RSS čítačka
Volkswagen Slovakia sa stal opäť najväčším platiteľom daní na Slovensku
BRATISLAVA 7. novembra 2018
Spoločnosť a jej spolupracovníci zaplatili na priamych daniach a odvodoch za rok 2017 viac než štvrť miliardy eur
Už viac ako 27-ročné pôsobenie na Slovensku
Volkswagen Slovakia sa stal opäť najväčším platiteľom daní na Slovensku. Spoločnosť a jej spolupracovníci v roku 2017 odviedli na priamych daniach a odvodoch 250,7 milióna eur, čo je nárast o vyše 15 percent v porovnaní s predchádzajúcim prvenstvom (217 miliónov eur) v roku 2016. Ocenenie Daňovník roka udelili firme včera počas slávnostného galavečera TREND TOP 2018 v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave.
„Volkswagen Slovakia pôsobí na Slovensku už viac ako 27 rokov. Patrí medzi najväčších zamestnávateľov, investorov a exportérov v krajine. Je teda logické, že platenie daní a odvodov je súčasťou nášho pôsobenia. Samotné umiestnenie vnímame ako ocenenie našej snahy a úspechu na našom primárnom poli pôsobenia – pri výrobe kvalitných automobilov pre náročných zákazníkov na celom svete. Vďaka patrí aj našim spolupracovníkom,“ uviedol Ralf Sacht, predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia a člen predstavenstva pre technickú oblasť.
Rebríček najväčších platiteľov daní na Slovensku zostavil týždenník TREND v spolupráci s poradenskou spoločnosťou BMB Leitner. Výsledky zohľadňujú daň z príjmu právnických osôb, daň z príjmov zo závislej činnosti a odvody zamestnancov a zamestnávateľa.
Slováci nechcú žiť na dlh, nemajú však dostatočnú rezervu
BRATISLAVA 7. novembra 2018
90 % Slovákov je v pluse s priemernou sumou 2 094 eur.
13% zo sporiacich našincov by dokázalo žiť zo svojich rezerv viac ako pol roka.
40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte.
Až 90 % Slovákov je v pluse. Debet využíva iba 7 % našincov. Rezervu si však tvoríme nielen na účtoch, peniaze máme uložené aj na vkladných knižkách či v podielových fondoch. Avšak napriek snahe zabezpečiť sa na horšie časy, finančný vankúš väčšiny sporiacich ľudí nie je dostatočný na vykrytie výdavkov pri dlhšej strate príjmu.
Slováci chcú mať prehľad o svojej finančnej situácii, aj keby mala byť nepríjemná. Možnosť ocitnúť sa v mínuse na účte pripúšťajú len vo výnimočnom prípade. Prieskum Poštovej banky* ukázal, že vo financiách sme skôr konzervatívni a život na dlh nepreferujeme. "Potvrdzujú to aj bankové dáta. Až 90 % klientov je v pluse s priemernou sumou 2 094 eur a iba necelých 7 % ide do mínusu. Priemerný stav na debetnom účte je 250 eur," uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Povolené prečerpanie občas využívajú aj dôchodcovia. Týmto spôsobom si "požičiavajú" v priemere 210 eur. Vo výške debetu vedú obyvatelia Nitrianskeho kraja (-277 eur), na opačnom konci rebríčka sú klienti z Banskobystrického kraja (-233 eur).
Pozitívne je, že drvivá väčšina klientov je v pluse. Najlepšie sú na tom ekonomicky aktívni ľudia (21 – 60 rokov), ktorí majú našetrené v priemere 2 466 eur. Mladí do 20 rokov sú na tom výrazne horšie (331 eur) než dôchodcovia (1 939 eur). 40 % tých, ktorí si šetria, má úspory na bežnom účte. "Rovnaké percento našich klientov si svoju finančnú rezervu vytvára na vkladných knižkách, sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch. Na týchto produktoch majú v priemere 3 592 eur," hovorí L. Žáčková.
Optimálna finančná rezerva by mala byť vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. "Je určená na pokrytie nevyhnutných neflexibilných výdavkov. Medzi ne patria napríklad náklady na bývanie, ako je poplatok za správu, platby za energie, ale aj hypotéka, náklady na školu, povinné zmluvné poistenie za auto, výdavky na dopravu, stravu či výživné," dodáva hovorkyňa. Podľa prieskumu Poštovej banky si vyše polovica Slovákov myslí, že si tento finančný vankúš dokáže vytvoriť. Pravda je však taká, väčšina našincov nedisponuje potrebnou rezervou.
Pre vytváranie rezervy je najlepšie, ak k peniazom nie je tak ľahký prístup. Je vhodnejšie mať ju na sporiacom ako na bežnom účte. V opačnom prípade sa totiž stáva, že ľudia siahajú na úspory aj kvôli bežným výdavkom či kúpe tovaru, ktorý až tak nepotrebujú.
Poštová banka preto prichádza s Dobrou pôžičkou, ktorá nás naučí šetriť. Klienti ju získajú bez poplatku za poskytnutie, so zvýhodneným úrokom a zároveň s možnosťou nasporiť si na nevyhnutné, či na vysnívané veci, aby si na ne už viac nemuseli požičiavať. Každému, kto si od začiatku novembra požičia v Poštovej banke, pošleme až do 50 eur na sporiaci účet Rezerva. V prípade, ak si vezmú úver do 10-tisíc eur, na sporenie dostanú štartovacích 20 eur. Za úver do 20-tisíc eur im na Rezervu pošleme 30 eur a ak si zoberú pôžičku do výšky 30-tisíc eur, získajú 50 eur.
S príspevkom na sporenie chce Poštová banka motivovať Slovákov, aby si vytvárali finančný vankúš, ktorý sa im neskôr môže zísť. "Záleží nám na tom, aby sme menili postoj ľudí k peniazom, učili ich šetriť a vytvárať si potrebnú rezervu na horšie časy, respektíve na kúpu vecí, ktoré potrebujú, alebo po ktorých túžia, čím sa vyhnú nadmernému zadlžovaniu sa," vysvetľuje pohnútky spojiť úver so sporením Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.
Ako si vytvoriť finančnú rezervu
V prvom rade je vhodné spraviť si audit výdavkov. Je veľmi pravdepodobné, že medzi nimi nájdete aj také, ktoré nie sú nevyhnutné. Na bežnú spotrebu by nemalo ísť viac ako 40 % príjmov domácnosti.
Ak dokážete mesačne odkladať aspoň 10 % svojich príjmov, optimálnu rezervu si dokážete vytvoriť v priebehu štyroch – piatich rokov.
Optimálne by bolo smerovať do úspor až 20 % mesačných príjmov. Nemusia však nevyhnutne celé putovať do tvorby rezervy. Časť úspor je dobré uložiť do dlhodobých investícií.
*Základnú sondu do života Slovákov realizovala agentúra 2muse na základe požiadavky Poštovej banky v marci 2018. Na prieskume sa zúčastnilo 1454 respondentov.
Zápisnica z rokovania MsZ 25.10.2018
Účasť CERN-u bude motiváciou pre mladých vedátorov
Nepodložené presvedčenia nie sú neškodné
Akčná cena: ROHOVÁ KUCHYŇA - 1099.00
Tip: Uhlová brúska JWS800 - 59.00
Lepšia samospráva, životné prostredie a kvalita života? Zapojte sa do veľkého prieskumu
Našou prácou nechávame správu vo fľaši
Perspektívy rozvoja vidieckej krajiny
Politický triler Prezident je nezvestný
BRATISLAVA 6. novembra 2018 - Prezident je nezvestný vás dostane. Novinka z pera dvojice, akú by ste na spisovateľskom poli nečakali.
Exprezident Bill Clinton a jeden z najúspešnejších a najpredávanejších spisovateľov na svete James Patterson.
Prezident je nezvestný sa stal číslom 1 v prestížnych periodikách ako New York Times, USA Today, či Wall Street Journal. Čitatelia si pochvaľujú najmä originálnu zápletku, dynamiku a uveriteľnosť príbehu, zaujímavé detaily a postavy, ktoré si obľúbite (alebo znenávidíte).
V Bielom dome zasadá Osobitný výbor Snemovne reprezentantov. Na programe je vypočúvanie prezidenta Spojených štátov Jonathana Duncana. Je podozrivý zo zneužitia právomocí, čo Ústavnoprávnemu výboru Snemovne má stačiť na začatie procedúry ústavnej žaloby prezidenta, impeachmentu. Vypočúvanie je zatiaľ len simulované...
Situácia je zložitá, hrozba terorizmu reálna, mocichtiví oponenti prezidenta a jeho strany sa nezastavia pred ničím.
Národ zachváti neistota a strach. Šepká sa o kyberterorizme, špionáži a vlastizradcovi v americkej vláde. Podozrenie padne aj na prezidenta, ktorý sa rozhodne konať. Odmietne ochranku, vyberie sa na tajné stretnutie a odrazu sa stratí z dohľadu verejnosti.
Prezident je nezvestný!
"Z netradičnej spolupráce vznikol triler, ktorý som prečítal jedným dychom," priznáva Tomáš Turanský zo siete kníhkupectiev Martinus. "Dej z prostredia Bieleho domu mal napínavé tempo a vďaka nemu som nahliadol do zákulisia fungovania štátnej bezpečnosti a kancelárie prezidenta. Zaujali ma aj bežné starosti najmocnejšieho muža planéty."
Prezident je nezvestný je skutočne vynikajúci mix špionážneho a politického trileru. Akčný od prvých strán, množstvo zvratov a prekvapení.
O autorochBILL CLINTON bol v roku 1992 zvolený za prezidenta Spojených štátov amerických a funkciu vykonával do roku 2001. Po odchode z Bieleho domu založil nadáciu, ktorá sa zaoberá globálnym zdravím, zlepšovaním príležitostí pre dievčatá a ženy, bojom s detskou obezitou a chorobami, ktorým sa dá predísť, ako aj vytváraním pracovných príležitostí, rastom a riešením následkov klimatických zmien. Je autorom množstva kníh literatúry faktu vrátane pamätí Môj život, ktoré sa stali medzinárodným bestsellerom. Prezident je nezvestný je jeho prvý román.
JAMES PATTTERSON je nositeľom Literárnej ceny Národnej knižnej nadácie za mimoriadny prínos do americkej literatúry. V Guinnessovej knihe rekordov je zapísaný ako autor najväčšieho počtu bestsellerov New York Times. Po celom svete sa predalo viac ako 375 miliónov výtlačkov jeho kníh. Ako neúnavný obhajca sily literatúry a čítania založil detskú knižnú edíciu JIMMY Patterson s prostým cieľom: "Chceme, aby každé dieťa po dočítaní knihy z edície JIMMY povedalo: Prosím si ďalšiu knihu."
Novinka Prezident je nezvestný vychádza v rámci celoslovenskej akcie Knižný kompas – Vaša cesta ku knihám. Desiatky slovenských aj svetových hitov. Slávne a známe mená. A čítanie, ktoré nebudete chcieť odložiť. Viac na:
www.kniznykompas.sk
Začítajte sa do novinky Prezident je nezvestný:
ŠTVRTOK 10. MÁJA
1. kapitola
"Otváram zasadnutie Osobitného výboru Snemovne reprezentantov..."
Žraloky krúžili, vôňa krvi im mykala nozdrami. Aby som bol presný, bolo ich trinásť, ôsmi z opozičnej strany a piati z mojej, a na obranu pred tými žralokmi som sa pripravoval s právnikmi a poradcami. Boľavé skúsenosti ma naučili, že akokoľvek sa pripravujete, obrana na predátorov zaberá len málokedy, a napokon vám nezostáva nič iné, len sa s nimi pustiť do boja.
Nerob to, ktovie koľký raz ma večer pred zasadnutím výboru prosila šéfka mojej kancelárie Carolyn Brocková. Nech ti ani nenapadne chodiť na vypočúvanie výboru. Môžeš prísť o všetko a nemáš čo vyhrať.
Nesmieš odpovedať na ich otázky.
Ako prezident skončíš.Hľadel som na trinásť tvárí oproti, jedna vedľa druhej v dlhom rade ako moderná španielska inkvizícia. Uprostred sedel muž so striebornými vlasmi za menovkou s nápisom RHODES. Odkašľal si.
Predseda Snemovne reprezentantov Lester Rhodes sa za normálnych okolností na vypočúvaní nezúčastňoval, ale v prípade tohto Osobitného výboru urobil výnimku. Pretlačil doň čo najviac členov Kongresu z jeho strany barikády, ktorí zjavne netúžili po ničom viac, než zastaviť moju agendu a politicky a osobne ma zničiť. Bezohľadnosť pri získavaní moci je staršia než Biblia, ale viacerí z mojich odporcov ma nenávideli až do špiku kosti. Nielenže ma chceli vyhnať z úradu. Neboli by spokojní, kým by ma nezavreli za mreže, neutopili, nerozštvrtili a nevymazali z učebníc dejepisu. Kriste, keby malo byť podľa nich, pravdepodobne by mi spálili dom v Severnej Karolíne a napľuli by na hrob mojej manželky.
Pritiahol som si k sebe teleskopický mikrofón, aby som ho mal čo najbližšie, až bol naplno napnutý. Nechcel som, aby som sa pri odpovediach skláňal dopredu, zatiaľ čo členovia výboru by sedeli vystretí ako králi a kráľovné na trónoch v podobe vysokých, kožou čalúnených stoličiek. Naklonený dopredu by som pôsobil slabo, úslužne – bol by to podprahový odkaz, že som im vydaný na milosť.
Sedel som oproti nim sám. Bez poradcov, bez právnikov, bez poznámok. Americký ľud nemal vidieť, ako sa tlmeným šepotom dohadujem so svojím právnikom, ako prikrývam mikrofón a potom ho odkrývam, aby som povedal: Na túto udalosť nemám podrobné spomienky, pán kongresman. Nič som neskrýval. Nemal by som tam byť, a môžete vziať jed na to, že som tam nechcel byť, ale bol som tam. Len ja sám. Prezident Spojených štátov amerických čeliaci svorke žalobcov.
Z rohu miestnosti ma pozoroval triumvirát mojich najvyššie postavených poradcov: vedúca kancelárie Carolyn Brocková, môj najstarší priateľ a poradca Bieleho domu pre právne záležitosti Danny Akers a zástupkyňa šéfky kancelárie a politická poradkyňa Jenny Brickmanová. Sedeli stoicky, s kamennými tvárami, plní obáv. Nikto z nich mi neradil púšťať sa do toho. Jednohlasne sa zhodli, že sa dopúšťam najväčšej chyby vo funkcii prezidenta.
Napriek tomu som sa tam ocitol. Nastal môj čas. Ukáže sa, či mali pravdu.
"Pán prezident."
"Pán predseda Snemovne." Pravdu povediac, v tomto kontexte by som ho mal oslovovať ako predsedu Osobitného výboru, ale hoci by som ho oslovil všelijako, predsa som to nerobil.
Mohlo sa to začať rôzne. V podobne samochvály predsedu Snemovne prezlečenej za otázku. Prípadne úvodných zahrievacích otázok. Videl som však dosť videozáznamov, na ktorých Lester Rhodes spovedal svedkov ešte ako kongresman vo funkcii Dozorného výboru Snemovne, aby som vedel, že sa vyžíva v brutálnom nástupe, ide priamo po krku, čím svedkov vyvádza z rovnováhy. Vie – lepšie povedané, odkedy Michael Dukakis v roku 1988 zmrvil prvú diskusnú otázku o treste smrti, to vie každý –, že keď pokazíte úvod, zvyšok už nikoho nebude zaujímať.
Siahne predseda Snemovne po rovnakom útočnom pláne aj pri prezidentovi vo funkcii?
Pravdaže siahol.
"Pán prezident Duncan," spustil, "odkedy chránime teroristov?"
"Nechránime," odvetil som tak rýchlo, že som mu takmer skočil do reči, pretože takým otázkam nesmiete dožičiť kyslík. "A ani ich nikdy chrániť nebudeme. Určite nie, kým budem prezidentom."
"Ste si tým istý?"
Naozaj to povedal? Do tváre mi stúpla červeň. Neubehla ani minúta a už zaťal tesáky.
"Pán predseda Snemovne," odvetil som, "ak som niečo povedal, myslel som to vážne. Jedno si ujasnime hneď od začiatku. Nechránime teroristov."
Po tej pripomienke sa na chvíľu odmlčal. "Nuž, pán prezident, možno si potrebujeme ujasniť pojmy. Považujete Synov džihádu za teroristickú organizáciu?"
"Samozrejme." Poradcovia mi kládli na srdce, aby som nehovoril samozrejme, pretože ak sa nezvolí správny tón, môže to znieť naduto alebo opovržlivo.
"A ak sa nemýlim, táto skupina dostávala podporu z Ruska."
Prikývol som. "Rusko z času na čas podporovalo Synov džihádu. Ich podporu tejto a iným teroristickým organizáciám sme odsúdili."
"Synovia džihádu sa dopustili teroristických činov na troch rôznych kontinentoch. Je to správna informácia?"
"Áno, tak to je."
"Sú zodpovední za smrť tisícok ľudí?"
"Áno."
"Vrátane Američanov?"
"Áno."
"Majú na svedomí výbuch v bruselskom hoteli Bellwood Arms, pri ktorom zahynulo päťdesiatsedem ľudí vrátane delegácie poslancov kalifornského parlamentu? Prelomenie softvérovej ochrany systému riadenia leteckej dopravy v Gruzínsku, v dôsledku čoho havarovali tri lietadlá, pričom v jednom z nich sa nachádzal veľvyslanec Gruzínska v Spojených štátoch?"
"Áno," odvetil som. "Oba incidenty sa stali pred mojím nástupom do funkcie prezidenta, ale áno, Synovia džihádu sa prihlásili k zodpovednosti za obidva útoky..."
"Dobre, hovorme teda o čase od vášho nástupu do funkcie. Je pravda, že len pred niekoľkými mesiacmi Synovia džihádu prelomili softvérovú ochranu systému izraelskej armády a zverejnili informácie o izraelských agentoch v utajení a vojenských presunoch?"
"Áno," prikývol som, "je to tak."
Milan Buno, literárny publicista
Zoznamy ulíc podľa volebných okrskov
Stránky
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 1938
- 1939
- 1940
- 1941
- 1942
- 1943
- 1944
- 1945
- 1946
- …
- nasledujúca ›
- posledná »