Dva roky sa čitatelia časopisu .týždeň mohli zabávať nad listami dôchodcu Mira, ktoré písal zo starobinca svojmu spolužiakovi Emilovi. Cez Emilove reminiscencie na mladosť, dobové reálie, zamestnanie až po súčasnosť zhrnul Milan Lasica v skratke so svojím typickým humorom okoreneným (seba)iróniou polstoročie našich dejín. S nadhľadom a eleganciou nastavil minulosti zrkadlo, v ktorom sa odrazilo zakrivenie doby, deformácia spoločnosti či slabosti jedinca. No netýka sa to len minulosti.