BRATISLAVA 30. októbra – Vyrástol v trojjazyčnom prostredí. Rusínskom, slovenskom a šarišskom. Írečitú rusínčinu má napočúvanú od starých rodičov, šarištinu od kamarátov v dedine a slovenčinu od rodičov aj učiteľov. Práve preto ju ovláda najlepšie a v divadle či vo filme vystupuje hlavne po slovensky. Ako profesionál chce robiť veci na sto percent. Herec Martin Mňahončák.

Rodný jazyk sa v našom prostredí chápe ako prvý naučený jazyk. No nie je to žiadne pevné pravidlo. Sú krajiny, kde sa pod materinským jazykom rozumie reč, ktorou človek hovorí najviac alebo ju ovláda najlepšie. Vy ste rástli v rusínsko-slovensko-šarišskom prostredí. Ako ste vnímali tieto tri jazyky?
Rodičia sú Rusíni, takže po nich som Rusín aj ja. Ešte pred mojím narodením sa presťahovali z rodných dediniek do Zborova, kde som vyrastal. V Zborove sa však po rusínsky, či po rusnacky nerozpráva, len po šarišsky a po slovensky. V detstve som teda prišiel do kontaktu so všetkými troma jazykmi. So slovenčinou doma a v škole, so šarištinou tam, kde sme bývali, a s rusínčinou u oboch babiek – v Petrovej a v Jedľovej, kam som chodieval na prázdniny.

Ako hovorili vaši rodičia doma?
Po slovensky. Takto hovorili aj so mnou.

Po rusínsky nie?
Nie, lebo to vyplynulo zo situácie. Moji rodičia už ochodom na strednú a vysokú školu prešli do slovenského prostredia. Neskôr sa po škole rozhodli presťahovať do Zborova, kde dostali prácu. Keďže obaja boli na vedúcich postoch – otec bol dlhé roky predseda družstva – v zamestnaní museli hovoriť po slovensky, navyše v Zborove bolo slovensko-šarišské prostredie, preto sa aj u nás doma rozprávalo po slovensky. Rodičia sa celý život snažili naučiť aj po šarišsky, ale celkom sa im to aj tak nepodarilo. Takže ak na nich niekto hovoril po rusnacky, hovorili aj oni po rusnacky, ak po šarišsky, hovorili aj oni po šarišsky.

Vaše kontakty s rusínčinou boli teda najintenzívnejšie so starými rodičmi.
Áno, ja som síce po rusnacky nehovoril, ale veľa som počúval rusnačtinu či rusínčinu u oboch babiek cez letné prázdniny. U jednej babky sa bišiduvalo a u druhej besedovalo… S rusínčinou som však pichádzal do kontaktu aj tak, že sme vždy v nedeľu počúvali v rozhlase vysielanie v rusínčine alebo v ukrajinčine.

Hovoríte dnes niekde ešte po rusínsky?
Starých rodičov už nemám, takže v rodine niet s kým. A inak – keď sa stretnem s niekym, kto hovorí po rusnacky, alebo s kamarátmi, vtedy tak hovorím, ale jedine zo žartu.

Viete si predstaviť, že by ste hrali v rusínčine?
V rámci humoru áno. Keby šlo o nejaký projekt, že by sme si z toho strieľali. Ale vážne asi nie, lebo to by znamenalo sťahovať sa znova na východné Slovensko.

Ak ste povedali, že si takéto hranie neviete predstaviť – je to konkrétne vo vašom prípade, alebo si neviete predstaviť trebárs Shakespera v rusínčine?
Nie, so Shakespearom problém nemám. Skôr to myslím tak, že by muselo ísť o projekt, kde by sme si robili srandu z toho, ako ovládam túto reč. Je to podobné, ako s češtinou v Čechách. Keď som tam robil, bola to tvrdá drina u logopédky. Ja si ako profesionál nedovolím robiť niečo na polovicu.

Rusíni, najmä mladí, sa veľakrát ostýchajú hovoriť po rusínsky. Aké to môže mať podľa vás dôvody?
Skôr záleží na tom, aké majú títo ľudia skúsenosti. Možno sa niekomu vysmiali spolužiaci v škole, lebo mal v slovenčine napríklad veľmi silný prízvuk. Potom sa možno snažil naučiť čo najlepšie po slovensky a svoj rodný jazyk akoby nevedomky “zahodil”, aby mu neovplyvňoval slovenčinu. Dôvody môžu byť naozaj veľmi rôzne.

Rusínski rodičia dnes v drvivej väčšine volia pre svoje deti slovenskú školu, ide im o to, aby ich deti zvládli hlavne slovenčinu a svetové jazyky. Často argumentujú tým, na čo by im bola rusínčina do budúcna…. Myslíte si, že títo rodičia idú proti sebe?
Neviem, či sa dá povedať, že idú proti sebe. Naozaj je to otázka uplatnenia do budúcnosti. Rusínčina je im – aj keď to nechcem povedať, lebo to nie je pravda – akoby zbytočná. Ak totiž hovoria rusínčinou od narodenia a poznajú ju, načo ju ešte majú študovať. Radšej chcú čas venovať svetovému jazyku, ktorý sa im zíde viac, keď sa budú chcieť uplatniť. Možno to tí rodičia vidia z takéhoto pohľadu.

Avšak s rusínčinou sa deti automaticky učia aj azbuku, ktorá im môže byť prínosom, ak by sa raz chceli naučiť povedzme po rusky. Nie je to trocha úzke videnie myslieť si, že rusínčina neprispieva k budúcemu uplatneniu detí v živote?
Tento problém však treba vidieť ešte z inej strany. Tu totiž nie je chyba na strane rodičov. Pretože situácia, za akej sa tu zatvárajú rusínske školy, nevzniká tým, ako sa správajú rodičia, ale v dôsledku toho, akú tu majú podporu menšiny od štátu. Takže rodičia sú vlastne závislí od situácie vytvorenej týmto štátom. Nechať to len na nich je mylné. Oni sa len prispôsobili stavu úmerne tomu, ako ju vytvoril štát.

Rusínsky jazyk pomaly vymiera. Prepočty podľa klesajúceho počtu mladých, ktorí ním hovoria, dospeli k odhadom, že možno do pol storočia zanikne. V čom by ste videli záchranu?
Keďže rusínske školy miznú, skôr by mohla byť podľa mňa cesta založiť na slovenských školách niečo ako krúžky rusínčiny. Lenže – keď sa pozriete na dediny na východe, tie doslova vymierajú, mladí idú do miest. Skôr je to teda o tom nezachraňovať len samotnú reč, ale udržať vôbec ľudí v tamojšom prostredí. Pretože ak ja odídem z Jedľovej do Londýna, rusnačtina mi tam nebude na nič. Je to o tom, že zachraňujme spôsob života ľudí na východe a oni si už svoju reč udržia. Ale ak vymizne stará generácia, obce tam zostanú úplne mŕtve.

Zhovárala sa Táňa Rundesová
www.cemerica.sk

Vizitka
Martin Mňahončák pochádza zo Zborova v Bardejovskom okrese. Absolvoval VŠMU, kde boli jeho pedagógmi Božidara Turzonovová a Vladimír Strnisko. Bol zakladajúcim členom Túlavého divadla, hosťoval v SND aj v Štúdiu L + S. Spolupracuje s rozhlasom, televíziou a filmom. Bol členom Moravského divadla v Olomouci, Východočeského divadla v Pardubiciach, hosťoval v Mestských divadlách pražských, hral aj v Londýne v Blumsburry Theatre. Založil si vlastné zájazdové divadlo Kumšt Production so Zuzanou Bichlovičovou. Hráva v Divadle Aréna, Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava a v Divadle v podpalubí.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRNO, 22. 10. 2015 Každý chce žiť v kvalitnom dome s minimálnymi nákladmi na energie. Naplánovať a postaviť takéto bývanie ale nemusí byť úplne jednoduché. […]

BRATISLAVA 30. októbra -

Slováci idú zatepľovať. Na stránke www.zatepluj.sk sa zaregistrovalo už 1 500 ľudí

Záujem ľudí o informácie k projektu z druhého sociálneho balíčka vlády, ktorým štát pomôže ľudom zatepliť ich domy, predčil všetky očakávania. Počas prvého týždňa od spustenia prevádzky stránky www.zatepluj.sk sa na nej zaregistrovalo približne 1 500 ľudí, ktorí automaticky dostanú oznámenie a zverejnení výzvy na predkladanie žiadostí. “Sme radi, že nový web venovaný podpore zatepľovania je verejnosťou využívaný a že aj takýmto spôsobom pomôžeme zlepšiť kvalitu života ľudí, šetriť životné prostredie a podporiť predovšetkým malé a stredné stavebné firmy v regiónoch,” okomentoval záujem o web štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, František Palko.
Webovú stránku www.zatepluj.sk počas jej týždňovej existencie navštívilo veľké množstvo záujemcov o informácie ohľadom dotácie. Z toho 1500 vyplnilo registračný formulár, na základe ktorého im bude e-mailom doručená výzva na predkladanie žiadostí o dotáciu na zatepľovanie hneď po jej zverejnení. K tvorbe webovej stránky viedli ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja enormné ohlasy na pripravovanú výzvu. Ministerstvo denne reagovalo na desiatky mailov a telefonátov s otázkami občanov.
Stránka zatepluj.sk pod gesciou ministerstva dopravy poskytuje všetky informácie a odpovede na otázky, ktoré zaujímajú potenciálnych uchádzačov o príspevok na zateplenie rodinných domov. Verejnosť tu nájde základné informácie, zákony súvisiace s týmto opatrením, postup ako podať žiadosť o dotáciu a zoznam licencovaných spoločností oprávnených vykonávať zatepľovanie. Efektívnou pomôckou pre návštevníkov stránky je záložka “Často kladené otázky”, kde sa nachádzajú praktické informácie pre záujemcov o dotáciu. Aj napriek informačne nabitej novinke z dielne ministerstva sa môžu starší ľudia a osoby, ktoré nie sú zručné v práci s internetom, informovať aj telefonicky na zverejnenej infolinke vytvorenej špeciálne k projektu www.zatepluj.sk

Martin Kóňa
hovorca Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn

BRATISLAVA 29. októbra – Skupina VÚB, člen medzinárodnej bankovej skupiny Intesa Sanpaolo, zvýšila medziročne objem úverov takmer o 10% a opäť preukázala vynikajúce hospodárske výsledky.

“Prvé tri štvrťroky 2015 priniesli našej skupine priaznivé obchodné výsledky, pričom sme si zachovali kvalitné portfólio a stabilnú ziskovosť. Úvery v porovnaní z vlaňajškom vzrástli o 9,6% a celkovo dosiahli 8,8 mld. eur. K rastu úverového portfólia prispeli rovnako retailový i firemný segment. Udržali sme i stabilnú základňu klientskych vkladov (0,9%-ný medziročný nárast) s celkovým objemom 8,0 mld. Eur,” hovorí Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB.

Skupina VÚB mala dobré výsledky i v oblasti efektívnosti s pomerom nákladov a výnosov upravených o bankový odvod na vynikajúcej úrovni pod 44%. Hrubé prevádzkové výnosy skupiny VÚB vzrástli o 1,5% oproti minulému roku na 414,8 mil. eur. Tento výsledok sme dosiahli vďaka výnosom z poplatkov a iným prevádzkovým príjmom. Celkové náklady (bez bankovej dane) sa mierne zvýšili na 181,6 mil. eur (3,3% medziročný nárast). Prevádzkový zisk skupiny VÚB medziročne stúpol o 7,3% na 218,3 mil. eur a čistý zisk sa zvýšil o 8,5% na 124,3 mil. eur.

Kapitálová primeranosť VÚB je stále silná. Skupina VÚB dosiahla kapitálovú primeranosť 16,83%, čo výrazne prevyšuje minimálnu úroveň stanovenú Národnou bankou Slovenska.

K 30.9.2015 do skupiny VÚB patrí VÚB banka a jej 100%-né dcérske spoločnosti Consumer Finance Holding, VÚB Factoring a VÚB Leasing. Skupina z konsolidovaného hľadiska taktiež zahŕňa i VÚB Generali DSS (podiel 50%) a VÚB Asset Management (podiel 40,55%).

O VÚB banke
VÚB banka je členom medzinárodnej bankovej skupiny Intesa Sanpaolo, ktorá má zastúpenie vo viac ako 40 krajinách po celom svete prostredníctvom svojej siete bánk, priamych pobočiek a zastupiteľských kancelárií. Na Slovensku banka má 193 retailových pobočiek, 29 firemných pobočiek, 11 hypotekárnych centier a jednu pobočku v Českej republike.

O skupine Intesa Sanpaolo
Intesa Sanpaolo patrí medzi vedúce bankové skupiny v eurozóne a je hlavným aktérom v Taliansku v oblasti retailového a firemného bankovníctva a správy aktív. Vďaka bohatej sieti pozostávajúcej z 4 300 pobočiek ponúka širokú škálu služieb 11,1 miliónu klientov v Taliansku. Zahraničné aktivity Skupiny Intesa Sanpaolo sú zamerané na strednú a východnú Európu, Stredný východ a severnú Afriku, kde pôsobí v 12 krajinách prostredníctvom retailových a komerčných bánk s približne 1 300 pobočkami a 8,3 miliónom klientov. Okrem toho medzinárodná sieť pôsobí v 29 krajinách, v ktorých poskytuje podporu firemným klientom.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 29. októbra – Konferencia CEEC 2015 už po deviaty raz vytvorí platformu pre diskusiu popredných predstaviteľov energetického sektora z regiónu strednej Európy o najdôležitejších otázkach, ktoré sú kľúčové pre ďalší vývin energetiky. Ambíciou konferencie je podľa riaditeľa SFPA Alexandra Dulebu “prispieť k hľadaniu lepších riešení pre energetickú politiku krajín regiónu strednej Európy a EÚ”. Význam konferencie podčiarkuje aj fakt, že už po druhýkrát sa stala súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Vyšehradskej skupiny – v roku 2015 ju zastrešuje predsedníctvo Českej republiky.

Jednou z kľúčových otázok, ktorými sa bude konferencia tento rok zaoberať bude aj pozícia Slovenska na Parížskej klimatickej konferencii. Na naše otázky odpovedal minister životného prostredia, Peter Žiga.

Sú klimatické zmeny pre Slovensko hrozbou?
Globálne otepľovanie a klimatická zmena sú témy, ktoré sa týkajú každého človeka na svete. Dôsledky už pociťujeme aj my na Slovensku v podobe extrémov a výkyvov počasia. Extrémne teplo a následné sucho, alebo prívalové dažde a povodne zažívame častejšie a je vážny predpoklad, že sa budú opakovať alebo stupňovať. Teraz musíme riešiť príčinu – teda redukciu skleníkových plynov, aj dôsledky – sucho a povodne. Objavujú sa názory, že klimatická zmena je pre ľudstvo najväčšia zbraň hromadného ničenia. Avšak nevnímame ju ako hrozbu, lebo postupuje pomaly, zmeny nevidno zo dňa na deň, hoci trend je stále rýchlejší. Pre ekológov, ale aj ministrov zodpovedných za životné prostredie, je to najväčšia výzva. Sme zodpovední aj za to, čo príde o 50, o 100 rokov – je to vec budúcich generácií. Uvedomme si, že pred 100 rokmi na našej planéte žili dve miliardy ľudí, dnes je to viac ako sedem miliárd. O to viac sa musíme venovať tomu, ako sa k našej planéte správame.

Aké má zmena klímy následky?
Ak vezmeme do úvahy ďalšie faktory, napríklad stúpajúce oceány a neúrodu, pri rastúcom počte obyvateľov môže mať klimatická zmena pre chudobnejšie štáty zničujúce sociálne dôsledky. Diskutuje sa o tom, že vlnu migrácie, predovšetkým v Afrike, spôsobili dôsledky zmeny klímy. Tieto všetky dosahy si uvedomuje aj pápež František ako hlava katolíckej cirkvi. Na túto tému diskutoval aj na stretnutí s ministrami životného prostredia vo Vatikáne, ale vystúpil aj na Valnom zhromaždení OSN, kde sme sa stretli.

Prečo potrebuje Slovensko a svet novú dohodu o klíme?
Slovensko ako súčasť Európskej únie podporuje boj proti klimatickej zmene a globálnemu otepľovaniu. EÚ je celosvetový líder týchto aktivít. Kým sa však nepridajú ďalšie rozvinuté štáty a súčasne veľkí emitenti ako USA, Čína, India, Rusko, ktoré environmentálny rozmer natoľko nezohľadňujú, situácia sa nevyrieši. Súčasné záväzky sa podľa dodatku z Dauhá týkajú len vyspelých krajín, aj to nie všetkých, a pokrývajú len necelých 15% svetových emisií. To zďaleka nestačí na dosiahnutie cieľa dohovoru: udržať rast priemernej globálnej teploty do roku 2100 pod úrovňou 2°C v porovnaní s rokom 1990. Svet preto nutne potrebuje globálnu dohodu. Presadzuje ju aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, s ktorým sme diskutovali na jeho nedávnej návšteve Slovenska.

Ak by EÚ znižovala emisie jednostranne a len sama, jediné, čo by sme dosiahli, by bola strata konkurencieschopnosti nášho priemyslu v porovnaní so štátmi, ktoré neinvestujú do drahých nových technológií šetrných k životnému prostrediu. Preto potrebujeme celosvetovú dohodu. Tá sa prijíma ťažko, pretože bude mať zásadné ekonomické dosahy.

Ako prispieva Slovensko k napĺňaniu globálnych (alebo EÚ) klimatických cieľov dnes?

Slovensko dodržiava spoločnú pozíciu EÚ a zúčastňuje sa koordinácií EÚ, kde sa spoločná pozícia tvorí. Plníme spoločný európsky redukčný cieľ vyjadrený v európskom Rámci 2030 – znížiť emisie do roku 2030 o 40 % v porovnaní so stavom v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 % a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 %. Sú to veľmi ambiciózne ciele a Slovensko bude musieť zvýšiť úsilie, aby ich dokázalo splniť. Nie sú však nereálne a verím, že budú mať pozitívny vplyv nielen na klímu, ale aj na zmenu orientácie nášho hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu rozvoju a k nízko-uhlíkovým technológiám. Slovensko od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 41 %, čím vysoko prekročilo medzinárodné záväzky. Prijali sme viacero dôležitých dokumentov, ktoré by mali riešiť aj dosahy klimatickej zmeny na našom území, napríklad Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Definuje hlavné princípy, priority a obsahuje aj prehľad vhodných adaptačných opatrení, medzi nimi aj budovanie vodohospodárskych opatrení ako sú poldre a vodné nádrže, ktoré dokážu zmierniť následky globálneho otepľovania v podobe záplav a sucha, čo nám už prax opakovane potvrdila.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 29. októbra – Medzinárodná konferencia na tému tzv. sharing economy a jej férovosti sa uskutoční 2. novembra vo Viedni. Podujatie objasní rôzne aspekty “ekonomiky zdieľania”, nového obchodného modelu využívania služieb a produktov akými sú Airbnb alebo Uber, ktoré sa rozširujú vďaka prudkému nárastu popularity smartphonov a tabletov.

Aké kroky robia v tejto súvislosti európske mestá, ako férová je sharing economy a ako vplýva na lokálne služby, ktoré sektory služieb najviac postihuje, aj to sú otázky, o ktorých sa bude diskutovať. Konferencia sa venuje aj kvalitatívnym štandardom, pravidlám na ochranu zamestnancov, spotrebiteľov a klientov alebo daňovým aspektom.

Miestom konferencie je Tech Gate Vienna, podrobnosti na http://www.sharingeconomy2015.at.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Výstava Industriál: očami odborníkov/ pamätníkov prezentuje výsledky jednej z etáp dlhodobejšieho projektu Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Fakulty architektúry STU Priemyselné dedičstvo – teória a metodológia ochrany aplikovaná vo výskume územia Bratislavy; podporila  ho Vedecká grantová agentúra MŠVVaŠ SR a SAV. Vernisáž výstavy v priestoroch Fakulty architektúry STU na Námestí slobody 19 je 9. novembra 2015 o 17.00 hod. a potrvá do 22. novembra 2015. Projekt na pozadí historických ...

BRATISLAVA 29. októbra –

Ako budú ľudia vybavovať úradné záležitosti? Bude štát „smart“ alebo „ignorant“? Ako naložíme s možnosťami, ktoré prinášajú otvorené dáta a cloudové prostredie? Odpoveďou na všetky tieto otázky je, že nadviazaním na výsledky projektov operačného programu Informatizácia spoločnosti („ďalej OP IS“), ktoré postupne nabiehajú do reálnej prevádzky, môžeme byť v horizonte niekoľkých rokov lídrom v oblasti eGovernmentu. Ministerstvo financií preto pripravilo Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy, ktorá popisuje, akým smerom sa bude ďalej uberať eGovernment na Slovensku. Zároveň definuje strategickú architektúru verejnej správy na nasledujúce obdobie.

Verejnosť tak získa prehľad o tom, čo sa bude v eGovernmente diať. Jednotlivým inštitúciám zas koncepcia poskytne návod, akým spôsobom ďalej postupovať s rozvojom informačných systémov. Taktiež definuje sadu princípov a modelov, ktoré bude potrebné dodržiavať a implementovať. Národná koncepcia ponúka návod, ako vytvoriť zo Slovenska inovatívny štát.

Koncepcia definuje nasledovné prioritné témy:

§ Elektronické služby musia byť v plnej miere orientované na občanov a podnikateľov, teda klientov. Je potrebné poskytovať elektronické služby proaktívne a automatizovane v kontexte životných situácií. Zámerom je tiež zaviesť mobilnú identitu.

Zvýšenie úrovne používateľskej prívetivosti bude nadväzovať na elektronické služby a systémy implementované v rámci OP IS, v ktorom sa väčšina agendy štátu posunula z papierového sveta do elektronického.

§ Zlepšenie využívania dát a otvorené dáta. V rámci OP IS sa podarilo veľké množstvo údajov z papiera digitalizovať a uložiť do databáz a centrálnych registrov ako napríklad do Registrov právnických a fyzických osôb. Nad týmito databázami a registrami vzniká spoločná dátová vrstva, ktorá umožní štátu ochraňovať dáta pred ich zneužitím a poskytnúť ich občanom a podnikateľom na ďalšie využitie. Zároveň úrady už nebudú voči dátam iných inštitúcií slepé, čo ich prácu zefektívni. Ambíciou je nastaviť verejnú správu, aby fungovala na základe využívania znalostí („data-driven stat“).

§ Efektívna prevádzka informačných systémov štátu vo vládnom cloude. Prevádzka IT vo verejnej správe bude riešená centrálne poskytovateľom cloudových služieb. Vďaka centralizácií nákupu HW a SW licencií, ako aj zavedeniu flexibilných modelov, môžeme výrazne znížiť celkové náklady na informačné systémy verejnej správy. Zavedenie vládneho cloudu nadväzuje na už realizované aktivity v rámci OP IS.

Keďže Ministerstvo financií SR plánuje Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy predložiť na rokovanie vlády ešte tento rok, vyzvalo expertov zastúpených v štandardizačnej komisii a členov riadiaceho výboru pre Prioritnú os 7 Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, na jej intenzívne pripomienkovanie. K tomuto dokumentu sa tak vyjadrujú nielen zástupcovia verejnej správy ale aj ďalšie subjekty ako napríklad IT Asociácia Slovenska a Partnerstvá pre prosperitu. Koncepcia tiež bude predložená do medzirezortného pripomienkového konania.

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn

Ústav etnológie SAV v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity pripravuje konferenciu s workshopom pre odbornú verejnosť pod názvom Akadémia rómskych štúdií, ktorá sa bude konať v dňoch 11. – 13. novembra 2015 v počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku. Cieľom akadémie je  prezentovať najnovšie trendy z oblasti rómskych štúdií v Európe a tiež otvoriť pravidelný kurz (raz ročne) rómskeho jazyka pre odbornú verejnosť. Prvý ...

Komunikujte – interaktívne, rýchlo a vôbec sa nemusíte pritom hlásiť. Čím viac sa budete pýtať, tým viac sa dozviete. Pýtajte sa pohodlne cez konfe...