Spoločnosť Západoslovenská distribučná a.s. Bratislava oznamuje vstup na pozemok z dôvodu plánovanej rekonštrukcie energetických zariadení VN, ktor...

Aj dnešné stredňajšie popoludnie budete môcť aktívne stráviť na čerstvom vzduchu a slniečku na letnej Kuchajde! Pripravili sme pre vás v našom prír...

21.7.2020 - "Podľa Národného centra pre nezvestné a zneužívané deti je každý rok v USA hlásené zmiznutie zhruba 800 000 detí. Väčšina z nich sa nájde. Tisíce sa nenájdu," píše v úvode svojej novej knihy Stephen King.
Inštitúcia z vydavateľstva Ikar je psychicky desivý príbeh ako bola napríklad jeho Podpaľačka alebo slávne To.
Dramatický príbeh o dobre a zle, ktorý sa začne v jednu obyčajnú noc.

V dome na pokojnej ulici na predmestí Minneapolisu ozbrojené komando zavraždí rodičov 12-ročného Luka Ellisa a naložia ho do čierneho esuvéčka. Všetko trvá nanajvýš dve minútky a Luke sa prebudí v Inštitúcii, v miestnosti, ktorá vyzerá presne ako jeho izba, len nemá okná.  Za dverami sú ďalšie dvere a za nimi ďalšie deti s mimoriadnym nadaním – ovládajú telekinézu alebo telepatiu. Slúžia neznámemu účelu a ich život nemá nijakú cenu.

O týchto únosoch detí sa nikto nikdy nemá dozvedieť. Sú to detí s nadprirodzenými schopnosťami, ktoré majú poslúžiť určitému cieľu a sú de facto odsúdené na smrť.
Ale – otázkou je, čo ak sa jedno z detí vzbúri? Luke sa zúfalo snaží dostať von a získať pomoc. Z Inštitúcie však ešte nikto nikdy neutiekol...

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Boris Farkaš:

Inštitúcia je Stephen King ako ho poznáme a ak patrí kráľ hororov medzi vašich obľúbených autorov, určite nebudete sklamaní. Inteligentný strašidelný triler, z ktorého vám budú behať po chrbte zimomriavky. Na Amazone je takmer 10.000 hodnotení a 4,6 hviezdičky z piatich.
Stephen King má neskutočnú fantáziu a jeho fikcie sú bravúrne napísané. Ďalšie návykové čítanie, v ktorom vás miestami upokoja opisy miest, ľudí, pohodovo plynúce rozhovory, aby vzápätí zaradil vyššiu rýchlosť a vyrazil zbesilo vpred.

Začítajte sa do novinky Inštitúcia:

Šerif Ashworth – pre väčšinu miestnych aj pre svojich zástupcov šerif John – bol brucháč a kráčal pomaly. Mal líca ako baset a hrivu bielych vlasov. Na uniforme mu svietil fľak od kečupu. Na boku mal v puzdre glock a na jednom malíčku prsteň s rubínom. Hovoril so silným prízvukom, správal sa žoviálne ako starý kamoš, ale jeho oči, hlboko zapadnuté do tuku, boli bystré a spýtavé. Mohli by ho obsadiť do jedného z tých klišéovitých filmov o americkom juhu, napríklad Kráčajúca skala, nebyť toho, že bol čierny. A ešte čosi: na stene vedľa oficiálneho portrétu prezidenta Trumpa visel zarámovaný diplom z Národnej akadémie FBI v Quanticu. Také niečo sa nedá objednať za nálepky z raňajkových cereálií.
"Nuž," ozval sa šerif John a zaklonil sa na dvoch nohách svojej kancelárskej stoličky. "Nemám na vás veľa času. Marcella zúri, keď meškám na večeru. Ak teda nemáme nejakú krízu, všakáno."
"Rozumiem."
"Poďme rovno na vec. Prečo ste odišli zo sarasotskej polície a čo tu u nás robíte? Južná Karolína nemá veľa vyšliapaných ciest a DuPray rozhodne nie je vyhľadávaná destinácia."
Ashworth pravdepodobne nezatelefonuje do Sarasoty už dnes večer, ale zatelefonuje tam ráno, tak nemalo zmysel niečo zatĺkať. Niežeby to Tim chcel. Ak nedostane prácu nočného strážnika, v meste iba prenocuje a ráno pôjde ďalej svojou prerušovanou cestou do New Yorku, cestou, ktorú už teraz chápal ako nevyhnutnú pauzu medzi tým, čo sa stalo jedného dňa koncom vlaňajšieho roku v sarasotskom nákupnom centre Westfield Mall, a čímkoľvek, čo sa môže stať neskôr. Aj bez ohľadu na to bola úprimnosť najlepšia metóda, ak pre nič iné, tak preto, že lži – najmä v ére, keď sa k takmer každej informácii mohol dostať takmer každý s klávesnicou a prípojkou na wifi – sa luhárovi zvyčajne nevyplatia.
"Dali mi na výber: rezignácia, alebo prepustenie. Tak som si vybral rezignáciu. Nikto sa z toho netešil, ja najmenej – svoju prácu som mal rád a páčilo sa mi pobrežie Zálivu –, ale bolo to najlepšie riešenie. Takto dostávam trochu peňazí, ani zďaleka nie plný dôchodok, lenže lepšie niečo ako nič. Delím sa o tú sumu s bývalou manželkou."
"A dôvod? Nekomplikujte to vysvetlenie, nech sa dostanem k večeri skôr, ako mi vychladne."
"Dlho to nepotrvá. Na konci zmeny vlani v novembri som zašiel do nákupného centra Westfield Mall, chcel som si kúpiť topánky. Bol som pozvaný na svadbu. Stále som bol v uniforme, jasné?"
"Jasné."
"Vychádzal som z obchodu s obuvou, keď ku mne pribehla nejaká žena a kričala, že hore pri kine sa dáky tínedžer oháňa zbraňou. Tak som tam šiel. Rýchlo."
"Vytasili ste zbraň?"
"Nie, pane, vtedy ešte nie. Chalan s tou búchačkou mohol mať tak štrnásť a videl som, že je buď opitý, alebo nafetovaný. Pri ňom ležal na zemi druhý chalan a on doňho kopal. Zároveň naňho mieril zbraňou."
"To znie ako tá záležitosť v Clevelande. Poliš zastrelil čierneho chalana, ktorý mával hračkárskou pištoľou."
"Presne na to som myslel, keď som sa priblížil, ale ten poliš, ktorý zastrelil Tamira Ricea, prisahal, že ten chalan mával skutočnou zbraňou. Ja som si bol dosť istý, že tá, ktorú vidím, nie je pravá, ale úplnú istotu som mať nemohol. Možno viete prečo."
Šerif John Ashworth zjavne zabudol na večeru. "Lebo subjekt ňou mieril na chalana, ktorý ležal na zemi. Nemá zmysel mieriť na niekoho falošnou zbraňou. Jedine že by chalan na zemi nevedel, že je falošná."
"Páchateľ neskôr povedal, že tou zbraňou len triasol pred tým chalanom, nemieril naňho. Vraj hovoril ‚Je moja, kurva, a to, čo je moje, mi brať nebudeš.‘ Ja som nič také nevidel. Mne to pripadalo, že ňou mieri. Zakričal som, aby okamžite pustil zbraň a dal ruky nad hlavu. Buď ma nepočul, alebo ma ignoroval. Len ho ďalej kopal a mieril tou búchačkou. Alebo ňou triasol, ak to teda bolo, ako hovoril. Tak či onak, vtedy som vytiahol služobnú zbraň." Odmlčal sa. "Ak to niečo na veci mení, tí dvaja chalani boli bieli."
"V mojich očiach to nemení nič. Decká sa pobili. Jeden ležal a schytával. Druhý mal niečo, čo možno bola a možno nebola pravá zbraň. Takže ste ho postrelili? Dúfam, že tak ďaleko to nezašlo."
"Nikoho som nepostrelil. Ale... viete, ako sa ľudia zhrčia okolo pästného súboja, a len čo sa objaví strelná zbraň, rozpŕchnu sa?"
"Jasné. Ak majú trochu filipa, tak zdrhnú."
"To presne sa stalo, okrem niekoľkých ľudí, ktorí zostali aj napriek zbrani."
"Nakrúcali si to mobilmi."
Tim prikývol. "Štyria, možno piati nádejní Spielbergovia. Nuž, ja som namieril zbraň na strop a vypálil som výstrel, ktorý mal byť výstražný. Možno to bolo zlé rozhodnutie, ale v tej chvíli mi pripadalo správne. Jediné. V tej časti nákupného centra sú zavesené svietidlá. Guľka niektoré z nich trafila a zrútilo sa rovno jednému zvedavcovi na hlavu. Chalan pustil zbraň, a len čo dopadla na zem, bol som si istý, že nie je pravá, lebo sa odrazila a odskočila. Ukázalo sa, že je to plastová vodná pištoľ vyrobená tak, aby vyzerala ako automatická štyridsaťpäťka. Chalan, ktorý bol na zemi a do ktorého ten prvý kopal, mal zopár modrín a odrenín, žiadna z nich nevyzerala, že by potrebovala stehy, ale ten zvedavec bol v bezvedomí a zostal v ňom tri hodiny. Otras mozgu. Podľa jeho právnika trpí amnéziou a silnými migrénami."
"Zažaloval políciu?"
"Áno. Ešte sa to chvíľu povlečie, ale napokon určite niečo vysúdi."
Šerif Johnson sa zamyslel. "Ak sa tam motal, aby tú bitku filmoval, možno nevysúdi až tak veľa, aj keby ho hlava bolela až do aleluja. Predpokladám, že vám prišili neopatrné zaobchádzanie so zbraňou."
Áno a bolo by fajn, keby to zostalo len pri tom, pomyslel si Tim. Ale nešlo to. Šerif John síce vyzeral ako afroamerická verzia šéfa Hogga v Majstroch hazardu, ale nebol naivný. Očividne s Timovou situáciou sympatizoval – to by robil na jeho mieste takmer každý policajt –, no aj tak si všetko overí. Nech mu zvyšok príbehu radšej rozpovie Tim.
"Ešte kým som zašiel do obchodu po topánky, zastavil som sa v Beachcombers a dal si zopár pohárikov. Policajti privolaní na miesto činu, ktorí chalana zadržali, mi cítili z dychu alkohol a dali mi fúkať. Nafúkal som nula celých šesť, čo je ešte zákonom povolené, ale nevyzeralo to dobre vzhľadom na to, že som práve vystrelil zo služobnej zbrane a dostal nevinného človeka do nemocnice."
"Zvyknete si bežne vypiť, pán Jamieson?"
"Zvykol som si celkom dosť prvých šesť mesiacov po rozvode, ale to bolo pred dvomi rokmi. Teraz už nie." Samozrejme, čo iné by som mu asi tak povedal? pomyslel si.
"Uhm, uhm, tak sa pozrime, či som to správne pochopil." Šerif vystrčil tučný ukazovák. "Boli ste mimo služby, čo znamená, že keby ste na sebe nemali uniformu, tá žena by za vami vôbec nebola pribehla."
"Pravdepodobne nie, ale bol by som začul rozruch a aj tak by som skončil tam. Policajt nie je nikdy celkom mimo služby. Ako určite viete."
"Uhm, uhm, ale mali by ste pri sebe zbraň?"
"Nie, bola by zamknutá v aute."
Ashworth to podčiarkol vystrčením druhého prsta, ale potom pridal aj tretí. "Chalan mal zbraň, ktorá bola pravdepodobne falošná, ale mohla byť aj pravá. Nemohli ste si byť istý, či je taká, alebo taká."
"Áno."
Ukázal sa prst číslo štyri. "Váš výstražný výstrel zasiahol svietidlo a nielenže ho zrazil, ale zrazil ho rovno na hlavu nevinného okolostojaceho muža. Ak teda môžeme nazvať somára, ktorý nakrúca mobilom, nevinným okolostojacim."
Tim prikývol.
Šerif vystrel aj palec. "Kým sa ten rozruch strhol, vy ste len náhodou požili dva alkoholické drinky."
"Áno. A bol som pri tom v uniforme."
"Nie dobré rozhodnutie, nie dobrá... ako sa to hovorí... optika, ale aj tak musím povedať, že ste mali až šialenú smolu." Šerif John zabubnoval prstami po okraji stola. Rubínový prsteň na malíčku podčiarkol každý úder tichým ťuknutím. "Myslím, že váš príbeh je príliš fantastický, aby bol vymyslený, ale určite zatelefonujem na vaše predošlé pracovisko a overím si ho. Ak už pre nič iné, tak preto, aby som si tú historku vypočul ešte raz a znovu žasol."
Tim sa usmial. "Moja veliteľka bola Bernadette DiPinová. Je policajná šéfka v Sarasote. Už by ste mali ísť domov na večeru, lebo vaša žena bude zúriť."
"Uhm, uhm, s dovolením, Marcy nechajte na mňa." Šerif sa naklonil dopredu ponad veľké brucho. Oči mal jasnejšie ako predtým. "Keby som vám dal teraz fúkať, pán Jamieson, koľko by mi to ukázalo?"
"Pokojne to skúste."
"Nemyslím, že to spravím. Nemyslím, že musím." Zaklonil sa a jeho kancelárska stolička vydala ďalší útrpný vrzgot. "Prečo by ste vlastne túžili po práci nočného strážnika v diere, ako je táto? Zarobíte len sto dolárov týždenne, a hoci od nedele do štvrtka sa nepretrhnete, v piatok a v sobotu večer to občas býva drina. Striptízový klub v Penley vlani zatvorili, ale v blízkom okolí ešte zostalo zopár putík a tanečných klubov."
"Môj starý otec bol nočným strážnikom v Hibbingu v Minnesote. Poznáte? Mesto, kde vyrástol Bob Dylan. Bolo to už potom, čo odišiel do dôchodku zo štátnej polície. To kvôli nemu som chcel byť policajtom, keď som bol malý. Teraz som uvidel ten oznam a pomyslel som si..." Tim pokrčil plecami. Čo si vlastne pomyslel? V podstate to isté čo vtedy, keď sa dal najať do recyklačného závodu. Čiže v podstate skoro nič. Zišlo mu na um, že sa možno – z pohľadu duševného zdravia – ocitol v kaši.
"Takže chcete ísť v šľapajach starého otca, uhm." Šerif John si zopol ruky na mohutnom bruchu a zadíval sa na Tima – tými jasnými spýtavými očami zapadnutými hlboko do tukových vačkov. "Považujete sa za dôchodcu? O to tu ide? Len hľadáte niečo, kde by ste zabili čas, ktorý inak trávite v nečinnosti? Na to ste trochu mladý, nezdá sa vám?"
"Z polície som odišiel, to je pravda. To je za mnou. Kamarát mi spomínal, že by mi mohol vybaviť robotu v nejakej ochranke v New Yorku, a ja som chcel zmeniť prostredie. Možnože sa kvôli tomu nemusím trepať až do New Yorku." Tipoval, že v skutočnosti chce zmeniť svoje nastavenie. Práca nočného strážnika mu s tým možno nepomôže, ale čo ak áno?
"Rozvedený, hovoríte?"
"Áno."
"Deti?"
"Nemám. Ona ich chcela. Ja nie. Necítil som sa na to."
Šerif preletel očami Timovu žiadosť. "Tu stojí, že máte štyridsaťdva. Vo väčšina prípadov – pravdepodobne nie vo všetkých –, ak sa na to stále necítite, tak..."
Zmĺkol a v najlepšej policajtskej tradícii čakal, že ticho vyplní Tim informáciou. Tim to neurobil.
"Možno sa napokon dostanete do New Yorku, pán Jamieson, ale momentálne sa len tak túlate. Vystihuje vás to?"
Tim sa nad tým zamyslel a musel súhlasiť.
"Ak vám dám toto miesto, ako viem, že sa o dva týždne alebo o mesiac nerozhodnete zdvihnúť a odísť? DuPray nie je najzaujímavejšie miesto na zemeguli, ba ani len v Južnej Karolíne. Pýtam sa na toto, pane, ako mám vedieť, že sa na vás dá spoľahnúť?"
"Vydržím tu. Teda ak budete mať pocit, že tú robotu robím dobre. Ak sa rozhodnete, že nie, môžete ma vyhodiť. Ak sa ja rozhodnem ísť ďalej svojou cestou, dám vám to vedieť v dostatočnom predstihu. To sľubujem."
"Z tej roboty sa nedá vyžiť."
Tim pokrčil plecami. "Ak budem musieť, nájdem si k nej ešte inú. Chcete mi povedať, že tu budem jediný, kto ťahá dva džoby, aby vyšiel s peniazmi? Na začiatok mám aj niečo odložené."
Šerif John chvíľu len sedel, uvažoval nad tým, potom vstal. Na takého tučného muža to urobil pozoruhodne svižne. "Príďte sem zajtra ráno a uvidíme, čo s tým. Najlepšie okolo desiatej."
Aby si mal dosť času telefonovať do Sarasoty, pomyslel si Tim, a overiť si, či moja verzia sedí. Aj zistiť, či nemám aj iné škvrny v minulosti.
Vstal a vystrel ruku. Šerif Johnson mu ju potriasol priamo, pevne. "Kde dnes nocujete, pán Jamieson?"
"Hen v moteli, ak budú mať voľnú izbu."
"Norbert bude mať voľných izieb habadej," usúdil šerif, "a pochybujem, že sa vám pokúsi predať trávu. Stále máte v sebe niečo policajtské, aspoň mne sa zdá. Ak vám žalúdok strávi vysmážané jedlá, Bev tuto o pár domov ďalej má otvorené do siedmej. Ja si u nej dávam najmä pečeň na cibuli."
"Vďaka. Ďakujem, že ste sa mi venovali."
"Nemáte za čo. Bol to zaujímavý rozhovor. Keď prídete do motela, povedzte Norbertovi, že mu šerif John odkazuje, aby vám dal jednu z tých dobrých izieb."
"Poviem."
"No aj tak radšej skontrolujte posteľ, prv než si ľahnete, či tam nie sú ploštice."
Tim sa usmial. "Tú radu som už dostal."

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

21.7.2020 - Jane Featherová je jedna z najžiarivejších stálic žánru historickej romance. Obľúbili si ju aj slovenské čitateľky – v slovenčine vyšli jej hity ako Ideálny starý mládenec, Ideálna nevesta a Ideálny pár, alebo staršie Záhadný vikomt, či Nevestou proti svojej vôli. Teraz nám táto autorka ponúka prvú časť skvostnej trilógie z eduardovského obdobia s názvom Londýnske klenoty. Zobrazuje osudy troch nerozlučných priateliek z vyššej spoločnosti a prvá kniha sa volá Diamantové pokušenie.

Diane Sommervillovej, dedičke vplyvnej londýnskej rodiny, osud nadelil nevšednú krásu, bystrý rozum a nezávislého ducha. Po smrti rodičov sa stane majiteľkou výnosných baní v Južnej Afrike, no veľké šťastie jej neprinesú.
Keď jej milovaný brat Jeremy padne v bitke proti Búrom, vysvitne, že svoj podiel na rodinnom majetku odkázal najlepšiemu priateľovi. Diana sa tak ocitne v absurdnej situácii: je nútená deliť sa o rodinné sídlo a majetky s mužom, ktorého kedysi ľúbila a teraz ho nemôže ani vystáť. A čo je ešte horšie, jej neverný exsnúbenec sa k nej nasťahoval...

Rupert Lacey nečakal, že Diana sa vzdá bez boja, no nerátal ani s tým, že sa s ňou ocitne pod jednou strechou. Ibaže ona sa nikam nechystá a je rovnako hrdá, nebojácna a panovačná ako kedysi. Keďže ani jeden z nich nechce ustúpiť, na verejnosti musia predstierať, že sú manželia. Čím viac času však spolu trávia, tým je im obom jasnejšie, že ignorovať vzájomnú príťažlivosť i nezodpovedané otázky, ktoré ich rozdelili, nebude vôbec jednoduché...

Diamantové pokušenie je neodolateľne sexi a zábavné čítanie o troch priateľkách, ktoré si rozhodne obľúbite. Úžasne napísaný príbeh, krásne postavy, nešťastné nedorozumenie, sem-tam nejaká záhada a nádherný záver – ak máte rady historické romance, tento príbeh si musíte prečítať.

Začítajte sa do novinky Diamantové pokušenie:

Londýn, august 1902

RUPERT LACEY PRECITOL ZO SPÁNKU do úplnej bdelosti v zlomku sekundy. Tak sa zobúdzal vždy. Otvoril oči, uvedomil si slabé sivasté svetlo úsvitu prenikajúce cez medzeru v závesoch, ale zároveň neomylne pocítil, že v dome sa čosi deje. Ten pocit v ňom nevyvolalo nič osobité, nijaký zvláštny zvuk, iba vnímal akési vírenie vzduchu, nejaký pohyb. Sadol si na posteli a načiahol sa k zvončeku na šnúre, ktorý visel na stene za ním.
Reakcie sa dočkal o pár minút. Do spálne vošiel jeho vojenský sluha Davis a na tácni niesol čaj. "Dobré ráno, pán plukovník." Podnos položil k posteli a prešiel k oknu roztiahnuť závesy.
"Prišla návšteva, pane," pokračoval Davis s neotrasiteľným pokojom ako vždy. "Pred malou chvíľou sa objavila slečna Sommervillová… zjavne s celou svojou domácnosťou."
"Ó, skutočne?" Rupert si doprial posilňujúci dúšok silného nápoja, čo preňho bola za roky strávené v Južnej Afrike ranná nevyhnutnosť, spustil dlhé nohy z postele a postavil sa. Spával nahý, čo bol jeho ďalší zvyk nadobudnutý počas horúcich afrických nocí. Chvíľu len stál, v jednej ruke držal šálku s čajom, druhou si šúchal bradu.
Potom dopil čaj a rázne požiadal: "Podáš mi župan, Davis?" Radšej by Dianu privítal kompletne oblečený, ale teraz na také finesy nemal čas.
Bol zvedavý, kedy a ako Diana zareaguje. Očakával, že sa s ním tým či oným spôsobom pustí do boja. Diana nikdy necúvla pred problémom ani pred súbojom ich dvoch vôlí.
Ale čo ak jej príchod s tým závetom vôbec nesúvisí? Čo ak sa o ňom ešte nedozvedela? Bože dobrý, dúfal, že už o tom vie. Inak sa tu rozpúta hotové peklo.
Zakrútil sa do župana, ktorý mu Davis podal, a zamieril k dverám, zaväzujúc si opasok. Vyšiel na širokú galériu, z nej zbiehali nadol obe krídla schodiska v tvare podkovy, končili sa v hale vykladanej mramorom, časti elegantnej vily na Cavendish Square. Na okamih cúvol do tieňa a hľadel na inváziu pod schodmi.
Lodné kufre a škatule na klobúky sa vŕšili do výšky a medzi nimi stála Diana Sommervillová, sťahovala si rukavičky a vydávala služobníctvu rázne povely. Z každej strany pri nej sedeli dva nádherné rodézske ridžbeky, plemeno psov pôvodne vyšľachtené na lov levov. Správali sa pokojne, bystrými, inteligentnými očami sa obzerali naokolo, no ich pretiahnuté, hladkosrsté, svalnaté telá boli v strehu.
"Barlow, postarali by ste sa, aby som mala okamžite k dispozícii knižnicu a žltý salónik? Pochybujem, že k nám nasledujúcich pár dní niekto zavíta na návštevu, ale pre každý prípad musíme byť na hostí pripravení čo najskôr. Pani Harrisová, šli by ste do kuchyne a zjednali tam nápravu? Bude zrejme veľa roboty, kým dáme dom opäť do poriadku." Jej slová sprevádzal očarujúci, sprisahanecký úsmev a obaja oslovení jej ho s chápavým prikývnutím opätovali.
"Bude to raz-dva, madam," vyhlásila pani Harrisová. "Nazdávam sa, že Trimballovci sa snažili, ako len vládali, aby dom udržiavali v dobrom stave, ale…"
Veľavýznamne pokrčila plecami. Od správcov sa neočakáva, že budú upratovať v prázdnom dome. "Poď, Izzy, potrebovala by som tvoju pomoc, pravda, ak sa pán Barlow môže bez teba chvíľku zaobísť." Zvrtla sa na odchod, šuštiac čiernymi keprovými šatami, mladá chyžná jej cupkala za pätami.
Rupert netušil, ako zareaguje, keď Dianu znovu uvidí, ale teraz vedel, že sa nič nezmenilo. Chcel ju vytrestať za to, ako ho ranila a urazila, no teraz vnímal iba to, aká je nádherná. Obdivoval na nej vznešené, hrdé držanie malej hlavy, husté hnedé vlasy, stočené podľa poslednej módy do bohatého drdolu na dlhej šiji, vysokú štíhlu postavu sršiacu energiou, širokú plisovanú hodvábnu sukňu, pod ktorou sa dali vytušiť nepokojné pohyby jej dlhých nôh. Nádherných nôh. Na okamih sa ho zmocnila spomienka na jej nahé telo pod ním, nohy zvierajúce jeho stehná.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

Prvá fáza cyklochodníka pri Laborci finišuje

Prvá fáza cyklochodníka pri Laborci finišuje

Ôsme pokračovanie súťaže s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Vždy prvý pondelok v mesiaci od 14:30 hod. do 17:00 hod. v priestoroch Mestského úradu v Humennom.

Obec Jakubany oznamuje občanom, že dňa 22. 07. 2020 (t.j. streda) a dňa 24. 07. 2020 (t.j. piatok) bude Zberné miesto (dvor) z prevádzkových dôvodov celý deň ZATVORENÝ. Prosíme o rešpektovanie tohto oznamu.

Najväčšou prioritou v súčasnosti pre Slovensko je nárast výdavkov na financovanie verejného zdravotníctva a dodatočné výdavky spojené s oživením jednotlivých ekonomík, čo nepochybne prehĺbi už aj tak relatívne vysoký verejný dlh a fiškálny deficit. Pre zabezpečenie udržateľnosti verejných financií je potrebné podľa ekonóma SAV Juraja Sipka zamerať sa aj na druhú časť štátneho rozpočtu, kde sú rezervy, t. j. na príjmy. V tomto kontexte možno podľa neho hovoriť o nevyužitých rezervách, ktoré ...

Pozvánka na na koncert Roba Grigorova, ktorý sa uskutoční dňa 25. 07. 2020 o 21:00 hod. na Hrade Ľubovňa.

Mestská časť Nové Mesto pokračuje v maľovaní parkovacích čiar v pilotnej zóne rezidentského parkovania, ktoré sa v lokalite Tehelné pole a okolie p...

Letné kino na Kuchajde premieta výnimočne aj dnes – v utorok 21. júla. Pozrieť si môžete film Amnestie, ktorý sa mal pôvodne premietať v sobotu, al...

20.7.2020 - P3 Logistic Parks pokračuje v rozširovaní svojho portfólia logistických nehnuteľností na Slovensku o park v Senci. S počtom šesť parkov o rozlohe 433 tisíc m2 sa tak P3 stáva najväčším developerom a správcom priemyselných a logistických nehnuteľností na Slovensku.

Začiatkom tohto roka oznámil GIC, singapurský štátny majetkový fond, akvizíciu paneurópskeho portfólia logistických nehnuteľností Maximus[1]. Súčasťou akvizície je aj park a skladové nehnuteľnosti v Senci, ktoré prechádzajú do správy slovenského P3. "Získaný park v Senci výborne zapadá do našich dlhodobých cieľov expandovať a pôsobiť v strategických lokalitách napojených na diaľničnú sieť na Slovensku a okolité krajiny V4 a CEE," hovorí Peter Jánoši, výkonný riaditeľ P3 Logistic Parks na Slovensku: "zároveň sme touto akvizíciou naplnili naše ambície posilniť trhovú pozíciu a stať sa lídrom na trhu logistických a priemyselných nehnuteľností na Slovensku."

Park P3 Senec má celkovú rozlohu 107 500 m2 v troch halách kategória A a  výbornú lokalitu na diaľnici D1 s napojením na stred, sever a východ Slovenska. "Senec je tzv. logistický hot spot Slovenska a náš nový park v tejto oblasti významne dopĺňa a rozširuje silnú kompetenciu P3 v kľúčovom regióne Slovenska. Aj vďaka parku v Senci prináša P3 diverzifikáciu lokalít pre svojich klientov a to prostredníctvom štyroch P3 parkov strategicky rozmiestnených v okolí Bratislavy - a to v Lozorne na D2, v parku pri bratislavskom letisku s okamžitým napojením na realizujúci sa diaľničný obchvat D4R7 a parkom v rakúskom Bruck an der Leitha, hneď za slovenskými hranicami v diaľničnom napojení na letisko Schwechat a Viedeň, ako aj na Maďarsko, Slovinsko a Česko," spresňuje atraktívne rozloženie portfólia P3 parkov v regióne Peter Jánoši.

P3 park v Senci patrí k najstarším logistickým parkom na Slovensku, aj preto bude prechádzať postupnou modernizáciou, technologickými a energeticky efektívnymi vylepšeniami, aby sa čo najviac prispôsobil trvalo udržateľným kritériám parkov v správe P3. Vďaka charakteru a polohe parku je ideálny pre klientov z oblasti distribúcie, maloobchodu a e-commerce. "Aktuálnymi nájomcami v Senci sú známe značky ako Coca-Cola, DSN,  DSV, Nagel, Samsung SCM či Takko Fashion," informuje Peter Jánoši a dodáva: "v tejto vyhľadávanej lokalite máme k dispozícii ešte vyše 6 000 m2 skladových priestorov k okamžitému prenájmu."

V minulom a tomto roku P3 Logistic Parks intenzívne investuje do výstavby nových parkov pri bratislavskom letisku a v Košiciach, ako aj do rozširovania existujúcich parkov v Lozorne a Žiline. Celkovo tak ponúka P3 na Slovensku šesť, s cezhraničným parkom v Bruck an der Leitha, sedem logických a priemyselných lokalít s nehnuteľnosťami o rozlohe 470 tisíc m2, budovami najvyššej A kategórie, ktoré spĺňajú prísne environmentálne kritériá.

[1] Viac info o akvizícii GIC portfólia Maximus

Informačný servis