European Information Society Institute, o.z. (EISi) sa pripojilo k obrovskej medzinárodnej koalícii vyzývajúcej k posúdeniu súladu vnútroštátnych právnych predpisov a aktivít týkajúcich sa sledovania elektronickej komunikácie s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

EISi sa podpísalo pod súbor 13-tich kľúčových zásad proti nekontrolovanému sledovaniu, ktoré prvýkrát stanovili hodnotiaci rámec pre posúdenie praxe pri sledovaní elektronickej komunikácie v kontexte medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv.

Tieto zásady apelujú na dodržiavanie medzinárodnej úpravy ľudských práv, ktorá záväzne platí pre všetky štáty sveta, voči vládam v digitálnom veku. Zdôrazňujú silnejúci globálny konsenzus, že moderné sledovanie zašlo príliš ďaleko a je potrebné ho obmedziť.

Skupina mimovládnych organizácií oficiálne predstavila týchto 13 zásad minulý piatok v Ženeve na sprievodnej akcii 24. zasadnutia Rady pre ľudské práva. Tejto sprievodnej akcie, ktorá bola usporiadaná Stálou misiou Rakúska, Nemecka, Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska a Maďarska, sa zúčastnila aj Navi Pillay, vysoká komisárka OSN pre ľudské práva a Frank La Rue, osobitný spravodajca OSN pre slobodu prejavu a názoru. Oficiálneho predstavenia 13 zásad sa zúčastnili zástupcovia  mimovládnych organizácií Privacy International, Electronic Frontier Foundation, Access, Human Rights Watch, Reporters Without Borders, Association for Progressive Communications a Center for Democracy and Technology.

Navi Pillay, vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, vo svojom úvodnom prejave na Rade OSN pre ľudské práva dňa 9. septembra uviedla: „Zákony musia byť schvaľované tak, aby riešili situáciu zásadného zásahu do súkromia jednotlivcov, ktorý je možný vďaka moderným komunikačným technológiám.“

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva na sprievodnej akcii, na ktorej bolo oficiálne predstavených 13 zásah poukázala na skutočnosť, že: „technologický pokrok predstavuje silný nástroj pre demokraciu, pretože umožňuje všetkým zapájať sa do spoločnosti, avšak zvyšujúce sa používanie tzv. data mining spravodajskými agentúrami zastiera tenkú čiaru medzi oprávneným sledovaním a svojvoľným masovým sledovaním.“

Frank La Rue, osobitný spravodajca OSN pre slobodu prejavu a názoru  zas jasne poukázal na prípad priameho vzťahu medzi sledovaním uskutočňovaným štátom, súkromím a slobodou prejavu v najnovšej správe pre Radu OSN pre ľudské práva: "Právo na súkromie je často chápané ako základný predpoklad pre realizáciu práva na slobodu prejavu. Neoprávnené zasahovanie do súkromia jednotlivcov môžu priamo aj nepriamo obmedziť slobodný rozvoj a výmenu názorov. Porušenie jedného práva môže byť ako príčinou tak aj dôsledkom porušenia iného práva."

Vo svojom prejave na sprievodnej akcii, osobitný spravodajca OSN poznamenal: "Predtým bolo sledovanie uskutočňované cielene, ale internet zmenil kontext tým, že poskytuje možnosť vykonávať hromadné sledovanie. To je nebezpečenstvo.“

Podľa Ľubomíra Lukiča, člena EISi: „Je nevyhnutné stanoviť presné, jasné, striktné a proporcionálne pravidla sledovania elektronickej komunikácie a mechanizmy na kontrolu ich dodržiavania za účelom zabezpečenia najväčšej možnej ochrany súkromia jednotlivcov. Totiž  súkromie by nikdy nemalo byť potlačované na úkor bezpečnosti. V opačnom prípade sa môže z štátu právneho ľahko stáť štát policajný.“