RSS čítačka

Študuj duálne s Lidlom a získaj viac ako 2000 € za rok!

PRservis.sk - 22. marec 2017

Bratislava 22.marca 2017 – Ak navštevuješ 9. ročník základnej školy a uvažuješ nad svojou budúcnosťou, duálne vzdelávanie s Lidlom je pre Teba správnou voľbou

Chceš spoznať procesy a vyskúšať si prácu pre slovenského a európskeho top zamestnávateľa? Máš záujem získať praktické skúsenosti od odborníkov? Láka ťa motivačné štipendium vo výške až 500 € ročne a finančné ohodnotenie 2,50 € za každú odpracovanú hodinu? Ak boli tvoje odpovede kladné, Lidl je správnou voľbou pre Tvoje ďalšie vzdelávanie a kariéru.

Diskontný reťazec Lidl sa zapojil do národného projektu „Rozvoj stredného odborného vzdelávania“, v rámci ktorého sa od školského roka 2016/2017 podieľa na systéme duálneho vzdelávania. Nadviazal tým na svoje aktivity vo vzdelávaní študentov stredných škôl, ktoré realizuje už od roku 2014. Aktuálne sa na svoju budúcu kariéru v dynamickom prostredí maloobchodu pripravuje celkovo 24 študentov stredných odborných škôl. Od septembra 2017 budú môcť žiaci duálne študovať s Lidlom v týchto školách:

 SOŠ obchodu a služieb Samuela Jurkoviča, Sklenárová 1, Bratislava
 SOŠ hotelových služieb a obchodu, Na pántoch 9, Bratislava
 Súkromná SOŠ Gos-SK, Ferka Urbánka 19, Trnava
 SOŠ potravinárska, Cabajská 6, Nitra
 SOŠ obchodu a služieb, Ul.P.Jilemnického 24 Trenčín
 SOŠ hotelových služieb a obchodu, Jabloňová 1351, Zvolen
 SOŠ podnikania, Sasinkova 45, Žilina
 SOŠ Jána Bocatia, Bocatiova 1, Košice

Duálne študovať s Lidlom môžeš v dvoch študijných odboroch: obchodný pracovník a pracovník marketingu. Na teoretickej príprave žiakov, ktorá sa realizuje na pôde školy, sa vo forme odborných prednášok podieľajú aj skúsení zamestnanci Lidla. Praktická časť štúdia bude prebiehať priamo na predajniach v nasledujúcich mestách: Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Zvolen, Banská Bystrica, Žilina a Košice. Po úspešnom ukončení štúdia je pre Teba pripravená garancia pracovnej pozície na dobu neurčitú. Ďalšou motivačnou zložkou programu je finančné štipendium. Jeho výška závisí od Tvojho prospechu, môže však dosiahnuť až 500 € za rok. Spolu s finančným ohodnotením (2,50 € / hod. ) a stravnými lístkami (3,80 € / deň) si vďaka Lidlu môžeš za rok prilepšiť o viac ako 2000 €!

Lidl ako zamestnávateľ

Lidl je významným zamestnávateľom v oblasti obchodu a služieb, pracovné pozície ponúka vo všetkých regiónoch Slovenska. Diskontný reťazec má na Slovensku 127 maloobchodných predajní, 3 logistické centrá a centrálu, v ktorých spolu pracuje viac ako 3800 ľudí. Reťazcu sa dlhodobo darí vytvárať nové pracovné miesta, pričom väčšina z nich vzniká nezávisle od expanzie. V roku 2016 ich bolo viac ako 200.

V rámci stratégie podpory vzdelávacieho procesu kandidátov má Lidl pre vysokoškolských študentov a čerstvých absolventov pripravené programy „Studentship“ a „Lidlship“. Obchodný reťazec tiež aktívne spolupracuje s najväčšou medzinárodnou študentmi riadenou organizáciou na svete – AIESEC.

Lidl je zároveň jedným z najlepších slovenských i európskych zamestnávateľov – ako štvrtá firma v histórií a vôbec prvá z oblasti maloobchodu získal titul „Top Employer Slovakia“ a „Top Employer Europe“. Od októbra 2016 zvýšil Lidl mzdy zamestnancov predajní a skladov v priemere o 25%, nástupné platy pre tieto pozície narástli dokonca až o 28%.

Vždy aktuálne a zaujímavé informácie o spoločnosti Lidl Slovenská republika nájdete na sociálnych sieťach.

Facebook: https://www.facebook.com/lidlslovensko

Instagram: https://instagram.com/lidlsk/

YouTube: https://www.youtube.com/channel/UC5oGq-pQRauK3TFdDa0ZPAQ

LinkedIn: https://www.linkedin.com/company/lidl-slovenská-republika-v-o-s-

Kategórie: Podporujeme

Zmena času zo zimného na letný

Jakubany.sk - 22. marec 2017
Aj v roku 2017 dochádza k úprave času. Aktuálne nás čaká zmena na letný čas, ktorá sa udeje v noci z 25. 3. 2017 na 26. 3. 2017. Hodiny si nastavíme o hodinu dopredu z 2:00 hod. na 3:00 hod.
Kategórie: Samospráva

Chovateľská prehliadka trofejí poľovnej zveri

Jakubany.sk - 22. marec 2017
Obvodná poľovnícka komora v Starej Ľubovni Vás srdečne pozýva na Chovateľskú prehliadku trofejí poľovnej zveri ulovenej v poľovníckej sezóne 2016/2017 dňa 21.3.2017 - 26.3.2017 do Provinčného domu - Galéria Stará Ľubovňa.
Kategórie: Samospráva

Daňové otázky hlavnou témou marcového rokovania ministrov financií EÚ

Ministerstvo financií SR - 22. marec 2017

V Bruseli sa uskutočnilo zasadnutie Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), kde Slovensko zastupoval minister financií Peter Kažimír. Ministri sa zaoberali najmä legislatívnymi návrhmi v oblasti dane z pridanej hodnoty a hodnotením pokroku v plnení odporúčaní Európskej komisie pre jednotlivé členské krajiny v rámci Európskeho semestru.

Kategórie: Štátna správa

Mesiac knihy pokračuje ...

Hnusta.sk - 21. marec 2017

Ďalší marcový týždeň v knižnici ubehol ako voda a máme za sebou milé návštevy detí zo základných škôl, špeciálnej základnej školy, materskej školy, detského domova i školskej družiny.

čítať ďalej

Kategórie: Samospráva

SAV vidí krízu v spoločenskej diskusii, odpovie výskumom

SAV.sk - 21. marec 2017
Slovenská akadémia vied odpovie na aktuálne spoločenské výzvy projektom Sociálnej analýzy Slovenska. Štúdia bude mapovať nedôveru občanov k tradičným demokratickým inštitúciám a mechanizmom, vzťah k masmédiám, ale aj správanie ľudí v digitálnom prostredí. Zároveň si všíma spôsoby argumentácie používané pri diskusii o verejných otázkach. Koordinátorom projektu je Juraj Draxler, bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu. „Pôjde ...
Kategórie: Podporujeme

IBM a Visa urobia vďaka platforme Watson z áut a spotrebičov s internetom potenciálne predajné miesta

PRservis.sk - 21. marec 2017

Bratislava, 21. marca 2017 – Spoločnosti IBM a Visa oznámili, že spolupracujú na zavedení bezpečných platieb prostredníctvom zariadení pripojených k internetu vecí (IoT). Ide vôbec o prvú spoluprácu takéhoto charakteru, vďaka ktorej sa budú môcť vytvoriť predajné miesta všade tam, kde možno platiť platobnou kartou Visa.
 

Platobné služby Visa využívajú viac ako tri miliardy ľudí po celom svete. Spojením platobných služieb s kognitívnymi schopnosťami platformy Watson IoT získajú predajcovia možnosť pripojiť sa k miliardám zariadení, senzorov a systémov naprieč všetkými svetadielmi, a budú môcť z nich využiť všetky užitočné informácie. Už dnes túto platformu využíva vyše 6 000 klientov spoločnosti IBM a počty pripojených zariadení sa pohybujú v rádoch miliónov.
 

IBM a Visa majú spoločnú víziu: umožniť platby prostredníctvom akéhokoľvek zariadenia, či už ide o hodinky, prsteň, domáci spotrebič alebo auto. Vďaka ich spolupráci môžu firmy zaviesť bezpečné platby pre celé produktové rady. Poslúži im pritom nová bezpečnostná technológia Visa Token Service, ktorá nahrádza citlivé údaje na platobných kartách jedinečným digitálnym identifikátorom, prostredníctvom platformy Watson IoT. Podľa najnovších odhadov bude do roku 2020 k internetu pripojených až 20 miliárd zariadení po celom svete. IBM a Visa by mohli sprostredkovávať predaj a platby na veľkej časti z nich.
 

“Internet vecí doslova mení svet okolo nás. Nielenže pomáha firmám dosahovať predtým nepredstaviteľnú úroveň efektivity, ale tiež dokáže napríklad zabezpečiť, aby nás práčka včas informovala o tom, že potrebuje prací prášok. Kombinácia najvyspelejších IoT technológií na trhu od spoločnosti IBM, s Visa platbami prináša ďalší míľnik pre celosvetový obchod. Platbu bude možné vykonať na akomkoľvek zariadení pripojenom k internetu,” hovorí Harriet Green, generálna manažérka divízie IBM Watson IoT.
 

Viac informácií k téme nájdete na : https://www-03.ibm.com/press/us/en/pressrelease/51566.wss

Video k téme nájdete na: https://www.youtube.com/watch?v=I5nVK-H7Khk

Obrázky k téme nájdete na : http://www-03.ibm.com/press/us/en/photos.wss?topic=495

O IBM
Spoločnosť IBM je jednou z najväčších IT spoločností na svete a pod názvom International Business Machines poskytuje svojim klientom vo vyše 170 krajinách sveta široké portfólio inovatívnych produktov a služieb v oblasti informačných technológií. Na Slovensku spoločnosť IBM aktívne pôsobí od roku 1990. Samostatná pobočka IBM Slovensko s.r.o. bola založená 7. decembra 1992. Hlavné sídlo IBM Slovensko sa nachádza v Bratislave s pobočkami v Banskej Bystrici a Košiciach.

Organizačnou zložkou IBM Slovensko je aj Klientské inovačné centrum, ktoré sa zameriava na poskytovanie IT služieb a podporné činnosti pri realizácii IT projektov. Je zároveň súčasťou globálnej siete klientských inovačných centier IBM. Spoločnosť IBM Slovensko dodáva svojim zákazníkom integrované, flexibilné a efektívne riešenia, ktoré ponúka prostredníctvom širokej siete predajcov, ako aj obchodných partnerov.

 

Kategórie: Podporujeme

Vzdelávanie sme posunuli do digitálneho veku

PRservis.sk - 21. marec 2017

Banská Bystrica 21.3.2017 – Firma ako učebná pomôcka, pomocou ktorej si môžu študenti vyskúšať podnikanie na vlastnej koži. Umožňuje im to aplikácia SIMBIZ, ktorú nielen pre potreby Univerzity Mateja Bela vytvorili odborníci spoločnosti SOFTIP. Slúži ako moderný nástroj výučby ekonomickej teórie pomocou simulácie reálnych javov.

„Dnešná generácia má k technológiám často bližší vzťah ako ku klasickým knihám. Som preto veľmi rád, že máme k dispozícii vzdelávaciu aplikáciu, ktorá hravou a modernou formou umožní lepšie pochopiť fungovanie firmy, veličiny a faktory, ktoré s reálnym podnikaním súvisia,“ povedal doc. Ing. Vladimír Úradníček, Ph. D., prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Budúci manažéri či majitelia podnikov sú v aplikácii schopní hodnotiť aktuálny stav, zvoliť si stratégiu v snahe dosiahnuť určené hospodárske ciele a následne vyhodnotiť, či prijaté rozhodnutia boli efektívne. Vidia príčiny neúspechov, ale aj úspechov a dokážu modelovať budúce správanie sa nielen vlastného podniku, ale aj konkurencie a trhu. Výučba ekonomickej teórie tak dostala úplne iný rozmer – z memorovania faktov a teoretických poučiek prechádza k praktickému riešeniu a modelovaniu reality, ktorá panuje na vybranom trhu v konkrétne definovanej firme / organizácii. Umožňuje študentom vytvárať scenáre a ich riešenia tak, ako je bežné v podnikateľskej praxi.

„Dnes už musia aplikácie spĺňať viaceré dôležité štandardy. Predovšetkým musia byť používateľsky prívetivé s prehľadným rozhraním a v responzívnom dizajne, aby korektne fungovali aj na mobilných zariadeniach. SOFTIP tieto výzvy zvládol a vytvoril riešenie, ktoré nájde svoje uplatnenie nielen na UMB, ale aj na ďalších univerzitách a vysokých školách,“ dodal doc. Ing. Ján Hudec, CSc. z Katedry kvantitatívnych metód a informačných systémov Ekonomickej fakulty UMB.

Spoločnosť SOFTIP, ako slovenská jednotka na trhu podnikových informačných systémov, už viac ako 25 rokov prináša inovatívne komplexné IT riešenia, ktoré pomáhajú lepšie riadiť tisícky firiem a organizácií všetkých veľkostí. Viac informácií na www.softip.sk.

O spoločnosti SOFTIP

SOFTIP je jedným z najvýznamnejších poskytovateľov IT produktov a služieb na Slovensku. Má 25 rokov skúseností, stará sa o viac ako 6 300 zákazníkov a je najväčším slovenským výrobcom podnikových informačných systémov. Jeho riešenia nájdete aj v Českej republike, Rakúsku, Poľsku, Veľkej Británii a ďalších európskych krajinách.

Spoločnosť má vybudovaný Integrovaný manažérsky systém (IMS), ktorý certifikovala renomovaná certifikačná spoločnosť TÜV SÜD Slovakia.

Kompetentnosť, spoľahlivosť a vysokú úroveň služieb si upevňuje vytváraním strategických partnerstiev s renomovanými nadnárodnými IT spoločnosťami.

SOFTIP je Microsoft GOLD Certified Partner. Už dvakrát bol ocenený titulom Microsoft Partner of the Year, ktorý je udeľovaný najlepším partnerom spoločnosti Microsoft v jednotlivých krajinách. Dôkazom využívania najvyspelejších technológií a kvality poskytovaných služieb a riešení je aj séria deviatich víťazstiev v súťaži Microsoft Industry Awards.

V roku 2007 SOFTIP uzatvoril partnerstvo aj s najväčším svetovým výrobcom podnikového softvéru, so spoločnosťou SAP. Dlhodobo je jej najlepším partnerom pre SAP Business One na Slovensku.

SOFTIP je členom IT Asociácie Slovenska.

Kategórie: Podporujeme

MPRV: Veterinári rozbehli po celom Slovensku rozsiahle kontroly brazílskeho mäsa

PRservis.sk - 21. marec 2017

BRATISLAVA 21. marca -

Veterinári rozbehli po celom Slovensku rozsiahle kontroly brazílskeho mäsa

·         Cielené kontroly na zmonitorovanie živočíšnych produktov z Brazílie na slovenskom trhu

·         Maloobchody musia pozastaviť predaj brazílskeho mäsa až do vykonania laboratórnych vyšetrení

·         Cielené kontroly budú prebiehať na celom Slovensku neobmedzene až do odvolania

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) odštartovalo prostredníctvom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) veľké kontroly zamerané na všetky živočíšne produkty vyrobené v Brazílii predávané na Slovenku. Dôvodom je vážne podozrenie z veľkých podvodov na mäse dovážanom do Európskej únie, ktoré bolo spracované po záruke a napadnuté salmonelózou.

„Po zverejnení informácií o podvodoch s brazílskym mäsom začali naši veterinárni inšpektori okamžite konať. Potvrdzuje sa, že potraviny, ktoré precestovali tisícky kilometrov z tretích krajín môžu niesť vážne riziko. Na Slovensku máme kvalitné potraviny, ktorých výroba podlieha podrobným kontrolám v rámci celého procesu. Apelujem na slovenských spotrebiteľov, aby sledovali krajinu pôvodu nakupovaných potravín,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Predmetom cielených kontrol je zmonitorovanie, či sa na slovenskom trhu nachádzajú produkty živočíšneho pôvodu vyrobené v Brazílii a ich odber na laboratórne vyšetrenie. Maloobchody musia pozastaviť predaj brazílskeho mäsa až do vykonania laboratórnych vyšetrení. Cielené kontroly sa budú vykonávať až do odvolania.

Mäsový škandál v Brazílii nemá obdobu. Brazília je pritom najväčší svetový vývozca červeného mäsa a svoje mäsové výrobky, ako aj produkciu vyváža do 150 krajín sveta. Výsledkom dvojročnej akcie federálnej polície bolo obvinenie viac ako 100 ľudí z korupcie a brania úplatkov, pozastavenie prevádzky 21 mraziarenských závodov a obvinenie 33 skorumpovaných inšpektorov, ktorí povoľovali spracovanie mäsa po záruke a napadnuté salmonelózou. Domáci spracovatelia a vývozcovia roky predávali pokazené hovädzie a hydinové mäso, polícia okamžite uzavrela tri fabriky. Medzi obvinenými firmami je aj najväčší svetový vývozca hovädzieho mäsa spoločnosť JBS a popredný brazílsky producent hydinového mäsa BRF. Podľa polície používali výrobcovia kyseliny a ďalšie chemikálie, aby zamaskovali, že tovar je pokazený. V niektorých prípadoch dokonca karcinogénne prostriedky, do hydinového mäsa primiešavali kvôli zisku aj zemiaky, vodu či lepenku. Niektoré exportné dodávky vykazovali stopy salmonely.

Zuzana Peiger Ačjaková

Štátny radca |Odbor komunikácie a marketingu |Kancelária ministra

Kategórie: Podporujeme

Modrotlač kandiduje na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

SAV.sk - 21. marec 2017
V pondelok 20. marca 2017 sa v sídle Ministerstva pre umenie, kultúru, ústavu a médiá Rakúskej republiky vo Viedni uskutočnilo slávnostné podpísanie spoločného nominačného spisu Rakúska, Česka, Nemecka, Maďarska a Slovenska k  prvku „Blaudruck / Modrotisk / Kékfestés / Modrotlač – resist block printing and indigo dyeing in Europe“  na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Jeho predkladateľom je Rakúsko. Prípravou nominačného spisu sa od roku 2015 zaoberala medzinárodná komisia zložená ...
Kategórie: Podporujeme

Parížske slnko

PRservis.sk - 21. marec 2017

BRATISLAVA 21. marca 2017 – Láska si nevyberá farbu pleti, náboženstvo, ba ani krajinu, v ktorej nás zasiahne. A udrie v momente, keď to neočakávame.
Alica Eštoková sa čitateľom predstavila románmi  Eliza: Zvádzaj ma pomaly a  Cesta do Provensalska. Aj jej najnovší príbeh Parížske slnko: Zamilovala som sa do moslima sa odohráva striedavo na Slovensku a vo Francúzsku. Autorka sa v ňom zamýšľa, do akej miery nás v láske môže ovplyvniť rozdielnosť kultúr a farba pleti.

Šarmantná Sofia je zamilovaná do umierneného moslima. Nadir vyštudoval  na Slovensku a zostal žiť v Bratislave. Sofiina konzervatívna rodina nepraje vzťahu s príslušníkom iného náboženstva. V prekrásnom prostredí Francúzska, priamo v údolí rieky Loiry, spoznáva Sofia Nadirových príbuzných. Neskôr však stretne Slováka Martina, ktorý spôsobí v jej živote poriadny rozruch. O mladú ženu majú odrazu vážny záujem dvaja muži. Každý z nich je iný – národnosťou, vierovyznaním a čiastočne aj farbou pleti. Dokáže sa Sofia vzoprieť okoliu a zariadiť si život s Nadirom? Alebo Martin opantá jej srdce natoľko, že sa rozhodne preňho?

Kým Sofia zvažuje, s kým bude žiť, krutý osud jej skomplikuje situáciu ešte viac. Je teda navždy odsúdená trápiť sa? Alebo konečne pocíti radosť zo života?

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Číta Lucia Hurajová:

https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-parizske-slnko-alica-estokova

ALICA EŠTOKOVÁ verí, že človek je strojcom svojho šťastia a dôležité životné rozhodnutia musí urobiť sám. Netreba sa dať ovplyvňovať ani najbližšími, lebo nikto nám nevidí do srdca a nemôže vedieť, čo je pre nás najlepšie. Rozhodujúci krok závisí od nás samých. Veď napokon, myslí si autorka, je príjemné užívať si dôsledky správnych rozhodnutí. A keď to nevyjde, naučme sa niesť aj zodpovednosť za každý omyl.

Čo mám urobiť, aby sa môj život stal lepším? Aby som sa aj ja mohla občas zohriať na slnku. Slnko patrí všetkým, či nie? Svieti teda i pre mňa! Aj ja mám právo uchmatnúť si trochu zlatožltých lúčov a vdýchnuť do seba ich teplo…

Začítajte sa do novinky Parížske slnko:               

Prológ

Sofii sa zahmlilo pred očami. Videla roztancované žlté kruhy… tie ju vyslobodia z hrozného života, dodajú jej slobodu. Už sa nič nedeje, všetko je v najlepšom poriadku. Len prudký dážď bičuje oblok obývačky… volá ju nazad, do ničotného sveta. Ach, to nie! Chcem pokoj. Nechajte ma! Žlté kruhy sa zliali do zvláštnej hmoty formujúcej oranžovú špirálu… v jej strede zbadala Adamkovu tvár.
„Mamííí!“ začula jeho hlas. Musím sa vrátiť, prebleslo jej mysľou. Adamkova tvár sa stratila, oranžová farba sa rozplynula do nepekného odtieňa sivej a v nej sa začali objavovať jedna po druhej drobné kvapky dažďa. Videla, ako ľahostajne stekajú po čerstvo umytom okne. Je späť…
„Mamííí!“ ozvalo sa znovu z chodby. „Nechcem ísť preč! Chcem byť s tebou!“
„Len poď! Mamina príde!“ zahriakol chlapca Sofiin brat. „Mamina príde za nami.“
Adamkov výkrik Sofiu definitívne prebral a pripomenul jej, čo sa stalo. Prečo musela stratiť blízkeho človeka? A kto je vrah? Znovu si premerala mŕtve telo ležiace na zemi. Kvapky krvi vsiakli do béžového koberca… Čo tu všetci chcú, dofrasa?! Nahnevane pokrútila hlavou a zaklipkala očami, aby sa prebrala.
Vystrela sa. Uvedomila si, že pri nej stojí ON.
„Sofi! Si v poriadku?“ ustarostene jej pohladil bledú tvár a kľakol si k nej. Napriek prítomnosti  policajtov bol k nej nežný. Za čo ju osud takto trestá? Pozrela spýtavo do jeho očí, no našla v nich len snahu upokojiť ju.
„Áno. Som v poriadku,“ pokúsila sa usmiať.
Jemne  jej stisol ruku. V tej chvíli cítila, že s ňou chce prežiť celý zvyšok svojho života.

1

Parížske slnko prenikavo svietilo, no ovzdušie bolo príjemné, lebo celú noc pršalo. Dážď ustal až o pol dvanástej.
Aj na Slovensku prší. Sofia práve dohovorila s matkou a zadívala sa nahor, až k cípu Eiffelovej veže. Bude tu čakať? Veď ju vidí aj zo zeme, nemusí sa štverať na samý vrchol! Zelenými očami prebehla po siahodlhom rade návštevníkov a dlhé tmavé vlasy si prehodila dozadu. Založila si slnečné okuliare. Panebože! Koľko to bude trvať? Znovu dvihla pohľad… železná dáma sa ligotala v slnečných lúčoch a vzbudzovala dojem, že vás vynesie k nebesám. Asi sa tu vyplatí čakať, kútiky úst sa jej jemne rozšírili. Keď čakajú všetci… a merala sem toľkú cestu. Hádam jej v presklenom výťahu nebude príliš nevoľno. Barbora jej poradila, že najľahšie to prežije, keď bude pozorovať spolucestujúcich a nepozrie sa ani raz von. A hlavne nie dolu!
Kde je ten Nadir? Netrpezlivo sa poobzerala vôkol seba. Už ju aj prešla chuť na zmrzlinu! Kde je tak dlho?! Pozerala striedavo na hodinky a na dav turistov pred sebou… toľko ľudí! Znovu ju zachvátila nervozita. „Bože!“ vzdychla nahlas a posunula si na nose okuliare.
„Nebojte sa, pôjde to rýchlo,“ prehodil neznámy hlas. „Mám to vyskúšané…“
Sofia sa prudko zvrtla. Stál za ňou usmiaty muž. Tridsiatnik? Možno má o čosi viac, a možno ani toľko, hádala. Vlasy mu zľahka padali na čelo. Pod nimi žiarili jasnomodré oči obrúbené dlhými čiernymi riasami a pozorne sledovali prekvapenú Sofiu. Vysoký muž sa neprestával usmievať a upierať na ňu láskavý, trochu bojazlivý pohľad.
„Hovoríte po slovensky?“ usmiala sa aj Sofia.
„Áno. Som zo Saviňoviec…“
Sofia naňho pozrela s neskrývaným údivom.
„… to je…“ Tmavovlasý mladík sa chystal pokračovať, no vzápätí stíchol. Nechápal Sofiin prekvapený výraz tváre. „Na západnom Slovensku… Neďaleko…“
„Myslíte to vážne? Ja som z Ružanoviec!“ nenechala ho dokončiť vetu.
„Naozaj?“ zasmial sa, nespúšťajúc pohľad zo sympatickej ženy. „To je náhoda! Sme tu na výlete. Volám sa Martin Richmanský,“ so širokým úsmevom k nej vystrel ruku.
„A ja som Sofia Matulianová!“ predstavila sa vážne, keď jej mladý muž  jemne zovrel ruku vo svojej teplej dlani. „Nechce sa mi to veriť!“ pokračovala. „Taká náhoda! Dvaja ľudia zo susedných dedín sa stretnú pod Eiffelovkou! To mi doma nikto neuverí.“
„Tak, tak, ani mne. Pritom si celý čas, čo tu stojíme, hovorím, že ste pekná ako Slovenka!“ dodal Richmanský lišiacky, čakajúc, ako sa Sofia zatvári. „Len kým som sa nedostal k vám, nepočul som, akým jazykom hovoríte.“
Nevedela, ako zareagovať. Od flirtovania si dávno odvykla. Má okolo seba toľko mužov a problémov, že na pikantné rozhovory s ďalšími príslušníkmi opačného pohlavia jej akosi neostáva energia.
„Som tu s priateľom,“ dodala na vysvetlenie.
„Pochopil som, videl som ho. Dúfam, že som sa vás nedotkol. Viem, že tu sme v inom svete… aby môj kompliment nevyznel ako sexizmus!“
„Niéé, to je v poriadku,“ Sofia sa odhodlala k ústretovému kroku: „Možno by sme si mohli tykať…“
„Áno, iste, veľmi rád.“
Ešte raz k nemu vystrela z patričnej vzdialenosti ruku: „Ahoj, som Sofia.“ Hádam sa nebudú bozkávať, prebleslo jej mysľou. „Možno sme sa doma stretli, len sme si jeden druhého nevšimli. V Saviňovciach mám tetu, občas tam chodievam.“
„No, neviem. Určite by som si ťa všimol. Kde býva tvoja teta?“
„Na dolnom konci. Volá sa Cifíková. Eva.“
„Poznám ju. Bývam neďaleko. Ako to, že som ťa nevidel?“
„Asi je to tým, že už bývam a pracujem v Bratislave. Do Ružanoviec chodievam cez víkendy a je pravda, že tetu Evu v Saviňovciach navštevujem menej.“
„Ach tak. Pevne dúfam, že si niekedy nájdeš čas a uvidím ťa tam.“
„Určite,“ prehodila naoko ľahostajne.
Martin Richmanský sa jej páčil. Má láskavé oči, úprimné. A je to jej rodák, čo je príjemné.
„Stále bývaš v Saviňovciach?“ neodpustila si priamu otázku.
„Áno. Zatiaľ bývam u rodičov. Vlastne mám v Saviňovciach aj dvojizbový byt v bytovke. Zdržiavam sa v ňom, keď ma naši príliš naštvú!“ zasmial sa. „Pracujem v Peugeote. Denne dochádzam do Trnavy. Aj v Bratislave mám menší byt. Občas v ňom prespím, keď sa mi nechce ísť neskoro večer po rokovaní domov. A z času na čas chodievam na služobnú cestu aj sem do Paríža. Francúzi nás chcú stále niečo učiť, a pritom ich pracovná morálka je v porovnaní s našou otrasná!“
„Ja som vo Francúzsku po prvý raz. Nadir mi chce ukázať Paríž, takže zopár dní strávime tu. Potom sa uvidí…“
„Mhm, ide tvoj priateľ,“ Martin ju s nevôľou prerušil, ukazujúc očami na čiernovlasého štyridsiatnika, nesúceho dve veličizné zmrzliny. Jeden kornútok podal Sofii a milo sa na ňu usmial.
„Ďakujem. My sme sa zatiaľ zoznámili s Martinom,“ vysvetľovala mu Sofia. „Predstav si, je zo Saviňoviec, zo susednej dediny, a stretli sme sa vo Francúzsku! Nie je to zábavné? To je Nadir,“ ukázala na priateľa rukou a pustila sa do zmrzliny.
„Ahoj. Volám sa Nadir Namarah!“ zaznelo žoviálne, keď si muži podávali ruky.
Martin sa snažil tváriť tiež neformálne, aby zamaskoval mierne obavy. Vo svete sa vyzná, veľa času trávi na cestách a pozná aj mnohých moslimov, veď niektorí sú jeho kolegovia, no pracovné vzťahy sú jedna vec a medziľudské peripetie druhá. Nik netuší, čo sa zrodí v hlave takého človeka, keď sa jeho priateľka pustí do debaty s cudzím mužom, navyše nemoslimom. Hoci je pravda, že ak hovorí po slovensky, znamená to, že žije v Európe dlho a zrejme sa stihol dostatočne asimilovať, no opatrnosti nikdy nie je dosť. Nezostáva mi nič iné, len sa spoľahnúť na Sofiu, pomyslel si Richmanský, hádam vie, čo robí. Lebo hoci je veľmi šarmantná, chcel sa jej prihovoriť len tak, ako Slovák Slovákovi, keď sa stretnú v cudzine. Netušil, že rozhovor zájde tak ďaleko. Nevedeli, že sú zo susedných dedín. Tým sa všetko začalo.
Nadir Namarah sa tváril priateľsky a ani najmenej mu neprekážalo, že jeho partnerka sa venuje cudziemu mužovi. Sem-tam sa zapojil do debaty, aby vysvetlil Richmanskému, že vyštudoval medicínu na Slovensku a žije tam už vyše pätnásť rokov. Pracuje v Ústave srdcovo-cievnych chorôb na bratislavských Kramároch. Na Slovensku sa mu veľmi páči a chce tam žiť ďalej. Nikdy mu nenapadlo, že by mal opustiť krajinu, ktorá mu dala vzdelanie zadarmo, a vrátiť sa do Sýrie.
Ach tak, je zo Sýrie! Možno je kresťan… uvažoval Martin a na okamih sa zahľadel do diaľky. Vtom sa spoza jeho chrbta vynorila blonďavá dievčina s dlhočiznými umelými nechtami. Boli krikľavooranžové a zdobili ich nalepené drobné perličky. Dievčina bola na ne očividne pyšná, fľašu koly držala tak, aby ich všetci videli.
Sofiu však viac ako nechty prekvapila jej prítomnosť. Takže Martin si užíva v Paríži s priateľkou. Keby som s ním chcela niečo mať, hneď tu mám prvú prekážku! preletelo jej hlavou, no vzápätí myšlienku zavrhla. Nech si má priateľku! Cudzí chlap. Prečo jej to prekáža? Veď aj ona má priateľa! Aké hlúposti jej zrazu behajú po rozume?! Má predsa Nadira. Je s ním šťastná. Iní muži ju nezaujímajú!
Plavovláska sa naširoko usmiala a chytila Martina za ruku, akoby chcela dať okoliu najavo, že patrí k nemu.
„Už si tu?“ Richmanský sa konečne otočil k dievčaťu. „To je Dominika,“ predstavil ju všetkým a akoby ho veľmi nezaujímala, pokračoval v rozhovore s Nadirom: „… Slovák môže v Peugeote dosiahnuť len istý stupeň kariéry, väčší postup je iba pre vyvolených Frantíkov. Každý slovenský zamestnanec sa s tým musí zmieriť alebo odísť…“
Pomaly postúpili do výťahu a vyviezli sa spolu na samý vrch. Sofia celý čas pozorovala Martina, a tak si nestihla ani uvedomiť, že jej vo výťahu nebolo zle a vôbec sa nebála. Ani nezbadala, že už sú hore. Nadir s Martinom ukazovali obom dámam Paríž, keďže ho obaja veľmi dobre poznali.
Obloha bola jasnomodrá a bazilike Sacré-Coeur vytvárala čisté, priam gýčové pozadie. Už len chytiť štetec a namaľovať to, povedala si Sofia. Ešte aj Seina žiarila jasnou modrou farbou a hadila sa od Sochy slobody pozdĺž mohutného Louvru až ku chrámu Notre Dame. Silné lúče sa odrážali od zlatej kopuly Invalidovne a oslepovali návštevníkov Eiffelovej veže.
„Dnes je krásny výhľad!“ zvolal Nadir.
„To teda je!“ súhlasil Martin Richmanský. „Tentoraz je tu naozaj krásne!“
Pod Eiffelovkou sa chystali rozlúčiť, no Nadir všetkých pozval na Námestie Trocadéro. Nájdu tam nejakú reštauráciu a dajú si spolu kávu. Martin bol prekvapený, ale rád pristal. Dominika vymýšľala, že ju čakajú kamarátky a chce ísť s nimi na nákupy… ale napokon sa dala prehovoriť.
A tak strávili príjemné chvíle vonku pred reštauráciou  Le Coq a počas rozhovoru pozorovali okolitých chodcov. Dalo sa rozpoznať, ktorí sú miestni. Aj spomedzi návštevníkov reštaurácie. Aspoň Sofia si to myslela.
Muži v strednom veku v dokonalých oblekoch a v ľahkých šáloch prehodených okolo krku, ktorí počas horlivého pracovného rokovania jedlu veľmi neublížili, patrili určite k miestnym obyvateľom. Aj staré dámy, možno aj osemdesiatničky, s roztrasenými rukami, s drahými značkovými kabelkami, dokonalými účesmi a nepodareným mejkapom boli istotne Parížanky. Ani trochu sa však nepohoršovali nad čudným vzhľadom niektorých okoloidúcich a nekrútili nad nikým hlavou, ako to robia ich rovesníčky na Slovensku. Sofiina mama by tu nevychádzala z údivu, hoci je takmer o polovicu mladšia ako tieto dámy. Raz ju sem zoberie, to bude zábava!
Holuby  poletovali po okrúhlom námestí, občas pristáli na bronzovej soche maršala Focha a hlasno hrkútali, bolo ich počuť aj napriek hukotu áut! Vozidlá sa hrnuli na námestie z okolitých bočných ulíc, a keď vchádzali do kruhového objazdu, ostatné autá im dávali prednosť. Zvláštne, u nás je to naopak, uvažovala Sofia, prednosť majú autá na kruháku. Francúzi majú všetko naopak. Vyzerá to na totálny chaos. Ako sa v tom vyznať? Na tomto námestí by som sa rozhodne nechcela ocitnúť za volantom.
Keď sa s Martinom a s Dominikou rozlúčili a vymenili si telefónne čísla, Sofia a Nadir sa vybrali k Víťaznému oblúku.
„Páni! Aj tu je nádherný výhľad!“ vyhlásila nadšene Sofia a zahľadela sa na autá pod sebou. „To je ešte väčší chaos ako na Trocadére!“
„Nuž, stretáva sa tu dvanásť ulíc… Ale nikdy som tu nevidel haváriu.“
„To sa mi nechce veriť!“
„Martin je sympaťák, však?“ prehodil Nadir.
„Áno, obaja boli milí,“ prikývla.
„A je z miesta, kde si vyrastala.“
„A čo má byť?“ odsekla prudko. Neušlo jej, že Nadir je veľmi vnímavý. „Zvláštne,“ snažila sa zmeniť tému a poobzerala sa po okolitých budovách, „také krásne záhrady na strechách domov som ešte nevidela. Trávniky, bazény, vysoké stromy… je to ako iný svet nad bežným, všedným svetom!“
„Si rada, že som ťa zobral do Paríža?“ Nadir sa k nej nahol a pobozkal ju na líce.
„Áno. Ale je mi smutno za Adamkom. Škoda, že nemohol ísť s nami.“
„Skôr by si mala povedať: Škoda, že ho tvoja mama nepustila! Lebo sa bojí, že mu ublížim, pretože som moslim! Povedz to tak, ako to je. Keby nebolo tvojich rodičov a brata, vydala by si sa za mňa. Ale asi ti to takto vyhovuje!“

Kategórie: Podporujeme

Od autorky bestsellera Izba

PRservis.sk - 21. marec 2017

BRATISLAVA 21. marca 2017 – EMMA DONOGHUOVÁ je írsko-kanadská prozaička, dramatička a scenáristka. Jej román Izba sa stal medzinárodným bestsellerom a zaradili ho do užšieho výberu na Bookerovu cenu. Za scenár k rovnomennému filmu autorku nominovali na Oscara.
Jej Prevtelenie je rovnako pútavé, strhujúce a znepokojujúce, ako bola Izba. Donoghuová majstrovsky kombinuje historické udalosti, pridáva akurátnu dávku tajomna a to všetko zabalí do emocionálneho obalu, ktorý vás jednoducho nenechá chladnými.

Svet povier, legiend a vlády mužov.
Do zabudnutého írskeho kraja akoby moderné časy ešte nedorazili. A predsa sa oň mnohí začali zaujímať. K O’Donnellovcom prichádzajú ľudia z celého Írska, ba i z cudziny, aby si obzreli ich jedenásťročnú dcéru Annu, ktorá už niekoľko mesiacov nič nezjedla a tvrdí, že žije z manny nebeskej. Všetci sú presvedčení, že je to zázrak.
K dievčaťu povolajú skúsenú anglickú ošetrovateľku Lib Wrightovú, ktorá ho má pozorovať a zistiť, čo sa v skutočnosti v dome O’Donnellovcov deje. Zdravý rozum totiž odmieta prijať fakt, že dieťa, ktoré celé mesiace hladuje, môže byť ešte nažive a v pomerne dobrom zdravotnom stave. Správanie rodiny však Lib šokuje. Každý sa iba nečinne prizerá, ako im dievča umiera pred očami. A nikto nič nerobí. Ani jej matka. Žeby vedela viac, ako je ochotná prezradiť?

Prevtelenie je fascinujúci príbeh, ktorý sa inšpiruje skutočnými osudmi európskych a amerických dievčat, ktoré v minulosti dobrovoľne odmietali prijímať potravu a v mene vyšších cieľov držali pôst.

Začítajte sa do románu Prevtelenie:

Prvá kapitola
Cesta nebola až taká zlá, ako sa Lib obávala. Z Londýna rýchlikom do Liverpoolu, potom nočným parníkom do Dublinu a v nedeľu pomalou lokálkou do vnútrozemia. Mestečko sa volalo Athlone.
Na stanici na ňu čakal povozník. „Pani Wrightová?“
Kedysi poznala veľa Írov, vojakov. Odvtedy však prešli roky a teraz musela dobre naťahovať uši, aby mužovmu prízvuku rozumela.
Kufor jej naložil do taligy, ktorú hrdo nazval bričkou. Brička? Tak môže obyčajnú doštenú dvojkolesku pomenovať iba Ír. Lib sa usadila na vzdialenejší koniec jedinej lavičky a s nevôľou si uvedomila, že jej šnurovacie čižmičky sa ocitli povážlivo blízko pravého kolesa. Roztvorila dáždnik. Mrholilo, no všetko bolo lepšie než dusný, páchnuci vlak.
Povozník sa uvelebil vedľa nej, takmer sa jej dotýkal zhrbeným chrbtom. „Hijó,“ švihol liacami.
Chlpatý poník sa pohol.
Ľudí bolo na hradskej z Athlonu málo. Lib všetci pripadali dengľaví a bledí, čo pripísala planej írskej strave zloženej prevažne zo zemiakov. Ktovie, či aj povozník neprišiel o zuby pre slabé jedlo.
Vtom prehodil dačo nezrozumiteľné o nejakom mŕtvom.
„Ako prosím?“
„Mŕtvy bod, madam.“
Voz nadskočil, Lib sa chytila sedadla a čakala.
Ukázal bičom dolu: „Sme v úplnom strede Írska, zo všetkých kútov krajiny je to sem rovnako ďaleko. Hovorí sa tomu mŕtvy bod.“
Neveľké políčka, na ktorých sa ťahali riadky čohosi tmavozeleného, sa striedali s červenohnedými plochami. Slatiny sú vraj hotovým semeniskom chorôb, preletelo Lib hlavou. Sem-tam sa ukázali sivasté ruiny dedinského domca, zelené od machu. Široko-ďaleko nič, čo by jej pripadalo aspoň trocha malebné. Vnútrozemie ostrova tvorila pláň nasiaknutá vodou: mláčka v strede taniera.
Voz odbočil z hradskej na užšiu, štrkom vysypanú cestu. Klopkanie dažďa o strechu dáždnika sa premenilo na vytrvalé bubnovanie. Domce roztrúsené po jednom či po dvoch zväčša nemali okná. Lib si predstavila rodiny, ako sa v nich schovávajú pred dažďom aj so svojím dobytkom. Občas minuli odbočku k niekoľkým strechám, ktoré zrejme tvorili dedinu. No ako sa ukázalo, ani raz to nebola tá, do ktorej mala Lib namierené. Škoda, že sa povozníka hneď na stanici neopýtala, ako dlho im potrvá cesta. A teraz mu tú otázku nepoložila z obavy, že odpoveď bude znieť ešte si počkáte.
Vrchná v nemocnici jej povedala len toľko, že sa na ňu ktosi obrátil so žiadosťou o skúsenú sestru. Ošetrovanie v domácom prostredí, privátny pacient. Na dva týždne. Objednávateľ sa zaviazal uhradiť ubytovanie, stravu, cestovné a mzdu za každý odpracovaný deň. O rodine sa Lib nedozvedela nič, no usúdila, že tí O’Donnellovci musia byť zámožní a rozhľadení ľudia, ak si poslali po prvotriednu ošetrovateľku až do Anglicka. Iba ten na chlp vymedzený čas sa jej videl divný. Ako môžu vedieť, že pacient ju bude potrebovať presne dva týždne? Možno ju volajú iba na záskok za ich stálu ošetrovateľku.
Štrapácia s cestovaním sa jej však v každom prípade vyplatí: mzda, ktorú ponúkli, bola viac než štedrá, a hlavne, bude to niečo nové. To ju lákalo najväčšmi. Jej špičkovú kvalifikáciu v nemocnici síce uznávali, no hľadeli na ňu cez prsty a vyžadovali od nej iba tie najzákladnejšie úkony: kŕmenie, prezliekanie pacientov a posteľnej bielizne.
Nutkalo ju strčiť ruku pod plášť a vytiahnuť hodinky, ale ovládla sa. Škoda na ne pozerať, čas nebude plynúť rýchlejšie a do strojčeka by sa mohla dostať vlhkosť.
Za zákrutou sa zjavili rozvaliny ďalšieho domca. Štít vyčítavo mieril k oblohe, no múry ešte neboli zarastené burinou. Cez dieru, čo zostala po dverách, bolo vidieť čierne rumovisko. Dom zrejme vyhorel len nedávno. Ako sa v kraji mokrom ako špongia môže niečo chytiť? začudovala sa. Obhorené trámy neodpratali, ani s novým krovom a krytinou sa nikto neunúval. O Íroch doma často počúvala, že sú apatickí a zaostalí. Žeby to bola pravda?
Vedľa cesty postávala žena v ufúľanom čepci, v kroví za jej chrbtom sa krčil kŕdlik detí. Keď počuli hrkotať kolesá, dobehli s natrčenými rukami, akoby do dlaní chytali dážď. Lib v rozpakoch odvrátila hlavu.
„Hladové týždne,“ zamrmlal pohonič.
Bola polovica leta. Aký hlad v tomto ročnom období?
Prešla hodina. Voz minul ďalšie žobrajúce ženy, no tentoraz sa Libin sprievodca zdržal komentára. Kam sa podeli ich manželia? vŕtalo jej v hlave.
Na topánky sa jej nalepilo blato a kamienky odfrkujúce spod kolesa. Na ceste bolo viac rozmočenej hliny než štrku, a keď sa povoz dostal do hlbokej kaluže, povážlivo sa naklonil. Lib sa musela pridŕžať sedadla, aby nevypadla.
Ukázali sa ďalšie domce, niektoré dokonca s tromi či štyrmi oknami. Stodoly, prístrešky. Poschodová farmárska usadlosť. Za ňou ďalšia. Dvaja muži čosi nakladali na rebrinák. Otočili sa, zadívali sa na ošetrovateľku a potichu niečo medzi sebou prehodili. Čo sa im nepozdáva? Rýchlo si skontrolovala oblečenie. Čo je na jej cestovnom kostýme čudné? Alebo sú takí leniví, že vyvaľujú oči na každého cudzieho človeka, len aby sa odtrhli od roboty?
Vpredu zažiarila biela budova s končistou strechou zakončenou krížom. Rímskokatolícky kostolík. Lib pochopila, že sú na mieste, až keď povozník pritiahol liace, no Lib by tú žalostnú hŕstku stavísk dedinou nenazvala, aspoň nie podľa anglických meradiel.
Teraz už hodinky vytiahla. Bolo čosi pred deviatou, no slnko ešte nezapadlo. Koník zvesil hlavu a začal obštipkávať trs trávy. Zdalo sa, že dedinu tvorí iba jedna jediná ulica. A široko-ďaleko nič, čo by pripomínalo hostinec.
„Ubytovať sa máte nad krčmou.“
„Ako prosím?“
„U Ryana.“ Muž ukázal hlavou doľava na budovu bez vývesného štítu.
To nemôže byť pravda! Lib, celá dolámaná po dlhej ceste, vďačne prijala povozníkovu ruku, keď jej pomáhal vystúpiť. Vytriasla dáždnik, pedantne ho zložila a zapla. Ruky si utrela o plášť a vstúpila do miestnosti s nízkymi trámami.
Do nosa jej udrel pach rašeliny. Okrem ohňa, čo dymil pod obrovským komínom, osvetľovalo miestnosť iba zopár sliepňavých lámp. Pri vysokej polici stálo dievča a pokúšalo sa na ňu vyteperiť nejakú nádobu.
„Dobrý večer,“ pozdravila Lib. „Myslím, že ma doviezli na nesprávne miesto.“
„Vy budete tá Angličanka,“ povedala dievčina hlasno, akoby Lib bola nahluchlá. „Hneď prikážem chlapom, aby vám vyniesli kufor. Nech sa páči dozadu, už aj vám prinesiem jesť.“
Lib potlačila podráždenie. Všetky námietky by boli zbytočné, ak v tomto zapadákove nemajú poriadny hostinec a ak rodina O’Donnellovcov nemôže alebo nechce ošetrovateľku, ktorú si najali, ubytovať u seba doma.
Vošla do dverí vedľa komína a ocitla sa v neveľkej miestnosti bez okien. Sedela v nej mníška. Za naškrobenými záhybmi závoja jej takmer nebolo vidieť tvár. Lib, ktorej sa takýto pohľad nenaskytol roky, sa trocha zháčila. V antikatolícky naladenom Anglicku nechodili rehoľné sestry zahalené.
„Dobrý večer,“ pozdravila neutrálne.
Mníška jej odpovedala úklonom hlavy. Možno patrí k rádu, ktorý svojim členkám zakazuje hovoriť s inovercami, usúdila Lib. Alebo zložila sľub mlčanlivosti.
V miestnosti boli iba dva stoly. Lib si sadla za ten voľný, odvrátila tvár a čakala. V žalúdku jej zaškvŕkalo – len dúfala, že nie tak nahlas, aby to bolo počuť. Spod čiernych záhybov mníškinho habitu sa ozývalo tiché štrkotanie. Ach, aha! Ten ich slávny ruženec.
Keď mladá hostinská konečne doniesla podnos s večerou, mníška sklonila hlavu a šeptom čosi odriekala. Modlitba pred jedlom, domyslela si Lib.
Jedlo, ktoré našla na tanieri, sa jej videlo zvláštne skombinované: ovsený posúch, dusená kapusta a ryba.
„Predpokladala som, že budú zemiaky,“ nadhodila zdvorilo.
„Na tie si ešte mesiac počkáte.“
Tak preto je v Írsku leto obdobím hladu! Zemiaky sa zberajú na jeseň.
V ústach zacítila rašelinovú pachuť, ale vymietla tanier do poslednej omrvinky. Jedlom neplytvala od krymskej vojny, kde ošetrovateľky dostávali rovnako biedne prídely ako chlapi.
Vpredu sa strhol hurhaj a o chvíľu sa do jedálničky nahrnuli ďalší štyria ľudia. „Pozdrav Pán Boh,“ povedal muž, ktorý vošiel prvý.
Lib nevedela, ako správne odzdraviť, a tak iba kývla hlavou.
„Pán Boh uslyš,“ zamrmlala mníška a prežehnala sa – čelo, hruď, ľavé plece, pravé plece. (Vyzerala na dobrých štyridsať, no nie na viac než päťdesiat, oči mala trocha vypúlené a ruky zhrubnuté ako roľníčka.) Vzápätí vstala a odišla – buď mala dosť, hoci porcia bola viac než skromná, alebo chcela uvoľniť miesto novým zákazníkom.
Hostia vyzerali na farmárov so ženami. Veľmi hlučná čeliadka. Žeby celé nedeľné popoludnie popíjali?
Predná časť domu zrejme slúžila ako výčap.
Vzrušená debata hostí sa týkala akéhosi neslýchaného zázraku a bolo zrejmé, že nemôžu uveriť tomu, čo práve videli na vlastné oči. Lib usúdila, že sa vracajú z jarmočného vystúpenia.
„Ja vravím, že za tým musí byť niekto iný,“ vyhlásil muž s bradou. Žena ho štuchla lakťom, ale on trval na svojom: „Tí ľudkovia ju obskakujú, div jej neoblizujú nohy.“
„Pani Wrightová?“
Otočila hlavu.
Neznámy stojaci vo dverách si prstom poklopkal po veste: „Doktor McBrearty.“
Vrchná sestra ju upozornila, že sa s ňou spojí muž tohto mena. Vstala a podala mu ruku. Doktor mal mohutné biele bokombrady a bol takmer plešatý. Kabát obnosený, plecia posiate lupinami, vychádzková palica s guľovitou rukoväťou. Približne sedemdesiatnik.
Farmári s manželkami po nich zvedavo pokukovali.
„Milé od vás, že ste k nám merali cestu,“ prehodil doktor, akoby Lib prišla na návštevu, nie pracovať. „Aké bola plavba? Príšerná?“ Nepočkal na odpoveď a pokračoval: „Už ste dojedli?“
Vyšla za ním do výčapu. Dievčina vzala lampu a viedla ich hore úzkym schodiskom.
Izba bola maličká, väčšiu časť zaberal Libin kufor. Čo sa od nej čaká, vari len nie súkromné t?te ? t?te s pánom doktorom? Nemajú v dome lepšiu izbu, alebo jej túto kuticu pridelilo dievča naschvál?
„Vrelá vďaka, Maggie,“ poďakoval McBrearty. „Čo otcov kašeľ?“
„Už je to trocha lepšie.“
„Tak, pani Wrightová,“ oslovil ju, keď osameli, a gestom ruky naznačil, aby si sadla na jedinú stoličku.

Kategórie: Podporujeme

Dobrý a zlý cholesterol

PRservis.sk - 21. marec 2017

Cholesterol je to tuková látka, ktorá sa nachádza v našej krvi. Nachádza sa v bunkách a krvi každého cicavca. Rastlinám táto látka chýba. Je dokázané, že vysoká hladina cholesterolu v krvi je hlavným rizikovým faktorom pre vznik a rozvoj aterosklerózy. Následkom závažného zúženia ciev alebo ich upchatia môže byť infarkt alebo mozgová mŕtvica. Bez cholesterolu ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom (východiskovou látkou) vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 % celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 % je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len cca 5 % cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme (jedna zo zložiek krvi).

Cholesterol a srdcovo-cievne ochorenia

Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako sú (srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov).

Liečba vysokej hladiny cholesterolu

„Cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či tlak, je veľmi zákerný. A to v tom, že nebolí a v mladšom veku sa jeho zvýšená hladina ani nijako výrazne neprejavuje. Dá sa zistiť v rámci preventívnych prehliadok. Právo na preventívnu prehliadku má každý občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov jedenkrát za dva roky alebo jedenkrát ročne, ak je evidovaným darcom krvi, darcom orgánov alebo tkanív.“ MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., Metabol KLINIK s.r.o

Ak sa hladinu nepodarí znížiť úsilím o zmeny v oblasti životosprávy a pohybovej aktivite, resp. hladina „zlého“ cholesterolu je vysoká, odborník predpíše liečbu liekmi. Do farmakologickej liečby patria najčastejšie predpisované lieky statíny, fibráty a inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a najnovšie aj nová forma terapie – biologická liečba.

„Od roku 2016 máme pre našich pacientov k dispozícii prelomovú liečbu na zníženie cholesterolu. Mechanizmus účinku týchto liekov je veľmi zložitý. Ide o protilátky, ktoré sú namierené proti dôležitému enzýmu ovplyvňujúcemu hladinu cholesterolu. Je to prvý liek, ktorý si pacient podáva sám injekčne do podkožia špeciálnym perom. Väčšinou sa pridáva do kombinácie k ostatným liekom ovplyvňujúcim tuky v krvi. Je určený pre pacientov s veľmi vysokými hodnotami cholesterolu – s familiárnou hypercholesterolémiou, pre pacientov, ktorí neznášajú v súčasnosti používané lieky a pre pacientov, ktorí už prekonali alebo sú ohrození vysokým rizikom srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody. “. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., Metabol KLINIK s.r.o.

Bratranci „dobrý“ a „zlý“ cholesterol

Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi, medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napr. cholesterolu alebo cukru. Zdravá hladina celkového cholesterolu zodpovedá podľa najnovších poznatkov celkovému cholesterolu nižšiemu ako 5,0 mmol/l.

Dobrý nosič HDL – Hlavnou úlohou HDL lipoproteínu je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa prebytočný dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL lipoproteín dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu ľudovo hovorí „dobrý cholesterol“.

Zlý nosič LDL – Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka cholesterol potrebuje, ak ho však v krvi koluje príliš veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko postupného usadzovania tuku na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa hovorí „zlý cholesterol“.

Kód zdravého života

Jedno z piatich čísel kódu zdravého života (0-30-5-120-80) zdôrazňuje normálnu hladinu celkového cholesterolu v krvi (5 mmol/l). Prvé hovorí o nefajčení, druhé v sebe ukrýva polhodinu pohybu denne a posledné dvojčíslo je optimálny tlak krvi. Zaujímajte sa o to, aký máte cholesterol, môže vám to zachrániť život.

Pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o srdcovocievne ochorenia je pre širokú verejnosť, pacientov, aj ich blízkych je k dispozícii web stránka www.presrdce.eu , na ktorej sú dostupné komplexné informácie o všetkých rozšírených kardiovaskulárnych ochoreniach, ich príznakoch a príčinách vzniku, prevencii, diagnostike, liečbe, ale tiež praktické rady pre pacientov a ich blízkych, ktoré im pomôžu zvládať ochorenie a jeho liečbu.

Pre všetkých registrovaných členov združenia je na stránke združenia k dispozícii aj anonymná poradňa s odborníkom.

 

Kategórie: Podporujeme

Stránky