Mestská časť Bratislava-Nové Mesto, Junácka 1, 832 91 Bratislava hľadá záujemcov na pracovnú pozíciu referent rozpočtu Miesto práce: Miestny úr...

Jesenné upratovanie už klope na dvere. Aj vy sa už tešíte, ako na jeseň upracete a zbavíte svoje domácnosti zbytočných vecí? Veľkoobjemové kontajne...

V stredu podvečer slávnostne otvorili v hoteli Holiday Inn v Bratislave 8. medzinárodný patofyziologický kongres. Potrvá do nedele 8. septembra. Ako odznelo na slávnostnom otvorení, kongres poskytne komplexný prehľad najnovších výskumov v oblasti patofyziológie vrátane metabolického syndrómu, hypertenzie, obezity, cukrovky, rakviny, aterosklerózy, neurosvalovej a kostrovej patológie, ale aj zápalov, v oblasti behaviorálnych a kognitívnych porúch či starnutia. Kongres slávnostne otvorila riaditeľka Centra experimentálnej medicíny, v. v. i., SAV Oľga Pecháňová. ...

V sobotu 1. septembra bolo Humenné dejiskom jednej z etáp 40. ročníka jubilejného Zrazu cykloturistov. Cyklistov privítal zástupca primátorky Andrej Semanco.

Na základe výsledkov rokovania ministerky MŠVVaŠ SR Martiny Lubyovej a predsedu SAV Pavla Šajgalíka za účasti podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho a predsedu výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomíra Petráka zo dňa 22. augusta 2018 Slovenská akadémia vied predložila MŠVVaŠ SR piateho septembra 2018 protokoly o majetku, právach a povinnostiach podľa ustanovenia § 21a ods. 7 zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied medzi SAV a verejnými výskumnými inštitúciami SAV. Foto: Marcel ...

BRATISLAVA 5. septembra 2018 – Odkladať svojim deťom by mal každý rodič. Sila peňazí je v čase a preto je dôležité začať čo najskôr. Ako povedal A. Einstein, „zložené úročenie je jedným z najväčších divov sveta.” Ak rodič využije silu peňazí v čase, vklady, ktoré vloží na účet svojho dieťaťa sa mu budú znásobovať.

Voľba formy sporenia je individuálna a závisí od viacerých faktorov, ako je dĺžka sporenia, jeho účel a predpokladaná cieľová suma. Kritériom je samozrejme aj prístup rodiča k riziku.

K možnostiam, ako sporiť dieťaťu na lepšiu budúcnosť sa vyjadril Ondrej Broska z TOWER Finance. “ Najdôležitejším faktorom pri sporení, bez ohľadu na jeho formu, je pravidelnosť – teda, aby sa sporenie stalo súčasťou nášho mesačného rozpočtu a nesporili sme len vtedy, keď nám na konci mesiaca zostanú voľné finančné prostriedky. Keďže peniaze odkladáme deťom na dlhšiu dobu, netreba sa báť investovať aj do dynamických fondov. Na dobu 12 rokov a viac je to bezpečná voľba, na kratšiu dobu by som volil menej dynamickú stratégiu.“

Pomerne často využívanou formou sporenia je sporenie na vkladnej knižke. Jeho nevýhodou je však nízke úročenie, ktoré je len okolo 0,5%, pričom priemerná inflácia je okolo 2%. Finanční odborníci neodporúčajú tiež sporenie do fondov cez poistné produkty, kde sa sporiteľ ukracuje o zisk. Kvôli nízkemu zhodnoteniu sa neodporúča ani sporenie na sporiacom účte.

Množstvo ľudí odkladá peniaze doma. Nevýhodou takto uložených peňazí je okrem toho, že sa nezhodnocujú aj to, že sa zväčša minú. Dieťa potrebuje nový bicykel alebo telefón a rodič na  jeho kúpu použije peniaze, ktoré pôvodne sporí dieťaťu na vysokú školu, či ľahší štart do života,” hovorí Ondrej Broska z TOWER Finance.

Stále obľúbenejším spôsobom je investovanie do podielových fondov. Dlhodobo zarábajú viac ako bankové vklady a náklady sú neporovnateľne nižšie ako pri investovaní cez poistenie. V konečnom dôsledku prinesú rodičovi a dieťaťu vyšší výnos.

Väčšina rodičov by určite potvrdila, že výdavky spojené s deťmi rastú spolu s ich vekom. Je veľký rozdiel, ak sporí rodič svojmu dieťaťu hneď od narodenia alebo začne neskôr.

„Ak by rodičia deťom odkladali iba prídavok na dieťa, ktorý dostáva každý rodič od úradu sociálnych vecí a rodiny, ktorý je v roku 2018 stanovený na 23,68 €, tieto peniaze by mohli investovať na vysokoškolské štúdium alebo na lepší štart do života po štúdiu. Vysokoškolské štúdium na Slovensku stojí v priemere 15 000 €. Je jednoduchšie sporiť 8 rokov každý mesiac 50 €, ako naraz nájsť 15 000 €. Rodič, ktorý začne o 10 rokov neskôr, musí svoju platbu takmer strojnásobiť. Kto sa pripravuje dlhšie obdobie, má väčšiu istotou, že deťom zabezpečí to, čo budú potrebovať, “ dodáva Ondrej Broska z TOWER Finance.

Príprava na vysokoškolské štúdium (19 rokov)
Príprava na štart do života (24 rokov)

Suma na konci
10 600 €
16 400 €

Investovaná suma
5 400 €
6 800 €

čistý výnos
5 200 €
9 600 €

 

*kalkulované pri výnose 6,5% p.a.

The post Aj chudobným rodičom sa môže narodiť bohaté dieťa, ak ho nebudú učiť svojim zvykom appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 5. septembra 2018 – Severské krimi Čo je ľudské je tretí diel série Singsaker a Stoneová.
Jørgen Brekke vytvoril mimoriadne silnú dvojicu vyšetrovateľov. „Brekkeho schopnosť vybudovať príbeh a okoreniť ho ďalšími prvkami, aby všetko zapadlo do jedného celku, nadchne každého čitateľa. Detektívny autor, na ktorého nezabudnete,“ napísal o ňom Trønder-Avisa.

Policajného inšpektora Singsakera nedávno opustila manželka Felicia. Teraz sa však rozhodne vrátiť k nemu, ale akoby jej v tom chcelo zabrániť počasie. Lietadla nelietajú, vlaky nejazdia a tak si Felicia musí požičať auto. Vyráža na sever, no po ceste zmizne v snehovej búrke…

Na ostrove Hitra vybuchol starý dom. Reťaz udalostí a náhod sem privádza aj inšpektora Singsakera, ktorý pátra po svojej nezvestnej manželke. Niekoľko hodín po explózii sa ocitá vo vyhorenom dome, vedľa neho leží mŕtvy muž a on mieri brokovnicou na ženu sediacu na pohovke. Odvtedy, ako zmizla Felicia, sa toho stalo očividne veľa.

Ľahkovážny študent, čo sa rád zabáva, chladnokrvný policajt, žena na úteku a chlap, ktorý vie, ako z ľudí vymlátiť peniaze − všetci hrajú v tomto zamotanom príbehu dôležitú rolu. V príbehu, v ktorom uviazol aj Odd Singsaker a Felicia Stoneová.
Čo je ľudské je príbeh o zločinoch a zločincoch, o vášni a ľahostajnosti a o štyroch osobnostných typoch. O veciach, ktoré nás robia takými, akými sme.

Viac mrazivých príbehov z drsného severu na
www.severskekrimi.sk.

Jørgen Brekke je nórsky spisovateľ, autor detektívnej série s inšpektorom Singsakerom. Prednášal o vzdelávaní, neskôr pracoval ako novinár na voľnej nohe. Za svoj debut V ľudskej koži získal cenu Norlis za najlepší debut roka, ako aj cenu Nová krv za najlepší kriminálny debut. Po prvej knihe série nasledovala druhá s názvom Uspávanka a teraz je tu tretí diel Čo je ľudské.
Je autorom piatich detektívnych románov, v ktorých sa súčasnosť prelína s dávnejšou minulosťou.

Začítajte sa do novinky Čo je ľudské:

„To veru nie je žiadna detektívka,“ ozvalo sa z obhorenej pohovky. „To bol predsa triler. Čo ja viem… či nie? Trilery nemusím. Detektívky mám rada. Srší z nich taký zádumčivý pokoj. Ale toto bolo príliš trilerové. Čo poviete?“
Zvyšok miestnosti načisto zničil výbuch. Rozbil sklo na oknách. Od mora vanul vlhký a slaný vietor, všade bolo cítiť spáleninu. Mierila pištoľou na inšpektora Singsakera a neprítomne sa usmievala. Akoby nič z toho, čo sa stalo, nebolo skutočné.
„Mne sa to videlo ako detektívka,“ odpovedal Singsaker.
Pištoľ sprvu nemierila priamo naňho, len jeho smerom. Na podlahe medzi nimi ležala brokovnica a ľudské telo. Singsaker uvažoval, ako je možné, že sa dokáže takto odosobniť. Hovoriť o tom, čo sa stalo, ako o jednotlivých scénach v akomsi filme.
„Viem, že máte chuť zastreliť ma, ale aj to, že ako policajt trváte na istých zásadách, ktoré neporušíte. Zjednoduším vám to: zodvihnite tú brokovnicu!“
Singsaker stál a ani sa nepohol. Takmer dovidel do ústia pištole, ktorá bola šesť, sedem metrov od neho.
„Zodvihni tú brokovnicu, inak ťa zastrelím.“ Hlas sa jej nechvel. Bol plochý a bezvýrazný.
Singsaker spravil dva kroky dozadu, ešte stále nevedel, čo spraviť. Stál obkročmo nad brokovnicou. Srdce mu búchalo…
Dva týždne po tom, ako sa to stalo…
Odd Singsaker zavrel oči, aby si to dokázal lepšie vyvolať z pamäti. Teraz ich otvoril. Zdalo sa mu, akoby sa čas odvtedy, ako stál v tom dome s brokovnicou pri nohách, zastavil. Sedel vo výsluchovej miestnosti s Kurtom Melhusom, vyšetrovateľom z úradu inšpekčnej služby. Vypytoval sa ho na to, čo sa stalo.
„Čo si cítil, keď si tam stál? Mohol by si mi to opísať?“ spýtal sa Melhus a pozrel sa naňho pátravým pohľadom.
„Neviem, čo som cítil,“ odpovedal popravde Singsaker.
„Bola to nenávisť?“
„Ak mám byť úprimný, neviem. Nenávisť je pre mňa príliš abstraktný pojem.“
„Nikdy si k nikomu necítil nenávisť?“
„Neviem.“
„A čo láska? Počas tohto výsluchu sme sa rozprávali aj o láske, o tvojom vzťahu s Feliciou Stoneovou.“
„Áno,“ povedal Singsaker a z tesnej miestnosti sa mu klaustrofobicky zatočila hlava.
„Nenávisť je protikladom lásky, či nie?“ Zdalo sa, že Melhusa táto téma naozaj zaujala.
„Nič nie je protikladom lásky. Keď miluješ, neexistuje k tomu protiklad. No… možno smútok,“ pripustil Singsaker a uprel pohľad do stola.
„Skutočne si to myslíš? Nuž, hovorí sa, že láska nepozná protivníka,“ povedal Melhus.
„Neviem, či existuje nenávisť. Ale nechajme to tak. Asi som bol nahnevaný, zúril som.“
„A tak si zodvihol tú brokovnicu?“
„Áno, zodvihol som ju a namieril som,“ povedal Singsaker.
„A potom, čo sa stalo potom?“
„Potom som povedal: Vieš, že ťa nikdy nezabijem. Nie predtým, ako mi povieš, kde je Felicia a čo si s ňou spravila.“

1.časť
Hlien

Zima plní telo hlienom.
Hippokrates

Deň predtým, ako sa to stalo…
Dobre sa na toho chlapca pozri. Koľko má rokov? Jedenásť? Trinásť? Taký mätúci vek.
Keď spí, tvár má ešte stále ako malé dieťa. Je v obchode, v zadnej miestnosti. Hlavu má položenú na písacom stole, po líci mu stiekla slina a zanechala na ňom vlhkú slimačiu stopu. Na obrazovke bliká videohra, pri ktorej zaspal. Zrejme sa mu zunovala. Možno dúfal, že sa mu bude snívať čosi zábavnejšie. Nevieš, čo sa mu odohráva v hlave. Z času na čas sa strhne ako spiaci pes. Má jemné čierne vlasy, leží na nejakej knihe. Je to zriedkavé španielske vydanie Dona Quijota a iných diel od Pierra Menarda. Slina zanechala na obálke fľak, vyzerá ako myšlienka, otázka, ktorá sa vpíja do papiera. Čo na to povie jeho otec?
V kuchyni sa poobzeral, či niekde neuvidí nejaký pohár, ale skrinky boli úplne prázdne. Len prach a mastné fľaky. Vodovodná batéria sa najprv zachrípnuto rozštekala, nechal odtiecť hrdzavú vodu a čakal, kým sa prečistí. Potom sa sklonil a napil sa. Keď uhasil smäd, odpľul si do výlevky a sledoval, ako hlieny obmýva prúd vody. Znovu otvoril skrinku. Niečo si tam predtým všimol.
Na spodnej poličke ležala anglická detská kniha Charlie the Choo-Choo. Nechali ju tu ľudia, ktorí tu bývali. Vybral ju a oprášil gumenými rukavicami. Keď v nej zalistoval, objavil starú vyblednutú fotku, ktorú ktosi používal ako záložku. Bolo na nej dievčatko s vrkôčikmi. Stálo v obývačke a nebojácne sa usmievalo. Fotograf však nezaostril naň, ale na kreslo za ním, na ktorom bol prevrhnutý pohár s vínom. Pokrčil dievčatko a vopchal si ho do vrecka.
V obývačke prekročil brokovnicu a zamieril k ďalekohľadu na parapete, bol to Zeiss Victory Diascope 85 T FL. Model z roku 2011.
Stále mal na rukách natiahnuté gumené rukavice a prihladil si vlasy. Naposledy sa pozrel na obchod na rohu dole na ulici, do cestovnej tašky vložil brokovnicu s odpílenou hlavňou, ďalekohľad a skladaciu trojnožku a zanechal byt rovnako prázdny, ako bol, keď doň vošiel.
Snežilo a fúkal silný vietor. Metelica, ktorá sa prehnala mestom začiatkom týždňa, sa vrátila, ale vraveli, že nebude dlho trvať. Keď prešiel cez ulicu, zastal pred dvermi obchodu a otriasol zo seba sneh, ktorý mu napadal na plecia a kapucňu. Tá bunda nebola dobrá kúpa. Na jeseň si ju obliekol na túru a načisto mu premokla.
Na okienku z vnútornej strany dverí visela fľakatá lepenková tabuľka. Zatvorené, bolo na nej napísané písmom schyľujúcim sa nabok.
Vošiel dnu.
Majiteľ obchodu Isaac Casaubon sa naňho ospalo zahľadel.
Položil cestovnú tašku na zem.
„Nevideli ste oznam?“
„Videl. To sa mi hodí.“
„Neviem, či sme sa pochopili. Dnes zákazníkov neprijímam.“
„Chápem. Ja nie som zákazník.“ Otočil sa, dal si dole kapucňu a zamkol. „Teraz už žiadni zákazníci neprídu,“ povedal, zodvihol tašku a zamieril k pokladnici.
„Kto ste?“ Muž už nevyzeral ospalo.
Naklonil sa ponad pult. Casaubon sedel na vysokej stoličke. Ich dych neviditeľne splýval v priestore medzi nimi.
„Poďte, pozrieme sa z okna von,“ povedal a položil mu ruku na plece.
Casaubon vstal a schúlil sa, akoby mal na ramenách závažie.
„Čo chcete?“
„Len poďte.“
Váhavo ho poslúchol.
„To je teda počasie,“ povedal. „Takmer nedovidíme na činžiaky na druhej strane ulice.“
„Čo odo mňa, kurva, chcete?“ zažmurkal Casaubon nervózne.
„Viete, kto býva v rohovom byte na treťom poschodí?“
„Ako to mám vedieť? Koho to zaujíma?“
„Nikoho…“

Milan Buno, literárny publicista

The post Severské krimi Čo je ľudské appeared first on PR servis.

Levica z Mogadoru je príbeh o nezlomnej vôli bojovať za svoju lásku a rodinu. Je to rodinná sága o dvoch generáciách silných žien a temnom rodinnom tajomstve. Fascinujúce čítanie, ktoré nebudete vedieť odložiť. Vtiahne vás voňavý Orient, lákavá exotika, vzrušujúce a dobrodružné situácie. Ak privriete oči, doslova uvidíte Mogador, jeho chute, zvuky a vône. Autorka ho dokázala úžasne vystihnúť.

BRATISLAVA 5. septembra 2018 – Levica z Mogadoru je príbeh o nezlomnej vôli bojovať za svoju lásku a rodinu. Je to rodinná sága o dvoch generáciách silných žien a temnom rodinnom tajomstve. Fascinujúce čítanie, ktoré nebudete vedieť odložiť. Vtiahne vás voňavý Orient, lákavá exotika, vzrušujúce a dobrodružné situácie. Ak privriete oči, doslova uvidíte Mogador, jeho chute, zvuky a vône. Autorka ho dokázala úžasne vystihnúť.

Mladá Angličanka Sibylla Spencerová má podrezaný jazyk, čím už odohnala nejedného nápadníka. Lenže nevydatá žena v prvej polovici 19. storočia je na spoločenskom rebríčku na rovnakej priečke ako dieťa, a tak šikovná a sčítaná Sibylla prijme žiadosť o ruku od Benjamina Hopkinsa. Ten pracuje v lodiarskej spoločnosti jej otca, no k Sibylle ho neťahá len láska, má aj bočné úmysly.

Maroko, 1836
Manželia krátko po svadbe odchádzajú do Maroka, aby rozšírili otcovo obchodné impérium. Sibyllu fascinuje exotická kultúra – rušné bazáre plné vzrušujúcich vôní i úmorná horúčava púšte. Maroko sa rýchlo stane jej domovom, no Benjamin v Afrike trpí. Zapletie sa do nekalých kšeftov, čím ťahá na dno aj svoju manželku. Sibylla tak musí dokázať svoju silu a statočnosť, čo v časoch a v krajine, ktorá nepraje ženám, nie je vôbec jednoduché.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:

Autorka novinky Levica z Mogadoru Julia Drostenová je pseudonym autorskej dvojice Horsta a Julie Drostenovcov, ktorí žijú v okolí Münsteru. Písanie kníh je zároveň ich veľkou záľubou, veľmi si však užívajú aj prípravné práce – mnohé činnosti a situácie, o ktorých píšu, si chcú vyskúšať na vlastnej koži.
Pri písaní románov už absolvovali let dvojplošníkom, včelársky kurz, cestovali do Egypta po stopách faraónov či navštívili sloniu farmu na Srí Lanke.

Začítajte sa do novinky Levica z Mogadoru:

Niet osudu bez Alahovho dovolenia. Ak veríš v Alaha, povedie ťa srdce. Lebo Alah vie všetko. (Korán)

Modrá perla Atlantiku
1835 – 1840

Prvá kapitola
Londýn
Jún 1835

„Nevideli ste môjho otca?“
Pätnástim zamestnancom v kontoári lodiarskej spoločnosti Spencer & syn od prekvapenia skoro zabehlo.
Vo dverách stála Sibylla Spencerová. Lapala dych, na hruď si pritískala bielu obálku, pohľadom blúdila z jedného na druhého. Dvadsaťtriročná majiteľova dcéra zvyčajne prichádzala do lodiarskej spoločnosti iba raz za rok – aby spoločne s macochou rozdali zamestnancom vianočné darčeky.
Lenže teraz nie sú Vianoce, je jún. Ak sa Sibylla takto nečakane, celá rozrušená a očividne sama, zjavila v drsnom mužskom svete londýnskeho prístavu, neveští to nič dobré. Vedúci účtovníkov pán Donovan váhavo vykročil spoza písacieho pultu.
„Váš pán otec šiel do Ledgerhouse na zhromaždenie West India Dock Company, slečna Spencerová. Vráti sa najneskôr o polhodinku. Ráčite naňho počkať? Peter,“ kývol na jedného z pisárskych učňov, „prines slečne Spencerovej stoličku.“
Sibylla netrpezlivo pokrútila hlavou, no vtom sa od iného pultu pod oknom ktosi ozval. „Zdá sa, že je to naliehavé. Ak dovolíte, slečna Spencerová, zavediem vás tam. Aj tak som sa chystal do dokov.“ Vysoký mladý muž s nápadným uzlom na hodvábnej kravate, v modernej priliehavej veste, vo vyleštených topánkach si z pultu vzal koženú mapu, podišiel k Sibylle, uklonil sa. Pri jeho výške to vyzeralo, ako keď sa zavrie vreckový nožík.
„Benjamin Hopkins,“ predstavil sa sonórnym, trocha arogantným tónom. „S vaším dovolením vedúci nákupu vášho cteného pána otca.“
Účtovníkovi sa uľavilo, že sa môže vrátiť za pult. Za Benjaminovým chrbtom sa ozvalo nespokojné mrmlanie. Pohľady kolegov ho pichali ako špendlíky. Hopkins mal sotva dvadsaťosem, no už sa vypracoval na pravú ruku lodiara a kupca Richarda Spencera. Kolegovia ho neznášali. Keď niekto urobil chybu, Hokpins nikdy nezabudol poreferovať o tom šéfovi. Škrobené spôsoby a afektované vystupovanie mu istotne pripadali vznešené, no ostatným bol len na smiech.
Benjamina pod vysokým bielym golierom obliala horúčava, no nie zato, že by si robil ťažkú hlavu z nevraživých kolegov. Pod skúmavým pohľadom Sibylliných azúrových očí mal čo robiť, aby nesklopil zrak. Dlho si ho mlčky premeriavala, a keď sa už zľakol, že ide odmietnuť, prikývla: „Dobre, pán Hopkins.“
Vydýchol si, pocítil úľavu, ba triumf. „Potom už len dúfam, že ctenému pánu otcovi nenesiete zlé správy,“ pohľadom zablúdil na obálku v jej ruke.
„Do toho vás nič, pán Hopkins.“ Sibylla sa zvrtla, rozbehla sa dolu schodmi. Benjamin schmatol kabát z vešiaka pri dverách, rýchlo si ho navliekol, keď sa za jeho chrbtom tlmene, no jasne a zreteľne ozvalo: „Len sa pozrite na toho pätolizača. Už lezie pod sukňu šéfovej dcére.“
„Kde ste toľko, pán Hopkins? Ponáhľam sa!“ zvolala Sibylla z prízemia. Nereagoval na urážku a so vztýčenou hlavou vyšiel von.
Sibylla už sedela na kozlíku elegantného dvojkolesového koča. V jednej ruke držala opraty, druhou ukázala na miesto vedľa seba. „Tak poďme, pán Hopkins! Alebo sa azda necítite dobre, keď drží žena v rukách opraty?“
„Bože môj!“ vyliezol na kozlík. „Naopak, je to pre mňa veľká česť!“
„Nepreháňajte, pán Hopkins!“ Tľoskla na hnedú kobylku a prudko pritiahla opraty. Hopkins stratil rovnováhu, zvalil sa na operadlo. Sibylla sa pohŕdavo uškrnula. Benjamin si povedal, že sa nedá vystrašiť.
Už pár rokov pri rozdávaní vianočných darčekov sleduje, ako sa zo žabky s plochým hrudníkom stáva príťažlivá mladá žena. Zo začiatku mala na každý prst niekoľko nápadníkov, no tvrdohlavosťou a ostrým jazykom postupne všetkých odohnala. Keď sa rozchýrilo, že chce mužov ovládať, mnohých to vyľakalo. Benjamin to považoval za svoju výhodu. Medzi zamestnancami lodiarskej spoločnosti sa totiž klebetilo, že Richard Spencer sa začína obávať, aby mu dcéra neostala na ocot. Čím väčšie budú jeho obavy, tým menej mu bude prekážať taký zať ako Benjamin, ktorý nemá ani vznešený pôvod, ani veľký majetok.
„Na aké zhromaždenie to šiel otec?“ spýtala sa Sibylla. Vozík sa predieral pomedzi káry s nákladom, prístavných robotníkov, námorníkov, prístavných agentov, remeselníkov a zamestnancov priľahlých kontoárov.
„Taká rozkošná mladá dáma sa určite nezaujíma o suchopárne obchodné rokovania,“ odvetil Benjamin a šarmantne sa usmial. U inej ženy by jeho odpoveď možno mala úspech, no od Sibylly si vyslúžil iba rozhorčený pohľad. „Myslíte, že by som sa spytovala, keby ma to nezaujímalo?“
Benjamin sa opäť usmial, no už rozpačito. „Nuž, ide o obchody s Maghrebom, teda s krajinami severnej a západnej Afriky,“ povedal. „Váš pán otec ako prezident West India Dock Company dostal list od generálneho konzula britskej vlády v Maroku. Sultán pozýva do krajiny kupcov z Európy. Má prázdnu kasu – vyčerpali ho dlhé boje proti neposlušným berberským šejkom. Židia mu rozprúdili vnútorný obchod, my Európania máme zabezpečiť vývoz tovaru do zámoria.“
„A nie je to tam pre nás nebezpečné? Pri brehoch vraj pôsobia piráti, ktorí berú kresťanských zajatcov a predávajú ich do otroctva,“ zamyslene poznamenala Sibylla.
„Vidím, že sa vyznáte, slečna Spencerová, klobúk dolu,“ prekvapene odvetil Benjamin.
„Veľa čítam, najmä o cudzích krajinách, ktoré zrejme na vlastné oči nikdy neuvidím,“ vysvetlila. „Čítanie je jedna z mála zaujímavých činností, ktorými si vypĺňam voľný čas.“
Prikývol, hoci tomu nerozumel. Prečo žene z hornej vrstvy nestačí, že vedie bezstarostný život, na čajoch a večierkoch sa predvádza v najnovších modeloch, sem-tam klebetí?
„Našťastie pirátska hrozba na pobreží Maghrebu sa skončila,“ odvetil. „Európske vlády si kúpili tamojšie kniežatá, ale svoje urobilo aj naše námorníctvo. Neverili by ste, aký účinok môže mať pohľad na vojenské lode vyzbrojené delami. Ak sultán Abd ar-Rahmán naozaj dá Európanom voľnú ruku, čakajú tam na nás nesmierne lukratívne obchody.“
„A členovia dokárskej spoločnosti sa teraz radia, či poslať obchodníkov do Maroka?“
„Áno, v hre je Tanger na pobreží Stredozemného mora a Mogador na brehu Atlantiku. Ale pochybujem, že sa nájde dosť ľudí, ktorí by mali záujem pôsobiť v necivilizovanej arabskej krajne.“
„Mogador,“ zamrmlala Sibylla. „Znie to tajomne.“
Benjamin si ju ukradomky premeriaval. Bola štíhla, na jeho vkus azda trocha privysoká, na kozlíku sedela vzpriamene. Strieška bola sklopená, vietor sa jej pohrával s farebnými stužkami na slamenom klobúku a vydúval žabó na letných šatách pod svetlým plášťom. Spod klobúka jej neposlušne vytŕčali plavé vlasy, z profilu videl jej dlhé riasy a úzky nos. K tomu jemná bledá pleť a ľahký rumenec na lícach, no vyzerala ako pravá „anglická ruža“ – ako žena, čo patrí do prepychového domu alebo na elegantný ples, a nie do rušného, špinavého londýnskeho prístavu.
„Tak ako, pán Hopkins? Dôkladne ste si ma poobzerali, aký rozsudok vynesiete? Dívate sa na mňa ako obchodník, čo skúma sudy s rumom alebo vrecia s kávou? Alebo vo mne vidíte ženu, ktorá pôsobí ako pekne zabalený, no úplne zbytočný darček?“ Ironicky sa spýtala a pozorne sa naňho zadívala.
„Prepáčte!“ zajachtal. „Ale ak dovolíte, ani vo sne by mi nezišlo na um prirovnávať vás k sudu s rumom ani k vrecu s kávou. To by bola urážka vašej krásy, ale aj vášho vzácneho charakteru, o ktorom sa opätovne presviedčam.“
„Vy ste ale lichotník, pán Hopkins!“ pokrútila hlavou.
Benjaminovi pomaly dochádzalo, čo mali na mysli muži, keď hovorili, že slečna Spencerová má podrezaný jazyk. Ďalšie lichôtky si radšej odpustí. „Teraz musíte odbočiť doľava a potom stále rovno popri tom múre.“
Sibylla vyšla z príjazdovej cesty od sídla lodiarskej spoločnosti na úzku cestičku vedúcu rovnobežne s kanálom spájajúcim Temžu so západoindickými dokmi.
„Božemôj!“ ohromene zvolala, keď míňali halu, z ktorej sa šíril hluk parných strojov. „Veď tu je skoro taký ruch ako na Oxford Street počas najväčšej nákupnej špičky!“
„Každý sa chce zbaviť tovaru – obchodníci v meste i lode. S tým rozdielom, že tu je množstvo tovaru neporovnateľne väčšie,“ dodal Benjamin.
Oči sa jej zaleskli. „Teraz už chápem, prečo otec vravieva, že srdcom Londýna je prístav.“
Husto za sebou tu kotvili veľké, stabilné troj- a štvorsťažníky, takzvané westindiamany, ktoré zabezpečovali prepravu tovaru medzi Starým svetom a východným pobrežím Ameriky. Doky sa rozkladali na polostrove Isle of Dogs, ktorý z troch strán obmývala široká slučka Temže. Postavili ich pred vyše tridsiatimi rokmi a svojho času to bolo jediné zariadenie londýnskeho prístavu nachádzajúce sa mimo toku rieky. Dva obrovské bazény s kapacitou asi šesťsto lodí boli s riekou prepojené dômyselným systémom kanálov.
„Tu na východnom konci je vjazd a výjazd,“ ukazoval Benjamin Sibylle. „Loď najprv vojde do dovozného doku, kde vyložia náklad. Odtiaľ pokračuje do vývozného doku, kde ju znova naložia, a po ďalšom kanáli napokon opäť vypláva do šíreho sveta.“
„A vďaka týmto lodiam môžu mať ľudia v celom Anglicku kávu, čaj alebo cukor z Karibskej oblasti. Fascinujúce!“ poznamenala Sibylla.
Benjamin náhlivo prikývol. Oveľa väčšmi ho však zaujímalo, čo sa píše v tom liste, ktorý chce slečna Spencerová odovzdať otcovi. „To musí byť nesmierne súrna záležitosť, keď sa taká bezúhonná mladá dáma odváži vkročiť do tejto džungle,“ opáčil a usiloval sa, aby to vyznelo starostlivo.
„Vyjadrili ste sa veľmi vznešene, no nezdá sa vám, že ste príliš zvedavý?“ odsekla ironicky.
Rozladene sa zadíval na škriekajúce čajky – práve sa bili o smradľavú zdochnutú rybu. Nezbadal Sibyllin pobavený pohľad. Sedel na kozlíku mĺkvy, trocha urazený, na prsia si pritískal koženú mapu. Ako sa jej všemožne usiluje zaimponovať! Premeriavala si jeho úzku, jemnú tvár. Mihalnice i obočie mal svetlé, oči vodovo modré, úzke pery a výrazný, pomerne dlhý nos. Hladko oholené líca, vzorne upravené kotlety, zastrihnuté vlasy, rafinovaný uzol na kravate a vyleštené topánky prezrádzali márnomyseľnosť a túžbu po luxuse.
Všetci doterajší nápadníci sa k nej správali ako k hlúpemu malému decku. Rozdávali rady, o ktoré ich neprosila, a keď zistili, že má vlastný názor a aj ho presadzuje, podráždene cúvli. Jeden sa ju dokonca pokúsil obťažovať, dala mu facku. Neskôr o nej rozšíril, že Sibylla Spencerová chce mužov ovládať.
Mala šestnásť, keď skončila dievčenskú Školu lady Eleanor Hollesovej, a všetci očakávali, že sa vydá, založí si rodinu. Nikoho nezaujímalo, že má iné túžby, že chce využiť všetky fascinujúce možnosti, ktoré jej život ponúka, na vlastné oči vidieť čo najviac zázračných končín sveta. Nemala najmenšiu chuť hneď sa vydať. Lenže odvtedy prešlo niekoľko rokov a teraz má dvadsaťtri. Skoro všetky priateľky už majú vlastnú domácnosť. Iba ona býva u rodičov a musí počúvať viac zákazov a príkazov ako jej šestnásťročný nevlastný brat Oscar. Pochopila, že nevydatá žena je na spoločenskom rebríčku na rovnakej priečke ako malé decko. Nikoho nezaujíma, čo má v hlave. Čo ak je vydaj predsa len jediná možnosť, ako získať kúsok slobody?
Pri východnej vstupnej bráne zamierila s kočom k dokom a za vysokým protipožiarnym múrom, ktorý obopínal celý areál, zabočila k hlavnej budove na západnej strane.

Milan Buno, literárny publicista

The post Stiahne ku dnu aj svoju manželku? appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 5. septembra 2018 – 29. septembra premení multižánrový festival Biela noc ulice Bratislavy na magickú nočnú prechádzku súčasným umením. Aktuálny ročník prinesie kombináciu kvalitného domáceho umenia ako aj známe diela zahraničných hviezd z Japonska, Francúzska, Anglicka, Nemecka, Rakúska či Poľska. Zameriava sa na tému abstrakcie a priestorové diela, ktoré vás obklopia.

Svetelný dážď tvorený z tisícov priestorových guličiek

Biela noc bude bohatá na abstraktné tvary a priestorové inštalácie, do ktorých sa návštevník doslova ponorí, ktoré ho obklopia a vytvoria tak nové prostredie. „Osobne sa veľmi teším, že tento rok privítame  prestížne medzinárodné zoskupenie Squidsoup, ktoré pomocou 5000 špeciálne ovládaných guličiek vytvoria svetelný dážď v historickom  nádvorí Starej radnice. Kombinácia pestrofarebných svetielok a pôsobivej autorskej hudby vás prenesie do iného sveta trojdimenzionálnej sci-fi reality”, hovorí riaditeľka festivalu, Zuzana Pacáková. S úplne iným pohľadom na abstrakciu sa pohrá audiovizuálna site-specific inštalácia Oliviera Ratsiho, ktorý pre festival a jedinečný  priestor Skladu č.7 vytvoril dva priestorové objekty. Tie vás vtiahnu do hypnotickej projekcie.

Maľovanie vodou

River Park ožije vďaka pozoruhodnej interaktívej stene Water Light Graffiti od francúzskeho umelca Antonina Fourneau. Návštevníci si na nej budú môcť vyskúšať umelcom špeciálne vyvinutú technológiu maľovania vodou, ktorá spúšťa svetelné body. Ide o divácky veľmi obľúbené dielo, ktoré do dnešného dňa mohlo vidieť už státisíce divákov po celom svete. „Použitie vody, ktorá nemá ani tvar ani farbu na kresbu svetlom, je magickým zážitkom, bez ohľadu na vek či umelecké cítenie verejnosti. Táto možnosť sa v konečnom dôsledku stáva novým druhom interakcie s mestskou architektúrou. Tým, že sa kombinuje prírodný prvok s technológiou, jej používateľ sa môže vyhrať napríklad s počasím alebo s rýchlosťou vyparovania“, priblížil svoje dielo Antonin Fourneau.

Pestrofarebné telá vsunuté do architektúry či čiernobiela preliezka nielen pre deti

Staň sa turistom vo svojom meste! Prestížny rakúsky choreograf Willi Dorner v Bratislave premiérovo predstaví svoju fyzickú prechádzku architektúrou, špeciálne vytvorenú pre novovzniknutú štvrť Eurovea City. Pohybujúci sa sprievod, vytvorený zo skupiny lokálnych tanečníkov, akrobatov, breakdancerov či horolezcov, umožní divákom vnímať rovnaký priestor v novom svetle, úplne inak.

Medzi ďalšie highlighty bude patriť interaktívny objekt japonského umelca Yasuhiro Chida ktorý donesie kúsok japonskej zenovej atmosféry.  Malých aj veľkých nadchne možnosť kresliť po stenách  bratislavskej Kunsthalle pomocou nadrozmernej, héliom naplnenej lopty z dielne Kariny Smigla-Bobinsky. Divácky obľúbené interaktívne diela reprezentuje aj významné rakúske zoskupenie architektov Numen/For Use, ktorí v Zuckermandeli vytvoria imerzívnu plávajúcu krajinu. Po vstupe dovnútra sa návštevník ocitne v čiernobielom svete z pružnej pavučiny, ktorý môže fyzicky preskúmať, alebo len tak pobudnúť ako v monumentálnej hojdacej sieti v srdci mesta.

Slovenské diela vytvorené špeciálne pre Bielu noc

Tento rok je obzvlášť bohatý na slovenské premiéry diel vytvorených špeciálne pre Bielu noc. Boris Vitázek a Zuzana Sabová oživia fasádu národného divadla trojrozmernými postavami, ktoré akoby vystupovali z budovy. Ilona Németh s Jarom Vargom prinesú lietajúci odkaz na oblohe. Lousy Auber vás naučí správne dýchať, monumentálny autoportrét Viktora Freša zaplní historický priestor Moyzesovej siene, hlavné námestie sa premení na oceán, historické hradby ožijú vďaka Kolenčíkovi a Kocourkovej. Kreatívci z BN Label premenia prechádzku Starým mostom na nevšedný zážitok plný farieb, ako odkaz na ľudskú rozmanitosť. Po prvýkrát v histórii budú môcť návštevníci manuálne ovládať ikonickú stavbu UFA na Moste SNP, prostredníctvom na mieru vyrobeného ovládača rozpohybujú svetelnú Medúzu nad Dunajom a pošlú tak všetkým jasný signál, že dnes sa v hlavnom meste nespí!

Vodná trasa bez áut – rozsiahla dopravná uzávierka

Tento rok si návštevníci vychutnajú nočnú prechádzku mestom na dvoch festivalových trasách – s názvom „vodná a historická”. Práve vodná trasa návštevníkom prinesie po prvýkrát zážitok z nočnej prechádzky bez áut, vďaka rozsiahlej dopravnej uzávierke od River Parku po Euroveu. „Veľmi sa teším, že sa nám tento rok podarilo predĺžiť pešiu zónu a spoločne tak zažime naše mesto z inej perspektívy. Pôjde o doposiaľ najrozsiahlejšiu uzávierku nábrežia v histórii mesta, takže autá nechajte určite doma”, hovorí Zuzana Pacáková.  Nábrežie Dunaja sa tak prirodzene prepojí s pešou trasou v historickom centre, tá bude už tradične viesť cez historické centrum Bratislavy až k budove VÚB banky, ktorá ponúkne obľúbený výhľad na festivalové mesto ako aj pôsobivú svetelnú inštaláciu na streche.

Tento ročník sa zameral aj na zlepšenie komfortu návštevníkov a plynulosti priebehu festivalu, pre umocnenie zážitku z nočnej prechádzky mestom. Okrem uzavretia dopravy bude zriadená aj špeciálna „control room” v spolupráci s expertom na organizovanie davu, Martinom Královičom, vďaka ktorej budeme detailne monitorovať jednotlivé festivalové zóny, samotné diela ako aj dopravnú situáciu. Bude posilnená mestská polícia ako aj mestská hromadná doprava. O časových horizontoch, ktoré vznikajú pri čakaní na jednotlivé umelecké diela ako aj celkovej organizácii počas festivalu budú návštevníkov informovať push notifikácie, postačí stiahnuť si, alebo aktualizovať mobilnú aplikáciu Biela noc.

Niektoré diela budú sprístupnené už v piatok a možné ich bude vidieť až do nedele. Pôjde hlavne o diela, pri ktorých je limitovaný počet vstupov a tým pádom sme sa rozhodli dopriať návštevníkom dlhší čas na to, aby tieto diela mohli navštíviť (viac info na www.bielanoc.sk).

Časť programu bude naďalej prístupná len s plateným BN passom v sume 8 eur, ktorý umožní vstup na interiérové a priestorovo uzavreté inštalácie. Dôchodcovia, deti do 15 rokov a ZŤP majú vstup bezplatný.

S lepšou orientáciou v programe  opäť pomôže dvojjazyčná mobilná aplikácia s mapou, navigáciou, popismi diel, notifikáciami a užívateľským manuálom, na ktorej vývoji sa podieľala VÚB banka. Bližšie organizačné informácie, vrátane posilnenia MHD počas festivalu, budú včas zverejnené na www.bielanoc.sk.

Okrem Bratislavy sa festival 6.októbra už po deviaty krát uskutoční aj Košiciach.

Zobraziť fotogalériu k článku:
Biela noc v Bratislave prinesie svetelný dážď, interaktívne Ufo, telá vsunuté do architektúry a vodnú trasu bez áut.

The post Biela noc v Bratislave prinesie svetelný dážď, interaktívne Ufo, telá vsunuté do architektúry a vodnú trasu bez áut. appeared first on PR servis.

Pracovníci z Centra pre výskum kvantovej informácie na Fyzikálnom ústave SAV v rámci Európskej noci výskumníkov pripravili dešifrovaciu hru, ktorá v každom hráčovi objaví skrytého výskumníka. Prostredníctvom tejto hry (nazvanej D3$IFRU7) sa ocitnete v úlohe tak trochu zabudnutého prieskumníka na neznámom vesmírnom telese. Budete musieť prísť nielen na to, čo vlastne skúmať a ako, ale to aj spraviť. Skrátka – nájsť správne odpovede na správne položené otázky. Pozor! Hra má prvky vedeckého výskumu.  Hra ...