BRATISLAVA 12. apríla - 

Slovensko a Poľsko chcú spoločne prezentovať svoje krajiny. Štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Peter Ďurček sa stretol so štátnym tajomníkom Ministerstva športu a turizmu Poľskej republiky Dawidom Lasekom, aby sa dohodli na spoločných cieľoch v oblasti cestovného ruchu.  Jedným zo záverov stretnutia bola dohoda o otvorení spoločnej slovensko-poľskej kancelárie pre rozvoj tohto segmentu. Kancelária vznikne už počas tohto roku na slovenskej strane spoločnej poľsko-slovenskej hranice.  

“Súčasná geopolitická situácia a nové trendy cestovateľského správania sú priaznivé pre dovolenkové destinácie v bezpečných krajinách. Za bezpečné cieľové destinácie sa považuje Slovensko aj  Poľsko. Spoločná slovensko – poľská kancelária cestovného ruchu má za cieľ propagovať atraktívne regióny oboch krajín. Od tejto spolupráce očakávame zvýšenie návštevnosti zo strany poľských turistov na Slovensku, ako aj slovenských dovolenkárov v Poľsku,“ povedal štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Peter Ďurček.  

Spoločná slovensko-poľská kancelária sa vytvára na základe plnenia výstupov tzv. Karpatského dohovoru – Trvalo-udržateľný rozvoj cestovného ruchu. Zmluvné strany dohovoru zriadili pracovnú skupinu, ktorá sa zamerala na vypracovanie stratégie pre budúci rozvoj cestovného ruchu v Karpatoch. Spolupráca s poľskou stranou v oblasti cestovného ruchu je pre nás významná. Poliaci sa zaraďujú medzi najčastejších návštevníkov našej krajiny. Vlani strávilo dovolenku na Slovensku celkom 9,37 % poľských turistov spomedzi všetkých zahraničných návštevníkov, čo predstavuje hneď druhé miesto po Českej republike. 

Karolína Ducká
hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR

Nitra, 12.4.2017 – Výsledok hospodárenia mesta Nitry bol na konci roka 2016 v v plusových hodnotách – vo výške viac ako 4,2 mil. eur. Oproti roku 2015 bolo koncoročné resumé vyššie o 2,18 miliónov eur. Ukazovateľ zadlženosti k bežným príjmom a dlhová služba k bežným príjmom ku koncu roka 2016 boli v rezerve, v súlade s limitom, a samozrejme, v rámci zákonnej normy.

„Mesto v roku 2016 hospodárilo s rozpočtom vo výške 65,4 mil. eur, ktorý bol v priebehu roka ešte navýšený o príjmy v hodnote viac ako 80-tis. eur. V rámci bežných príjmov mesto vytvorilo prebytok skoro 7 mil. eur, pri finančných operáciách viac ako 500-tis.eur. V kapitálovom rozpočte vznikol schodok vyše 3,3 mil. eur. Celkový výsledok rozpočtového hospodárenia Nitry za rok 2016  tak predstavuje prebytok v hodnote 4,23 mil. eur,“ konštatujú spracovatelia minuloročného záverečného účtu mesta Nitry  v schválenom dokumente. 

Po vylúčení nevyčerpaných účelovo určených prostriedkov – poskytnutých v predchádzajúcom roku zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie tak bude v Rezervnom fonde 3,36 mil. eur. Táto suma by mala byť ešte navýšená o takmer 600-tis. eur, ktoré sú zostatkom z finančných operácií za rok 2016.

Aj za uvedené aktivity bol mestu Nitra v kategórii transakcií v domácej mene renomovanou agentúrou European Rating Agency priradené dlhodobé ratingové hodnotenie A -. Platnosť ratingu bude v platnosti dvanásť mesiacov. European Rating Agency, ktorá hodnotila hospodárenie mesta Nitry vo svojej správe, okrem iného, konštatovala: „Nitra je vo viacerých oblastiach príkladom pre mestské samosprávy. Ide napríklad o úspešné riadenie financií, potenciál v prebiehajúcej investícii Jaguar Land Rover, ktorá bude pozitívnym impulzom pre zlepšenie hospodárskej situácie v regióne a následne pravdepodobne aj s priaznivým dopadom na rozpočet mesta.“

Čo sa týka  väčších investícií, v roku 2017, by mala byť zrealizovaná modernizácia futbalového štadióna (po procese verejných obstarávaní), dostavba kúpaliska s celoročným využitím (po spracovaní projektovej dokumentácie a vydaní územného a stavebného rozhodnutia), pokračovaní v rekonštrukciách chodníkov a ciest, investícií v oblasti školstva a rekonštrukcií športovísk, budovaní parkovacích miest a tiež investícií, ktoré si určili jednotlivé mestské časti, s tým, že majú na tieto rozvojové aktivity vyčlenené a schválené finančné prostriedky.

V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) budú podporené projekty rozšírenia materských škôl, dobudovania siete cyklotrás, ale aj nových odborných učební na základných školách. Vypracovaný bude strategický dokument udržateľnej mobility v Nitre, na ktorý mesto získalo podporu vo výške 790-tisíc eur. Mesto sa tiež plánuje zapojiť aj do ďalších výziev v rámci IROP, ktoré sú  zverejnené na www.nitra.sk   

 

Pátranie po najkrajšej záhrade sa začne v dňoch od 20. do 23. apríla na výstavách GARDENIA DOMEXPO 2017 v Nitre.

Najširšiu ponuku kvetov a drevín nájdete len na národnom výstavisku Agrokomplex, ktorú pre vás pripravilo viac ako 400 vystavovateľov. Zážitky pre všetky zmysly si môžete odniesť aj domov. Každý návštevník si bude môcť vychutnať najkrajšiu záhradu na svete Jardin Majorelle (marocká záhrada). Po návšteve výstavy Gardenia môžete získať inšpiráciu pre záhradu či pozemok a premeniť ich na oázu krásy a pokoja. Slnkom zaliate more farieb a vôní, to všetko výstava Gardenia v roku 2017 skutočne predstavuje. K dispozícii bude okrem iného aj bohaté záhradné príslušenstvo ako grily, skleníky, altánky a mnoho ďalšieho.

Komplexná stavebná výstava Domexpo prevedie návštevníkov všetkým čo súvisí s moderným bývaním a kompletnou stavbou domu či renováciou bytu. Každý, kto má v najbližšom čase podobné plány so svojim bývaním by Domexpo rozhodne nemal zmeškať. Vedomosti z praxe a samozrejme aj rady na rôzne témy budú počas výstavy odovzdávať odborníci z Cechu kachliarov Slovenska, Cechu podlahárov Slovenska, Cech strechárov Slovenska, Cech maliarov Slovenska a Komory kominárov Slovenska.

Na výstavisku v Nitre sa zídu nadšení záhradkári, rodiny túžiace po novom dome a ekologicky založení ľudia. Spojenie práve týchto výstav rozhodne nie je náhodné. Výstavy sa navzájom obohacujú vedomosťami a skúsenosťami. Návštevou výstavy Gardenia si skrášlite čas bohatým sprievodným programom a môžete si zveľadiť záhradu, postaviť si vysnívaný dom a ušetriť so solárnou energiou. Tešíme sa na Vás.

Videopozvánka: https://www.youtube.com/watch?v=pstAlTk-ApU

Všetky novinky výstav: http://www.agrokomplex.sk/vystavy/gardenia-2017/detail/aktuality/

 

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov plných radosti, spokojnosti a pohody v kruhu blízkych Vám želá Mgr. Michal Balala, starosta obce, poslanci OZ a kolektív pracovníkov OcÚ.

Štatiastický úrad SR v súlade s projektom EÚ realizuje v roku 2017 Zisťovanie o využití informačných a komunikačných technológií v domácnostiach a u j...

Bratislava, 12.4.2017 – Marec získal označenie Mesiac kníh, pretože v minulosti bol v tomto období predaj kníh veľmi slabý. Analýza Slovenskej sporiteľne, že to už nie je pravda. Z posledných 12tich mesiacov sa tohtoročný marec zaradil na štvrtú priečku z hľadiska počtu a objemu platieb v kníhkupectvách. Lepšie na tom boli len predvianočné mesiace, teda október až december 2016. Pozitívnou správou je, že Slováci čítajú viac, keďže predaj si pripísal medziročne lepšie čísla počas celého roka.

Počas posledných 12 mesiacov použili klienti najväčšej slovenskej banky v kníhkupectvách platobnú kartu 671 tisíc krát (medziročne o 15 % viac) a celkovo zaplatili za nákupy v hodnote viac ako 12 miliónov eur (medziročne o 13,5 % viac). Priemerná platba kartou bola 18 eur. Takmer štvrtinu z 12 miliónov nechali Slováci v kníhkupectvách počas decembra a potvrdili tým, že kniha je najobľúbenejším a najčastejším vianočným darčekom Slovákov.

Mesiac kníh si pripomíname od roku 1955 a vymysleli ho kníhkupci aj kvôli nízkej jarnej návštevnosti v kníhkupectvách. A marec zvolili, lebo sa v tomto mesiaci narodil a zomrel Matej Hrebenda, významný buditeľov, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. „Marec ako mesiac knihy na Slovensku stále viac rezonuje a pripomína si ho množstvo firiem či médií. Aj my každý marec pripravujeme aktivity, do ktorých sa na webe i v kamenných kníhkupectvách aktívne zapájajú desiatky tisíc Slovákov. Za tohtoročným úspechom vidím aj fakt, že v marci vyšli dlho očakávané tituly – napríklad Smäd, ktorý napísal majster severského krimi Jo Nesbo,“ vysvetľuje Michal Brat, marketingový riaditeľ spoločnosti Martinus.  

Potešujúcou správou je, že takmer v každom mesiaci z posledných 12tich sme zaznamenali rast v počte a objeme platieb v kníhkupectvách. Výnimkou bol len február tohto roka. „Dovolím si povedať, že po rokoch skepsy a všeobecných konštatovaní, že Slováci nečítajú, si môžeme dovoliť opatrný optimizmus podložený aj takýmito číslami. Knihy sú opäť v kurze a nebývalo sa tiež darí domácim autorom. Pevne verím, že tento trend je len začiatkom éry, keď sa literatúra vracia v našej spoločnosti na dôležitú pozíciu,“ dodáva Michal Brat.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

BRATISLAVA 12. apríla - V piatok na pravé poludnie JOJka divákov vtiahne do ríše Fantázie malý Bastien v stále obľúbenom Nekonečnom príbehu. Rozprávok nikdy nie je dosť, preto päť minút po pol piatej si môžu malí aj veľkí pozrieť tretiu časť animovaného filmu Doba ľadová, kde tentokrát zažijeme dobrodružstvo v ohromnom podzemnom svete dinosaurov. Chýbať nebudú ani známe postavičky veveričiak Skrat, mamuty Manny a Ellie, leňochod SId a šabľozubý tiger Diego. Piatkový sviatočný večer bude patriť premiére amerického romantického filmu Na vine sú hviezdy. Vďaka láske spoznáme, že aj krátky život môže byť bohatý, aj za niekoľko mesiacov sa dá prežiť malá večnosť a niektoré nekonečná sú väčšie než iné.

Aj sobota večer ponúkne premiéru americkej animovanej rodinnej dobrodružnej komédie Veľká šestka. Táto rodinná komédia odhalí bláznivé hrdinstvá milého nafukovacieho robota Baymaxa a geniálneho tínedžera Hira Hamadu, ktorí spolu s priateľmi bojujú špičkovými technológiami proti sprisahancom, čo ohrozujú svet. 

V nedeľu si nenechajte ujsť pokračovanie historického seriálu s detektívnou zápletkou 1890. Detektív Marton nechá zvolať všetkých obyvateľov kaštieľa rozhodnutý odhaliť vraha. Či sa mu to naozaj podarí, ukáže siedma epizóda tohto výnimočného seriálu. Hneď po ňom nasleduje premiéra filmu Zachráňte pána Banksa, ktorý ukáže cestu Disneyho k získaniu knižnej predlohy na film o obľúbenej opatrovateľke Mary Poppins. 

Kto by nepoznal Snehulienku? Po šibačke, na veľkonočný pondelok, vás pozývame pozrieť si o 15:15 film Snehulienka a sedem trpaslíkov z roku 1937. Tento prvý celovečerný animovaný príbeh v histórii kinematografie založil celosvetovú slávu Walta Disneyho a získal jedného veľkého a sedem malých Oscarov. Z pondelkovej večernej ponuky vyberáme primetimovú premiéru Falošní poliši, ktorí si po maškarnom večierku akosi nevyzliekli kostýmy a zistili, že sa im to náramne oplatí!

Počas celých sviatkov vám bude najsledovanejšie spravodajstvo na trhu KRIMI, NOVINY TV JOJ, Šport a Najlepšie počasie prinášať aktuálne informácie. 

PLUSka ponúkne vo štvrtkovom prime time film Syn Boží, veľkolepé prerozprávanie Nového zákona, ktoré sleduje putovanie Božieho syna Ježiša Krista a jeho učeníkov, od panenského počatia panny Márie, Ježišových prvých zázrakov, až po Spasiteľovo ukrižovanie, zmŕtvychvstanie a založenie kresťanskej cirkvi Pavlom z Tarsu. 

Televízia WAU prinesie počas Veľkej noci seriálovým fajnšmekrom špeciálny seriálový maratón, v rámci ktorého odvysiela prvú sériu seriálu Tyrant (Tyran) od producentov oceňovaného seriálu Homeland. Diváci si maratón môžu pozrieť od 13. do 17. apríla každý večer o 20:30 vždy dve časti za sebou. Barry Al-Fayeed, ktorý už dvadsať rokov žije a vykonáva lekársku prax v Kalifornii, sa pri príležitosti svadby svojho synovca vracia s celou rodinou do rodnej krajiny na Blízkom východe, odkiaľ v 16-tich rokoch utiekol pred svojím tyranským otcom. V dôsledku ďalších udalostí v domovine sa však jeho návrat do Spojených štátov odkladá… Pediater Bassam „Berry“ Al-Fayeed už dvadsať rokov žije v Kalifornii, kde vykonáva svoju lekársku prax a so svojou manželkou vychováva dve deti. Ako syn diktátora v krajine na Blízkom východe túžil utiecť z vojnou zničenej krajiny a začať v Amerike nový život, čo sa mu ako 16-ročnému tímedžerovi aj podarilo. Teraz však jeho brat Jamal žení svojho syna a Berry na svadbe nesmie chýbať. Preto sa vracia spolu s celou svojou americkou rodinou na Blízky východ, odkiaľ kedysi ušiel od svojho tyranského otca. Jeho návrat domov však vyvolá dramatický sled udalostí, ktoré ho vtiahnu späť do politického života krajiny a prostredia, ktorému tak veľmi chcel uniknúť.

BRATISLAVA 12. apríla 2017 – Simona pracuje v časopise pre ženy, no ani zďaleka nie je reportérkou, čo sa uspokojí s ľahkými námetmi. Mladá novinárka má šťastie na témy, ktoré obracajú jej život naruby. Keď pátrala po unesených modelkách, nestihla vlastnú svadbu.
Simonin sobáš s milovaným Oliverom neohrozuje nič  – okrem nečakanej, krutej metelice, zámeny svadobných šiat a…  špecifického vzťahu k Danielovi, bývajúcemu o poschodie vyššie. Ten jej pri príprave článku o záhadnom miznutí utečencov zo záchytného tábora nechce pomáhať.

Vychádza novinka jednej z najobľúbenejších slovenských autoriek Jany Benkovej. Musíme zostať spolu je druhý príbeh novinárky Simony, s ktorou sme sa stretli v knižke Nájdem ťa, Oliver. Tá mala u čitateliek veľký úspech, takže si vyžiadali pokračovanie.

Simona si teda poradí aj sama, hoci sa opäť vystaví napätým situáciám, ktoré ohrozia jej kariéru i život. Pátranie, čo rozbehla, vyvolá škandál. Ani nebezpečenstvo ju však neodradí a nebojí sa ako správna novinárka zasiahnuť aj tie najvyššie miesta. Tentoraz však už pre prácu a profesionálnu ctižiadosť neriskuje vzťah so svojím čerstvým manželom Oliverom.
Prichádza na to, o čom je ozajstné šťastie…

Vypočujte si AUDIO úryvok z knihy.
Číta herečka Lucia Vráblicová:

https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-musime-zostat-spolu-jana-benkova

„Život nie je vždy jednoduchý a každá z nás potrebuje pohladenie, balzam na dušu. V mojich knihách nesmie chýbať,“ tvrdí Jana Benková.
Musíme zostať spolu nás zavedie do atraktívneho žurnalistického prostredia, ktoré Jana Benková dokonale pozná a o to je príbeh autentickejší.
Je to aj napínavý príbeh, príbeh o láske, skutočnom šťastí, ktoré si neraz od seba akoby odháňame, alebo ho nevidíme.

Prečítajte si úryvok z novinky Musíme zostať spolu:

1. kapitola
Horúce kakao rozvoniavalo izbou. Sedela som na gauči zababušená v deke, obložená vankúšmi a časopismi, a vytrvalo som ťukala do notebooku. Našla som súbor, ktorý som hľadala, a klikla naň.
„Tu je to, konečne,“ vydýchla som si a ponorila sa do čítania.
Bola to reportáž, ktorú som napísala len nedávno po návšteve utečeneckého tábora v Medveďove. Migranti tam žijú už tretí rok a čakajú na svoj ďalší osud. Ženy, muži, deti rôzneho veku. Všetci majú pred sebou dlhú cestu do krajiny, ktorú si vysnívali. U nás boli iba na krátkej návšteve, kým im rakúske úrady nevybavia papiere.
Stretla som sa tam so sympatickým Fadim zo Sýrie. Chvíľu sme sa zhovárali, ale keď sa dozvedel, že som z časopisu pre ženy, odkázal ma radšej na svoju krajanku Sahrau. Sahraa je pôvabná mladá žena s vlasmi čiernymi ako uhoľ a s hlbokými hnedými očami. Má iba dvadsaťjeden rokov, čaká dieťa, a už má na duši tie najhlbšie jazvy súčasného sveta. Urobila som o nej článok, na aký som doteraz pyšná.
„Celá naša veľká rodina sme bývali spolu. Boli to krásne časy. Nič nám doma nechýbalo. Až kým otec nezahynul počas výbuchu v továrni,“ začala Sahraa svoje rozprávanie. Pôsobila veľmi neisto a krehko. Pri rozhovore klopila oči a často si hladila už dosť výrazne vypuklé bruško. „Po otcovi nás navždy opustila ťažko chorá mamička a Ahmed, môj starší brat, zahynul na motorke. Všetko sa to zomlelo tak rýchlo… Zostala som úplne sama, zronená a osamelá. Jedna zo starších sestier sa už dávnejšie vydala do Švédska, druhá žije už tretí rok v Holandsku. V Sýrii mi nezostal nikto blízky, chýbala mi tam rodičovská láska a rodina… Veľmi! S otcom som mala krásny vzťah, bol mojím vzorom.“
Tu som prerušila čítanie. Predstavila som si jej jemnú tvár plnú bolesti. Ktovie, čo je s tebou, dievčatko, pomyslela som si a čítala ďalej.
„Spomínam si, ako sme počas nedieľ a kresťanských sviatkov chodili do kostola, veľa sa spoločne rozprávali, aj ako sme oslavovali Veľkú noc,“ listovala vo svojich spomienkach Sahraa.
Kde sa momentálne nachádza jej najmladšia sestra, nevedela. Štrnásťročnú Nuru väznili a znásilňovali členovia Islamského štátu. Uniesli ju spolu s ostatnými ženami a deťmi do bašty radikálov v Mosule. Nura sa nakoniec stala sexuálnou otrokyňou jedného zo strážnikov. Denne ju týral a nútil, aby sa pred ním prechádzala nahá. Hocikedy ju znásilnil a podhadzoval svojim kamošom, ďalším strážcom.
„Ktovie, či sa jej odtiaľ niekedy podarí ujsť,“ dodala Sahraa s uslzenými očami. „Ja som jej pomôcť nedokázala, ale verím, že sa mi to podarí, ak si tu niekde nájdem nový domov.“ Znovu si dlaňou pohladila bruško a ťažko si povzdychla. Možno jej napadlo to isté čo mne – ktovie, či jej sestra Nura ešte vôbec žije…
Nevedela som zareagovať – a to sa mi veru stáva málokedy. Od nervozity som si zastrčila prameň vlasov za ucho. Pre mňa bolo ťažké čo i len predstaviť si, že by som niekedy prišla o svoje zázemie. O rodičov, Olivera, kamarátov… A vybrala sa bez peňazí, s prázdnymi vreckami do neznáma, kde ani len netuším, čo a kto ma čaká a či tam vôbec nájdem svoje šťastie… Hrôza.
Sahraa sa mi vtedy zadívala do očí… Moju nevyslovenú otázku pochopila. Po chvíli opäť prehovorila: „Moje dieťa nečakám s niekým, kto ma miluje a ja jeho. Lásku medzi mužom a ženou som zatiaľ nezažila… Cestou do Európy ma znásilnil prevádzač, hneď ako zistil, že cestujem sama. Hnusné narážky mal voči všetkým ženám, čo sme sa spolu tlačili na gumenom člne, ale ku mne si od začiatku dovoľoval najviac. Ostatní sa ho asi veľmi báli, nezastal sa ma nikto.“ Odmlčala sa. Prisunula som k nej pohár s vodou, ale Sahraa odmietavo pokrútila hlavou a znova sa ponorila do spomienok. „Vlastne, ani sa nečudujem… Všetci sme boli vystresovaní, vyľakaní a unavení… Nejedli sme takmer päť dní, a keď som si tvár a pery potierala morskou vodou, ešte viac mi ich vysušila. Viackrát som si želala, aby som zomrela a aby sa už skončilo to nekonečné trápenie… Ale ja v ňom nevidím koniec ani teraz, veríš mi?“ vzdychla si. „Nikomu nič nevyčítam. Všetko bude, ako má byť. Časom ma možno niekde prijmú a nebudem musieť putovať so svojím synom,“ pohľad jej skĺzol na bruško, „po celom svete. Už teraz bola tá cesta pre nás veľmi dlhá, neznesiteľná… Len keby som vedela, čo ma čaká… Chcem niekam patriť, potrebujem to, iba nemám čo ponúknuť, žiadne peniaze mi nezostali. Som odkázaná na pomoc iných ľudí.“
Toto je neskutočne silná žena, pomyslela som si a vyslovila to aj nahlas, keď sa mi stiahnuté hrdlo konečne trochu uvoľnilo. „A ako vieš, že to bude chlapec?“
Oči jej ožili. „Cítim to. Je mocný ako buk.“
„Ale…“ Zarazila som sa, to dieťa predsa nie je počaté z lásky!
„Všetko je, ako má byť… Malý za nič nemôže a ja ho z celého srdca milujem už teraz,“ povedala hlasnejšie a dosť rozhodne na to, ako krehko a utiahnuto pôsobila.
„To sú teda tvoje sny – niekam patriť?“ spýtala som sa.
„Netúžim po bohatstve, to asi nikto z nás,“ odpovedala ako strémovaná žiačka v škole pred tabuľou. „Ale potrebujeme nádej, veď sme ľudia. Chceme nádej a pokoj.“
„V Sýrii je v súčasnosti pokojný život absolútne nemožný…“ povzdychla som si.
Sahraa chvíľu hľadala správne slová. „Možno je to až príliš jednoduché – ak nie si moslim, musíš zomrieť.“
Prikývla som. Toľkým veciam v dnešnom svete nerozumiem…
„Naše utrpenie svet nezaujíma,“ šepla a pomaly pokračovala: „To je najhoršie. Nikto nám nechce pomôcť, len putujeme a ja mám pocit, že viac už nezvládneme,“ hlas sa jej opäť zasekol. „Vašu krajinu síce nepoznám, ešte nedávno som netušila, že existuje. Vy ste k nám dobrí. Žiadne výstrely, žiadne bomby, krik, nik nám nehrozí smrťou. Každý z nás dostal vlastnú lyžicu, má vlastnú porciu jedla,“ usmiala sa so slzami v očiach. „Naozaj sa nemám na čo sťažovať.“
Cestou domov z Medveďova som si vtedy pôvodne plánovala zastávku v obchodnom centre. Chcela som si kúpiť nový lak na nechty. Po stretnutí so Sahraou som sa za také myšlienky hanbila a namierila si to rovno domov.
Odtrhla som zrak od obrazovky a snažila sa zahnať spomienky i slzy, čo sa mi tisli do očí. Niečo nás udalosti, čo sa práve dejú vo svete, predsa len učia – oveľa viac si vážiť život, bežné maličkosti, vlastne každý nový deň, ktorý prežijeme. Pozerala som sa na stolík s otvorenou bonboniérou a s chladnúcim kakaom. Preboha, veď čo mne v živote chýba? Odtisla som z kolien počítač a dopila sladký nápoj. Ktovie, ako sa má to krehké mladé žieňa dnes? A či je ešte vôbec na Slovensku, alebo sa posunula niekam ďalej? Keď sme sa stretli, bola už v šiestom… či siedmom mesiaci? Už by mohla mať aj bábätko. Bábo utečenky, čo sa narodilo na Slovensku… To by mohol byť celkom zaujímavý článok.

BRATISLAVA 12. apríla 2017 – Jessie Burtonová je anglická spisovateľka a herečka. Študovala na Oxfordskej univerzite a na Centrálnej škole prednesu a drámy. Jej Miniatu­rista  vyšiel v roku 2014 v de­siatkach krajín po celom svete. Rádio 4 ho označilo za najkrajšie čítanie pred spaním.
Druhý román Múza vydala v roku 2016. Je to strhujúci príbeh, ktorého dej sa rozvíja vo dvoch časových rovinách, a to v Špa­nielsku počas občianskej vojny a v šesťdesiatych rokoch 20. storočia v Anglicku.

Španielsko 1936.
Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.

Anglicko 1967.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrť kedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.

Vypočujte si AUDIO úryvok z knihy.
Číta Dominika Žiaranová:

https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-muza-jessie-burtonova

Začítajte sa do nádhernej novinky Múza:

Žena po jeho pravici vyzerala šťastná. Mala úprimnú tvár – zrejme len nedávno prekročila tíne­džerský vek, no dievčatá vyzerajú na starých fotografiách vždy staršie. Naplno sa smiala, oči jej nebolo takmer vidieť, také ich mala prižmúrené. Bola živo prirodzená, čo človeka vždy skrášľuje, ­hoci by na jeho tvári nebolo nič pozoruhodné. Účes mala trocha zvlnený, vlasy jej priliehali k hlave podľa módy tridsiatych rokov, ale boli dosť strapaté, akoby jej na tom nezáležalo.
„Kto je tá žena?“ spýtala som sa.
Quicková zavrela oči. „Jeho múza, asi. Alebo len modelka.“
„On je taliansky Paul Newman,“ prehodila som a Quicková sa zasmiala.
Fotografia ma čímsi vyrušovala. Pôsobila mocným dojmom, bola plná obsahu. Obrátila som ju a uprostred datovania v ľavom spodnom rohu bolo rukou napísané O a I.
„Videli ste toto, Quicková? Kto sú O a I?“ spýtala som sa. „I má byť Isaac?“
Quicková však už nemala náladu na špekulácie. „Nepostávajte tu s otvorenými ústami, slečna Bastienová,“ povedala. „Nemám veľa času. Choďte urobiť kópiu pre pána Scotta, dobre? No, berte sa.“

Jún
1967
1
Nie všetci nakoniec dospejeme k tomu, čo si zaslúžime. Mnohé chvíle, ktoré zmenia beh života – napríklad rozhovor s neznámym človekom na lodi –, sú iba šťastná náhoda. A predsa – nikto vám nenapíše list alebo si vás nevyberie za spovedníka, ak na to nemá pádny dôvod. Práve o tom ma poučila ona – že na šťastie musíte byť pripravení. Do hry musíte vložiť vlastné figúrky.
Keď nadišiel môj deň, bolo tak horúco, že blúzka, akú dávali každému zamestnancovi predajne obuvi, mi pod pazuchami stmavla do polmesiacov. „Na veľkosti nezáleží,“ povedala žena, otierajúc sa vreckovkou. Boleli ma plecia, svrbeli ma popraskané končeky prstov. Nechápavo som hľadela. Pot jej zmenil farbu bledých chĺpkov obočia, vyzeralo ako mokrá myš. Londýnska horúčava. Vôbec neodchádzala. Ešte som to nevedela, no táto žena bola posledná zákazníčka, ktorú som v živote obsluhovala.
„Prosím?“
„Veď som povedala,“ vzdychla žena. „Hocijaká veľkosť je dobrá.“
Blížila sa záverečná, čo znamenalo, že bude treba povysávať z koberca všetky otrusinky suchej kože – hovorili sme im prstový džem. Cynth vždy hovorila, že by sme z tých odškrabkov mohli odliať celé chodidlo, potvoru, ktorá by zatancovala dupák. Prácu v predajni Dolcis Shoes mala rada a dohodila ju aj mne –, no keď prišla posledná hodina našej zmeny, túžila som po chlade svojej izby, po svojich lacných blokoch, po ceruzke čakajúcej pri úzkej posteli. „Nahoď si tvár, dievča moje,“ šepla mi Cynth. „Čo myslíš – kde pracuješ? V pohrebnom ústave vedľa?“
Odšuchtala som sa k vitríne s tovarom, kam som často unikala. Protivne tam razilo pogumovanými podrážkami, ale teraz som to nevnímala. Najradšej by som bola vo vitríne zmizla a nemo kričala do škatúľ s topánkami.
„Počkajte! Hej, počkajte!“ zavolala za mnou žena. Keď si takto vynútila moju pozornosť, zohla sa, stiahla si ošúchanú lodičku a ukázalo sa chodidlo bez prstov. Bez jediného prsta. Hladký kýpeť, kus mäsa, neškodne spočívajúci na vyblednutom koberci.
„Vidíte?“ povedala rezignovaným hlasom, keď zošuchla druhú lodičku, a ukázalo sa to isté, čo predtým. „Stačí… vypchať si špic papiermi, takže je jedno, akú veľkosť prinesiete.“
Bol to veru pohľad a ja som naň nezabudla. Angličanka, ktorá mi ukázala nohy bez prstov. V tej chvíli som azda aj pocítila odpor. Stále sa hovorí, že mladí neznášajú škaredosť, že sa nenaučili maskovať šok. Ja som až taká mladá nebola. Mala som dvadsaťšesť. Neviem, čo som v tej chvíli urobila, ale pamätám sa, ako som o tom rozprávala Cynth cestou do bytu, o ktorý sme sa spolu delili až v Clapham Common, a ako ona od radostného úľaku z bezprstých nôh zvýskla. „Príde si po teba tá bezprstá, uchmatne si ťa, Delly!“ A potom optimisticky, pragmaticky dodala: „Ale aspoň môže nosiť topánky, aké sa jej zachce.“
Tá žena bola možno bosorka, ktorá mi prišla zvestovať zmenu mojej životnej dráhy. Ale tomu neverím. O to sa zaslúžila iná žena. No jej prítomnosť akoby takto strašidelne predznamenala koniec tejto mojej životnej kapitoly. Videla vo mne čosi spriaznene zraniteľné? Zaberali sme my dve priestor, v ktorom je našou jedinou možnosťou vyplniť prázdno papierom? Neviem. Ostáva, pravdaže, možnosť, že chcela iba nové topánky. No jednako na ňu stále myslím ako na niekoho z rozprávky, lebo v ten deň sa pre mňa všetko zmenilo.
Odkedy som pred piatimi rokmi priplávala na lodi z Port of Spain do Anglicka, uchádzala som sa o mnohé iné zamestnania a nič. Keď vlak zo Southamptonu dodychčal na londýnsku stanicu Waterloo, Cynth si zmýlila komíny domov s továrňami, čo sľubovalo prácu. Bol to prísľub, no ukázalo sa, že jeho splnenie je ťažké. Často som fantazírovala, že odídem z Dolcis, raz som sa hlásila do celoštátnych novín ako kávičkárka. Doma s titulom a so sebaúctou sa mi nikdy neprisnilo, že by som niekedy niekomu servírovala kávu alebo čaj, a Cynth skonštatovala: „Vidíš, Odelle, zvládla by to aj jednooká chromá hluchonemá žaba, ale tebe to nechcú dať.“
Cynth, s ktorou som chodila do školy a pricestovala do Anglicka, bola posadnutá dvoma vecami – topánkami a svojím snúbencom Samuelom, s ktorým sa zoznámila v našom miestnom kostole na Clapham High Street. (Ukázalo sa, že Sam je veľké dobrodenie, keďže tam bolo zvyčajne plno starých tetiek, ktoré nám rozprávali o starých dobrých časoch.) Keď si ho Cynth našla, naše postavenie ju nejatrilo tak ako mňa a občas to bolo zdrojom napätia medzi nami. Ja som podchvíľou frflala, že to už nevydržím, že nie som ako ona, a Cynth na to reagovala slovami: „Aha, lebo ja som len taká ovca a múdra si tu ty, čo?“
Obtelefonovala som nespočetné inzeráty, v ktorých sa hovorilo, že prax nie je potrebná, a tí ľudia vždy hovorili tak prívetivo – a keď som tam potom zašla, zázrak, zázrak! – už to bolo vždy obsadené. A predsa, hovorte tomu bláznovstvo, hovorte tomu snaha urobiť zadosť tomu, čo som si v sebe niesla ako dedičstvo, ale stále som to skúšala. Posledné – a najlepšie, na čo som natrafila – bolo miesto pisárky v Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia, samý stĺp a arkády. Raz som tam dokonca bola, v jednu sobotu, ktorú som mala raz mesačne voľnú. Celý deň som sa potulovala po sieňach, chodila som od Gainsborougha k Chagallovi, medzitým som si pozerala akvatinty Williama Blakea. Cestou domov do Claphamu sa na mňa vo vlaku zadívalo dievčatko, akoby som bola obraz. Vystrelo pršteky, pošúchalo mi ušný lalôčik a spýtalo sa mamy: „Zíde to?“ Mama ho nepokarhala – tvárila sa, akoby bola najradšej, keby na to odpovedal lalôčik.
Pre nič za nič som nesúperila s chlapcami, aby som dostala titul z anglickej literatúry na University of West Indies s najlepším hodnotením. Pre nič za nič som nestrpela štípanie toho dieťaťa vo vozni. Doma som dostala od britského konzulátu prvú cenu Commonwealth Students za báseň Karibská pavúčia ľalia. Je mi ľúto, Cynth, ale nehodlám celý život obúvať topánky spoteným popoluškám. Prišli, pravdaže, aj slzy, prelievané najmä do preliačeného vankúša. Kvasil vo mne tlak túžby, hanbila som sa za to, no tá túžba ma jednako poháňala. Chcela som niečo väčšie a odslúžila som si to päťročným čakaním. Medzitým som písala pomstivé básne o anglickom počasí a klamala som mame, že Londýn je priam nebo.

Keď sme s Cynth prišli domov, na rohožke ležal list. Skopla som z nôh topánky a ostala som na chodbe stáť ako soľný stĺp. Pečiatka na liste hovorila Londýn W. 1, stred sveta. Na bosých chodidlách ma chladili viktoriánske dlaždice. Prsty nôh mi ležali na modrej a hnedej. Ukazovákom som podobrala záklopku obálky, dvíhala som ju ako spadnutý list. Hlavička na liste hlásala Skeltonov inštitút.
„No?“ spýtala sa Cynth.
Neodpovedala som. V šoku som čítala až do konca, mimovoľne zarývajúc necht do plastického vzoru na ozdobnej tapete nášho domáceho.

Ide o novú sociálnu službu pre rodiny, ktorým sa narodí dieťatko so zdravotným postihnutím, alebo sú signály, že zdravý vývoj novonarodeného dieťaťa môže byť z rôznych dôvodov ohrozený.
OZ ATHÉNA ju poskytuje od septembra 2016 ambulantnou formou, ale najmä terénnou formou priamo v rodinnom prostre­dí dieťatka v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec, Revúca, Veľký Krtíš a Poltár.
V súčasnosti ju poskytujeme 9 rodinám.

čítať ďalej

BRATISLAVA 12. apríla - 

 V utorok 11. apríla 2017 sa spustila celoštátna mediálna kampaň „PRETOŽE HOVORÍM NIE“ zameraná na prevenciu sexuálneho násilia v intímnych vzťahoch medzi mladými ľuďmi prostredníctvom zvýšenia povedomia a informovanosti o tomto závažnom probléme.

Základné informácie o kampani

• Čo? Prvá kampaň na Slovensku zameraná osobitne na prevenciu sexuálneho násilia.

• Prečo? Sexuálne násilie je závažný a citlivý problém a pre obeť je traumatizujúcim zážitkom a hrubým zásahom nielen do jej práv, ale aj do dôstojnosti a telesnej integrity. Napriek tomu je tento typ násilia často mlčky tolerovaný a doteraz sa u nás nestal predmetom širokej verejnej ani odbornej diskusie

• Pre koho? Cieľovou skupinou sú mladí ľudia vo veku od 18 do 25 rokov

Cieľ kampane

Hlavným cieľom kampane Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je zvýšiť citlivosť najmä mladých ľudí na problematiku sexuálneho násilia a verejne ho odmietnuť. O sexuálnom násilí sa v našej spoločnosti totiž doteraz takmer verejne nediskutovalo a navyše sa často mlčky toleruje. Takmer polovica ľudí na Slovensku si myslí, že sex bez súhlasu je za istých okolností ospravedlniteľný (Eurobarometer 2016).

V zásade sa iste všetci zhodnú na tom, že znásilnenie je mimoriadne závažný zločin, ktorého páchatelia si zaslúžia potrestanie a obete zasa musia dostať potrebnú pomoc, skutočnosť však vyzerá inak. Svedčí o tom nepomer počtu spáchaných a stíhaných sexuálnych útokov, nedostatok adekvátnej podpory okolia a špecializovaných služieb pre osoby, ktoré zažili sexuálne násilie. Prečo nezriedka považujeme sexuálne násilie za ospravedlniteľné? Na vine sú rôzne mylné presvedčenia, ktoré sa s týmto typom násilia spájajú, ako aj nedostatočná informovanosť širokej i odbornej verejnosti o špecifikách tohto typu násilia a jeho následkoch. Stále fungujú všeobecne rozšírené mýty, že to žena „chcela“ alebo že „si to zaslúžila“. Takéto obviňovanie sa nezvykne spájať s inými trestnými činmi. Mýty odporujú faktom: veď nikto nechce zažiť násilie ani si ho nikto nezaslúži.

Kampaň „PRETOŽE HOVORÍM NIE“ chce prispieť k prevencii sexuálneho násilia sprostredkovaním najdôležitejších informácií o jeho formách, následkoch, príčinách a možnostiach pomoci. Chce poukázať na to, že každý človek môže odmietnuť násilie v akejkoľvek podobe – či už ako súkromná osoba v každodennom živote i krízových situáciách, alebo v rámci svojej profesie a plnenia úloh súvisiacich s prevenciou násilia a zasahovaním proti nemu.

Prvá kampaň proti sexuálnemu násiliu

Násilie na ženách začali ako verejnú tému otvárať mimovládne organizácie v druhej polovici 90. rokov 20. storočia, čo vyvrcholilo kampaňami „Piata žena“. V roku 2007 prebehla pod názvom „Zastavme násilie“ prvá kampaň zo strany MPSVR a v súčasnosti sa realizujú viaceré aktivity v rámci Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách 2014 – 2019.

„PRETOŽE HOVORÍM NIE“ je prvá kampaň na Slovensku, ktorá sa zameriava osobitne na problematiku sexuálneho násilia. Upozorňuje na skutočnosť, že najčastejšie sa terčom sexuálnych útokov stávajú dievčatá a ženy, nezabúda však ani na chlapcov a mužov, ktorí zažili sexuálne násilie. Zároveň vyzýva najmä mužov, aby svojím správaním odmietli akúkoľvek podobu násilia či nátlaku vo vzťahu k ženám a iným mužom ako prejav „mužnosti“ alebo „mužskej“ solidarity.

Aktuálna kampaň je súčasťou končiaceho projektu MPSVR „Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie” (skratka KMC), v rámci ktorého vznikla inštitúcia pre koordináciu a spoluprácu na tvorbe celoštátnych politík zameraných na prevenciu a elimináciu násilia na ženách (všeobecne v párových vzťahoch) a domáceho násilia.

Cieľové skupiny a posolstvo

Hlavnou cieľovou skupinou kampane sú mladí ľudia, ženy a muži vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí sú voči sexuálnemu násiliu veľmi zraniteľní, ale ho v určitých podobách vo veľkej miere aj tolerujú. Zároveň kampaň upozorňuje na skutočnosť, že napriek rozšírenému presvedčeniu o „neznámom násilníkovi v tmavom parku“ sú páchateľmi sexuálnych útokov najčastejšie partneri, bývalí partneri a blízki či vzdialení známi obete. Podľa práve spracovaného výskumu KMC len v 12 % prípadov je útočníkom úplne cudzí človek, veľká väčšina obetí páchateľa poznala, zhruba tretina s ním bola vo vzťahu.

V zahraničí ukazujú prieskumy veľmi podobné čísla, napr. podľa údajov z USA až dve tretiny znásilnení mladých žien páchajú ich známi. Posolstvom kampane je, že nie znamená za každých okolností nie a predpokladom spoločne prežívanej intimity je vzájomný súhlas. Len postoj, ktorý vylučuje akékoľvek obviňovanie obetí a hovorí, že za násilie zodpovedá výhradne páchateľ, je prevenciou sexuálneho násilia. Zároveň má kampaň posilniť mladých ľudí, aby zasiahli v prípade, že vidia hrozbu alebo samotné sexuálne násilie vo svojom okolí.

Pomoc a podpora

Vzhľadom na panujúce predsudky o sexuálnom násilí je pre osoby, ktoré ho zažili, často ťažké násilie ako také rozpoznať a vyhľadať pomoc. Ak potrebujete pomoc alebo sa chcete poradiť, volajte na bezplatnú nonstop linku 0800 212 212. Pre viac informácií o možnostiach pomoci a podpory navštívte webovú stránku www.zastavmenasilie.sk, najmä sekciu PORADŇA.

Kontakty a informácie

Súčasťou kampane sú dva televízne spoty a jeden rozhlasový spot, rôzne formy prezentácie na internete a informačné materiály: – Webstránka kampane: www.hovorimnie.sk – Emailová adresa pre širokú verejnosť na získanie informácií o kampani: info@hovorimnie.sk – Ďalšie informácie o násilí páchanom na ženách, o rodovo podmienenom násilí a domácom násilí na: www.zastavmenasilie.gov.sk

Projekt „Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie” je financovaný z Nórskych grantov a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu SR grantom v celkovej výške 2 000 000 eur. 

BRATISLAVA 12. apríla – JOJ Group dosiahla v utorok 11. apríla ako trhová jednotka v hlavnom vysielacom čase 12,3 % sledovanosť a 28,8 % podiel v CS 12+. TV JOJ ako líder pre univerzálne publikum v prime time zaznamenala 9,7 % rating a 22,9 % share.

Najlepšie počasie včera dosiahlo 13,1 % sledovanosť a 28,7 % podiel v cieľovej skupine divákov starších ako 12 rokov. Noviny TV JOJ si vyslúžili takisto výborný 11,6 % rating a 28,1 % podiel na trhu.

Ponuku zábavných show si diváci na JOJke nikdy nenechajú ujsť. Inkognito v pondelok 10. apríla dosiahlo 9,8 % rating a 22,3 % share v CS 12+. Ženy vo veku 45 až 54 rokov zaznamenali excelentnú, až 16,6 % ledovanosť. 

V utorok 11. 4. bola lídrom trhu v čase svojho vysielania opäť show Nikto nie je dokonalý s 9,2 % ratingom a 20,7 % share. Diváčky v CS 45-54 zaznamenali až 12,7 % sledovanosť.

 Dáta sú analyzované v meraní LIVE + VOSDAL (Viewing On Same Day As Life) – analýza živého vysielania spojená s oneskorenou sledovanosťou prehranou v ten istý deň ako živé vysielanie. Dáta sú od 1. 1. 2017 analyzované s pridaním HOSTÍ. Hodnoty sledovanosti sú uvedené za cieľové skupiny 12+ a 12-54. 
Zdroj dát: PMT Slovakia; PR JOJ Group

Snežienky vystrčili svoje hlávky,krókusy nám rozžiarili očká, slnečné lúče prebudili včielky v úli a tak s istotou vieme, že prišla jar.
Okrem používania najmodernejších technológií v procese výučby, si MŠ Klokočova ctí i naše tradície a zvyky. K ich dodržiavaniu vedieme i naše deti. Aby sme zmeny v prírode urýchlili, každoročne dodržiavame i jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý pretrval do dnešných čias. S deťmi sme vyrobili z dvoch drevených palíc v tvare kríža, motanú slamou figurínu, oblečenú do sviatočných ženských šiat „Morenu“, staroslovanskú Bohyňu zimy.

čítať ďalej