Program:
od 12.00 – Ukážka prípravy tradičných rómských jedál spojená s ochutnávkou/ goja, marikle,držkový perkelt, guláš a iné dobroty /

13.00 – 14.00 – Prednáška o histórii a kultúre Rómov spojená s prezentáciou úspešných Rómskych osobností a spomienkou na MuDr.Jána Cibuľu – rodáka z  Klenovca

14.00 – 16.00 – Kultúrny program

čítať ďalej

Mesto Hnúšťa každý rok poskytuje dotácie z rozpočtu mesta. Dňa 23. 3. 2015 zasadala komisia, ktorá schválila prerozdelenie týchto prostriedkov pre právnické osoby, ktoré prispievajú svojou činnosťou k rozvoju mesta v rôznych oblastiach verejného života. Požiadavky jednotlivých žiadateľov boli prehodnotené a výška dotácií bola schválená tak, aby negatívne neovplyvnila hospodárenie mesta a zároveň prispela k rozvoju činnosti jednotlivých organizácií.

čítať ďalej

Pri príležitosti Dňa učiteľov sa dňa 10.04.2015 o 12:00 hod. v divadelnej sále Mestského kultúrneho strediska konalo slávnostné oceňovanie pedagógov humenských základných i materských škôl. Ocenených bolo 21 pedagógov.

Platí do:  25.04.2015

Mesto Hnúšťa, v zmysle ustanovenia 9a) ods. 8 písm. e) zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, týmto zverejňuje zámer predaja majetkového podielu vo vlastníctve mesta z dôvodov hodných osobitného zreteľa, o ktorom rozhodlo Mestské zastupiteľstvo v Hnúšti trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

čítať ďalej

BRATISLAVA 10. apríla – Čo si pamätáte z poslednej ponuky, ktorú ste dostali od vašej banky, poisťovne, operátora, dodávateľa energie, alebo od maloobchodného reťazca, webshopu či zľavového portálu? Aj na tieto otázky sa pýtala v exkluzívnom prieskume spoločnosť GfK 600 respondentov. Vyše tretine ľudí z priameho oslovenia spomínaných firiem neutkvelo v pamäti vôbec nič. Najmenej zaujímavé sú informácie od poisťovní, pri ktorých si na nič konkrétne nevedela spomenúť vyše polovica z oslovených respondentov.

Najviac nám z direct marketingovej komunikácie, ktorú dostávame poštou, emailami či esemeskami a kam patria aj telefonáty z call centra, utkvejú v pamäti výhodné cenové ponuky a podmienky služieb. Necelej desatine z nás sa však z posledných ponúk od dodávateľov služieb a od obchodníkov vybavuje iba nadpis.

V porovnaní s rokom 2012, kedy agentúra GfK urobila pre spoločnosť SAS podobný prieskum, dnes s nami firmy komunikujú priamymi formami oveľa častejšie. Banky a operátori nás podľa nášho vnímania oslovujú napriamo vyše dvojnásobne častejšie ako pred tromi rokmi. Poisťovne s nami komunikujú o vyše 50 % a dodávatelia energií až o 60 % intenzívnejšie.

Častejšiu komunikáciu však od nich aj vyžadujeme. Pred tromi rokmi sme očakávali, že nás dodávatelia služieb budú kontaktovať v priemere až o 50 % častejšie, ako nás v skutočnosti oslovovali. „Disproporcie medzi tým, koľkokrát chceme byť oslovovaní a koľkokrát nás dodávatelia oslovujú, sa pri poskytovateľoch služieb zmenšili. Na druhej strane prieskum ukázal, že internetoví obchodníci a zľavové portály komunikujú výrazne intenzívnejšie, ako si zákazníci želajú,“ vysvetľuje Dušan Očkaik, obchodný riaditeľ spoločnosti GfK Slovakia.

V porovnaní s rokom 2012 Slováci direct marketing nielenže viac vyžadujú, ale naň aj častejšie reagujú. Kým pred tromi rokmi po ponuke od dodávateľa služieb navštívilo jeho obchodnú prevádzku 13 % respondentov, tento rok to bolo až 20 %. O štyri percentuálne body narástol podiel klientov, ktorí po ponuke navštívia web dodávateľa.

„Z výsledkov prieskumu vidno, že firmy pochopili dôležitosť direct marketingu a začali s klientmi komunikovať častejšie. Naďalej však pred nimi zostáva výzva, ako si pozornosť zákazníkov udržať, aby sa ich správa v množstve iných informácií nestratila a aby mala pozitívny vplyv na ziskovosť a spokojnosť klienta,“ hovorí Hana Kvartová, riaditeľka softvérovej a poradenskej firmy SAS, pre ktorú GfK prieskum urobila.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že od komunikácie firiem očakávame nové, pravdivé informácie, napríklad v podobe zliav, darčekov či výhodných ponúk a oceňujeme pritom slušnosť, férovosť a nevtieravosť. Na druhej strane, každá firma si zákazníkov pohnevá, ak bude otravná, ak bude komunikovať nátlakovo a posielať nevyžiadané či nevýhodné ponuky, prípadne ak poskytované informácie budú neúplné, nepravdivé či zavádzajúce. V direct marketingovej komunikácii sa teda ukazuje byť nevyhnutné personalizovať a komunikovať v správnom čase správnym spôsobom. „To sa dá dosiahnuť iba dôslednou analýzou všetkých dát, ktoré vie firma o klientovi získať,“ dodáva H. Kvartová.

O SAS-e
SAS je najväčšia súkromne vlastnená softvérová spoločnosť na svete. Je popredným poskytovateľom riešení v oblasti biznis analytiky a odborných služieb. Už 39 rokov prináša svojim zákazníkom THE POWER TO KNOW® vďaka svojej oceňovanej analytike. Viac ako 70 000 spoločností v 135 krajinách objavuje prostredníctvom SAS-u inovatívne spôsoby ako zvýšiť svoju ziskovosť, znížiť riziká, predpovedať podvody – premeniť dáta na konkurenčnú výhodu. Na Slovensku má SAS svoje zastúpenie od roku 1995 a špecializuje sa najmä na finančný sektor, telekomunikácie, energetiku a akademickú oblasť. Medzi najvýznamnejších klientov SAS-u na Slovensku patria: VÚB, a.s.; Slovenská Sporiteľňa, a.s.; Tatra banka, a.s.; Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia; OTP Banka Slovensko, a.s.; Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.; Kooperativa poisťovňa, a.s. VIG ; Union poisťovňa, a.s; Slovak Telekom, a.s., Štatistický úrad SR a iné. Viac informácií nájdete na: www.sas.com/slovakia.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

Už niekoľko dní zdobí reprezentantov staroľubovnianskeho šachového klubu ...

BRATISLAVA 10. apríla -

V pondelok bude tripartita rokovať o informácii ku programu stability, ktorý načrtáva strednodobú fiškálnu stratégiu vlády pre európske aj domáce publikum. Deficit verejných financií Slovenskej republiky zotrval pod úrovňou 3 % HDP aj v prvom roku po vystúpení z procedúry nadmerného deficitu. Podľa predbežných údajov dosiahol v roku 2014 úroveň 2,87 % HDP. Znižovanie deficitu verejnej správy smerom k štrukturálne vyrovnanému rozpočtu (MTO) bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Návrh východísk rozpočtu na roky 2016 až 2018 predpokladá postupné znižovanie deficitu na 1,93 % HDP v roku 2016, 0,88 % HDP v roku 2017 a 0,53 % HDP v roku 2018. Tomuto plánu zodpovedá priemerné štrukturálne konsolidačné úsilie v rokoch 2015 až 2017 na úrovni 0,5 % HDP a dosiahnutie MTO už v roku 2017.

V roku 2014 potvrdilo Slovensko zníženie deficitu pod úroveň 3 % HDP. Podľa predbežných údajov deficit verejnej správy dosiahol 2,87 % HDP. Pôvodný rozpočtový cieľ bol mierne prekročený (o 0,2 p. b.), predovšetkým kvôli výpadku významnej časti rozpočtovaných dividend na základe rozhodnutia Eurostatu a kvôli korekciám EÚ fondov. Tieto negatívne vplyvy boli kompenzované značne lepšími daňovými príjmami. Odhad hospodárenia verejnej správy v roku 2015 je na úrovni 2,55 % HDP. Očakávaný výsledok je blízko rozpočtovaného cieľa, ktorý zostáva zachovaný. Pozitívne rozpočtové vplyvy sa očakávajú najmä z vyšších daňovo-odvodových príjmov. Hlavným negatívnym rizikom ostávajú aj v roku 2015 korekcie EÚ fondov. Rozpočtový rámec predpokladá do roku 2018 pokračujúce znižovanie schodku verejnej správy. Návrh východísk rozpočtu na roky 2016 až 2018 je zostavený so schodkom na úrovni 1,93 % HDP v roku 2016, 0,88 % HDP v roku 2017 a 0,53 % HDP v roku 2018. Revízia cieľov vychádza najmä z výraznejšieho odhadu podchladenia slovenskej ekonomiky, ako sa pôvodne predpokladalo. Stanovené ciele sú v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Po zohľadnení záverov aktuálnej diskusie ohľadne flexibility Paktu stability a rastu na európskej úrovni Európska komisia na Slovensku v rokoch 2014 a 2015 nepožaduje konsolidovať, vzhľadom na nepriaznivé ekonomické podmienky (výrazné podchladenie ekonomiky. Ďalším aspektom flexibility je priame zohľadnenie verejných investícií. Slovensko ako jedna z mála krajín môže využiť tzv. investičnú klauzulu. V praxi to znamená, že dočasná fiškálna expanzia v roku 2014 vo výške 0,7 % HDP neznamenala porušenie európskych pravidiel.

Zdroj: MF SR
Nové rozpočtové ciele predpokladajú dosiahnutia štrukturálne vyrovnaného rozpočtu (strednodobý rozpočtový cieľ, MTO) už v roku 2017, v podobe štrukturálneho deficitu na úrovni 0,5% HDP, pri priemernom konsolidačnom úsilí 0,5 % HDP v rokoch 2015 až 2017. Po jednom z historicky najvýraznejších znížení štrukturálneho schodku v roku 2013 došlo v 2014 k dočasnej fiškálnej expanzii. Následne konsolidácia pokračuje od roku 2015 až do dosiahnutia MTO v roku 2017. Očakávaný výsledok v roku 2015 a stanovené ciele zodpovedajú štrukturálnej konsolidácií vo výške 0,5 % HDP v roku 2015, 0,4 % HDP v roku 2016 a 0,7 % HDP v roku 2017. Fiškálna politika by v roku 2018 mala byť už neutrálna, a prispieť k následnému udržaniu MTO.

Zdroj: ŠU SR, MFSR
Za predpokladu nezmenených hospodárskych politík by celková veľkosť opatrení potrebných na naplnenie rozpočtových cieľov bola na úrovni 0,6 % HDP v roku 2017 a 0,9 % v roku 2018. V roku 2016 naopak existuje za predpokladu nezmenených
hospodárskych politík fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP. Priestor je využitý hlavne na vyššie investície obcí, ktoré už nie sú obmedzené dlhovou brzdou, a na mierny nárast v medzispotrebe. V aktuálnom návrhu východísk rozpočtu nie je zatiaľ špecifikovaná časť opatrení vo výške 0,5 % HDP potrebná na dosiahnutie cieľov v rokoch 2017 a 2018.

Zdroj: MFSR
Verejný dlh v roku 2014 prvýkrát od vypuknutia hospodárskej krízy klesol, o 1 p.b. na úroveň 53,6 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov bude dlh ako podiel na HDP v celom prognózovanom klesať až k hranici 50 % HDP v roku 2018. V roku 2015 sa očakáva stabilizácia resp. mierny pokles dlhu. Vzhľadom na pokračujúcu konsolidáciu sa od roku 2017 predpokladá primárny prebytok (saldo verejnej správy očistené o úrokové náklady), ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje k
výraznejšiemu poklesu dlhu. Pre posúdenie skutočnej zadlženosti je vhodné sledovať aj vývoj čistého dlhu. Čistý dlh dosiahol na konci roku 2014 výšku približne 50 % HDP a od roku 2015 kopíruje vývoj hrubého dlhu. Na konci prognózovaného obdobia by mal klesnúť až na 46,4 % HDP.

Informáciu nájdete aj na tejto linke:

http://hsr.rokovania.sk/mf0124892015-26/

Samotný program stability dáme do pripomienkovania v druhej polovici budúceho týždňa.

Martin Filko
Hlavný ekonóm a riaditeľ
Inštitút finančnej politiky

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

dn

BRATISLAVA 10. apríla –

Sobotné dialógy (sobota 11. apríla o 12:12 v Rádiu Slovensko)

Hostia:
Robert Fico (Smer-SD), predseda vlády SR a predseda strany
Béla Bugár (Most-Híd), poslanec NR SR a predseda strany

Okruhy diskusie – tri roky vlády:
- verejné financie
- zahraničná politika
- životná úroveň, zamestnanosť
- právny štát

Aktuálne vnútropolitické témy:
- problematika reštrukturalizácií a konkurzov (Váhostav, Doprastav)
- eurofondy (čerpanie, otázka korekcií a nedôslednej kontroly)

Moderuje Branislav Dobšinský.

O 5 minút 12 (nedeľa 12. apríla o 11:55 na Jednotke)

Hostia:
Viktor Stromček (Smer-SD), štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a reg. rozvoja SR
Pavol Zajac (KDH), podpredseda hnutia a poslanec NR SR
Marián Moravčík, generálny riaditeľ Váhostav-SK, a.s.
Milan Blaho, zástupca nespokojných veriteľov Váhostavu-SK

Témy:
- Reštrukturalizácia Váhostavu – ozdravný plán spoločnosti a veritelia – príčiny stavu a systémové riešenia
- Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest v SR – stav, priority, financovanie
- vlaky zadarmo a autobusová preprava

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;bl

Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach ...

BRATISLAVA 10. apríla – Viedenský maratón sa v susednej Viedni pobeží v nedeľu, 12. apríla. Tento rok sa zapojí rekordný počet bežcov, 42.657 z viac než 120 krajín sveta. Tzv. Vienna City Marathon je nielen najväčším rakúskym športovým podujatím, ale radí sa aj k popredným svetovým bežeckým udalostiam, akými sú Newyorský alebo Londýnsky maratón. V poradí už 32. ročník sa ponesie pod motto My sme Európa a jeho trasa povedie už klasicky popri historických pamiatkach mesta.

Konkrétnou akciou podporí tohtoročné motto maratónu projekt nazvaný Koberec pre Európu. Viac ako tisícka bežcov z celého Rakúska, vrátane rakúskeho prezidenta Heinza Fischera, poskytli svoje použité tričká, z ktorých bol vytvorený 42 metrov dlhý koberec. Tento vystavia v nedeľu pred cieľom tesne predtým, kým ho prebehne víťaz maratónu. Neskôr sa unikát vydraží a výťažok z iniciatívy maratónu sa využije na charitatívne účely. Pri štarte maratónu zaznie Európska hymna, teda záverečná časť Beethovenovej 9.

Účastníci Viedenského maratónu sa popri behu na klasickú vzdialenosť 42,195 km zapoja aj do polmaratónu alebo štafetového behu. Štart maratónu je pri Vienna International Centre, prechádza cez Dunaj do Prátru, pozdĺž Dunajského kanála k Ringstrasse, popri Štátnej opere až k zámku Schönbrunn, a potom späť k viedenskému Ringu a Prátru a nakoniec k cieľu na námestí Heldenplatz.

Viedenský maratón prinesie aj sprievodné akcie a deň pred maratónom sa uskutoční aj bežecká súťaž deti a mládež.

http://www.vienna-marathon.com/

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

"Ak zmeníme slabé myšlienky na silné, negatívne slová za pozitívnejšie, zmeníme svoj život na lepší."Táto myšlienka rezonovala celým stretnutím študentov SOŠ v Hnúšti, so spisovateľom

čítať ďalej

BRATISLAVA 10. apríla – Záujem poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne o preventívne prehliadky v roku 2014, v porovnaní s rokom 2013, mierne stúpol. VšZP zaznamenala nárast pri všetkých typoch preventívnych prehliadok s výnimkou stomatologických, ktoré boli na porovnateľnej úrovni ako v roku 2013. Na preventívne prehliadky vynaložila VšZP v minulom roku takmer 52 mil. , čo je o približne 4,3 milióna eur viac ako v predchádzajúcom roku.

Z údajov VšZP vyplýva, že pri preventívnych prehliadkach sú disciplinovanejšie ženy ako muži, častejšie ich absolvujú ľudia s vyšším vzdelaním. V rámci prevencie dospelí poistenci najčastejšie navštevujú stomatológa a gynekológa. Naopak, najmenej navštevovaná bola v minulom roku gastroenterologická prehliadka, ktorú absolvovalo 0,32 % poistencov VšZP a urologická prehliadka, ktorú absolvovalo približne 5% percent poistencov. Na preventívnu prehliadku u urológa majú z verejného zdravotného poistenia nárok muži nad 50 rokov života 1 x za tri roky. VšZP však v snahe zvýšiť návštevnosť tejto prehliadky, nad rámec verejného zdravotného poistenia uhrádza urologickú prehliadku u mužov raz za 3 roky už od 40. roku života.

V rámci podpory prevencie sa VšZP v minulom roku sústredila najmä na prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka. Poistencov motivovala informačno osvetovou kampaňou a lekárov zvýšením úhrady za preventívne vyšetrenie o 100%. Výsledkom bol zvýšený záujem poistencov o absolvovanie preventívneho vyšetrenia a nárast testov na okultné krvácanie v stolici o 37%.Test dokáže odhaliť i nepatrný výskyt krvi v stolici a to už aj niekoľko rokov pred vznikom samotnej rakoviny. Požiadať o test môže každý poistenec VšZP vo veku nad 40 rokov, a to v dvojročnom intervale.

Nad rámec verejného zdravotného poistenia VšZP uhrádza aj ďalšie preventívne vyšetrenia a očkovania, napríklad cytologické vyšetrenie krčka maternice pri každej preventívnej prehliadke u gynekológa, očkovanie proti chrípke, tretiu dávku očkovacej vakcíny proti hepatitíde B a tiež kombinovanú vakcínu proti hepatitíde A a B, respektíve tretiu dávku tejto vakcíny a to v sume, ktorá zodpovedá cene 3. dávky vakcíny proti hepatitíde typu B.

VšZP sa každoročne snaží svojich poistencov motivovať a zároveň odmeňovať za starostlivosť o svoje zdravie. Jednou z atraktívnych foriem podpory prevencie je aj súťaž “Za preventívnu prehliadku dovolenka”, ktorú VšZP realizuje ako jediná zdravotná poisťovňa na Slovensku. Poistenci v nej môžu vyhrať dovolenku pri mori podľa vlastného výberu a ďalšie hodnotné ceny. Od roku 2007 už VšZP rozdala vyše 450 cien za viac ako 60 000 EUR. Do súťaže sa každoročne zapojí viac ako 20 tisíc poistencov.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

Vernisáž výstavy i pracovné rozhovory

Platí do:  25.04.2015

Mesto Hnúšťa - Mestský úrad oznamuje,že

Božena Tóthová

má na Mestskom úrade v Hnúšti uloženú listovú zásielku.

Odosielateľ/podacia pošta: úradná zásielka

čítať ďalej

BRATISLAVA 10. apríla –

„Môže lekár spoplatniť vstup do ambulancie?“ – aj to sa pýtal volajúci na linke MZ

O informácie na bezplatnej telefonickej linke, ktorú ministerstvo zdravotníctva zriadilo 1. apríla 2015, je mimoriadny záujem. Odborná aj laická verejnosť intenzívne využíva možnosť získať informácie, ktoré sa týkajú problematiky poplatkov v rezorte zdravotníctva, volajúci sa zaujímajú o všetky zmeny, súvisiace s novelou zákona č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti (účinnosť nadobudla 1. apríla 2015).
Do dnešného dňa MZ SR eviduje takmer sto volajúcich, záber ich otázok je mimoriadne široký; týkal sa napríklad oprávnenosti vyberania poplatkov za vypísanie receptu, za návrh na kúpeľnú liečbu, vyšetrenie CRP, vypísanie rôznych tlačív, predoperačné vyšetrenie, poplatok za podanie injekcie, za tzv. „prvovyšetrenie“ u špecialistu, odber krvi, registračný poplatok a ročný konzultačný poplatok u gynekológa, poplatok za výmenný lístok, za vstup do ambulancie v nemocnici a žiadosť, aby pacienti platili vopred za objednanie sa lekárovi kartou – prevodom na účet lekára… Medzi telefonujúcimi je aj veľa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí si overujú, dokedy majú požiadať príslušný samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín, informujú sa, akým spôsobom majú sprístupniť zoznamy zdravotných výkonov a aké ďalšie povinnosti pre nich vyplývajú z novely zákona. V prípade bezplatnej telefonickej linky ide o rozsiahle telefonáty, v ktorých volajúci riešia aj viaceré problémy.
K zriadeniu bezplatnej linky MZ SR pristúpilo s cieľom skvalitniť informovanosť o aktuálnej téme, ktorá po nadobudnutí účinnosti novely zákona rezonuje medzi verejnosťou a prináša mnohé otázky. Podnety a otázky, týkajúce sa tejto problematiky adresujú občania aj na e-mailovú adresu: poplatky@health.gov.sk, pričom najčastejšie otázky a odpovede nájdu záujemcovia na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR pod titulom „Poplatky v zdravotníctve“.
Bezplatná telefonická infolinka MZ SR s číslom 0800 611 117 bude aj naďalej k dispozícii všetkým volajúcim v pracovných dňoch od 9.00 h do 14.00 h.

Zuzana Čižmáriková
riaditeľka komunikačného odboru MZ SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;me