť. Presne na tomto sa zhodli hostia medzinárodného kongresu ITAPA 2017: Technology & HumanITy, ktorí spolu diskutovali pri výročnom okrúhlom stole.

Keďže ITAPA je renomovaná platforma, ktorá otvára priestor pre diskusiu v oblasti digitalizácie a eGovernmentu, hosťami boli zástupcovia verejného aj súkromného sektora, profesijných asociácií a ďalší lídri digitalizácie: Martina Slabejová, generálna riaditeľa sekcie informatizácie na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Samuel Arbe z rezortu vnútra, Emil Fitoš z IT Asociácie Slovenska, Martin Sůra z ATOS IT Solutions and Services, Zdenko Böhmer z DXC Technology, Ľubor Illek zo Slovensko.Digital, Milan Ištván z Partnerstvá pre prosperitu, Peter Ágh z Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy SR a Pavol Frič zo spoločnosti DITEC.

Na otázku, či diskusia o bezpečnosti digitálneho podpisu ukázala, že štát nie je pripravený reagovať na bezpečnostné hrozby, odpovedali piati z diskutérov ÁNO a štyria NIE. „Debata o bezpečnosti digitálneho podpisu ukázala, že rezervy máme primárne v komunikácii. Musíme sa z uvedených situácii poučiť a zlepšiť. Nečakané situácie sú súčasťou života. Tie zrejme nikto nevyčíta, veríme, že včasnosť, presnosť a vecná stránka reakcií sa dá posunúť na vyššiu úroveň a budeme na tom všetci stále pracovať“, vyhlásila Martina Slabejová.

Samuel Arbe z ministerstva vnútra dodáva, že v prípade vzniku problémov je dôležité sústrediť sa na štyri oblasti – prevenciu, pripravenosť, reakciu a obnovu.

Prednedávnom štát pozastavil všetky elektronické služby, na ktoré je potrebný zaručený elektronický podpis. Ich čipy totiž mali bezpečnostnú chybu, na ktorú rezort vnútra upozorňovali odborníci z Masarykovej univerzity v Brne niekoľko mesiacov pred prevalením kauzy v médiách. „Ak budeme takto reagovať na vážne bezpečnostné hrozby, tak potom máme problém. Problém nie je, že niečo nevyšlo, problém je, že sme nereagovali. Zo situácie sme mohli vyjsť ako víťazi. Stačilo priznať chybu a adekvátne zareagovať. Ale nestalo sa tomu tak, keďže sme problém začali riešiť až keď sa prevalil v médiách“, doplnil Pavol Frič zo spoločnosti DITEC.

Avšak nielen okrúhly stôl, ale celý druhý deň jesenného kongresu sa niesol v duchu toho,ako robiť veci lepšie, aby sa Slovensko posúvalo vpred a dosiahlo status Estónska – krajiny, ktorá je považovaná za vzor v digitalizácii. Faktom je, že štát dnes nevie, koľko peňazí prichádza do informatiky. „Preto sme vytvorili proces, v rámci ktorého posudzujeme to, ako sú IT veci financované zo štátneho rozpočtu a ako z eurofondov. Chceme zreálniť pohľad na to, koľko peňazí pritečie do informatiky z rozpočtov a koľko z fondov. Plusom je, že tým vytvoríme aj predikciu toho, čo nás čaká v nadchádzajúcom období“, vysvetlila Slabejová s tým, že v minulosti sa veľa vecí v oblasti implementácie a prevádzkovania systémov zanedbalo. „Nie je čas zametať veci pod koberec. Informatika je drahá vec a my musíme pracovať s reálnymi dátami, aby sme vedeli správne plánovať. Musíme presvedčiť manažérov a decision makerov vo verejných inštitúciách, že digitalizácia je dôležitá a prinesie výhody pre spoločnosť, ako aj vytvoriť konkurenciu medzi úradmi a ponúkanými elektronickými službami“, dodala Martina Slabejová z úradu Petra Pellegriniho.

Podľa Emila Fitoša z ITAS platí, že „ak sa nezmení prax štátu v oblasti informačných a komunikačných technológií, Slovensko bude hospodársky aj spoločensky stagnovať“. Inými slovami – potrebujeme dopracovať procesy pre rozvoj a prevádzku informačných technológií, potrebujeme zlepšiť, zrýchliť a stransparentniť proces verejného obstarávania a verejnú správu obsadiť IT špecialistami, lebo tých je na trhu absolútny nedostatok.

Práve túto veľmi citlivú tému ITAPA riešila v jednom celom diskusnom paneli, ktorý bol o vzdelávaní mladých ľudí pre digitálny trh. Panel moderoval Milan Ftáčnik zo Slovenskej informatickej spoločnosti.

Aj napriek tomu, že dnes prevláda veľa názorov, že klasické profesie pomaly zanikajú a do popredia sa kladie najmä informatika a programovanie, odborníci sa zhodli na tom, že jeho kvalita výrazne pokrivkáva. Týka sa to pritom všetkých stupňov škôl. Kým na základnej škole výučba informatiky prevažne absentuje, na stredných školách sa povinne začala vyučovať v roku 1998. Negatívom však je, že stále prebieha v nadmernej miere v teoretickej rovine. „Podľa prieskumu väčšina stredoškolákov, ktorí sa rozhodujú o vysokej škole, považuje štúdium informatiky len za pokračovanie všeobecného vzdelávania“, uviedol na ITAPA Robert Redhammer zo Slovenskej technickej univerzity.

Problém odborníci nevidia len v kvalite učiteľov, ale aj v nedostatočnej pripravenosti a akcieschopnosti ministerstva školstva. No netýka sa to len Slovenska. „Česká republika dnes vôbec nevyužíva potenciál, ktorý má v šírení digitálnej gramotnosti“, upozornila profesorka Oľga Štěpánková z Českej kybernetickej a informatickej spoločnosti.

Za nevyužité šance považuje najmä projekty, na ktoré inštitúcie vypisujú tendre – o ich úspechu rozhoduje najnižšia cena, či fakt, že ministerstvo sa drží starých princípov učenia založených najmä na teórii.

„Keď vám niekto opisuje, ako vyzerá jadrová elektráreň, neviete si ju predstaviť. Preto žiaci učivu nerozumejú. Treba podporovať ich predstavivosť. Je dôležité žiakom ukazovať k učivu simulácie, kresby, animácie, či videá. Inak si napríklad tú jadrovú elektráreň asi ťažko budú vedieť predstaviť. Jednou z možností je napríklad virtuálna realita“, povedal Vladimír Broniš z Atos IT Solutions and Services.

Podľa Ivana Kalaša z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK je potrebné zmeniť myslenie mladých ľudí. Počítač a technológie totiž neslúžia len na zábavu. Podľa jeho názoru patrí informatické vzdelávanie už na prvý stupeň základnej školy. Prečo? „Deťom dáva ďalší nástroj na objavovanie nových myšlienok a lepšie pochopenie súčasného sveta“, uviedol Kalaš s tým, že je dôležité, aby sa digitálne gramotnými stávali už 6 až 8 ročné deti.

Faktom je, že dobrých nápadov máme dosť. Potvrdil to aj Ján Hargaš zo Slovensko.Digital, podľa ktorého je extrémne potrebné priorizovať veci, ktoré sa budú riešiť. „Lebo ideí máme dosť, je ich však problém dotiahnuť do konca. A to by sa malo, to sa musí zmeniť. Musíme sa fokusovať a veci dokončovať. Fokus sa musí stať v informatizácii niečím, čo si osvojíme“, reagoval Hargaš.

Keďže tohtoročná jesenná ITAPA mala podtitul Technology & HumanITy (technológie a ľudstvo) – pri technológiách je užitočný princíp jedenkrát a dosť o zdieľaní informácií o občanoch vzájomne medzi úradmi. „Toto je dôležitá priorita“, poznamenal Hargaš. Druhou prioritou, na ktorú známy odborník ukázal, sa dotýka ľudstva. Aj podľa Hargaša je totiž nevyhnutné začať riešiť kritický nedostatok ľudských zdrojov v štátnej sfére.

BRATISLAVA 17. novembra 2017

Luxembursko je ďalšou z krajín, kde revolúcia vo verejnej správe nadobudla vďaka digitalizácii úplne nový rozmer„Čo je dátová ambasáda? Dátové centrum, ktoré je chránené privilégiami a imunitou na základe medzinárodných dohôd,“ tvrdí Gilles Feith, muž, ktorý patrí k špičke digitalizácie v Európe a ktorý vystúpil na medzinárodnom kongrese ITAPA 2017: Technology & HumanITyV roku 2015 prešlo Luxembursko digitálnou revolúciou. Táto malá krajina sa inšpirovala realizáciou eGovernmentu v Estónsku a zaviedla jeho model do svojho fungovania. Kľúčovým sa stalo rozhodnutie vlády o troch základných princípoch: jedenkrát a dosť, „digital first“ a transparentnosť, ktoré sa stali povinnými. Tieto tri princípy dopĺňalo rozhodnutie o jedinom vstupnom bode pre elektronické služby verejnej správy. Vznikol jeden portál, čím sa zamedzilo vzniku ďalších, ktoré by sa ťažko integrovali.

Využitie estónskeho modelu urýchlilo celú digitalizáciu a tak k 1. novembru 2017 je na portáli k dispozícii občanom takmer 175 tisíc služieb. Predpokladom úspešného diela sú však dáta, nachádzajúce sa v množstve rôznych registrov. Keďže Luxemburg prešiel na plne bezpapierovú administratívu, alfou a omegou sa stáva ochrana týchto dát a ich bezpečnosť, pretože v prípade straty neexistuje žiadna papierová záloha. Riešením sa ukazuje spolupráca viacerých krajín na centrálnej úrovni, kde začínajú fungovať takzvané dátové ambasády.

O dátovej ambasáde prišiel na ITAPA 2017: Technology & HumanITy prednášať Gilles Feith. Muž, ktorý patrí v Európe k špičke v digitalizácii verejnej správy. Riadi totiž Štátnu IT centrálu Luxemburska, čo inými slovami znamená, že je tvorcom modernizácie a digitalizácie všetkých procesov v krajine.

„Ide o dátové centrum, ktoré je chránené privilégiami a imunitou na základe medzinárodných dohôd. Poskytuje záložný systém pre vládne údaje, ktoré tak môžu byť zálohované a uložené aj mimo hraníc danej krajiny pre prípad vážnych zásahov a hrozby poškodenia alebo straty pôvodných dát“, objasnil na ITAPA Feith s tým, že iniciátorom tohoto diania je práve Estónsko. To z obavy pred prípadnou inváziou na svoje územie hľadalo možnosť, ako zabezpečiť fungovanie verejných služieb a administratívy aj mimo fyzického územia vlastnej krajiny. Nadviazalo spoluprácu s ďalšími krajinami, ktoré sa dohodli na systéme vzájomného zálohovania a ochrany dát, teda takzvaných dátových ambasád.

Luxembursko má dnes vyše 20 datacentier, z ktorých osem má bezpečnosť na úrovni TIER IV. Viaceré z nich poskytujú dokonca aj služby pre NATO. Zároveň majú vytvorenú silnú infraštruktúru a prepojenie na ďalšie európske centrály, napríklad Londýn. Využili preto príležitosť a dnes poskytujú služby takýchto dátových ambasád nielen pre Estónsko, ale aj pre Európsku úniu a v rokovaní sú aj s ďalšími krajinami. Luxemburg je teda príkladom toho, že v priebehu necelých troch rokov sa dá prejsť od rozdrobenej čiastočne zdigitalizovanej verejnej správy k administratíve, ktorá je plne digitálna a funkčná aj mimo svojich vlastných hraníc.

BRATISLAVA 17. novembra 2017 – HB Reavis, pôvodom slovenský developer s medzinárodnou pôsobnosťou, opäť preukázal svoje odhodlanie prispievať k zlepšovaniu kvality života, ochrane životného prostredia a zaoberať sa trvalou udržateľnosťou v rámci developmentu. Ako prvému developerovi na svete sa podarilo kvalifikovať na registráciu o certifikát BREEAM Communities International pre niekoľko svojich projektov v centre Bratislavy. Ide o súbor projektov v postupne revitalizovanej industriálnej zóne Nové Nivy, ktoré sa stávajú prvou mestskou štvrťou na svete uchádzajúcou sa o takýto certifikát. Zóna s výrazne mestotvornými projektmi prinesie mestu verejné aj komerčné funkcie, novú infraštruktúru, množstvo zelene, ekologické a udržateľné riešenia verejných priestorov a v neposlednom rade zlepší kvalitu života.

Certifikát BREEAM Communities je nová schéma hodnotenia, prostredníctvom ktorej sa posudzuje trvalá udržateľnosť developerských projektov väčšieho rozsahu. Tento systém hodnotenia vytvorila britská spoločnosť BRE (Building Research Establishment). Zatiaľ čo bežná certifikácia BREEAM posudzuje iba jednu budovu, štandard BREEAM Communities sa zameriava na súbor projektov na jednom koherentnom území a sleduje ich environmentálny dosah na bezprostredné okolie. „Komunitný“ štandard sa na lokalitu pozerá ako na celok a hodnotí napríklad spoločenské a ekonomické aspekty, využívanie energie a prírodných zdrojov, infraštruktúru, bývanie či občiansku vybavenosť.

Certifikát BREEAM Communities International spoločnosť HB Reavis žiada pre celú štvrť Nové Nivy, vrátane projektov na ktorých sa pracuje, ako Twin City Tower, Stanica Nivy či Nivy Tower, ďalej plánovaných kancelárskych projektov na rohu Košickej a Mlynských Nív, Bottovej či Prievozskej. Súčasťou je aj verejná technická aj dopravná infraštruktúra (parkovací dom, nadzemná elektrická dráha), verejné priestranstvá a zelene.

Vznikajúca štvrť Nové Nivy sa rozprestiera v srdci Bratislavy na ploche približne 230 000 m2. Pozostávať bude z ôsmich samostatných projektov. Unikátnou súčasťou bude projekt Stanica Nivy – autobusová stanica medzinárodného významu s moderným nákupným centrom a celoročným trhoviskom s čerstvými potravinami. Výstavba tohto projektu začala v máji 2017 a jeho súčasťou bude aj rozsiahla verejná zeleň vrátane mestskej záhrady s plochou dvoch futbalových ihrísk.

Štvrť Nové Nivy bude ucelenou zónou v rámci mesta. Vďaka revitalizácii industriálneho dedičstva sa stane novou pulzujúcou štvrťou hlavného mesta Slovenska s mixom komerčných a kancelárskych budov, ktoré vhodne dopĺňajú rezidenčné projekty konkurenčných firiem.

Pavel Trenka, generálny riaditeľ spoločnosti HB Reavis, povedal: „Sme nadšení z toho, že štvrť Nové Nivy sa stala historicky prvým komplexom projektov na svete, ktorý sa uchádza o certifikáciu BREEAM Communities International. To potvrdzuje našu snahu pretvárať mestá k lepšiemu. Vytvárať výnimočné priestory pre ľudí, ktorí v našich projektoch pracujú, využívajú ich alebo ich len navštevujú.“

Pavel Trenka dodal: „Naším cieľom je pokračovať v tomto extrémne vysokom štandarde aj pri práci na budúcich projektoch. Ďalší projekt, v rámci ktorého sa budeme takisto uchádzať o udelenie certifikátu BREEAM Communities, je Agora Budapest.“’

Certifikácia BREEAM je najčastejšie používaná schéma na svete zameraná na posudzovanie trvalej udržateľnosti budov. Jej metodológia sa neustále zdokonaľuje a prispôsobuje, aby aj naďalej udávala tempo zavádzaniu osvedčených postupov v odvetví. Dôsledkom toho je obrovské zlepšenie stavebných štandardov na celom svete, čo na druhej strane zvyšuje kvalitu života obyvateľov užívajúcich tieto trvalo udržateľné projekty. Za takmer 30 rokov certifikácia BREEAM rozšírila svoj dosah až na 78 krajín a nedávno inovovaný štandardizovaný prístup jej určite umožní rásť ešte ďalej.

VIAC O PROJEKTE STANICA NIVY, SRDCI ZÓNY NOVÉ NIVYZelený verejný priestor na streche Stanice Nivy prinesie mestu jedinečný priestor na pracovné aj súkromné stretnutia. Dokonca aj neďaleké školy môžu využiť tieto výnimočné mestské exteriérové priestory ako dočasnú učebňu, chýbať nebudú búdky pre netopiere, včelie úle či botanický chodník. Okrem toho si budú môcť návštevníci na trhovisku nakúpiť čerstvé potraviny a ugrilovať si na streche svoje vlastné jedlo.

Za dizajnom projektu stojí londýnske architektonické štúdio Benoy v spolupráci so slovenským ateliérom Siebert + Talaš a tiež britskými expertmi na krajinnú architektúru zo štúdia BDP. Projekt bude zastávať významnú úlohu v revitalizácii tejto časti mesta. Vytvorí novú destináciu s množstvom výnimočných maloobchodných prevádzok, excelentnými službami a prvotriednou kulinárskou ponukou. Dostupnosť projektu podporuje hustá sieť verejnej hromadnej dopravy a zámer vybudovania nových cyklistických trás a samozrejme medzinárodná autobusová stanica.

BRATISLAVA 17. novembra 2017

Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 3. poschodie
Námestie Ľudovíta Štúra 4, Bratislava

Trvanie výstavy: 17. november 2017 – 15. apríl 2018
Kurátori: Aurel Hrabušický, Alexandra Kusá

Výtvarné dielo Miloša Alexandra Bazovského ako jedného zo zakladateľov modernej slovenskej maľby bolo už mnohokrát predstavené na výstavách a v publikáciách. Ale Bazovský ako fotograf bude mať na pôde národnej galérie prvú samostatnú výstavu.

Ako fotografujúci výtvarník mal síce medzi umelcami na Slovensku predchodcov (Ladislav Mednyánszky, Gustáv Mallý), bol však prvým, ktorý dokázal byť moderným výtvarníkom a moderným fotografom súčasne. Fotografický aparát používal (najviac v 30. – 40. rokoch 20. storočia) namiesto skicára, jeho pomocou budoval akúsi vizuálnu databázu motívov, ktoré sa súbežne alebo neskôr objavili v jeho výtvarných dielach. Fotoaparát používal jednoducho ako jeden z ďalších výtvarných prostriedkov a komponoval priamo v jeho hľadáčiku. Vďaka tomu existujú viaceré tematické aj kompozičné paralely medzi jeho zábermi a niektorými kresbami a obrazmi.

Bazovského fotografie z vidieka akoby sa vklinili medzi dva antipódy našej vidieckej či presnejšie rurálnej fotografie, jeden predstavuje Karel Plicka a druhý Irena Blühová. Karel Plicka sa sústredil na vyzdvihnutie toho, čo pokladal za najdôležitejšie – odkaz ľudovej kultúry: bohatstvo a estetickú pôsobivosť krojov, spevu a choreografie (to všetko vnímané ako „tichá oslava Slovenska“). Zatiaľ čo Irena Blühová, v prejave typickom pre sociálne kritickú fotografiu, si všímala predovšetkým tienisté stránky života na vidieku, jednoznačné príznaky núdze a chudoby. Podľa Ivy Mojžišovej „Plicka fotografoval zem, ktorá spieva a Blühová zem, ktorá si nemá prečo spievať“(1989).

Bazovského pozícia ako fotografického dokumentaristu bola v niečom podobná pozícii Viliama Malíka ako civilistického, skôr mestského fotografa. Malík sa takisto vyhýbal tendenčnému postoju, zachytiť chcel striktne to, čo mal pred sebou (postoj nezúčastnenosti). S obdobným zámerom fotografoval aj Bazovský. Nevieme síce nič o účele týchto záberov, pôsobia skôr ako záznamy v skicári. Na prvý pohľad nie je v nich žiadna štylistická vôľa, ani svojvôľa.

Sústredil sa hlavne na témy, ktoré sú známe už z jeho výtvarných skicárov. Ťažiskovou témou bol tiež svet vidieckeho človeka, ale vzhľadom na „spravodajskú“ funkciu fotografie sa tu v oveľa väčšej miere objavili aj záznamy z jeho osobného, bežného života. Preto sa na fotografických záberoch stretávame s jeho spoločenským okruhom, a to nielen doma, ale aj v Stredomorí, kam už ako príslušník novovznikajúcej strednej triedy začal chodiť na dovolenky. Osobitne ho zaujímali rôzne prejavy moderného životného štýlu: šport, turistika, cestovanie. Často portrétoval aj svojich priateľov, najviac azda umelca s tragickým osudom – Arnolda Petra Weisza-Kubínčana. Asi nie je náhoda, že práve počas bežnej spoločenskej komunikácie vznikajú niektoré kompozične najoriginálnejšie fotografie. Akoby boli záznamom osobných a spontánnych happeningov „akcií pre fotoaparát“, ktoré si partia kamarátov skúša pre radosť (napr. fotografia s hlavou na koľajniciach).

V ťažiskovej téme života na vidieku niektoré zábery boli bezprostrednou predlohou obrazov – ako fotografické skice sú na výstave prezentované v juxtapozíciách. Bazovský pritom iba minimálne inscenoval predkamerový výjav, i keď by sme našli aj také príklady (napríklad portrét dievčaťa so zdvihnutými rukami v Pokušení, 1936; iný variant tejto kompozície predstavuje obraz Za humnom, okolo 1935).

Rovnako zaujímavé je sledovať významový interval medzi fotografickým záznamom a jeho výtvarným prehodnotením. Ostatne, na tomto vizuálnom postrehu je koncipovaná inštalácia výstavy. Bazovský, podobne ako vo výtvarnom umení, aj vo fotografii venoval rovnakú pozornosť ľudom i krajine. Ale vo fotografii, aby nahradil nemožnosť ľubovoľne, neiluzívne zostavovať jednotlivé segmenty kompozície, zvolil presnú kompozíciu a užší výber prvkov predkamerovej reality. Jeho početné zábery železničných tratí, telegrafných stĺpov, závor, priecestí, mostíkov svedčia o tom, že ho nové dominanty krajiny zaujímali z hlbších, než iba z vizuálnych dôvodov. Nechcel zachytiť civilizačné premeny len ako metaforu, ale ako novú vizuálnu kvalitu krajiny, ktorá sa zrazu od základu zmenila. Nezabúdal nikdy na to, že „slávnostná kolmica je chrbticou priestoru“ (František Kupka). Mnohé jeho kresby a niektoré obrazy sú toho priamou demonštráciou. Je to mimo obvyklého kontrastu starého a nového, archaického a moderného.

Veľká väčšina záberov, týkajúcich sa krajiny a pôsobenia ľudí v nej, sa vyznačuje zvláštnou, atypickou kompozíciou, ktorá v našej fotografii nemá obdobu, postavenou na vertikálnom vychýlení kompozičného ťažiska. Možno povedať, že buď počítal s kompozičnou paralaxou (rozdiel medzi výrezom skutočnosti v hľadáčiku fotoaparátu a výrezom skutočnosti na skutočnej snímke), alebo si ju jednoducho nevšímal ako čosi nepodstatného. Vo významnej časti fotografických záberov je ťažiskový výjav odsunutý akoby viac dozadu, aby tak vynikla štruktúra širokej plochy zeme, ktorá ho zaujímala rovnako ako reliéf samotnej krajiny. Fotografia sprostredkováva všetky detaily bohatej štruktúry rôznych prírodných povrchov – neusporiadané, zoschnuté býlie a chrastie, hrudy a kamenie, sneh pomiešaný s hlinou a iné, často neurčité stavy tohto existenčného základu. Niekedy je vôbec ťažké odlíšiť obrábanú a neobrobenú pôdu. Žiadne Švajčiarsko! Tieto obrazy ho nezaujímajú v prvom rade ako výraz chudoby, či metafora ťažkého života, jeho záujem je skôr výtvarne štrukturálny. To ostatné vniká do nich akosi samovoľne.

Keď Bazovský fotografuje ľudí, vyberá si podobne, pôsobia veľmi drsne, akoby boli ešte z 19., a nie z 20. storočia, ale sú v súlade so svojím prostredím a málo úrodnou pôdou. Bazovského nezáujem o prvoplánovú malebnosť je zrejmý aj tu, ľudia sú oblečení všedne, nie sú krojovaní, resp. ak je kroj použitý, tak nie sviatočný, ale jeho každodenné pracovné varianty. Samotné ľudské postavy sú na krajinnom pozadí komponované ako významové pointy; okrem toho tvoria mierku snímaného priestoru. Zvieratá tiež nie sú súčasťou stáda, „božie hoviadka“ vidíme skôr ako výrazné individuality, ktoré si sem-tam nevzrušene premeriavajú fotografujúceho maliara. V niektorých kompozíciách tvoria spolu s rebrinákom akúsi os sveta, iného než ten obvyklý, ľudský.

Bazovský svoje snímky nepublikoval, až na výnimky sa nezachovali ani fotografické zväčšeniny z nich. Vyskúšal si nové médium, ale zrejme nemal v pláne stať sa hoci len amatérskym fotografom. Ale to, že rozumel postulátu Lászlóa Moholya-Nagya – fotografia má byť predovšetkým dokumentom nového videnia – je viac než isté.

VYPOŽIČIAVATELIA

Za zapožičanie diel a reprodukčných práv ďakujeme:

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš
Oravská galéria, Dolný Kubín
Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici

SPRIEVODNÝ PROGRAM VÝSTAVYNEDEĽA 3. 12. | 16.00
SUNDAY REST: FOTOGRAF BAZOVSKÝ

Rovnako moderne ako maľby dokázal Miloš Alexander Bazovský komponovať aj svoje fotografie. Často zachytával vizuálne zaujímavé súdobé motívy blízke dokumentu. Prednáška okrem predstavenia jeho tvorby priblíži aj moderný životný štýl v 30. a 40. rokoch na Slovensku.

Esterházyho palác, 3. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstup voľný

NEDEĽA 10. 12. | 15.00
SIESTA V GALÉRII: FOTOGRAF BAZOVSKÝ

Nedeľný pohodový výklad predstaví doteraz málo prezentovanú fotografickú tvorbu maliara Miloša Alexandra Bazovského.

Esterházyho palác, 3. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Vstup voľný

Informácie o ďalších programoch budú zverejnené v programových bulletinoch a na www.sng.sk

Vstup na výstavy v Bratislave je aj v roku 2017 voľný!

BRATISLAVA 17. novembra 2017 – Atopická dermatitída (AD), laicky označovaná aj ako ekzém alebo atopický ekzém, sa stala v uplynulých rokoch civilizačným ochorením, s neustále rastúcou tendenciou. V prvej línii ohrozenia sú pritom už novorodenci. Zároveň stúpa aj počet detí v skupine od 6 do 7 rokov, rovnako ako v skupine teenegerov, medzi 13. a 14. rokom života. AD postihuje pokožku a prejavuje sa suchými, šupinatými miestami, najčastejšie vo vlasovej časti, na čele, lícach, či tvári. Sprevádza ju úporné svrbenie, ktoré je podporené škriabaním pokožky, čo môže viesť k infekciám kože. Ochorenie sa zároveň často stáva predzvesťou ďalších chorôb v neskoršom veku.

GLOBÁLNY NEGATÍVNY TREND ZASIAHOL AJ SLOVENSKOCelosvetové štúdie potvrdzujú, že u 20 až 25% detí sa prejaví atopická dermatitída už v priebehu prvého roka života a skúsenosti slovenských odborníkov tento trend potvrdzujú. „Bezproblémový štart do života komplikuje fakt, že až u 85% detí s týmto ochorením sa prejaví nejaké alergické ochorenie (senná nádcha, priedušková astma a pod.) do 5. roku života, teda ešte skôr, ako vôbec nastúpia do školy. Je potrebné si uvedomiť, že atopická dermatitída nie je vyliečiteľné, len kontrolovateľné ochorenie“hovorí Doc.MUDr. Milach Kuchta, predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti

RIZIKOVÉ FAKTORY U RODIČOVZvyšujúci sa výskyt atopických ochorení pripisujú odborníci nadmernej, až prehnanej hygiene v rozvinutých krajinách a narastajúcemu trendu pôrodov cisárskym rezom. Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu mať vplyv na rozvoj atopických ochorení patria klimatické podmienky, potrava, dĺžka dojčenia, resp. čas odstavenia, cigaretový dym, znečistené ovzdušie, ale aj obezita. Zaujímavosťou je fakt, že spomedzi súrodencov má najnižšie riziko vzniku atopie väčšinou najmladšie dieťa.

Hlavným rizikovým faktorom je prítomnosť alergického (atopického) ochorenia u jedného z rodičov.
U otca alergika existuje až 60% pravdepodobnosť a u matky – alergičky až 80% pravdepodobnosť, že atopia bude jednou z prvých vecí, ktoré nechcene „venujú“ svojmu dieťaťu.

MATKY MÔŽU OVPLYVNIŤ RIZIKO VZNIKU OCHORENIA UŽ V TEHOTENSTVE, HLAVNÚ ÚLOHU HRAJÚ ŠPECIÁLNE PROBIOTIKÁTehotenstvo predstavuje, okrem iného, pre ženy tiež dramatické zmeny v črevnej mikrobiote (mikroflóre). Celkovo sa u nich evidujú zmeny v rôznorodosti a počte baktérií (napr. proteobaktérií, alebo aktinobaktérií). „Je dokázané, že vzájomná interakcia medzi imunitným systémom matky a imunitným systémom novorodenca môže zásadne ovplyvňovať nielen riziko vzniku závažných pôrodníckych syndrómov ale aj takpovediac programovať celoživotné zdravie dieťaťa. Riziko pritom môže výrazne znížiť podávanie špeciálnych probiotík v tehotnosti,“ potvrdil Doc.MUDr.Jozef Záhumenský, predseda Sekcie infekčných ochorení gynekológie a pôrodníctva Českej Gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti a prednosta II. Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LKUK a UNB Bratislava.

Na základe najnovších poznatkov odporúčajú svetové vedecko – zdravotnícke organizácie (WAO, ISAPP) rizikovým matkám užívanie špecifických kmeňov baktérií mliečneho kvasenia počas 3. trimestra (v ideálnom prípade od 20. týždňa). Následne by malo aj dieťa po narodení užívať špeciálne probiotické baktérie a to počas prvých 6 mesiacov.

NIE VŠETKY PROBIOTIKÁ, DOSTUPNÉ NA TRHU, SÚ ÚČINNÉ, MATKY BY SI ICH MALI STAROSTLIVO VYBERAŤKlinické štúdie dokázali v prevencii atopických ochorení účinnosť špecifických kmeňov Lactobacillus rhamnosus LGG a Bifidobacterium lactis BB-12. Pravidelné užívanie Lactobacillus rhamnosus LGG počas tehotenstva a v dojčenskom veku môže napríklad znížiť výskyt atopie u predisponovaných detí až o polovicu. „Môžeme povedať, že ide o dve najpreskúmanejšie baktérie vo svete. Existuje množstvo probiotík, ktoré však neobsahujú účinné kmene a jediné, čo reálne spôsobujú je, že neškodia. Nie sú však ani účinné. Preto, špecificky tehotné matky, by mali sledovať v rámci probiotík, ktoré užívajú, to, aké majú prídavné látky, aký je v nich tzv. obsah dobrých baktérií a konkrétne účinné kmene“spresňuje Pharm.Dr. Radoslav Daniš.

PREVENCIA ZO STRANY MATKY MÔŽE OVPLYVNIŤ KVALITU ŽIVOTA DIEŤAŤA AŽ DO DOSPELOSTIAtopická dermatitída je choroba, ktorá môže spôsobovať telesné utrpenie, zníženie spoločenského uplatnenia, čiastočnú invalidizáciu a v neposlednom rade úzkosť pacientovi a jeho rodine. Vzhľadom na globálny nárast ochorenia sa stal súvis úzkostných stavov pacientov s AD tiež predmetom intenzívneho výskumu.

„Bola dokázaná spojitosť medzi atopickou dermatitídou v detskom veku a tendenciou k afektívnemu a nervovo vypätému správaniu v neskoršom detskom a adolescentnom veku. Poruchy správania počas dospievania teda môžu súvisieť aj s atopickým ochorením v detskom veku (do 5 rokov) a to nezávisle od kvality rodinného zázemia, vzťahov a výchovy dieťaťa“ potvrdzuje Doc. MUDr. Milan Kuchta.

AD rovnako postihuje aj rodičov. Aj keď väčšina rodinných príslušníkov zvláda ochorenie v rodine viac-menej dobre, nájdu sa aj prípady, kedy je atopia udávaná ako hlavná príčina zhoršenia kvality života rodiny. Rodičia detí trpiacich atopiou často popisujú pocit viny, psychické vyčerpanie, či frustráciu. Prežívajú neustály stres vyplývajúci z permanentnej starostlivosti o pacienta, ale aj pocity bezmocnosti a sklamania.

Výdavky na liečbu môžu byť takisto príčinou diskomfortu v rodine a patria k najčastejšie udávaným problémom spojeným s liečbou atopickej dermatitídy. Predchádzanie a minimalizovanie rizika vzniku ochorenia dôkladnou prevenciou je preto v záujme celej rodiny.

BRATISLAVA 17. novembra 2017 – Klienti si po novom môžu posielať výpisy na email, či vďaka plánovaným platbám získať prehľad o tom, čo ich do konca mesiaca čaká.

V polovici novembra prichádza mobilná aplikácia Mobil Banking od VÚB s ďalšími vylepšeniami, ktoré ešte viac uľahčia spravovanie financií. Medzi jedinečnú funkciu patrí možnosť zaslať výpis na emailovú adresu pre vybraný produkt a za zvolené obdobie. Novinkou je aj možnosť filtrovať svoje pohyby na účte podľa platobného partnera. Vylepšenia sa dočkala aj menová kalkulačka a cez Mobil banking si najnovšie už viete naplánovať aj stretnutie s osobným bankárom.

POŠLITE SI VÝPIS NA E-MAILMobil banking patrí medzi čoraz obľúbenejší nástroj správy osobných financií a záujem oň stále rastie. Aktuálne ho využíva už každý štvrtý klient z online aktívnych klientov banky. Preto VÚB prichádza s ďalšími užitočnými vylepšeniami. Po novom je napríklad možné zaslať si z mobil bankingu výpis k produktom na emailovú adresu za vybrané obdobie. Výpisy sú dostupné za posledných 18 mesiacov od aktuálneho dátumu. Klient má možnosť zvoliť si adresu, na ktorú chce výpis zaslať ako aj spôsob, akým ho chce zaslať – buď šifrovane vo formáte ZIP alebo nešifrovaný vo formáte PDF.

FILTRUJTE PODĽA PLATOBNÉHO PARTNERAVäčšiu kontrolu a prehľad nad financiami umožňuje filtrovanie pohybov na účte už aj podľa platobného partnera. Vybrať platobného partnera prebieha zo zoznamu rovnako ako pri zadávaní platby. Klient si môže zvoliť, či chce vidieť kreditné, debetné alebo všetky transakcie. „Keď si klient napríklad nie je istý, či už zaplatil faktúru za telefón a má operátora uloženého ako platobného partnera, vie si vyfiltrovať všetky debetné transakcie na danom partnerovi a hneď vidí, či faktúru uhradil alebo nie,” hovorí Petra Czikorová, špecialistka pre elektronické bankovníctvo vo VÚB.

LEPŠÍ PREHĽAD O PLATBÁCH A PRÍKAZOCH A LEPŠIA MENOVÁ KALKULAČKAFunkcia Plánované platby umožňuje lepší prehľad o čakajúcich platbách a trvalých príkazoch. Suma sa vždy aktualizuje a zobrazuje plánované platby od daného dňa do konca kalendárneho mesiaca. Platby, ktoré v danom mesiaci už z účtu odišli, sa doň nezapočítavajú. Pre ešte lepší prehľad sú plánované platby novou položkou aj v grafe na domovskej stránke. Suma plánovaných platieb je navyše pre každý účet samostatne dostupná v čakajúcich platbách. Dopredu tak klient vidí, čo ho v daný mesiac čaká.

V rámci filozofie prispôsobenia si funkcií v mobilnom bankovníctve vlastným potrebám pribudla v menovej kalkulačke možnosť vytiahnuť si do vrchného panelu až 5 obľúbených mien. Klient si vyberá zo zoznamu mien. Nové nastavenia sa automaticky uložia a vybrané meny sa zoradia v abecednom poradí. Pri prevode z jednej meny do druhej pribudla praktická ikonka pre výmenu prepočtu.

INVESTÍCIE POD DROBNOHĽADOMOd novembra si klient v aplikácii nájde prehľad podľa produktov a následne aj rozdelenie
do jednotlivých fondov. Pribudli grafy, prehľadné rozdelenie investícií podľa meny a tiež prepočet
do meny eur v prípade investícií v cudzích menách.

NOVINKA PRE KLIENTOV MAGNIFICA – PLÁNOVAČ STRETNUTÍ S OSOBNÝM BANKÁROMKlientom Magnifica pribudla možnosť naplánovať si stretnutie so svojim osobným bankárom. Čas schôdzky je možné nastaviť v rozpätí od 10:00 – 16.00 hod. a klient si tiež môže zvoliť typ produktu, ktorého sa bude schôdzka týkať.

Novinky sa dotkli aj menu, ktoré sa najnovšie skladá z hlavného dvojúrovňového menu
a zo sekundárneho menu, kde okrem prehľadnejších nastavení klient nájde aj zmluvnú dokumentáciu. Pre niektoré položky pribudla identifikácia, či sú aktívne, napríklad pre obľúbenú funkciu TouchID.

Mobil banking predstavuje najrýchlejší a zároveň najlacnejší spôsob spravovania osobných financií. Aplikácia VÚB Mobil Banking je určená pre používateľov Internet bankingu, ako aj nováčikov
v elektronickom svete správy peňazí bez ohľadu na pohlavie, vek, prácu alebo región, kde žijú. Inštaluje sa do mobilu jednoducho v troch krokoch v priebehu pár minút (treba mať sprístupnený Internet banking). Pomocníkom s praktickými videonávodmi je webstránka with.vub.sk, na ktorej nájdete ďalšie užitočné informácie.

BRATISLAVA 17. novembra 2017 – „Kreslíme náš dom, kreslíme náš strom“. Pod týmto titulom sa v Dome kultúry Ružinov začalo podujatie, ktorého cieľom je podporiť tvorivé schopnosti detí a ich vnímanie životného prostredia.. Firma Greefin zabezpečila pre deti výkresy, farbičky…

Podujatie bude budúci týždeň pokračovať v Materskej škôlke Západ v Ružinove. Pripomeňme sa si trochu niekoľko múdrych viet, ktoré hovoria o spoločenskej zodpovednosti firmy. Pre tento typ firmy je dôležité, keď do vlastnej činnosti zapája aj spoločenský záujem. Tým spoločenským záujmom je skvalitňovanie životného prostredia, ale aj komunikácia s miestnou komunitou. Najmúdrejšia je v je v tejto oblasti je Európska komisia. Tá už pred viac ako pätnástimi rokmi povedala, že spoločensky zodpovedné podnikanie je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických záujmov do každodenných firemných činností a vzájomného pôsobenia so subjektmi v okolí firmy.

„Chceli sme, aby tento projekt bol architektonickou ikonou mesta Bratislava,“ hovorí Milan Halgaš predseda predstavenstva Greefin. Ako povedal, deti sú naša budúcnosť a chceme aby žili v peknom životnom prostredí. Práve preto firma Greefin podporuje aktivity tohto typu. Diplomy najúspešnejším účastníkom súťaže odovzdal primátor Dušan Pekár.

„Zelený“ koncept architektúry je prezentovaný v projekte Treenium. Je to obytný dom na ktorého fasáde budú rásť stromy, kríky jedným slovom zeleň. Na domoch tohto typu nemôže rásť zeleň len tak, alebo len kadejaká, či hocijaká. Stromy a kríky sa vyberajú tak, aby prežili v podnebí Bratislavy. Pre život zelene na fasáde domu je tiež potrebný špeciálny zavlažovací systém, ktorý privádza z rastlinám vodu kvapkami. Tieto zavlažovacie systémy využívajú dažďovú vodu. Šetria tým pitnú vodu.

BRATISLAVA 17. novembra 2017 – Napriek obrovskému pokroku v posledných desaťročiach, ktorý sa podarilo UNICEF dosiahnuť, podľa najnovších údajov až:

385 miliónov detí žije v extrémnej chudobe,264 miliónov detí a mladých ľudí nenavštevuje školy,5,6 milióna detí mladších ako päť rokov zomrelo v minulom roku z dôvodov, ktorým bolo možné predísť.Svetový deň detí je preto príležitosťou uvedomiť si, že na mnohých miestach sveta sú deti vystavené rôznym formám nespravodlivosti a treba ich chrániť bez ohľadu na miesto, kde sa narodili.

Iniciatíva Slovenského výboru pre UNICEF #prekazdedieta, pri príležitosti Svetového dňa detí, má vyjadriť podporu deťom, ktoré sú bez vzdelania, bez ochrany a bez svojich domovov.

Do iniciatívy sa zapojí vyše 200 škôl z programu Škola priateľská k deťom. Cieľom je zapojiť čo najviac žiakov, študentov, učiteľov, ale aj známych osobností, aby pomohli dostať do povedomia ľudí na sociálnych sieťach, že každé dieťa si zaslúži nádej, lásku, úsmev, vzdelanie, … a to nielen v tento deň. A podporia tak svet, kde každé dieťa vyrastá v prostredí, v ktorom je milované, zdravé, vzdelávané a chránené.

20. november zároveň upozorňuje na prijatie Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989, ktorý bol doposiaľ ratifikovaný 195 krajinami sveta. Dohovor priznáva každému dieťaťu práva v plnom rozsahu – vrátane občianskych, kultúrnych, hospodárskych, politických a sociálnych.

BRATISLAVA 17. novembra 2017 – Slovenskí dodávatelia môžu svoju ponuku poslať prostredníctvom formulára na webovej stránke diskontného reťazca.

Spoločnosť Lidl Slovenská republika adresovala slovenským dodávateľom, s ktorými doteraz nespolupracuje, výzvu: „Dajte o sebe vedieť“. Jej cieľom je nájsť domácich dodávateľov, ktorí dokážu svoje výrobky dodávať do 130 predajní Lidl na Slovensku.

Diskontný reťazec oslovil s výzvou na odkomunikovanie tejto informácie svojim členom Potravinársku komoru Slovenska (PKS) a Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru (SPPK). Reťazec výzvu komunikuje aj prostredníctvom svojho letáku. Dodávatelia môžu svoju ponuku poslať priamo oddeleniu nákupu Lidl prostredníctvom formulára na internetovej stránke www.lidl.sk/vyrobenenaslovensku.

Lidl tým nadväzuje na svoje nedávne aktivity v oblasti podpory slovenských dodávateľov. Začiatkom októbra diskontný reťazec premiérovo uviedol novinku v rámci svojich obľúbených tematických týždňov – „Vyrobené na Slovensku“. Pri tvorbe tejto ponuky Lidl popri výrobkoch typických pre Slovensko zohľadnil aj aktuálne témy podpory slovenských mliekarov či pestovateľov ovocia a zeleniny. Takisto od októbra ponúka Lidl pravidelne každý týždeň „Päť cenových hitov zo Slovenska“.

„Máme záujem ďalej rozširovať našu ponuku slovenských výrobkov, ktorých dodávatelia dokážu splniť naše požiadavky na kvalitu, kontinuitu dodávok a budú cenovo konkurencieschopní. Touto iniciatívou chceme osloviť predovšetkým dodávateľov, s ktorými sme doteraz nespolupracovali,“ uviedol Martin Nagy, konateľ spoločnosti Lidl Slovenská republika zodpovedný za oblasť nákupu, a dodal: „Verím, že Potravinárska komora Slovenska a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktoré sme v tejto súvislosti oslovili, nám budú nápomocné pri oslovovaní svojich členov – slovenských dodávateľov.“ Lidl Slovenská republika má zároveň svoj nákupný model nastavený tak, že v prípade dvoch identických ponúk uprednostní slovenského dodávateľa pred zahraničným.

Ponuky „Vyrobené na Slovensku“ a „Päť cenových hitov zo Slovenska“ poňal Lidl plošne – dané výrobky si mohli zakúpiť zákazníci vo všetkých jeho predajniach. Reťazec sa tým odlíšil od iných aktuálne prebiehajúcich predajní na podporu lokálnych dodávateľov. Tematická akcia „Vyrobené na Slovensku“ sa okamžite zaradila medzi najpopulárnejšie medzi zákazníkmi Lidl.

Pri podpore domácich producentov nezostáva Lidl iba pri slovách – počet slovenských dodávateľov, s ktorými spolupracuje, narástol za posledné sledované obdobie o 13% a momentálne ich je približne 150. Podiel slovenských potravín na obrate diskontného reťazca sa v priebehu dvoch ostatne sledovaných období zvýšil o 25%. Ďalším konkrétnym krokom je podpora exportu do iných krajín, v ktorých Lidl pôsobí. V obchodnom roku 2016 (marec 2016 – február 2017) využilo celkovo 43 slovenských dodávateľov Lidlom ponúknutú možnosť umiestniť svoje produkty pod privátnymi značkami diskontu na pultoch predajní v desiatich európskych krajinách. Celková hodnota takto vyvezeného tovaru bola 37,5 milióna eur. Slovenské firmy najviac exportovali do Česka, Maďarska, Litvy a Poľska, ich produkty sa však objavili napríklad aj v Nemecku, Chorvátsku či Slovinsku. Prostredníctvom Lidla môžu napríklad maďarskí zákazníci spoznať bryndzu či tofu zo Slovenska, Bulhari môžu vychutnávať syr nivového typu a Česi pološtiepok či sumčeka afrického.

BRATISLAVA 17. novembra 2017 – Prevažná väčšina slovenských motoristov si nekupuje úplne nové autá, ale rozhodne sa pre jazdené automobily. Tie majú svoje nesporné výhody, medzi ktoré patrí hlavne cena, ale na druhej strane aj nevýhody, napríklad vyššie investície do opráv. Opakom sú nové autá, ktoré nepotešia vašu peňaženku, ale zasa odbremenia vašu myseľ od úvah nad možnými problémami či poruchami. Ako zlatá stredná cesta sa javia zánovné autá, ktoré majú málo najazdených kilometrov, nízky vek a aj cenu.

NOVÉ AUTOSadnúť si do nového auta, kde ešte predtým nikto nesedel, je pre každého určite príjemný pocit. No už cestou zo showroomu stráca vozidlo na svojej hodnote a vy prichádzate o svoje investované peniaze. V prípade úplne nového vozidla si môžete presne navoliť výbavu, ktorú chcete, no nejaký ten mesiac si naň počkáte. Nebudú vás trápiť výdavky za opravy automobilu, no ten zase býva častejšie terčom zlodejov. V prípade nového auta majú ľudia tendenciu chodiť do autorizovaných servisov, ktoré sú o niečo drahšie.

JAZDENÉ AUTOPri kúpe jazdenky musíte byt obozretní. Nekupujte autá s nejasnou históriou či pôvodom a dôkladne si ich pred kúpou preverte. „Často krát sa jedná až o prácu detektíva. Tento problém za vás dokážu vyriešiť niektoré bazáre, ktoré históriu a pôvod automobilu preveria za vás,“ hovorí generálna riaditeľka AAA AUTO Karolína Topolová. A dodáva: „Pri kúpe jazdeného auta si nezabudnite so sebou zobrať automechanika, ktorý vám auto skontroluje.“ Jazdenky vám za cenu nového auta bežnej značky umožnia dopriať si viac luxusu. Počítajte však aj s ďalšími investíciami do automobilu. Po kúpe sa odporúča previesť aspoň základný servis ako je výmena oleja či filtrov. Môžete si však zvoliť akýkoľvek servis v závislosti na cene a tým ušetriť. S vekom auta zároveň klesá aj záujem zlodejov.

ZÁNOVNÉ AUTOV poslednej dobe rastie záujem o tzv. zánovné automobily, ktoré charakterizuje nízky vek a nájazd kilometrov. Môžu byť určitým kompromisom pri voľbe, aké auto si zaobstarať. Oproti novým autám ich kúpou ušetríte až 40 % nákladov pri ich kúpe. Zároveň sú ešte aj v záruke od výrobcu, takže sa nemusíte báť výdavkov, ak sa vám vozidlo pokazí. Ďalšou výhodou je, že do 4 rokov veku auta s ním nemusíte jazdiť na STK a EK. Zároveň na „nový“ automobil nebudete musieť čakať niekoľko mesiacov, ako v prípade úplne nového vozidla, môžete s ním odísť hneď. „Naša značka zánovných automobilov – Mototechna ponúka na výber z až tristo dvadsiatich automobilov v rôznych stupňoch výbav. Zákazníci si môžu vybrať až z 25 značiek a stoviek modelov. Zároveň predajca bezplatne dovezie zákazníkovi automobil na ktorúkoľvek zo 14 pobočiek, takže ten nemusí obchádzať jednotlivé predajné miesta. Taktiež je možné využiť našu exkluzívnu službu, ktorou je bezplatné predvedenie vybraného automobilu priamo u kupujúcich doma do 24 hodín. Ak kupujúcim nebude automobil vyhovovať môžu ho bez udania dôvodu do 7 dní vymeniť za iné,“ komentuje ponuku Mototechny Karolína Topolová.

Skupina AAA AUTO predala za prvé tri kvartály tohto roku viac ako 57 000 vozidiel a očakáva sa, že do konca roka sa toto číslo zvýši až na 76 000.

Hneď na úvod môže nastať polemika. Ktoré roky boli či ešte aj sú pre slovenské divadelníctvo zlaté? A ktoré naopak problémové? Odborníci pripúšťajú diskusie aj na tieto témy, no konferenciu Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV v Bratislave nazvali jasne: Zlaté šesťdesiate (roky) v slovenskom divadle. Konferenciu pripravili v Malom kongresovom centre SAV na Štefánikovej ulici v Bratislave v rámci projektu 100 rokov Slovenského národného divadla a spolu so spoluorganizátorom Divadelnou fakultou VŠMU ju organizátori ...

Hneď na úvod môže nastať polemika. Ktoré roky boli či ešte aj sú pre slovenské divadelníctvo zlaté? A ktoré naopak problémové? Odborníci pripúšťajú diskusie aj na tieto témy, no konferenciu Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV v Bratislave nazvali jasne: Zlaté šesťdesiate (roky) v slovenskom divadle. Konferenciu pripravili v Malom kongresovom centre SAV na Štefánikovej ulici v Bratislave v rámci projektu 100 rokov Slovenského národného divadla a spolu so spoluorganizátorom Divadelnou fakultou VŠMU ju organizátori ...

BRATISLAVA 17. novembra – Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 12.11. od 11:00 hod.

Témy: Odkaz 17. novembra; Zahraničnopolitické smerovanie SR, návšteva predsedu NR SR v Rusku, spolupráca SR s Ruskou federáciou a EÚ; Vládne aktivity v znevýhodnených regiónoch, podpora regionálnych drobných podnikateľov, tvorba nových pracovných miest, stav regionálnej infraštruktúry

Hostia: Andrej Danko (SNS), predseda NR SR, predseda strany

Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády SR pre podporu menej rozvinutých okresov

Eduard Heger (OĽANO), poslanec NR SR, Výbor NR SR pre hosp. záležitosti

Reláciu V politike vysiela TA3 v nedeľu 19.11. od 11:00. Moderuje Norbert Dolinský.

BRATISLAVA 16. novembra -

Sobotné dialógy (sobota 18.11. o 12:10 v Rádiu Slovensko)

Hosťom relácie Sobotné dialógy bude predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd) a člen Zahraničného výboru NR SR Juraj Droba (SaS).

Témy:

- priority zahraničnej politiky SR, dohoda medzi najvyššími ústavnými činiteľmi o spoločnom postupe pri napĺňaní strategických cieľov;
- modernizácia armády, plánované nákupy vojenskej techniky;
- odkaz Novembra 1989 z pohľadu dnešnej spoločenskej a politickej situácie.

Moderuje Branislav Dobšinský.

O 5 minút 12 (nedeľa 19. 11. o 11:55 na Jednotke)

Hostia:

poslanec NR SR a člen Predsedníctva strany Smer-SD Miroslav Číž
poslanec NR SR a podpredseda strany SNS Anton Hrnko
poslanec NR SR (klub OĽaNO-NOVA) a predseda strany Zmena zdola Ján Budaj
poslanec NR SR Peter Osuský (SaS)

Téma:

Nežná revolúcia a ponovembrový vývoj na Slovensku – cesta k slobode, demokracii a zodpovednosti, ideály vtedy a dnes.

Moderuje Martin Strižinec.