BRATISLAVA 5. októbra – Transparency International Slovensko (ďalej len „TIS“) dnes zverejnila informáciu, že Univerzitná nemocnica Bratislava v čase, keď jej šéfoval súčasný generálny riaditeľ VšZP Miroslav Vaďura, kúpila 64 vrstvové CT o 400 tisíc eur drahšie ako nemocnica v Ostrave. Toto tvrdenie je klamstvo. Pravdou je, že nemocnica kúpila za tú istú uvádzanú cenu 1,39 mil. eur neporovnateľne výkonnejšie 128 vrstvové CT.

TIS zároveň uviedla, že technická podmienka „chladenie vodou“ vylúčila z verejného obstarávania štyroch z piatich uchádzačov. Podmienka bola stanovená preto, lebo pôvodné zariadenie fungovalo tiež na chladenie vodou. Priestor pre osadenie nového CT nemal vybudovanú ani primárnu vzduchotechniku a jej vybudovanie by si vyžiadalo dodatočné investície. Navyše, chladenie vodou má veľkú prevádzkovú výhodu v tom, že v prípade poruchy chladenia sa používa priamo voda z vodovodu.

Verejné obstarávanie na predmetné CT bolo vyhlásené vo Vestníku 17.7. 2009. Podpis rámcovej zmluvy sa uskutočnil v apríli 2010 a samotný nákup bol realizovaný už za nového riaditeľa M. Buchu v decembri 2011. Príslušná faktúra bola vystavená 13.3. 2012 a uhradená 26.3 2012, pričom čiastočné zdroje na úhradu poskytol príspevkom v tom čase už odstupujúci/odchádzajúci minister Ivan Uhliarik.

Je zarážajúce, že TIS, ktorá sa dnes tejto téme venovala si neoverila ani základné fakty týkajúce sa tohto verejného obstarávania.

Mimochodom, keďže klamlivé informácie ohľadom kúpy tohto CT prístroja sa objavili už v minulosti, vedenie UNB dňa 7.11. 2012 (Žiadosť má k dispozícii aj VšZP) požiadalo Petit Press ako vydavateľa denníka SME o uverejnenie opravy, k čomu do dnešného dňa nedošlo.

Otázkou je, komu a na čo majú slúžiť klamlivé a zavádzajúce informácie a prečo ich médiám a ich prostredníctvom aj verejnosti podsúva práve organizácia, ktorá má v názve „transparentnosť“?

Informovala: Petra Balážová, hovorkyňa

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 2. októbra –

Dňa 1. – 2. októbra 2015 sa v Minsku uskutočnilo 12. zasadnutie Zmiešanej komisie pre obchodno-hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Bieloruskou republikou.

Slovenskú delegáciu viedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Rastislav Chovanec. Na bilaterálonom rokovaní s námestníkom ministra zahraničných vecí Bieloruskej republiky Alexandrom Gurjanovom sa obaja partneri zhodli v otázkach potreby prehlbovania ďalšej spolupráce, najmä v odvetviach strojárstva, energetiky, cestovného ruchu, financií, certifikácie a vedy a techniky.

„Otvárajúci sa bieloruský trh sa stal napriek nedávnemu poklesu obchodnej výmeny pre slovenské firmy reálnou alternatívou pre vstup na trhy euroázijskej colnej únie v súvislosti s ruskými sankciami“, uviedol na rokovaní štátny tajomník Chovanec, ktorý tiež vyzdvihol významné postavenie strojárskeho a automobilového priemyslu v oboch krajinách a z toho vyplývajúci potenciál kooperačných príležitostí.

Na zasadnutí komisie sa zúčastnila aj štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Magdaléna Lacko-Bartošová, ktorá rokovala s rezortnými partnermi o.i. o otázkach spolupráce v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych služieb a možnostiach spoločných projektov poľnohospodárskych výskumných ústavov. Počas zasadnutia sa uskutočnilo aj podnikateľské fórum organizované agentúrou SARIO a Bieloruskou obchodnou a priemyselnou komorou, na ktorom devätnásť slovenských a štyridsaťsedem bieloruských firiem hľadalo možnosti vzájomnej spolupráce.

Na záver zasadnutia štátny tajomník Chovanec konštatoval, že je „veľmi rád, že sme na rokovaniach dosiahli relevantné výsledky. V rámci podnikateľského fóra bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi slovenskou spoločnosťou BOMAT a Oršanským regiónom Bieloruskej republiky. Takisto bola podpísaná dohoda medzi Eximbankou SR a jej bieloruským partnerom, spoločnosťou Beleximgarant, o zaistení exportných úverov. Táto dohoda uľahčí slovenským firmám získanie pre vývoz tovarov do Bieloruska.“

Najbližšie zasadnutie Zmiešanej Komisie je plánované na rok 2017, avšak už v budúcom roku sú či už agentúrou SARIO alebo regionálnymi obchodnými komorami sú pripravované viaceré podnikateľské misie smerujúce na bieloruský trh.

Miriam Žiaková
hovorkyňa MH SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

dn

BRATISLAVA 2. októbra – V súvislosti s vymenovaním Ing. Miroslava Vaďuru, MPH za predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa VšZP sa v médiách objavili viaceré nepravdivé tvrdenia, týkajúce sa predaja prebytočného nehnuteľného majetku počas jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa FNsP Bratislava (terajšia UNB Bratislava, ďalej len „Nemocnica“).

Predmetom odpredaja boli pozemky označené v liste vlastníctva výhradne ako zastavané plochy a nádvoria, respektíve ostatné plochy, vrátane plochy určenej na krízové pristávanie vrtuľníka. V zmysle zákona o civilnom letectve táto plocha nespĺňa atribúty tzv. malého letiska a každé pristátie záchrannej služby je výhradne v kompetencii a na zodpovednosti pilota. Nemocnica v rámci odpredaja zabezpečila funkčnosť všetkých vtedajších činností v danom priestore, okrem iného aj prístupovej cesty k pristávacej ploche, ako aj k ďalším prevádzkovým budovám. Funkčnosť všetkých objektov na predmetných pozemkoch bola zabezpečená zmluvou o zriadení vecného bremena a to bezodplatne a časovo neobmedzene. To znamená, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k následnému ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

O predaji prebytočného majetku – pozemkov vo vlastníctve Nemocnice – rozhodla Nemocnica v októbri 2009. Dôvodom bol fakt, že Nemocnica potrebovala krízové investície na zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Vtedajšie príjmy zo zdravotného poistenia totiž nezodpovedali vynaloženým nákladom na zdravotnú starostlivosť. Navyše, Nemocnica z titulu svojej regionálnej príslušnosti k Bratislavskému samosprávnemu kraju nemala možnosť čerpať prostriedky z fondov EÚ, tak ako ostatné nemocnice. Jediným riešením pre štatutára bol teda odpredaj prebytočného majetku štátu, ktorý na seba viazal každoročné neefektívne a zbytočné prevádzkové náklady.

Osobitné ponukové konanie prebehlo v zmysle platnej legislatívy, pri dodržaní všetkých zákonných požiadaviek. To znamená, že štatutár získal predbežný súhlas MZ SR, ponúkol prebytočný majetok v rámci ponukového konania štátnym organizáciám, ktoré oň však neprejavili záujem, informáciu zverejnil v celoštátnom denníku, ako aj v povinnom elektronickom registri, vedenom MF SR (ropk.sk).
Cena bola stanovená jediným možným zákonným postupom, teda na základe ocenenia stanoveného znaleckou organizáciou. Presný postup stanovuje zákon č.278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. To znamená, že Nemocnica musela osobitné ponukové konanie vyhlásiť za cenu, ktorú stanovil znalec v zmysle vyššie citovaného právneho predpisu, v súlade so zaradením predmetných pozemkov na liste vlastníctva.

Po splnení všetkých zákonom stanovených náležitostí Nemocnica vyhlásila súťaž, na ktorú reagoval jeden záujemca. K odpredaju prebytočného majetku štátu však napokon nedošlo. Dňa 2.7.2010 sa obidve strany, vzhľadom na zistenú existenciu súdneho sporu ešte z roku 1992, dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy, čo potvrdil aj notársky úrad 11.7.2010. Žiadny predaj pozemkov sa neuskutočnil a teda ani nedošlo k žiadnej škode. Potvrdzuje to aj záznam o výsledkoch následnej finančnej kontroly MZ SR z 26.7.2010, ktorú nariadil vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Kontrola jednoznačne preukázala, že v postupoch štatutára nedošlo k žiadnemu pochybeniu a že Nemocnica konala v súlade s ustanoveniami zákona č.278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. (Záznam z predmetnej kontroly je k dispozícii k nahliadnutiu vo VšZP).

Pokiaľ ide o predaj tohto majetku, do dnešného dňa sa nenašiel žiaden kupec, ktorý by bol ochotný odkúpiť tieto pozemky aspoň za pôvodne vyhlásenú cenu.

Informovala: Petra Balážová, hovorkyňa

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

mt

BRATISLAVA 2. októbra – V súvislosti s vymenovaním Ing. Miroslava Vaďuru, MPH za predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa VšZP sa v médiách objavili viaceré nepravdivé tvrdenia, týkajúce sa predaja prebytočného nehnuteľného majetku počas jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa FNsP Bratislava (terajšia UNB Bratislava, ďalej len „Nemocnica“).

Predmetom odpredaja boli pozemky označené v liste vlastníctva výhradne ako zastavané plochy a nádvoria, respektíve ostatné plochy, vrátane plochy určenej na krízové pristávanie vrtuľníka. V zmysle zákona o civilnom letectve táto plocha nespĺňa atribúty tzv. malého letiska a každé pristátie záchrannej služby je výhradne v kompetencii a na zodpovednosti pilota. Nemocnica v rámci odpredaja zabezpečila funkčnosť všetkých vtedajších činností v danom priestore, okrem iného aj prístupovej cesty k pristávacej ploche, ako aj k ďalším prevádzkovým budovám. Funkčnosť všetkých objektov na predmetných pozemkoch bola zabezpečená zmluvou o zriadení vecného bremena a to bezodplatne a časovo neobmedzene. To znamená, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k následnému ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

O predaji prebytočného majetku – pozemkov vo vlastníctve Nemocnice – rozhodla Nemocnica v októbri 2009. Dôvodom bol fakt, že Nemocnica potrebovala krízové investície na zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Vtedajšie príjmy zo zdravotného poistenia totiž nezodpovedali vynaloženým nákladom na zdravotnú starostlivosť. Navyše, Nemocnica z titulu svojej regionálnej príslušnosti k Bratislavskému samosprávnemu kraju nemala možnosť čerpať prostriedky z fondov EÚ, tak ako ostatné nemocnice. Jediným riešením pre štatutára bol teda odpredaj prebytočného majetku štátu, ktorý na seba viazal každoročné neefektívne a zbytočné prevádzkové náklady.

Osobitné ponukové konanie prebehlo v zmysle platnej legislatívy, pri dodržaní všetkých zákonných požiadaviek. To znamená, že štatutár získal predbežný súhlas MZ SR, ponúkol prebytočný majetok v rámci ponukového konania štátnym organizáciám, ktoré oň však neprejavili záujem, informáciu zverejnil v celoštátnom denníku, ako aj v povinnom elektronickom registri, vedenom MF SR (ropk.sk).
Cena bola stanovená jediným možným zákonným postupom, teda na základe ocenenia stanoveného znaleckou organizáciou. Presný postup stanovuje zákon č.278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. To znamená, že Nemocnica musela osobitné ponukové konanie vyhlásiť za cenu, ktorú stanovil znalec v zmysle vyššie citovaného právneho predpisu, v súlade so zaradením predmetných pozemkov na liste vlastníctva.

Po splnení všetkých zákonom stanovených náležitostí Nemocnica vyhlásila súťaž, na ktorú reagoval jeden záujemca. K odpredaju prebytočného majetku štátu však napokon nedošlo. Dňa 2.7.2010 sa obidve strany, vzhľadom na zistenú existenciu

súdneho sporu ešte z roku 1992, dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy, čo potvrdil aj notársky úrad 11.7.2010. Žiaden predaj pozemkov sa neuskutočnil a teda ani
nedošlo k žiadnej škode. Potvrdzuje to aj záznam o výsledkoch následnej finančnej kontroly MZ SR z 26.7.2010, ktorú nariadil vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Kontrola jednoznačne preukázala, že v postupoch štatutára nedošlo k žiadnemu pochybeniu a že Nemocnica konala v súlade s ustanoveniami zákona č.278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. (Záznam z predmetnej kontroly je k dispozícii k nahliadnutiu vo VšZP).

Pokiaľ ide o predaj tohto majetku, do dnešného dňa sa nenašiel žiaden kupec, ktorý by bol ochotný odkúpiť tieto pozemky aspoň za pôvodne vyhlásenú cenu.

Informovala: Petra Balážová, hovorkyňa

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 2. októbra – Z rusínskej dediny na východe Slovenska cez hranice na Ukrajinu. Tam zavial osud jeho rodičov, aby sa po rokoch vrátili naspäť. No dnes je už 30 rokov Košičan. Azda najviac je známy z aktivít proti povodniam, proti úradníckej mašinérii i proti odvodňovaniu Slovenska. V poslednom čase sa najsilnejšie zviditeľnil vďaka vodným prehrádzkam v takmer 500 obciach, alternatívnemu opatreniu proti veľkej vode. S expertmi komunikuje po celom svete. Priateľ vody, nepriateľ anachronizmov v myslení, držiteľ “vodnej” Nobelovej ceny. Hydroekológ Michal Kravčík.

Rusínsky jazyk bol pre vás ten, v ktorom ste vyrástli a ktorým s vami hovorili rodičia. Osobne ste však zažili aj ukrajinské prostredie a až neskôr slovenské, v ktorom teraz dlhodobo žijete. Ako vás ovplyvnili všetky tri jazyky?
Narodil som sa síce v rusínskej rodine, ale na Ukrajine, kde sa moji rodičia ocitli v rámci povojnových výmen národov a národností. Matne si spomínam, že som tam rozprával aj po ukrajinsky. Po návrate rodiny do rusínskej rodnej obce rodičov na Slovensku v roku 1962 som sa musel jazykovo vyrovnať aj s ukrajinským jazykom.

Toľký tlak udalostí vás musel silno ovplyvniť. Ako ste sa s tým zžívali?
Spomínam si, ako som sa po nástupe do základnej školy stal terčom posmeškov spolužiakov – Rusínov, lebo sa mi občas vynárali ukrajinské slová. Navyše v škole bolo treba rozprávať po slovensky. Zrejme to bol zvláštny mix materinského, ukrajinského a slovenského jazyka, ktorý sa mi premietal do vzťahov s rovesníkmi aj do pocitu hanby na základnej škole z toho, že neviem dobre rozprávať. Pocit hanby za jazyk sa postupne prenášal na strednú školu, kde spolužiaci hovorili len po šarišsky.

Rusínčina tak nevdojak ustupovala do pozadia. Kde dnes ešte hovoríte rusínskym jazykom? Je na to príležitosť aj mimo rodiny?
Po rusínsky okrem rodiny už nerozprávam. Dokonca sa mi stáva, že aj s ľuďmi z rusínskych obcí rozprávam po slovensky. Jednoducho – tak nás to naučili. Na niektoré významy, ktoré potrebujem formulovať, mi zásoba slov v rusínskom jazyku nepostačuje.

Na Slovensku ste čoraz známejšou osobnosťou, a to nielen v odborných kruhoch. Známa je vaša “vodná paradigma”, o ktorej prednášate u nás aj po celom svete. Bola príležitosť hovoriť niekde aj o odborných veciach v rusínskom jazyku?
Žiaľ, nie, pretože Rusíni, ktorých som stretol v zahraničí, či vo Švajčiarsku alebo v USA, už nerozprávajú materinskou rečou. Komunikačný jazyk je angličtina. Stalo sa mi, že som sa pred pár rokmi rozprával s Moskovčanom a chcel som hovoriť po rusky, no mal som veľký problém. Každé druhé slovo bolo v angličtine.

Poznáte kodifikovaný rusínsky jazyk?
Žiaľ, nepoznám a dal som si úlohu, že keď pôjdem na dôchodok, naštudujem si ho. Musím však povedať, že momentálne viac komunikujem s ľuďmi zo zahraničia než zo Slovenska. Život mi len potvrdil, že mám spečatený osud – ako môj otec, ktorý “bol odídený” zo svojho rodného kraja do “zasľúbenej zeme”. Možno aj preto ma viedol osud po skončení strednej školy do slovenského “sveta” a na staré kolená ma núti komunikovať s ostatným

Hovoríte so svojimi deťmi po rusínsky? Ovládajú napríklad cyriliku?
Žiaľ, nie. Moja manželka je zo Spiša a doma rozprávame po slovensky. Naše deti rozumejú po rusínsky, pretože veľa prázdnin strávili u starkých. Dcéra sa učila dva roky ruský jazyk, takže cyriliku zrejme trochu ovláda.

Rusíni, najmä mladí, sa veľakrát ostýchajú hovoriť po rusínsky. Aké to môže mať dôvody?
Myslím, že je to vplyv rusifikácie v období socializmu. Všetko, čo sa odchyľovalo od tzv. kodifikovaných jazykov, sa bralo ako niečo, čo sa vnímalo ako “slama v topánkach”. Podľahli tomu aj silnejšie etniká na Slovensku. Spomínam si, že nielen Rusíni, ale všetci východniari v Bratislave boli za mojich študentských čias predmetom častých vtipov až zosmiešňovania. A tak autentickosť prirodzených materinských jazykov, nie iba toho rusínskeho, vymiera. Pred mesiacom zomrel Ján Lazorík z Krivian, ktorému sme pomohli vydať prvú knižku v šarišskom jazyku. Viete, čo hovorieval? “Lepši pozná Sanfrancisko, jak svoje rodzisko”. V tom je povedané všetko.

Rusínski rodičia dnes často uprednostnia pre svoje deti slovenskú školu, hoci rusínsku by mohli navštevovať vo vlastnej obci. Myslíte si, že títo rodičia idú proti sebe?
Každý rodič chce svojmu decku to najlepšie, a preto by sme sa nemali čudovať, že rusínski pre svoje deti volia slovenskú školu. Problém je v spoločnosti, v ktorej lídri systémovo podporujú sociálne, ekonomicky, kultúrne i environmentálne povrchné monoštruktúrne riadenie, ktoré potiera pôvodnosť i rôznorodosť napríklad jazykov. Tým sa vytráca originalita, invencia, tvorivosť, autentičnosť, posilňuje sa model unifikovanej spoločnosti. Ak si uvedomíme, kde žijú rusínske komunity a aké rozvojové projekty sa v týchto oblastiach podporujú, je to jasný trend úpadku.

To sú dosť silné slová.
Áno. Ale už preto sa nečudujme rodičom, ktorí chcú zabezpečiť deťom lepší život. Majú totiž pocit, že sú na dekadentnom území odsúdenom na úpadok. Navyše, ak nie sú silnými osobnosťami, ktoré by ukázali cestu, ako z dekadentného urobiť zaujímavé prostredie nielen pre ľudí, ktorí v ňom žijú, ale aj pre ľudí z vonkajšieho sveta. A ako dať najavo, o aké kultúrne, historické či prírodné dedičstvo na tomto teritóriu ide.

Rusínsky jazyk pomaly vymiera. Prepočty podľa klesajúceho počtu jeho mladých používateľov dospeli k odhadom, že do 30 – 50 rokov zanikne. Čo by mohlo pomôcť, aby sa to zvrátilo?
Odpoveď je jednoduchá. Oslabiť vplyv centrálneho riadenia štátu a posilniť zodpovednosť za rozhodovanie v regiónoch. Nemyslím tým však posilnenie právomocí “vúciek”, ale zásadným spôsobom zreformovať riadenie štátu, v ktorom bude dôsledne fungovať princíp subsidiarity. Je úplne choré, ak vláda príde zasadať do Uble, rozdáva sociálne balíčky a tamojší ľudia sa vytešujú z omrviniek. Neuvedomujú si, že sa stali obeťami politickej neslobody.

Táňa Rundesová
www.cemerica.sk

Vizitka
Michal Kravčík je hydroekológ, spoluzakladateľ a predseda mimovládnej organizácie Ľudia a voda. Presadzuje alternatívne koncepty vo vodohospodárstve, v problematike povodní a sucha, v ozdravovaní klímy. Získal vo svete mnoho cien, najvzácnejšia je Goldmanova enviromentálna cena známa ako Nobelova cena za enviromentalistiku, ktorú dostal za projekt zadržiavania dažďovej vody v lokalite Tichého Potoka. Na konte má aj Medzinárodnú cenu vodnej civilizácie Renza Frazina z roku 2012, ktorú mu udelila Vedecká rada Medzinárodného centra pre vodné civilizácie so sídlom v Benátkach. Cenu dostal za 20-ročnú snahu pri presadzovaní Novej vodnej paradigmy a Novej vodnej kultúry na Slovensku i vo svete.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 2. októbra –

Sobotné dialógy (sobota 3. 10. o 12:12 v Rádiu Slovensko)

Hostia:

Ľubomír Jahnátek (Smer – SD), minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Zsolt Simon (Most – Híd), bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a poslanec NR SR

Témy:

- aktuálna situácia v slovenskom agrosektore;

- zníženie DPH na vybrané potraviny;

- pripravované opatrenia na ochranu slovenskej pôdy pred jej predajom cudzincom;

- aktuálna situácia v slovenskom agrosektore: zrušenie mliečnych kvót v EÚ a odškodnenie slovenských farmárov a pod.

Moderuje Branislav Dobšinský.

O 5 minút 12 (nedeľa 4. 10. o 11:55 na Jednotke)

Prvá téma:

Riešenia utečeneckej krízy – solidarita v rámci EÚ, pozícia SR

Hosť:

Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky

Druhá téma:

Zníženie DPH na vybrané potraviny – výber okruhu potravín, dopad na ceny, štátny rozpočet i domácich producentov, zavedenie duálnych cien.

Hostia:

Peter Kažimír (Smer-SD), podpredseda vlády a minister financií SR

Ivan Švejna (Most-Híd), podpredseda strany a poslanec NR SR

Moderuje Martin Strižinec.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

mt

BRATISLAVA 2. októbra – Spoločnosť IBM rozširuje sadu kognitívnych nástrojov a technológií pre developerov podieľajúcich sa na tvorbe produktov, služieb a aplikácií využívajúcich kognitívny systém Watson. Za menej ako dva roky IBM platforma Watson prešla mohutným vývojom a dnes ju tvorí 25 rozhraní na programovanie aplikácií poháňaných viac ako päťdesiatimi technológiami.

“Od uvedenia platformy Watson až do dnes pracovali s platformou Watson rôznymi inovatívnymi spôsobmi už tisícky developerov. Veríme, že jej otvorením pre všetkých, ako aj jej ďalšou expanziou umožníme užívateľom po celom svete ešte viac využívať silu Big Data a tvoriť inovácie,” povedal Mike Rhodin, senior viceprezident IBM

Nové možnosti využitia platformy Watson pre developerov zahŕňajú:

Jazyk: IBM predstavuje významné pokroky v službách, ktoré umožnia kognitívnym aplikáciám porozumieť nejasnostiam prirodzeného jazyka v texte. Napríklad používateľom umožnia nájsť odpovede, aj keď sú otázky kladené rôznymi spôsobmi.

Reč: IBM ako priekopník v technológiách hovoreného jazyka zlepšuje služby prevodu reči na text a textu na reč pridaním nových nástrojov, ktoré povoľujú developerom vytvárať mobilné aplikácie vo viacerých jazykoch, zahŕňajúc japončinu, mandarínsku čínštinu, španielčinu a brazílsku portugalčinu, pričom budú postupne predstavované aj ďalšie jazyky.

Videnie: Rozhranie IBM Watson Visual Insights prvýkrát umožňuje developerom vybudovať aplikácie, ktoré odhalia poznatky z obrázkov a videí zo sociálnych médií. Dostupné prvotne ako experimentálna služba, toto API aplikuje logické odôvodnenia na obsah obrázkov, aby priniesol hlbšie poznatky, posúdenie trendov a vzorcov a aby si vytvoril celkovú predstavu o tom, čo používatelia komunikujú.

Nástroje pre developerov: IBM sprístupnilo prvú sadu developerských nástrojov, ktoré značne zredukujú čas potrebný na kombinovanie rozhraní na programovanie aplikácií, Watson technológií a dátových sád. Tieto nástroje umožňujú jednoducho integrovať technológiu Watson napríklad do mobilných zariadení, cloudových služieb a prepojených systémov.

Viac informácií o možnostiach využitia platformy Watson startupmi a inkubátormi nájdete Tu.

Viac informácií o systéme Watson nájdete Tu.

Videá a fotografie k téme nájdete Tu and Tu.

O IBM
Spoločnosť IBM je jednou z najväčších IT spoločností na svete a pod názvom International Business Machines poskytuje svojim klientom vo vyše 170 krajinách sveta široké portfólio inovatívnych produktov a služieb v oblasti informačných technológií. Na Slovensku spoločnosť IBM aktívne pôsobí od roku 1990. Samostatná pobočka IBM Slovensko s.r.o. bola založená 7. decembra 1992 a jej generálnym riaditeľom je Martin Murgáč. Hlavné sídlo IBM Slovensko sa nachádza v Bratislave s pobočkami v Banskej Bystrici a Košiciach.

Organizačnou zložkou IBM Slovensko je aj Klientské inovačné centrum, ktoré sa zameriava na poskytovanie IT služieb a podporné činnosti pri realizácii IT projektov. Je zároveň súčasťou globálnej siete klientských inovačných centier IBM. Spoločnosť IBM Slovensko dodáva svojim zákazníkom integrované, flexibilné a efektívne riešenia, ktoré ponúka prostredníctvom širokej siete predajcov, ako aj obchodných

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 2. októbra – Dôchodca na Slovensku mal v minulom roku priemerné mesačné výdavky na úrovni asi 354 eur. Viac ako polovica z jeho rozpočtu samozrejme putovala na potraviny, bývanie a energie. Domácnosti dôchodcov vynaložili mesačne na tieto položky spolu v priemere zhruba 178 eur na osobu. V porovnaní s rokom 2013 sa výdavky na tieto kľúčové položky znížili o takmer 10 eur. “Podpísal sa pod to pravdepodobne celkový cenový vývoj na Slovensku, v rámci ktorého ceny potravín, bývania a energií v ostatnom období prevažne klesali. Veľký vplyv na ceny má najmä stále o zhruba polovicu lacnejšia ropa ako pred rokom,” vysvetľuje analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.

Celkovo sa za uplynulú dekádu zvýšili priemerné hrubé výdavky jedného seniora o 45 %. Priemerná výška vyplácaného starobného dôchodku sa od roku 2004 zvýšila o viac ako 70 %.

Staršia generácia si sporí častejšie, chýbajú jej však informácie

Poštová banka sa v spolupráci s prieskumnou agentúrou 2muse pozrela bližšie na to, aké sú preferencie ľudí starších nad 55 rokov a ako sa orientujú na trhu finančných produktov. Až 6 z 10 opýtaných v prieskume uviedlo, že sa v otázke financií a poistenia skôr alebo vôbec nevyzná. “Napríklad len 4 % opýtaných vedeli, či a ako sú úročené peniaze na ich bežnom účte,” spresňuje hovorkyňa Poštovej banky Anna Jamborová. V rámci testu finančnej gramotnosti dopadli horšie najmä pri otázkach týkajúcich sa konsolidácie financií, kreditnej karty, americkej hypotéky či povinného zmluvného poistenia.

Z výsledkov tiež vyplynulo, že staršia generácia si odkladá peniaze častejšie ako tá mladšia. Sporenie v banke totiž využíva takmer 60 % z nich, kým v prípade mladších ročníkov je podiel nižší, na úrovni 45 %. “Pri využívaní internet bankingu sa však rozdiely medzi generáciami stierajú. Záujem o túto službu s pribúdajúcim vekom klesá len mierne a používajú ho tri štvrtiny opýtaných, starších ako 58 rokov. Starší klienti Poštovej banky posielajú prostredníctvom internet bankingu v priemere vyššie sumy ako tí mladší,” dopĺňa Jamborová.

Aké problémy majú klienti pri narábaní s peniazmi najčastejšie?

Platobná karta sa už udomácnila v našich peňaženkách bez ohľadu na vek. Často sa však klienti pýtajú na to, ako si majú zapamätať PIN kód k nej. “V žiadnom prípade neodporúčame nosiť v peňaženke či priamo na karte napísaný PIN kód. Je to to najjednoduchšie, čo môžete urobiť pre zlodeja. Navyše, evidujeme aj prípady, keď si klient nechal doma platobnú kartu spolu s PIN kódom na stolíku a hoci ju on sám ani raz nepoužil, z účtu mu odchádzali peniaze za rôzne internetové platby. Kartu si totiž požičiaval vnuk,” vysvetľuje hovorkyňa.

Na pobočkách a v call centre sa pracovníci Poštovej banky neraz stretávajú aj s otázkou, že by klienti chceli pomôcť svojim blízkym a vziať si na seba spotrebný úver určený pre najbližších. Skúsenosti však dokazujú, že slovný prísľub o splácaní nemusí stačiť a snaha pomôcť sa môže obrátiť v ich neprospech. “Rovnako platí, že ak si chce klient vziať pôžičku, mal by si dobre prečítať podmienky a urobiť si prehľad svojich príjmov a výdavkov. Zistí tak, či bude mať peniaze na splácanie úveru, a to aj v prípade, ak bude mať mimoriadne výdavky, napríklad na zdravotnú starostlivosť,” zdôrazňuje Jamborová.

Pomerne veľká časť otázok, s ktorými sa seniori obracajú na call centrum Poštovej banky, sa týka aj ich dôchodku. Stane sa, že klient zabudne Sociálnej poisťovni nahlásiť napríklad zmenu účtu a k peniazom sa nevie dopátrať. Každú takúto zmenu by pritom mali oznámiť poisťovni, aby dostali svoj dôchodok včas.

Odporúčania, na čo by si klienti mali dávať pozor:

1. Každú zmluvu a jej podmienky si vždy pozorne prečítajte. Čomu nerozumiete, na to sa pýtajte a nechajte si podmienky vysvetliť.

2. Nenoste PIN kód k platobnej karte spolu s kartou v peňaženke alebo v jej blízkosti. Nepíšte si PIN kód ani priamo na platobnú kartu.

3. Ak si chcete vziať pôžičku, dobre si prečítajte jej podmienky a urobte si prehľad príjmov a výdavkov. Tak zistíte, či budete mať peniaze na jej splácanie, a to aj v prípade iných neočakávaných výdavkov.

4. Ak nezvládate splácať svoje záväzky, ihneď o tom informujte svoju banku a komunikujte s ňou.

5. Ak vás niekto, vrátané najbližších, požiada, aby ste si vzali namiesto neho úver a sľúbi vám, že ho bude splácať, premyslite si to. Slovný prísľub sa spätne ťažko dokazuje a môže vás dostať do finančných problémov.

6. Určenie spoludisponenta k účtu často pomáha v prípadoch, ak musí klient zostať napríklad pre chorobu pripútaný na lôžko. Vyberte však osobu, ktorej plne dôverujete. Získava totiž prístup k vašim peniazom.

7. Ak ste zmenili číslo účtu, nezabudnite to nahlásiť Sociálnej poisťovni, aby vám dôchodok prišiel na správny účet.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx