BRATISLAVA 17. mája 2018 – Harlan Coben je špička medzi autormi detektívok. Svetová trieda, čo dokazujú nielen ocenenia, predaje, ale najmä ohlasy jeho fanúšikov. Novinka Nevzdávaj sa dokazuje, prečo patrí medzi najobľúbenejších autorov. Budete ju hltať od prvých strán a užívať si pátranie po tajomstvách, ktoré dokážu ničiť životy!

Život detektíva Napoleona Dumasa, zvaného Nap, z predmestia v New Jersey sa navždy zmenil v poslednom ročníku strednej školy. Jeho brata, dvojča Lea, a priateľku Dianu vtedy našli mŕtvych na železničnej trati a Maura, ktorú pokladal za svoju životnú lásku, bez akéhokoľvek vysvetlenia zmizla. Celých pätnásť rokov Nap pátral po Maure a nepodarilo sa mu ani vysvetliť Leovu smrť. Teraz sa zdá, že by napokon predsa len mohol dosiahnuť, po čom tak veľmi túži.
V aute podozrivého z vraždy sa nájdu Maurine odtlačky a Nap sa vydáva na tŕnistú cestu za odpoveďami. Tie však vedú len k ďalším otázkam – o milovanej žene, o priateľoch z detstva, o ktorých si myslel, že ich pozná, o opustenej vojenskej základni v meste, kde vyrastal, a najmä o Leovi a Diane, ktorých smrť je možno ešte oveľa temnejšia a desivejšia ako v najhorších predstavách.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Valdo Kobielsky:

Harlan Coben sa preslávil aj sériou kníh o Myronovi Bolitarovi a ďalšou sériou pre mladších čitateľov, ktorá opisuje dobrodružstvá Myronovho bratanca Mickeyho Bolitara.
Cobenove knihy vychádzajú v 43 jazykoch po celom svete a vo vyše desiatke krajín patria medzi najväčšie bestsellery. Je držiteľom významných literárnych cien.

Začítajte sa do detektívky Nevzdávaj sa:

Bejzbalku som si držal tesne pri nohe, aby ju Trey – aspoň som predpokladal, že je to Trey – nevidel.
Ten, ktorého som mal za Treya, sa ku mne blížil s umelo opálenou pleťou, emo ofinou a nezmyselnými kmeňovými tetovaniami okolo nafúknutých bicepsov. Ellie ho opísala ako „čistokrvného odroňa“. Tento chlap presne tak aj vyzeral.
Aj tak som sa však musel uistiť, že mám toho pravého.
„Trey?“
Prestal sa knísavo prechádzať, zvraštil obočie ako nefalšovaný kromaňonec a spýtal sa: „Kto to chce vedieť?“
„To ti mám akože povedať, že ja?“
„Ha?“
Vzdychol som si. Vidíš, s čím tu mám do činenia, Leo?
„Spýtal si sa, kto to chce vedieť,“ pokračoval som. „Akoby si bol podráždený. Keby som na teba zavolal ,Mike?‘, asi by si neodvetil len, že si ťa s niekým mýlim. Tým, ako si sa naježil, si mi vlastne prezradil, že naozaj si Trey.“
Mali ste vidieť, ako zmätene sa ten chmuľo tváril.
Spravil som krok k nemu. Palicu som stále držal mimo jeho zorného uhla.
Trey sa hral na veľkého gangstra, no cítil som, ako z neho vyžaruje strach. Sálal z neho ako teplo z rúry. Neprekvapilo ma to. Som celkom slušne urastený – rozhodne nepripomínam drobnú ženu, ktorú môže otĺkať, aby sa cítil mocnejší.
„Čo chceš?“ spýtal sa ma.
Ďalší krok k nemu.
„Porozprávať sa.“
„O čom?“
Švihol som jednou rukou, lebo tak je to rýchlejšie. Koniec palice mu švihol do kolena. Trey zavyl, no nespadol. Chytil som ju obomi rukami. Pamätáš sa, ako nás to v detskej lige učil tréner Jauss, Leo? Palicu dozadu, lakeť dohora. Opakoval to v jednom kuse. Koľko sme vtedy mali, Leo? Deväť? Desať? To je už vlastne jedno. Aj tentoraz som to spravil presne tak, ako nás učil tréner. Palicou som sa zahnal celkom dozadu, lakeť som vysunul dohora a pri údere som spravil krok vpred.
Ťažké drevo naplno dopadlo na to isté koleno ako predtým.
Trey šiel k zemi ako podťatý. „Prosím…“
Tentoraz som zdvihol palicu nad hlavu ako keď sa rúbe drevo a vložil som do úderu všetku silu a rozbeh. Znova som mieril na to isté koleno. Pri dopade som cítil, ako v ňom čosi povolilo. Trey zavýjal. Opäť som zdvihol palicu. To si už Trey držal koleno oboma rukami, aby si ho ochránil. Kašlať na to. Skúsime to inde, nech máme istotu, no nie?
Namieril som ju na členok. Keď naň dopadla, normálne sa pod ňou rozpučil ako huspenina. Vydalo to zvuk, ako keď šliapneš čižmou do suchých konárikov.
„Nikdy si mi nevidel do tváre,“ povedal som mu. „Ak povieš jediné slovo, vrátim sa a zabijem ťa.“
Na odpoveď som nečakal.
Pamätáš sa, ako nás otec prvý raz zobral na zápas veľkej bejzbalovej ligy, Leo? Bolo to na štadióne Yankees. Sedeli sme v boxe pri tretej báze. Obaja sme mali celý čas na ruke bejzbalovú rukavicu v nádeji, že k nám priletí zatúlaná loptička. Samozrejme, nepriletela. Pamätám sa, ako otec vyvracal tvár k slnku. Spomínam si na ten jeho úsmev a staromódne slnečné okuliare na očiach. Bol super, no nie? Ako Francúz vôbec nepoznal pravidlá – aj preňho to bol prvý veľký zápas v živote –, ale vôbec mu na tom nezáležalo, nemám pravdu? Preňho bolo dôležité len to, že je vonku so svojimi dvojičkami.
To mu vždy dokonale stačilo.
O tri ulice ďalej som zahodil palicu do kontajnera pri samoobsluhe 7-Eleven. Na rukách som mal rukavice, takže som na nej nenechal odtlačky. Kúpil som si ju pred rokmi na blšom trhu neďaleko Atlantic City. Neexistuje, aby ju niekto vystopoval až ku mne. Niežeby som sa toho bál, to nie. Policajti sa nepôjdu potrhať, aby medzi lepkavými odpadkami hľadali dôkazy o útoku na totálneho chruňa ako Trey. Možno v televízii, ale nie v skutočnosti. V reálnom živote to jednoducho pripíšu miestnym rozbrojom, nevydarenému kšeftu s drogami, dlhu u úžerníka alebo niečomu podobnému, za čo si to ten debil vlastne aj celkom zaslúžil.
Prešiel som krížom cez parkovisko a širokým oblúkom som sa vrátil k miestu, kde som nechal auto. Na hlave som mal šiltovku Brooklyn Nets – veľmi obyčajnú – a hlavu som držal stále sklonenú. Zase: Nemyslím si, že by ten prípad niekto bral vážne, ale človek môže naraziť na priveľmi nadšeného zelenáča, ktorý si dá skopírovať záznamy z kamier, alebo také niečo.
Opatrnosť ma nič nestojí.
Nastúpil som do auta a vyrazil som po Interstate 280 rovno naspäť do Westbridgea. Zazvonil mi mobil. Volala Ellie, akoby nejakým zázrakom vedela, čo robím. Svedomie v ľudskej podobe. Nateraz som ju ignoroval.
Westbridge je predmestie ako z amerického sna. V médiách by ho mohli nazvať „rodinne orientované“, možno aj „zámožné“ či dokonca „elegantné“, ale celkom isto by u nich nedosiahlo úroveň „snobského“. Konajú sa tam opekačky rotariánov, oslavy 4. júna, karnevaly klubu Kiwanis, sobotňajšie ranné trhy biofarmárov. Deti sa tam stále vozia do školy na bicykli. Stredoškolské futbalové zápasy majú slušnú návštevnosť, najmä keď hráme s hlavnými rivalmi z Livingstonu. Tréner Jauss pred pár rokmi zomrel, ale pomenovali po ňom jedno z ihrísk.
Práve pri ňom som teraz zastal v policajnom aute. Veru tak, som presne taký typ policajta. Myslel som na teba, Leo, ako trčíš v pravom poli. Nechcel si hrať – teraz si to už uvedomujem –, ale chápal si, že bez teba by som asi nehral ani ja. Niektorí pamätníci ešte vždy rozprávajú o tom slávnom fiasku v štátnom semifinále, keď sa mi za celý zápas nepodarilo ani raz odpáliť loptičku. Ty si nemal na to, aby ťa nechali hrať, a tak sa vedenie detskej ligy rozhodlo, že budeš viesť klubové štatistiky. Zrejme to urobili, aby som zbytočne nereptal. Myslím, že vtedy som to ešte nechápal.
Ty si bol vždy múdrejší, Leo. Bol si vyspelejší, a tak ti to zrejme došlo oveľa skôr ako mne.
Odviezol som sa domov a zaparkoval som na príjazdovej ceste. Tammy a Ned Walshovci od vedľa – Ned je pre mňa stále Ned Flanders zo Simpsonovcov, lebo má fúzy ako pornoherec a príliš žoviálne vystupovanie – čistili ríny. Obaja mi zamávali.
„Ahoj, Nap,“ pozdravil ma Ned.
„Ahoj, Ned,“ odzdravil som mu. „Ahoj, Tammy.“
Vždy som taký priateľský. Správam sa ako stelesnenie dobrého suseda. Vieš, som najzriedkavejšie zo všetkých stvorení na predmestí – slobodný bezdetný heterosexuál je tu asi taký bežný ako cigareta vo fitnescentre –, a tak sa veľmi snažím vyzerať normálne, spoľahlivo a nudne.
Aby ma nik nevnímal ako hrozbu.
Pred piatimi rokmi mi zomrel otec, takže ma zrejme vnímajú ako typického čudáka, čo stále žije v rodičovskom dome a utieka sa pred svetom ako Boo Radley. Preto sa snažím mať dom v dokonalom stave. Preto si dávam pozor, aby som si vhodné nápadníčky vodil domov za denného svetla, aj keď viem, že mi to s nimi nevydrží.
Bývali časy, keď by muž ako ja pôsobil dojmom očarujúcej výstrednosti. Obyčajný starý mládenec. Dnes si susedia možno robia obavy, či nie som pedofil alebo niečo podobné. Snažím sa ich čo najkvalitnejšie rozptýliť ešte skôr, ako by mohli vzniknúť.
Väčšina z nich pozná aj príbeh nás dvoch, takže im dáva zmysel, že som ostal bývať práve tu.
Ešte stále som mával Nedovi a Tammy.
„Ako sa drží Brodyho mančaft?“ spýtal som sa.
Bolo mi to jedno, ale imidž je imidž.
„Osem jedna,“ prezradila mi Tammy.
„To je super!“
„Mal by si v stredu prísť na zápas.“
„To by som rád,“ odvetil som.
Rovnako rád by som si nechal vyoperovať obličku príborovým nožom.
Ešte som sa chvíľu usmieval ako taký debil a vošiel som do domu. Z našej spoločnej izby som sa už odsťahoval, Leo. Po tej noci – vždy o nej hovorím ako o „tej noci“, lebo nie som schopný akceptovať termíny ako „dvojitá samovražda“, „nešťastná náhoda“ či dokonca, aj keď tomu nikto neverí, „vražda“ – som už nezniesol predstavu, že mám spať na dolnej z našich dvoch postelí. Miesto toho som trávil noci na prízemí v izbe, ktorej sme hovorili „malá obývačka“. Jeden z nás to asi mal urobiť už dávno, Leo. Naša detská bola v pohode pre dvoch chlapcov, ale pre dvojicu dospievajúcich mužov už bola skrátka pritesná.
Nikdy mi to však neprekážalo. Myslím, že ani tebe.
Po otcovej smrti som sa presťahoval hore do rodičovskej spálne. Ellie mi pomohla prestavať našu detskú na pracovňu s bielymi vstavanými skriňami v štýle, ktorému hovorila „Moderný mestský statok“. Fakt neviem, ako to myslela.
Vyrazil som rovno do spálne a začal som si rozopínať košeľu, keď ktosi zazvonil. Vravel som si, že to bude UPS alebo FedEx a nenamáhal som sa ísť otvoriť. Keď zazvonili znova, napadlo mi, či som si neobjednal niečo, čo sa doručuje len na podpis. Na nič také som si nespomínal. Pozrel som sa z okna spálne.
Policajti.
Mali na sebe civilné šaty, ale ja ich vždy viem rozoznať. Netuším, či je to držaním tela, oblečením alebo niečím nehmotným, ale asi to nebude len tým, že aj ja som poliš a preto vždy rozoznám kolegu. Stál tam muž so ženou. Na sekundu mi blyslo hlavou, že idú kvôli Treyovi – logická dedukcia, nie? –, ale letmý pohľad na ich neoznačené služobné auto (z ktorého tak bije, komu patrí, že by pokojne mohlo mať na oboch stranách veľký nápis „neoznačené policajné vozidlo“) ukázal, že sú z Pennsylvánie.
Bleskovo som si natiahol sivé tepláky a skontroloval v zrkadle, ako vyzerám. Dalo sa to opísať iba slovom „oslnivo“. Teda, možno aj inak, ale toto sa mi páčilo najväčšmi. Zbehol som dolu schodmi a siahol som po kľučke.
Netušil som, čo ma za tými dverami čaká.
Netušil som, Leo, že ma to privedie naspäť k tebe.

Milan Buno, literárny publicista

The post Veľké tajomstvá a drobné lži zničia všetko appeared first on PR servis.

Adriane Macháčovej práve vyšla kniha Milujem tvoje lži, v ktorej píše o tom, ako chceme všetci poznať svojich rodičov. Mladá hrdinka Katarína je totiž dcéra alkoholičky a vychovala ju babička. Po jej smrti sa rozhodne, že vyhľadá svojho otca a od základov zmení svoj dovtedajší  život. Verí, že  konečne zlomí svoj neradostný osud…

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Adriane Macháčovej práve vyšla kniha Milujem tvoje lži, v ktorej píše o tom, ako chceme všetci poznať svojich rodičov. Mladá hrdinka Katarína je totiž dcéra alkoholičky a vychovala ju babička. Po jej smrti sa rozhodne, že vyhľadá svojho otca a od základov zmení svoj dovtedajší  život. Verí, že  konečne zlomí svoj neradostný osud…

Katarína nájde po smrti starej mamy v zaprášenom kufri list od otca, ktorého nikdy nepoznala. Verí, že  stretnutie s ním môže všeličo zmeniť.
Boris Klen ju pozve na večierok, kde chce dcéru predstaviť snobskej rodine a niektorým vybraným spolupracovníkom. Všetko však dopadne inak, ako si Katarína vysnívala. Kto má záujem na tom, aby dievča navždy zmizlo zo života úspešného podnikateľa?
Jeho manželka Klaudia, dcéra Lujza alebo ktosi tretí?
A akú úlohu v hre o Katarínin život zohráva Zlatica Vitarovićová?

„Tento román je pre mňa ako autorku prelomový, nakoľko po prvý raz sa čitateľovi jedna z postáv prihovára v prvej osobe,“ vysvetľuje Adriana Macháčová. „Rozprávanie Kataríny je retrospektívne popretkávané celým príbehom. Túto zmes neutrálneho rozprávača s pohľadom dievčaťa som zvolila preto, aby boli otázky a odpovede intímnejšie. Katkine príbehy čitatelia nespoznajú tak, ako sa skutočne diali, ale ako ich sama, zo svojho pohľadu, prežívala.“

Ľudia zo všetkého najviac ohovárajú šťastie.
Françoise Saganová

ADRIANA MACHÁČOVÁ napísala romány Cudzie vzťahy, Žena vplyvného muža, Dobré dni sa začínajú v noci / V slepej uličke, Striptíz duší, Nebezpečný muž, Nikdy never ryšavke, Hubertove ženy, Milostný poker, Keď láska zabíja, Tieň pochybností a A teraz ma pobozkaj. V časopise Slovenka jej vyšiel krátky román na pokračovanie s názvom Prečo práve ja?
S publicistom Róbertom Dydom vydala romány Šokujúca aféra, Vieme prví a Škandál v lepšej spoločnosti.
Knihy Adriany Macháčovej vychádzajú aj v českom a nemeckom preklade.

Začítajte sa do novinky Milujem tvoje lži:

Piatok 22. septembra, 18.35

Rúž sa jej vyšmykol z ruky, cinkol o roh kozmetického stolíka a dopadol do dlhého vlasu sivého vlneného koberca. Paula sa poň zohla. Zastonala. Puzdrové čierne šaty ju zvierali ako kazajka. Neznášala ich, hoci v nich vyzerala dobre a dali vyniknúť jej štíhlej postave.
„Paula, už si hotová?“ opýtal sa Milan za jej chrbtom.
Zvrtla sa a neprítomne naňho pozrela. Už teraz bola unavená a deprimovaná z večera, čo ju čaká. Večierok u manželovho šéfa bude naisto veľkolepý, mala by sa tešiť. Kopa zbohatlíkov, čo lyžujú vo Švajčiarsku, smažia sa na jemnom piesku lagún súkromných ostrovov okolo Tahiti a narodeniny oslavujú v Las Vegas. Niekedy premýšľa, či sa im to naozaj takto páči, alebo ich ustavične niečo núti vymýšľať si exotické výlety a žúry v nezvyčajnom prostredí, len aby urobili okolo seba rozruch.
„Hádam sa ten starý chren neposerie, keď prídeme o minútu neskôr,“ odvrkla.
Nikdy sa s Milanovým šéfom nestretla. Z jeho slov si ho predstavovala ako malého, tučného Napoleona, ktorý si výzor kompenzoval veľkým, sebavedomým egom. Dnes konečne spozná uznávaného bosa renomovanej stavebnej firmy a niekoľkých Milanových kolegov aj s ich manželkami.
„Prestaň!“ zavrčal Milan.
„Čo je? Nemrač sa, veď ho tak sám voláš,“ zatiahla znechutene.
„Dnes nie! Rozumieš, dnes nie!“ varovne vztýčil ukazovák. „Veľmi dobre vieš, ako mi na tej návšteve záleží. Potrebujem sa ukázať v dobrom svetle, inak je povýšenie v zadku. Ide o moju budúcnosť!“ dodal dramaticky.
Paula si zahryzla do spodnej pery, aby sa nerozosmiala, a s neskrývaným sarkazmom si Milana premerala od hlavy až po päty. Už ani nevie, prečo sa zaňho vydala. Nejasne sa jej vybavil čiernovlasý, pekný, vysoký, mladý muž, ktorému sa pod úzkymi rukávmi košele napínali svaly. Hlavu mal plnú ideálov a plánov. Po šestnástich rokoch manželstva má doma vypĺznutého kocúra, čo zráža opätky a hrbí chrbát pred každou autoritou. Desať rokov sedí za tým istým stolom, monitoruje verejné stavebné zákazky v Európskej únii a vyhľadáva potenciálne príležitosti, po ktorých by mohol ich podnik skočiť. Nebyť jeho odhadov, zrejme by sa Klenovej firme tak dobre nedarilo. Keby bol Milan priebojnejší, už dávno by oddeleniu šéfoval a mal by podstatne vyšší plat aj kompetencie. Takto sa k hornej špičke nikdy neprepracuje.
„Kto tam vlastne bude?“ opýtala sa ľahostajne.
„Ktorú si mám dať?“ Milan z vešiačika stiahol dve kravaty. „Modrú alebo červenú?“ prikladal si ich postupne k hrudi.
Paula prstom ukázala na modrú v jeho ľavej ruke. „Kto tam teda bude?“ opýtala sa ešte raz.
„Už som ti to predsa hovoril,“ odsekol.
„Nie, nehovoril!“ zaprotestovala.
„Nepočúvala si ma!“
„Tak mi to povedz ešte raz.“
„Dvaja Klenovi zástupcovia a šéf ekonomického odboru. Všetci s manželkami,“ zasyčal, zaväzujúc si kravatu.
„Ktorého z nich máš nahradiť?“
„Nebuď protivná!“ vyštekol. „Radšej si švihni,“ posúril ju. „Už bude trištvrte. Taxík čaká.“
Paula pozrela do zrkadla a naniesla si na pery ostročervený rúž.
„Inak, od asistentky som zistil,“ pokračoval Milan, obzerajúc sa v zrkadlových dverách veľkej šatníkovej skrine, „že Klenova žena sa volá Klaudia a má…“
„Budem hádať,“ skočila mu Paula do reči. „Má kozmetický salón!“ zvolala posmešne.
„Nie,“ mávol rukou, akoby odháňal dobiedzavý hmyz.
„Tak butik v centre,“ tipovala.
„Realitnú kanceláriu,“ informoval ju sucho.
„Fí, pozoruhodné,“ afektovane hvizdla. „Koľko majú tých nehnuteľností, že potrebujú vlastnú realitnú kanceláriu?“ opýtala sa žlčovito.
Milan zvraštil vysoké čelo: „Čo ťa žerie?“
„Nič!“ odvrkla.
„Daj si pohov, Paula, a buď v pohode.“
„Čo mi tým idiotským buď v pohode chceš naznačiť?“
„Hlavne nerozoberaj, ako sa otvárajú nožnice medzi ľuďmi, čo je tvoja obľúbená téma,“ rozhodil rukami.
„Nechápem prečo? Podľa teba to nie je vážny problém?“
„Nie je to naša vec!“ uzemnil ju.
„Vieš vôbec, ako niektorí ľudia živoria?“
„Tragédia,“ uškrnul sa.
„Somár!“ šepla Paula.
„Okej, už stačilo!“ Milan ju rázne zastavil zdvihnutou rukou. Ešte chvíľa a rozhorí sa medzi nimi ďalšia hádka. Už vírila v ovzduší ako tornádo. V poslednom čase sa nevedia normálne porozprávať. Celý týždeň jej ustupuje. Obrnil sa nevšímavosťou, len aby mu dnešný večer vyšiel a nedorazili na návštevu ako dve rozzúrené hyeny.
„Urob mi radšej ešte jeden drink,“ požiadala ho Paula.
„Už si mala dosť!“
„Dva poháriky vodky s džúsom je dosť? Nebuď smiešny, jeden si ešte môžem dať. Alkohol má priaznivé účinky na činnosť srdca. Nechcem, aby ma tam kleplo,“ zasmiala sa.
„Nemala by si chľastať! Evidentne máš dosť! Odchádzame!“ Milan sa znechutene zvrtol. Dupotajúc prešiel spálňou a cez úzku chodbu k vchodovým dverám. Pod pazuchu si strčil nekresťansky drahú fľašu jantárového koňaku Courvoisier pre šéfa a do ruky vzal našuchorenú kyticu červených ruží pre hostiteľku. „Paula!“ zareval na ženu a poklopal špičkou topánky po sivých dlaždiciach.
„Už idem,“ hlesla a prstami si začesala plavé vlasy. Neochotne vstala a vhupla do lakovaných čiernych ihličiek. Bolo jej na vracanie. Ešte jeden pohárik by si mala dať, napadlo jej, nech je pripitá. Aspoň by nevnímala, čo sa okolo nej deje a hovorí.
Úspech a bohatstvo iných ju zraňovali. Vyštudovala právo, ale nikam to nedotiahla. Po materskej zakotvila na právnom oddelení jednej z veľkých bánk a zjednodušene povedané, v spolupráci s exekútorom pripravuje neplatičov a dlžníkov o strechu nad hlavou. Fakt záslužná činnosť, pomyslela si trpko. Koľko ľudí ju musí nenávidieť!
Obaja s Milanom akoby nič neurobili správne. Vlastne, opravila sa v duchu, ich pätnásťročná dcéra sa vydarila. Paula sa pousmiala pri spomienke na Nikolu. Verila, že v živote bude priebojnejšia a úspešnejšia než jej rodičia. V septembri nastúpila do prvého ročníka gymnázia a už teraz vedela, že sa chce stať lekárkou.
„Paula!“ ozvalo sa z chodby o poznanie nervóznejšie.
Sivé oči vyvrátila k stropu a schmatla červenú listovú kabelku.
„Už som tu,“ prekráčala do chodby. „Kde mám kľúče?“ očami prebehla po dlhej skrinke na topánky.
„Tu!“ Milan ich zvesil z vešiaka a otvoril dvere. „Choď už, zamknem,“ zavelil.
Paula sa rozladene vydala dolu schodmi. Doriti, načo som súhlasila, že s ním pôjdem ku Klenovcom? Bude to mizerný večer a strata času! Prečo som neodmietla? spytovala sa v duchu, no vzápätí nepríjemné otázky zatlačila do úzadia, veď odpoveď na ne dobre poznala. V posledných mesiacoch s mužom nikam nechodia. Obaja sa tvária, že žijú život zaneprázdnených ľudí, ktorých pohlcuje práca. Nebola to však pravda. Na robotu sa len vyhovárajú, ich vzťah pomaly chladne. Majú čo doháňať. Prvým krokom bude návšteva. Trápna návšteva! Dôležité však je, že naruší ich stereotyp a stane sa z nej téma, možno správna a vhodná, o ktorej sa budú môcť do noci zhovárať.
Čo neurobí manželka pre rodinnú pohodu, uškrnula sa v duchu a potlačila ťažkú bránu.

Milan Buno, literárny publicista

The post Milujem tvoje lži appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Keď sa pozrieme, čo je úlohou poistiek, zistíme, že už určite viete, že sa starajú o celý systém elektrického vedenia vášho auta, a hlavne o to, aby bol po celú dobu používania chránený. Čo sa týka poistiek, mali by byť uložené a nastavené tak, aby spoľahlivo ochránili elektrické vedenie vo vašom aute čo najsprávnejším spôsobom. Aby to bolo možné, je potrebné zaručiť, že v aute budete používať správne poistky, napríklad akými sú poistky od spoločnosti HELLA . Tento produkt, aj vďaka spôsobu jeho výroby, je schopný zaručiť ochranu pre všetky vodiče vášho auta. Ak sa pýtate, ako je to možné, mali by ste pochopiť, ako daný produkt vlastne funguje.

Vo väčšine áut nájdete celkovo dva panely s poistkami. Jeden je obvykle pri motore a druhý nájdete v motorovom priestore. Poistky HELLA si časom vytvorili veľmi dobrú reputáciu, najmä čo sa týka veľmi efektívnej a spoľahlivej práce všetkých poistiek od tohto výrobcu. Pri nákupe poistiek HELLA je vždy dôležité, aby ste si ich kúpili z dôveryhodného zdroja. Tiež sa určite vždy pozrite do manuálu, ktorý je pribalený k produktu. Produkt je vždy vyrobený tak, aby zaručil ochranu pre vodiče vášho auta, a hlavne aby ste sa nemuseli báť napríklad o ventilátory, riadiacu jednotku motora, alebo ABS systém vášho auta. Pri správnej inštalácii budú všetky vaše zariadenia a spínače neustále veľmi dobre chránené.

Viac informácií na  www. AutoDielyOnline24.sk

The post Recenzia: Poistka HELLA appeared first on PR servis.

Kunsthalle LAB prináša prekvapivú výstavu francúzskeho spisovateľa a zároveň fotografa Michela Houellebecqa. Jeho vizuálnu tvorbu mohli diváci vidieť napr. na výstave Rester Vivant v prestížnom parížskom Palais de Tokyo v roku 2016. Otvorenie výstavy, ktorej kurátorkou je Florence Bonnefous, sa uskutoční vo štvrtok, 17.mája od 18:00 do 20:00. Výstava potrvá do 24.júna 2018.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Kunsthalle LAB prináša prekvapivú výstavu francúzskeho spisovateľa a zároveň fotografa Michela Houellebecqa. Jeho vizuálnu tvorbu mohli diváci vidieť napr. na výstave Rester Vivant v prestížnom parížskom Palais de Tokyo v roku 2016. Otvorenie výstavy, ktorej kurátorkou je Florence Bonnefous, sa uskutoční vo štvrtok, 17.mája od 18:00 do 20:00. Výstava potrvá do 24.júna 2018.

Michel Houellebecq (1956) je od deväťdesiatych rokov 20. storočia jedným z najprekladanejších a najčítanejších francúzskych spisovateľov. Ešte predtým, ako zahájil svoju literárnu kariéru, študoval fotografiu na École Nationale Louis Lumière v Paríži. Svoje snímky po prvýkrát predstavil v Pavillon Carré de Baudoin v Paríži (Before Landing, 2014), neskôr vystavoval v Palais de Tokyo v Paríži (Rester Vivant, 2016), alebo na Manifeste 11 v Zürichu (2016). Výstava v Kunsthalle LAB zahŕňa výber sedemnástich fotografií, ktoré boli pôvodne prezentované na výstave Rester Vivant v Paríži.
Houellebecq vo všeobecnosti považuje slová za koncept a literatúru za jediné konceptuálne umenie, pretože nič nemožno vyvrátiť, potvrdiť, ani zosmiešniť bez konceptu a slov. Okrem toho, že je literárnym fenoménom, známy je aj svojimi filmami a fotografiami, na ktoré sa zameriava aj aktuálna výstava v Kunsthalle LAB. Medzi fotografiou a poéziou nachádza nevšedne opozitný vzťah. Napriek tomu, že poézia mu síce umožňuje to, na čo mu fotografia nepostačuje – vyjadrovať pocity, je ich spoločnou črtou tvorba nepopierateľných výpovedí. Za kľúčový moment fotografie autor považuje „rámovanie“ skutočnosti. Vystriháva fragmenty zo sveta tak, aby sa zdalo, že okolo neho nič neexistuje. Jeho filozofiou je totálna negácia všetkého mimo záberu.
Leitmotívom jeho fotografií sa stávajú prímestské zóny,  priemyselné predmestia, alebo železničné stanice, avšak nikdy nie ľudia. Pre opis a vyjadrenie človeka preferuje médium
literatúry. Pre zachytenie krajiny zase siaha po fotografii. Na vystavených dielach často nachádzame vyľudnené aj také priestory, ktoré sú bežne preplnené ľuďmi. Divákovi chvíľu potrvá, kým si uvedomí, že nie sú až také prázdne. Houellebecq využíva jednoduchý, ale efektívny trik dlhej expozície, takže vidíme len „pozostatky“ prítomnosti ľudí a života.
Autor pritom o fotografii uvažuje pozoruhodne komplexným spôsobom. Osoba za fotoaparátom je podľa neho médiom, prostredníctvom ktorého sa svet prezentuje. Nie je subjektom, ktorý určuje, kde má fotoaparát stáť, alebo kedy sa má stlačiť spúšť, nehovoriac o aktuálnych možnostiach dodatočnej digitálnej manipulácie a postprodukcie. Prezentované fotografie ponúkajú obrazy, ktoré spolu nielenže vzájomne korešpondujú, alebo sú naopak v rozpore, ale v našej „window gallery“ okrem toho aj komunikujú s okolitým svetom.

Florence Bonnefous je francúzska galeristka pôsobiaca v Paríži. Spolu s Edouardom Merinom v roku 1990 v Nice založila galériu Air de Paris, ktorá sa neskôr, v roku 1994, presťahovala do Paríža. Prvá výstava v galérii niesla názov Les Atelier du Paradise a bola koncipovaná ako spontánny film v reálnom čase konajúci sa v galérii.

MICHEL HOUELLEBECQ
Kurátorka: Florence Bonnefous
Otvorenie: štvrtok, 17. máj 2018 od 18:00 do 20:00
Trvanie: 18. máj – 24. jún 2018
Miesto: Kunsthalle LAB

The post Michel Houellebecq appeared first on PR servis.

Osem koncertov v piatich bratislavských sálach, Mirbachov palác, Zrkadlová sieň, Malá sála Slovenskej filharmónie, Koncertná sieň Klarisky, Dvorana HTF VŠMU, majstrovská trieda    pre študentov, komentovaná skúška, koncert v Novej synagóge v Žiline – to je ponuka 23. ročníka medzinárodného festivalu Dni starej hudby, ktorý sa uskutoční od nedele 27. mája do nedele 10. júna 2018. Organizátorom festivalu je od tohto roku Hudobné centrum v spolupráci s Centrom starej hudby.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Osem koncertov v piatich bratislavských sálach, Mirbachov palác, Zrkadlová sieň, Malá sála Slovenskej filharmónie, Koncertná sieň Klarisky, Dvorana HTF VŠMU, majstrovská trieda pre študentov, komentovaná skúška, koncert v Novej synagóge v Žiline – to je ponuka 23. ročníka medzinárodného festivalu Dni starej hudby, ktorý sa uskutoční od nedele 27. mája do nedele 10. júna 2018. Organizátorom festivalu je od tohto roku Hudobné centrum v spolupráci s Centrom starej hudby.

Tohtoročnou témou festivalu je Florilegium hudobných štýlov. Dramaturgickým akcentom Florilegium musicum, v preklade hudobná kytica, ktorá predstavuje miešanie a pestrosť hudobných štýlov, najmä talianskeho, francúzskeho a nemeckého, ktoré spolu vytvárajú hudobné kytice.

Počas festivalu sa v Bratislave predstavia špičkové domáce a zahraničné súbory starej hudby. Taliansku hudbu 17. storočia predstaví v súčasnosti jeden z najvýznamnejších talianskych súborov starej hudby La Venexiana (nedeľa, 10. 6. 2018, 19.00, Klarisky, Laudate Dominum – skladatelia sakrálnej hudby v 17. storočí ). Francúzsku barokovú hudbu  renomovaný súbor Les Folies Françoises (nedeľa, 3. 6. 2018, 19.00, Klarisky, François Couperin „Le Grand“ – 350. výročie narodenia). Zážitkom bude hosťovanie anglického súboru The Rose Consors of Viols, ktorý uvedie  najslávnejšie skladby anglického lutnistu a skladateľa Johna Dowlanda určené pre súbor starých viol, ktoré na Slovensku prakticky nie je možné počuť. Koncert bude zároveň dramaturgickou ukážkou prepojenia starého s novým. V programe zaznejú aj  dve diela súčasných skladateľov – Pavla Šimaia, Slováka žijúceho vo Švédsku a Angličana Ivana Moodyho (utorok, 5. 6. 2018, 19.00, Klarisky, Vášnivé pavany a rozlet fantázie).

The Rose Consors of Viols. Foto: Hudobné centrum

Nebudú chýbať domáce súbory pre starú hudbu, Musica aeterna (um. vedúci Peter Zajíček) a Solamente naturali (um. vedúci Miloš Valent). Musica aeterna v spolupráci so Štetínskym vokálnym projektom (um. vedúci Paweł Osuchowski) predstavia neznámu poľskú hudbu 17. storočia (streda, 6. 6. 2018, 19.00, Klarisky, Kráľovské koncerty a hudba starého Poľska). Koncert sa uskutoční vďaka podpore Poľského ministerstva kultúry a Visegrádskeho fondu. Súbor sa  predstaví  aj v Slovenskej filharmónii. Jeden z koncertov cyklu Stará hudba je pravidelne  súčasťou festivalu. V bratislavskej Redute zaznejú orchestrálne suity bratislavského rodáka Johanna Sigismunda Kussera. Jedným z vrcholov programu bude Koncert pre hoboj a orchester benátskeho skladateľa Alessandra Marcella, ktorý patrí k najobľúbenejším sólovým koncertom pre tento nástroj. Zaznie v interpretácii špičkového talianskeho interpreta Alfreda Bernardiniho (utorok 29. 5. 2018, 19.00, Malá sála SF, Florilegium musicum). Členovia súboru Solamente naturali (um. vedúci Miloš Valent) predstavia tvorbu najvýznamnejšieho bratislavského skladateľa obdobia klasicizmu Antona Zimmermanna a v novodobej premiére diela neznámeho bratislavského autora Wenzela Kalluscha (nedeľa, 27. 5. 2018, 19.00, Zrkadlová sieň, Hudba z Prešporka pre Bratislavu – koncert novodobých premiér).

Zimmermannova tvorba bude na programe huslistky Moniky Tóth a čembalistky Dory Petéry  z Maďarska v rámci Nedeľného matiné v Mirbachovom paláci (nedeľa 27. 5. 2018, 10.30, Mirbachov palác, Anton Zimmermann: husľové sonáty op. 2).

Skladby „domáceho“ Antona Zimmermanna zaradilo do svojho programu aj medzinárodné zoskupenie Schöllnast Consort, ktorého súčasťou sú aj slovenskí hráči na dobové klarinety, Robert a Ronald Šebestovci (nedeľa 3. 6. 2018, 10.30, Mirbachov palác, Harmonie musique à Presbourg).

Nebude chýbať koncert Forum instrumentorum, na ktorom sa návštevníci oboznámia so zabudnutými hudobnými nástrojmi. Poľský skladateľ a klavirista Slawomir Zubrzycki predstaví violu organistu, nástroj, ktorý sa zachoval na nákresoch Leonarda da Vinciho.  Podľa nich vytvoril Slawomir Zubrzycki svoju verziu nástroja, ktorý spája hru na sláčikovom a klávesovom nástroji. Predstaví ho na bratislavskom koncerte (8. 6. 2018, 19.00, Dvorana VŠMU) a na koncerte v Žiline. (10. 6. 2018, 19.00, Nová synagóga).

Slawomir Zubrzycki. Foto: Hudobné centrum

Všetkých študentov a záujemcov pozývame na dopoludňajšie podujatia festivalu v Koncertnej sieni Klarisky: majstrovskú triedu s témou Interpretácia francúzskej barokovej hudby (pondelok 4. 6. 2018, 9.30 – 13.30) a na Otvorenú, komentovanú skúšku anglického súboru The Rose Consort of Viols (utorok 5. 6. 2018, 9.30).

Vstupenky na koncerty sú v predaji v sieti Ticketportal, v Slovenskej filharmónii (na koncert 29. 5. 2018), v Mirbachovom paláci (na koncerty 27,. 5. a 3. 6. 2018)  a vždy hodinu pred koncertom v mieste konania koncertov.

Hlavný usporiadateľ: Hudobné centrum
Spoluusporiadateľ: Centrum starej hudby

www.hc.sk   www.earlymusic.sk     f Days of Early Music

The post DNI STAREJ HUDBY 18 / Florilegium hudobných štýlov appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Finančná sprostredkovateľská spoločnosť FinGO.sk pokračuje v prepojení online a offline komunikácie s klientmi, otvára novú centrálu v Bratislave.

Spoločnosť FinGO.sk otvára svoju centrálu v moderných priestoroch budovy Polus Tower II. Tu je klientom a partnerom FinGO.sk k dispozícii viac ako 30-členný tím vytvárajúci podporu pre efektívnu prácu finančných sprostredkovateľov s klientmi. Tí pre členov programu FinGO Partner zaisťujú napr. budovanie značky a získavanie nových klientov, vzdelávanie poradcov, komunikáciu s finančnými inštitúciami, administratívnu podporu a ďalšie činnosti tak, aby sa makléri mohli bez starostí sústrediť na prácu pre svojich klientov.

FinGO Premium centrum ako doplnok existujúcich služieb

Súčasťou novej bratislavskej centrály je tiež prvé klientské FinGO Premium centrum. FinGO.sk tak plní ďalší míľnik vo svojej stratégii prepojenia online a offline sveta financií. K unikátnej technologickej platforme, ktorá zjednodušuje kontakt klienta s maklérom a umožňuje rýchlu a efektívnu spoluprácu, FinGO.sk pridáva nadštandardný osobný prístup v novom FinGO Premium centre.

„FinGO premium centrum vnímame ako doplnok k práci našich partnerov – maklérov. Tí sa často špecializujú na určité oblasti a práve FinGO Premium centrum im umožní postarať sa o ďalšie potreby klientov, bez obáv z toho, že by klienta pre seba chcel získať konkurenčný maklér,“ predstavuje hlavný cieľ vzniku FinGO Premium centra Marek Gemainer, riaditeľ divízie obchodu FinGO.sk. „Pre makléra takáto spolupráca predstavuje istotu, že o svojho klienta nepríde pod vplyvom konkurencie. Naopak, získava spokojného klienta a províziu, s vynaložením minimálneho úsilia.“

Klienti FinGO.sk tak pod jednou strechou nájdu komplexné služby od úverov a hypoték, cez životné aj neživotné poistenie až po investície. „Základným princípom našej práce je, aby každý klient FinGO.sk získal produkt či službu, ktorá najlepšie vyhovuje jeho potrebám. Nezávislosť a férovosť FinGO.sk pri zostavení finančných produktov na mieru sú pre nás prioritou,“ hovorí Marta Chachaľáková, riaditeľka FinGO Premium centra.

Umenie Gordany Turuk v centrále FinGO.sk

Krstnou mamou FinGO Premium Centra je uznávaná umelkyňa Gordana Turuk, ktorej diela ozdobili nový interiér nielen pre slávnostné otvorenie.

„Spoločnosti FinGO v nových priestoroch prajem, nech sú tu spokojní nielen členovia tímu, ale predovšetkým klienti, ktorým FinGO poradí a pomôže robiť dobré rozhodnutia v oblasti financií a možno aj v živote. FinGO vnímam ako férovú a dôveryhodnú spoločnosť a verím, že sem sa budú ľudia radi vracať,“ popriala Gordana Turuk na úvod slávnostného otvorenia.

„Diela Gordany Turuk sme pre FinGO Premium centrum vybrali z niekoľkých dobrých dôvodov – na jednej strane oceňujeme estetiku a kreativitu, na strane druhej sú diela pripomenutím toho, že investície môžu mať formu niečoho krásneho a pritom mať aj potenciál vysokého výnosu,“ hovorí Miroslav Tamáš, riaditeľ pre investičné poradenstvo a stratégiu FinGO.sk. A pridáva nezanedbateľný fakt: „Obzvlášť bonitní klienti radi dopĺňajú svoje portfólio o umelecké diela. Tieto dávajú portfóliám nový rozmer a stávajú sa tak viac ako len finančným riešením.  Možno ich tiež chápať ako stabilizačný prvok, ktorého hodnota nie je závislá od výkyvov na finančných trhoch. Pre súkromného investora tak ide z pohľadu financií o racionálne rozhodnutie, ktoré navyše poteší svojou estetikou aj spoločenskou prestížou.“

The post FinGO.sk otvára svoju centrálu v bratislavskej Polus Tower appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Najväčšia banka opätovne pomáhala Lige proti rakovine so zabezpečením najznámejšej zbierky na Slovensku. Lige odpustila poplatky za vklady hotovosti na účet, zabezpečovala spracovanie vyzbieraných peňazí a v rámci dobrovoľníctva viac ako 50 jej zamestnancov pomáhalo s prepočítavaním zberných pokladničiek v centrách Ligy proti rakovine v Bratislave a v Košiciach. Nadácia Slovenskej sporiteľne je generálnym partnerom zbierky už tretí rok.

„Mnohí by povedali, že pripraviť zbierku trvajúcu jediný deň nemôže byť predsa komplikované. Mnohí, ktorí to nikdy neskúsili, ktorí nemajú predstavu o tom, čo znamená organizačne, personálne a finančne zastrešiť Deň narcisov. Zvládnuť sa dá vraj všetko. Ale nie bez skvelých a nadšených ľudí, bez nasadenia, bez dôvery, bez podpory. V Lige proti rakovine sa tešíme, že všetko toto máme. Máme skvelých dobrovoľníkov, máme podporu verejnosti, máme chuť a energiu na prípravu a organizáciu a v neposlednom rade – máme skvelých partnerov. Tým najväčším a veríme, že už tradičným je i Slovenská sporiteľňa. Partner finančný, pomáhajúci znášať nevyhnutné náklady súvisiace so zbierkou, ale i partner pomáhajúci s jej realizáciou. Ďakujeme všetkým zapojeným „sporkárom“, ktorí boli pri tom, keď sa sčítavali výnosy z pokladničiek, ďakujeme všetkým „pobočkárom“, ktorí urýchlili vklad na účet Dňa narcisov. Ďakujeme Slovenskej sporiteľni. Veríme, že nájdete veľa nasledovníkov z radov komerčných firiem, pre ktorých spoločenská zodpovednosť nie je len dobre znejúci pojem. Tešíme sa na vás na budúci rok,“ hodnotí spoluprácu Eva Kováčová, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine.

V rámci dobrovoľníctva sa na pomoci zbierke podieľali hlavne zamestnanci Slovenskej sporiteľne v Bratislave. Počas celého dňa spracovali takmer 12 tisíc bankoviek a vyše 160 tisíc mincí (850 kilogramov) v hodnote takmer 190 tisíc eur. V Košiciach prešlo rukami sporkárov takmer 2 300 bankoviek a vyše 68 tisíc mincí (400 kilogramov) v hodnote 50 tisíc eur. Pokladničky Dňa narcisov, sa nachádzali aj vo všetkých 271 pobočkách Slovenskej sporiteľne a v nich sa vyzbierala a spracovala tiež príjemná suma takmer 7 tisíc eur.

„Mimoriadne si vážime činnosť Ligy proti rakovine. Spolupráca s ňou je na vynikajúcej úrovni a tešíme sa na pokračovanie v nasledujúcich rokoch,“ dodáva Danica Lacová, správkyňa Nadácie Slovenskej sporiteľne.

The post Slovenská sporiteľňa sa aktívne zapojila do 22. ročníka zbierky Dňa narcisov appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Spoločnosť Zetor Engineering Slovakia, a.s., súčasť sektora Engineering HTC INVESTMENTS, a.s, predstavuje projekt taktického obranného vozidla 4×4 GERLACH. Projekt reflektuje najnovšie poznatky z bojových operácií posledných dekád.

Za návrhom, vývojom a realizáciou funkčného prototypu stojí spoločnosť Zetor Engineering Slovakia, spoločnosť založená v júni 2000. Je profesionálnym  R&D centrom pre vývoj, inovácie a komplexné dodávky okrem iného aj v oblasti obranného priemyslu. Na projekte GERLACH participovali aj ďalšie spoločnosti sektora Engineering, patriaceho spoločnosti HTC Investment, a.s., ako napríklad Zetor Enegineering Brno, s.r.o., ktorá je podpísaná pod projektmi pásového vozidla Wolfdog a Fox, či spoločnosť IPM Engineering, s.r.o., s viacerými projektmi. Nemenej dôležité sú skúsenosti spoločnosti ZETOR Tractors v oblasti offroad techniky.

GERLACH – taktické vozidlo budúcnosti

Kľúčovou prednosťou GERLACH-u je fakt, že tento projekt zohľadňuje najnovšie technické, konštrukčné, ale aj bojové skúsenosti 21. storočia. Kým časť konkurentov v tomto segmente sú vozidlá vyvinuté pred niekoľkými desaťročiami, GERLACH ponúka novú úroveň ochrany, modularity, mobility a komfortu pre najrôznejšie typy nasadenia.

GERLACH – vysoký stupeň ochrany, vysoko konkurenčná cena

GERLACH vyniká predovšetkým unikátnou kombináciou dosiahnuteľného stupňa ochrany a vysokej mobility, a to za vysoko konkurenčnú cenu.

Kľúčové vlastnosti GERLACHU:

Voliteľná balistická a protimínová ochrana – umožňuje nakonfigurovať GERLACH až na stupeň ochrany STANAG 4569 Volume 3, teda na jednu z najvyšších úrovní určených do podmienok s ohrozením tzv. IED – improvizovanými nástražnými výbušnými systémami.
Vysoko konkurenčná cena – v základnom prevedení už od 398 tisíc EUR. Cena platí pre všetkých zákazníkov bez rozdielu na cieľový trh.
Vysoká mobilita – kombinácia komfortného priestoru pre posádku – okrem obyvklých 2+2 a 2+3 ponúka GERLACH konfiguráciu aj na nadštandardný počet posádky 2+4. Za dosiahnutím vysokej mobility stoja predovšetkým vlastné  unikátne konštrukčné riešenia a použitie kvalitných kľúčových komponentov od renomovaných európskych dodávateľov.

GERLACH – perspektívny globálny produkt

Projekt GERLACH cieli na všetky trhy, kde prebieha obstarávanie alebo obmena zastaralých viacúčelových vozidiel 4×4. Sme presvedčení, že práve GERLACH je odpoveďou na najnovšie a budúce požiadavky modernizácie armád či bezpečnostných zložiek.

FOX – vozidlo rýchleho nasadenia

Okrem vozidla Gerlach 4×4 vystavuje spoločnosť na veľtrhu aj vozidlo FOX. Ide o vozidlo rýchleho nasadenia s vysokou terénnou priechodnosťou kategórie RDV (Rapid Deployment Vehicle), určené pre potreby špeciálnych síl.

Vozidlo malo výstavnú premiéru na IDET-e v Brne, kde zaznamenalo pozitívne ohlasy u viacerých zákazníkov a podrobilo sa aj zahraničným vojskovým skúškam. Ďalšie info nájdete na www.zetorengineering.sk.

The post Predstavenie novinky na IDEB 2018: GERLACH – Taktické obranné vozidlo 4×4 appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – AuresLab prichádza s ďalšou inováciou – prevozy áut do centier AAA AUTO organizuje aplikácia.

V Žiline majú radi čierne Octavie, banskobystrickí zákazníci sa zaujímajú o hatchbacky s motorom 2.0 TDI a SUV sa predá skôr v Bratislave ako v Liptovskom Mikuláši. Vyplýva to z prvých dát úplne novej aplikácie, ktorú pre potreby autocentier AAA AUTO vyvinulo inovačné laboratórium AuresLab v čele so Stanislavom Gálikom. Aplikácia Stock Allocation, ktorá nemám v Európe obdobu, mapuje nákupné správanie sa zákazníkov, ktorí si prichádzajú po ojazdené vozidlo alebo ho ponúkajú na predaj. Dokáže riadiť presun skladových zásob vozidiel tam, kde je o ne najväčší záujem a zaručuje tak optimálne rozdelenie áut podľa aktuálneho záujmu v mieste predaja. V praxi to znamená, že sieť autocentier AAA AUTO predá viac ako  50 % všetkých áut na úplne inej pobočke, ako ich vykúpi.

„Aplikácia neustále sleduje celý trh s jazdenkami, ktorý na Slovensku tvorí zhruba 500 000 inzerovaných áut ročne. Učí sa z neho a vytvára hypotézy, o čo a kde majú zákazníci najväčší záujem. Na to potom reagujeme rýchlymi prevozmi určitých značiek a typov vozidiel do miest, kde sa k nim ľudia čo najjednoduchšie dostanú,“ hovorí riaditeľ inovačného centra AuresLab siete autocentier AAA AUTO Stanislav Gálik. „Keď napríklad v Liptovskom Mikuláši po zime vykúpime 10 vozidiel typu SUV, je veľmi nepravdepodobné, že by sme ich na rovnakom mieste aj predali. Aplikácia nám okamžite ponúkne miesto, kde by ľudia mali v rovnakej dobe o SUV záujem. Aplikácia je v prevádzke druhý mesiac a už teraz vidíme, že zákazníci vnímajú lepšiu ponuku na všetkých 14 pobočkách,“ približuje Gálik.

Slovenskí zákazníci sú podľa Gálika čím ďalej náročnejší a na ich rastúce nároky je potrebné rýchlo reagovať. „Zákazník si tak môže byť istý, že si v blízkosti svojho bydliska vyskúša vozidlo, po ktorom túži. Nečaká, kým ho privezú z inej pobočky. Aplikácia má zásadný dopad na efektivitu v rámci riadenia skladov,“ dopĺňa Gálik.

Podľa analytika spoločnosti Cyrrus Lukáša Kovandu bude robotizácia prenikať do rôznych odvetví priemyslu stále razantnejšie. Firmy vďaka nej zvýšia produktivitu a efektivitu a udržia si konkurencieschopnosť jednak v rámci lokálneho, ako aj svetového trhu. „Čím viac sa v niektorých odvetviach, medzi ktoré automobilový priemysel patrí, spoľahneme na prácu robotov, tým konkurencieschopnejší budeme,“ pripomína Kovanda.

The post Vďaka umelej inteligencii sa zákazníci dostanú k autu svojich snov rýchlejšie appeared first on PR servis.

Narodeniny sa dajú oslavovať rôznym spôsobom. V spoločnosti Novartis si zamestnanci po celom svete každoročne v máji pripomínajú deň jej vzniku dobrovoľníckymi aktivitami pre rôzne pacientske a neziskové organizácie, detské centrá či domovy sociálnych služieb. Tento deň sa nazýva Deň spolupatričnosti a v tomto roku pripadol na piatok, 11. mája. Všetky aktivity, ktoré s ním súviseli, začali v tento  deň a skončia v júni.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Narodeniny sa dajú oslavovať rôznym spôsobom. V spoločnosti Novartis si zamestnanci po celom svete každoročne v máji pripomínajú deň jej vzniku dobrovoľníckymi aktivitami pre rôzne pacientske a neziskové organizácie, detské centrá či domovy sociálnych služieb. Tento deň sa nazýva Deň spolupatričnosti a v tomto roku pripadol na piatok, 11. mája. Všetky aktivity, ktoré s ním súviseli, začali v tento  deň a skončia v júni.

Ako aj po iné roky, tak aj teraz aktivitám pri príležitosti Dňa spolupatričnosti predchádzal prieskum medzi jednotlivými pacientskymi organizáciami, s čím by potrebovali pomôcť a akým spôsobom by zamestnanci spoločnosti mohli prispieť k ich odbremeneniu a uľahčeniu ich života a činnosti. Popri bežných činnostiach z minulých rokov, ako upratovanie v sídlach pacientskych organizácií, zveľaďovanie interiérových a exteriérových priestorov na vybraných ústavoch či usporadúvanie výletov pre členov pacientskych organizácií sa stále častejšie objavovali hlasy o záujme spríjemniť pacientom pobyt v nemocniciach, ktoré najčastejšie navštevujú. Preto sa Deň spolupatričnosti v roku 2018 niesol práve v tomto duchu.

Aktivity v rámci Dňa spolupatričnosti sa realizujú v spolupráci s vybranými pacientskymi organizáciami a po dohode a v spolupráci so zdravotníckymi zariadeniami, ktoré títo pacienti navštevujú. Aktivity sme podľa potreby a záujmu zamerali na zútulnenie interiérov a revitalizáciu exteriérov, budovanie a vybavenie knižníc pre pacientov, ale aj príjemné posedenie pri knižke v príjemnej spoločnosti a priateľskej diskusii. Do projektu sa zapojilo 5 pacientskych organizácií a 7 zdravotníckych zariadení v Bratislave (Národný onkologický ústav, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, II. neurologická klinika Lekárskej fakulty UK a UNB), Piešťanoch (Národný ústav reumatických chorôb), Banskej Bystrici (Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb) a Košiciach (Východoslovenský onkologický ústav a Neurologická klinika Univerzitnej nemocnice L. Pasteura).

„Spolu so svojimi kolegami na celom svete si pri príležitosti osláv založenia spoločnosti Novartis, pripomíname náš obrovský záväzok zlepšovať život ľudí a pomáhať komunitám. Dobrovoľníctvo a pomoc je pre nás viac, než len tradíciou. Považujeme ich za základné hodnoty našej spoločnosti,“ uviedla Marianthi Psaha, CPO Head spoločnosti Novartis. „V tomto roku sme sa rozhodli urobiť ešte o jeden krok ďalej v našej snahe, a preto sme aj touto cestou chceli prizvať na pomoc verejnosť. Veď viac ľudí spolu vždy viac dokáže. Ak by mal niekto chuť podporiť, naše aktivity aj naďalej, hoci aj len darovaním dobrej knižky alebo zaujímavého časopisu či obľúbených pre pacientov krížoviek, veľmi to uvítame“, dodáva Marianthi Psaha.

O Dni spolupatričnosti Novartis

Deň spolupatričnosti – alebo Community Partnership Day sa každoročne koná vo všetkých pobočkách spoločnosti Novartis už od roku 1996. Od roku 2005 sa ku Dňu spolupatričnosti pripájajú aj zamestnanci na Slovensku. Každý rok venujú svoju pomoc rôznym pacientskym či neziskovým organizáciám, detským centrám, domovom sociálnych služieb. V minulom roku priložilo ruku k dielu viac ako 20 000 zamestnancov z 52 krajín.

Viac info: www.DenSpolupatricnosti.sk

Foto: Novartis Ako pomáhame

Na Národnom onkologickom ústave v Bratislave Deň spolupatričnosti sme nadviazali na úspešné aktivity z minulého roka, kedy tu zamestnanci spoločnosti Novartis vybavili v spolupráci s OZ Amazonky prvú knižnicu pre pacientov a exteriér ústavu skrášlili vysadením stromu magnólie a ružových kríkov. V tomto roku pribudli ďalšie 3 knižnice na rôzne oddelenia ústavu, kvetinová výzdoba na letné terasy pre pacientov, ale aj ďalšie aktivity a prekvapenia pre pacientov.

Na Národnom ústave srdcových chorôb sa aktivity v rámci Dňa spolupatričnosti sústredili na vybavenie oddychových zón pre pacientov. Napriek tomu, že knižnice tu už pacienti k dispozícii majú, nové knižky a časopisy vždy potešia. Pacientom sme pripravili aj nezvyčajné strávenie príjemných chvíľ v spoločnosti zaujímavých ľudí.

II. Neurologická klinika na Bratislavských Kramároch prešla v týchto dňoch rozsiahlou rekonštrukciou. Zamestnanci Novartisu v spolupráci so Združením Sclerosis multiplex Nádej sa radi chopili tejto výzvy a tak teraz v nových pacientskych priestoroch na oddeleniach pribudli nové knižnice a stolíky a v čakárni SM centra zas nové sedačky.

V Piešťanskom Národnom ústave reumatických chorôb venovali zamestnanci spolu s predstaviteľmi Ligy proti reumatizmu SR pozornosť najmä zveľadeniu detského kútika a zariaďovaniu nových priestorov pacientskej organizácie. V detskom kútiku pribudli nielen nové hračky a knižky, ale napríklad aj nový koberček, kde sa deti môžu pohodlne chodiť hrávať alebo čakať na vyšetrenia počas svojho pobytu v nemocnici.

Vo Východoslovenskom onkologickom ústave sa pozornosť dobrovoľníkov z Novartisu v spolupráci s OZ Amazonky sústredila na exteriér nemocnice. Pribudli tu nové stromčeky, kry a kvety, ktoré potešia pohľad nielen samotných pacientov, ale ich návštevníkov.

V Neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura dobrovoľníkov čakala náročná úloha v podobe vymaľovania pacientskej izby. Neostalo však len pri tom, ale aj sem sme dali novú knižnicu a posedenie. V spolupráci so Slovenským zväzom sclerosis multiplex aj tu pribudli knižky a časopisy, ktoré pomôžu pacientom spríjemniť si čakanie na infúziu či vyšetrenie alebo dlhé hodiny svojho pobytu v nemocnici.

V spolupráci s OZ Hlas nášho srdca pacienti Stredoslovenského ústavu srdcových chorôb dostali k dispozícii knižnicu a stojan na časopisy do čakárne, spolu s príjemným posedením. Na stenách ústavu tiež pribudli nové informačné tabule, ktoré zlepšia informovanosť a orientáciu pacientov v zdravotníckom zariadení.

Pokračujeme aj v júni

Podpora aktivít Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska prebieha rôznou formou už roky a počas Dňa spolupatričnosti by nemali chýbať. Aktivity sa však sústredia stretnutie členov ÚNSS, ktoré sa uskutoční v júni. Naši zamestnanci tu už tradične budú tí, ktorí pre pacientov navaria a naservírujú chutné dobroty a pomôžu z hladkým priebehom podujatia.

Ako môžete pomôcť

Dobrovoľnícke aktivity sú síce doménou zamestnancov spoločnosti Novartis, ale zapojiť sa môže každý. Ak máte záujem, potešte pacientov hospitalizovaných v menovaných zdravotníckych zariadeniach zaujímavou a peknou knižkou, ktorá vás v minulosti niečím inšpirovala alebo pre vás bola oporou, pobavením a motiváciou v nejakej životnej situácii. Napíšte do každej knižky malé venovanie či peknú myšlienku, aby pacienti vedeli, že na nich niekto myslí a chce ich povzbudiť aj v ťažkých časoch, ktoré prežívajú. Ak nenájdete vhodnú knižku prispejte zaujímavým časopisom, krížovkami alebo vhodnou spoločenskou hrou.

Do Národného ústavu reumatických chorôb môžete priniesť aj detské knižky, hračky alebo hry pre deti.

Svoj darček môžete doniesť aj do vybraného zdravotníckeho zariadenia alebo poslať poštou na:

Novartis Slovakia, s.r.o.                                           Neuropea, s.r.o
Žižkova 22B                                                               Mlynské nivy 48
811 02 Bratislava                                                      82109 Bratislava
Slovenská republika                                                 Slovenská republika

V oboch prípadoch napíšte heslo: CPD 2018

O spoločnosti Novartis

Spoločnosť Novartis sa dlhoročne zameriava na inovatívne riešenia na doposiaľ nevyriešené problémy medicíny a zabezpečenie dostupnosti liečby pre pacientov, ktorí ju potrebujú. Aj vďaka neustálemu úsiliu prinášať pacientom stále nové možnosti účinnej liečby, sa spoločnosť Novartis stala jednou z celosvetovo najúspešnejších farmaceutických firiem v tejto oblasti.

Viac informácií na: www.novartis.sk

The post Novartis oslávil výročie svojho založenia dobrovoľníctvom appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 17. mája 2018 – Súčasťou konferencie Techsummit 2018 bude aj stretnutie Dozornej rady projektu ALTFInator. Stretne sa tu 22 expertov na financovanie start-upov. Okrem iného budú medzi účastníkmi konferencie vyhľadávať zaujímavé projekty, ktoré by si zaslúžili podporu investorov.

„Teší nás, že Dozorná rada ALTFInatoru zasadne práve na Slovensku. Pre účastníkov konferencie je to vynikajúca príležitosť získať dôležité kontakty. A to je jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré Techsummit organizujeme – aby sa vďaka stretnutiam posúvali inovatívne myšlienky do praxe“, povedal Davy Čajko, generálny riaditeľ spoločnosti Future proof, ktorá Techsummit organizuje.

ALTFInator je projekt financovaný z programu Európskej únie Horizon 2020. Jeho cieľom je zlepšiť prístup malých a stredných podnikateľov k alternatívnym spôsobom financovania. Projekt zmapuje situáciu v ôsmich európskych krajinách, zistí, aké možnosti financovania podniky majú, ako ich využívajú, prípadne aké majú pri čerpaní bariéry a na základe týchto informácií pripraví návod ako zvýšiť kapacity alternatívneho financovania aj s konkrétnymi príkladmi z praxe. ALTFInator sa sústredí na krajiny Slovensko, Maďarsko, Ukrajina, Rumunsko, Litva, Portugalsko, Taliansko a Španielsko.

„Cieľom ALTFInatoru je pomôcť malým a stredným podnikom rásť. Veríme, že vďaka tomuto projektu lepšie pochopia aké všetky možnosti financovania majú a ako ich môžu využívať,“ povedal Róbert Miskuf, generálny riaditeľ spoločnosti Pedal Consulting, ktorá projekt realizuje.

Medzi 22 zástupcami investorov budú napríklad aj:

Gábor Vicze, INNOMINE GROUP KFT (Maďarsko)
Francisco de Arístegui, Zabala Consulting (Španielsko)
Ronald  Kleverlaan, CrowdfundingHub BV (Holandsko)
Grete Gutmann, Civitta (Estónsko)
Oriol Martínez Alòs-Moner, ACCIÓ (Španielsko)

The post Na Techsummit príde 22 zástupcov investorov, budú hľadať inovatívne start-upy appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 16. mája 2018 – Skončíš na vozíku, liečba ti aj tak nepomôže, nemala by si mať deti…To je tá choroba, pri ktorej sa zabúda? Prečo si stále unavený, veď nič nerobíš!?…To sú len niektoré z viet, ktoré si musia vypočuť pacienti s diagnostikovanou sklerózou multiplex (SM). Pre mnohých ľudí zostáva neznámym ochorením a preto sa s ním spájajú mnohé predsudky.

Predsudky oneskorujú a sťažujú diagnostiku sklerózy multiplex a odďaľujú potrebnú liečbu. Nepravdivé tvrdenia sú zraňujúce a pacientov s SM zbytočne vystrašia a zneistia. Dnes platí, že moderná medicína dokáže spomaliť rozvoj ochorenia a znížiť počet relapsov. SM je nevyliečiteľná choroba, ale určite je liečiteľná.

Existuje množstvo liekov, ktoré lekárom dnes umožňujú „ušiť“ pacientovi liečbu na mieru.  Cieľom dnešnej liečby je zabraňovať nezvratnému poškodeniu CNS a čo najviac zmierniť fyzické a psychické postihnutie, ktoré prichádza s postupujúcou chorobou. Dôležité je však začať s liečbou včas. Liečba SM je veľmi dôležitá práve v skorom období ochorenia.

Včasná diagnostika a okamžitá liečba je dnes jedinou prevenciou rozsiahleho poškodenia centrálnej nervovej sústavy! Agresívny zápal a zánik nervových štruktúr prebieha práve v ranej fáze SM a výrazne ovplyvňuje dlhodobú prognózu. Symptómy SM sú fyzické, ale aj psychické a je ich skutočne veľa. Vyplývajú zo samotného poškodenia nervových štruktúr, ale aj z celkového stresu a duševnej záťaže, ktoré SM prináša. Mnohé príznaky SM sú nejednoznačné a často sa pripisujú iným ochoreniam, aj preto je diagnostika tohto ochorenia náročná. Poruchy citlivosti ako tŕpnutie či brnenie môžu odznieť po niekoľkých týždňoch spontánne alebo po rehabilitácii. Zväčša sa pripíšu „problémom s chrbticou“ a stav tak zostáva nediagnostikovaný. Podobné je to aj so zápalom očného nervu, ktorý tiež patrí medzi typické skoré príznaky SM. Videnie sa často upraví samé skôr, než pacient stihne navštíviť očného lekára a mnohí to preto ani neurobia. Aj typické poruchy hybnosti sa môžu ukázať až po určitej záťaži -napríklad po dlhšej chôdzi, turistike, písaní na klávesnici a ľudia si ich zvyknú spájať so svalovým preťažením. Navštívia reumatológa či ortopéda, ktorí skutočnú príčinu neodhalia.

V súčasnosti neexistuje diagnostický test, ktorý by dokázal spoľahlivo určiť príznaky sklerózy multiplex. Prvé problémy súvisiace s SM sa zvyknú často zamieňať za spomínané ťažkosti s chrbticou, preťaženie zraku, pracovnú vyčerpanosť, urologické infekcie, dôsledky stresu či psychické ťažkosti. Prejavy ochorenia sú totiž rôznorodé a spočiatku bývajú nenápadné. Včasná diagnostika a skorá liečba však môže výrazne zlepšiť neskorší priebeh ochorenia a celkovú prognózu. Pri skleróze multiplex však rozhoduje o priebehu choroby, či ochorenie lekári diagnostikujú dostatočne skoro a či  včas nasadia liečbu. S návštevou odborníka preto netreba dlho váhať!

Liečba SM je celoživotná terapia. Je náročná na výdrž a ochotu pacienta užívať dlhodobo predpísané lieky v stanovených dávkach v správnom čase. SM je nevyspytateľné ochorenie a terapia môže byť účinná v rôznej miere. Práve nedostatočný účinok terapie je najčastejším dôvodom ukončenia liečby. Je pravda, že častejšie liečbu ukončia mladší pacienti s nižšou aktivitou ochorenia ako tí, ktorých výrazne postihuje. Mnohokrát sú totiž pre nich v tom čase nepríjemnejšie vedľajšie účinky liečby než samotné ochorenie, ktoré na nich nemá vážnejší dopad. Dôležité je, aby pacient spolupracoval s lekárom a aby pri manažovaní liečby tvorili tím. Nedočkavosť či nerealistické očakávanie by mal lekár zvládnuť trpezlivým a empatickým prístupom.

Neexistujú dvaja pacienti, ktorí by mali rovnaké príznaky a totožný priebeh ochorenia. U mnohých ochorenie postupuje pomaly a pri správnej liečbe mnoho rokov nemajú žiadne, alebo len minimálne poškodenie hybnosti. Už dnes sú však možnosti liečby lepšie ako napríklad pred tromi rokmi. Ak teda pacientov stav dobre neodpovedá na liečbu, nemal by strácať čas a liečba by sa mala zmeniť na liek s vyššou účinnosťou. Súčasné možnosti liečby jednoznačne predlžujú obdobie života bez výraznejších obmedzení a zlepšujú jeho kvalitu.

Skleróza multiplex je ochorenie, ktorým trpia  ženy trikrát častejšie ako muži a najčastejšie sa prejaví medzi druhou a štvrtou dekádou života. Keďže to je obdobie v živote ženy, kedy si chce založiť rodinu a mať deti, problematika sklerózy multiplex a tehotenstva sú úzko späté. Plánované tehotenstvo ženy s SM v stabilizovanom stave je naopak vítané. Skleróza multiplex nie je ochorenie, kvôli ktorému by sa žena musela vzdať túžby po dieťati. Môže otehotnieť a porodiť zdravé dieťa a riziká, ktoré jej v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom hrozia, sú rovnaké ako u iných žien.

Samozrejme, kvôli svojmu ochoreniu musia budúce mamičky s SM predsa len starostlivejšie plánovať. Mnohé ženy s roztrúsenou sklerózou pociťujú počas tehotenstva zmiernenie príznakov SM, choroba „spí“. Je to obdobie imunotolerancie, v prípade, že choroba bola stabilizovaná aspoň rok pred otehotnením. Hoci dedičnosť hrá pri vzniku ochorenia svoju úlohu, dieťa ženy s SM až s 95 percentnou pravdepodobnosťou nebude v dospelosti trpieť týmto ochorením. Ak majú SM obaja rodičia, pravdepodobnosť ochorenia dieťaťa je asi 30 percent.

Neskrývaj ľudskosť, odhoď predsudky

Podporu pacientov so sklerózou multiplex sa aj v druhom ročníku projektu s názvom Neskrývaj sa, odhoď predsudky. Môj život so sklerózou multiplex, rozhodlo kreatívne vyjadriť viacero slovenských osobností a influencerov.

Projekt realizovaný pod záštitou Slovenskej neurologickej spoločnosti mal základný cieľ, a to upriamiť pozornosť a dôraz na odstránenie predsudkov, ktoré toto ochorenie sprevádzajú. „Týmto jedinečným projektom chceme povzbudiť všetkých pacientov, aby sa nebáli „vystúpiť z radu“ a odhodili predsudky pred svojím ochorením. Nielen pred sebou, ale aj ostatnými“, hovorí MUDr. Darina Slezáková (Petrleničová), PhD. – ambasádorka projektu.

Do projektu sa zapojilo viac ako 30 osobností – hercov, spevákov, moderátorov, športovcov, ale aj influencerov. Poďakovanie za zapojenie patrí nasledovným: Veronika Cifrová Ostrihoňová, Matej „Sajfa“ Cifra, Kvetka Horváthová, Karin Majtánová, Bibiána Ondrejková, Maroš Kramár, Matej Tóth, Katka Jakeš – Štumpfová, Juraj Kemka, Števo Martinovič, Patrícia Vittek, Zuzana Vačková, Gabo Kocák, Barbora Švidraňová, Dominika Kavaschová, Adam Ďurica, Braňo Deák, Samo Tomeček, Lulus – Lucia Gažová, Jozef „Dodo“ Kuriľák, Andrea Karnasová, Andrea Profantová, Laura Petersen, Branislav „Bruno“ Ciberej, Thomas Puskailer, Peter Marcin, Kristína Peláková a influencerky L E N K A a lapkinn – Linda Babušík Adamčíková. Vymaľované a ručne podpísané tričká, budú po predstavení na tlačovej konferencii, odovzdané počas roka vybraným pacientov na celom území Slovenska.

Vymaľované a ručne podpísané tričká, budú po predstavení na tlačovej konferencii, odovzdané počas roka vybraným pacientov na celom území Slovenska.

„Teší nás, že môžeme podporiť projekt na pomoc pacientom s tak závažným ochorením, ako je skleróza multiplex. Tí ostávajú často so svojim ochorením osamelí, bojujú so strachom i predsudkami. Chceme, aby cítili našu podporu a spolupatričnosť a veríme, že vďaka projektu sa nám podarí zvýšiť povedomie o tomto ochorení aj medzi širokou verejnosťou,“ povedala Ing. Beáta Kujanová, komunikačná manažérka spoločnosti Sanofi.

Viac informácií o ochorení, či projekte sa môžete dozvedieť na www.spolumozeme.sk, FB a Instagrame Spolumozeme.

Zobraziť fotogalériu k článku:
Neskrývaj sa, odhoď predsudky – môj život so sklerózou multiplex.

The post Neskrývaj sa, odhoď predsudky – môj život so sklerózou multiplex. appeared first on PR servis.

Umelá inteligencia (UI) prináša skutočnú hodnotu v podnikaní. Zavádza sa vo všetkých odvetviach, ktoré vytvárajú bezprecedentnú efektívnosť ľudskej produktivity a bude pokračovať v transformácii globálneho priemyslu, hospodárstva a sociálneho ekosystému. Americká obchodná komora v SR zakladá novú platformu UI na Slovensku. V spolupráci s univerzitami a Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu diskutuje o možnostiach využitia potenciálu UI na Slovensku.

BRATISLAVA 16. mája 2018 – Umelá inteligencia (UI) prináša skutočnú hodnotu v podnikaní. Zavádza sa vo všetkých odvetviach, ktoré vytvárajú bezprecedentnú efektívnosť ľudskej produktivity a bude pokračovať v transformácii globálneho priemyslu, hospodárstva a sociálneho ekosystému. Americká obchodná komora v SR zakladá novú platformu UI na Slovensku. V spolupráci s univerzitami a Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu diskutuje o možnostiach využitia potenciálu UI na Slovensku.

Platforma sa usiluje o zjednotenie a prepojenie akademického, verejného a podnikateľského sektora, v snahe využiť všetky možnosti UI pre Slovensko. „Platforma je navrhnutá tak, aby zjednotila akademické, podnikateľské subjekty a verejný sektor v štruktúre, ktorá zabezpečuje vyvážené riadenie vývoja a potenciálu UI pre budúci ekonomický rast na Slovensku,“ hovorí Petra Zappe, koordinátor platformy Americkej obchodnej komory v SR.

Podľa Oxford Insights’[1] prinesie UI revolúciu v poskytovaní verejných služieb a už dnes vlády na celom svete začínajú vidieť obrovský potenciál UI nielen pre hospodárstvo, ale aj pre firmy a služby verejné. Rola vlády je preto vo veku exponenciálnych technológií veľmi dôležitá. Upravuje legislatívu a dáva rámec a možnosti využitia tohto nového ekosystému. „Krajiny V4 sú v Európskej únii prvé, ktoré zaujali postoj k pripravovanému oznámeniu Európskej komisie o rozvoji umelej inteligencie. Na národnej úrovni je hlavným koordinátorom aktivít úrad vicepremiéra. Výraznú časť našich aktivít musíme orientovať na podporu rozvoja inovatívnych podnikov, start-upov a prilákanie talentov, pretože si dobre uvedomujeme ich potenciálny prínos pre slovenskú ekonomiku. Aj týmto spôsobom pomáhame presadiť záujmy Slovenska v Európe a podporovať budovanie Jednotného digitálneho trhu,“ hovorí Martina Slabejová, generálna riaditeľka sekcie riadenia informatizácie z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Výskum UI na slovenských univerzitách, vedeckých pracoviskách a centrách nezaostáva. Prof. Ing. Igor Farkaš, Dr. z katedry aplikovanej informatiky, FMFI UK hovorí: „Medzi najperspektívnejšie oblasti UI považujem podporné rozhodovacie systémy v rôznych doménach ako medicína alebo súdnictvo, adaptívne počítačové systémy na konverzáciu s užívateľom a inteligentnú analýzu veľkého množstva dát, samojazdiace autá a kolaboratívne robotické systémy.“  Prof. Ing. Peter Sinčák, CSc., vedúci katedry kybernetiky a umelej Inteligencie, TU KE dodáva: „Veľkú perspektívu UI vidím v jej integrácii s cloud computingom a virtuálnou realitou hlavne pre potreby Industry 4.0 alebo HEALTH 4.0. Vo všeobecnosti vidím perspektívu v integrácii a hybridizácii rôznych prístupov implementovaných v cloudových prostrediach. Domnievam sa, že vedci a inžinieri by sa mali venovať tzv. slabej umelej inteligencii a v nej prinášať zlepšenie kvality života ľudí.“

Skúsenosti z podnikateľskej praxe ukazujú, že už dnes sa firmy zaoberajú reálnym využitím umelej inteligencie a komercionalizácii potenciálu produktu UI. Darí sa aj na Slovensku. „Slovensko patrí aj vďaka spoločnosti IBM medzi vyspelé krajiny, ktoré už dnes reálne využívajú riešenia umelej inteligencie. Napríklad systém IBM Watson for Oncology využívajú onkológovia zo siete nemocníc Svet zdravia už viac ako rok. Doteraz mali možnosť overiť si správnosť navrhovanej liečby pomocou umelej inteligencie a na základe medzinárodne overených postupov pri viac ako 500 pacientoch,“ uvádza Fridrich Matejik, obchodný riaditeľ IBM Slovensko. „Adient sa venuje automatizácii už dlhé roky – prakticky od príchodu spoločnosti na slovenský trh. Technológie idú stále dopredu a spoločnosti, ako je aj tá naša, musia obohacovať svoje automatizácie čoraz viac aj po kognitívnej stránke. Umelá inteligencia nám môže pomôcť rýchlejšie odhaliť chyby v procesoch a vylepšiť už zavedené spôsoby výroby,“ hovorí Peter Kováč, výkonný riaditeľ Adientu.

[1] ZDROJ: Stirling R., Miller H. a Martinho-Truswell E. Oxfort Insight Government AI Readiness Index. [https://www.oxfordinsights.com/government-ai-readiness-index/]

Fotogaléria k článku: S umelou inteligenciou sa počíta aj na Slovensku!

The post S umelou inteligenciou sa počíta aj na Slovensku! appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 16. mája 2018 – Požičiavaniu peňazí v rôznych formách sa na Slovensku nevyhýbame. Ako vyplynulo z prieskumu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, až 47,3% oslovených respondentov potvrdilo, že má k požičiavaniu peňazí pozitívny, či skôr pozitívny vzťah. Nejde však o bezhlavé zadlžovanie. Ak sa rozhodneme požičať si peniaze, zvyčajne ide o drahšie veci, na ktoré si nevieme našetriť. Prieskum realizovala spoločnosť začiatkom mája na vzorke 1050 respondentov.

„Z prieskumu vyplynulo, že len 6% z nás si odmieta peniaze požičať, bez ohľadu na okolnosti a 46,2% respondentov potvrdilo, že je ochotných urobiť tak, len v nevyhnutnom prípade. Zodpovednejšie pristupujú k zadlžovaniu ženy, z ktorých len 9,7% uviedlo, že majú k požičiavaniu peňazí pozitívny alebo skôr pozitívny vzťah, oproti 16,3% oslovených mužov“ spresňuje Pavol Antálek, obchodný a marketingový riaditeľ spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia.

Legislatíva pomáha, aj obmedzuje

Sprísňovanie podmienok čerpania pôžičiek a úverov zo strany nebankových spoločností, ale aj bánk, ľudí názorovo rozdeľuje. Celkovo 51,3% oslovených respondentov uviedlo, že v súčasnosti je pre nich získať potrebný úver ťažšie, ako tomu bolo v minulosti.

„Zaujímavé je vnímanie okliešťovania pravidiel čerpania pôžičiek a úverov. Zdá sa, že ľudia rozumejú potrebe ochrany, na druhej strane sú si však vedomí, že ak budú potrebovať požičať si peniaze, prístup k nim nemusí byť pre nich jednoduchý.

Z nášho prieskumu jasne vyplynulo, že až 40,4% berie sprísnenie legislatívnych pravidiel pozitívne a to najmä z dôvodu vlastnej ochrany, pred možným nesplácaním úveru. Ambivalentných však bolo v tejto otázke až 35,2% respondentov, ktorí zmeny legislatívy vnímajú rozporuplne“ potvrdil Pavol Antálek.

Obavy z ďalšieho sprísňovania pravidiel poskytovania a čerpania pôžičiek a úverov pociťuje 46,5% oslovených respondentov, pričom je zaujímavé, že až 57,1% z nich spadá do skupiny vysokoškolsky vzdelaných. Zároveň 47,8% respondentov súhlasilo s názorom, že legislatívne zásahy štátu voči nebankovým spoločnostiam obmedzili dostupnosť úverov pre bežných Slovákov.

Zmeny podporujú sporenie

Problematickosť čerpania pôžičiek a úverov nás na druhej strane zdá sa núti viac sporiť. V rámci realizovaného prieskumu 54% respondentov potvrdilo, že sa snažia peniaze šetriť peniaze pravidelne. Občas si niečo usporí 37% respondentov a doslova zo dňa na deň, bez snahy ušetriť si peniaze žije približne 9% oslovených. Zároveň sa potvrdilo, že s výškou dosiahnutého vzdelania zároveň stúpa snaha zabezpečiť sa šetrením na horšie časy  a nepredvídateľné situácie.

The post Sprísňovanie pravidiel čerpania pôžičiek Slovákov rozdeľuje appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 16. mája 2018 – Mestá stoja na začiatku revolúcie. Aby zvládli nápor rastu počtu obyvateľov a aj naďalej zostali kvalitným miestom pre život, musia sa stať inteligentnými. Len tak budú vedieť zvládať zväčšujúce sa nároky na dopravu, energetiku, či spotrebu vody a odpadové hospodárstvo. Dnes si pod smart cities predstavíme moderné technológie, ktoré nám uľahčujú život. Alebo sa za týmto konceptom skrýva ešte niečo viac? Ako a za čo – sa môžu naše mestá meniť na inovatívne a kvalitné pre život svojich obyvateľov? Odpovedať budú svetoví i slovenskí odborníci na konferencii JARNÁ ITAPA 2018 už 22. mája 2018.

Jedným z tohtoročných headlinerov je Jeremy Millard, riaditeľ neziskovej organizácie Third Millenium Governance a zároveň senior výskumník v Dánskom technologickom inštitúte. Tvrdí, že to, čo robí mestá inteligentnými, sú ľudia.
„Inteligentné mestá budú inteligentnými, pretože ich občania nájdu spôsob, ako vytvoriť a zmysluplne prepojiť ich vlastné aktíva, dáta a všetky ostatné zdroje, napríklad cez digitálne sociálne inovácie,“ objasňuje Jeremy Millard. Inými slovami: na to, aby sa mestá stali skutočne smart, budú potrebovať vlastný rozum, ktorý im dajú ľudia. Zamerať sa iba na zefektívnenie verejných služieb, dopravy, stavebníctva a neviditeľných vládnych procesov totiž môže byť masívne kontraproduktívne.

Samozrejme, na budovanie chytrých miest sú potrebné nemalé financie smerujúce prioritne do energetiky, IT a dopravy. Stať sa lepším miestom pre život obyvateľov však nechcú len väčšie mestá, ale aj tie menšie. Samosprávy dostanú v paneli Smart Cities v prednáške Denisy Žilákovej z ÚPVII komplexnú informáciu o zdrojoch pre svoje mestá naprieč eurofondmi. Zaujímavú novinku v tomto smere chystá aj Ministerstvo hospodárstva SR. Vďaka ich novej podpornej schéme získajú firmy i mestá prístup k financiám, ktoré pre ne doteraz neexistovali. Tu ide o podporu priamo a výlučne zo štátneho rozpočtu pre malé a stredné podniky. Mestá a firmy budú môcť testovať inovatívne riešenia v praxi a následne sa pretavia do reality. „Schéma zároveň podporuje vznik prirodzených partnerstiev viacerých typov subjektov, ktoré v danom regióne prispievajú k zlepšeniu životnej a ekonomickej situácie,“ objasňuje za rezort Miriam Letašiová, generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií a tiež spíkerka jarnej konferencie, kde vystúpi v paneli Smart Regions and Smart Cities s prednáškou (R)evolúcia v riadení obce, mesta a regiónu.  Objasní, k čomu povedie priama podpora inovatívnych malých a stredných podnikov, aká bude výška pomoci, aj na základe čoho bude možné získať podporu.

Byť chytrým mestom znamená mať funkčné informačné systémy. Aj preto Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v minulom roku odštartoval boj proti byrokracii, ktorý úzko súvisí s realizáciou princípu Jedenkrát a dosť.
„Aktuálne pripravujeme výzvy na predkladanie dopytovo orientovaných projektov. Ich cieľom je mobilizovať potenciál zlepšenia informačných systémov. Vieme, kde sú slabé miesta a na aké životné situácie ľudí sa z hľadiska elektronických služieb musíme zamerať,“ uviedla Martina Slabejová, generálna riaditeľka sekcie informatizácie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorá je tiež jednou zo spíkeriek na jarnej konferencii. Ktoré elektronické služby sa plánujú spustiť v najbližšom čase, ako sa dá zapojiť do prípravy výziev pre IT projekty, či akým smerom sa bude uberať rozvoj umelej inteligencie, bezpečnosti a ochrany osobných údajov, zodpovie Martina Slabejová v paneli Strategické trendy v digitalizácií spoločnosti.

Ochrana osobných údajov začala rezonovať s upevňovaním pozície svetových IT firiem ako Facebook či Google, ktorým ľudia poskytovali svoje osobné údaje a ktorej pálčivosť sa naplno preukázala so škandálom zneužitia osobných údajov v politickom boji spoločnosťou Cambridge Analytica. Je potrebné osobné údaje chrániť? Do akej miery? Ako sa s tým vyrovnávajú slovenské inštitúcie a čo GDPR pre verejnosť znamená? Toto na Jarnej ITAPA odhalí panel Kybernetická bezpečnosť a ochrana osobných údajov.

Zaujímavý pohľad na GDPR predostrie Pavol Lupták, verejnosti známy ako etický hacker. Podľa neho má nariadenie viacero slabých bodov. Jeden z nich ilustruje na príklade nízkonákladovej spoločnosti, ktorej produkty si kupujú ľudia preferujúci nižšiu cenu pred ochranou osobných údajov. „Keďže je v Európskej únii GDPR vynucované aj u malých firiem, zvýšia sa im náklady, a teda aj cena produktov či služieb,“ objasňuje s tým, že GDPR tak berie ľuďom možnosť rozhodnúť sa. Ako ďalej dopĺňa, „ochrana súkromia je dôležitá, avšak je nesprávne vynucovať ju u všetkých ľudí.“

Etický hacker zo spoločnosti Nethemba bude na Jarnej ITAPA hovoriť aj o tom, kde sú hranice nášho súkromia, lebo hoci nám vláda na jednej strane dovoľuje určitý druh anonymizácie, stále je to len v obmedzenom rozsahu. Aj napriek GDPR chce vláda monitorovať naše telefonáty či platby kvôli terorizmu a daňovým podvodom. V neposlednom rade Pavol Lupták upozorní na to, čo môže GDPR znamenať pre firmy. Za porušenia regulácie sa totiž budú udeľovať až 10 miliónov eur vysoké pokuty. To môže viesť k tomu, že niektoré firmy opustia Európsku úniu – ak sa im to ekonomicky ne(?)oplatí.

Viac informácií, program a registrácia: www.itapa.sk

The post JARNÁ ITAPA: Mestá budú potrebovať vlastný rozum, postačí to? appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 16. mája 2018 – Minimum chémie a čo najviac prírodných prípravkov. Nie je to trend, ale posun k niečomu lepšiemu a účinnejšiemu bez vedľajších následkov. Tento smer by sme vo vojom živote mali začať  uplatňovať vo všetkých smeroch. Návrat k prírode je jedna z ciest, pomocou ktorej sa dostanete do väčšej pohody a spoznáte možnosti, ktoré vám doteraz boli cudzie a začnete sa cítiť inak. Rovnako to platí aj pri používaní kozmetiky.

Uvedomujeme si, že niečo o tej prírodnej a organickej viete, ale premýšľali ste niekedy o hlavných výhodách týchto prípravkov? Urobte si pohodlie, dajte si pohár vynikajúceho vína a poďte sa s nami pozrieť, prečo je pre vás dôležité ju konečne začať používať.

1. Účinnosť

Najlepšia prírodná kozmetika je účinná, pretože je 100 % aktívna. To znamená, že neexistujú žiadne syntetické plnivá, farbivá, príchute a ďalšie chemikálie, ktoré by poskytovali krému alebo inému podobnému produktu, kým nájde svojho kupujúceho, lepší vzhľad.

Poznáte nejaký hotový prírodný produkt, ktorý by bol na vašej poličke uložený dlho a mal stále rovnaké účinky? Z nejakého dôvodu, keď si vyberáme kozmetiku v obchode, vôbec o tom nepremýšľame. Prírodné oleje a výťažky počas dlhodobého skladovania oxidujú, čo je uľahčené štruktúrou samotného krému. Preto sú často tieto produkty aj menšie, aby ste ich silu a účinok rýchlo využili.

2. Má rýchly efekt

Samozrejme, že tu by ste mali byť opatrnejší aj pri jej skladovaní. Často sa odporúča ju umiestniť do chladnejšieho priestoru a nenechať na ňu pôsobiť priame slnečné svetlo. Univerzálne vertikálne žalúzie vám v tomto smere dobre pomôžu.

Pri používaní kozmetiky môžete oceniť všetky jej nádherné vlastnosti. Napríklad prírodné oleje a zvlhčujúce látky (kyselina hyalurónová a mnohé ďalšie účinné zložky) zvlhčujú, tonizujú a zmäkčujú pokožku dostatočne rýchlo!

Trvanie účinku je dôsledkom skutočnosti, že prírodné zložky sa podieľajú na metabolizme a udržujú prirodzenú rovnováhu pokožky. Už po prvom použití prírodnej kozmetiky pocítite zlepšenie stavu pokožky. Ako takúto starostlivosť doplníte o pravidelné cviky na kvalitných žinenkách, váš nový vzhľad a postavu vám bude závidieť každý naokolo.

3. Minimálne riziko

Neprítomnosť agresívnych chemických zložiek spôsobuje, že táto kozmetika je bezpečná. Okrem toho sa často pri výrobe kozmetiky používajú najľahšie emulzifikátory, ktoré nielen nedráždia, ale majú aj nádherný zvlhčujúci účinok na pokožku.

Ak sa snažíte svoju krásu podporiť kúpou luxusných matracov, na ktorých sa dobre vyspíte, mali by ste investovať aj do rovnako kvalitnej prírodnej kozmetiky. Krása si vyžaduje svoje postupy a toto je jeden z tých najlepších, ktoré môžete v blízkej dobe pre seba veľmi jednoducho urobiť.

The post Začnite sa starať o svoju pleť inak a lepšie, s prírodnou kozmetikou vám to pôjde určite ľahšie appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 15.mája 2018 – V treťom pokračovaní slávnej fantasy série z pera Stephena Kinga sledujeme cestu pištoľníka Rolanda Deschaina a jeho spoločníkov, ktorí neúnavne kráčajú v ústrety záhadami opradenej Temnej veži.
Roland zmenil osud, ka, po tom, čo v New Yorku zachránil život malému chlapcovi Jakovi Chambersovi. Obaja teraz existujú v dvoch oddelených svetoch, hoci sa paradoxne delia o rovnaké spomienky. Rolandovi, Susannah a Eddiemu sa podarí vtiahnuť Jaka do Stredsveta, aby cez mestské ruiny pokračovali po ceste lúča k vytúženému cieľu.
Roland a jeho priatelia, prenasledovaní záhadným nestarnúcim cudzincom, prechádzajú v hrôzostrašnom novom svete, ktorý je zvrátenou verziou nášho, cez pustatinu večného zatratenia. Na pištoľníka čakajú odhalenia, kto a čo ho poháňa vpred. Zároveň však musí čeliť légii nepriateľov, pričom niektorí z nich sú viac a iní menej ľudskí.

Prvý diel s názvom Pištoľník hovoril o tom, ako Roland, posledný pištoľník na svete, ktorý „postúpil“, prenasleduje a napokon dostihne muža v čiernom, čarodejníka menom Walter, ktorý sa v čase, keď bol Stredsvet ešte jednotný, falošne vydával za priateľa Rolandovho otca. Dolapenie napoly ľudského mága nie je Rolandov konečný cieľ, ale iba ďalšia zastávka na ceste k mocnej a tajomnej Temnej veži, ktorá sa týči uprostred uzla času…
Nasledovala druhá časť Osudová trojka a teraz je tu tretí diel Pustatiny.

Kto je vlastne Roland?
Aký bol jeho svet pred tým, ako postúpil?
Čo je Veža a prečo ju hľadá?
Roland je zjavne niekto ako rytier, jeden z tých, čo mali za úlohu spasiť svet, alebo ho aspoň udržať v stave, ako si ho Roland pamätá, čiže „naplnený láskou a svetlom“.
Vieme, že Roland musel predčasne podstúpiť skúšku dospelosti po zistení, že jeho matka sa stala milenkou Martena, oveľa mocnejšieho čarodejníka ako Walter; vieme, že Marten Rolandovo odhalenie matkinho ľúbostného pomeru zosnoval zámerne, lebo predpokladal, že chlapec v skúške zlyhá a „pošlú ho na západ“ do pustatín; a vieme aj to, že Roland Martenove plány zmaril, lebo skúšku zložil.
Vieme aj to, že pištoľníkov svet je s naším zvláštne, no hlboko prepojený, a občas je možné medzi oboma svetmi prechádzať…

Začítajte sa do novinky Stephena Kinga Pustatiny:

Prvá kapitola
Medveď a kosť

1

Tretí raz strieľala ostrými nábojmi… a prvý raz tasila z puzdra, ktorým ju vystrojil Roland.
Ostrých nábojov mali až-až; Roland ich zo sveta, kde Eddie a Susannah Deanovci žili až do chvíle, keď si ich pištoľník vybral, priniesol viac ako tristo. Lenže dostatok munície neznamenal, že ňou môžu plytvať – práve naopak. Bohovia sa na márnotratníkov mračia. Rolanda v tejto viere vychovával najskôr otec a potom jeho najväčší učiteľ Cort, preto bol o tom stále presvedčený. Bohovia nemusia človeka potrestať hneď, ale skôr či neskôr nastane čas pokánia… a čím dlhšie je čakanie, tým väčšia ťarcha dopadne na plecia hriešnika.
Spočiatku ostré náboje aj tak nepotrebovali. Roland strieľal dlhšie, ako by mu tá krásna žena s hnedou kožou na vozíčku verila. Spočiatku Susannah opravoval iba tak, že pozoroval, ako mieri a nasucho strieľa na terče, ktoré jej postavil. Učila sa rýchlo. Aj ona, aj Eddie.
Ako predpokladal, obaja boli rodení pištoľníci.
Roland a Susannah dnes prišli na čistinu necelého pol druha kilometra od tábora v lese, ktorý bol už takmer dva mesiace ich domovom. Dni plynuli svojským tempom v príjemnej podobnosti. Pištoľníkovo telo sa zotavovalo a Eddie so Susannah sa učili všetko, čo ich musel naučiť: ako strieľať, ako loviť, ako vyvrhovať a čistiť úlovky, ako naťahovať a potom vypracúvať a sušiť kožu, ako využiť všetko, čo sa dá spotrebovať, aby nijaká časť zvieraťa nevyšla nazmar, ako nájsť sever podľa Starej hviezdy a východ podľa Starej matky, aj ako počúvať les, v ktorom sa ocitli sto alebo viac kilometrov severovýchodne od Západného mora. Eddie sa k nim tentoraz nepridal, ale pištoľníka mladíkovo správanie nerozladilo. Vedel, že najdlhšie si človek zapamätá tie lekcie, ktoré absolvuje sám.
Lenže najdôležitejšia lekcia sa nemenila: ako strieľať a ako zakaždým zasiahnuť terč. Ako zabíjať.
Okraje čistiny lemovali sladkasto voňajúce tmavé jedle, obrastali ju v nepravidelnom polkruhu. Na juhu sa zem prepadávala o deväťdesiat metrov nižšie v sérii drobivých bridlicových previsov a popraskaných zrázov ako gigantické schodisko. Z lesa doprostred čistiny tiekol priezračný prameň, klokotal v hlbokom žľabe z pórovitej hliny a drobivého kameňa, a potom sa spúšťal po zubatom skalnom podloží, ktoré sa zvažovalo k miestu, kde terén strmo klesal do hĺbky.
Voda zostupovala po schodoch v slede vodopádov a vytvárala množstvo pekných, mihotavých dúh. Za okrajom zrázu sa rozkladalo veľkolepé hlboké údolie, zahltili ho ďalšie jedle, medzi ktorými rástlo zopár veľkých brestov, čo sa nedali vytlačiť. Zelené a bujné bresty sa týčili do výšky, staré mohli byť už vtedy, keď bol Rolandov rodný kraj ešte mladý. Nevidel známky, že by v údolí niekedy horelo, hoci predpokladal, že z času na čas muselo priťahovať blesky. A búrka nebola pre stromy jediným nebezpečenstvom. V lese sa v dávnej minulosti usídlili ľudia – Roland v posledných týždňoch natrafil pri rôznych príležitostiach na ich pozostatky. Väčšinou to boli primitívne artefakty, ale našli sa medzi nimi aj črepiny keramiky, ktorú museli vypaľovať. A oheň je zlovestný element, čo sa s obľubou vymyká z rúk, ktoré ho vytvorili.
Nad scenériou ako z rozprávkovej knihy sa klenula nevinná modrá obloha, o niekoľko kilometrov ďalej na nej krúžili vrany a krákali svojimi starými chrapľavými hlasmi. Vyzerali nepokojne, akoby sa blížila búrka, ale Roland ovoňal vzduch a nijaký dážď v ňom necítil.
Naľavo od potoka stál balvan. Roland položil navrch šesť kamenných úlomkov. Všetky boli prerastené sľudou a na teplom popoludňajšom slnku sa ligotali ako šošovky.
„Máš poslednú šancu,“ povedal pištoľník. „Ak je puzdro čo i len trochu nepohodlné, povedz mi to teraz. Neprišli sme sem plytvať nábojmi.“
Uštipačne naňho pozrela a na okamih videl v jej očiach Dettu Walkerovú. Akoby sa matné slnečné svetlo odrazilo od oceľového prúta. „Čo by si urobil, keby som ti nepovedala, že je nepohodlné? Keby som minula každý z tých šiestich maličkých kamienkov. Udrel by si ma po hlave, ako to robil ten tvoj starý učiteľ?“
Pištoľník sa usmial. Za posledných päť týždňov sa usmieval častejšie ako za predchádzajúcich päť rokov. „To nemôžem – a ty to vieš. Boli sme deti, ktoré ešte neprešli skúškou dospelosti. Dieťa môžeš udrieť, aby si ho naviedla na správnu cestu, ale…“
„Lepší ľudia v mojom svete bitie detí neschvaľujú,“ sucho odsekla Susannah.
Roland pokrčil plecami. Bolo preňho ťažké predstaviť si taký svet – nepíše sa vo Veľkej knihe: „Brezový prút vyháňa deti z pekla“? –, ale neveril, že Susannah klame. „Tvoj svet nepostúpil,“ povedal. „Mnohé je v ňom inak. Vari som to nevidel na vlastné oči?“
„Asi videl.“
„V každom prípade, ty a Eddie nie ste deti. Bolo by odo mňa nesprávne, keby som sa k vám tak zachoval. A ak boli potrebné nejaké skúšky, obaja ste ich zložili.“
Hoci to nevyslovil, myslel na to, ako na pláži poslala do pekla tri homárnosti, skôr ako ich s Eddiem stihli ohlodať na kosť. Keď sa naňho teraz usmiala, napadlo mu, že si možno spomína na to isté.
„Tak čo urobíš, keď netrafím ani hovno?“
„Pozriem sa na teba. Myslím, že to bude stačiť.“
Zamyslela sa a po chvíli prikývla: „Možno.“
Opäť si vyskúšala opasok s nábojmi. Obopínal jej hrudník takmer ako podpazušné puzdro (Roland mu hovoril „dokárov stisk“) a vyzeral dosť jednoducho, hoci jeho prispôsobenie ich stálo niekoľko týždňov pokusov a omylov a veľa prešívania. Opasok s revolverom, ktorého zvetraná rukoväť zo santalového dreva trčala z veľmi starého naolejovaného puzdra, kedysi patrili pištoľníkovi; puzdro mu viselo na pravom boku. Za posledných päť týždňov si čoraz väčšmi uvedomoval, že ho tam už nikdy nezavesí. Pre homárnosti teraz držal zbraň výhradne v ľavej ruke.
„Ako ti sedí,“ opäť sa opýtal.
Tentoraz sa zasmiala. „Roland, tento starý opasok už nemôže byť pohodlnejší. Chceš, aby som strieľala, alebo budeš iba sedieť a počúvať, ako tamto vrany muzicírujú?“
Pod kožou sa mu do tela zavŕtali malé, ostré prsty napätia, a Roland predpokladal, že aj Cort sa tak občas cítil pod svojím drsným, strohým zovňajškom. Chcel, aby bola dobrá – potreboval to. Ale keby dal najavo, ako veľmi to chce a potrebuje, to by sa mohlo skončiť katastrofou.
„Zopakuj mi svoju lekciu, Susannah.“
S predstieraným rozhorčením si povzdychla, ale keď prehovorila, úsmev zmizol a jej tmavá, krásna tvár zvážnela. A potom od nej počul starý katechizmus, ktorému dodala ústami nový nádych. Nikdy nečakal, že tie slová bude počuť od ženy. Plynuli veľmi prirodzene, a predsa tak zvláštne a nebezpečne.
„Nemierim rukou, lebo kto mieri rukou, zabudol na tvár svojho otca.
Mierim okom.
Nestrieľam rukou, lebo kto strieľa rukou, zabudol na tvár svojho otca.
Strieľam mysľou.
Nezabíjam zbraňou…“
Odmlčala sa a prstom ukázala na sľudové kamene navrchu balvana.
„Aj tak nič nezabijem, sú to iba maličké kamienky.“
Jej výraz – trochu povýšený, trochu šibalský – naznačoval, že ráta s Rolandovým rozhorčením a možno aj rozčúlením. Lenže Roland už kedysi bol v jej terajšom postavení a nezabudol, že pištoľnícki učni boli popudliví a temperamentní, sebavedomí a mali sklon uhryznúť v najnevhodnejšom okamihu. Navyše v sebe objavil nečakanú schopnosť: vedel učiť. Ba čo viac, páčilo sa mu to, a z času na čas mu napadlo, či to isté platilo aj o Cortovi. Hádal, že áno.
K chrapľavému krákaniu sa pridali ďalšie vrany, tentoraz z lesa za nimi. Časť Rolandovej mysle postrehla, že nové výkriky nie sú iba hašterivé, ale aj znepokojené. Znelo to, akoby vtáky niečo vyplašilo pri hostine. Ale keďže musel myslieť na dôležitejšie veci ako na niečo, čo rozohnalo zopár vrán, pustil to z hlavy a opäť sa sústredil na Susannah. Zachovať sa k učnici inak by znamenalo dožadovať sa druhého, menej hravého uhryznutia. A kto by bol na vine? Kto iný ako učiteľ? Neučí ju azda hrýzť? Neučí ich to obidvoch? Nie je to vari samá podstata pištoľníka, keď si odmyslíte zopár strohých veršov rituálu a utíšite niekoľko dogmatických elegantných riadkov katechizmu? Nie je pištoľník (alebo pištoľníčka) iba ľudský jastrab, vycvičený tak, aby hrýzol na pokyn?
„Nie,“ namietol. „Nie sú to kamienky.“
Mierne zdvihla obočie a znova sa usmiala. Keď pochopila, že sa na ňu neoborí (alebo aspoň zatiaľ), ako občas, keď je pomalá alebo nedisciplinovaná, v očiach sa jej opäť zjavil ten posmešný odlesk slnka na oceli, ktorý si spájal s Dettou Walkerovou. „Nie sú?“ Podpichovanie v jej hlase bolo ešte vždy dobromyseľné, ale Roland si pomyslel, že ak jej to dovolí, prejde do zlomyseľného. Bola napätá, vzrušená, pazúry napoly vysunuté.
„Nie, nie sú,“ vrátil jej posmech. Aj jemu sa na tvár vracal úsmev, ibaže tvrdý a vážny. „Susannah, pamätáš sa na bledých skurvencov?“
Jej úsmev sa začal vytrácať.
„Na bledých skurvencov z Oxford Townu?“
Teraz úplne zmizol.
„Spomínaš si, čo urobili bledí skurvenci tebe a tvojim priateľom?“
„Nebola som to ja, ale iná žena.“ V očiach sa jej usadil tlmený, namosúrený výraz. Neznášal ho, ale zároveň sa mu páčil. Bol to správny výraz, hovoril, že triesky sa dobre rozhoreli a čoskoro sa vznietia väčšie polená.
„Pravdaže bola. Či sa ti to páči, alebo nie, bola to Odetta Susannah Holmesová, dcéra Sarah Walkerovej Holmesovej. Nie taká, aká si teraz, ale aká si bola predtým. Pamätáš si hasičské hadice, Susannah? Pamätáš si zlaté zuby, ako vyzerali, keď tie hadice namierili v Oxforde na teba a na tvojich priateľov? Ako sa leskli v úsmeve?“
Rozpovedala im to, spolu so všeličím iným, počas mnohých dlhých nocí nad pahrebou táboráka. Pištoľník všetkému nerozumel, ale napriek tomu ju pozorne počúval. A zapamätal si to. Bolesť je napokon nástroj. Niekedy ten najlepší.
„Čo je s tebou, Roland? Prečo mi to svinstvo pripomínaš?“
Mrzuté oči sa nebezpečne zaligotali, pripomenuli mu Alainove vo chvíli, keď sa dobrácky chlapec konečne rozvášnil.
„Kamene sú tí muži,“ jemne povedal Roland. „Muži, ktorí ťa zamkli do cely a nechali vo vlastných výkaloch. Muži s palicami a so psami. Muži, ktorí ti nadávali do negerskej piče.“
Ukazoval na ne prstom zľava doprava.
„Ten ťa uštipol do prsníka a potom sa smial. Ten povedal, že by sa mal presvedčiť, či si si niečo nestrčila do zadku. Ten ťa nazval opicou v päťstodolárových šatách. Ten ti brnkal obuškom po spiciach invalidného vozíka, až kým si nemala pocit, že z toho zvuku zošalieš. Ten nazval tvojho priateľa Leona ľavičiarskym buzerantom. A ten na konci, Susannah, to je Jack Mort.
To sú oni. Tie kamene. Tí muži.“

Milan Buno, literárny publicista

The post Temná veža pokračuje. Pustatiny appeared first on PR servis.

Jojo Moyesová si získala milióny verných čitateľov po celom svete, vrátane Slovenska. Píše kvalitné ženské romány a novinka Zakázané ovocie sem určite zapadne. Ako povedala kedysi Virginia Woolfová, „každý má v sebe vlastnú minulosť ako stránky zatvorenej knihy, ktorú pozná naspamäť a jeho priatelia si môžu prečítať iba jej názov.“

BRATISLAVA 15. apríla 2018 – Jojo Moyesová si získala milióny verných čitateľov po celom svete, vrátane Slovenska. Píše kvalitné ženské romány a novinka Zakázané ovocie sem určite zapadne. Ako povedala kedysi Virginia Woolfová, „každý má v sebe vlastnú minulosť ako stránky zatvorenej knihy, ktorú pozná naspamäť a jeho priatelia si môžu prečítať iba jej názov.“

Príbeh nás zavedie do ospalého prímorského mestečka Merham, ktoré neponúka v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia veľa vzrušenia. Aspoň v očiach mladej Lottie a Celie, ktoré vyrastajú v jednom dome takmer ako sestry.

Keď sa do Arcadie, veľkolepého sídla v štýle art deco, nasťahuje skupina bohémov, Lottie a Celiu priláka ich alternatívny spôsob života, taký poburujúci pre miestnych obyvateľov. Lenže to, čo sa v dome stane, má napokon tragické a trvalé následky pre všetkých.

Teraz, takmer po päťdesiatich rokoch, Arcadiu renovujú a znova vyvoláva u Merhamčanov silné emócie. Ako sa dom prebúdza k životu, prebúdzajú sa aj tajomstvá pochované pred mnohými rokmi.
A vynára sa otázka – môže človek uniknúť pred svojou minulosťou?

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:

Zakázané ovocie je pohodové čítanie, ktoré sa odohráva spočiatku v minulosti, kedy sledujeme ospalé mestečko a dve kamarátky. Potom sa presunieme do súčasnosti, aby sme zistili, že všetko, čo robíme, zanecháva stopy…

Jojo Moyesová písala desať rokov pre britský denník The Independent. Istý čas strávila v Hongkongu ako dopisovateľka novín Sunday Morning Post.
V roku 2002 jej však vyšiel prvý román Shelterinf Rain a od tých čias sa živí ako spisovateľka na voľnej nohe. Je autorkou vyše desiatky románov, jej doménou sú predovšetkým romantické príbehy, ktoré sa však vyhýbajú klasickým žánrovým klišé a za ktorými sa skrýva vážnejší podtext.
Každá nová kniha sa umiestňuje na popredných miestach európskych i amerických rebríčkov bestsellerov. Jej diela preložili do jedenástich jazykov. Je jednou z mála autoriek, ktoré dva razy získali za svoje knihy ocenenie Romantický román roka.

Začítajte sa do novinky Zakázané ovocie:

ČASŤ PRVÁ
Jeden

Freddie znova vracal. Tentoraz jasne trávu, trčala spenená v smaragdovej mláčke pri vysokom bielizníku, niektoré steblá ani neboli porušené.
„Koľko ráz ti to mám hovoriť, trdlo?“ zvolala Celia. Práve stúpila do mláčky v letných sandáloch. „Nie si kôň.“
„Ani krava,“ dodala Sylvia od kuchynského stola. Starostlivo lepila obrázky domácich spotrebičov do výstrižkového albumu.
„Nijaké zviera. Mal by si jesť chlieb, nie trávu. Tortu. Normálne potraviny.“ Celia si vyzula topánku, držala ju v prstoch nad kuchynským drezom. „Fuj, si nechutný. Prečo to stále robíš? Mami, povedz mu. Mal by to aspoň po sebe odpratať.“

„Utri to, Frederick môj zlatý.“ Pani Holdenová sedela v kresle pri kozube a hľadala v novinách, kedy budú v televízii vysielať Dixon z Dock Greenu. To jej poskytovalo náhradu, odkedy pán Churchill rezignoval. Ale aj od posledných problémov s manželom. Samozrejme, zmienila sa iba o pánu Churchillovi. Povedala Lottie, že ona a pani Antrobusová doteraz pozerajú všetky epizódy, ten program je jednoducho skvelý. Ale ona a pani Antrobusová ako jediné obyvateľky Woodbridge Avenue vlastnili televízor a s radosťou rozprávali svojim susedom, aké úžasné sú takmer všetky programy.
„Odprac to, Freddie. Fuj! Prečo ja mám brata, ktorý žerie žrádlo určené zvieratám?“
Freddie sedel na dlážke pri kozube, v ktorom sa nekúrilo, a chodil malým modrým nákladiakom hore-dolu, nadvihujúc rožky na koberci. „To nie je zvieracie žrádlo,“ zamrmlal spokojne. „Boh povedal, aby sme to jedli.“
„Mami, teraz berie meno Božie nadarmo.“
„Nemal by si hovoriť Boh,“ vyhlásila Sylvia rázne a prilepila obrázok mixéra na ružový papier. „Zrazí ťa na zem.“
„Som si istá, že Boh nespomínal trávu, Freddie môj zlatý,“ povedala pani Holdenová roztržito. „Celia moja drahá, mohla by si mi podať okuliare? Tuším tie noviny tlačia čoraz menším písmom.“

Lottie trpezlivo stála pri dverách. Prežila dosť únavné popoludnie a túžila čím skôr sa dostať von. Pani Holdenová trvala na tom, aby jej ona a Celia pomohli upiecť snehové pusinky na predaj v cirkevnom spoločenstve, hoci obe dievčatá pečenie neznášali, a Celii sa po desiatich minútach podarilo uliať, vyhlásila, že ju bolí hlava. Takže Lottie musela počúvať lamentovanie pani Holdenovej nad bielkami a cukrom a predstierala, že nevidí, ako nervózne šermuje rukami a v očiach má slzy. Tie hrozné pusinky boli teraz konečne upečené a uložené v dózach na mastnom papieri a, čuduj sa svete, Celiina bolesť hlavy akoby zázrakom pominula. Celia si obula sandál a naznačila Lottie, že už idú. Prehodila si cez plecia sveter a narýchlo si v zrkadle prihladila vlasy.
„Tak kam idete, dievčatá?“
„Do kaviarne.“
„Do parku.“
Celia a Lottie to povedali naraz, potom na seba vyplašene pozreli, akoby si to navzájom vyčítali.
„Ideme aj tam, aj tam,“ vyhlásila Celia rázne. „Najprv do parku, potom na kávu.“
„Budú sa pusinkovať s chlapcami,“ ozvala sa Sylvia, ešte vždy sklonená nad albumom. Strčila si koniec vrkoča do úst. Podchvíľou si ho vyťahovala hodvábne mokrý.
„Mmmmmmmmua. Fuj! Cmuk-cmuk.“
„Nepite veľa kávy. Dobre viete, že z toho musíte chodiť na záchod. Lottie, srdiečko, daj pozor, aby Celia nepila veľa kávy. Najviac dve šálky. A o pol siedmej nech ste nazad.“
„Na hodine náboženstva sme sa učili, že zem sa o nás postará,“ Freddie zdvihol pohľad.
„A vidíš, zjedol si trávu a bolo ti zle,“ podotkla Celia. „Nemôžem uveriť, že ho nevieš donútiť, aby to po sebe upratal, mami. Jemu sa všetko prepečie.“
Pani Holdenová si vzala okuliare, pomaly si ich dala na nos. Tvárila sa ako človek, ktorému sa len tak-tak darí udržať sa na hladine rozbúreného mora a tvrdí, že je na suchej zemi, hoci očividne nie je. „Freddie, choď povedať Virginii, aby priniesla handru. Dobrý chlapec! A ty, milá Celia, sa netvár tak zhrozene. Lottie, naprav si blúzku, srdiečko. Vyzeráš čudne. Tak teda, dievčatá, dúfam, že nejdete obzerať tú novú paniu, však nie? Nechceme, aby si myslela, že obyvatelia Merhamu sú nejakí dedinčania a len postávajú s otvorenými ústami.“
Na chvíľu zavládlo ticho – Lottie videla, ako Celii zružoveli uši. Ona ich nemala ani trochu teplé, za tie roky sa naučila hocičo zapierať aj pred tvrdšími ľuďmi. „Z kaviarne pôjdeme rovno domov, pani Holdenová,“ vyhlásila Lottie rázne. Samozrejme, mohlo to znamenať čokoľvek.

—

Bol to deň veľkého rozruchu, ľudia prichádzali sobotnými vlakmi z Liverpool Street, iní, len o niečo menej bledí, sa neochotne vracali do mesta. V takýchto dňoch po chodníkoch chodili chlapci a tlačili narýchlo zmontované drevené vozíky dovysoka naložené kuframi. Za nimi kráčali vyčerpaní muži v pekných letných oblekoch, držali pod pazuchu manželky a tešili sa, že za pár pencí môžu začať každoročnú dovolenku ako králi. Alebo aspoň nemusia vláčiť svoje kufre do hotela.
Takže ten príchod takmer nikto nevidel a nehovoril o tom. Pravda, okrem Celie Holdenovej a Lottie Swiftovej. Sedeli na lavičke v mestskom parku s výhľadom na štvorkilometrové nábrežie a fascinovane hľadeli na sťahovacie auto, zelenú kapotu bolo pod borovicami ledva vidieť, ligotala sa v popoludňajšom slnku.
Pod nimi sa doľava ťahali vlnolamy ako tmavé zuby na hrebeni, odliv sa valil po mokrom piesku, drobné postavičky čelili nezvyčajne silnému vetru. Neskôr sa dievčatá zhodli v názore, že príchod Adeline Armandovej sa takmer rovnal príchodu kráľovnej zo Sáby. Teda, keby sa kráľovná zo Sáby rozhodla prísť v sobotu počas najrušnejšieho týždňa mernhamskej letnej sezóny. To znamenalo, že všetci ľudia – pani Colquhounsová, Alderman Elliottovci, domáce panie z Parade a im podobní –, na ktorých sa normálne dalo spoľahnúť, že posúdia extravagantné spôsoby nových príchodzích s plnými nákladnými autami kufrov, s veľkými obrazmi, na ktorých neboli portréty členov rodiny ani cválajúce kone, ale veľké farebné machule namaľované bez nejakej predlohy, množstvo kníh a artefaktov, očividne zahraničných, nestáli mlčky pri bránkach a nepozorovali vytrvalú procesiu, ktorá mizla v dome na nábreží postavenom v štýle art deco, dlho neobývanom. Stáli v rade u mäsiara na Marchant Street alebo sa ponáhľali na stretnutie spolku majiteľov penziónov.
„Pani Hodgesová vravela, že pochádza z kráľovskej rodiny. Maďarskej alebo akej.“
„To nemyslíš vážne.“
Celia hľadela na priateľku s vyvalenými očami. „No vážne. Pani Hodgesová sa rozprávala s pani Anstyovou, ktorá pozná právnika alebo koho, kto mal na starosti dom, a skutočne je to nejaká maďarská princezná.“
Dolu pod nimi si rodiny uchmatli kúsky pláže, rozdelili si ich medzi sebou a teraz sedeli za pásikavými vlnolamami alebo sa uchýlili pred búrlivým morským vetrom do plážových chatiek.
„Armandová nie je maďarské meno.“ Lottie zdvihla ruku, aby jej vlasy prestali liezť do úst.
„Ach! A to ako vieš?“
„Je to blbosť, nemyslíš? Čo by maďarská princezná robila v Merhame? Určite by sa radšej usadila v Londýne. Alebo na Windsorskom hrade. Nie v tejto ospalej diere.“
„Určite nie v tvojich končinách Londýna,“ poznamenala Celia opovržlivo.
„Nie,“ pripustila Lottie, „nie v mojich končinách Londýna.“ Z Lottiných končín Londýna nepochádzal nikto zaujímavý. Východné predmestie bolo obstavané narýchlo vybudovanými továrňami, z jednej strany stáli chrbtom k plynárňam, z druhej strany k celým hektárom nevábnych slatín. Keď ju v prvých rokoch vojny evakuovali do Mernhamu, musela sa pretvarovať, keď sa jej súcitní dedinčania pýtali, či jej chýba Londýn. A rovnako ju ohromilo, keď sa jej pýtali, či jej chýba rodina. Potom sa prestali pýtať.
Lottie sa v skutočnosti vrátila domov na dva roky pred koncom vojny a potom, po množstve horúčkovitej korešpondencie medzi Lottie a Celiou a často vyslovovanom názore pani Holdenovej, že pre Celiu je dobré, že má priateľku vo svojom veku, no okrem toho človek musí niečo urobiť pre komunitu, nie? A tak ju pozvali, aby sa vrátila do Mernhamu, najprv len na prázdniny, ale časom sa prázdniny zmenili na školský rok. A teraz Lottie brali, akoby patrila do rodiny Holdenovcov, možno nie ako pokrvná príbuzná a určite nie na ich spoločenskej úrovni (toho prízvuku z East Endu sa nikdy nezbaví), no stala sa súčasťou dediny a už sa o jej prítomnosti prestalo hovoriť. Okrem toho v Mernahme boli zvyknutí, že ľudia prichádzajú a nevracajú sa domov. To malo na svedomí more.
„Vezmeme tam niečo? Kvety? Aby sme mali zámienku ísť dnu…?“
Lottie videla, že Celia sa cíti zle pre tie predchádzajúce poznámky – teraz nasadila úsmev Moiry Shearerovej, pri ktorom jej bolo vidieť spodné zuby. „Nemám peniaze.“
„Nie kúpené. Vieš, kde nájdeme pekné poľné kvety, bude dosť aj pre tvoju mamu.“ Lottie si uvedomovala, že v poslednej vete znel náznak roztrpčenia.
Dievčatá vstali z lavičky a pobrali sa na kraj parku, kde jednoduché železné zábradlie označovalo začiatok chodníka na útese. Lottie často chodila po tejto trase za letných večerov, keď ju zmohli hluk a potláčaná hystéria domu Holdenovcov. Rada počúvala čajky a chriaštele poletujúce vo vetre nad jej hlavou – vtedy si pripomínala, kto je. Takéto sebapozorovanie by pani Holdenová považovala za neprirodzené, alebo aspoň prehnané, a Lottina kytica sa zíde. Ale keď takmer desať rokov žila v cudzom dome, naučila sa obozretnosti, citlivo vnímala potenciálne domáce turbulencie, akoby odporujúce faktu, že ešte celkom nevyšla z puberty. Koniec koncov bolo dôležité, aby ju Celia nevnímala ako konkurenciu.
„Videla si, ako tam nesú škatule na klobúky? Najmenej sedem, nie?“ Celia sa sklonila. „Čo toto?“
„Nie, tie kvety za pár minút zvädnú. Natrhajme z týchto fialových. Tam pri veľkej skale.“
„Musí mať kopu peňazí. Mama hovorí, že také čosi stojí majland. Rozprávala sa s dekoratérmi a vraj tam bol totálny bordel. Odkedy sa MacPhersonovci presťahovali do Hampshiru, nikto tam nebýval. To je asi… koľko? Deväť rokov?“
„Neviem. S MacPhersonovcami som sa nikdy nestretla.“
„Obaja boli príšerne nudní, ona nosila topánky deviatky. Podľa pani Anstyovej tam nie je jediný poriadny kozub. Je to tam spustošené.“
„Záhrada je samá burina.“
Celia zastala. „Ako vieš?“
„Zopár ráz som tadiaľ prešla, keď som bola na prechádzke.“
„Ty líška prešibaná! Prečo si ma nevzala so sebou?“
„Nechcela si sa prechádzať.“ Lottie pozrela poza ňu na nákladné auto a zmocnilo sa jej tiché vzrušenie. Boli zvyknuté, že ľudia prichádzali – koniec koncov do Merhamu sa chodilo na dovolenky, letnú sezónu zdôrazňovali noví návštevníci, prichádzali a odchádzali celkom ako príliv a odliv –, ale predstava, že ten veľký dom bude znova obývaný, vniesla do uplynulých dvoch týždňov isté očakávanie.
Celia sa znova venovala kvetom. Keď si ich ukladala do kytice, vietor jej zdvihol vlasy, zaviali jej ako zlatá plachta. „Myslím, že otca nenávidím,“ vyhlásila a pohľad zrazu uprela na obzor.
Lottie zmeravela. Večere Henryho Holdena so sekretárkou radšej nekomentovala.
„Mamina je hlúpa. Jednoducho sa tvári, že sa nič nedeje.“ Na chvíľu zavládlo ticho, prerušované iba prenikavým škrekotom čajok nad nimi. „Páni, už sa neviem dočkať, kedy odtiaľto vypadnem,“ vyhlásila napokon.
„Mne sa tu páči.“
„Áno, ale ty sa nemusíš dívať, ako sa tvoj otec strápňuje.“ Celia sa obrátila k Lottie, otrčila jej ruku s kvetmi. „Tak. Myslíš, že to stačí?“
Lottie pozrela na kvety. „Fakt tam chceš ísť? Chceš zízať na jej veci?“
„A ty nie, matka predstavená?“
Dievčatá sa na seba usmiali a rozbehli sa k mestskému parku, svetre a sukne za nimi len tak viali.

—

Príjazdová cesta k vile Arcadia bola kedysi kruhová, susedia si ešte vždy spomínali na rady dlhých nízkych áut, ktoré s vržďaním zastávali na štrku pred vchodom, potom pôvabne pokračovali dookola a vyšli cestičkou. Kedysi to bol významný dom, situovaný medzi železničnou traťou (tá poloha bola taká dôležitá, že domy v Mernhame označovali slovami „vonku“ a „vnútri“). Dom postavil Anthony Gresham, najstarší syn waltonovských Greshamovcov, keď sa vrátil z Ameriky, tam si zarobil majetok výrobou zdanlivo obyčajného strojového zariadenia, ktoré kúpila firma General Motors. Hrdo vyhlásil, že chce, aby dom vyzeral ako dom filmovej hviezdy. V Santa Monice videl dom, ktorého majiteľkou bola slávna herečka nemého filmu – bol to dlhý, nízky a biely dom s veľkými sklenými plochami a menšími okienkami ako na lodi. Podľa neho ten dom mal pôvab a hovoril o nových svetoch a odvážnej žiarivej budúcnosti (iróniou osudu jeho budúcnosť nebola dlhá – zahynul ako štyridsaťdvaročný, zrazilo ho auto. Rover.) Keď dom konečne dostavali, niektorých Mernhamčanov vydesila jeho modernosť a dôverne sa jeden druhému sťažovali, že tam „nezapadá“. Takže keď sa jeho ďalší obyvatelia, spomínaní MacPhersonovci, o pár rokov z domu vysťahovali, daktorým starším dedinčanom zvláštne odľahlo, hoci nahlas to nepovedali. Severná strana príjazdovej cesty teraz úplne zarástla burinou, pri bránke, pri ktorej sa kedysi začínal chodník k moru, ju ukončilo černičie a baza. To vyvolalo veľkú nespokojnosť a nadávky šoférov dodávkových vozidiel, keď vyložili posledný náklad a usilovali sa vycúvať jeden okolo druhého, ale nedalo sa, bránilo im v tom auto, ktoré prišlo po nich.
Lottie a Celia chvíľku postávali, pozorovali červené tváre a spotené čelá mužov – ešte vždy nosili dnu nábytok, až kým z domu nevybehla vysoká žena s dlhými gaštanovými vlasmi prísne stiahnutými do uzla, mávala zväzkom kľúčov a prosila: „Vydržte chvíľku. Počkajte. Presuniem ho ku kuchynskej záhrade.“
„Myslíš, že to je ona?“ zašepkala Celia, nevysvetliteľne prikrčená za stromom.
„Odkiaľ to mám vedieť?“ Lottie zatajila dych, Celiino tajnostkárstvo v nej vyvolalo rozpaky. Tisli sa k sebe, vykukovali spoza stromu, pridŕžali si široké sukne, aby im ich nerozvievalo.
Žena si sadla do auta a pozrela na prístrojovú dosku, akoby rozmýšľala, čo má robiť. Potom si úzkostlivo zahryzla do spodnej pery, naštartovala, hodila spiatočku, zhlboka sa nadýchla a vystrelila dozadu, pričom vrazila do prednej mriežky sťahovacieho auta.
Na chvíľu zavládlo ticho, potom jeden z chlapov nahlas zahrešil a ozvalo sa dlhé trúbenie. Vtedy žena zdvihla hlavu a dievčatá si uvedomili, že si zrejme zlomila nos. Všade bola krv – na svetlozelenej blúzke, na rukách, dokonca aj na volante. Sedela vystretá na sedadle, mierne ohromená, pozrela sa dolu a začala hľadať niečo, čím by zastavila krvácanie.
Lottie sa rozbehla cez trávnik zarastený burinou, v ruke mala vreckovku. „Nech sa páči,“ dobehla k žene vo chvíli, keď sa okolo auta zhlukli kričiaci ľudia. „Vezmite si vreckovku. A zakloňte hlavu.“
Celia pribehla za Lottie a dívala sa na ženinu zakrvavenú tvár. „Musel to byť hrozný náraz,“ nadhodila.
Žena prijala vreckovku. „Veľmi ma to mrzí,“ povedala šoférovi nákladného auta. „Mám problémy s hádzaním rýchlostí.“
„Nemali by ste jazdiť,“ vyhlásil šofér, ktorý mal brucho také veľké, že mu ho nestačila zakryť široká zelená zástera. V ruke držal zvyšok predného reflektora. „Veď ste sa ani nepozreli do spiatočného zrkadla.“
„Myslela som, že som zaradila jednotku. Tá je tesne vedľa spiatočky.“
„Odpadol vám nárazník,“ poznamenala Celia vzrušene.
„Veď to ani nie je moje auto. Ach bože!“
„Pozrite sa na môj reflektor! Budem musieť kúpiť nový. A to chce čas a peniaze.“
„Samozrejme.“ Ľútostivo prikyvovala.

Milan Buno, literárny publicista

The post Zakázané ovocie appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 15. mája 2018 – Šnúru štyroch koncertov odohrá na Slovensku a v Rakúsku svetoznámy džezový kontrabasista Miroslav Vitouš. Hudobník známy aj zo spoluprác s legendárnym trubkárom Milesom Davisom či saxofonistom Waynom Shorterom vystúpi v rámci jedinečného slovenského projektu Altar.

Album s rovnomenným názvom je unikátnym projektom renomovaných slovenských hudobníkov: saxofonistu Nikolaja Nikitina a vyhľadávaného džezového klaviristu a aranžéra Ľuboša Šrámeka. Tí kritikou oceňovaný album Altar pôvodne nahrali ako duet, v ktorom ako dvaja dlhoroční spoluhráči predstavujú širokej verejnosti nielen najobľúbenejšie skladby svojej vlastnej tvorby, ale aj témy velikánov Johanna Sebastiana Bacha či českého hudobného skladateľa Leoša Janáčka.

„Odporúčam každému, kto má rád kvalitnú a inovatívnu hudbu. Altar ocení ortodoxný džezový fanúšik, hipster, ale aj klasický hudobník,“ uviedol na margo albumu hudobný kritik Dávid Oláh. Jedinečnosť albumu, nesúceho prvky džezu, vážnej hudby, ale aj avantgardy či voľného prístupu, spočíva aj v tom, že na živých koncertoch nespája len dve hudobné osobnosti. V Bratislave, Martine i rakúskom Klagenfurte a Weissensee slovenské duo doplní aj džezová legenda českého pôvodu Miroslav Vitouš a rakúsky bubeník Klemens Marktl.

Marktl sa už v sprievode slovenských hudobníkov objavil. Stalo sa tak v rámci bratislavského dvojkoncertu, na ktorom vystúpil aj americký džezový basgitarista John Patitucci. Bubeník, kapelník a skladateľ rakúskeho pôvodu vychádza z tradície moderného džezu. U našich západných susedov je popritom považovaný aj za jeden z najvýraznejších talentov rakúskej džezovej scény. Hru na bicie nástroje študoval v Amsterdame, Haggu či v New Yorku, v súčasnosti pôsobí ako profesor na konzervatóriu v Klagenfurte.

Štvoricu hudobníkov uzatvára 70-ročný rodák z Prahy, kontrabasista Miroslav Vitouš. Svoju kariéru odštartoval na medzinárodnej hudobnej súťaži vo Viedni, ktorá mu zaistila štipendium na Berklee College of Music v americkom Bostone. Vitouš sa na americkej džezovej scéne etabloval rýchlo. Legendárna bola jeho spolupráca na albume Now He Sings, Now he Sobs (1968) známeho amerického klaviristu Chicka Coreu. Skladba z tohto albumu My Love and Only Love sa už dnes radí medzi džezové štandardy, pričom album samotný sa v roku 1999 dostal do Siene slávy Grammy.

V roku 1970 založil Vitouš spolu so saxofonistom Waynom Shorterom a keyboardistom Joeom Zawinulom legendárnu fusion kapelu Weather Report, v ktorej hrával aj džezový velikán Miles Davis. Jeho hudobné predstavy sa však po čase začali rozchádzať so zvyškom kapely, a tak sa vydal na vlastnú hudobnú dráhu. Natočil celý rad albumov, na ktorých hrali najslávnejšie džezové hviezdy a popri kontrabasistoch ako Niels-Henning Ørsted Pedersen, Brian Bromberg, Christian McBride, Scott LaFaro či Dave Holland sa zaradil medzi najlepších kontrabasistov na svete.

Koncerty pod názvom Altar prebehnú v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave (17.5.), deň na to zasa v Barmuseu Budovy SNM v Martine (18.5.), v priestoroch kostola Pfarrkirche Herz Jesu Welzenegg v rakúskom Klagenfurte (20.5) či na podujatí Jazz Festival unterm Birnbaum v obci Weissensee (21.5.).

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Ars Bratislavensis a SOZA.

PREDPREDAJ: https://www.ticketportal.sk/Event/ALTAR_live

FACEBOOK EVENT: https://www.facebook.com/events/157772781576418/

VIAC INFORMÁCIÍ: https://www.jazz.sk/articles/recenzia-cd-altar

The post Svetoznámy kontrabasista Miroslav Vitouš vystúpi so slovenskými džezmenmi už vo štvrtok v Bratislave appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 15. mája 2018 – Vo štvrtok 28. júna 2018 sa v hoteli Bôrik v Bratislave uskutoční odborná konferencia o informatizácii verejnej správy iDEME 2018 (Informatizácia až po dediny a mestá), ktorú tradične organizuje občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP). Ide už o 11. ročník podujatia, ktorého spoluorganizátorom je tento rok Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Konferencie sa spravidla zúčastňuje 200 návštevníkov predovšetkým z verejného sektora. Podujatie bude tento rok venované štyrom základným okruhom: eGovernment, kybernetická bezpečnosť a GDPR, Smart Cities and Smart Regions a Broadband.

Podľa prezidenta PPP Milana Ištvána konferencia iDEME 2018 prinesie aktuálne pohľady na budovanie elektronických služieb verejnej správy na Slovensku, predovšetkým vo väzbe na národné eGovernment projekty Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Svetovým eGovernment trendom sa budú venovať prednášky z oblastí bezpečnosti a GDPR, Open Source, Open Data alebo aj blockchainovým technológiám vo verejnom sektore. Záujem bude podľa M.Ištvána aj o tému inteligentných miest a regiónov (Smart Cities a Smart Regions), keďže je čoraz viac atraktívnou aj pre slovenské samosprávy a tie majú záujem o sledovanie svetových trendov a výmenu skúseností s realizáciou modernizačných projektov. Samostatný blok konferencie bude venovaný aktuálnym otázkam rozvoja širokopásmovému internetu na Slovensku, v rámci ktorého bude predstavená dopytová výzva OPII „WiFi pre Teba“.

Záštitu nad konferenciou iDEME 2018 prevzal Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Striebornými partnermi konferencie sú slovenská spoločnosť Aliter Technologies a FORTINET. Partnermi podujatia sú spoločnosti ANTIK Technology, Asseco Central Europe, Cisco Systems, Red Hat CEE, SAP Slovensko. Sponzormi sú DITEC a QBSW. Vystavovateľom bude IT školiace stredisko GOPAS. Obsahovými a mediálnymi partnermi sú Fórum pre komunikačné technológie (CTF), magazín PC REVUE, Tlačová agentúra SITA a Výskumný ústav spojov Banská Bystrica (VÚS).

Registrácia na konferenciu iDEME 2018 je možná po vyplnení registračného formulára na stránke www.ideme.net.

Presný program konferencie a viac informácií o predchádzajúcich ročníkoch konferencie iDEME nájdete tiež na stránke www.ideme.net.

Mgr. Milan Ištván, v.r.
prezident PPP

The post Spustená registrácia na odbornú konferenciu iDEME 2018 appeared first on PR servis.