Integrácia Slovenska do Európskej únie, eurozóny a svetovej ekonomiky je veľký úspech a jednou z hlavných výhod demokratického procesu po roku 1989. Dnes máme možnosť využívať pozitíva tejto integrácie, ale musíme si uvedomiť aj negatívne dopady, za ktoré zodpovedá politická a odborná neskúsenosť slovenskej spoločnosti v integračnom procese. Doplácame na našu neskúsenosť a nepredvídanosť v prípravnom období integrácie Slovenska do Európskej únie.

Najmarkantnejšie sú tieto prejavy v poľnohospodárstve a v štruktúre priemyselnej výroby a následne zahraničného obchodu. Na druhej strane, snaha Slovenska nastoliť demokraciu a vstúpiť do medzinárodných štruktúr, bola ocenená aj zahraničnými investormi, ktorí začali k nám prichádzať a pomáhajú dodnes zvyšovať nosnú časť našej ekonomiky vo forme exportu.

V čom sa nám ale nepodarilo veľa urobiť, to je podpora a spolupráca s domácimi podnikateľmi, ktorí ostali v tieni zahraničných podnikateľov a investorov, všetky vlády doteraz zabudli až ignorovali domácich podnikateľov, a preto sa Slovensko potáca v Európe na chvoste v zamestnanosti, priemernej mzdy, ktorá je v niektorých krajoch zúfalá.

Vláda nesmie od občanov žiadať len uťahovanie opaskov, toto nie je riešenie. Ak hociktorý politik chce úprimne slúžiť Slovensku, musí v prvom rade myslieť na každého jedného občana, na každé jedno dieťa, na každého starého a nevládneho človeka a pripraviť systém, ktorý zabezpečí lepšiu životnú úroveň. Ako dnes žije občan Slovenska?

Najlepšie o tom povedia čísla o výške povinných platieb na základné potraviny, energie, doplatky na lieky, cestovné a ešte lepšiu výpovednú hodnotu o stave spoločnosti majú čísla návštevnosti na športových, kultúrnych, spoločensko-zábavných podujatiach atď. Čo ma najviac zo všetkého mrzí, začíname byť znovu pochmúrni, nekomunikatívni, skrátka duševne nespokojní a nahnevaní na všetko okolo nás. Takýto jedinec nemôže byť prínosom pre rodinu, ani pre spoločnosť. Treba hľadať riešenia, ako sa z tejto situácie dostať a vrátiť ľuďom chuť do tvorivého života, aby mali chuť si zakladať rodiny, vychovávať deti, aby začali spoločensky a kultúrne žiť ako je to v krajinách, kde ľudia nie sú takí pochmúrni.

To, že našej biednej strednej vrstve a chudobným budeme sľubovať, že zdaníme tých najbohatších, ktorí s nami aj tak v konečnom dôsledku vybabrú, z toho sa títo ľudia nenajedia. Po 22 rokoch demokracie a skúsenosti s budovaním trhovej ekonomiky, by sme mohli pochopiť jeden, ale základný princíp, že rozdať sa dá len to, čo sa vyrobí a keď chcem veľa rozdať, tak musím veľa vyrobiť.

V roku 2008, keď ekonomická kríza bola v začiatkoch som vyhlásil a publikoval, že svetová kríza sa nedá poraziť len šetrením a škrtaním, ale dá sa poraziť jedine rozvojom a rentabilnými investíciami, na čom trvám aj dnes a konečne to začínajú chápať aj zodpovední politici v Európe.

Stále máme ešte aj dnes možnosť pomôcť rozvoju Slovenska z európskych fondov, ktorých čerpanie je veľmi nekoordinované, zahmlené, veľmi málo peňazí z eurofondov bolo použitých v oblasti, z ktorej by mal priamy úžitok región, obec a občan. Absentuje presná informácia občanom Slovenska o čerpaní fondov, ich výške a alokácie ako aj informovanosť občanov o platbách Slovenska a výdavkoch, spojených s členstvom v Európskej únii a jej rozširovaním, NATO, medzinárodných jednotkách a rozvojovej pomoci.

Aby sa zlepšila ekonomická situácia na Slovensku, je potrebné aplikovať zaklínajúcu vetu „o konsolidácii verejných financií", čo by malo znamenať redukciu a šetrenie v administratíve, čo je ale zanedbateľná suma proti hodnotám, ktoré sa rozkrádajú z verejných zdrojov vo forme neprehľadných tendrov a navyšovaniu cien vo verejnom obstarávaní.

Konsolidácia verejných financií by mala znamenať nielen prehľadnú alokáciu, ale aj efektívnu. Koľko miliárd eur sa minulo cieľa z európskych fondov, nehovoriac o fonde zamestnanosti, ako aj zbytočných nákupov a verejných obstarávaní na základe politickej alebo korupčnej objednávky, ktoré neboli buď kompletne ani zrealizované, ani ekonomicky efektívne.

Zo všetkých ekonomických štúdií, doporučení mi vychádza veľmi jednoduchá formulka ako pomôcť Slovensku, a to je spraviť všetko preto, aby sa zvýšila zamestnanosť a zvýšili príjmy občanov.

Zamestnanosť na Slovensku je možné zvýšiť aktívnou, konkrétnou, garantovanou podporou domácich podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta a to nielen novovytvorené pracovné miesta. Slovenský podnikateľ, ktorý má výrobný program, zamestnáva cca. 200 pracovníkov, ale vplyvom okolností v obchodno-odberateľských vzťahoch má prechodne problém a potrebuje v tomto období asistenciu. Štát musí stáť pri ňom a urobiť všetko pre to, aby neprepustil zamestnanca a mohol prežiť krátkodobé krízové obdobie a udržala sa jeho vitalita, ale samozrejme nezachraňovať mŕtvych. Tu je úloha úradov práce v regióne v mapovaní, komunikácii podnikateľov a sledovanie stavu zamestnanosti a nielen evidencia nezamestnaných Rómov.

Takisto je potrebné zadefinovať podmienky pomoci slovenským podnikateľom pri vytvorení nového pracovného miesta a garantovať ich. Je dôležité podporovať aj domácich investorov a pripraviť pravidlá aj pre investorov s menšími objemami. Tieto podmienky musia byť splniteľné aj pre malých a stredných podnikateľov. Ak zlepšíme priestor slovenskému podnikateľovi, v ktorom sa mu bude lepšie dýchať a skutočnú podporu pocíti od štátu, môžme od neho žiadať, aby sa táto podpora percentuálne prejavila aj v príjmovej zložke zamestnanca. Nestačí len, ako sme dnes svedkami, hroziť podnikateľom novým zákonníkom práce a vytvárať zbytočne nevraživé prostredie medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Všetci musíme mať jeden cieľ, zvýšiť príjmy občanov, čo sa prejaví aj vo zvýšených príjmoch štátu v priamych daniach, aby sa mohla zvýšiť spotreba a v nepriamych daniach sa znovu obohatí štátna kasa a čo je veľmi dôležité z vyšších platov budú väčšie odvody do fondov, bude viac peňazí na dôchodky, sociálnu oblasť a zdravotníctvo.

Aj politici by už mali začať rozmýšľať logicky, realisticky, racionálne a pripraviť dlhodobú víziu s realizačným projektom rozvoja Slovenska, nezávislú od vládnucej politickej garnitúry.

Dosiahneme tým možno aj redukciu kapitálov v daňových rajoch a peniaze ostanú na Slovensku, a ak umožníme občanom Slovenska výhodne nakupovať štátne dlhopisy, nebude v štáte chýbať až toľko peňazí ako dnes. Toto je cesta, ako môžeme znovu občanom vrátiť na tvár úsmev, dostať ich na štadióny, na kultúru, turistiku a vytvoriť pokojnejšiu spoločenskú klímu na Slovensku.

Občania Slovenskej republiky, ako aj politici Slovenska, poďme už konečne spraviť niečo viac pre všetkých občanov Slovenska.

Milan Urbáni, predseda Strany moderného Slovenska