Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 vydal v utorok 8. apríla 2014 rozhodnutie, ktorým zrušil tzv. smernicu o data retention, ktorá členským štátom EU predpisovala, aby prijali zákony, ktoré prikazujú operátorom plošné uchovávanie prevádzkových a lokalizačných údajov o elektronickej komunikácii všetkých občanov.

Súdny dvor EÚ uviedol, že smernica predstavuje rozsiahly a mimoriadne závažný zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov. Potvrdil tak stanovisko European Information Society Institute, o.z. (EISi), ktoré sa od počiatku dožadovalo zrušenia smernice. Podľa Ľubomíra Lukiča, právnika EISi: „Jednou z najdôležitejších častí tohto rozhodnutia je, keď Súdny dvor EÚ odmietol princíp uchovávania údajov všeobecne o všetkých osobách, ktoré používajú elektronické komunikačné prostriedky bez akéhokoľvek rozlíšenia, obmedzenia alebo výnimky v závislosti od cieľa boja proti závažným trestným činom.“

Na základe tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ budú musieť členské štáty zmeniť svoju právnu úpravu, ktorá pôvodne transponovala smernicu. Právo EÚ im totiž jej súčasnú podobu priamo zakazuje ako nesúladnú s Chartou základných práv EU. Znamená to, že v členských štátoch by sa mal aktivizovať zákonodarca alebo na základe podaní Ústavne súdy ako negatívny zákonodarca.

Vďaka iniciatíve EISi na Slovensku už viac ako rok prebieha v rovnakej veci konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. "Ústavný súd bude musieť vychádzať z toho ako dnes rozhodol Súdny dvor EU, pretože je vďaka plnej harmonizácií ochrany osobných údajov viazaný unijným právom. To po dnešnom rozhodnutí zjavne zakazuje sledovanie občanov v podobe, ktorá dnes existuje v zákone o elektronických komunikáciách.", uviedol Martin Husovec, právnik EISi.

„Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ spolu s predpokladaným rozhodnutím Ústavného súdu SR vytvára priestor pre nahradenie plošného uchovávania údajov o každom občanovi bez rozdielu obdobným režimom, aký je pri odpočúvaní, a teda uchovávať prevádzkové a lokalizačné údaje by bolo možné iba na základe príkazu oprávneného orgánu, akým je napr. súd, prokurátor, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, pričom by taktiež muselo ísť iba o závažnú trestnú činnosť.“, uviedol Ľubomír Lukič.

Ľubomír Lukič zároveň dodal: „Nie je vylúčené, že bude opätovný pokus o prijatie obdobnej smernice, avšak pre jej súladnosť s právom EÚ, najmä Chartou základných práv EÚ, sa jej tvorca bude musieť vysporiadať s jednotlivými „vadami“ zrušenej smernice vytýkanými Súdnym dvorom EÚ, a to najmä plošnosťou uchovávania údajov bez rozlišovania, absenciou objektívneho kritéria limitujúceho prístup orgánov k uchovaným údajom, relatívne vágne určenou dobou uchovávania, žiadnou prevenciou rizík zneužitia údajov, absenciou povinnosti uchovávať údaje v EÚ.“