RSS čítačka
Tip: Obliečky - 25.90
II. kolo - Verejnoprospešné služby odpredávajú vyradenú techniku
Cenové ponuky zasielajte na adresu: Verejnoprospešné služby p.o., Levočská 21, 064 01 Stará Ľubovňa do 03.09.2019 do 14.00 h.
Kontaktná osoba: Mgr. Pitoňak Peter, tel. č.: 0911 645 315.
Zoznam vyradenej techniky nájdete v priloženom súbore.
Aký bol život s Picassom?
20.8.2019 - Toto je príbeh o jednom desaťročí jej života, v ktorom sa všetko krútilo okolo Picassa – azda najslávnejšieho maliara modernej doby. Príbeh Žila som s Picassom z edície Životy slávnych ponúka verný obraz tohto geniálneho maliara. Spája úctu k Picassovmu dielu i nemilosrdnosť pravdy o odvrátených stránkach jeho povahy a osobnosti.
Kniha vznikla na základe rozprávania, korešpondencie a záznamov Francoise Gilotovej. Literárnu podobu jej dal americký novinár Carlton Lake. "Využil som aj listy, ktoré Picasso písal Françoise a ktoré mi sprístupnila spolu so svojím vlastným denníkom z toho obdobia i s mnohými inými dokumentmi — bolo ich za tri veľké škatule —, čo zázračne unikli osudu ostatných osobných vecí v dome na juhu Francúzska roku 1955, pretože boli náhodou v podkrovnej izbičke," dodáva C.Lake.
Prvý raz vyšla v USA v r. 1964 a vyvolala obrovský škandál. Autor slávneho obrazu Guernica totiž vystupuje na jeho stránkach ako mimoriadne svojrázny človek, často tvrdý a egoistický, muž s večným háremom bývalých i prítomných lások, obklopený priateľmi, obdivovateľmi i pochlebovačmi, a predsa vždy tragicky sám.
Celých desať rokov sa Francoise usilovala uľahčiť bremeno jeho osamelosti, bola mu priateľkou, milenkou, ženou, modelkou i spolupracovníčkou. Z jej rozprávania sa dozvedáme o Picassových politických i filozofických názoroch, stávame sa svedkami zrodu známych obrazov.
Spoznávame Picassa ako priateľa Matissa, Braqua, Bretona, Éluarda, Sartra a iných vynikajúcich osobností tých čias.
V knihe Žila som s Picassom nájdete zaujímavú genézu a filozofiu všetkých význačných Picassových diel, ktoré vznikli v rokoch 1943 – 1953, i množstvo zasvätených úvah a postrehov, ktoré vám pomôžu pochopiť Pabla Picassa ako maliara aj ako človeka.
Je to výpoveď silnej ženy, ktorá ako jediná dokázala opustiť veľkého Pabla Picassa.
Pablo mi povedal, že bol náruživým Chaplinovým fanúšikom v časoch nemého filmu, ale keď sa vynoril zvukový film, stratil všetok záujem o kino. Keď ohlásili Pána Verdouxa, sotva vedel ovládnuť svoju netrpezlivosť, taký bol zvedavý, ako si Chaplin poradí s úlohou, ktorá nebola v tradícii jeho dovtedajších rol, lebo podľa Pabla Chaplinovo umenie spočívalo najmä v jeho telesnej štylizácii do úlohy "malého človeka".
Po zhliadnutí Pána Verdouxa bol Pablo filmom trochu sklamaný, ospevoval však tie scény, v ktorých sa Chaplin spoliehal iba na mimiku a ňou tlmočil dej. Som si istá, že niektoré scény, ako napríklad tá, kde Chaplin tak obratne listuje v telefónnom zozname a ráta peniaze, boli vzorom toho, ako Pablo stále znova a znova rátal a nevedel sa dorátať bankoviek zo svojej starej škatule z červenej kože. V týchto scénach bola podľa neho priama sila obrazu podobná šoku, ktorý človek zažije, keď pozerá na obraz. "Je to presne to isté, v tom, že sa tu pôsobí na zmysly, aby sa pretlmočil zámer," povedal. "Mimika je presným ekvivalentom gesta na obraze, ktorým priamo tlmočíš stav mysle — bez popisu, bez analýzy, bez slov."
Neraz vyslovil túžbu zoznámiť sa s Chaplinom. Nikdy nezabudol veľmi vážne dodať: "Je to muž, ktorý práve tak ako ja veľmi trpel v ženských pazúroch."
Koncom októbra 1952 prišiel Chaplin z Londýna do Paríža na francúzsku premiéru svojho filmu Svetlá rámp.
O niekoľko dní po premiére večeral Pablo s ním, s Aragonom a s ďalšími priateľmi a Chaplin navštívil jeho ateliér na rue des Grands-Augustins. Chaplin nevedel po francúzsky a Pablo zasa po anglicky.
"Tlmočníci robili, čo mohli, ale aj tak to všetko trvalo strašne dlho," rozprával mi Pablo. "Potom som si pomyslel, že zoberiem Chaplina nabok a skúsim, či by sme sa nedorozumeli nejako aj sami. Vzal som ho hore do maliarskeho ateliéru a poukazoval som mu svoje posledné obrazy.
Keď som skončil, poklonil som sa mu a ukázal, že teraz je na rade on. Hneď pochopil. Vošiel do kúpeľne a predviedol mi najfantastickejšiu pantomímu človeka, ktorý sa umýva a holí so všetkými mimovoľnými reflexmi, vyfukoval si mydlové peny z nosa a vyšparoval si ich z ucha. Keď skončil tento každodenný úkon, vzal dve zubné kefky a predviedol ten nádherný tanec rožkov zo sekvencie novoročnej večere v Zlatom opojení. Bolo to presne také ako kedysi."
Milan Buno, literárny publicista
Inzercia
Daj každému dňu šancu
20.8.2019 - Nový príbeh slovenskej autorky Daj každému dňu šancu o tom, že žiť treba dnes a tu. Urobiť to, čo ste chceli urobiť už dávno. Stať sa takým človekom, akým by ste chceli byť o pár rokov. Pretože zajtra z nás môže byť už len spomienka...
Nenápadná a tichá Hana už nechce žiť, nemá však odvahu so všetkým skoncovať ani riešiť svoje problémy. Rozhodne sa utiecť pred minulosťou a presťahovať sa do nového mesta, čo najďalej od všetkého, čo jej pripomína nedávne tragické udalosti. Hoci plánuje len mlčky pretrpieť čas, ktorý jej zostáva, jej život začne neplánovane naberať nový smer.
Veď to ja by som sa mala ospravedlniť za to, že som prežila. Mala by som požiadať o odpustenie za to, aká som sebecká, za to, že si nevážim druhú šancu, ktorú som dostala, a že vo svojom smútku im nechtiac stále ubližujem. Dodnes som si neuvedomila, ako veľmi som zahľadená do seba, akoby som mala výsadné právo trpieť...
Hana skrýva tajomstvo, ktoré jej nedovoľuje tešiť sa z novej práce a priateľov. Tajomstvo, kvôli ktorému ju každú noc budia nočné mory.
Podarí sa jej prekonať traumu a dať každému novému dňu šancu? Presne tak, ako si dala vytetovať citát Marka Twaina:
„Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom tvojho života.“
Tento príbeh by som mohla začať múdrou a v určitom zmysle aj veľmi osvietenou myšlienkou: Život je dar. Každý ďalší deň je malý zázrak, každý jeden nádych, úder srdca, každá ďalšia sekunda, ktorú sme prežili, je dar, lebo v jeden moment sme tu, no o pár minút neskôr to už nemusí byť pravda. Len žmurknete, a zrazu je všetko preč.
Ale podľa mňa sú to strašné kecy. Čestne priznávam, že aj ja som kedysi podobne rojčila o živote, až kým som sa neprebudila do krutej reality. Dnes pre mňa život predstavuje neriešiteľný problém. Na jednej strane by som ho najradšej ihneď skončila, no na druhej nemôžem.
Nechcem existovať na tomto svete, dýchať čoraz znečistenejší vzduch a premýšľať, koľko ešte potrvá, kým bude všetkému koniec. Jednoducho chcem nebyť. Problém je však v tom, že nedokážem urobiť tú najsebeckejšiu vec, akej sa človek môže dopustiť — vziať si vlastný život.
Som proste zbabelec. A tak mi neostáva nič iné, len každé ďalšie ráno vstať z postele a zaradiť sa do chodu tohto sveta, aby som si večer mohla znova ľahnúť do tej istej postele a skonštatovať, že táto predlžujúca sa agónia ma raz musí isto zabiť (čo by som s veľkou radosťou uvítala).
Pokojne by som darovala zvyšné roky svojho života niekomu, kto by si ich na rozdiel odo mňa vážil, čo však, pravdaže, nemôžem, lebo tento svet sa riadi veľmi čudnými pravidlami.
Zo zamyslenia ma vytrhne vtáčik, ktorý tesne predo mnou prefrngne do krovia. Na malý moment zastanem, pre prípad, že by na mňa chcelo zaútočiť ďalšie lesné stvorenie, a potom opäť vykročím. Pomaly prechádzam horou, halúzky mi praskajú pod nohami, rukami pohládzam drsnú kôru stromov a namiesto hľadania húb sa rozplývam nad tou krásou, ktorú mohol stvoriť jedine Boh. Vychutnávam neskutočný pokoj, čistý vzduch a šelest vánku. Zakloním hlavu a pohľadom prechádzam po kmeni stromu, pri ktorom som sa pristavila, až k jeho korune, čo sa mi týči vysoko nad hlavou. Pozorujem jemný pohyb listov a hru slnečných lúčov predierajúcich sa pomedzi ne. Každým ďalším nádychom a výdychom zabúdam na svoj život, na seba, dávam sa pohltiť majestátnosťou tohto miesta a vstrebávam jeho energiu. Najradšej by som sa úplne rozplynula a nezanechala po sebe žiadnu stopu.
„Hana, aj hľadáš huby alebo spíš s otvorenými očami?“ zavolá na mňa krstná.
„Hľadám.“ Náhle sa vraciam z krajiny, kde niet žiadnej bolesti, naspäť do tohto sveta plného smútku.
„To vidím,“ kriticky skonštatuje.
„Akoby sme tých húb nemali viac než dosť,“ potichu zamrmlem.
Toto je posledná sobota, ktorú trávim doma, teda ak dom krstných rodičov môžem nazývať domovom, a moja krstná sa rozhodla, že tento víkend sa jej zásluhou stane pre mňa nezabudnuteľným. Z toho dôvodu ma zobudila ešte pred východom slnka a vytiahla do lesa. Už dve hodiny chodíme a hľadáme huby. Doškriabaná koža ma neuveriteľne svrbí, pot sa mi rinie dolu chrbtom a pomaly si prestávam cítiť nohy.
„Poď tadeto,“ vyzve ma krstná a ja ju nasledujem cez krovie.
Milan Buno, literárny publicista
Inzercia
Aký je partnerský život mladých ľudí, kam smeruje
Archeológovia SAV odhaľujú ďalšie staroegyptské tajomstvá
Chemický ústav SAV partnerom CDG & Allies - PPAIN
ITAPA vyhlasuje súťaž Ocenenie ITAPA 2019
20.8.2019 - Svojich účastníkov privíta v dňoch 12. - 13. novembra 2019 v Bratislave v poradí už osemnásty ročník Medzinárodného kongres ITAPA, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj vyhlásenie 18. ročníka súťaže Ocenenie ITAPA pre najlepšie projekty digitalizácie spoločnosti. Odborná porota bude aj tento rok vyberať spomedzi prihlásených projektov tri najvýnimočnejšie riešenia z oblasti digitalizácie verejnej správy, životného prostredia, vedy a výskumu a najlepší projekt vzdelávania v IT.
Realizované projekty môžu ich autori prihlásiť do súťaže najneskôr do 1. októbra 2019.
Hlavným cieľom súťaže Ocenenie ITAPA je oceniť a vyzdvihnúť prínos inovatívnych projektov v oblasti digitalizácie spoločnosti, ktorá dnes zasahuje skutočne do všetkých oblastí nášho života. Každý, kto za posledný rok pracoval na inovatívnych riešeniach zameraných nielen na občana, ale aj na pokrok v oblasti digitalizácie spoločnosti ako takej, môže svoje projekty prihlásiť vyplnením online formuláru k súťaži.
Cena ITAPA je pravidelnou súčasťou Medzinárodného kongresu ITAPA, ktorý sa uskutoční v dňoch 12. a 13. novembra v bratislavskom hoteli Crowne Plaza a bude opäť prezentáciou noviniek a aktuálnych trendov v oblasti IT a digitalizácie spoločnosti. Ocenenie ITAPA je vyhlasované v spolupráci s Fakultou informatiky a informačných technológií STU v Bratislave.
Všetky potrebné informácie o Ocenení ITAPA, ako aj o Medzinárodnom kongrese ITAPA 2019 nájdete na www.itapa.sk. Slávnostné vyhlasovanie výsledkov súťaže Ocenenie ITAPA sa uskutoční 12. novembra počas Galavečera ITAPA 2019 v hoteli Sheraton Bratislava.
Bezplatná akreditácia pre médiá (do 12. novembra 2019)
Inzercia
Oznam o prerušení dodávky pitnej vody
Verejná vyhláška - Humanitarian, n. o.
Pozvánka na futbalový zápas
Oznam - MUDr. Bobuľská Veronika - Ambulancia pre deti a dorast
Reforma poľnohospodárskej politiky EÚ nezlepší životné prostredie
<p>Hru „Človeče, nehnevaj sa“ vymyslel
Hru „Človeče, nehnevaj sa“ vymyslel v zimných mesiacoch na prelome rokov 1907/1908 Nemec Josef Friedrich Schmidt. Nechal sa inšpirovať indickou hrou Pachisi a anglickou hrou Ludo. Podľa Slobodnej encyklopédie táto hra bola od roku 1914 sériovo vyrábaná a malo sa jej predať viac než 60 miliónov kusov. Pravidlá sa od roku 1914 nezmenili.
Stránky
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 1788
- 1789
- 1790
- 1791
- 1792
- 1793
- 1794
- 1795
- 1796
- …
- nasledujúca ›
- posledná »