Niekoľko kilometrov dlhý „mikroskop“ pracujúci s röntgenovým laserom, ktorý bude po dokončení najväčším svojho druhu na Zemi, sa stavia v Hamburgu (SRN).  Svet ho už dnes pozná pod názvom „The European X-Ray Laser Project“(XFEL) a práve on bude hlavnou témou Vedeckej kaviarne v Košiciach v utorok 24. novembra 2015 o 18. hodine vo Výmenníku č. 1 na Ulici obrody v Košiciach. Hosťom kaviarne bude Ing. Karol Saksl, DrSc. z Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach. „XFEL znamená pre biológov ...

Konferencia Najlepší z najlepších  hodnotí programy podporené z Operačného programu Výskum a vývoj 2007 – 2013 (Európsky fond regionálneho rozvoja). Pripravila ju Výskumná agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na dni 23. – 24. novembra 2015 v Hoteli Bôrik v Bratislave. Konferenciu otvoril Vladimír Kováčik, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a  Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied. Štátny tajomník ...

S profesionálnym nožom z Kuchyne Lidla vyčarujete aj vy perfektnú vianočnú hostinu!

BRATISLAVA 23. novembra – Lidl pre svojich zákazníkov opäť pripravil vianočné prekvapenie, profesionálny nôž od majstrov kuchyne. Za každých 20  hodnoty nákupu získate od 23. novembra jednu nálepku. Nazbierajte osem nálepiek, nalepte ich na kupón a vyzdvihnite si pri pokladni svoj darček z Kuchyne Lidla. Na výber máte Nôž Šéfkuchára Marcela Ihnačáka alebo jeho kolegu Romana Paulusa.

Súboj dvoch šéfkuchárov, Romana Paulusa a Marcela Ihnačáka, prebieha v Lidli už dva roky. Majstri kuchyne sa vtedy odhodlali na neľahkú úlohu – zmeniť slovenskú a českú kuchyňu na ešte lepšiu. Roman s Marcelom nabrúsili svoje nože a odvtedy už nič nie je ako predtým a práve tieto ich nože môžete teraz získať aj vy!

“Kvalitný a všestranný nôž je absolútny základ každej kuchyne. Správny nôž šéfkuchára musí spĺňať tri podmienky – ostrosť, presnosť, odolnosť. A práve tieto tri slová presne charakterizujú nože z Kuchyne Lidla, pracuje sa s nimi naozaj dobre,” zhodnotil Marcel Ihnačák a dodal: “O nôž sa musíte veľmi dobre starať, pravidelne ho ostriť na ocieľke a dôkladne čistiť. Starajte sa o nôž s láskou, je to totiž najcennejší majetok každého kuchára, akoby naša tretia ruka.”

Paulus a Ihnačák neúnavne, týždeň čo týždeň Slovákom a Čechom dokazujú, že naozaj každý môže variť lepšie, zdravšie a chutnejšie. S pomocou ich profesionálnych nožov vyčarujete aj vy tie najchutnejšie jedlá na váš sviatočný stôl.

Nože šéfkuchárov sú vyrobené z veľmi tvrdej a trvácnej ocele odolnej voči korózii. Všetky časti noža sú pevne spojené, ostrie a rukoväť ideálne vyvážené. Pevné a zároveň pohodlné držanie v ruke zaisťuje ergonomicky tvarovaná rukoväť. Nože sú zabalené v darčekovej kazete, ktorej súčasťou je brožúra s technikami krájania, predstavením jednotlivých častí noža a vhodnej starostlivosti.

Viac informácii o akcii, mnoho skvelých receptov a tipov nájdete na stránke wwww.kuchynalidla.sk a tiež na Lidl profiloch na sociálnych sieťach.

Facebook: https://www.facebook.com/lidlslovensko
Instagram: https://instagram.com/lidlsk/
YouTube: https://www.youtube.com/channel/UC5oGq-pQRauK3TFdDa0ZPAQ
LinkedIn: https://www.linkedin.com/company/lidl-slovenská-republika-v-o-s-

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 23. novembra – Nezabudnuteľné finále show Česko Slovensko má talent v sobotu večer uzavrelo úspešnú piatu sériu najsledovanejšieho projektu tejto jesene na Slovensku. Priamy prenos veľkolepej show na svetovej úrovni si na televízii JOJ nenechalo ujsť až 640-tisíc divákov, súťaž tak aj vo finále potvrdila svoju pozíciu jednoznačného trhového lídra.
Sobotný večer 21. novembra patril tým najlepším talentom spomedzi stoviek účinkujúcich, ktorí sa zúčastnili najúspešnejšieho televízneho projektu tejto jesene. Diváci televízie JOJ od začiatku septembra každý týždeň s napätím sledovali, kto sa prebojuje až do absolútneho finále a skvelá porota mala tento rok opäť mimoriadne náročnú úlohu vybrať tých najlepších. Po vyrovnanom súboji plnom skvelých predstavení na svetovej úrovni napokon diváci rozhodli
o absolútnej víťazke, ktorou sa spomedzi mimoriadne kvalitnej konkurencie stala Gyöngyi Bodišová. Talentovaná speváčka si zo súťaže odniesla nielen hviezdny titul, ale aj ceny v hodnote 100-tisíc eur.
Priamy prenos finálového večera sledovalo až 640-tisíc divákov starších ako 12 rokov, vďaka ktorým talentová show na JOJke v sobotu dosiahla excelentný 13,7 % rating a vysoko nadpriemerný 31,3 % trhový podiel. Ešte lepší share zaznamenalo finále v rámci mladšieho publika, a to až 35,9 % podiel s 13,4 % sledovanosťou. Česko Slovensko má talent – Rozhodnutie si pozrelo 520-tisíc divákov (CS 12+), tí mladší dosiahli až 43,9 % podiel na trhu (CS 12-54).
Priemerná sledovanosť všetkých šestnástich epizód piatej série show Česko Slovensko má talent bola na vysokej úrovni trhového lídra, konkrétne nadpriemerného 13,0 % ratingu a 30,3 % share v CS 12+ (a 12,1 % Rtg a 34,4 % Shr v CS 12-54). Najsledovanejším bol úplne prvý diel ČSMT, ktorý si 1. septembra 2015 nenechalo ujsť neuveriteľných 740-tisíc divákov s 15,8 % sledovanosťou a 35,8 % podielom na trhu. Ešte lepší share vtedy dosiahla show v mladšej časti publika, až 39,6 % Shr a 14,9 % Rtg.
Ženská časť publika mala počas talentových večerov tejto sezóny vždy prevahu a inak to nebolo ani vo finálový večer, kedy mladšie diváčky zaznamenali až 15,4 % sledovanosť. Ženy v produktívnom veku 35-44 rokov dosiahli v sobotu excelentný rating 17,6 % a absolútne najsilnejšou cieľovou skupinou finále talentovej show boli ženy v CS 45-54 s mimoriadne vysokou, až 18,3 % sledovanosťou.
Aj vďaka úspechu Česko Slovensko má talent bola JOJ Group v sobotu znova lídrom slovenského trhu – celodenným, ako aj v hlavnom vysielacom čase. V prime time dosiahla televízna skupina ako prvá voľba divákov vynikajúcu 12,3 % sledovanosť a až 33,9 % podiel. Celkovo televízia JOJ zaznamenala uplynulý víkend svoje najlepšie sobotné výkony od začiatku tohto roka, konkrétne najlepší share (22,2 % Shr) aj rating (3,7 % Rtg) v celodennom meradle v CS 12-54 a takisto najlepšiu sledovanosť v sobotňajšom prime time v CS 12+ (10,9 % Rtg), aj u mladšieho publika (9,8 % Rtg).
V nedeľu sa JOJke takisto darilo pritiahnuť divákov k jej programovej ponuke. Kinohit Zakázaná zóna dosiahol včera večer rovnakú sledovanosť ako konkurenčná spevácka show, konkrétne 10,8 % rating a 28,3 % share v CS 12-54. Posledný film tragicky zosnulého herca Paula Walkera pritiahol k obrazovkám najviac mužov vo veku 45-54, vďaka ktorým akčná dráma dosiahla až 17,4 % rating a 33,2 % podiel na trhu.
Čo sa týka spravodajských relácií, Noviny TV JOJ včera sledovalo 675-tisíc divákov so 14,4 % ratingom a 29,3 % share (CS 12+). Šport aj Najlepšie počasie boli tradične lídrami trhu v čase svojho vysielania, správy o športe zaznamenali 13,3 % rating a predpoveď počasia na JOJke ešte lepšiu, až 13,5 % sledovanosť
(CS 12+).

Dáta sú analyzované v meraní LIVE + VOSDAL (Viewing On Same Day As Life) – analýza živého vysielania spojená s oneskorenou sledovanosťou prehranou v ten istý deň ako živé vysielanie.
Hodnoty sledovanosti sú uvedené za cieľové skupiny 12+ a 12-54.
Zdroj dát: PMT Slovakia; PR JOJ Group

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;mt

Počas Týždňa vedy a techniky býva na chodbách košických ústavov SAV oveľa rušnejšie ako inokedy. Kľučku na dverách si podávajú žiaci základných a stredných škôl, občas prídu aj zvedavci len tak „z ulice“. Aj tento rok sa opakoval zaužívaný scenár. Ako prvé odštartovali Týždeň vedy a techniky Ústav experimentálnej fyziky SAV a Ústav materiálového výskumu SAV. Keďže z priestorov fyzikov po väčšej prestavbe a renovácii ešte neodišli stavbári a remeselníci, tentoraz ...

Ischémia srdca a civilizačné ochorenia – to je hlavná téma vedeckej kaviarne Veda v CENTRE, ktorá bude pre verejnosť otvorená vo štvrtok 26.11.2015 o 17.00 hodine v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave na Lamačskej ceste.  Hosťom bude uznávaná fyziologička a patofyziologička  MUDr. Táňa Ravingerová, DrSc., z Ústavu výskumu srdca SAV. V súčasnosti sa vo svojom výskume venuje štúdiu alternatívnych foriem ochrany myokardu pred akútnou ischémiou v organizme, ktorý je zaťažený ...

BRATISLAVA 20. novembra – Vzdať sa rodného jazyka by znamenalo opustiť samého seba. Rusínsky jazyk ako moja materčina je súčasťou kódu mojej osobnosti, tvrdí fotografka a poetka Daniela Kapráľová.

Žijete a pracujete v Snine, ktorá patrí medzi tri mestá na východe Slovenska s najvyšším zastúpením rusínskeho obyvateľstva. Je počuť rusínčinu na verejnosti? Komunikujú v nej ľudia v obchodoch či na ulici?
Áno, často sa s ňou stretávam, ale už iba u staršej a strednej generácie. Veľmi ma zabolí, keď počujem rozprávať deti skomolenou slovenčinou, v ktorej sa miešajú rusínske slová zrejme pochytené od starých rodičov.

Nakoľko sa rusínsky jazyk používa pri oficiálnych akciách v kaštieli, kde ste kurátorkou?
Pri oficiálnych akciách sa používa len v prípadoch, že sú zamerané na rusínske etnikum, čo je zriedkavo.

Vyrastali ste v rusínskej rodine s rusínskym jazykom od narodenia. V škole prišlo prostredie, kde váš rodný jazyk musel “ustúpiť”, keďže rusínske školy neboli, len slovenské a ukrajinské. Ovplyvnil vás tento “stret” jazykov?
Navštevovala som základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Vôbec si nepamätám, že by som s ním mala problém. Už ako malé deti sme sa hrávali, že ideme na návštevu k príbuzným a zhovárali sme sa po česky a po slovensky. No navzájom medzi sebou v škole cez prestávky a niekedy aj na hodinách s učiteľmi sme sa zhovárali po rusínsky. Bolo to pre nás samozrejmé a prirodzené. Ak sme niečo nevedeli povedať po slovensky alebo sme skomolili slovíčko, učitelia nás opravili a často sme sa pri tom aj nasmiali. Možno tam niekde sa rodila schopnosť intuitívneho vnímania krásy jazykov.

Naznačila som už, že na východe Slovenska boli od istého času namiesto rusínskych škôl len ukrajinské, prípadne na slovenských školách hodiny ukrajinčiny. Ako ste to vnímali?
Ukrajinský jazyk som sa učila dva roky. Bolo to začiatkom 70. rokov a povinný bol aj u nás na slovenskej škole v Stakčíne. Bola som prekvapená, že mu nerozumiem až tak, ako sa nám snažili na hodinách tvrdiť, že je náš. Brali sme ho na ľahkú váhu, aj keď sme mali prísnu učiteľku. Išlo o násilnú ukrajinizáciu rusínskej národnosti a naši rodičia to prijímali s nevôľou. V nedôvere k nej dávali svojim deťom radšej slovenskú národnosť. Aj ja som ju mala.

Hovoríte s príbuznými po rusínsky?
Samozrejme, veď je to môj materinský jazyk.

Rozumejú vám Slováci, ak ním hovoríte?
V sninskom, humenskom a medzilaboreckom regióne slovenská majorita rozumie po rusínsky. Keď som doma v spoločnosti Rusínov i Slovákov a spýtam sa Slovákov, či im neprekáža, že hovorím po rusínsky a či mi rozumejú, ešte som nedostala zápornú odpoveď. No počas vysokej školy, keď som brigádovala v Piešťanoch, si ma trochu zamieňali s Ruskou. Nechápala som, že o Rusínoch nič nevedia. Bolo to také malé stretnutie s diskrimináciou, ktoré mi len pomohlo. Urobila som si v hlave poriadok.

Ste nielen fotografkou, kurátorkou a znalkyňou umenia, ale píšete aj verše. Skúste porovnať, aký je rozdiel medzi tým napísať poéziu v rusínčine a v slovenčine.
Ak sa ma niečo bytostne a hlboko dotýka, ak z archetypálnej svätyne mojej duše vychádza poézia, derú sa mi na povrch rusínske slová, nie slovenské. Je to kód môjho ja, koreňová sústava predkov.

Dá sa vyjadriť identicky to isté v jednom aj v druhom jazyku? Limituje niektoré vyjadrenia skôr jazyk, alebo skôr to, čo má človek v sebe, čo prežil a čo cíti?
Skúšala som napísať tú istú báseň do obidvoch jazykov. Darmo. Každý z nich má svoje vyžarovanie, svoju melódiu, rytmus, zvuk, obrazy i vôňu. Materinský jazyk je naša minulosť i budúcnosť. Stratiť ho pre mňa znamená stratiť seba samu. Zneuctiť vlastnú mamu, ktorá ma ho učila. Veľa pre mňa znamená, hlavne na duchovnej úrovni. Rusínsky jazyk je nádherný. Je mi veľmi smutno, že veľa úžasných rusínskych slov zaniklo za tie desiatky asimilačných rokov a my ich už nepoužívame, zamieňame ich za “slovakizmy”. Obrazne povedané, z rozkvitnutej lúky sa vytratilo nielen množstvo vzácnych kvetov, ale aj ich vôní a farieb. Nemali by sme to však vzdať, mali by sme sa sa k nim vrátiť naspäť. Kto sa neopúšťa, nebude opustený.

Ako chápete situáciu, ak je niekto Rusín, ale po rusínsky nehovorí?
Zabudol, že existuje slovo otčina a úcta k predkom. Jeho dom má narušené základy. Je národnou sirotou, ktorá sa hanbí za tých, ktorí ju priviedli na svet. Nevie, odkiaľ prichádza a kam ide. Stráca povedomie seba samého. Človek nie je samostatný atóm, ale je súčasťou spoločnosti. Pre každého by mala byť jeho národnosť a materinsky jazyk takou samozrejmosťou ako dýchanie. Je bolestné, ak sa od rusínskej krvi vedome odštepujeme. Tým strácame národné tradície. Aj keď niekto môže namietať, že hodnotu človeka nevnímame na základe jeho národnosti a jazyka, ale na základe kultúrnych, odborných, morálnych a etických hodnôt, s čím súhlasím. Ak však chceme o sebe poznať pravdu, musíme kráčať k prameňu. Ak ju nájdeme a stotožníme sa s ňou, potom môžeme putovať, kam len chceme. Nestratíme sa ani v mori globalizácie. Pretože ľudskosť by mala spravovať národy a národnosti.

Pre svoje deti dnes rusínski rodičia často volia slovenskú školu, rusínsku nepreferujú ani vtedy, ak by bola v ich obci. Ako to vidíte vy?
Táto mladá generácia nedostala do vienka v materskom mlieku, čo mala dostať. Úctu k materinskému jazyku. Negatívnu rolu zohrala násilná asimilácia, chabé národnostné cítenie, strach ich rodičov, ekonomická situácia, silná migrácia za prácou, nezáujem štátu o národnostnú politiku a školstvo a aj rusínsky neduh – “z Rusnaka i pes i sobaka”. Táto situácia je diagnózou minulosti. Ale ani súčasnosť tu nie je nápomocná. Multikulturalizmus, globalizácia, hodnotový nihilizmus, nezdravý nacionalizmus, materiálny konzum, odklon od morálky, silný individualizmus, nesolidárnosť.

Rusínski rodičia sa často bránia tým, že ich deti musia zvládnuť hlavne slovenčinu a svetové jazyky, aby sa raz lepšie uplatnili kvôli práci. Myslíte, že idú proti sebe?
Ja radšej vyrozprávam jeden príbeh. Mojej priateľke, ktorá žije v Bruseli, sa narodilo nepočujúce dieťatko. Chválabohu, dnes sa dá zaviesť mikročip, ktorý umožní nepočujúcemu počuť. Samozrejme, nie od narodenia. Preto, keď prišiel čas, mamka sa pýtala odborného lekára, akým jazykom by bolo vhodné začať učiť potomka rozprávať. Uvažovala o angličtine, nakoľko je najuniverzálnejšia. Lekár jednoznačne odporoval. Výskum potvrdil najlepšie výsledky, keď sa začne s materinským jazykom. A tak sa dieťa učí v Bruseli prvé slová v materinskom slovenskom jazyku a častejšie prichádza na Slovensko. Medzi nebom a zemou niečo je. Nemôžeme sa dívať iba na materiálne výhody, a pritom zabúdať na duchovnú pupočnú šnúru. Na tomto svete všetko so všetkým súvisí. Moja mama mi vravela: “Napľuvaty na takyj rod, šo pľuhaviť svuj narod”. Alebo aj: “Čolovik ne gubaňa, že bys ho pererobyv”. Či: “Jakou kryžmou kreščenyj, takyj aj je”.

Rusínsky jazyk pomaly vymiera. Prepočty podľa klesajúceho počtu mladých užívateľov dospeli k odhadom, že do 30 – 50 rokov môže zaniknúť. V čom by ste videli záchranu?
V národnostnom školstve, osvete, kultúre a náboženstve. A vo vysúkaní rukávov a v zobudení z letargie. Aj keby sa táto prognóza splnila a my by sme prišli o rusínsky jazyk, čím potešíme svetový monolit, rusínska koreňová sústava, rusínsky genofond budú ešte dlhé roky pretrvávať medzi Rusínmi v latentnej podobe. A človek nikdy nevie, aké sú Božie zámery.

Zhovárala sa Táňa Rundesová

Vizitka
PaedDr. Daniela Kapráľová (1959) pochádza zo Sniny. Po štúdiu na Strednej umelecko – priemyselnej škole v Košiciach absolvovala katedru výtvarnej výchovy na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove. Pracovala vo Vihorlatskom múzeu, vo Vihorlatskej knižnici a v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola. Vyštudovala fotografiu, ale zaoberá sa prevažne výtvarnou a grafickou tvorbou. Fotografii sa aktívne venuje od roku 1999. Jej tvorba je zameraná na subjektívny dokument. Vystavuje doma i v zahraničí ( Česko, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina, Rakúsko, Francúzsko, Srbsko, Chorvátsko, USA). V súčasnosti pôsobí ako kurátorka v kaštieli v Snine. Okrem fotografovania píše aj básne.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2015. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 20. novembra – Život je ako mozaika spájajúca celý svet do jedného celku. Udalosti, ktoré človek v priebehu života absolvuje, vytvárajú v konečnom dôsledku dokonalú spleť súvislostí, ktoré od seba nemožno oddeliť. V období, keď celý svet so zatajeným dychom sleduje veľké sťahovanie národov v Európe, sa toto zamyslenie stáva čoraz viac aktuálnejším.

Síce sa pohľady na danú tematiku názorovo líšia a neustále obmieňajú – fakty zostávajú rovnaké. Uznávaný “vojnový” fotograf a reportér časopisu .týždeň Andrej Bán zažil na svojich potulkách svetom odvrátenú tvár krajín postihnutých vojnovými konfliktmi. Nielen jeho fotografie, ale aj úzky kontakt s kultúrou a udalosťami, ktorý počas svojich ciest absolvoval, prináša úplne nový pohľad na tému, ktorá v súčasnosti rezonuje v celej spoločnosti.

“Už štvrť storočia ako fotograf a píšuci reportér zaznamenávam príbehy ľudí, ktorí sú obeťami vojen, konfliktov, exodov, prírodných katastrof. Či už to bol Afganistan, pásmo Gazy, Haiti, Kosovo, alebo Pakistan a iné miesta. Tieto všetky veci vyústili tento rok do niečoho, čo som ešte aspoň ja v Európe nezažil. A to je masový exodus ľudí, ktorí k nám prichádzajú,” opisuje súčasnú situáciu v Európe Andrej Bán.

Prvá séria diskusií s názvom Od balkánskych vojen po sťahovanie národov: Balkánske vojny bude venovaná pohľadu samotného fotografa a jeho vlastnej analýze súčasného stavu. Hosťom Andreja Bána bude tentoraz bývalý zahranično-politický redaktor a komentátor Rádia Slobodná Európa Milan Nič.

Nezostaňte vlažní k témam, ktoré momentálne hýbu svetom, rozhodnite sa hľadať súvislosti a prijmite pozvanie do Modrého salónu Slovenského národného divadla už v utorok 24. novembra 2015 o 19.30 hod.

Vstupenky si môžete kúpiť on-line na stránke www.snd.sk alebo v našich pokladniciach. Pokiaľ uprednostňujete rezerváciu, je vám k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289 alebo e-mail rezervacie@snd.sk.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx