Rozhľadňa Háj poskytuje výhľad na panorámu Novobanskej kotliny
Zo železničnej stanice v Novej Bani sa po troch kilometroch dostanete pod Rozhľadňu Háj peši za trištvrte hodiny a autom za sedem minút. Veža sa nachádza v nadmorskej výške 625m nad morom a je súčasťou náučného chodníka Zvonička, ktorý patrí medzi najkrajšie vyhliadkové lokality v okolí.
„Toto miesto sme zvolili úmyselne. Medzi turistami bolo obľúbené už v minulosti a na príbehy našich starých rodičov o tom kam až je možné z Hája dovidieť za pekného počasia, lákali na turistický chodník stále viac peších turistov, ku ktorým v posledných rokoch pribudli aj tí na horských bicykloch. Dôležité bolo aj to, že samotné miesto nám umožnilo stavať bez toho, že by sme akokoľvek negatívne zasiahli okolitú prírodu,“ uviedol Ján Havran, primátor mesta Nová Baňa, ktoré je investorom stavby. Rozhľadňu slávnostne otvorili 28. októbra 2017.
Rozhľadňa má tri vyhliadkové poschodia. To najvyššie s vystúpenou podlahou do všetkých strán vo výške 12 metrov poskytuje návštevníkom pohľad na panorámu Novobanskej kotliny. Zo západnej časti ponúka pohľad na hrebeň Pohronského Inovca, ktorý smerom na juh vytvára spoločne so Štiavnickými vrchmi Slovenskú bránu – vstup na stredné Slovensko. Pozornému oku návštevníka rozhľadne neunikne ani veľká časť Podunajskej nížiny, či pohorie Vtáčnik. Celková výška stavebnej časti rozhľadne je 18m. S dvojkrížom na vrchole dosahuje až 21 metrov.
Samotná stavba je kombináciou prírodných materiálov. Prvá tretina rozhľadne je tvorená kameňom a zvyšné dve tretiny sú z dreva. Ryolitový obklad betónovej základne nie je vybratý náhodne. Práve ryolit z novobanskej oblasti je pripomenutím bohatej kamenárskej tradície, typickej pre túto oblasť. Aj samotná rozhľadňa sa nachádza v tesnom susedstve ústia do staručkého lomu na vrchu Háj, podľa ktorého dostala aj názov. V okolitých lesoch je ešte aj dnes možné nájsť pozostatky starej, ručnej kamenárskej výroby.
„S okolím rozhľadne Háj v blízkosti staručkého kameňolomu máme ďalšie plány, ktoré počítajú s vybudovaním malého kamenárskeho skanzenu, ktorý ľuďom priblíži to ako kamenárske remeslo vyzeralo kedysi,“ dodal Ján Havran.