Elektrotechnický ústav SAV je počas Týždňa vedy a techniky na rušné chodby a laboratóriá zvyknutý. Aspoň počas dní otvorených dverí. Tento raz padli na utorok. Medzi skupinami školákov chodiacimi sem a tam bolo možné vidieť aj riaditeľa tejto inštitúcie RNDr. Vladimíra Cambela, DrSc., ktorý v rýchlosti spokojne podotkol, že už mali raz pri takejto príležitosti aj vyše tristo návštevníkov. Tohtoročných zhruba dvesto školákov teda síce znamenalo pre prácu na viacerých pracoviskách špeciálny režim, no nič, ...

Škôlky a školy v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto dostanú budúci rok viac peňazí. Samospráva im zvýši dotáciu na prevádzku a mzdy o minimálne 3...

Slovenský Červený kríž distribuuje v novembri 2019 opäť balíky potravinovej pomoci v rámci Operačného programu EÚ FEAD občanom a rodinám v hmotnej ...

5.11.2019 - Dotkni sa ohňa je príbeh o láske, strate a o ohni, ktorý vás zahreje, ale zároveň vám môže spáliť krídla... Temný, romantický a v mnohom zo života. Pútavý román plný tajomstiev, sklamania, ale aj lásky. Andrea Rimová opäť ukazuje, prečo patrí medzi obľúbené a vyhľadávané autorky.

Annin idylický život naruší rodinná tragédia. Bratova nečakaná samovražda hlboko zasiahne všetkých vrátane švagrinej, ktorá ostala s deťmi sama.

"Vieš, čo mi napísal?"
Zavrtela som hlavou. "Že je mu to ľúto. Pod to pripísal, že nás všetkých veľmi miluje. Pár slov a potom sa vykašľal na celý život. Strelil si do hlavy zbraňou, ktorú ukradol Ferovi, a basta. Pre neho sa všetko skončilo a pre nás začalo. Ako to vysvetlím Vaneske, keď vyrastie? Nemala ani rok, keď sa jej otec rozhodol, že je lepšie skoncovať so životom. Ako mu mám odpustiť, že nás tu nechal samých? Že neochutnal jej prvú narodeninovú tortu?"

Niekoľko mesiacov po pohrebe nadobudne Anna podozrenie, že brat neodišiel zo sveta dobrovoľne. Odhaliť pravdu jej môže pomôcť iba bratov dávny priateľ Robin. Na povrch sa derú staré tajomstvá a Anna riskuje stabilné manželstvo.
Odolá zvodnej minulosti?
Chce Anna skutočne vedieť, čo sa stalo s jej bratom?
Čo ak šokujúca pravda zatrasie s prítomnosťou a definitívne vymaže budúcnosť?

Začítajte sa do novinky Dotkni sa ohňa:

Vystúpila som z auta a prebehla som očami po ľuďoch stojacich pred reštauráciou. Mnohým horeli v rukách cigarety, akoby z nich vzďaľujúci sa dym mal odviať pochmúrnosť chvíle a pomôcť im zabudnúť na to, čo sa stalo.
To určite. Iba budete smrdieť ako krčma. Nič sa nezmení, aj keď vyfajčíte celý balíček za pol hodiny.
Absolútne nič.
Vo vzduchu mi pred očami poletovali písmená neprehliadnuteľné ako plagáty pred prezidentskými či parlamentnými voľbami. Vytvárali jasný nápis:
René je mŕtvy. Navždy.
Hlboko v zemi už niekoľko minút ležali bratove telesné pozostatky, jeho duša blúdila niekde medzi nami a obzerala si naše smutné mokré tváre. Možno sa zastavila pri mne, mame a Emily. Možno nám aj povedala, aby sme už prestali nariekať a vzchopili sa. Najradšej by som jej ukázala prostredný prst, pre istotu na oboch rukách.
Choď dokelu, braček! Vlastne, už si išiel…
Pomohla som Samkovi odopnúť bezpečnostný pás a vystúpiť z auta. Pokúsila som sa usmiať, ale výsledok nebol veľmi presvedčivý. Bol veľmi vnímavý a vedel, že trpím.
Vyskočil na chodník vedľa a nechápavo sa pozeral na odchádzajúce auto. "Kam ide ocko?"
"Vráti sa, len čo nájde parkovacie miesto. Tu už nie je nič voľné," ukázala som rukou okolo seba. "Prišli sme medzi poslednými."
Samko sa mračil. "Ako dlho budeš ešte takáto smutná?"
Zohla som sa k nemu a pritúlila som si jeho krehké telíčko.
"Neviem, zlatko. René mi bude veľmi chýbať."
Potiahol nosom. Svojho uja mal veľmi rád. "Aj mne. Takže je pravda, že sa už nikdy nevráti?"
"Áno," prikývla som. "Z neba sa nedá vrátiť."
"Tak prečo neostal radšej s nami? Sme tu predsa všetci," hľadel na mňa nechápavo veľkými hnedými očami, ktoré zdedil po otcovi.
"To nevie nikto, miláčik. Babka a dedko nás už iste čakajú. Poďme dnu, je tu zima," vstala som a upravila som si kabát. Samko sa ma držal za ruku ako kliešť. Kary určite neboli najvhodnejším miestom pre deti, ale nemala som ho kde nechať. Všetci sme boli tu, aby sme si navzájom pomáhali vyrovnať sa so stratou.
Blížili sme sa k vchodu do reštaurácie a opäť sa prihlásila bolesť, ktorú som cítila, keď zem pohltila Reného rakvu. Ochromovala celé moje telo, preto som spomalila. Takmer som si necítila nohy. V hrudi ma pichalo, akoby sa mi tam povaľoval ježko, vykrúcal sa na všetky možné strany, sem-tam niekde prudšie zatlačil, skrčil sa a potom sa vystrel.
A znova.
Mala som chuť sadnúť si priamo na studené schody, kde si líhali čerstvo napadané snehové vločky. Chcela som nemyslieť. Samkov stisk mi však dodával silu kráčať ďalej. Zdolali sme krátky chodník od miesta, kde sme vystúpili, a pár schodov. Ostávali už len tri metre k dverám. Potiahla som nosom a ucítila som silný cigaretový zápach. Naplo ma a na zlomok sekundy som zastala a privrela oči. Keď som opäť precitla a uvedomila som si, že musím pokračovať v chôdzi, všimla som si otvorenú polovicu z dvojkrídlových dverí.
"Poď, zlatko," uvoľnila som si ruku zo synovho zovretia a nežne som ho postrčila pred sebou. Až potom som zbadala, že pri dverách stojí Robin. Držal ich, aby sme mohli vstúpiť. Neusmieval sa, lebo sa to nehodilo.
Neviem, či som bola prekvapená jeho prítomnosťou. Akosi som mohla očakávať, že tu bude. Skôr ma zarazilo, že sa vôbec nezmenil. Vyzeral presne tak, ako som si ho pamätala z nášho posledného stretnutia, na ktoré sa nedalo zabudnúť ani napriek mnohým pokusom.
"Prišiel si," zašepkala som, keď som pri ňom zastala.
Prikývol. "Je mi to ľúto, Anna. Úprimnú sústrasť."
Jeho hlas mal vždy veľkú moc. Teraz opäť roztancoval ježka v mojej hrudi. Nemohla som sa pohnúť.
Stála som vo dverách a dívala som sa do Robinových smutných očí. Čítala som v nich hnev a výčitky. Vždy som presne vedela, na čo myslí. Aj teraz akoby ľutoval, že zanedbával priateľstvo s Reném, a zrazu je neskoro.
"Mami, poď," začula som zdola Samkov hlások. Robin sa zľahka dotkol môjho ramena a ježko si ešte párkrát intenzívne kopol. Sklonila som hlavu a vykročila za synom. Nebol čas riešiť staré rany, keď prišli nové.
Musím byť oporou. Rodičom, švagrinke a jej dvom deťom. Sebe samej.
Robina som zahliadla ešte asi dvakrát. Raz s Markom a potom so štíhlou čiernovláskou. Netušila som, kto to je, a dnes už na tom vôbec nezáležalo.
Stratila som brata a v srdci mám dieru, ktorú nezaláta nič.
Ako sa s tým naučím žiť?
Mohol sa rok začať horšie ako pohrebom milovanej osoby?

Milan Buno, knižný publicista

Inzercia

5.11.2019 - Česká firma STAVCOM-HP, ktorá začiatkom tohto roka kúpila na Slovensku hotelovú sieť TRINITY, do ktorej patrí Hotel Senec v Senci, Hotel Atrium vo Vysokých Tatrách a Hotel Sitno vo Vyhniach, ďalej rozširuje svoje portfólio. Teraz sa stala vlastníkom slovenského akvaparku v Senci, ktorý je neďaleko Bratislavy. Spoločnosť tak využíva svoje skúsenosti, ktoré má s vedením najväčšieho a najmodernejšieho akvaparku v Českej republike – Aqualandom Moravia. Práve ten patrí k najnavštevovanejším turistickým miestam v Česku.

Firma STAVCOM-HP, ktorá v susednom Česku vybudovala unikátny akvapark s ubytovacím zariadením, prenáša skúsenosti na slovenský trh. "Rozhodli sme sa kúpiť akvapark v Senci, ktorý sa nachádza pár krokov od hotela Senec, ktorý prevádzkujeme od tohto roku. Ich prepojením získa akvapark chýbajúce ubytovacie kapacity a hoteloví hostia zas príležitosť pre plnohodnotné vyžitie a relax, ktoré máme overené zo susedného Česka. Tam vedieme akvapark vyše šesť rokov," konštatuje podpredseda predstavenstva firmy STAVCOM-HP Michal Chovanec. Aktuálne je akvapark v Senci dobre známy najmä klientele zo západného Slovenska a Bratislavy.

"V najbližšej dobe plánujeme hneď niekoľko investícií, vďaka ktorým slovenský akvapark zmodernizujeme. V nasledujúcich rokoch počítame s investíciami vo výške až tri milióny eur. V prvom rade sa zameriame na celkové skvalitnenie služieb, súčasťou bude otvorenie novej reštaurácie, či rozšírenie Sai Wellness. Veríme, že našimi investíciami potešíme rodiny s deťmi a na svoje si prídu aj wellness klienti," doplňuje k plánom Chovanec. Návštevnícku štruktúru je možné porovnať tiež s českým Aqualandom Moravia, ktorý ročne navštívi 800-tisíc ľudí a polovicu tvoria práve rodiny s deťmi.

Predaj akvaparku prebehol po niekoľkomesačných rokovaniach v prvej polovici októbra.

Inzercia

5.11.2019 - Schneider Electric prestavuje nástenný modul EcoStruxure Micro Data Center 6U, ktorý je prvým svojho druhu medzi mikro-dátovými centrami EcoStruxure. Dizajnu dominuje úzky profil, čo prináša úsporu z hľadiska podlahovej plochy.

Spoločnosti od tých najmenších až po najväčšie prechádzajú zásadnou digitálnou transformáciou. V rámci tohto trendu sú IT technológie nasadzované na miesta, kde vznikajú dáta alebo procesy, tak dochádza k fenoménu edge computing.

Edge computing prináša prostredie s mnohými distribuovanými systémami v lokalitách bez IT infraštruktúry, s novými požiadavkami na kybernetickú a fyzickú bezpečnosť a v prostrediach, ktoré nie sú optimalizované pre tradičné nasadenie IT systémov. Nástenný modul EcoStruxure Micro Data Center 6U od Schneider Electric je navrhnutý pre prostredie, kde je  nevyhnutný malý rozmer a odolnosť.

Systém umožňuje bezpečnú montáž rozmerných serverov, sieťových zariadení a záložných zdrojov UPS na steny, tak že nezaberajú žiadnu podlahovú plochu. Týmto dokážu ušetriť až 60 percent podlahovej plochy. Vyhotovenie umožňuje predinštaláciu mnohých komponentov. Konštrukciu dopĺňa prachový filter a ventilátorové vetranie, komponenty vhodné pre oblasť ľahkého priemyslu. Tento systém prináša podporu kritických biznis činností aj mimo IT prostredia.

S rozširovaním edge sietí sa musia IT manažéri vysporiadať s novými bezpečnostnými rizikami. Podľa odhadov kybernetické útoky každoročne zasiahnu až 61 % malých a stredných podnikov.  Na ochranu proti kybernetickým hrozbám uviedla spoločnosť Schneider Electric EcoStruxure IT Expert™, monitorovací a riadiaci cloudový softvér určený pre edge prostredie aj tradičné dátové centrá. Táto novinka obsahuje hodnotiacu metodiku pre všetky zariadenia Schneider Electric s potenciálnym rozšírením pre ďalších vendorov.

Inzercia

5.11.2019 - Sú svetoví, známi a prichádzame s nimi do kontaktu takmer každý deň.
Športové značky, automobilové, módne, hudobné, či z oblasti potravín a nápojov.
Kto by nepoznal Adidas, Ferrari, Sony, McDonald´s, Coca-Cola, či Apple, Google a Facebook.
Značky, ktoré tvorili a utvárajú naše životy. Ovplyvňujú náš každodenný život niekedy do takej miery, akú si ani neuvedomujeme.
Toto sú ich príbehy. Dejiny značiek.

V tejto novinke nájdete takmer 50 príbehov svetoznámych značiek. Nie výpočet ich úspechov, alebo suchopárnych faktov.
Sú to neraz príbehy zo zákulisia. Príbehy, ktoré odkrývajú úspechy aj pády, podvody, korupciu, kolaboráciu, zbabelosť, ale aj nezdolnosť ducha, odvahu, vytrvalosť, vieru v správnosť či úspech riešenia.
Sú to mimoriadne inšpiratívne a pútavé príbehy plné tragédií, nehôd, zrád, márnivostí a nevraživostí.
Príbehy o peniazoch, sláve, bohatstve, ambíciách, opojnosti, ale aj príbehy plné invencie, myšlienok, splnených túžob a radosti z vytvárania niečoho trvácneho.

Dejiny značiek

Dejiny značiek prinášajú príbehy automobilových konštruktérov, módnych návrhárov, výrobcov športového oblečenia či obuvi, luxusných hodiniek, hudobných vydavateľov, vedcov a vynálezcov, investorov aj radových zamestnancov naprieč rozmanitými výrobnými odvetviami.

Hovorí sa, že každá doba má svojich hrdinov. Hrdinami knihy Dejiny značiek sú zakladatelia, riaditelia, manažéri, vynálezcovia či radoví zamestnanci firiem.

Mnohé firmy zmenili spotrebiteľské správanie, ako to kedysi nebojácne dosiahol Henry Ford. Ten sa rozhodol ponúknuť automobil produkt určený len pre najvyššie vrstvy spoločnosti širokým masám amerických pracujúcich. Vlastníctvo produktov niektorých značiek neprepožičiavalo len status bohatstva, ale aj vyjadrenie túžby po jedinečnosti, inakosti, dobrodružstve. Iné firmy zasa prišli s niečím čisto populárnym, s niečím na rozptýlenie života, s niečím na rozveselenie ducha.

Takmer 50 inšpiratívnych príbehov

"Nerobíme si nijaký nárok na úplnú či akúkoľvek vzorovú reprezentáciu," tvrdia autori knihy Dejiny značiek. "Voľba jednotlivých značiek bude vždy predmetom kritiky a otázok, prečo sme vynechali iné, relevantnejšie, zaujímavejšie, tragickejšie a všakovaké iné príbehy a osudy."

Ich zámerom nebolo vytvoriť ucelený obraz ekonomiky, odhaliť príčiny úspechu či neúspechu značiek, opísať metodológiu ich fungovania a hľadať pofidérny kľúč na odhalenie tajomstva ich často dlhého zoznamu úspechov.
Chceli ponúknuť zaujímavé príbehy značiek, ktoré svoje posolstvo pretavili do trvalejšieho, respektíve trvalého odkazu.

Prečítajte si úryvok z novinky Dejiny značiek:

SIEMENS

Zakladateľ spoločnosti Werner von Siemens (1816 – 1892) žil v časoch technologických inovácií a veľkých ekonomických aj politických zmien. Zažil obdobie industrializácie a sám výraznou mierou prispel k tomu, že sa Nemecko zaradilo k najpokrokovejším krajinám sveta.
Siemens vyrastal v ťažkých podmienkach. Mal trinásť súrodencov a rodičia mu nemohli zabezpečiť potrebné vzdelanie. Preto sa rozhodol vstúpiť do pruskej armády, aby mohol navštevovať vojenskú školu, kde nadobudol vedomosti nielen z oblasti delostrelectva, ale predovšetkým z fyziky a strojárstva.
Pre armádu bola kľúčová rýchla a bezpečná komunikácia. Siemens preto v roku 1847 zostrojil vlastný typ telegrafu, ktorý na rozdiel od dovtedy známych zariadení nepotreboval obsluhu využívajúcu Morseovu abecedu, lebo ručička prístroja sama ukazovala na jednotlivé písmená abecedy zoradené do kruhu. Siemensov prístroj zožal veľký úspech, bol totiž spoľahlivý a veľmi jednoducho sa obsluhoval. Už o dva roky neskôr opustil Siemens svoje miesto v pruskej armáde, aby sa sústredil na prácu vo firme, ktorú založil spolu s Johannom Georgom Halskem. Kapitál, potrebný na rozbehnutie vlastného podnikania, získal od svojho bratanca, úspešného právnika Johanna Georga Siemensa. Ten investoval viac ako šesťtisíc toliarov výmenou za dvadsaťpercentný podiel zo zisku počas nasledujúcich šiestich rokov.

Budovanie telegrafných sietí

Siemens a Halske sa navzájom dobre dopĺňali. Siemens mal potrebné nápady a vzdelanie, zatiaľ čo Halske bol predovšetkým konštruktérom a realizátorom Siemensových geniálnych ideí. Z malej spoločnosti sa veľmi rýchlo stal medzinárodný gigant s pobočkami v Londýne či Petrohrade.
Prvou veľkou zákazkou spoločnosti Telegraphen-Bauanstalt von Siemens & Halske bola výstavba 500-kilometrového telegrafného spojenia medzi Berlínom a Frankfurtom nad Mohanom. Firme sa pritom viac ako na domácej pôde darilo v zahraničí, hoci sa tam neraz dostala do konfliktu s miestnymi úradmi. V Rusku spoločnosť pod dohľadom Wernerovho mladšieho brata Carla vybudovala telegrafnú sieť od Baltského až po Čierne more. Anglická pobočka vedená ďalším z bratov Siemensovcov, Wilhelmom, zasa prostredníctvom kábla položeného na morskom dne zabezpečila spojenie s kontinentálnou Európou.

Milan Buno, knižný publicista

Inzercia

„Demokracia je proces,“ zvykne pripomínať Peter Zajac. V kontexte udalostí z novembra 1989 sa však dotkne aj „zapáleného“ nervu našej spoločnosti. „Kvalita demokratického režimu na Slovensku sa zhoršuje,“  povedal na diskusnom fóre Akadémia a Nežná revolúcia, ktoré sa uskutočnilo v utorok 5. novembra v Bratislave. Vrstvenie rokov zvyčajne obrusuje spomienky. Prináša nové udalosti, potláča detaily do zabúdania. Stredná a staršia generácia si ...

5.11.2019 - Od štvrtka 7. 11. 2019 až do Vianoc bude mať Slovenská nadácia pre UNICEF svoj priestor v nákupnom centre VIVO!, ktoré mení svoj názov zo známeho Polus City Center. Návštevníci budú môcť stretnúť tím UNICEF v unikátnom priestore prvýkrát na Slovensku. UNICEF pripravuje viacero workshopov so svojimi zamestnancami, výstavu fotografií, prezentáciu videí, aby tak ľuďom priblížil prácu UNICEF. Mária Sliacka, výkonná riaditeľka Slovenskej nadácie pre UNICEF vysvetľuje tento krok: "Trendom vo svete je priniesť prácu UNICEF z terénu čo najbližšie ľuďom. Snažíme sa držať krok s dobou, a preto sme radi, že sme našli takúto unikátnu možnosť práve vo VIVO!. Návštevníkom predstavíme nielen prácu kolegov zo Slovenska, ale aj prácu našich kolegov v zahraničí. Budeme radi ak sa zoznámia s našim programom SVETOVÝ RODIČ, vďaka ktorému budú môcť pomáhať deťom v núdzi na celom svete. Máme pripravené workshopy, fotografie, videá a mnoho ďalších prekvapení. Mňa osobne nájdete v tomto priestore často a rada sa s Vami podelím o moje skúsenosti z práce terénneho pracovníka v humanitárnych krízach."

Inzercia

5.11.2019 - Vo finále Ceny Oskára Čepana (COČ) 2019 sa stretlo päť výrazných tvorivých individualít s rôznorodými prístupmi k reflexii života a bytia - Jan DURINA, Dávid KORONCZI, Milan MAZÚR, Erik SIKORA, Gabriela ZIGOVÁ. Aktuálne ich spája spoločná výstava s názvom Ekológia túžby, ktorá bude mať vernisáž už tento piatok, 8. novembra 2019 o 18.00 hod. vo Východoslovenskej galérii (VSG) v Košiciach. Kurátor výstavy Václav Janoščík oceňuje na finalistoch otvorenosť, s akou sa v umení stavajú k širším spoločenským problémom a témam. Medzinárodná odborná porota určí laureáta/laureátku ceny 29. novembra tohto roku, výstava potrvá do 1. marca 2020. COČ organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia (N-CSU).

"Žijeme v premenlivej dobe. Sme bombardovaní čím ďalej tým väčším spektrom problémov – od vojnových konfliktov, ekologických katastrof, cez populizmus, až po krízu našej vlastnej identity a schopnosti spoločenského porozumenia. Preto som rád, že sa všetci finalisti tohto ročníka zaoberajú širšími spoločenskými problémami. Dúfam, že spoločne ukážeme, že umenie nie je uzavreté do svojich estetických tém a otázok, ale naopak, predstavuje nesmierne potrebný priestor, v ktorom sa kľúčové problémy otvárajú, získavajú váhu a prístupnosť,” povedal kurátor Václav Janoščík, ktorý spolupracuje s COČ po prvý raz.

Ocenenie je jediné svojho druhu na Slovensku; ide o podujatie s 24-ročnou tradíciou, ktoré je určené vizuálnym umelcom a umelkyniam do veku 40 rokov.  Projekt od minulého roku vedie Lucia Gavulová, riaditeľka Nadácie – Centrum súčasného umenia. "Cena Oskára Čepana a jej prípravy nás tento rok mimoriadne bavia. Päť skvelých umelcov - osobností a individualít - je silnou stránku tohtoročného projektu. Ich pohľad na svet a to, ako pristupujú k tvorbe, je jedinečným zážitkom a skúsenosťou. Tešíme sa na spoločnú výstavu a Čepana v Košiciach. Vďaka Východoslovenskej galérii máme skvelé zázemie, a vďaka skvelému tímu hladkú prácu na projekte," povedala k prípravám očakávanej výstavy.

Spoluprácu si pochvaľuje aj riaditeľka VSG Dorota Kenderová. "Cena Oskára Čepana je jediná cena svojho druhu na Slovensku a je súčasťou medzinárodnej siete ocenení Young Visual Artist Award pre krajiny stredovýchodnej Európy. To, že táto cena doteraz nemá hosťujúcu vlastnú inštitúciu vypovedá o tom, že aj keď sú slovenskí umelci dávno súčasťou svetovej mapy umenia, stav našej zriaďovanej, ale aj nezriaďovanej galerijnej infraštruktúry je stále nestabilný. Na druhej strane je pozitívne, že cena aj vďaka týmto okolnostiam nie je viazaná len na jedno miesto a nadobudla putovný charakter. Preto sa veľmi teším, že tento ročník sa bude konať vo Východoslovenskej galérii a dúfam, že cene aj umelcom poskytneme kvalitné zázemie. COČ je dôležitou prehliadkou umenia, na výbere finalistov sa do veľkej miery odráža nálada doby, medzinárodnej poroty, a s odstupom rokov je zaujímavé sledovať aj ako sa vyvinula alebo vyvíja tvorba a osud umelcov. Dúfam že to bude zaujímavá a pozitívna skúsenosť pre všetkých. Vrátane divákov, ” uviedla pred piatkovou vernisážou.

Medzinárodná porota posudzovala tohto roku 37 vizuálnych umelcov, ktorí na začiatku aktuálneho roku reagovali na otvorenú výzvu a prihlásili sa. Na základe portfólia prác za posledné obdobie, autorského stanoviska a životopisu vybrali až piatich finalistov. V spoločnej diskusii sa zhodli v tom, že chcú dať šancu rozvinúť vybraným finalistom svoj potenciál aj v priebehu nasledujúcich mesiacov, keď budú mať možnosť pracovať na novom výstavnom diele.

Z minulého roku v členstve poroty pokračujú: Rainer Fuchs (šéfkurátor mumok | museum moderner kunst stiftung ludwig, Viedeň) a Lora Sariaslan (pedagogička na University of Amsterdam, Amsterdam); novými členmi pre obdobie rokov 2019 a 2020 sú: Vjera Borozan (kurátorka, riaditeľka projektu Artyčok TV a pedagogička na Akademii výtvarných umění, Praha), Jaro Varga (vizuálny umelec, Praha, Bratislava), Bartholomew Ryan (nezávislý kurátor, držiteľ MA titulu z Centra kuratoriálnych štúdií na Bard College, Minneapolis, USA).

Súčasťou projektu sú aj filmové profilové medailóny finalistov Ceny Oskára Čepana 2019. Ich autorkou je dokumentaristka Vladimíra Hradecká. Vo svojej filmovej tvorbe prepája dokument s inými vizuálnymi formami umenia ako sú móda, videoart, divadlo, hudobné videá či súčasné umenie. Cieľom jej tvorby je kreatívne spracovať osobné či spoločenské otázky, vyvolať diskusiu. Je súčasťou združenia Living Documentary, ktoré je platformou pre nezávislú filmovú produkciu a spoluprácu medzi umelcami či združeniami.

FINALISTI COČ 2019: Jan DURINA (1988, Liptovský Hrádok)

Jan Durina komunikuje so svetom cez svoje umelecké alter ego prostredníctvom obrazu, zvuku, performatívnych aktov, tvorby odevov, masiek a rôznych iných aktivít, ktoré mu v daných situáciách umožňujú čo najautentickejšie sa vyjadriť. Neupína sa tak k jednému médiu či rukopisu; jeho umením je všetko, čo môže byť vyjadrovacím prostriedkom pocitov a vnútorných stavov. Publikum si v rámci tohto procesu pripúšťa k telu niekedy viac, inokedy menej. S cieľom získania odstupu od diváka a tlmočenia určitých posolstiev dal viackrát vzniknúť novým identitám, do ktorých sa projektoval. Identita je jedno z kľúčových slov, ktoré možno s jeho tvorbou spájať. Ďalšími by boli emócie, vnútorné prežívanie, svet, príroda... Jeho výpoveď je naliehavá, lebo je bytostná. Alebo inak – bez možnosti tvorby umenia by nebol schopný bytia.

Bakalárske štúdium absolvoval v rokoch 2007 až 2011 v ateliéri prof. Anny Tretter na Katedre nových médií Fakulty umení TU v Košiciach a od 2009 do 2010 v ateliéri fotografie na Akadémii výtvarného umenia v Krakove. V magisterskom štúdiu pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Katedre intermédií v ateliéri A. Čierneho (2012-2014). Žije v Berlíne.

Dávid KORONCZI (1990, Lučenec)

Autor je aktívny na rôznych úrovniach súčasnej umeleckej a pedagogickej prevádzky s presahmi k aktivizmu. Bdelo pristupuje k všetkému, čo si vyžadujú ich špecifiká, pričom plynule prechádza z jednej oblasti do druhej, vzájomne ich prepája a podporuje ich obsahy. Je grafickým dizajnérom, kurátorom, organizátorom a umelcom. Motivuje ho multimediálne prepájanie každodennosti s umeleckými stratégiami a komunitami. Cez komunikačné kanály umenia a kultúry v širšom zmysle skúma vzťahy v rozsahu od najbližších po geopolitické. Hľadá odpovede na otázky, súvisiace s identitou, a zároveň premýšľa o planetárnych vzťahoch a spôsoboch udržateľnejšieho a vyrovnanejšieho života. Hľadá zážitky a príbehy, ktoré vedú ku kritickému mysleniu. Autorské projekty tvorí kolektívne, model spolupráce je preňho kľúčový ako na medziľudskej, tak na medzidruhovej úrovni.

Bakalárske štúdium absolvoval na Inštitúte kreatívnej fotografie na Slezské univerzite v Opave. V rokoch 2015 až 2017 strávil magisterským štúdiom v Ateliéri IN Ilona Németh na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde je aktuálne druhým semestrom asistentom v Ateliéri vvv (vizuálne, verbálne, verejné) Martina Piačka.

Milan MAZÚR (1989, Žilina)

Autorov vizuálny jazyk balansuje na hrane spektakularity súčasnej masovej vizuality a jej preverovania, vrátane kritických a sociálnych súvislostí. Videá a filmy, ktoré tvorí, sú súčasťou širšie koncipovaných inštalácií, v ktorý často využíva kontrast obyčajnosti a expresívnej dekonštrukcie. Kontinuálne sa pohybuje medzi submisivitou umelej sladkosti konzumnej kultúry a všadeprítomnosťou existenciálnej úzkosti. Súvisí to s autorovým pocitom mentálneho vyprázdňovania viacerých oblastí súčasnej spoločnosti, najmä v sociokultúrnej a verejnej sfére, na ktoré reaguje. Z formálneho hľadiska sa venuje skúmaniu stratégie budovania video esejí v kontexte pohyblivého obrazu, experimentálneho filmu a site-specific. Za svoje témy označuje napríklad vyprázdnenú naráciu, magický realizmus, symptómy súčasnej globalizovanej spoločnosti, senzualizmus...

Bakalárske štúdium absolvoval v rokoch 2009 až 2013 na Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici, v Ateliéri intermédií u Miroslava Nicza. V magisterskom štúdiu pokračoval na pražskej UMPRUM (2013-2016), v Ateliéri intermediálnej konfrontácie u Jiřího Davida a Milana Saláka, kde v roku 2018 získal aj doktorandský titul. Žije v Prahe.

Erik SIKORA (1986, Košice)

Inšpirovaný rôznymi vplyvmi nachádza najprirodzenejší spôsob vyjadrenia cez performatívne stratégie. Obsahy, ktoré touto formou tlmočí, sa týkajú problematických otázok počnúc národnou identitou, až po ekológiu a udržateľnosť. Jeho výstupy majú často podobu prednášky alebo koncertu, väčšinou mimo priestoru galérie. S divákom vtedy komunikuje naživo, v opačnom prípade prostredníctvom nahratého videa, ktorého je hlavným protagonistom. Predkladá svoje teórie, nápady, pozorovania, ktoré zväčša dospievajú k určitému záveru, napríklad aj v podobe manuálu, návodu. Má rád, keď majú ľudia k jeho výstupom voľný prístup aj mimo inštitucionálnu prevádzku umenia (preto ich sprístupňuje a šíri na webe), keď si záznam môžu pozrieť vtedy, kedy majú čas a chuť.

V rokoch 2005 až 2011 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde postupne prešiel ateliérmi Nových médií I. Michaela Bielického a Markusa Huemera, Maľby II. Vladimíra Skrepla, hosťujúcej pedagogičky Magdaleny Jetelové, Konceptuálnej tvorby Miloša Šejna a Tomáša Vaněka a hosťujúceho pedagóga Floriana Reithera a Gelitin Group.

Gabriela ZIGOVÁ (1989, Košice)

Zaujíma ju človek ako jednotlivec, ale aj ľudia ako masa a s tým súvisiace špecifické sociálne situácie. Od toho možno odvodiť záujem o prácu s ľudským telom, a to formou performance alebo rôznych presahových vyjadrení (tanec, gestický prejav, divadlo). Fotografia je pre ňu prirodzeným záznamovým prostriedkom. V rámci site-specific pracuje s duchom miesta a obyčajne v širšom politickom kontexte. Umenie je pre ňu spôsobom komunikácie, ktorú vedie v intuitívnom a osobnom duchu. Aktuálne má na jej tvorbu najvýraznejší vplyv metropola Londýn, v ktorej žije, pracuje a popritom sa usiluje naplno koncentrovať na umeleckú tvorbu, čo je vyčerpávajúce i fascinujúce zároveň.

V roku 2015 ukončila magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení, v Ateliéri In Ilony Németh, na Katedre intermédií. Počas štúdií sa zúčastnila štipendijných pobytov na Fakulte výtvarných umení Vysokej školy technickej v Brne a Akadémii umení vo Viedni.

Laureáta/laureátku 24. ročníka COČ čaká dvojmesačný rezidenčný pobyt v New Yorku, v spolupráci s Trust for Mutual Understanding a Residency Unlimited, finančná odmena vo výške 3 000 eur, samostatná výstava a podpora N-CSU pri zaistení ďalších výstav, projektov a prezentácií na Slovensku a v zahraničí.

Súťaž Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Projekt realizuje od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia, od roku 2016 v spolupráci s Residency Unlimited, Trust for Mutual Understanding a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia, od roku 2018 v partnerstve s platformou Collective. Od roku 2018 je spoluorganizátorom ceny platforma na podporu umenia collective. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy.

Oskár Čepan (1925-1992) bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, umelcom, archeológom a paleontológom.

www.oskarcepan.sk

Organizátor: Nadácia – Centrum súčasného umenia
Spoluorganizátor: Collective, Východoslovenská galéria Košice
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Partner: J&T Banka, Košický samosprávny kraj
Partneri: Trust for Mutual Understanding, Residency Unlimited, Young Visual Artists Awards
Komunikačný partner: SKPR STRATEGIES
Mediálni partneri: Denník N, RTVS, Rádio Devín, Rádio_FM, SITA, WebNoviny.sk, Artalk.cz, Vlna

Zuzana Golianová / Mediálna podpora COČ 2019
5. november 2019, Bratislava

Inzercia

Diamantová alebo briliantová svadba je 60. výročie manželstva, ktoré získalo prívlastok najtvrdšieho nerastu a zároveň najcennejšieho drahého kameňa. Presne toľko rokov už uplynulo od sobáša manželov Kampových. Zablahoželať im k ich výročiu prišiel aj primátor mesta Humenné Miloš Meričko.

5.11.2019 - Organizátor podujatia Eurostage Promotion s veľkou ľútosťou a sklamaním oznamuje, že z organizačných a logistických dôvodov, ktoré vznikli na strane kapely musí preložiť koncert, ktorý bol naplánovaný na 9.11.2019 v košickej Steel Aréne.

Ako povedal zástupca organizátora koncertu David Šindelár, "nejde o zrušenie koncertu, ale presunutie, čiže vstupenky ostávajú v platnosti na nový termín, ktorý čoskoro oznámime.”

Management kapely prisľúbil, že náhradný termín oznámi najneskôr do 10.12.2019. Pokračuje David Šindelár: "je logisticky veľmi zložité zladiť voľné termíny kapely so Steel Arénou, a až v prípade, že sa nám nepodarí nájsť zhodu, koncert  bude zrušený, a budeme vracať peniaze za vstupenky.”

Ďakujeme za vašu priazeň a pochopenie, a tešíme sa ako to spolu rozbalíme na koncerte.

Inzercia

5.11.2019 - V pondelok 4. novembra 2019 sa v Kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí uskutočnil prvý zo série seminárov o možnostiach čerpania zvýhodnených vývozných úverov. Od 1. októbra 2019 EXIMBANKA SR vie slovenským podnikateľom poskytnúť financovanie alebo poistenie financovania do vybraných rozvojových krajín za zvýhodnených podmienok. Seminár pre viac ako šesťdesiat účastníkov zorganizovala EXIMBANKA SR v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom financií SR za účasti váženého hosťa Allana Bussarda, riaditeľa a správcu nadácie Integra.

Zvýhodnené vývozné úvery sú jedným z nástrojov slovenskej rozvojovej spolupráce. "Pre Vás, podnikateľov, sa týmto otvára možnosť prieniku na nové trhy, a to udržateľným spôsobom", uviedol v uvítacom príhovore generálny riaditeľ Sekcie hospodárskej spolupráce MZVEZ SR D. Matulay.

Tieto úvery od EXIMBANKY dávajú slovenskému exportérovi možnosť ponúknuť zvýhodnené financovanie či poistenie svojmu zahraničnému odberateľovi z verejného sektora napr. ministerstvá, obce alebo iné subjekty verejného záujmu vo vybraných rozvojových krajinách. "Dohodnite si s nami osobné stretnutie a radi Vám pomôžeme s preverením všetkých parametrov Vášho projektu tak, aby bol oprávnený na štátnu podporu. Pomôžeme Vám tiež bezpečne preniknúť na rozvojové teritóriá, na ktoré nie je možné vstúpiť bez zvýhodnenia a vďaka Vášmu projektu tak pomôžeme rásť komunitám v týchto krajinách.” uviedla Monika Kohútová, generálna riaditeľka EXIMBANKY SR.

Allan Bussard z Nadácie Integra, ktorý je dlhoročný partnerom SlovakAid, zároveň odprezentoval svoje skúsenosti s rozvojovými projektmi. Ako uviedol, víziou Nadácie je "vytvárať príležitosti pre znevýhodnených.  Okrem humanitárnych aktivít sa preto snažíme aj o podporu podnikateľských aktivít, ktoré prispievajú ekonomickému rozvoju celých komunít. Preto sme v roku 2010 v kenskom hlavnom meste Nairobi založili spoločnosť Ten Senses, ktorá je celosvetovo prvým spracovateľom makadamových a kešu orechov  a získala certifikáciu Fair Trade Bio certifikácie a tým priniesla farmárom stabilné príjmy a dlhodobé zmluvy”.

V priebehu nasledujúcich týždňov sa uskutočnia ďalšie semináre v Banskobystrickom a Košickom kraji.

Inzercia

V predošlých týždňoch absolvovali humenskí terénni sociálni pracovníci vzdelávacie školenia, ktoré boli zamerané na rozširovanie vedomostí a odborných zručností pre terénnych pracovníkov.

Študentská osobnosť Slovenska v akademickom roku 2018/2019 je národná súťaž mladých talentovaných ľudí. (Študentov prvého, druhého stupňa VŠ štúdia, alebo tretieho stupňa – doktorandov) Jej cieľom je vyzdvihnúť mladé slovenské osobnosti na vysokých školách v SR, ich talent ako aj cieľavedomosť a úspešnosť, predstaviť ich širokej verejnosti a dať im možnosť presadiť sa doma aj v zahraničí. Táto súťaž pomáha zviditeľniť kvalitné vedecko-výskumné práce, inovatívne ...