RSS čítačka

Slováci nechcú žiť na dlh, nemajú však dostatočnú rezervu

PRservis.sk - 7. november 2018

BRATISLAVA 7. novembra 2018

90 % Slovákov je v pluse s priemernou sumou 2 094 eur.
13% zo sporiacich našincov by dokázalo žiť zo svojich rezerv viac ako pol roka.
40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte.

Až 90 % Slovákov je v pluse. Debet využíva iba 7 % našincov. Rezervu si však tvoríme nielen na účtoch, peniaze máme uložené aj na vkladných knižkách či v podielových fondoch. Avšak napriek snahe zabezpečiť sa na horšie časy, finančný vankúš väčšiny sporiacich ľudí nie je dostatočný  na vykrytie výdavkov pri dlhšej strate príjmu.

Slováci chcú mať prehľad o svojej finančnej situácii, aj keby mala byť nepríjemná. Možnosť ocitnúť sa v mínuse na účte pripúšťajú len vo výnimočnom prípade. Prieskum Poštovej banky* ukázal, že vo financiách sme skôr konzervatívni a život na dlh nepreferujeme. "Potvrdzujú to aj bankové dáta.  Až 90 % klientov je v pluse s priemernou sumou 2 094 eur a iba necelých 7 %  ide do mínusu. Priemerný stav na debetnom účte je 250 eur," uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Povolené prečerpanie občas využívajú aj dôchodcovia. Týmto spôsobom si "požičiavajú" v priemere 210 eur. Vo výške debetu vedú obyvatelia Nitrianskeho kraja (-277 eur),  na opačnom konci rebríčka sú klienti z Banskobystrického kraja (-233 eur).

Pozitívne je, že drvivá väčšina klientov je v pluse. Najlepšie sú na tom ekonomicky aktívni ľudia (21 – 60 rokov),  ktorí majú našetrené v priemere 2 466 eur. Mladí do 20 rokov sú na tom výrazne horšie (331 eur) než dôchodcovia (1 939 eur). 40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte. "Rovnaké percento našich klientov si svoju finančnú rezervu vytvára na vkladných knižkách, sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch. Na týchto produktoch  majú v priemere 3 592 eur," hovorí L. Žáčková.

Optimálna finančná rezerva by mala byť vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. "Je určená na pokrytie nevyhnutných neflexibilných výdavkov. Medzi ne patria napríklad náklady na bývanie, ako je poplatok za správu, platby za energie, ale aj hypotéka, náklady na školu, povinné zmluvné poistenie za auto, výdavky na dopravu, stravu či výživné," dodáva hovorkyňa. Podľa prieskumu Poštovej banky si vyše polovica Slovákov myslí, že si tento finančný vankúš dokáže vytvoriť. Pravda je však taká, väčšina našincov nedisponuje potrebnou rezervou.

Pre vytváranie rezervy je najlepšie, ak k peniazom nie je tak ľahký prístup. Je vhodnejšie mať ju na sporiacom ako na bežnom účte. V opačnom prípade sa totiž stáva, že ľudia siahajú na úspory aj kvôli bežným výdavkom či kúpe tovaru, ktorý až tak nepotrebujú.

Poštová banka preto prichádza s Dobrou pôžičkou, ktorá nás naučí šetriť. Klienti ju získajú bez poplatku za poskytnutie, so zvýhodneným úrokom a zároveň s možnosťou nasporiť si na nevyhnutné, či na vysnívané veci, aby si na ne už viac nemuseli požičiavať. Každému, kto si od začiatku novembra požičia v Poštovej banke, pošleme až do 50 eur na sporiaci účet Rezerva. V prípade, ak si vezmú úver do 10-tisíc eur, na sporenie dostanú štartovacích 20 eur. Za úver do 20-tisíc eur im na Rezervu pošleme 30 eur a ak si zoberú pôžičku do výšky 30-tisíc eur, získajú 50 eur.

S príspevkom na sporenie chce Poštová banka motivovať Slovákov, aby si vytvárali finančný vankúš, ktorý sa im neskôr môže zísť. "Záleží nám na tom, aby sme menili postoj ľudí k peniazom, učili ich šetriť a vytvárať si potrebnú rezervu na horšie časy, respektíve na kúpu vecí, ktoré potrebujú, alebo po ktorých túžia, čím sa vyhnú nadmernému zadlžovaniu sa," vysvetľuje pohnútky spojiť úver so sporením Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.

Ako si vytvoriť finančnú rezervu

V prvom rade je vhodné spraviť si audit výdavkov. Je veľmi pravdepodobné, že medzi nimi nájdete aj také, ktoré nie sú nevyhnutné. Na bežnú spotrebu by nemalo ísť viac ako 40 % príjmov domácnosti.
Ak dokážete mesačne odkladať aspoň 10 % svojich príjmov, optimálnu rezervu si dokážete vytvoriť v priebehu štyroch – piatich rokov.
Optimálne by bolo smerovať do úspor až 20 % mesačných príjmov. Nemusia však nevyhnutne celé putovať do tvorby rezervy. Časť úspor je dobré uložiť do dlhodobých investícií.

*Základnú sondu do života Slovákov realizovala agentúra 2muse na základe požiadavky Poštovej banky v marci 2018. Na prieskume sa zúčastnilo 1454 respondentov.

Kategórie: Podporujeme

Účasť CERN-u bude motiváciou pre mladých vedátorov

SAV.sk - 7. november 2018
Po prvýkrát v 21. ročnej histórii Festivalu vedy a techniky AMAVET podporí mladé slovenské talenty v prírodných a technických vedách Európske laboratórium pre časticovú fyziku – CERN. Druhý novembrový týždeň nie je len Týždňom vedy a techniky na Slovensku, ale zároveň je aj Týždňom mieru vo švajčiarskej Ženeve, odkiaľ práve v tomto termíne CERN zavíta na Slovensko a tak symbolicky prinesie okrem špičkovej vedy, výskumu a technológií aj odkaz o vede pre mier, ktorého je CERN samotným stelesnením. ...
Kategórie: Podporujeme

Nepodložené presvedčenia nie sú neškodné

SAV.sk - 7. november 2018
Seminárom s dvomi atraktívnymi témami štartovali Týždeň vedy a techniky vedci z bratislavského Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Pondelkový podvečer si vyhradili na prednášky dvoch svojich doktorandov. Tému - prečo ľudia veria nezmyslom - prezentoval Mgr. Jakub Šrol. Zaujal už údajmi z prieskumu The Harris Poll z roku 2013, ktoré okrem iného ukázali, že viac ako štyria z desiatich opýtaných občanov Spojených štátov amerických veria v duchov. Takmer tretina ...
Kategórie: Podporujeme

Lepšia samospráva, životné prostredie a kvalita života? Zapojte sa do veľkého prieskumu

Banm.sk - 7. november 2018
Vážení Novomešťania, pomôžte nám zlepšiť spôsoby zapájania ľudí do rozvoja Nového Mesta a jeho komunít. Prosíme, vyplňte elektronický dotazník v ...
Kategórie: Samospráva

Našou prácou nechávame správu vo fľaši

SAV.sk - 6. november 2018
Divadlo je odrazom doby, nie vždy sa nám to však takto darí vnímať. Našou snahou je ľudí naučiť to. Odznelo okrem iného pri predstavovaní Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV v rámci Týždňa vedy a techniky 2018. Možno aj tým, že medzi návštevníkmi boli aj pracovníčky, ktoré sa venujú divadlu hendikepovaných, sa debata v komornom prostredí ústavu točila hlavne okolo divadla. Riaditeľka ústavu PhDr. Elena Knopová, PhD., ktorá sa sama venuje aj mapovaniu divadelných scén na Slovensku, zanietene opisovala ...
Kategórie: Podporujeme

Perspektívy rozvoja vidieckej krajiny

SAV.sk - 6. november 2018
Aj na Ústave krajinnej ekológie SAV sa konal v utorok 6. novembra Deň otvorených dverí v rámci týždňa vedy a techniky zameraný na prezentáciu výsledkov výskumu vidieckej krajiny Slovenska s názvom Perspektívy rozvoja vidieckej krajiny.     Podujatia v priestoroch Zasadacej miestnosti na Štefánikovej ulici č. 3 v Bratislave sa zúčastnili študenti zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pútavé rozprávanie Ing. Emílie Ondruškovej, PhD., o dnešnej tvári slovenského vidieka zaujalo všetkých zúčastnených. Prednášku ...
Kategórie: Podporujeme

Politický triler Prezident je nezvestný

PRservis.sk - 6. november 2018

BRATISLAVA 6. novembra 2018 - Prezident je nezvestný vás dostane. Novinka z pera dvojice, akú by ste na spisovateľskom poli nečakali.
Exprezident Bill Clinton a jeden z najúspešnejších a najpredávanejších spisovateľov na svete James Patterson.

Prezident je nezvestný sa stal číslom 1 v prestížnych periodikách ako New York Times, USA Today, či Wall Street Journal. Čitatelia si pochvaľujú najmä originálnu zápletku, dynamiku a uveriteľnosť príbehu, zaujímavé detaily a postavy, ktoré si obľúbite (alebo znenávidíte).

V Bielom dome zasadá Osobitný výbor Snemovne reprezentantov. Na programe je vypočúvanie prezidenta Spojených štátov Jonathana Duncana. Je podozrivý zo zneužitia právomocí, čo Ústavnoprávnemu výboru Snemovne má stačiť na začatie procedúry ústavnej žaloby prezidenta, impeachmentu. Vypočúvanie je zatiaľ len simulované...
Situácia je zložitá, hrozba terorizmu reálna, mocichtiví oponenti prezidenta a jeho strany sa nezastavia pred ničím.

Národ zachváti neistota a strach. Šepká sa o kyberterorizme, špionáži a vlastizradcovi v americkej vláde. Podozrenie padne aj na prezidenta, ktorý sa rozhodne konať. Odmietne ochranku, vyberie sa na tajné stretnutie a odrazu sa stratí z dohľadu verejnosti.
Prezident je nezvestný!

"Z netradičnej spolupráce vznikol triler, ktorý som prečítal jedným dychom," priznáva Tomáš Turanský zo siete kníhkupectiev Martinus. "Dej z prostredia Bieleho domu mal napínavé tempo a vďaka nemu som nahliadol do zákulisia fungovania štátnej bezpečnosti a kancelárie prezidenta. Zaujali ma aj bežné starosti najmocnejšieho muža planéty."

Prezident je nezvestný je skutočne vynikajúci mix špionážneho a politického trileru. Akčný od prvých strán, množstvo zvratov a prekvapení.

O autoroch

BILL CLINTON bol v roku 1992 zvolený za prezidenta Spojených štátov amerických a funkciu vykonával do roku 2001. Po odchode z Bieleho domu založil nadáciu, ktorá sa zaoberá globálnym zdravím, zlepšovaním príležitostí pre dievčatá a ženy, bojom s detskou obezitou a chorobami, ktorým sa dá predísť, ako aj vytváraním pracovných príležitostí, rastom a riešením následkov klimatických zmien. Je autorom množstva kníh literatúry faktu vrátane pamätí Môj život, ktoré sa stali medzinárodným bestsellerom. Prezident je nezvestný je jeho prvý román.

JAMES PATTTERSON je nositeľom Literárnej ceny Národnej knižnej nadácie za mimoriadny prínos do americkej literatúry. V Guinnessovej knihe rekordov je zapísaný ako autor najväčšieho počtu bestsellerov New York Times. Po celom svete sa predalo viac ako 375 miliónov výtlačkov jeho kníh. Ako neúnavný obhajca sily literatúry a čítania založil detskú knižnú edíciu JIMMY Patterson s prostým cieľom: "Chceme, aby každé dieťa po dočítaní knihy z edície JIMMY povedalo: Prosím si ďalšiu knihu."

Novinka Prezident je nezvestný vychádza v rámci celoslovenskej akcie Knižný kompas – Vaša cesta ku knihám. Desiatky slovenských aj svetových hitov. Slávne a známe mená. A čítanie, ktoré nebudete chcieť odložiť. Viac na:
www.kniznykompas.sk

Začítajte sa do novinky Prezident je nezvestný:

ŠTVRTOK 10. MÁJA
1. kapitola

"Otváram zasadnutie Osobitného výboru Snemovne reprezentantov..."
Žraloky krúžili, vôňa krvi im mykala nozdrami. Aby som bol presný, bolo ich trinásť, ôsmi z opozičnej strany a piati z mojej, a na obranu pred tými žralokmi som sa pripravoval s právnikmi a poradcami. Boľavé skúsenosti ma naučili, že akokoľvek sa pripravujete, obrana na predátorov zaberá len málokedy, a napokon vám nezostáva nič iné, len sa s nimi pustiť do boja.
Nerob to, ktovie koľký raz ma večer pred zasadnutím výboru prosila šéfka mojej kancelárie Carolyn Brocková. Nech ti ani nenapadne chodiť na vypočúvanie výboru. Môžeš prísť o všetko a nemáš čo vyhrať.
Nesmieš odpovedať na ich otázky.
Ako prezident skončíš.
Hľadel som na trinásť tvárí oproti, jedna vedľa druhej v dlhom rade ako moderná španielska inkvizícia. Uprostred sedel muž so striebornými vlasmi za menovkou s nápisom RHODES. Odkašľal si.
Predseda Snemovne reprezentantov Lester Rhodes sa za normálnych okolností na vypočúvaní nezúčastňoval, ale v prípade tohto Osobitného výboru urobil výnimku. Pretlačil doň čo najviac členov Kongresu z jeho strany barikády, ktorí zjavne netúžili po ničom viac, než zastaviť moju agendu a politicky a osobne ma zničiť. Bezohľadnosť pri získavaní moci je staršia než Biblia, ale viacerí z mojich odporcov ma nenávideli až do špiku kosti. Nielenže ma chceli vyhnať z úradu. Neboli by spokojní, kým by ma nezavreli za mreže, neutopili, nerozštvrtili a nevymazali z učebníc dejepisu. Kriste, keby malo byť podľa nich, pravdepodobne by mi spálili dom v Severnej Karolíne a napľuli by na hrob mojej manželky.
Pritiahol som si k sebe teleskopický mikrofón, aby som ho mal čo najbližšie, až bol naplno napnutý. Nechcel som, aby som sa pri odpovediach skláňal dopredu, zatiaľ čo členovia výboru by sedeli vystretí ako králi a kráľovné na trónoch v podobe vysokých, kožou čalúnených stoličiek. Naklonený dopredu by som pôsobil slabo, úslužne – bol by to podprahový odkaz, že som im vydaný na milosť.
Sedel som oproti nim sám. Bez poradcov, bez právnikov, bez poznámok. Americký ľud nemal vidieť, ako sa tlmeným šepotom dohadujem so svojím právnikom, ako prikrývam mikrofón a potom ho odkrývam, aby som povedal: Na túto udalosť nemám podrobné spomienky, pán kongresman. Nič som neskrýval. Nemal by som tam byť, a môžete vziať jed na to, že som tam nechcel byť, ale bol som tam. Len ja sám. Prezident Spojených štátov amerických čeliaci svorke žalobcov.
Z rohu miestnosti ma pozoroval triumvirát mojich najvyššie postavených poradcov: vedúca kancelárie Carolyn Brocková, môj najstarší priateľ a poradca Bieleho domu pre právne záležitosti Danny Akers a zástupkyňa šéfky kancelárie a politická poradkyňa Jenny Brickmanová. Sedeli stoicky, s kamennými tvárami, plní obáv. Nikto z nich mi neradil púšťať sa do toho. Jednohlasne sa zhodli, že sa dopúšťam najväčšej chyby vo funkcii prezidenta.
Napriek tomu som sa tam ocitol. Nastal môj čas. Ukáže sa, či mali pravdu.
"Pán prezident."
"Pán predseda Snemovne." Pravdu povediac, v tomto kontexte by som ho mal oslovovať ako predsedu Osobitného výboru, ale hoci by som ho oslovil všelijako, predsa som to nerobil.
Mohlo sa to začať rôzne. V podobne samochvály predsedu Snemovne prezlečenej za otázku. Prípadne úvodných zahrievacích otázok. Videl som však dosť videozáznamov, na ktorých Lester Rhodes spovedal svedkov ešte ako kongresman vo funkcii Dozorného výboru Snemovne, aby som vedel, že sa vyžíva v brutálnom nástupe, ide priamo po krku, čím svedkov vyvádza z rovnováhy. Vie – lepšie povedané, odkedy Michael Dukakis v roku 1988 zmrvil prvú diskusnú otázku o treste smrti, to vie každý –, že keď pokazíte úvod, zvyšok už nikoho nebude zaujímať.
Siahne predseda Snemovne po rovnakom útočnom pláne aj pri prezidentovi vo funkcii?
Pravdaže siahol.
"Pán prezident Duncan," spustil, "odkedy chránime teroristov?"
"Nechránime," odvetil som tak rýchlo, že som mu takmer skočil do reči, pretože takým otázkam nesmiete dožičiť kyslík. "A ani ich nikdy chrániť nebudeme. Určite nie, kým budem prezidentom."
"Ste si tým istý?"
Naozaj to povedal? Do tváre mi stúpla červeň. Neubehla ani minúta a už zaťal tesáky.
"Pán predseda Snemovne," odvetil som, "ak som niečo povedal, myslel som to vážne. Jedno si ujasnime hneď od začiatku. Nechránime teroristov."
Po tej pripomienke sa na chvíľu odmlčal. "Nuž, pán prezident, možno si potrebujeme ujasniť pojmy. Považujete Synov džihádu za teroristickú organizáciu?"
"Samozrejme." Poradcovia mi kládli na srdce, aby som nehovoril samozrejme, pretože ak sa nezvolí správny tón, môže to znieť naduto alebo opovržlivo.
"A ak sa nemýlim, táto skupina dostávala podporu z Ruska."
Prikývol som. "Rusko z času na čas podporovalo Synov džihádu. Ich podporu tejto a iným teroristickým organizáciám sme odsúdili."
"Synovia džihádu sa dopustili teroristických činov na troch rôznych kontinentoch. Je to správna informácia?"
"Áno, tak to je."
"Sú zodpovední za smrť tisícok ľudí?"
"Áno."
"Vrátane Američanov?"
"Áno."
"Majú na svedomí výbuch v bruselskom hoteli Bellwood Arms, pri ktorom zahynulo päťdesiatsedem ľudí vrátane delegácie poslancov kalifornského parlamentu? Prelomenie softvérovej ochrany systému riadenia leteckej dopravy v Gruzínsku, v dôsledku čoho havarovali tri lietadlá, pričom v jednom z nich sa nachádzal veľvyslanec Gruzínska v Spojených štátoch?"
"Áno," odvetil som. "Oba incidenty sa stali pred mojím nástupom do funkcie prezidenta, ale áno, Synovia džihádu sa prihlásili k zodpovednosti za obidva útoky..."
"Dobre, hovorme teda o čase od vášho nástupu do funkcie. Je pravda, že len pred niekoľkými mesiacmi Synovia džihádu prelomili softvérovú ochranu systému izraelskej armády a zverejnili informácie o izraelských agentoch v utajení a vojenských presunoch?"
"Áno," prikývol som, "je to tak."

Milan Buno, literárny publicista

Kategórie: Podporujeme

Zoznamy ulíc podľa volebných okrskov

Cachtice.sk - 6. november 2018
Okrsok č. 1 /volebná miestnosť je vľavo od hl. vchodu/ Železničná J. Urbanovského Niva Medzihorská Na doline Kúria Revolučná Podzámska Pionierska Slnečná Ul. 1. mája Malinovského od č. 243 – 323 Okrsok č. 2 /volebná miestnosť je v knižnici/ Malinovského od č. domu 419 – 773 Malinovského od č. 1260 – 1261 L. Novomeského Duklianska […]
Kategórie: Samospráva

Keleová-Vasilková a jej Tri sestry

PRservis.sk - 6. november 2018

BRATISLAVA 6. novembra 2018 - Dnes žijeme tak rýchlo, že občas nemáme čas ani na tých najbližších. Milujeme ich, sú pre nás všetko, napriek tomu nás zamestnávajú iné veci a odkladáme to. Až kým nie je neskoro...
Táňa Keleová-Vasilková prichádza s novinkou Tri sestry, kde rieši práve vzťah detí, dcér k svojej mame.

Viera je učiteľka. Má rada svoju prácu, rodinu. Len dcéra Liv dospieva akosi prirýchlo.
Lucia je matka dvoch malých chlapcov, ktorí potrebujú veľa lásky a pozornosti. V manželovi Tomášovi však oporu nenachádza.
Najmladšia Ema je slobodná. V láske sa jej nedarí, ale stále verí, že raz sa dočká.

Tri sestry a mama, na ktorú dvom z nich nezostáva čas. Mama tuší, že pre dobro jej najdrahších treba niečo urobiť, kým nie je neskoro.

"Mám pre vás totiž darček."
"Darček?" zneistie Viera. "Ale... veď... nikto nemá narodeniny."
"Nenarodeninový darček," usmeje sa mama a ukáže na obálku, ktorá je položená na stole.
"Obálku?" spýta sa Lucia s nepochopením.
"Obálku," prikývne pokojne mama.
Viera ju berie do rúk a zbledne ako krieda. "Závet?"
"Tak, tak, moja."
"Si chorá?" vyplaší sa Lucia. Jej tón znie, ako keď bola malá.
"Nie, moja. Chvalabohu nie. Ale... človek nikdy nevie a chcem byť pripravená..."
"Pripravená na čo?" spýta sa zaseknuto Ema. Závet? Preboha, znie to tak hrozne! Tak... konečne. Čo to mame napadlo?

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Judita Hansman:

 "Táňa Keleová-Vasilková prináša výstižne zachytenú realitu každodenného života, s ktorou bojujú takmer všetky ženy," hovorí Bibiana Vaculová zo siete kníhkupectiev Knihy pre každého. "Príbeh troch sestier na mňa veľmi zapôsobil, miestami smutný, a pripomína nám, že život býva niekedy krutý aj krásny zároveň. A práve taká je aj táto kniha."

Novinka Tri sestry vychádza v rámci celoslovenskej akcie Knižný kompas – Vaša cesta ku knihám. Desiatky slovenských aj svetových hitov. Slávne a známe mená. A čítanie, ktoré nebudete chcieť odložiť. Viac na:

www.kniznykompas.sk

Začítajte sa do novinky Tri sestry:

"Boris, prosím ťa, daj si dole tie slúchadlá!" Viera by naňho najradšej zajačala, no to by situáciu len zhoršilo. Stačí pozrieť na chlapcov výraz a je jej jasné, že má bojovú náladu. Lenže na boj treba prinajmenšom dvoch.
"Prečo?" Modrý pár očí, čo už teraz, v štrnástich, lámu dievčenské srdcia, polovica triedy je doňho pobláznená, na ňu drzo hľadí.
"Pretože nepočuješ, čo hovorím. A po víkende ťa z toho vyskúšam."
"Mám termín?"
"Presne," prikývne Viera.
"To sa môže?"
"To si píš, že môže," odvetí Viera bez mihnutia oka, trieda zašumí potlačovaným smiechom.
Prebehne očami po dvadsiatich štyroch hlavách svojich žiakov, detí, ktoré učí už štvrtý rok. Okrem troch, ktorí priebežne pribudli, ich pozná od desiatich rokov. Vtedy boli deti, teraz sú na rozhraní. Nepatria nikam. Lomcuje nimi puberta a nie vždy si s ňou vedia poradiť. A majú to oveľa ťažšie než ona. Uvedomuje si to takmer každý deň. Ona bola v ich veku ešte dieťa. Teraz, v tomto modernom a nie vždy pôvabnom svete, kde majú dostupné všetky informácie, o svoje detstvo predčasne prichádzajú. Z internetu a z televízie vedia aj to, čo by ešte nemali. Nemuseli. Závisí aj od rodiny, v akej vyrastajú. No, skrátka, majú to ťažké, pomyslí si Viera a vracia sa k výkladu. Na Borisa, ktorý si slúchadlá zložil, sa nezabudne žiarivo usmiať. Tento boj vyhrala. Ďalší nemusí. Závisí to najmä od jeho rozhodnutia. Znie to zvláštne, ale klamala by sama seba, keby si navrávala opak. Milý usmievavý chlapec sa zmenil na nevyspytateľné klbko emócií. Niekedy žiari dobrou náladou a zabáva všetkých v triede vrátane učiteľov, inokedy je až desivý. Drzý, papuľnatý, človek nikdy nevie, ako zareaguje... kam až zájde. Nečudo. Mama pred rokom opustila rodinu. Manžela a dvoch synov. Len tak. Rozhodla sa, že stačilo. Že potrebuje žiť. Otec zapíja žiaľ... a chlapci zostali napospas. Nie je nikto, kto by im veci vysvetľoval, usmerňoval v tom, čo by sa robiť malo a čo nie. V ich veku je to nebezpečné... môže to poznačiť celý ich život. A ktovie, možno sa z toho otrasú a vyrastú z nich úžasní ľudia. Pracovití a spoľahliví.
"Pani učiteľka!" hlási sa Beáta, dievča so zelenkavými očami a nosom plným pieh.
"Áno, moja?"
"Môžem dostať aj ja termín?"
Viera s úsmevom pokrúti hlavou. "Máš tam už tri jednotky, a to je len október."
"Ja viem, ale ja mám rada jednotky."
Trieda vybuchne v smiech, Viera im to nemôže mať za zlé. Beátka to občas s tou svojou jednotkovou mániou preháňa. Teraz v nej dominuje detská radosť z každého úspechu, no Viera tuší, že v dospelosti sa zmení na ambicióznu karieristku. Dievčatko, ktoré odzbrojuje svojou čistotou, zmizne... Možno na tom nie je nič zlé, preblesne jej hlavou. Nemusíme všetky kočíkovať... Myšlienka ju privedie k Eme. Už má na dieťa päť minút po dvanástej. No nechce o tom hovoriť. Naopak, tvári sa, že jej život je presne taký, aký chcela. Slobodný. Voľný. Bezpečný. Pred rokmi jej povedala, že netúži po manželstve, pretože nechce riskovať. Keď na ňu Viera v nepochopení vyvalila oči, pokračovala:. "Je to lotéria, sama vieš. Lotéria, ktorá môže skončiť rozkrájaným srdcom. Ďakujem, ale neprosím si." Viera vtedy zostala ako obarená. Chcela sestre vysvetliť, že je to trocha inak a že ten risk stojí za to, ale nedostala sa k tomu. Ich rozhovory sú vždy rovnaké. Len do niečoho zabŕdnu... a zostanú na povrchu. Akoby aj nie, pomyslí si rozladene. Vídame sa tak zriedka...
Keď sa žiaci upokoja, Viera pokračuje vo výklade bez ďalšieho prerušenia, osud kráľovnej Alžbety sa jej podarilo dorozprávať. A zdalo sa, že mnohé deti aj zaujal. Teší ju to.
Zazvoní, schytí svoj blok a usmeje sa. "Tak, vidíme sa zajtra na hodine slovenčiny. A nezabudnite, že v pondelok máme triednickú hodinu. Na nej doriešime, čo treba."
Vychádza z triedy, dobehne ju Janka. Drobná ako osemročné dieťa, o to výbojnejšia. Tá sa v živote nestratí. Vždy bude poznať svoju hodnotu a cestu, ktorou sa pobrať. Ak sa niečo nepokazí. Vždy sa môže čosi prihodiť. Čosi, čo prekríži tvoju životnú cestu... a bolesť ti bude denne vyrážať dych. Pozná to... zažila to. A hoci už prebehlo veľa rokov, sú chvíle, keď to ešte zabolí.
"Áno, moja?"
"Mamina vám napísala mail," začne dievča. "Zajtra neprídem do školy, ideme do Tatier."
"Dobre," prikývne Viera. "Myslím, že budete mať pekné počasie, tak si to užite."
"Ocko by chcel vyjsť na Kriváň."
"Tak držím palce," postrapatí jej hebké vlásky. Janka jej prirástla k srdcu. A vlastne – ktoré z detí nie? Všetky si obľúbila, každé z iného dôvodu. Iste, občas z nich býva vyčerpaná, piatky odučí už len silou vôle, no deti a učenie má rada. "Budeš vládať?"
"Budem," odvetí Janka bez zaváhania, Viera jej na chvíľku až zazávidí. Tá sebaistota je očarujúca... a Janka by ju pokojne mohla rozdávať. Zásluhu má na tom jej rodina, pomyslí si Viera, keď prechádza chodbou do kabinetu. Vládne v nej láska a harmónia. Veci, ktoré sú v živote potrebné rovnako ako soľ. Aj moja je taká... len... Len.

"Tomáš, prosím ťa, mohol by si chlapcov trocha usmerniť?"
"Prečo ja?" ozve sa od televízora.
"Lebo ja dokončujem večeru."
"A čo im mám akože povedať?"
Lucia vletí do izby a pozerá na manžela, akoby ho videla prvý raz. Vlastne, ak má byť úprimná, posledné mesiace naňho takto hľadí deň čo deň. Alebo je to už dlhšie? Zakaždým rozmýšľa, prečo je tu. V tomto byte... v jej živote. Prečo si ho pred vyše desiatimi rokmi vybrala za životného partnera. Čo som na ňom videla? Čím mi učaril? Dobre to vie... Vedel sa krásne smiať a ešte krajšie bozkávať. V jeho objatí zabúdala na svet. Lenže to už bolo dávno. Zabudol to... rovnako ako ona zabúda na to, prečo je s ním. Je pre ňu čoraz náročnejšie si to pripomenúť. Hoci sa na prvé zdanie nezmenil, je rovnako príťažlivý a šarmantný ako v deň, keď sa zoznámili, ona vie, aká je pravda. Chladí... on chladí. Úsmev a šarm si minie v robote, pre rodinu nezostanú ani zvyšky. Po návrate z práce spolu so sakom zhadzuje muža, ktorého milovala. Naozaj som ho milovala? zapochybuje. Nebolo to len očarenie? Povzdychne si. Zbytočné úvahy. Majú dvoch malých synov, byt a hypotéku. Už je neskoro o tom rozmýšľať.

Milan Buno, literárny publicista

Kategórie: Podporujeme

Stránky