V bratislavskej Inchebe sa od 14. do 17. novembra 2013 uskutočnil už 21. ročník medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka. Predstavilo na ňom predstaví vyše 150 vystavovateľov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rumunska, Ruska, Srbska, Španielska či Talianska, ktorí zaplnili plochu takmer 6350 m2. Keďže knihy a literatúra úzko súvisia so vzdelávaním, Bibliotéku súbežne doplnil 18. ročník výstavy vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika, zameranej na prezentáciu učebníc, vzdelávacích softvérov a školských pomôcok. Svoj stánok tu mala aj VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. Slávnostného otvorenia sa zúčastnil aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič a predseda SAV Jaromír Pastorek.

Prohlédněte si nový leták TERNO akciový leták. Platnost letáku 14. 11. - 20. 11. 2013.

Prohlédněte si nový leták akciový leták Sportisimo. Platnost letáku 14. 11. - 30. 11. 2013.

Prohlédněte si nový leták Lidl speciální nabídka. Platnost letáku 18. 11. - 24. 11. 2013.

strong Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič ocenil 14. 11. 2013 v Bratislave vedcov a vedecké tímy za ich prácu a mimoriadne výsledky. /strong Z jeho rúk si prevzalo ceny 15 vedeckých osobností a štyri výskumné tímy v štyroch kategóriách, a to em Osobnosť vedy a techniky /em , em Vedecko-technický tím roka /em ,  em Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov /em a   em Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky /em .  Svoje zastúpenie medzi ocenenými mala aj Slovenská akadémia vied.

BRATISLAVA 15. novembra – Na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity sa dnes konalo Regionálne diskusné fórum, na ktorom slovenskí europoslanci, politici a odborníci diskutovali so študentmi o európskych témach. Diskusné fórum zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku v spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o aktivitách europarlamentu v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí a aktivitách Európskej únie (EÚ) a Európskeho parlamentu (EP) vo svete.

Poslankyňa EP Katarína Neveďalová uviedla, že miera nezamestnanosti mladých ľudí do 26 rokov v EÚ je 23,5 %. „Na trhu práce máme síce dva milióny nových pracovných miest, ale mladí ľudia ich nemôžu získať, pretože problémom je kvalifikácia“, povedala tieňová spravodajkyňa programu ERAZMUS+. Ide o nový veľký vzdelávací program EÚ, ktorý sa zameria aj na podporu mobility mladých ľudí. EÚ naň vyčlenila v novom programovom období 2014-2020 až 14,5 mld eur. Zamestnanosti mladých ľudí na pôde EÚ má pomôcť aj Garancia pre mladých, ktorá má zabezpečiť mladým ľuďom do 29 rokov ďalšiu kvalifikáciu alebo pracovné miesto do štyroch mesiacov po ukončení vzdelávania. Toto opatrenie prijala EÚ ako nástroj na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Podľa europoslankyne je dôležité upriamiť pozornosť na duálny systém vzdelávania. „Nepotrebujeme mať na pôde EÚ len vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale treba mať zastúpené všetky profesie. Nielen absolvent vysokej školy by mal však vedieť, že sa musí neustále vzdelávať, pretože sa veľmi rýchlo vyvíjajú nové technológie a zručnosti. My, súčasná generácia meníme zamestnanie v priemere až 10-krát za život, preto musíte stále nadobúdať nové zručnosti“, dodala. Medzi základné zručnosti mladého človeka dnes podľa nej patrí znalosť cudzích jazykov či nových informačných a komunikačných technológií.

Poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ivan Štefanec uviedol, že Slovenská republika je piatou najhoršou krajinou v zamestnanosti mladých ľudí v rámci EÚ. „Viac ako tretina mladých do 25 rokov nemá na Slovensku zamestnanie“, povedal. Situácia u nás je podľa neho spôsobená na jednej strane tým, že doznieva pokrízový stav, pretože až 90 % slovenského HDP tvorí export. Zároveň sa však na tomto stave podľa Štefanca podpísalo aj zvýšenie daní , odvodov z dohôd či opatrenia zhoršujúce pracovné právo, ako napríklad obmedzenie reťazenia pracovných pomerov, obmedzenie práce na čas, rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na tých, ktorí s tým nesúhlasia. „Slovenská republika je na chvoste EÚ, čo sa týka výšky podielu zo štátneho rozpočtu, ktorý sa dáva na vzdelávanie. Dnes sú to 4 %“, dodal. Riešeniami nezamestnanosti mladých ľudí je podľa neho zníženie priamych daní, zníženie odvodového zaťaženia a zavedenie odpočítateľnej položky pri odvodoch na kratšie pracovné úväzky, zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného do dvoch rokov či zavedenie povinnej praxe pre študentov.

„Rozšírenie voľného obchodu EÚ s USA považujem za jeden z najlepších nápadov. Rovnako treba dokončiť budovanie spoločného európskeho trhu a uznávanie absolventov na pôde EÚ. Riešením nezamestnanosti mladých ľudí je to, že sa im nebudú hádzať polená pod nohy“, podčiarkol.

Podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková uviedla, že dnes je na Slovensku nezamestnaných 80 000 mladých ľudí do 25 rokov. „Miera nezamestnanosti mladých ľudí v Rakúsku je 9 %, na Slovensku je to viac ako 30 %“, povedala. Jedným z riešení problému nezamestnanosti je podľa nej duálny systém vzdelávania. Podľa Jozefa Borguľu zo Zväzu strojárskeho priemyslu SR je zamestnanosť či nezamestnanosť priamo úmerná miere globalizácii. „Čím je nižšia úroveň globalizácie, tým je nižšia technická úroveň a tým je vyššia nezamestnanosť“. Dodal, že až 60 % nezamestnaných na Slovensku nemá ani učňovku.

„O pol roka máme voľby do EP a mnohí z nás si neuvedomujeme, aký význam má EP. Vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti, EP dnes už rozhoduje o prijímaní celej európskej legislatívy. Až 80 % slovenskej legislatívy je ovplyvnenej či prebratej z európskej legislatívy“, povedal riaditeľ IKEP na Slovensku Robert Hajšel. Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať 24. mája 2013. Občania SR si budú voliť 13 poslancov. EP je jedinou inštitúciou EÚ, kde občania majú právo priamo si voliť svojich zástupcov. “Konaj, reaguj, rozhoduj”- je heslom nadchádzajúcich volieb do EP.

Podľa poslanca EP Borisa Zalu môže byť EÚ globálnym hráčom vo svete, ale musí splniť niekoľko podmienok. „V tomto momente je EÚ hybridom, ktorý má parametre štátu ale polovicu kompetencií vykonávajú národné štáty. Príkladom je problém nezamestnanosti, ktorý nevytvára EÚ ako celok ale jednotlivé národné štáty. EÚ nemá jeden spoločný európsky projekt, preto ani EÚ nemá ako ovplyvniť zamestnanosť, môže len ovplyvňovať pozitívny rozvoj zamestnanosti v jednotlivých národných štátoch monetárnymi operáciami.”

Peter Varga z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity uviedol, že EÚ produkuje 20 % svetového bohatstva ale zároveň až 50 % celosvetových výdavkov na sociálne veci sa týka EÚ. Podľa Vladimíra Bilčíka zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku je EÚ regionálnym hráčom s určitým globálnym dosahom.

Generálna riaditeľka právnej a konzulárnej sekcie Ministerstva zahraničných vecí SR Barbora Illková zdôraznila, že prijatie Lisabonskej zmluvy znamenalo pre EÚ veľký prelom. „Politika EÚ je budovaná na politike konsenzu ale tento konsenzus musíme zvládnuť veľmi citlivo“, uviedla. Základom EÚ sú ľudské práva a demokracia. „Veľmi dôležitý je vzájomný dialóg EÚ s inými krajinami, pretože takto sa EÚ názorovo obohacuje. V súčasnosti tento dialóg prebieha s tridsiatkou krajín“, dodala.

Informovala Soňa Miháliková Mellak z kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

BRATISLAVA 15. novembra – Hypotéky na Slovensku sú na rekordnom minime, a preto majú Slováci chuť sa zadlžovať. V prieskume Banky.sk zisťovali, ktorá banka požičiava najviac, kde sú najnižšie splátky, či najdlhšie lehoty splatnosti.

Pri prieskume sme chceli zistiť, aké sú rozdiely v úveroch, ktoré poskytujú jednotlivé banky. Zaujímala nás priemerná výška úveru, priemerná splátka, lehota splatnosti a podiel refinančných hypoték.

Oslovili sme VÚB banku, Tatra banku, ČSOB, Slovenskú sporiteľňu, Unicredit Bank, Sberbank, Prima banku, Poštovú banku a OTP banku. Teda všetky významné banky, ktoré poskytujú úvery na bývanie. Poštová banka nám odpovede neposlala ani po urgencii. Prima banka a OTP banka nám údaje neposkytli, z dôvodu že sú iba pre interné potreby.

Priemerná hypotéka je nižšia ako cena 3 izbového bytu
Z údajov, ktoré nám banky poslali sme zistili, že priemerná výška hypotéky sa pohybuje od 40 do 60 000 eur. Aj keď sú ceny nehnuteľnosti rôzne v jednotlivých regiónoch Slovenska, priemerná cena za štvorcový meter bola na Slovensku v treťom štvrťroku 1 220 eur. Teda za bežný 3-izbový byt s výmerou 70 metrov štvorcových by ste zaplatili 85 400 eur.

Z toho vyplýva, že si ľudia na Slovensku nepožičiavajú až na 100% ceny domu alebo bytu, ale sú opatrnejší prípadne majú na časť bytu nasporené. Ochota bánk požičať na celú hodnotu nehnuteľnosti je tiež menšia, ale nevyhýbajú sa tomu, ak majú dobrú zábezpeku.

Kratšie úvery, ale vyššie splátky
Najčastejšie sa hypotekárni žiadatelia zadlžujú na dobu od 20 do 25 rokov. Dlhšie hypotéky okolo 30 rokov sú raritou. Jednak ich banky málo ponúkajú, ale aj dopyt po nich je nižší, keďže úver viac preplatíte a 30 ročná lehota sa môže zdať pre mnohých veľmi riskantná kvôli zdraviu či dôchodku.

Napokon priemerná výška mesačnej splátky pri hypotéke sa na Slovensku pohybuje od 200 do 300 eur. Keďže priemerná mzda na Slovensku je 818 eur mesačne zdá sa, že Slováci sú ochotní dávať štvrtinu alebo aj tretinu platu na splácanie bývania. Ak k tomu prirátame náklady na byt, na potraviny a na dopravu či na iné nevyhnutné výdavky, veľa im z platu na šetrenie neostane.

Iná klientela
Porovnávaním údajov sme zistili nielen hore spomenuté skutočnosti ale aj to, na akú klientelu sa jednotlivé banky na Slovensku zameriavajú.

Slovenská sporiteľňa má napríklad priemernú výška hypotéky najnižšiu (41 000 eur) zo všetkých oslovených bánk, ale priemerná splatnosť je tam najdlhšia (25 rokov). Dá sa teda predpokladať, že jej klienti preferujú nízke mesačné splátky (priemerne 226 eur). Zrejme sú to mladší ľudia, ktorým viac záleží na nižšej splátke teraz ako na fakte, že pri dlhšom splácaní úver viac preplatia.

Na druhej strane Tatra banka poskytuje priemerne vysoké čiastky na bývanie (54 000 eur), ale zároveň má najkratšiu dobu splatnosti (21,5 roka). Z toho vyplýva, že táto banka obsluhuje bonitnejšiu klientelu, ktorá si môže dovoliť drahšie bývanie a platiť vyššie mesačné splátky (288,38 eur). To v podstate sedí s profilom banky, ktorá sa sama označuje za banku pre bohatšiu mestskú klientelu.

Medzi banky, ktoré požičiavajú najvyššie sumy patrí aj VÚB banka kde je priemerná výška hypotéky až na úrovni 53 000 eur. Táto banka má aj vysoké priemerné mesačné splátky až 300 eur. Veľa je ochotná požičiavať aj UniCredit Bank (56 000 eur).

Na druhej strane ČSOB banka poskytuje nižšie priemerné hypotéky (49 276 eur), a má vyššiu priemernú splatnosť úverov na bývanie až 23 rokov. Orientuje sa tiež na širší segment trhu, teda ľudí s bežným a nie nadpriemerným príjmom.

Prenášanie úveru je populárne
Napokon sme zisťovali aj to koľko percent z hypoték tvoria úvery na refinancovanie, teda ako sú Slováci ochotní sťahovať svoje úvery z banky do banky a koľko hypoték je účelových teda určených na bývanie.
Banky sú v preťahovaní klientov celkom aktívne a úspešne. Vo VÚB banke napríklad refinančné hypotéky tvoria až 41 % z účelových hypoték. V ČSOB banke je toto percento tiež vysoké až 36%.

Aj v Sberbank tvoria prenesené hypotéky skoro tretinu úverov na bývanie (30%). Tento pomer má podľa banky tendenciu sa postupne meniť v prospech refinančných úverov, čo odzrkadľuje situáciu na trhu. „Stále viac klientov využíva tzv. “úverovú turistiku”, vďaka ktorej si môžu pravidelne pri výročí fixácie znižovať úrokovú sadzbu pri refinancovaní úveru inou bankou,“ vysvetľuje Ľubomíra Chmelová, hovorkyňa Sberbank.

Vo väčšine bánk tvoria účelové hypotéky drvivú väčšinu úverov na bývanie teda viac ako 90%. Jediná výnimka je Tatra banka, kde až 27,5% všetkých úverov sú bezúčelové úvery zabezpečené nehnuteľnosťou.

Portál BANKY.sk vznikol v roku 1998. Denne prináša aktuálne správy z bankového diania doma i v zahraničí. Okrem správ pravidelne ponúka exkluzívne rozhovory s top manažérmi bánk na Slovensku. Uľahčuje čitateľom orientáciu v bankových produktoch a pomáha im pri správnom výbere. Súčasťou portálu je aj odborné poradenstvo na aktuálne témy, kde sa čitatelia môžu dozvedieť viac o riešení svojich praktických otázok z oblasti bankových služieb. Okrem iného tam nájdete aj aktuálne kurzové lístky a finančné kalkulačky.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

BRATISLAVA 15. novembra – Hypotéky na Slovensku sú na rekordnom minime, a preto majú Slováci chuť sa zadlžovať. V prieskume Banky.sk zisťovali, ktorá banka požičiava najviac, kde sú najnižšie splátky, či najdlhšie lehoty splatnosti.

Pri prieskume sme chceli zistiť, aké sú rozdiely v úveroch, ktoré poskytujú jednotlivé banky. Zaujímala nás priemerná výška úveru, priemerná splátka, lehota splatnosti a podiel refinančných hypoték.

Oslovili sme VÚB banku, Tatra banku, ČSOB, Slovenskú sporiteľňu, Unicredit Bank, Sberbank, Prima banku, Poštovú banku a OTP banku. Teda všetky významné banky, ktoré poskytujú úvery na bývanie. Poštová banka nám odpovede neposlala ani po urgencii. Prima banka a OTP banka nám údaje neposkytli, z dôvodu že sú iba pre interné potreby.

Priemerná hypotéka je nižšia ako cena 3 izbového bytu
Z údajov, ktoré nám banky poslali sme zistili, že priemerná výška hypotéky sa pohybuje od 40 do 60 000 eur. Aj keď sú ceny nehnuteľnosti rôzne v jednotlivých regiónoch Slovenska, priemerná cena za štvorcový meter bola na Slovensku v treťom štvrťroku 1 220 eur. Teda za bežný 3-izbový byt s výmerou 70 metrov štvorcových by ste zaplatili 85 400 eur.

Z toho vyplýva, že si ľudia na Slovensku nepožičiavajú až na 100% ceny domu alebo bytu, ale sú opatrnejší prípadne majú na časť bytu nasporené. Ochota bánk požičať na celú hodnotu nehnuteľnosti je tiež menšia, ale nevyhýbajú sa tomu, ak majú dobrú zábezpeku.

Kratšie úvery, ale vyššie splátky
Najčastejšie sa hypotekárni žiadatelia zadlžujú na dobu od 20 do 25 rokov. Dlhšie hypotéky okolo 30 rokov sú raritou. Jednak ich banky málo ponúkajú, ale aj dopyt po nich je nižší, keďže úver viac preplatíte a 30 ročná lehota sa môže zdať pre mnohých veľmi riskantná kvôli zdraviu či dôchodku.

Napokon priemerná výška mesačnej splátky pri hypotéke sa na Slovensku pohybuje od 200 do 300 eur. Keďže priemerná mzda na Slovensku je 818 eur mesačne zdá sa, že Slováci sú ochotní dávať štvrtinu alebo aj tretinu platu na splácanie bývania. Ak k tomu prirátame náklady na byt, na potraviny a na dopravu či na iné nevyhnutné výdavky, veľa im z platu na šetrenie neostane.

Iná klientela
Porovnávaním údajov sme zistili nielen hore spomenuté skutočnosti ale aj to, na akú klientelu sa jednotlivé banky na Slovensku zameriavajú.

Slovenská sporiteľňa má napríklad priemernú výška hypotéky najnižšiu (41 000 eur) zo všetkých oslovených bánk, ale priemerná splatnosť je tam najdlhšia (25 rokov). Dá sa teda predpokladať, že jej klienti preferujú nízke mesačné splátky (priemerne 226 eur). Zrejme sú to mladší ľudia, ktorým viac záleží na nižšej splátke teraz ako na fakte, že pri dlhšom splácaní úver viac preplatia.

Na druhej strane Tatra banka poskytuje priemerne vysoké čiastky na bývanie (54 000 eur), ale zároveň má najkratšiu dobu splatnosti (21,5 roka). Z toho vyplýva, že táto banka obsluhuje bonitnejšiu klientelu, ktorá si môže dovoliť drahšie bývanie a platiť vyššie mesačné splátky (288,38 eur). To v podstate sedí s profilom banky, ktorá sa sama označuje za banku pre bohatšiu mestskú klientelu.

Medzi banky, ktoré požičiavajú najvyššie sumy patrí aj VÚB banka kde je priemerná výška hypotéky až na úrovni 53 000 eur. Táto banka má aj vysoké priemerné mesačné splátky až 300 eur. Veľa je ochotná požičiavať aj UniCredit Bank (56 000 eur).

Na druhej strane ČSOB banka poskytuje nižšie priemerné hypotéky (49 276 eur), a má vyššiu priemernú splatnosť úverov na bývanie až 23 rokov. Orientuje sa tiež na širší segment trhu, teda ľudí s bežným a nie nadpriemerným príjmom.

Prenášanie úveru je populárne
Napokon sme zisťovali aj to koľko percent z hypoték tvoria úvery na refinancovanie, teda ako sú Slováci ochotní sťahovať svoje úvery z banky do banky a koľko hypoték je účelových teda určených na bývanie.
Banky sú v preťahovaní klientov celkom aktívne a úspešne. Vo VÚB banke napríklad refinančné hypotéky tvoria až 41 % z účelových hypoték. V ČSOB banke je toto percento tiež vysoké až 36%.

Aj v Sberbank tvoria prenesené hypotéky skoro tretinu úverov na bývanie (30%). Tento pomer má podľa banky tendenciu sa postupne meniť v prospech refinančných úverov, čo odzrkadľuje situáciu na trhu. „Stále viac klientov využíva tzv. “úverovú turistiku”, vďaka ktorej si môžu pravidelne pri výročí fixácie znižovať úrokovú sadzbu pri refinancovaní úveru inou bankou,“ vysvetľuje Ľubomíra Chmelová, hovorkyňa Sberbank.

Vo väčšine bánk tvoria účelové hypotéky drvivú väčšinu úverov na bývanie teda viac ako 90%. Jediná výnimka je Tatra banka, kde až 27,5% všetkých úverov sú bezúčelové úvery zabezpečené nehnuteľnosťou.

Portál BANKY.sk vznikol v roku 1998. Denne prináša aktuálne správy z bankového diania doma i v zahraničí. Okrem správ pravidelne ponúka exkluzívne rozhovory s top manažérmi bánk na Slovensku. Uľahčuje čitateľom orientáciu v bankových produktoch a pomáha im pri správnom výbere. Súčasťou portálu je aj odborné poradenstvo na aktuálne témy, kde sa čitatelia môžu dozvedieť viac o riešení svojich praktických otázok z oblasti bankových služieb. Okrem iného tam nájdete aj aktuálne kurzové lístky a finančné kalkulačky.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax