16.12.2024 - Repasovanie IT zariadení predstavuje významný prínos pre životné prostredie a cirkulárnu ekonomiku. Registrovaný sociálny podnik AfB Slovakia dokazuje, že moderné technológie a udržateľnosť môžu kráčať ruka v ruke. Vďaka unikátnemu modelu repasovania IT technológií nielenže znižuje odpad, ale zároveň vytvára inkluzívne pracovisko a poskytuje príležitosti pre zdravotne znevýhodnených ľudí. AfB Slovakia je ukážkovým príkladom, ako môžu inovácie v oblasti cirkulárnej ekonomiky prinášať trvalé zmeny v odvetví.

Repasovanie IT zariadení je proces, pri ktorom sa použité počítače, notebooky, smartfóny a ďalšie technológie obnovujú do plne funkčného stavu. Tento model, ktorý zahŕňa mazanie dát, diagnostiku, opravu, testovanie, inštalovanie operačného systému a opätovné uvedenie zariadení do obehu, ponúka ekologickú a súčasne cenovo dostupnejšiu alternatívu k nákupu nových zariadení, pričom znižuje množstvo elektroodpadu a uhlíkovú stopu. V čase, keď legislatíva EÚ zavádza koncept "práva na opravu" a podporuje zelené verejné obstarávanie, sú modely založené na cirkulárnej ekonomike čoraz dôležitejšie.

Repasovanie = cesta k udržateľnosti

Podľa Global E-Waste Monitor 2024 sa celosvetovo vyprodukovalo za jediný rok viac ako 60 mil. ton elektroodpadu, ktorý predstavuje vážny environmentálny problém. Riadne recyklovaná bola však iba jedna štvrtina. Podľa odborníkov sa objem elektroodpadu každoročne zvyšuje o 2,6 mil. ton a do roku 2030 by mohol dosiahnuť až 82 mil. ton. Repasované zariadenia, ktoré ponúka AfB Slovakia, nielenže znižujú množstvo tohto odpadu, ale ich obstarávacia cena je o 50 % nižšia ako pri nových zariadeniach. Tieto opravené zariadenia majú ešte aj iný benefit. Vykazujú minimálne rovnakú ak nie nižšiu poruchovosť v porovnaní s novými zariadeniami. Repasované zariadenia prechádzajú detailným testovaním podobne ako nové produkty, no v porovnaní so sériovo vyrábanými zariadeniami, bola ich funkčnosť a spoľahlivosť testovaná už zákazníkom. Zákazníci tak získajú cenovo výhodné produkty s vysokou spoľahlivosťou a kvalitou, čím prispievajú k predĺženiu životného cyklu technológií.

"Každé repasované zariadenie predstavuje krok k zodpovednejšiemu využívaniu zdrojov. Nie je to však len o znižovaní emisií skleníkových plynov, ale aj o šetrení cenných prírodných zdrojov, akými sú voda či energie. V roku 2023 sme na Slovensku spracovali takmer 5 700 zariadení, opätovne sme dokázali použiť až 92 % zariadení, čím sme ušetrili 630 ton ekvivalentov CO₂ a 4 milióny litrov vody," uvádza Marek Antoňák, konateľ AfB Slovakia.

"Ak chceme dosiahnuť ambiciózne záväzky v oblasti udržateľnej transformácie Európy, musíme počítať s cirkulárnou ekonomikou ako nevyhnutnou súčasťou riešenia. Prechod na čistejšie energie a technológie je iba polovicou cesty, ktorá súčasne zvyšuje závislosť Európy na vzácnych zdrojoch, ktoré napríklad pre účely elektromobility alebo obnoviteľných zdrojov energie dovážame z tretích krajín. Ponechávať produkty a zdroje čo najdlhšie v obehu, ako to

robí napríklad AfB Slovakia pomocou repasovania, zvyšuje odolnosť a sebestačnosť podnikov ale aj Európy, pretože v úvodzovkách ťažíme zdroje, ktoré tu už máme a dávame im druhý život. Súčasne generujeme nové pracovné miesta v regióne, no najmä príklad prevádzky v Trnave ukazuje, že profitabilný biznis možno robiť aj s poslaním," povedala Denisa Rášová z Circular Slovakia počas návštevy členov platformy v prevádzke spoločnosti.

Sociálne podnikanie: výzva aj príležitosť pre pracovný trh

AfB Slovakia sa nezameriava iba na ekologické výhody repasovania, ale aj na sociálnu inklúziu. Viac ako 70 % zamestnancov tvoria zdravotne znevýhodnení ľudia, ktorí čelia rôznym prekážkam pri hľadaní zamestnania. Ide o ľudí, ktorí majú obvykle vyššie dosiahnuté vzdelanie, ale prácu si hľadajú v priemere až o 100 dní dlhšie ako bežní uchádzači o zamestnanie[1]. AfB im poskytuje inkluzívne pracovné prostredie, ktoré podporuje ich zapojenie do pracovného procesu a vytvára podmienky na ich osobný aj profesionálny rast.

Inkluzívne pracovné prostredie poskytuje svojim zamestnancom aj spoločnosť IKEA. "Veríme, že inklúzia a diverzita sú základom spravodlivejšej spoločnosti. Spolupracujeme s organizáciami, ktoré nám pomáhajú začleniť zdravotne znevýhodnených kolegov do nášho tímu, čo obohacuje naše pracovné prostredie. Táto iniciatíva pramení nielen z výziev na trhu práce, ale najmä z našich hodnôt, ktoré stavajú ľudí do centra všetkého, čo robíme," tvrdí Senior Recruiter IKEA, Silvia Novorková.

Cirkularita a ESG: ekonomická aj spoločenská hodnota

Repasovanie IT zariadení je ukážkovým príkladom aplikácie princípov ESG v praxi (ESG sú environmentálne, sociálne a riadiace kritériá, ktoré sa stali súborom noriem pre činnosti spoločností). Ako uvádza Peter Škyrta, Sustainability Manager z KPMG na Slovensku: "Cirkulárna ekonomika ponúka podnikom strategickú príležitosť prepájať environmentálne ciele s ekonomickými výhodami. Repasovanie IT zariadení môže znižovať uhlíkovú stopu, optimalizovať náklady a predlžovať životný cyklus technológií. Ide o prístup, ktorý navyše zvyšuje reputáciu spoločnosti v očiach investorov aj zákazníkov. A netýka sa to len environmentálneho aspektu. Sociálny rozmer zabezpečuje inkluzívne pracovisko, ktoré zamestnáva zdravotne znevýhodnených ľudí."

ESG sa priamo či nepriamo dotýka čoraz väčšej časti podnikov. V niektorých firmách je sociálny pilier menej preskúmaný ako ostatné dva piliere. Členovia Circular Slovakia si počas návštevy spoločnosti vyskúšali rozoberanie IT techniky v praxi spolu so zdravotne znevýhodnenými zamestnancami. Dozvedeli sa do akej miery sa aplikuje ekodizajn v oblasti IT zariadení, no najmä to, aké výhody či nevýhody prináša práca na inkluzívnom pracovisku.

Ekologické, spoľahlivé a cenovo dostupné riešenia

AfB Slovakia je ukážkovým príkladom podniku, ktorý spája princípy cirkulárnej ekonomiky s praktickými výhodami pre svojich klientov. Vďaka vysokej kvalite repasovaných zariadení,

Ekonomickej výhodnosti a silnému sociálnemu rozmeru predstavuje AfB inšpiráciu pre podniky, ktoré chcú byť súčasťou udržateľnej budúcnosti.

"Každé zariadenie, ktoré obnovíme, je krokom k udržateľnosti a dôkazom, že technológie môžu slúžiť podstatne dlhšie a kvalitnejšie," uzatvára Marek Antoňák, konateľ AfB Slovakia. Príbeh AfB ukazuje, ako môže moderné podnikanie efektívne prepájať inovácie s ochranou zdrojov aj podporou komunít.

Circular Slovakia

Circular Slovakia je verejno-súkromná platforma a klaster podporujúci prechod Slovenska na obehové hospodárstvo. Združuje viac ako 70 členov z radov verejného, súkromného a mimovládneho sektora. Ako strešná organizácia buduje sieť aktívnych subjektov, vytvára priestor na dialóg, sieťovanie, výmenu skúseností a vedomostí na národnej ako aj medzinárodnej úrovni. Zároveň prostredníctvom vzdelávania zvyšuje povedomie a kapacity v obehovom hospodárstve a prináša praktické nástroje na jeho zavádzanie. Platforma je realizátorom prvého Circular Summitu na Slovensku, ktorého cieľom je pomôcť podnikom a verejnosti uchopiť tému obehového hospodárstva ako udržateľného a konkurencieschopného modelu.

[1] Zdroj: Inklusionsbarometer 2022 / Spolkový štatistický úrad (Statistisches Bundesamt) a projekt REHADAT rehadat

Informačný servis

Vedeckí pracovníci Astronomického ústavu SAV, v. v. i., M. Benko, P. Gömöry a S. J. González Manrique v spolupráci so zahraničnými vedcami študovali podmienky v slnečnej atmosfére, najmä magnetické a rýchlostné polia nad slnečným škvrnami. Na analýzu využili dáta s vysokým priestorovým rozlíšením získané najväčším európskym slnečným ďalekohľadom GREGOR s priemerom primárneho zrkadla 1,5 metra, ktorý je umiestnený na Teide Observatory na Kanárskych ostrovoch. p ...

Oddelenie Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i., začalo v roku 2020 realizovať projekt tvorby inštruktážnych videí, ktorých cieľom je upevňovať poznatky o práci so Slovenským národným korpusom, ako aj popularizovať prácu oddelenia. Videonávody vysvetľujú napr. čo je korpus, ako v ňom vyhľadávať, aké databázy obsahuje a aké funkcie vyhľadávania ponúka. Videá sa zameriavajú nielen na špecifické vyhľadávanie najfrekventovanejších slov, ustálených slovných ...

16.12.2024 - Lanovka s prepravnou kapacitou 2 950 osôb, s trasou 1,1 km a s časom vývozu lyžiara nahor za 3 minúty a 40 sekúnd. Lyžiarske stredisko Bachledka Ski& Sun v Belianskych Tatrách ponúkla v sobotu lyžiarom predvianočný darček. Do prevádzky uviedla novú šesťmiestnu lanovku so spomínanými parametrami a predstavila nové Národné tréningové centrum pre lyžiarske športové talenty.

Bachledka Ski&Sun je celoročné rodinné horské stredisko. Navzájom spája tri doliny Bachledovu, Malú Frankovú a Jezersko.

"Cestovný ruch a šport spolu veľmi úzko súvisia. Projekt, ktorý sme v sobotu v stredisku odštartovali je významným tak pre mladé športové lyžiarske talenty a ich kvalitné podmienky na trénovanie, ako aj pre rozvoj cestovného ruchu v tomto regióne. Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto projekte podieľali. Rád by som tiež zaprial, aby si deti užili toto športovisko a aby nám tu vyrastali športové talenty, tiež aby stredisko prilákalo nových turistov a ďalej sa rozvíjalo," uviedol šéf rezortu cestovného ruchu a športu Dušan Keketi.

"Vďaka novej šesťmiestnej lanovke sa toto celoročné horské stredisko ešte zatraktívni, nakoľko frekvencia prepravovaných lyžiarov sa výrazne zvýši. Je to dobrá správa, pretože do tohto strediska smerujú nielen domáci návštevníci, ale čoraz viac je obľúbeným miestom aj pre zahraničných dovolenkárov vďaka leteckému spojeniu z Poľska, ktorého hranice sú od strediska vzdialené len 15 kilometrov. Pre lyžiarov je to príjemný predvianočný darček, nakoľko na Slovensku lyžuje približne milión ľudí," zhodnotila generálna riaditeľka SLOVAKIA TRAVEL Ivana Vala Magátová.

Na Slovensku sa postupne otvárajú lyžiarske strediská prihliadajúc na aktuálne snehové podmienky. Od sobotného dňa sa lyžuje už aj v Tatranskej Lomnici či na Donovaloch.

Informačný servis

16.12.2024 - Výroba potravín je naďalej závislá od energeticky náročných procesov a fosílnych palív, čo pre výrobcov predstavuje nové výzvy[1]. Zvyšujúci sa tlak na optimalizáciu využívania zdrojov, akými sú suroviny, energia a voda, ako aj procesov výroby obalov, sa stretáva s rastúcimi prevádzkovými nákladmi vrátane cien surovín, poplatkov za emisie CO2 a plytvania vodou. Výsledkom je, že výrobcovia v potravinárskom priemysle sa čoraz viac obracajú na udržateľné riešenia vo všetkých oblastiach prevádzky.

Prieskum spoločnosti Tetra Pak[2] odhalil významné posuny v prístupe potravinárskeho priemyslu k zmenám. Pre polovicu opýtaných spoločností sú rastúce očakávania spotrebiteľov hnacím motorom pre zavádzanie udržateľných postupov vo výrobe a spracovaní. Kľúčovú úlohu zohrávajú konečné rozhodnutia o nákupe, pričom 74 % spotrebiteľov vyjadrilo ochotu vybrať si produkty od ekologicky uvedomelých spoločností. To ukazuje, že prechod na udržateľnejšie procesy a produkty nie je len reakciou na trendy, ale reakciou na jasný signál trhu. Zásadnou výzvou však zostáva: ako môžu moderné výrobné riešenia zároveň znížiť náklady výrobcov potravín, a tým povzbudiť odvetvie k realizácii týchto zmien?

Udržateľnosť: Vyváženie optimalizácie a znižovanie nákladov

Výrobcovia identifikovali tri kľúčové oblasti udržateľnosti[3] ovplyvňujúce obchodnú stratégiu: znižovanie emisií CO2 a minimalizácia využívania obmedzených zdrojov, akými sú energia pochádzajúca z fosílnych palív, voda a čistiace prostriedky nevyhnutné pre bezpečnosť potravín.

Laurentiu Boncica, riaditeľka spracovateľských riešení pre východnú Európu v spoločnosti Tetra Pak, vysvetľuje: "Pozorujeme, že zameranie výrobcov potravín sa v priebehu času postupne menilo. Dnes sa v našich diskusiách s potravinárskymi spoločnosťami kladie dôraz na dosahovanie prevádzkových úspor. Prioritou sa stáva zlepšovanie existujúcich výrobných liniek, pretože aj cielené úpravy výrobných procesov môžu viesť k výraznému zníženiu nákladov a zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov v súlade s cieľmi udržateľnosti."

Neustály vývoj v potravinárskom priemysle

Posun smerom k udržateľnosti vo výrobe potravín zahŕňa inovácie a modernizáciu procesov. Šesťdesiatpäť percent vedúcich predstaviteľov odvetvia zdôrazňuje význam inovatívnych riešení pri znižovaní uhlíkovej stopy potravinárskych systémov[4].

"V spoločnosti Tetra Pak venujeme značné zdroje na výskum a vývoj riešení pre výrobu potravín, aby sme podporili našich partnerov v ich činnosti. Výsledkom našej práce sú špecializované výrobné linky Best Practice, ktoré znižujú spotrebu vody, emisie CO2 a straty surovín," vysvetľuje Boncica. Dodáva tiež, že modernizácia alebo úprava čo i len jedného komponentu výrobného zariadenia môže výrazne znížiť spotrebu zdrojov a prevádzkové náklady.

"Vezmime si ako príklad Tetra Pak® Tubular Heat Exchanger využívajúci systém regenerácie tepla z produktu na produkt (P2P). V porovnaní s tradičnými systémami s vodným okruhom dokáže výrazne znížiť náklady na energiu až o 55 %. Táto technológia zároveň minimalizuje využívanie pary a ľadovej vody, čím zvyšuje energetickú efektívnosť a udržateľnosť prevádzky," hovorí Laurentiu Boncica.Odborník zo spoločnosti Tetra Pak uvádza, že riešenia zamerané na udržateľnosť presahujú jednotlivé komponenty a môžu priniesť zmeny v rámci celých výrobných liniek. Pre výrobcov, ktorí sa usilujú o optimalizáciu vo veľkom rozsahu, tieto komplexné prístupy posúvajú efektivitu a správu zdrojov na úplne novú úroveň. Ako príklad z mliekarenského priemyslu uvádza: Zjednodušením výroby a znížením počtu krokov pri spracovaní mlieka prinášajú UHT linky s technológiou OneStep revolúciu vo výrobe mliečnych výrobkov. Výsledky hovoria samé za seba: až o 35 % nižšia spotreba vody a o 44 % menšia spotreba energie v porovnaní s tradičnými UHT linkami. Táto technológia výrazne znižuje nielen environmentálny dopad, ale aj prevádzkové náklady. Spotreba tepelnej energie sa znižuje až o 29 % a emisie uhlíka klesajú až o 36 %, čím predstavuje kľúčový krok k dosiahnutiu cieľov udržateľnosti v mliekarenskom priemysle.

Dnešné zmeny so zreteľom na zajtrajšok

Udržateľná transformácia v potravinárskom sektore nie je len reakciou na spotrebiteľské trendy. Je to strategická iniciatíva pre dlhodobú stabilitu a inovácie. S rastúcim povedomím výrobcovia potravín na celom svete zavádzajú inovácie, ktoré sú prospešné pre prevádzkovú efektívnosť, ale pre planétu. Tieto snahy, ktoré sa riadia zásadami obehového hospodárstva a zameriavajú sa na znižovanie odpadu, vytvárajú obchodné modely, ktoré šetria prírodné zdroje a budujú dôveru spotrebiteľov. Udržateľnosť sa čoraz viac stáva konkurenčnou výhodou, ktorá motivuje spoločnosti k hľadaniu nových technológií a procesov. Vďaka tomu sa potravinársky priemysel nielen prispôsobuje zmenám, ale aj aktívne formuje svoju budúcnosť a prináša hodnotu, ktorá presahuje tradičné prístupy k výrobe a distribúcii potravín.

[1] Významná časť energie používanej pri výrobe potravín a nápojov pochádza z fosílnych palív, predovšetkým zemného plynu – podľa správy Food & Drink Federation Achieving Net Zero: A Handbook For The Food And Drink Sector.

[2] B2B štúdia spoločnosti Tetra Pak z roku 2023 o planetárnych výzvach a ich vplyve na výrobcov potravín a nápojov, n = 346.

[3] B2B štúdia spoločnosti Tetra Pak z roku 2023 o planetárnych výzvach a ich vplyve na výrobcov potravín a nápojov, n = 346.

[4] https://www.tetrapak.com/about-tetra-pak/news-and-events/newsarchive/tetra-pak-unveils-action-oriented-approach-towards-food-systems-transformation

Informačný servis

16.12.2024 - Lidl Čistinky vyrástli v roku 2024 vo Veľkom Mederi, Levoči, Košiciach Dargovských hrdinov, Rožňave a Považskej Bystrice.

Plôch na zmysluplné trávenie voľného času nie je v našich mestách nikdy dosť. V roku 2024 si päť z nich v tomto ohľade výrazne polepšilo. Vo Veľkom Mederi, Levoči, Košiciach Dargovských hrdinov, Rožňave a Považskej Bystrici vyrástli v roku 2024 mestské parky čo svet nevidel – Lidl Čistinky. V druhej edícii súťaže ľudia odovzdali viac ako 1 100 000 hlasov a práve týchto päť miest ich získalo najviac spomedzi 68 účastníkov. O víťazoch rozhodli ľudia v hlasovaní na webe www.lidl.sk/cistinka.

Miesto pre skutočné stretnutia

Nedávny prieskum[1] potvrdil, že Slováci trávia čoraz viac času na sociálnych sieťach - denne v priemere až neuveriteľných 177 minút! Platí, že čím mladší používatelia, tým viac stráveného času v online svete. Hoci sociálne média ľudia využívajú najmä na kontakt s priateľmi, osobné stretnutia nenahradia. O to dôležitejšie je vytvárať priestor, kde sa ľudia, môžu tvárou v tvár stretávať s blízkymi, nadväzovať nové priateľstvá, jednoducho plnohodnotne tráviť voľný čas. Práve Lidl Čistinky im ho poskytujú. Mestské parky sú určené pre malých aj veľkých, fajnšmekrov aj športovcov. Na Čistinke si príde na svoje naozaj každý. Na ihrisku sa zabavia najmenší, pod prístreškom si jedlá pripravené na griloch vychutnajú ľudia bez rozdielu veku a každý si môže do sýtosti zašportovať, seniori tu nájdu miesto na pokojné posedenie. Zámerom diskontu je aktívne prispievať k rozvoju spoločnosti a povzbudzovať ľudí k zdravému životnému štýlu.

Lidl chce prostredníctvom tohto projektu priniesť do slovenských miest nielen viac zelene, ale aj podporiť miestne komunity a zlepšiť život obyvateľov. "Už dvadsať rokov robíme zo Slovenska lepšie miesto pre život. Sme nielen lídrom nízkych cien, ale tiež chceme byť dobrým susedom všade tam, kde pôsobíme. Je pre nás dôležité podporovať miestne komunity a poskytovať ľuďom priestor, kde môžu naplno tráviť voľný čas a užívať si chvíle s blízkymi. Obyvateľom miest gratulujem k ich Lidl Čistinkám a verím, že budú miestom, kde prežijú množstvo príjemných momentov," uviedla Justyna Siekanko, konateľka Lidl Slovenská republika zodpovedná za oblasť nákupu a marketingu.

Každá Čistinka je vytvorená s ohľadom na potreby konkrétneho mesta, pričom jednotlivé moduly je možné variabilne usporiadať. Rozloha Čistinky je viac ako dvojnásobná v porovnaní s detským ihriskom Žihadielkom, hodnota jedného mestského parku je takmer 280 000 €. Cieľom reťazca je prispieť k zdravšiemu, zelenšiemu a príjemnejšiemu mestského priestoru. V dnešnej dobe, keď sa životné tempo neustále zvyšuje, môžu ľudia práve na takýchto miestach spomaliť, načerpať novú energiu alebo posilniť medziľudské vzťahy. Lidl Čistinka nie len o mestských parkoch, ale o dlhodobom záväzku reťazca vytvárať udržateľnú budúcnosť a podporovať zdravie a kvalitu života vo všetkých kútoch Slovenska.

Nadácia Lidl už postavila desať mestských parkov Čistinka a ďalších päť je vo fáze prípravy projektovej dokumentácie na stavbu. V úplne prvej edícii projektu sa z výhry tešili obyvatelia Rimavskej Soboty, Modry, Štúrova, Dolného Kubína a Komárna. V aktuálnom, 3. ročníku súťaže svoju Lidl Čistinku získali mestá Hurbanovo, Bernolákovo, Snina, Partizánske, Bratislava – Dúbravka.

Z nových mestských parkov sa tešia aj samotné mestá

Prvú Čistinku z druhého ročníka Lidl otvoril ešte v máji v Považskej Bystrici. "Podarila sa nám krásna vec, získať úžasný park, ktorý je miestom pre všetky generácie. Mňa najviac teší, ako sa preň Považskobystričania zomkli, vzájomne sme sa podporovali, motivovali, ťahali vpred. Bol to krásny mesiac a pol spolupatričnosti. Opäť sme spoločnými silami dokázali vyhrať ďalší pekný priestor pre naše mesto. Verím, že Lidl Čistinka na sídlisku Stred sa stane príjemným miestom stretávania, hier a športu pre malých, ale aj veľkých", povedal primátor mesta Považská Bystrica Karol Janas.

Najvyšší počet hlasov v druhej edícii získalo mesto Veľký Meder s počtom 284 375 hlasov. "Je pre nás veľkou cťou a potešením vidieť, ako sa naše mesto spojilo pre dosiahnutie tohto cieľa. Spoločne sme dokázali, že keď sa zomkneme, dokážeme veľké veci. Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na tomto úspechu a tešíme sa na budúce projekty Nadácie Lidl, ktoré veríme prinesú ďalšie pozitívne zmeny do nášho krásneho mesta, " povedal Marián Soóky, primátor mesta.

V kategórii miest sa od 9 001 do 15 999 obyvateľov zvíťazila Levoča, v ktorej diskont Čistinku otvoril v septembri. "Presne pred rokom sme sa v tomto čase chystali na spustenie hlasovania o Lidl Čistinku v našom meste. Ani sme nesnívali o úžasných takmer 190-tisíc hlasoch, ktoré Levoča v súťaži získala. Dnes už nový mestský park zdobí naše sídlisko Pri prameni. V meste Levoča je to už druhé ihrisko, ktoré sme získali od spoločnosti Lidl. Tieto ihriská jednak už počas súťaže utužujú komunity a po výhre skrášľujú verejný priestor a rozširujú možnosti aktívneho trávenia voľného času priamo v meste. Ďakujeme spoločnosti Lidl za nový mestský park a Levočanom prajem, aby Lidl Čistinku využívali naplno a užili si tu príjemný čas oddychu, relaxu a zábavy so svojimi priateľmi a rodinami," hovorí primátor mesta Levoča, Miroslav Vilkovský.

Lidl Čistinka vyrástla v novembri tohto roka aj v Košiciach, v mestskej časti Dargovských hrdinov. "Veľmi sa teším, že sme boli úspešní v hlasovaní a tým sme získali investíciu v sume takmer 300 tisíc eur. Teší ma to o to viac, že sme prvá mestská časť v meste Košice, ktorá takúto Lidl čistinku vyhrala. Prvenstvo sme získali aj v použití solárneho osvetlenia, ktoré bolo na tomto ihrisku zrealizované, čím sa ihrisko stalo ešte viac zelenším z pohľadu ekológie. Ďakujem všetkým, ktorí v súťaži hlasovali za našu mestskú časť, rovnako ďakujem spoločnosti Lidl za ústretový prístup a od samotného podpisu zmluvy cez výstavbu až k odovzdaniu ihriska do užívania. Čas od výhry k realizácii zbehol veľmi rýchlo a obyvatelia sa už môžu tešiť z nového krásneho a viacúčelového komplexu ihrísk slúžiacich všetkým vekovým skupinám - nielen z našej mestskej časti," povedal Dominik Babušík, starosta mestskej časti.

To, že súťaž o mestský park má zmysel aj v budovaní komunít, ocenil primátor Rožňavy Michal Domik: "Ďakujeme za možnosť, získať do nášho mesta aj takouto formou v poradí už druhé ihrisko od Nadácie Lidl. Som hrdý na Rožňavčanov a vďačný obyvateľom okresu Rožňava, ale aj celému Gemeru ako priateľom z Revúcej, Rimavskej Soboty, ktorý nám pomohli pri hlasovaní, a zas sme ukázali svoju súdržnosť, súťaživosť a spoločne dokázali znovu vyhrať. A práve preto viac ako hodnotu ihriska si cením spoluprácu a súdržnosť iných miest. Osobne si vážim to, že aj vďaka takýmto súťažiam sa budujú vzťahy medzi obyvateľmi a samosprávami z iných miest a obcí."

Výsledky hlasovania o Lidl Čistinky v roku 2023:

Kategória miest do 9 000 obyvateľov: Veľký Meder (284 375 hlasov)

Kategória miest od 9 001 do 15 999 obyvateľov: Levoča (189 864 hlasov)

Kategória miest od 16 000 do 21 999 obyvateľov: Rožňava (36 119 hlasov)

Kategória miest od 22 000 do 34 999 obyvateľov: Košice – Dargovských hrdinov (77 217 hlasov)

Kategória miest nad 35 000 obyvateľov: Považská Bystrica (33 201 hlasov)

Zaujímavosti z hlasovania o Lidl Čistinky v roku 2023:

Celkový počet odovzdaných hlasov: 1 140 493

Víťazné mestá získali takmer 55% zo všetkých hlasov: 620 776

Najviac hlasov za celú súťaž získal Veľký Meder: 284 375 a prekonal aj Rimavskú Sobotu spred roka

[1] AMI Digital Index 2023, N = 1003, máj 2023

Informačný servis

Do roku 2024 sme na Slovensku neuplatňovali daňové zaťaženie na výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, čím sa myslí: náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Výskum ekonómov SAV poukázal na disproporciu v uplatňovaní daňových nástrojov pri substitútoch k tabakovým výrobkom a možné negatívne dôsledky uvedeného nastavenia na verejné zdravie. Vytvorenie národnej platformy pre odbornú diskusiu napomohlo urýchleniu odstránenia spomenutého stavu. br ...

13.12.2024 - Ochranári z programu Krajina živá, bežiaceho pod záštitou ochranárskeho združenia BROZ za finančnej podpory VÚB banky, absolvovali uplynulé dva dni druhý ročník oceňovania prírode blízkych fariem s názvom Farma živá. Navštívili osem poľnohospodárskych subjektov, a to spoločne s odbornou komisiou, zloženou zo špičkových expertov z vedeckých inštitúcií, univerzít či poradenskej oblasti. S tými pred troma rokmi zostavili kritériá, na základe ktorých vyhodnocujú silné stránky fariem z hľadiska ochrany krajiny a biodiverzity. Na každej ich zaujíma napríklad to, aký je stav pôdy a vody a prístup hospodárov k nej, ako vyzerá starostlivosť o trvalé trávne porasty či konkrétne opatrenia na podporu biodiverzity.

V rámci druhého ročníka získalo ocenenie Farma živá všetkých osem navštívených, mimoriadne inšpiratívnych fariem. Sú príkladmi citlivého prístupu ku krajine a zároveň hospodárov, gazdov a nadšencov, ktorí si za svojim prístupom pevne stoja. Ako prvú navštívili ochranári a odborníci farmu Herba Danubia v obci Kravany nad Dunajom. Ako hovorí samotný názov farmy, zameriavajú sa tu predovšetkým na pestovanie byliniek a ich spracovanie. Na južnom Slovensku ocenili aj Ekofarmu Góra zo Salky. Odbornú komisiu na nej zaujal zodpovedný́ prístup majiteľa k prírode a premyslený uzavretý cyklus, ktorý je zavŕšený produkciou mäsových výrobkov na špičkovej úrovni. Veľmi obdobný je príbeh Farmy Kuchyňa, ktorá sa venuje prírode blízkemu voľnému chovu hovädzieho dobytka na Záhorí.

Veľmi dôležitú súčasť krajiny tvoria nielen podniky hospodáriace na stovkách hektárov, ako tie vyššie menované, ale aj menšie rodinné farmy. Spomedzi nich komisia tentokrát ocenila napríklad rodinné vinárstvo Mátyás v Novej Vieske. Pri pestovaní hrozna je ich filozofiou návrat k prírode, práca v súlade s prírodou a nepremárnenie jej zásob, hospodárenie udržateľným spôsobom a zvyšovanie biodiverzity. Inšpiráciu hodnú ocenenia našli aj na Farme u Felixov v Horných Mladoniciach, ktorá sa venuje chovu kôz a produkcii výrobkov z kozieho mlieka. Podobnej činnosti, no v úplne inom prostredí sa venujú na Farme Pri močiari, nachádzajúcej sa v osade Horné Valy v Lakšárskej Novej Vsi. Tunajší hospodári veria, že nie je nič krajšie, ako formovať okolitú krajinu. Problém s inváznymi rastlinami na vzácnej pieskovej dune im pomohli vyriešiť práve pasúce sa kozy. Rodinným podnikom je aj farma Prazrnko, ktorá na poliach v okolí obce Košariská pestuje dvojzrnku, starobylú predchodkyňu dnešnej pšenice. Osmičku ocenených uzatvára kvetinová farma Černuška z Bošáce. Tá ukazuje, že kvety je možné pestovať aj lokálne, bez postrekov a hlavne s láskou.

Všetci vyššie spomenutí ocenení farmári sa napriek inšpiratívnym príbehom boria s ťažkosťami obstáť v konkurencii konvenčného poľnohospodárstva. To, čo im pomáha pokračovať v ich vytýčenej ceste, je predovšetkým silná motivácia vyvstávajúca z presvedčenia, že pre prírodu, pre ich blízke okolie či spoločnosť robia niečo naozaj dôležité. Napriek tomu, pochopiteľne, ale potrebujú aj pozornosť a podporu zo strany spotrebiteľov. Ochranári z Krajiny živej veria, že im v tomto smere pomôže aj toto ocenenie.

Informačný servis

13.12.2024 - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) prináša unikátnu príležitosť pre mikro, malé a stredné podniky (MSP) na Slovensku! Otvára výzvu na získanie voucherov, ktoré MSP pomôžu zúčastniť sa na medzinárodných veľtrhoch a výstavách podľa ich individuálneho výberu. V rámci výzvy môžu získať voucher do výšky 10 000 EUR. Na výzvu je celkovo alokovaných 675 000 EUR.

Podpora individuálnej prezentácie výrobkov a služieb slovenských MSP v zahraničí otvára nové príležitosti na ich prienik na globálny trh a priestor na nadviazanie spoluprác so zahraničnými obchodnými partnermi.

V rámci tejto výzvy je možné jedenkrát získať finančnú pomoc do výšky 10 000 EUR na pokrytie výdavkov na výstavnú plochu či iných poplatkov organizátora výstavy, resp. veľtrhu. Financie sa budú poskytovať formou refundácie výdavkov. Oprávneným obdobím pre realizáciu vouchera je obdobie od 1. februára 2025 do 31. decembra 2025. Žiadosti bude možné predkladať od 7. januára 2025, od 8:00 hod. vyplnením žiadosti o poskytnutie vouchera, ktorá bude zverejnená na webovej stránke https://www.sario.sk/sk/voucherova-podpora.

S cieľom posilniť efektívne využívanie podpory internacionalizácie MSP a tohto nástroja organizuje agentúra SARIO 19. decembra 2024 o 9:30 hod informačný webinár. Jeho účastníkom budú detailne predstavené podmienky výzvy, postup podávania žiadostí a ďalšie praktické informácie.

Záujemcovia sa môžu prihlásiť vyplnením registračného formulára na stránke https://www.sario.sk/sk/voucherova-podpora do 18. decembra 2024.

Podpora individuálnej účasti slovenských firiem na medzinárodných veľtrhoch a výstavách prostredníctvom voucherov zvýši ich konkurencieschopnosť a vytvorí priestor pre úspešný prienik na zahraničné trhy.

O projekte: Projekt Podpora internacionalizácie MSP 2 je určený pre MSP so sídlom na území Slovenska a maximálne 250-timi zamestnancami, ročným obratom do 50 miliónov € a/alebo celkovou ročnou bilančnou sumou nepresahujúcou 43 miliónov €, ktoré súčasne splnia podmienky projektu a pomoci podľa nariadenia EÚ č. 1407/2013, týkajúceho sa pomoci de minimis. Ciele projektu sú v súlade so sociálno-ekonomickým rozvojom v oblasti internacionalizácie, financovaným z Operačného programu Slovensko 2021–2027.

*Cieľová skupina: Sprievodca definíciou MSP oprávnenosti

Web: https://www.sario.sk/sk/voucherova-podpora

E-mail: voucher@sario.sk

Informačný servis

13.12.2024 - Prečo tak ľahko podliehame hoaxom?
Prečo ich nevieme rozoznať od faktov?
Aké sú najčastejšie hoaxy, konkrétne situácie a príklady? Aj to nájdete v knihe Republika hoaxu. Autor David Púchovský 7 rokov bojoval proti falošným správam. Manažoval policajný profil na Facebooku, ktorý mal obrovský počet sledovateľov a komunikoval s ľuďmi, zbieral hoaxy a tipy na dezinformačné weby.

Vníma ako dezinformácie ničia našu krajinu a stále ho fascinuje ľudská psychika, jej schopnosti podľahnúť aj tým najšialenejším falošným správam a to aj napriek dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu.

David tvrdí, že dôvodov je viac, napríklad nepozornosť pri čítaní správ (resp. najčastejšie nadpisov), spoliehanie sa na intuíciu, keď si povieme "zdá sa mi to pravdivé" alebo slabé analytické, kritické myslenie. Prípadne nám chýbajú schopnosti, aby sme dokázali vyhodnotiť informáciu ako nepravdivú a množstvo ľudí, žiaľ nemá mediálnu gramotnosť. Jednoducho nevedia odlíšiť podvody na internete a rozpoznať dôveryhodné zdroje.

Falošné správy produkujú virtuálne násilie.
Hejt, šikana, obťažovanie sú bratancami a sesternicami hoaxov. Chýba len krok, keď sa dostanú do reálneho života. Prípad Zámocká hovorí sám za seba...

David v knihe mapuje časom overené dezinformácie, ktoré sa stali takmer súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Pripomína tie najznámejšie z posledných rokov a snaží sa získať odpoveď na otázku, prečo sa zo Slovenska stala republika hoaxu a čo s tým môžeme urobiť. Vníma totiž ako dezinformácie ničia našu krajinu a stále ho fascinuje ľudská psychika, jej limity, jej schopnosti podľahnúť aj tým najšialenejším falošným správam a to aj napriek dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu.

"Všetko okolo hoaxov sledujem aktívne od roku 2017," hovorí autor knihy Republika hoaxu. "Všímam si ich vývojové štádiá a putovanie – od tvorby cez modifikácie až po doručenie príjemcom. Rád sledujem ich dopady na spoločnosť. Venujem pozornosť ľudskému správaniu pri tom, ako občan X spracúva falošnú správu, ako jej prepadá, ako ju dokáže hodiny obhajovať a ako na ňu odrazu zabúda, keď sa ukáže byť ako nepravdivá. Z prvého radu sa roky pozerám na to, ako hoaxy ničia našu krajinu. Fascinuje ma ľudská psychika, jej limity, jej schopnosti prepadnúť aj tým najšialenejším falošným správam a to aj napriek dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu."

Dnes už bývalý policajt David pokračuje vo svojej misii na vlastnú päsť a vydal teda knihu, v ktorej zachytáva najväčšie a najbizarnejšie hoaxy, ktoré sa v posledných rokoch stali súčasťou našich domácností a rodín. Knihu ilustráciami doplnil Martin Shooty Šútovec.

V súvislosti so smrťou Milana Lučanského sa ako prvý hoax šírili fotografie dobitého muža, ktorým mal byť vraj on. Išlo o prípad napadnutého dôchodcu. Neskôr vznikali hoaxy o vražde, dokonca niektoré statusy hovorili, že v cele ho zavraždil Mikuláš Černák ako akt pomsty, prípadne že to bol on, kto si jeho vraždu objednal. Išlo o nezmysly a útoky na radových príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. V dobe prísnych predpisov, nariadení a spoločenského postavenia Milana Lučanského bolo nemožné, aby ho niekto v podmienkach výkonu kolúznej väzby zavraždil.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

Po štyridsiatich rokoch od knižného vydania 4. zväzku Atlasu slovenského jazyka (1984), ktorého autorom bol Anton Habovštiak, ožíva slovná zásoba slovenských nárečí v online priestore, aby sa databáza mohla stať pre širokú verejnosť sprievodcom po jazykových mapách o nárečiach. Projekt atlasovej digitálnej databázy slovenských nárečí nadväzuje na tradíciu lingvistického kartografovania jazyka, ktorá sa v slovenskej a slovanskej dialektológii rozvíja metódami jazykového zemepisu. Na jazykových mapách na podkladovej ...