Srdečne pozývame širokú verejnosť na druhé stretnutie klubu Slovenskí Toastmasters pod holým nebom, ktoré sa uskutoční v stredu 15. augusta 2012 o 18:30 v Bratislave medzi Dunajom a nákupným centrom Eurovea. Moderátorkou zaujímavého programu bude šarmantná Katarína Kovalčíková – prvá Slovenska, ktorá zvíťazila v európskej súťaži v pripravených humorných rečiach. Čítajte ďalej a dozviete sa ako prebiehalo prvé stretnutie slovenských Toastmasters na voľnom priestranstve.

Vedenie klubu Slovenskí Toastmasters zorganizovalo v stredu 18. júla 2012 prvé stretnutie členov, priateľov a hostí pod holým nebom. Na krásne upravené nábrežie Dunaja pri obchodnom centre Eurovea prišlo až 130 ľudí. Na tomto mieste počas letných mesiacov trávia príjemné chvíle oddychu a relaxu na tráve alebo v útulných kaviarničkách mnohí obyvatelia a návštevníci Bratislavy. Eurovea patrí medzi najvhodnejšie miesta, kde sa náš klub môže zviditeľniť a ukázať ostatným, ako sa dá ľahko zlepšovať v rečníckych a vodcovských schopnostiach.

Úvodné slovo patrilo predsedajúcemu Michalovi Petruškovi, viceprezidentovi klubu pre vzťahy s verejnosťou, ktorý predstavil poslanie Toastmasters a privítal prítomných členov a hostí.

Stretnutie moderoval skúsený rečník a náš reprezentant na medzinárodných súťažiach Silvio Michal. Počas celého večera vo svojich krátkych vstupoch postupne vysvetlil prítomným vzdelávací systém v Toastmasters. Jednotlivé projekty z manuálov Zručný rečník a Zručný vodca si členovia plnia pripravenými prednesmi a líderskými úlohami (hodnotiteľ prejavu, zberač slovnej vaty, jazykový korektor, časomerač, súhrnný hodnotiteľ, moderátor večera alebo improvizácií, role súvisiace s organizovaním súťaží, propagačných kampaní, tvorbou klubového magazínu alebo webu).

Prvým rečníckym bodom programu bolo Slovo dňa (slovo alebo fráza z bohatých zásob slovenského jazyka). Petra Pálfyová si vybrala Pokoj a v príprave na svoje vystúpenie sa inšpirovala myšlienkami z knihy Ako človek myslí od Jamesa Allena. „Čím rozvážnejší ste, tým menej sa rozčuľujete, trápite, strachujete. Ostávate neochvejní a vyrovnaní. Ľudstvo sa žiaľ súži vo vlnách neovládateľnej vášne, necháva sa trápiť nekontrolovaným smútkom alebo sa nechá odviať vo vetre úzkosti a pochybnosti.“ Petra svoj príhovor uzavrela krásnou myšlienkou: „Držte svoje myšlienky pevne na uzde. Sebakontrola je moc. Správna myšlienka je dokonalé ovládanie a pokoj je sila. Povedzte svojmu srdcu tíško, upokoj sa, pretože v oceáne života sa usmievajú ostrovy blaženosti a slnečné brehy čakajú na váš príchod“.

Nasledoval Tip dňa, ktorý môžeme využiť v našom každodennom živote. Marián Smolík nám porozprával, čo sa dozvedel od stromov v parku. „Na osude týchto semienok je niečo nevýslovne smutné, ale ony to tak nevnímajú, ony žijú medzi seberovnými a je im dobre. Občas natrafia na dvojcentimetrový výhonok, ale povedzme si pravdu, tie dva centimetre nie sú až tak atraktívne, aby prebudili to spiace semienko z letargie. Ani vo sne mu nemôže napadnúť, že tie dva centimetre sú prvým krokom na ceste do neba. Že keby sa po tej ceste vydali, tak ich nemusí zašliapnuť každá myš a prerásť každá snežienka, že sa môžu dívať do krajiny ponad strechy šesťposchodových domov a že sa ich život nebude počítať na týždne ale na storočia.“

Blok pripravených prednesov odštartovala Henrieta Holúbeková, výkonná asistentka klubu, s prejavom podľa projektu Zručný rečník číslo 5, zameraným na reč tela. Humorne poňala Shakespearovskú otázku, ktorú si vo svojom živote položí asi každé dospievajúce dievča alebo mladá žena: Byť či nebyť mamou? „Je to ako keď sa ráno zobudíte a prejde cez vás bicykel, pozviechate sa a zrazí vás auto a keď sa z posledných síl vymotáte, tak vás dorazí autobus. Takto nejako približne vyzerá môj deň s mojimi troma deťmi rôzneho veku“, začala Henika svoje rozprávanie. Jej nasledujúce príbehy s deťmi rozosmiali pozorné publikum, pred ktorým sa vyznala: „Áno, som matka. V jednom dni sa hrám s Gormitmi, prežívam tínedžerskú lásku fanynky, ocitám sa znovu v mojich študentských časoch, keď som si myslela, že som už dospelá, ale mala som tak naivný pohľad ešte na svet.“ Henika nám všetkým odkazuje, že „Deti netreba vychovávať, deti treba milovať!“

Druhú pripravenú reč mal František Kozáček na tému Toastmasters je obrovské riziko. „Poznáte ten pocit, keď máte strach, keď stojíte pred ľuďmi? Cítite sa zraniteľní a slabí. Najradšej by ste utiekli domov a schovali sa pod paplón. Keď vám váš vnútorný hlas hovorí, pozri koľko ľudí na teba pozerá, ty to nezvládneš. Určite zlyháš! Zažili ste niečo podobné aj vy?“ Fero sa rozhodol vyhrať nad svojím strachom, a preto si zvolil Toastmasters za súčasť svojho života. Reč z projektu 9, zameranú na efektívne presviedčanie, uzatváral s týmito slovami: „Pochopil som, že Toastmasters je miesto, kde je úplne v poriadku robiť chyby. Je to miesto, kde sa z týchto chýb učíme, aby sme potom v reálnom živote excelovali. Vnímam obrovské pokroky, ktoré som vďaka Toastmasters urobil. Dnes sa mi už kolená netrasú ... až tak veľmi. Vnímam to, čo hovorím. Vidím vás – skvelé publikum. Dokážem sa na vás usmiať. Rovnaké pokroky alebo možno väčšie dokáže urobiť každý jeden z vás, stačí sa len rozhodnúť. Ale pozor, toto rozhodnutie má jedno veľké riziko. Ak začnete chodiť pravidelne na stretnutia klubu Slovenskí Toastmasters, tak vám hrozí, že sa vám vystupovanie pred ľuďmi zapáči a začnete si ho užívať. Ale potom nikto nech mi nehovorí, že som vás nevaroval.“

Tretím rečníkom bol Matej Opet, najlepší propagátor nášho klubu, s pútavou a zároveň filozofickou rečou pod názvom Quo vadis homo. Hovoril, aby sme sa pripravili na to, kam chceme v živote smerovať a mali svoju víziu. „Keď sú naše ciele konkrétne, tak je to pre nás jednoduchšie ich dosahovať a vyhneme sa prekvapeniam. Napríklad: Hľadáte si priateľku. Keď si neurčíte jej špecifiká fyzické alebo charakterové, tak môžete byť prekvapení. Bohužiaľ, častokrát nemilo. A častokrát si mnohí hovoríme, že je veľmi ťažké určiť si svoje konkrétne ciele. Ale ja vás presvedčím o tom, že nie. Pozrite sa na ženy. Keď idú do obchodu si kúpiť topánky, tak presne vedia aké, kde ich majú kúpiť a odkiaľ získať peniaze.“ Všetkých prítomných inšpiroval, čoho dôkazom bol veľký potlesk publika. Pripomenul nám, že „V bežnom živote vieme nájsť mnoho ľudí, ktorí nám ukazujú, že sa to dá. Nemal vlastných rodičov, ani nevyštudoval vysokú školu. Ale čo spravil, že absolvoval kurz kaligrafie, vytvoril historicky najúspešnejší animovaný film a v súčasnosti jednu z najúspešnejších spoločností. Viete kto to bol? Steve Jobs. Ten presne vedel, kam smeruje, však?“

V bloku hodnotení pripravených prednesov ako prvá vystúpila Katarína Kovalčíková, ktorá profesionálne zhodnotila Henikinu reč. Vyzdvihla jej pohyb po pódiu, schopnosť dosiahnuť dokonalý súlad medzi tým, čo hovorila, ako sa pri tom tvárila, aké gestá používala a ako pri tom stála, že počas reči použila päť postáv (tri deti, matka, neutrálny rozprávač). Katka sa vyjadrila, že najstarší syn nebol v rámci neverbálnej komunikácie Heniky tak dobre stvárnený ako boli jej mladšie deti. To spôsobilo stratu pozornosti v publiku. Odporúčala jej lepšie si vykresliť každú postavu, ktorú chce v reči použiť. Henika mala veľmi dobrý očný kontakt na všetky strany. Keď však hrala krátke dialógy medzi postavami, tak nepozerala na publikum, ale pozerala sa tomu druhému do očí. Katka jej navrhla, aby sa pozerala vždy do obecenstva a tvárila sa, že v ňom sedia jej stvárňované postavy, aby bola stále s publikom v kontakte.

Františkovu reč zhodnotil Andrej Mažáry, tiež skúsený člen klubu. Veľmi ocenil jeho interakciu s publikom hneď od začiatku, keď mu adresoval otázku, ktorou poslucháčov vtiahol do svojej témy a vyžiadal si ich pozornosť. Pochválil Ferov príjemný a priateľský humor, že v reči používa úsmev, gestá a vhodný postoj podľa hranej situácie. Vyzdvihol, že použil veľmi silné a vlastné príbehy. Andrej si všimol, že rečník mal často ruky zovreté v päsť (lepšie otvorené dlane), mohol viac používať moduláciu a tón hlasu. Dal mu odporúčanie, aby v presviedčaní používal viac argumentov, napr.: Akú pridanú hodnotu môžu dať Toastmasters ľuďom?

Matejovu reč, ktorej cieľom bolo inšpirovať svoje publikum, zhodnotil bývalý prezident klubu Martin Huba. Ocenil jeho veľmi energický prejav, pevný a priamy postoj, že použil úžasné príbehy ľudí, ku ktorým pridal aj informácie zo zákulisia. Martin zablahoželal Matejovi k úspešnému splneniu všetkých projektov z manuálu Zručný rečník, za čo mu príde odmena z Ameriky v podobe diplomu od Toastmasters International.

Najzábavnejšiu časť večera – improvizácie moderoval Miloslav Ofúkaný. Pri tvorbe otázok pre rečníkov nepripravených prednesov sa nechal inšpirovať vzťahom M. R. Štefánika k astronómii a pohybom Zeme okolo Slnka, ktorý spôsobuje striedanie 4 ročných období. Milo vymyslel originálny a zábavný blok, v ktorom si mohol dobrovoľník vytiahnuť po jednej indícii zo štyroch skupín: KEDY (jar, leto, jeseň, zima), KTO (človek, zviera, rastlina, vec), ČO (štúdium, práca, cestovanie, oddych), AKO (radosť, smútok, hnev, strach) a z výslednej štvorice slov následne zostaviť svoj vlastný príbeh. Na nepripravenú reč sa prihlásili štyria improvizátori: Peter Šúry, Filip Polonský, Petra Pálfyová a najodvážnejší detský sympatizant klubu – 8 ročný Denis Papánek, Henikin syn. Nepripravené prednesy kvalitne zhodnotil Anton Kovalčík, súčasný prezident klubu Slovenskí Toastmasters.

V časti kvantitatívnych hodnotení svoje správy prezentovali Vlastimil Šupina ako zberač slovnej vaty (zbytočné slová, zakoktania, pazvuky), Katka Kovalčíková – jazykový korektor (sleduje slang, nespisovné výrazy, cudzie nesprávne slová, správnu výslovnosť, krásne slovné vyjadrenia v slovenčine), Veronika Kultánová – strážca pozornosti (kladie kontrolné otázky k dianiu počas stretnutia), Ján Lašák – časomerač (stopuje čas aktérom na pódiu, každá úloha má na stretnutí totiž vyhradený časový interval).

Celý večer súhrnne vyhodnotila Ivana Poláková. Dala pozitívnu spätnú väzbu predsedajúcemu a moderátorovi večera, rečníkom so slovom a tipom dňa, hodnotiteľom pripravených rečí, moderátorovi a hodnotiteľovi improvizácií, kvantitatívnym hodnotiteľom.

Vyvrcholením každého stretnutia klubu Toastmasters je oznámenie výsledkov hlasovania divákov. Najlepším rečníkom s pripraveným prednesom sa stal František Kozáček, najlepším hodnotiteľom Katarína Kovalčíková. Víťazkou kola improvizácií sa stala Petra Pálfyová so svojou „nahnevanou“ rečou o jeseni, dovolenke a psovi jej šéfky.

Predsedajúci Michal Petruška večer definitívne uzavrel poďakovaním za skvelú akciu (pozri fotogalériu), ktorá sa niesla v znamení pohodovej atmosféry, plnej zábavy a inšpirácií. "Pred nami Dunaj, za nami Eurovea, nad nami nebo". Slovenskí Toastmasters ukázali hosťom a okoloidúcim, že naučiť sa efektívne komunikovať a viesť druhých ľudí sa dá aj zábavnou formou v podpornej a priateľskej atmosfére. Ďalšie zaujímavé príbehy, rozhovory a spoločné akcie klubu nájdete uvedené v druhom čísle magazínu Slovenských Toastmasters.