BRATISLAVA 3. decembra – Predseda vlády SR Robert Fico požiadal ministra pôdohospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka o stiahnutie návrhu novely zákona o lesoch z aktuálneho rokovania NR SR, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že ľudia môžu naďalej bez obmedzení zbierať huby a lesné plody a vstupovať do lesa tak, ako to bolo doteraz.

Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;nr

BRATISLAVA 3. decembra – Posledné sčítanie obyvateľov v roku 2011 potvrdilo, že k Rusínom sa prihlásilo až o 38 percent ľudí viac než pred 10 rokmi. Znamená to, že počet príslušníkov tejto národnosti sa zvýšil? Papierovo to skutočne tak vyzerá, no podrobnejšie štatistiky odhaľujú niečo iné.

Kľúčová je totiž otázka, či sa ten, kto prizná za svoju materčinu rusínsky jazyk, prihlási aj k rusínskej národnosti. A v tom je problém. Pretože celkový počet Rusínov síce za desaťročie 2001 až 2011 opticky narástol, ale zároveň čísla ukázali, že až 40 percent občanov, ktorí majú rodný jazyk rusínčinu a v domácnosti hovoria po rusínsky, sa v roku 2011 už za Rusínov nepovažovalo. Generácia päťdesiatnikov a starších, ktorá je dnes spomedzi vekových kategórií hlásiacich sa k rusínskej národnosti a k rusínskej materčine najsilnejšia, už v najbližších desaťročiach prirodzene odíde. Čo to spôsobí? Túto generáciu budú nahrádzať mladšie ročníky, pri ktorých dramaticky klesne najmä podiel Rusínov aktívne doma hovoriacich po rusínsky. Pri súčasných trendoch nastane o 30 až 50 rokov zásadný zlom. Môžeme to povedať aj tak, že do 50 rokov u nás reálne hrozí úplná asimilácia Rusínov.

Pretrhnuté korene
Čím to je, že národ, ktorý prežil v Európe vyše tisíc rokov, dnes vymiera? Rusíni žijú ako menšinový národ v minimálne šiestich štátoch Európy, na Slovensku, na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku či Chorvátsku. Ucelený školský systém na báze rusínskeho jazyka však existuje iba v Srbsku, poprípade v Poľsku. Väčšina z týchto štátov, ako aj Slovensko, sú pritom signatármi Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov. U nás požíva rusínčina štatút priznaného menšinového jazyka a aj Ústava SR garantuje plnohodnotné vzdelávanie príslušníkom tejto menšiny v ich materinskom jazyku.

Prístup k vzdelávaniu v rusínčine, teda aj k informáciám o svojej histórii a kultúre, má však zatiaľ len minimum rusínskych detí. A tým je povedané mnoho. Mladá generácia u nás postupne čoraz menej rozpráva svojou rodnou rečou a čoraz menej vie o svojich koreňoch, nahrádzajú ich jazyk a kultúra majoritného národa. V mnohých Rusínoch sa aj preto vytráca vzťah k pôvodnej národnosti a pocit spolupatričnosti. Nemožno sa potom veľmi čudovať, keď po svete, ale aj u nás doma, chodí a chodilo nespočetné množstvo Rusínov, ktorí boli alebo sú výrazné osobnosti, známe postavy alebo celebrity, no verejnosť nevie takmer nič o tom, že vzišli z rusínskych koreňov.

Rusíni v 19. a 20. storočí
Pripomeňme si, že napríklad zakladateľ slávnej Petrohradskej univerzity bol Rusín prof. Michail Baluďanský, ktorý sa stal jej prvým rektorom aj zakladateľom politickej ekonómie v Rusku. Prof. Baluďanský bol okrem toho aj osobným vychovávateľom ruského cára Nikolaja I. a poradcom jeho otca cára Alexandra I.

Rusín Ivan Orlaj bol v Rusku zakladateľom a organizátorom zdravotníckeho systému a prof. Vasilij Kukoľnik bol významný predstaviteľ ruskej pedagogiky. Rusín Jurij Huca – Venelin sa stal spoluzakladateľom slavistiky v Rusku a zakladateľ maďarskej slavistiky bol zase Antonij Hodinka. Zakladateľ ruskej reštaurátorskej školy bol Rusín Igor Gabar. Priekopnícky ekonóm, ktorý transformoval plánované socialistické hospodárstvo v trhovej kapitalistickej spoločnosti v Číne bol taktiež Rusín – Vasilij Symčera.

Rusínsky kraj dal svetu chýrnych umelcov: Ignatija Roškoviča, Oszkára Mendlika a svetoznámeho maliara – naivistu Nikifora Krynického, žijúceho na poľskej strane Karpát. Osobitnou kapitolou je fenomén Andy Warhol, zakladateľ pop artu, ktorého rodičia sa vysťahovali do Ameriky z Mikovej. Aj tento umelec, hoci nikdy nebol v rodnom kraji rodičov, rozprával po rusínsky, keďže jeho matka, s ktorou žil spoločne až do jej smrti, sa nikdy nenaučila riadne po anglicky.

Z rusínskych buditeľov z minulých storočí pripomeňme aspoň tých najvýraznejších. Alexandra Duchnoviča, kanonika, básnika, politika a organizátora rusínskeho školstva. Adolfa Dobrianskeho, politika, filozofa a publicistu, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a zároveň vytvoril prvý politický program Rusínov. Alexandra Pavloviča, ktorý bol kňaz, básnik a publicista.

Z rusínskej rodiny vzišiel v 20. storočí aj Metropolita Laurus, narodený v Ladomirovej ako Vasiľ Škurla, ktorý sa stal najvyšším predstaviteľom Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí a metropolitom východnej Ameriky a New Yorku. Uskutočnil veľa pútí po svätých miestach pravoslávia a v roku 2006 na 4. zasadnutí diaspóry, ktorému predsedal, sa odsúhlasilo zmierenie a normalizácia vzťahov s moskovským patriarchátom.

Rusíni dali svetu aj blahoslavené osobnosti gréckokatolíckej cirkvi Teodora Romžu, Vasiľa Hopka a Pavla Gojdiča. Posledne menovanému udelili v Izraeli ako prvému biskupovi in memoriam titul Spravodlivý medzi národmi.

Pripomeňme ešte hrdinu, ktorý sa preslávil na konci 2. svetovej vojny tým, že vztýčil víťaznú americkú vlajku nad japonským ostrovom Iwodžima – vojaka rusínskeho pôvodu Michala Stranka z obce Jarabina.

Osobnosti v súčasnosti
Z dnešných významných osobností treba menovať aj vo svete uznávaného režiséra Juraja Jakubiska, ktorý priznáva rusínske korene. Ani mladší režisér Marko Škop, autor v zahraničí oceňovaných dokumentov z prostredia Rusínov, sa netají tým, že v jeho rodokmeni nájdeme aj rusínskych predkov. Nemožno nepripomenúť už zosnulého dramatika a dramaturga Vasiľa Turoka. Mimoriadne výrazným Rusínom je i karikaturista a výtvarník Fedor Vico. Z výtvarnej oblasti je známy akademický maliar a galerista Andrej Smolák a rovnako jeho brat Miro Smolák, ktorý pôsobí ako galerista v Prahe. Vo viacerých kultúrnych sférach sa presadil rusínsky dirigent a skladateľ Štefan Ladižinský. Veľké osobnosti pochádzajú z rodiny Šteňovcov – medzinárodne uznávaný neurochirurg prof. MUDr. Juraj Šteňo, CSc., ktorý je nositeľom ocenenia Pribinov kríž I. triedy, a významný odborník v ortopédii Doc. MUDr. Michal Šteňo, CSc.

Rusínsky pôvod má i niekdajšia tenisová hviezda Janette Husárová či výrazná hokejová postava Peter Bondra. Rusínstvo berie ako svoju prednosť a zdroj inšpirácie aj v zahraničí oceňovaná fotografka Lucia Nimcová. Čoraz známejší je aj mladý spisovateľ rusínskeho pôvodu Maroš Krajňák, ktorý sa nielen svojou prvotinou Carpathia, ale aj jej pokračovaním – knihou Entropia – stal už dvakrát (teda aj tento rok) finalistom literárnej súťaže Anasoft Litera. K rusínstvu sa hlásia dnešní umelci z hereckej brandže Michal Hudák a Milan Mňahončák, ako aj spevák a inštrumentalista Marián Čekovský. Ďalej politici Róbert Kaliňák a Ivan Mikloš.

O rusínstve veľa nehovoril, ale hlásil sa k nemu aj vynikajúci český filmový a divadelný režisér, herec a scenárista Ladislav Smoljak alebo česká spisovateľka Halina Pawlovská, ktorá je hrdá na svojich huculských predkov z Ukrajiny, čo je taktiež odnož Rusínov.

Táňa Rundesová

Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

BRATISLAVA 3. decembra – Posledné sčítanie obyvateľov v roku 2011 potvrdilo, že k Rusínom sa prihlásilo až o 38 percent ľudí viac než pred 10 rokmi. Znamená to, že počet príslušníkov tejto národnosti sa zvýšil? Papierovo to skutočne tak vyzerá, no podrobnejšie štatistiky odhaľujú niečo iné.

Kľúčová je totiž otázka, či sa ten, kto prizná za svoju materčinu rusínsky jazyk, prihlási aj k rusínskej národnosti. A v tom je problém. Pretože celkový počet Rusínov síce za desaťročie 2001 až 2011 opticky narástol, ale zároveň čísla ukázali, že až 40 percent občanov, ktorí majú rodný jazyk rusínčinu a v domácnosti hovoria po rusínsky, sa v roku 2011 už za Rusínov nepovažovalo. Generácia päťdesiatnikov a starších, ktorá je dnes spomedzi vekových kategórií hlásiacich sa k rusínskej národnosti a k rusínskej materčine najsilnejšia, už v najbližších desaťročiach prirodzene odíde. Čo to spôsobí? Túto generáciu budú nahrádzať mladšie ročníky, pri ktorých dramaticky klesne najmä podiel Rusínov aktívne doma hovoriacich po rusínsky. Pri súčasných trendoch nastane o 30 až 50 rokov zásadný zlom. Môžeme to povedať aj tak, že do 50 rokov u nás reálne hrozí úplná asimilácia Rusínov.

Pretrhnuté korene
Čím to je, že národ, ktorý prežil v Európe vyše tisíc rokov, dnes vymiera? Rusíni žijú ako menšinový národ v minimálne šiestich štátoch Európy, na Slovensku, na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku či Chorvátsku. Ucelený školský systém na báze rusínskeho jazyka však existuje iba v Srbsku, poprípade v Poľsku. Väčšina z týchto štátov, ako aj Slovensko, sú pritom signatármi Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov. U nás požíva rusínčina štatút priznaného menšinového jazyka a aj Ústava SR garantuje plnohodnotné vzdelávanie príslušníkom tejto menšiny v ich materinskom jazyku.

Prístup k vzdelávaniu v rusínčine, teda aj k informáciám o svojej histórii a kultúre, má však zatiaľ len minimum rusínskych detí. A tým je povedané mnoho. Mladá generácia u nás postupne čoraz menej rozpráva svojou rodnou rečou a čoraz menej vie o svojich koreňoch, nahrádzajú ich jazyk a kultúra majoritného národa. V mnohých Rusínoch sa aj preto vytráca vzťah k pôvodnej národnosti a pocit spolupatričnosti. Nemožno sa potom veľmi čudovať, keď po svete, ale aj u nás doma, chodí a chodilo nespočetné množstvo Rusínov, ktorí boli alebo sú výrazné osobnosti, známe postavy alebo celebrity, no verejnosť nevie takmer nič o tom, že vzišli z rusínskych koreňov.

Rusíni v 19. a 20. storočí
Pripomeňme si, že napríklad zakladateľ slávnej Petrohradskej univerzity bol Rusín prof. Michail Baluďanský, ktorý sa stal jej prvým rektorom aj zakladateľom politickej ekonómie v Rusku. Prof. Baluďanský bol okrem toho aj osobným vychovávateľom ruského cára Nikolaja I. a poradcom jeho otca cára Alexandra I.

Rusín Ivan Orlaj bol v Rusku zakladateľom a organizátorom zdravotníckeho systému a prof. Vasilij Kukoľnik bol významný predstaviteľ ruskej pedagogiky. Rusín Jurij Huca – Venelin sa stal spoluzakladateľom slavistiky v Rusku a zakladateľ maďarskej slavistiky bol zase Antonij Hodinka. Zakladateľ ruskej reštaurátorskej školy bol Rusín Igor Gabar. Priekopnícky ekonóm, ktorý transformoval plánované socialistické hospodárstvo v trhovej kapitalistickej spoločnosti v Číne bol taktiež Rusín – Vasilij Symčera.

Rusínsky kraj dal svetu chýrnych umelcov: Ignatija Roškoviča, Oszkára Mendlika a svetoznámeho maliara – naivistu Nikifora Krynického, žijúceho na poľskej strane Karpát. Osobitnou kapitolou je fenomén Andy Warhol, zakladateľ pop artu, ktorého rodičia sa vysťahovali do Ameriky z Mikovej. Aj tento umelec, hoci nikdy nebol v rodnom kraji rodičov, rozprával po rusínsky, keďže jeho matka, s ktorou žil spoločne až do jej smrti, sa nikdy nenaučila riadne po anglicky.

Z rusínskych buditeľov z minulých storočí pripomeňme aspoň tých najvýraznejších. Alexandra Duchnoviča, kanonika, básnika, politika a organizátora rusínskeho školstva. Adolfa Dobrianskeho, politika, filozofa a publicistu, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a zároveň vytvoril prvý politický program Rusínov. Alexandra Pavloviča, ktorý bol kňaz, básnik a publicista.

Z rusínskej rodiny vzišiel v 20. storočí aj Metropolita Laurus, narodený v Ladomirovej ako Vasiľ Škurla, ktorý sa stal najvyšším predstaviteľom Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí a metropolitom východnej Ameriky a New Yorku. Uskutočnil veľa pútí po svätých miestach pravoslávia a v roku 2006 na 4. zasadnutí diaspóry, ktorému predsedal, sa odsúhlasilo zmierenie a normalizácia vzťahov s moskovským patriarchátom.

Rusíni dali svetu aj blahoslavené osobnosti gréckokatolíckej cirkvi Teodora Romžu, Vasiľa Hopka a Pavla Gojdiča. Posledne menovanému udelili v Izraeli ako prvému biskupovi in memoriam titul Spravodlivý medzi národmi.

Pripomeňme ešte hrdinu, ktorý sa preslávil na konci 2. svetovej vojny tým, že vztýčil víťaznú americkú vlajku nad japonským ostrovom Iwodžima – vojaka rusínskeho pôvodu Michala Stranka z obce Jarabina.

Osobnosti v súčasnosti
Z dnešných významných osobností treba menovať aj vo svete uznávaného režiséra Juraja Jakubiska, ktorý priznáva rusínske korene. Ani mladší režisér Marko Škop, autor v zahraničí oceňovaných dokumentov z prostredia Rusínov, sa netají tým, že v jeho rodokmeni nájdeme aj rusínskych predkov. Nemožno nepripomenúť už zosnulého dramatika a dramaturga Vasiľa Turoka. Mimoriadne výrazným Rusínom je i karikaturista a výtvarník Fedor Vico. Z výtvarnej oblasti je známy akademický maliar a galerista Andrej Smolák a rovnako jeho brat Miro Smolák, ktorý pôsobí ako galerista v Prahe. Vo viacerých kultúrnych sférach sa presadil rusínsky dirigent a skladateľ Štefan Ladižinský. Veľké osobnosti pochádzajú z rodiny Šteňovcov – medzinárodne uznávaný neurochirurg prof. MUDr. Juraj Šteňo, CSc., ktorý je nositeľom ocenenia Pribinov kríž I. triedy, a významný odborník v ortopédii Doc. MUDr. Michal Šteňo, CSc.

Rusínsky pôvod má i niekdajšia tenisová hviezda Janette Husárová či výrazná hokejová postava Peter Bondra. Rusínstvo berie ako svoju prednosť a zdroj inšpirácie aj v zahraničí oceňovaná fotografka Lucia Nimcová. Čoraz známejší je aj mladý spisovateľ rusínskeho pôvodu Maroš Krajňák, ktorý sa nielen svojou prvotinou Carpathia, ale aj jej pokračovaním – knihou Entropia – stal už dvakrát (teda aj tento rok) finalistom literárnej súťaže Anasoft Litera. K rusínstvu sa hlásia dnešní umelci z hereckej brandže Michal Hudák a Milan Mňahončák, ako aj spevák a inštrumentalista Marián Čekovský. Ďalej politici Róbert Kaliňák a Ivan Mikloš.

O rusínstve veľa nehovoril, ale hlásil sa k nemu aj vynikajúci český filmový a divadelný režisér, herec a scenárista Ladislav Smoljak alebo česká spisovateľka Halina Pawlovská, ktorá je hrdá na svojich huculských predkov z Ukrajiny, čo je taktiež odnož Rusínov.

Táňa Rundesová

Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

BRATISLAVA 3. decembra – Spoločnosti Boehringer Ingelheim a Eli Lilly and Company dnes oznámili, že výsledky dvoch rôznych súhrnných analýz klinických štúdií podporujú predchádzajúce zistenia v tom zmysle, že inhibítor dipeptidyl peptidázy-4 (DPP-4) linagliptín sa ukázal ako liek, ktorý dobre znáša široké spektrum dospelých pacientov s diabetom 2. typu (T2D). Tieto údaje boli prezentované počas 49. výročného zasadnutia Európskej asociácie pre štúdium diabetu (EASD).

Všeobecná analýza bezpečnosti
Súhrnnou komplexnou analýzou bezpečnostných údajov získaných v 22 klinických skúšaniach linagliptínu, ktorých sa zúčastnilo 7 400 osôb s T2D (4 810 dostávalo linagliptín a 2 590 placebo), sa zistili aj nasledujúce skutočnosti:(1)

• Linagliptín bol celkovo a vo všetkých skúmaných vekových skupinách dobre znášaný a výskyt hypoglykemických udalostí bol nízky.

• V prieskumnej analýze bol celkový výskyt hypoglykémie v prípade linagliptínu v porovnaní s placebom nižší (11,5 percenta verzus 14 percent, p=0,0021).

• Celkový výskyt nežiaducich udalostí (AE) alebo závažných nežiaducich udalostí (SAE) bol v prípade linagliptínu podobný ako pri placebe (AE 56,5 percenta verzus 61,2 percenta a SAE 4,8 percenta verzus 6,3 percenta).

• Výskyt AE v prípade linagliptínu zostal v porovnaní s placebom podobný bez ohľadu na vekovú kategóriu (≤65 rokov, 65 – 74 rokov, ≥75 rokov).

„Znášanlivosť liekov je dôležitým faktorom pri výbere vhodnej liečby pre ľudí s diabetom 2. typu, nakoľko u rôznych populácií sa často vyskytujú liekové kontraindikácie a v záujme zvládnutia ochorenia sú potrebné úpravy dávky,“ povedal prof. Nikolaus Marx, profesor medicíny a kardiológie z Univerzitnej nemocnice v nemeckom Aachene. „Výsledky, ktoré boli dnes prezentované, podporujú bezpečnostný profil linagliptínu.“

Renálna bezpečnosť u starších osôb
Výsledky post-hoc analýzy údajov získaných zo siedmich klinických skúšaní, ktorých sa zúčastnilo 1 293 osôb s T2D vo veku nad 65 rokov, preukázali nasledujúce skutočnosti: (2)

• Linagliptín bol dobre znášaný a dosahoval klinickú účinnosť v populácii starších pacientov, ktorých renálna funkcia sa pohybovala od normálnej až po ťažké poškodenie obličiek.

• Celková funkcia obličiek sa liečbou linagliptínom z východiskovej hodnoty po 24. týždeň v porovnaní s placebom výrazne nezmenila.

• Pacienti užívajúci linagliptín dosiahli zníženie hladiny HbA1c o -0,6 percenta z východiskovej hodnoty a o −0,8 mmol/l glykémie nalačno (obidve hodnoty sú upravené vzhľadom na placebo).

• Celkový výskyt AE bol v prípade linagliptínu podobný ako pri placebe (71,3 percenta verzus 72,8 percenta).

• Výskyt hypoglykémie definovanej skúšajúcim nebol u pacientov užívajúcich linagliptín vyšší než u pacientov užívajúcich placebo (21,3 percenta verzus 24,7 percenta), pričom väčšina udalostí sa vyskytla v skúšaniach, v ktorých bola súbežnou liečbou sulfonylurea alebo bazálny inzulín.

• AE týkajúce sa obličiek a močového systému sa vyskytli u 5,5 percenta a 4,3 percenta pacientov užívajúcich linagliptín a placebo.

„Údaje prezentované z týchto analýz sú doplnkom k už existujúcim dôkazom o tom, že linagliptín je dobre znášaný liek pre široké spektrum osôb s diabetom 2. typu,“ povedal profesor Klaus Dugi, hlavný viceprezident spoločnosti Boehringer Ingelheim pre medicínu. „Pre lekárov by to mala byť ďalšia istota pri liečbe rôznych typov pacientov pomocou linagliptínu.“

Úrad USA pre potraviny a lieky (FDA), Európska lieková agentúra (EMA) a niekoľko ďalších regulačných orgánov po celom svete schválili linagliptín na liečbu dospelých s T2D buď ako monoterapiu, alebo v kombinácii s metformínom, metformínom + sulfonylureou a k inzulínu. Liečba linagliptínom je bez potreby úpravy dávky, pri akejkoľvek funkcii obličiek alebo poškodení pečene.(3,4)

Referencie
1) Lehrke M et al. Safety and tolerability of linagliptin in 7,400 patients with Type 2 Diabetes: A pooled comprehensive analysis of prospective safety reporting in placebo-controlled studies. Poster No: 986. Presented at the European
Association for the Study of Diabetes (EASD), September 23-27, Barcelona
2) Patel S et al. Renal safety of linagliptin in elderly patients with Type 2 Diabetes: analysis of pooled patient data from seven Phase III clinical trials. Poster No: 926. Presented at the European Association for the Study of Diabetes (EASD), September 23-27, Barcelona
3) Tradjenta™ (linagliptin) tablets. Highlights of Prescribing Information. Initial US Approval: 2011.
4) EMA. Trajenta® (linagliptin) tablets. EMA Summary of Product Characteristics. 2011.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk.

BRATISLAVA 3. decembra (SITA) –

J. Počiatek: Refinancovaním PPP ušetríme 144 miliónov eur

Novým financovaním prvého slovenského PPP projektu, rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou, štát ušetrí až 144 miliónov eur. Výsledok je tak ešte o 15 miliónov lepší, ako naznačovali odhady tesne pred emitovaním dlhopisov.

„V praxi to znamená, že každý rok počas nasledujúcich 28 rokov štát ušetrí viac ako 5 miliónov eur ročne, ktoré vďaka tejto operácii môžeme použiť na iné účely,“ povedal minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Ako zároveň minister zdôraznil, ide o veľký úspech nielen z finančného, ale aj z hľadiska prestíže. „Sme prvou krajinou Európskej únie, ktorej sa podarilo refinancovať infraštruktúrny projekt takéhoto rozsahu cez projektové dlhopisy, čo jasne hovorí o tom, že máme dôveru investorov,“ dodal J. Počiatek.

To okrem iného potvrdzuje aj fakt, že dopyt investorov po týchto dlhopisoch prevýšil ich ponuku o takmer desať percent. Navrhnutý model financovania cez projektové dlhopisy bol vypracovaný v spolupráci s koncesionárom Granvia a dvomi renomovanými svetovými finančnými inštitúciami – Deutsche Bank a HSBC. Na refinancovanie bola využitá priaznivá situácia na finančných trhoch, vďaka čomu sa podarilo kompletne nahradiť pôvodné úvery novými zdrojmi, ktoré sa získali emisiou projektových dlhopisov s 26-ročnou splatnosťou.

Rýchlostná cesta R1 Pribina je doteraz jediný slovenský cestný PPP projekt financovaný aj postavený súkromnou spoločnosťou. Ide o vyše 50-kilometrový úsek rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a severný obchvat Banskej Bystrice.

Martin Kóňa
hovorca Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb

BRATISLAVA 3. decembra – Ani tradičné vianočné sviatky nie sú imúnne voči novým zmenám zákazníckeho správania. Popri vianočkách sa na sviatočných či predsviatočných tabuliach zjavujú štóly z Rakúska, vedľa kapra sa na stoloch udomácňuje losos alebo iné morské špeciality. „Z roka na rok vnímame v tomto období rastúci dopyt po krevetách,“ podčiarkuje Peter Piešťanský, manažér komerčného oddelenia spoločnosti Tesco Stores SR, a.s. zodpovedný za sortiment mäsa a rýb.

Vianočná ponuka delikates v obchodoch preto verne odráža zastúpenie tradičných i nových chutí zákazníkov. Dominantné zastúpenie si stále uchovávajú klasické dobroty. „No i pri nich sú citeľné posuny. Napríklad kapry v slovenských domácnostiach neplávajú už tak často vo vani, ale zjavujú sa v chladničkách v podobe podkovičiek,“ pokračuje Peter Piešťanský.

Pri vianočnom hodovaní sa však k slovu dostáva i teľacina, jahňacina či divina alebo i hovädzí steak. „Zároveň stojí za pozornosť, že ak zákazníci siahajú po tradíciách, chcú si byť istí, že ide o nefalšované pôvodné receptúry, “ nadväzuje Peter Piešťanský. Svoje slová ilustruje na príklade značky Tesco Pravá chuť. Značka totiž zastrešuje klasické slovenské špeciality pripravované podľa pôvodných receptúr. Či už ide o tradičné údené alebo napríklad o šovdru krkovička či šovdru stehno. „Dostávame sa tak do zaujímavého paradoxu. Najmä mladé moderné rodiny majú na Vianoce chuť experimentovať alebo presne naopak – zachovať si sviatky v tej najtradičnejšej podobe,“ uzatvára Peter Piešťanský. Nové trendy sa nevyhli ani mliečnym produktom. V ponuke delikates si tak zákazníci nájdu napríklad i novú značku syrov Ambrosi s originálnym talianskym pôvodom.

Konzervatívnejším segmentom počas Vianoc ostávajú pekárenské výrobky. „No i tu je priestor pre novinky. Preto sme napríklad tento rok uviedli do ponuky šesťprútovú vianočku vyrábanú lokálnymi dodávateľmi v rámci celého Slovenska,“ pridáva sa Martin Furdík, manažér komerčného oddelenia spoločnosti Tesco Stores SR, a.s. zodpovedný za sortiment pečiva. No ako dodáva, práve vedľa vianočky sa na vianočných stoloch zjavujú i pekárenské delikatesy z iných krajín. Príkladom sú rakúske vianočné štoly či exkluzívne bábovky Panettone.

V ponuke pečiva svoje miesto tento rok získa i ďalšia slovenská špecialita – chlieb oškvarkový s cibuľou, ktorú práve Tesco uviedlo ako prvé na trh. „Záujem pociťujeme aj o naše výrobky z chránených dielní napríklad o Tesco čajové pečivo, ktoré vyrába chránená dielňa Kandy,“ podotýka Martin Furdík. Špeciálnu kategóriu predstavujú i ručne vyrábané perníkové chalúpky Medex. Pričom každá jedna je originál.

Čo sa však na Vianociach nemení sú nákupy rodín zvyknutých si na sviatky piecť či pripravovať tradičný zemiakový šalát. Práve preto vianočné sviatky sú obdobím roka, kedy prudko rastú predaje majonéz Tesco Pravá chuť. Rovnako to platí i pri tukoch na pečenie, margarínoch či mascarpone. „Práve záujem o mascarpone rastie doslova z roka na rok,“ uzatvára Vladimír Hikker manažér komerčného oddelenia spoločnosti Tesco Stores SR zodpovedný za mliečne výrobky. Rovnako to platí o vajíčkach. Práve v tejto oblasti Tesco pre svojich zákazníkov prinieslo ďalšiu novinky. Farebne odlíšilo obaly podľa typov chovu a zároveň zvýraznilo veľkosti vajíčok. „Tým pádom sa zákazníci ľahšie zorientujú v našej ponuke,“ uzatvára Vladimír Hikker.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

28. novembra 2013 sa v Banskej Štiavnici v priestoroch Slovenského banského múzea - Kammerhof, uskutočnil prvý ročník odovzdávania vyznamenaní ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za mimoriadny prínos v oblasti vedy a techniky - strong Cena Samuela Mikovíniho /strong .

Prohlédněte si nový leták dm drogerie špeciálna ponuka. Platnost letáku 1. 12. - 15. 12. 2013.

Prohlédněte si nový leták aktuálny leták Dr.Max. Platnost letáku 1. 12. - 31. 12. 2013.

Prohlédněte si nový leták mimoriadný leták ASKO. Platnost letáku 2. 12. - 8. 12. 2013.

Prohlédněte si nový leták Expert Elektro akčná ponuka. Platnost letáku 4. 12. - 10. 12. 2013.

Prohlédněte si nový leták mimoriadný leták ProELEKTRO. Platnost letáku 4. 12. - 24. 12. 2013.

Prohlédněte si nový leták HORNBACH akciová ponuka. Platnost letáku 29. 11. - 2. 1. 2014.

Prohlédněte si nový leták akciový leták Pet Center. Platnost letáku 1. 12. - 31. 12. 2013.

Prohlédněte si nový leták aktuálna nabídka Mobelix. Platnost letáku 2. 12. - 15. 12. 2013.

Prohlédněte si nový leták špeciálny leták bauMax. Platnost letáku 2. 12. - 15. 12. 2013.

Prohlédněte si nový leták extra ponuka Decodom. Platnost letáku 1. 12. - 31. 12. 2013.

BRATISLAVA 2. decembra – Napätie v súvislosti so sporným súostrovím Diaoyutai (jap. Senkaku) vo Východočínskom mori sa nedávno opäť vystupňovalo kvôli vyhláseniu zóny vzdušnej obrany Čínou (ČĽR), ktoré sprevádzalo oznámenie o uskutočnení „núdzových obranných opatrení“ v prípade nepodriadenia sa.

Japonsko a Spojené štáty okamžite rôznymi spôsobmi protestovali, kým EÚ naliehala na zúčastnené strany, aby zachovali pokoj a zdržanlivosť a pokúsili sa o diplomatický spôsob hľadania mierového riešenia založeného na spolupráci.

Nan-yang Lee, vedúci zastúpenia Taiwanu v Slovenskej republike, vyjadril svoje znepokojenie a povedal, že ako strana, ktorá si tiež nárokuje suverenitu nad súostrovím Diaoyutai, vyhlásila Čínska republika (Taiwan) v auguste 2012 prostredníctvom prezidenta Ma mierovú iniciatívu vo Východočínskom mori, vyzývajúcu všetky dotknuté strany, aby zachovali zdržanlivosť a vyhýbali sa nepriateľskému konaniu: aby odložili spory, neupúšťali od dialógu a dodržiavali medzinárodné právo spôsobom umožňujúcim vyriešenie sporov mierovou cestou.

Vláda Čínskej republiky je hlboko znepokojená vývojom v tomto regióne a jednoznačne nalieha na všetky zúčastnené strany, aby vyriešili predmetný spor o oblasť prostredníctvom dvojstranných a viacstranných mierových rokovaní tak, aby bolo možné spoločne udržať oblastný mier a stabilitu.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk.

BRATISLAVA 2. decembra – Napätie v súvislosti so sporným súostrovím Diaoyutai (jap. Senkaku) vo Východočínskom mori sa nedávno opäť vystupňovalo kvôli vyhláseniu zóny vzdušnej obrany Čínou (ČĽR), ktoré sprevádzalo oznámenie o uskutočnení „núdzových obranných opatrení“ v prípade nepodriadenia sa.

Japonsko a Spojené štáty okamžite rôznymi spôsobmi protestovali, kým EÚ naliehala na zúčastnené strany, aby zachovali pokoj a zdržanlivosť a pokúsili sa o diplomatický spôsob hľadania mierového riešenia založeného na spolupráci.

Nan-yang Lee, vedúci zastúpenia Taiwanu v Slovenskej republike, vyjadril svoje znepokojenie a povedal, že ako strana, ktorá si tiež nárokuje suverenitu nad súostrovím Diaoyutai, vyhlásila Čínska republika (Taiwan) v auguste 2012 prostredníctvom prezidenta Ma mierovú iniciatívu vo Východočínskom mori, vyzývajúcu všetky dotknuté strany, aby zachovali zdržanlivosť a vyhýbali sa nepriateľskému konaniu: aby odložili spory, neupúšťali od dialógu a dodržiavali medzinárodné právo spôsobom umožňujúcim vyriešenie sporov mierovou

Vláda Čínskej republiky je hlboko znepokojená vývojom v tomto regióne a jednoznačne nalieha na všetky zúčastnené strany, aby vyriešili predmetný spor o oblasť prostredníctvom dvojstranných a viacstranných mierových rokovaní tak, aby bolo možné spoločne udržať oblastný mier a stabilitu.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax