Srdečne Vás pozývame dňa 22. októbra 2017 od 10:00 h. do malej športovej haly v Starej Ľubovni na Vďakyvzdanie za dary zeme. Pripravený je bohatý sprievodný program. Vstup je zdarma.

Srdečne Vás pozývame dňa 22. októbra 2017 na jesenný deň otvorených dverí do kúpeľov Červený Kláštor Smerdžonka pri príležitosti Svetového dňa psoriázy. Pripravený je bohatý sprievodný program.

Salaš u Franka ponúka pracovné miesta preč časníkov, servírky, kuchárov, kuchárky a pomocné pracovné sily.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako sprostredkovateľský orgán pre operačný program Ľudské zdroje doručil Mestu Stará Ľubovňa dňa 25.09.2017 „Rozhodnutie o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok“ pre projekt s názvom „Zriadenie miestnej občianskej poriadkovej služby v Starej Ľubovni (MOPS)“, kód žiadosti NFP312050J597. Nenávratný finančný príspevok bol schválený vo výške 191 530,26 €, pričom celkové náklady na projekt sú schválené vo výške 201 610,80 € (pozri priložený súbor „Sumár“). V súčasnom období sa pripravuje podpísanie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Mesto Stará Ľubovňa v rámci projektu „Zriadenie miestnej občianskej poriadkovej služby v Starej Ľubovni (MOPS)“ vytvorí 8 člennú Miestnu občiansku poriadkovú službu (ďalej len „MOPS“), ktorú bude riadiť koordinátor projektu, s pôsobnosťou na území mesta Stará Ľubovňa. Cieľovou skupinou sú príslušníci a obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít Podsadek, Továrenská a SNP v Starej Ľubovni. Úlohou členov MOPS bude aktívnou účasťou, asertívnym zasahovaním, vyjednávaním, vlastným príkladom a osobnou aktívnou účasťou ovplyvňovať komunitu v daných lokalitách k zlepšovaniu svojho vlastného života, k dodržiavaniu verejného poriadku, nepoškodzovaniu a ochrane svojho majetku i majetku druhých. Členovia MOPS budú príslušníkov komunít podnecovať k ochrane životného prostredia a nevytváraniu čiernych skládok odpadu. MOPS bude zabezpečovať aj bezpečnosť školopovinných detí, hlavne počas ich odchodu do a zo školy, zabezpečovaním ich bezpečného prechodu cez cestu a upozorňovaním detí na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, predovšetkým v súvislosti s pohybom po komunikácii a prechodom cez cestu, čím ich budú vychovávať a učiť deti určitým pravidlám. Členovia MOPS vybavení potrebnými pracovnými pomôckami ( rovnošata, baterka, fotoaparát) budú predchádzať vzniku deviantného správania v rómskej komunite upozorňovaním príslušníkov MRK na negatívne dôsledky takejto činnosti, budú tiež monitorovať miesta, kde je predpoklad združovania sa osôb so sklonom k deviantnému správaniu a kriminalite a v prípade potreby budú kontaktovať a budú nápomocní Mestskej polícii, príp. Policajnému zboru.

Stanovisko Advokátskej kancelárie JUDr. Radomír Bžán, s.r.o.

Bratislava, 18.10.2017 – Advokátska kancelária JUDr. Radomíra Bžána upozorňuje na skutočnosť, že politizácia prípadu a sporu, ktorého sa stala súčasťou v uplynulých týždňoch, priamo ohrozuje nároky zo strany spoločnosti MH Manažment na uplatnenie súdnych trov vo výške 12,7 milióna eur. Taktiež treba brať do úvahy, že súdne spory Slovenska so Slovenskými elektrárňami sa ani arbitrážou nekončia a všetky spochybňovania a zneisťovanie oslabujú pozíciu štátu v týchto sporoch.

Slovenská strana je víťazom arbitráže a ako víťaz má nárok na uplatnenie súdnych trov, ktoré bude platiť protistrana. Rozhodcovský súd o ich výške ešte nerozhodol, pričom jeho rozhodnutie bude plne autonómne. Môže sa však stať, že pri svojom rozhodovaní bude prihliadať na okolnosti prípadu a škandalizáciu, ktorá sa okolo neho rozbehla.

Považujeme za absurdné, že víťazstvo historicky najväčšej obchodnej arbitráže sa stalo porážkou slušnej komunikácie. Advokátska kancelária JUDr. Radomíra Bžána do dnešného dňa neprehrala žiadny súdny spor, v ktorom zastupovala tak MH Manažment, ako i FNM SR. Napriek tomu je terčom štvavej a diskreditačnej kampane.

Je tiež potrebné si uvedomiť, že víťazstvo v arbitráži významne zlepšilo postavenie Slovenskej republiky v súvisiacich a stále otvorených stámiliónových súdnych sporoch so Slovenskými elektrárňami.

Odmietame akékoľvek pochybnosti o platnosti zmluvy medzi advokátskou kanceláriou a spoločnosťou MH Manažment. Zmluva bola uzatvorená tak v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, ako i v súlade so zákonom o slobodnom prístupe ku informáciám.

Zmluva medzi spoločnosťou a advokátskou kanceláriou bola uzatvorená v čase, kedy nebolo možné predvídať, že sa právna kancelária stane aktívnou súčasťou arbitráže a percentuálna výška odmeny v tejto zmluve bola stanovená v súlade so zákonom.

Advokátska kancelária vždy bola a je korektným partnerom pre všetkých svojich klientov. Dôkazom toho je tiež fakt, že v uplynulých dňoch proaktívne pristúpila k uzatvoreniu dohody o konečnej výške odmeny, v hodnote 2,5%.

Rovnako, ako Advokátska kancelária hájila práva Slovenskej republiky v uvedenom spore, tak je v tejto chvíli pripravená chrániť nielen svoje dobré meno, ale aj odbornú prácu medzinárodného expertného tímu, ktorý uplynulé roky bojoval za práva Slovenska v spore so Slovenskými elektrárňami.

Bratislava, 18.10.2017 – Ako deti už v ranom veku nadchnúť pre šport? Túto otázku si kladie mnoho rodičov malých ratolestí, ktorí chcú deti odmalička motivovať k tomu, aby sa pohyb stal bežnou súčasťou ich životov. Dosiahnuť tento cieľ sa snaží olympijský víťaz Matej Tóth, ktorý zriadil spolu s O2 prvých 24 Športových akadémií Mateja Tótha (ŠAMT).

Akadémia pomocou prepracovanej metodiky poskytuje deťom všeobecný športový základ, ale aj motiváciu a pozitívny vzťah k športu a pohybu:

„Naša metodika je výnimočná v tom, že v sebe zahŕňa cvičenia nielen z teórie športovej prípravy pre deti, ale aj cvičenia od fyzioterapeuta. V cvičeniach tak využívame vývojovú kineziológiu, ale aj cvičenia na koncentráciu,“ hovorí Matej Tóth.

Podľa neho je dôležité tréning vyskladať tak, aby deti športovali hravo, na tréning sa tešili a popritom budú pracovať na správnom telesnom a duševnom vývine. Matej takýto spôsob považuje za ideálny odrazový mostík do ďalšej športovej kariéry.

„Vytvoríme všeobecný športový základ, na ktorom potom môžu stavať v špecializovaných tréningových skupinách- či už ako atléti, futbalisti, hokejisti, tenisti, basketbalisti. Predovšetkým, ale chceme vybudovať pozitívny vzťah k športu a k pohybu,“ dodáva Matej.

Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách

Zo športovej akadémie sa môžu tešiť už na 24 školách po celom Slovensku. Ich zriadenie umožnilo O2, keď v marci vyhlásilo súťaž s názvom Dobrý beh o najvyšší počet bodov, ktoré pozostávali z nabehaných kilometrov. Každý okres bol reprezentovaný konkrétnou základnou školou, ktorá tak súťažila o zriadenie Akadémie na svojej pôde. V hre bolo všetkých 79 okresov Slovenska a 3 v každom kraji mali možnosť vyhrať. Celkovo tak 24 základných škôl po celom Slovensku v týchto dňoch otvára brány novej Akadémie.

„Do súťaže sa zapojilo 2599 aktívnych bežcov, ktorí spolu nabehali viac ako 600-tisíc kilometrov, čím spoločnými silami prekonali vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Najviac pritom nabehali bežci z Banskobystrického kraja, takže bydlisko Mateja išlo príkladom,“ povedala Tereza Molnár, hovorkyňa O2.

„Tento jedinečný slovenský projekt je hlavne o tom, aby sa zvýšil počet aktívne športujúcich detí. Chceme využiť naše skúsenosti a vedomosti a ešte viac skvalitniť všeobecnú prípravu, aby nám na Slovensku vyrástli kvalitní športovci a najmä zdravá generácia. Som rád, že spolu s O2 sa nám tento projekt podarilo úspešne rozbehnúť.“

Matej Tóth

Pre kompletný zoznam škôl reprezentujúcich výherné okresy navštívte www.dobrybeh.o2.sk.

Všetky tlačové správy nájdete na www.spolocnost.o2.sk/tlacove-centrum/tlacove-spravy.

Informácie sú k dispozícii aj na www.facebook.com/O2Slovakia a www.twitter.com/#!/o2_Slovakia.

Prečo si nosia sociológovia prácu stále so sebou? V čom je edícia Flóra Slovenska precíznejšia, ako mnohé podobné zahraničné? Je realizmus v slovenskej literatúre stále zaujímavý? V čom sa osvedčila stratégia Ústavu vied o Zemi? Odpovede na tieto i ďalšie otázky prináša nové číslo časopisu Akadémia/Správy SAV. Viac ako tisícka vedcov sa posledný septembrový piatok zapojila do jedenásteho ročníka Európskej noci výskumníkov. Len v Bratislave bolo osemdesiat ...

Bratislava, 18.10.2017 – Inšpirujú sa ním módne domy ako A. McQueen, či Comme des Garcons. Nosili ho naši prastarí rodičia, je odkazom kultúrneho dedičstva. Ľudový kroj – čistá, nezameniteľná a autentická krása, ktorú overil čas.

Spoznajte ju počas unikátnej výstavy „Od kolísky v kráse“, ktorá je súkromnou zbierkou ženských a detských krojov spisovateľky Tamary Šimončíkovej Heribanovej. Širokej verejnosti je sprístupnená po prvýkrát v Auparku Bratislava, od 10. do 25. októbra.

Je nadčasový a podnecuje k tvorbe

Jedinečnosť materiálov, unikátne techniky tvorby ako aj rozdielnosť krojov podľa regiónov fascinujú i dnes. Dokonca stále viac. Kroj, jeho jednotlivé časti, sa dnes tešia veľkej obľube neviest. Tie ho s nadšením a čoraz častejšie zohľadňujú pri tvorbe svojich svadobných šiat. Je inšpiráciou pre kolekcie tých najzvučnejších módnych značiek. Nechajte sa ním očariť aj vy.

Spoznajte číru slovenskú krásu, príďte si pozrieť vybranú časť zbierky známej spisovateľky, ktorá je po prvýkrát dostupná verejnosti. Bratislavský Aupark tak nadväzuje na úspešné projekty z minulosti, akými bola napríklad exhibícia slovenských dizajnérov či výstava historických topánok. „O výstave, ktorá predstaví krásu slovenských ľudových krojov, sme uvažovali už dlhšiu dobu, no hľadali sme toho správneho partnera. Sme veľmi radi, že Tamara Šimončíková Heribanová prijala ponuku na spoluprácu a spoločne sme sa pustili do tvorby tohto výnimočného projektu. Srdečne všetkých pozývame, aby si prišli spolu s nami vychutnať krásu nášho kultúrneho dedičstva,“ informuje Petra Foltýnová, marketingová manažérka Auparku Bratislava.

Slovenské haute couture

Spisovateľka Tamara Šimončíková Heribanová už roky popularizuje krásu slovenského ľudového odevu. Vďaka jej aktivitám v tomto odvetví, začali mnohí spájať historický sviatočný odev roľníckej spoločnosti s adekvátnym pomenovaním SLOVENSKÉ HAUTE COUTURE. „Ak sa na to pozeráme z tohto pohľadu, je na mieste hovoriť o najvyššom umení krajčírstva, keďže zhotovenie niektorých náročných a pracných kúskov trvalo aj niekoľko týždňov, mesiacov. Slovenské autentické kroje sú doslova umeleckým dielom a dokazujú výnimočné estetické cítenie a majsterskú zručnosť našich predkov. Je obdivuhodné, že popri všetkých existenčných povinnostiach, často v tvrdých podmienkach, dokázali vytvoriť krásu, ktorej ani zub času neubral na pôvabe,“ hovorí zberateľka.

Klenoty zachránené pre náš obdiv

Počas výstavy „Od kolísky v kráse“ spoznajú návštevníci nádheru hneď viacerých regiónov Slovenska. Obdivovať bude možné kroje zo Záhoria, Považia, Kopaníc, Tekova, Hontu, Horehronia, Podpoľania, Liptova, Novohradu, Gemera či Horného Liptova. V rámci svojej zberateľskej záľuby sa podarilo Tamare Šimončíkovej Heribanovej získať viaceré skutočné rodinné klenoty, a tak sa môžu starostlivo uchovať pre ďalšie generácie. Na výbere tých, ktoré budú predstavené v Auparku, spolupracovala s renovátorkou a poradkyňou pre výrobcov ľudových krojov, odevných doplnkov a výšiviek Ústredia ľudovej umeleckej výroby, Zuzanou Tajek Piešovou. Odborná garantka tejto výnimočnej výstavy považuje prezentáciu tradičného odevu za dôležitú aj z dôvodu, aby si nasledujúce generácie uvedomili šikovnosť, tvorivosť a precíznosť našich predkov. „Tieto hodnoty sú nadčasové, tradícia je súčasť našej identity. Aj keď ručné remeslo dnes často nahrádzajú stroje, predsa len tam chýba duša a srdce – potenciál vložený od autora, tvorcu výrobku,“ tvrdí odborníčka.

Originálna taška do zbierky

Z výstavy si bude možné odniesť nielen zážitok, ale aj štýlovú spomienku. V rámci spolupráce s centrom navrhla Tamara Šimončíková Heribanová i nákupnú tašku v limitovanom počte – už tradičný darček počas Hriešne dobrých nákupov. Vernostným zákazníkom tak pribudne ďalší doplnok do zbierky – v minulosti tašku navrhli viacerí módni dizajnéri: Boris Hanečka, Marcel Holubec, Ema Klein a Hana Převrátilová. Inšpiráciou bol tentokrát ľudový motív. „Mojou víziou bolo od začiatku vyhnúť sa akémukoľvek výraznejšiemu abstrahovaniu a modernizovaniu tradičného. Vychádzala som z pocitu, že niečo tak dokonalé ako je storočná výšivka, ktorej zhotovenie trvalo štyri mesiace, by nemala zažiť invazívnejší zásah techniky. Tašku zdobí fotografia detailu výšivky hornostredských rukávcov z mojej zbierky, v kombinácii s príbehom, ktorý predstavuje atmosféru, v ktorej pred storočím vznikla,“ prezrádza známa spisovateľka. Na tvorbe tašky sa podieľala i renomovaná art directorka, grafická dizajnérka Zuzana Guothová.

Príďte v dňoch od 10. do 25. októbra do Auparku Bratislava a spoznajte krásu slovenských ľudových krojov.

Oznamujeme občanom, že došlo k výpadku elektrickej energie v časti Carinka. Porucha je nahlásená na Východoslovenských elektrárniach. Na odstránení poruchy sa pracuje. Ďakujeme za pochopenie.

KOŽA JE OBRANNÁ BARIÉRA VOČI VONKAJŠÍM NEČISTOTÁM A MOŽNÝM ALERGÉNOM. POMÔŽTE JEJ JEMNOU STAROSTLIVOSŤOU. V PRÍPADE VZNIKU PREJAVOV, AKO JE ZAČERVENANIE, SVRBENIE ALEBO PÁLENIE, VOLÁ O POMOC. MÁME TRI JEDNODUCHÉ TIPY AKO JEJ POMÔCŤ.

Poznajte svoju pokožku a chráňte ju

Viete aká je Vaša pokožka? Koža žien a detí je často tenšia a náchylnejšia na podnety. Muži až tak veľmi netrpia podráždenosťou pokožky alebo to aspoň nedávajú najavo. Všetci si však zaslúžime rovnakú pomoc pri svrbivých ochoreniach kože, žihľavke, uštipnutí hmyzom, pri poškodení pokožky slnkom a miernych povrchových popáleninách. Najčastejšie kožné reakcie sú podráždenie a svrbenie. Viete vôbec, prečo sa vlastne škriabeme? Počas škriabania sa v našom mozgu utlmujú receptory, ktoré súvisia s vnímaním nepríjemných pocitov. Škrabanie teda poskytuje telu malú, krátkodobú úľavu. Škrabaním sa môže pokožka narušiť. Porušením povrchu pokožky sa malými drobnými rankami môžu do tela dostať nečistoty alebo infekcie. Preto je dôležité účinne a čo najskôr odstrániť svrbenie.

Jemná starostlivosť pomôže

Rýchla reakcia je základom úspechu. Začervenenú a podráždenú pokožku opláchnite. Voda odstráni aj okom neviditeľné nečistoty a alergény. Na postihnuté miesto aplikujte lokálne antihistaminkum. Najdostupnejší je Fenistil gél. Poskytne Vám rýchlu a účinnú úľavu od podráždenej, svrbiacej pokožky, navyše s príjemným chladivým efektom. Stále sa škriabete? Problémom môže byť i Vaša myseľ. Odveďte jej pozornosť na niečo iné a nechajte pôsobiť účinnú látku.

Riešte príznaky a následky

Ak sa problémy opakujú, pomôže zaznamenať si ich frekvenciu do denného záznamu. Po čase možno dokážete zistiť, ktorá látka spôsobuje telu neplechu. Máte nejaké aktuálne zdravotné problémy? Pretrvávajúce kožné problémy, ako sú rôzne dermatózy alebo ekzémy, nemusia byť voľným okom viditeľné a svrbivý pocit môže stále pretrvávať. Koža začervenaním vysiela signál, že niečo nie je v poriadku. Telo môže byť tiež zaťažené zápasom s alergénmi. Pre prvú pomoc siahnite po bežne dostupnom géli Fenistil. Ak máte podozrenie, že ide o iný problém a ťažkosti pretrvávajú, poraďte sa so svojím lekárom.

Pozorne si prečítajte príbalovú informáciu. O správnom použití sa poraďte so svojim lekárom alebo lekárnikom. Fenistil 1 mg / g gél je liek s použitím na pokožku. Obsahuje dimetindeni maleas.

V prípade otázok kontaktujte prosím: GlaxoSmithKline Consumer Healthcare Czech Republic s.r.o, Hvězdova 1734 / 2c, 140 00 Praha 4, mail: cz.info@gsk.com, tel: +420 222 001 111. Prípadné nežiaduce účinky prosím hláste na: ch.safety@gsk.com.

Ochranné známky sú vlastnené alebo licencované skupinou spoločností GSK.©2017 skupina spoločností GSK alebo poskytovateľ príslušnej licencie
Dátum prípravy materiálu: 9/2017, ZINC: CHCSK/CHFENI/0013/17a
KOMERČNÉ ZDELENIE

Bratislava, 18.10.2017 – Hriešne pokušenie je očarujúca regentská romanca, ktorá vás zavedie na začiatok 19.storočia do Anglicka. Po románe Hriešne fantázie tak prichádza finále obľúbenej ságy rodu Knightovcov v podobe strhujúceho príbehu odvážnej princeznej a záhadného Gabriela Knighta, predurčeného stať sa jej záchrancom.

Princezná Sophia z Kavrosu bola iba dieťa, keď si Napoleon podrobil ostrovný raj, ktorému vládol jej otec. Takmer celý život preto prežila v exile v Anglicku.
Po dosiahnutí plnoletosti je pevne rozhodnutá uplatniť nárok na kavroský trón. Jej sprievod však jedného dňa prepadnú nepriatelia…

Sophii sa podarí ujsť a ukryť sa v prezlečení za sedliacke dievča na neďalekom statku. Jeho majiteľom nie je nik iný ako major Gabriel Knight, ktorého celkom zmenilo blízke stretnutie so smrťou.

Gabriel Knight, dedič obrovského majetku a elitný vojak, sa vzdal všetkého bohatstva a odišiel z armády. Sophiu tajomný hĺbavý muž fascinuje a ani on jej napriek úprimnej snahe nedokáže odolať. Exotická kráska ho tak pomaly vracia do sveta živých. Keď však vyjde najavo Sophiin kráľovský pôvod, Gabriel si uvedomí, že sa musí opäť chopiť zbrane a za každú cenu ochrániť svoju princeznú…

„To, čomu bude nasledujúce mesiace princezná Sophia čeliť, bude pre nás všetkých veľkou skúškou. Jedno vám však sľubujem. Ak sa jej niečo stane, ak sa jej niekto čo i len dotkne,“ každého jedného prebodol smrteľne vážnym pohľadom, „ak sa jej zlomí hoci len necht na malíčku, osobne rozdrvím na prach každého, kto si do bodky nesplnil svoje povinnosti. Rozumeli ste?“

Začítajte sa do novinky Hriešne pokušenie:

Prvá kapitola
Anglicko, 1818

Temnou jesennou nocou sa ozýval dupot konských kopýt. Kráľovský koč uháňal v sprievode ozbrojených jazdcov po pustej ceste vedúcej hustým lesom.
V koči sedela naproti svojej dvornej dáme čiernovlasá princezná Sophia z Kavrosu. Pohrúžená do myšlienok hľadela na tmavú spleť hustých konárov, ktoré sa mihali za oknom. Malé nástenné svietniky vrhali tlmené svetlo na jej exotické črty tváre a zamyslený výraz.
Už to nepotrvá dlho.
O niekoľko hodín dorazia k hradu na tajné stretnutie s britskými diplomatmi.
V duchu si opakovala vášnivú reč, ktorú mienila predniesť pred lordmi z ministerstva zahraničia, zatiaľ čo koč ďalej monotónne hrkotal po ceste.
Toto je ten osudový večer. S úderom polnoci dovŕši dvadsaťjeden rokov a konečne bude dospelá. Už ju viac nebudú môcť odmietať s výhovorkami a protestmi, že je príliš mladá na vládnutie.
Nastal čas, aby britská vláda dodržala svoj sľub a vrátila Sophiu na rodinný trón. Jej ľud si to zaslúži. Boh vie, že si už vytrpel dosť.
Nepokojne pozrela na svoju spoločníčku. „Koľko je hodín, Alexa?“
Pôvabná blondína pri tom oslovení nadskočila.
Obe boli z dnešnej noci, ktorú si tak dlho plánovali, nervózne.
V stávke bolo príliš veľa.
Alexa si skontrolovala hodinky na retiazke. „Štvrť na desať, vaša výsosť. Ubehlo celých desať minút, odkedy ste sa ma to naposledy opýtali,“ dodala s napätým úsmevom.
Sophia zvraštila obočie a netrpezlivo pozrela z okna. Neúctivý tón spoločníčky sa jej však vôbec nedotkol. Alexa bola s ňou už dosť dlho na to, aby si mohla dovoliť upustiť od etikety. Jej predkovia boli po celé generácie dvoranmi kráľovského dvora a nasledovali svojich pánov dokonca aj do exilu v Anglicku, keď ich krajina padla do Napoleonových rúk. Mladá blondína bola jej dvornou dámou už od čias, keď mali obe sotva pätnásť, a Sophia dobre vedela, že jej uštipačnosť pramení z nervozity.
„Čo ste taká zachmúrená?“ spýtala sa jej Alexa. V hlase jej bolo počuť náznak neistoty, hoci sa snažila pôsobiť vyrovnane. „Nie každé dievča dostane k svojim narodeninám kráľovskú korunu, nemám pravdu?“
„Radšej nepredbiehajme,“ odvetila princezná vecne.
Človek, ktorý zažil toľko nečakaných životných zvratov ako ona za posledných pár rokov, sa skrátka naučí na nič sa nespoliehať.
Napríklad ani na pomoc Angličanov.
Nemyslela si, že ju hneď odmietnu, lebo situácia na Kavrose sa v poslednom čase dosť zhoršila. Nepochybovala však, že anglická vláda sa ju bude snažiť držať na uzde. Ale chvíľu by to vydržala, aspoň kým si neupevní moc.
Časom však zistia, že má v pláne oveľa viac, než len slúžiť záujmom Britskej koruny.
Jej ľud zúfalo potrebuje skutočného vládcu. Nikdy si ani nepomyslela, že raz bude vládnuť ona, ale keďže jej otca aj oboch bratov zavraždili, kráľovské povinnosti teraz pripadli jej.
Bola to, pravdaže, veľmi nebezpečná úloha. Jej rodina mala mnoho nepriateľov a jej vstup do verejného života na ňu pritiahne ich pozornosť.
Ale na tom nezáležalo. Veľký statný Leon, jej hlavný osobný strážca už od detstva a súčasný veliteľ bezpečnostných zložiek, ju dobre pripravil na všetky situácie.
Nuž a práve v tej chvíli priklusal ku koču, sklonil nahladko oholenú hlavu a nakukol do okna. „Ako sa máte, dámy?“ veselým hlasom prehlušil vŕzganie koča a dupot konských kopýt.
„Celkom dobre,“ uistila ho Sophia.
„Len sme trochu netrpezlivé,“ dodala Alexa a prenikavo pozrela na priateľku.
Leonov typický úškrn ich obe aspoň trocha upokojil. „Všetko najlepšie k narodeninám, vaša výsosť.“
„Ešte nie!“ namietla princezná so žiarivým úsmevom.
Hovoril jej to celý deň.
Chcela, aby ten okamih nastal až vtedy, keď bude mať pred sebou všetkých tých povýšeneckých diplomatov. Potom na nich vytiahne svoj kráľovský rodný list a napchá im ho do gágorov, ak sa opovážia namietať voči jej právu na trón.
Vtom Leon pozrel pred seba a zvážnel. Sophia ucítila, že koč začal spomaľovať.
„Čo sa deje? Blížime sa k mostu?“
„Čosi je na ceste,“ zamumlal strážca.
„Čo je to?“
„Nie som si istý. Vyzerá to ako rozbitý voz. Zastrite si okná,“ prikázal. Potom mľaskol na koňa a pohnal ho vpred.
Sophii sa razom rozbúchalo srdce.
Pozrela na Alexu, ktorá celá zbledla, a obe poslušne stiahli tenké kožené rolety, každá na svojej strane koča.
„Z-zrejme o nič nejde,“ hlesla dvorná dáma, s hrôzou hľadiac na dvere koča. Princezná však nemienila nechať nič na náhodu. Rýchlo zamkla dvere, vyhrnula si dlhý karmínový cestovný plášť, vykasala sukne a odhalila puzdro s dýkou, ktoré nosila na stehne.
Ak si myslia, že ma dostanú tak ľahko ako mojich bratov, tak sa pekelne mýlia, povedala si v duchu.
Alexa s vytreštenými očami sledovala, ako vytiahla lesklú čepeľ z pošvy, potom rozvážne otvorila tajnú priehradku pod sedadlom, vybrala z nej nabitú pištoľ a podala ju priateľke.
Dvorná dáma rázne pokrútila hlavou.
„Vezmi si ju,“ prikázala jej Sophia. „Ale…“
„Len pre istotu. Upokoj sa.“ Sama si vzala druhú pištoľ a natiahla kohútik.
Jej otca otrávili. Georgia utopili. Kristosa dobodali v nejakej tmavej uličke vo Viedni. Všetky silné európske impériá prahli po jej domovine, malej, ale strategicky umiestnenej reťaze gréckych ostrovov, tvoriacej bránu medzi východom a západom. Sám Napoleon vyhlásil, že ten, kto vládne Kavrosu, môže kontrolovať celé Stredomorie, a tým ovládať aj západnú Európu. A práve preto víťazní Briti po jeho porážke vyhlásili Kavros za svoj protektorát.
Avšak počas všetkých tých strašných rokov vojny a chaosu, počas ktorých Sophia vyrastala v exile v Nottinghamshire, prechádzala jej úbohá rodná zem z rúk do rúk. Najprv ju dobyli Francúzi pod vedením Napoleona, potom sa jej zmocnili Habsburgovci z rakúskeho cisárstva, no tí ju museli neskôr prepustiť ruskému cárovi. Navyše tu bola neustále prítomná hrozba v podobe desivého Turka Aliho Pašu a nevyspytateľných sultánov Osmanskej ríše.
Ktorákoľvek z týchto mocností môže mať s Kavrosom nejaké úmysly, takže ona ako dedička trónu musí byť spolu s Leonom a všetkými chrabrými gréckymi strážcami v plnej pohotovosti, aby ju nepostihol rovnaký strašný osud ako zvyšok jej rodiny.
Takto ozbrojená však dokázala čeliť akejkoľvek hrozbe. Pevnejšie si ovinula svoj plášť – veľmi špeciálny –, aby poriadne zakryla kráľovskú róbu pod ním. Zvonka začula nejaké hlasy. Snažila sa rozoznať slová, dúfajúc, že je to naozaj len nejaký anglický farmár, ktorému sa cestou na trh pokazil voz.
Vtom si všimla, že Alexa je od hrôzy celá meravá a biela ako stena. Prišlo jej bezmocnej priateľky ľúto a tak sa nadýchla, aby jej povedala, že sa nemá čoho obávať. Avšak skôr než stihla vydať hláska, koč sa zaknísal a prudko zastavil. Nocou sa ozvali výstrely. Všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo. Kone vystrašene erdžali, muži kričali, Alexa vrieskala a Sophia sa zúfalo usilovala sústrediť na zvuky toho chaosu vonku.
Na neistotu nebol čas.
Krv jej pulzovala v ušiach. Pripravila si zbrane a vyštekla na hysterickú priateľku: „Upokoj sa!“
Sama však mala problém zachovať rozvahu, najmä keď jedna z guliek odrazu prerazila okno a roztrhla koženú roletu. Rýchlo odvrátila tvár pred spŕškou črepín, zatiaľ čo Alexa si zakryla hlavu a s ďalším výkrikom sa hodila na sedadlo.
Keď sa Sophia opäť obrátila k oknu, roleta ešte visela na svojom mieste, ale cez dieru sa dnu načahovala čiasi ruka v čiernej rukavici a šmátrala okolo kľučky až k zámke.
Prižmúrila oči a zúrivým pohľadom ju sledovala. Vedela, že si musí šetriť náboje.
Zaťala čeľusť, napriahla sa a z celej sily zabodla votrelcovi dýku do predlaktia. Spoza okna sa okamžite ozval bolestivý rev a ruka sa hneď stiahla. Ďalší z útočníkov vzápätí zámku odstrelil, ale Sophia bola pripravená aj naňho. Maskovaný muž prudko otvoril dvere na koči a zmeravel zoči-voči hlavni jej pištole. Letmo si spomenula na svojho otca a bratov, stlačila kohútik a chlap bol na mieste mŕtvy. Kým sa však načahovala po druhú pištoľ, ktorú Alexa pustila, hneď sa objavil ďalší. Vystrelila aj naňho, ale ruky sa jej už tak triasli, že ho guľka len škrabla.
Cez otvory v jeho maske videla, ako sa mu v temných očiach zablysla nenávisť.
Čosi vyštekol a ona by prisahala, že ju práve po turecky preklial. Potom sa nahol dnu a zdrapol ju za ruku, snažiac sa ju vytiahnuť z koča. Keď sa naňho zahnala dýkou, priložil jej k hlave zbraň, ale nevystrelil.
Takže ma chcú živú, pomyslela si.
V tom krátkom okamihu, keď hľadela do útočníkových očí, periférne zbadala Leona, ako sa k nemu zakráda. Z celej sily sa však usilovala sústrediť, aby čo i len letmým pohľadom nič neprezradila.
V nasledujúcej sekunde padol zloduch na zem so strážcovou dýkou zabodnutou hlboko v krku.
Hneď vzápätí ju už Leon ťahal z koča k jednému z osedlaných koní.
„Choďte, choďte,“ náhlil ju, držiac sa za bok. „Červená sedmička, počujete? Červená sedmička! Spomínate si, vaša výsosť?“
„Červená sedmička?“ hlesla. „Ešte nikdy som ten kód nepoužila!“
„Ale teraz ho potrebujeme,“ vyhŕkol. „Rozumeli ste mi?“
„Áno, áno, pamätám si ho. Leon, ste zranený?“ zvolala hlasom plným obáv.
„O to sa nestarajte, nič to nie je. Choďte!“
Už nemohla ďalej váhať.
Ešte nikdy nevidela v jeho tvári taký výraz. Výraz plný strachu a obáv. A vtedy si to uvedomila: prelomili jej obranu.
Kód Červená sedmička znamenal, že jej muži jej už viac nevedia zabezpečiť ochranu. Môžu ju len kryť, aby dokázala ujsť. „Alexa…“
„Oni idú po vás. Mŕtva svojmu ľudu nepomôžete. Tak choďte už!“ zreval Leon.
Za tie roky si zvykla poslúchať ho na slovo. A tak sa vyšvihla do sedla, zatiaľ čo sa jej prísny ochranca načiahol do koča a podal jej vak a kompas.
Prikývla.
„Nájdem si vás, hneď ako sa bude dať.“
„Pozor, za vami!“ skríkla.

Milan Buno, literárny publicista

Hriešne pokušenie: https://www.bux.sk/knihy/395294-hriesne-pokusenie.html

Bratislava, 17.10.2017 – Majster slovenských trilerov Jozef Karika je tu s novinkou Čierny rok – Vojna mafie, ktorá rozpráva o vyvrcholení éry mečiarizmu v 90.rokoch. Strhujúco, pútavo, miestami drsne až brutálne. Ide o voľné pokračovanie bestselleru Čierna hra: Vláda mafie.

Pozrite si, ako autor Jozef Karika opisuje svoju novinku Čierny rok – Vojna mafie: https://www.youtube.com/watch?time_continue=1&v=IiYzkRSZJ9U

O čom je nový krimitriler Jozefa Kariku Čierny rok – Vojna mafie?

Rozpoltený mafiánsky boss Peter Štarch pomáha najlepšiemu kamarátovi sprivatizovať veľkú fabriku. Lenže o miliardový majetok má záujem aj mocný a nemilosrdný oligarcha, ktorý ide cez mŕtvoly.
Plachý drogový priekupník Zolo Čonka rozširuje svoje impérium a sníva o medzinárodnom biznise. Naráža na prekážky, z ktorých najväčšou môžu byť jeho vlastní bratia.
Skorumpovaný úradník Alexander Vokoš rozohráva čoraz nebezpečnejšie hry a preniká až k všemocnému premiérovi, ktorý stráca pôdu pod nohami.
Pešiaci Bobo a Laba sa usilujú prežiť vo vrcholiacom šialenstve deväťdesiatych rokov, keď boli výbuchy a streľba doslova na dennom poriadku.

Všetci zažívajú čierny rok, ktorý sa pre nich ľahko môže stať posledným. Túžili po lepšom živote, vplyve a bohatstve, ale dostanú iba násilie, smrť a temnotu.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:
https://w.soundcloud.com/player/?url=https%3A//api.soundcloud.com/tracks/346037126

Neviete sa dočkať novinky Čierny rok – Vojna mafie? Začítajte sa do prvých strán:

KOLESO ŠŤASTIA

Z rozpáleného asfaltu sálalo teplo. Horúci vzduch sa nad ním chvel, prázdne parkovisko zaplavoval naftový zápach. Slnko neľútostne pražilo, neozýval sa žiadny zvuk. Zdalo sa, že páľava odparila samotný život.

Na čiernom, topiacom sa asfalte ležala plyšová hračka – obrovský biely medveď. Nevidomý pohľad mal vyvrátený do azúrovej oblohy, hravý úškrn pôsobil prízračne.

Hneď vedľa sa povaľoval ľudský prst. Odkrvený, modrastý. Zdalo sa, že bol pomliaždený a odseknutý – zrejme čímsi nie príliš ostrým. Vytŕčala z neho rozdrvená zakrvavená kostička.

Plyšová biela srsť aj zaschýnajúca červená mláčka sa leskli v slnečných lúčoch. Medveď sa neprestajne usmieval, ligotavé korálkové oči upieral rovno do neba.

I

Teraz alebo nikdy! Ak to poserieš, môžeš sa ísť pásť, hovoril si Ľuboš Ostrý. Vedel, že má jedinú šancu. Ak stretnutie nevyjde podľa jeho predstáv, k takej veľkej veci sa už nikdy nedostane.

Netrpezlivo prešľapoval na mieste, pod podrážkami starostlivo vyleštených topánok mu škrípal štrk. Kútikom oka poškuľoval po ozrutnom ciferníku na neďalekej budove pradiarne. Hodiny však dávno zastali, ručičky sa nehýbali.

Veľmi symbolické, uškrnul sa. Veď v areáli bavlnárskych závodov Texicom akoby naozaj zastal čas. Rozsiahly komplex, ktorý pod Čebraťom vznikol koncom devätnásteho storočia, bol kedysi najväčším textilným závodom v celom Rakúsko-Uhorsku. Fungovali tu tkáčovne, pradiarne, ale aj strojáreň, vychýrená prototypová dielňa, konfekčné oddelenia a dokonca vlastná elektráreň.

Ostrý si to všetko naštudoval, veď práve detaily ako znalosť histórie podniku mohli rozhodnúť o jeho podnikateľskej budúcnosti. Znova nervózne zašúchal nohami a rozhliadol sa. Na rozpálenom parkovisku pred budovou riaditeľstva postávali výrobní riaditelia Texicomu aj oveľa vyššie šarže. Zástupcov samosprávy reprezentoval Alexander Vokoš, okolo ktorého sa tmolilo zopár straníkov z politického hnutia premiéra Kardiša. Oficiálne tu nemali čo robiť, záležitosť sa ich netýkala, no nikto nemal odvahu vyhodiť ich. Každý zo zúčastnených chápal, že vážny problém, ktorý dnes mali vyriešiť, je najmä politická záležitosť.

Ostrý sa rozhliadol po hrboľatom parkovisku a okolitých stavbách. Opadaná omietka, praskliny, neklamné známky chátrania. Väčšinu z budov postavili pred sto rokmi, práve v týchto miestach sa nachádzalo srdce podniku.

Ľuboš si dobre pamätal, ako to tam vyzeralo za komunistov – keď ho z decáku premiestnili do rodinného centra, neraz chodieval k podnikovej bráne a vyčkával na otčima, ktorý sa vracal zo šichty. Zakaždým vyhrávala veselá hudba, zo závodu sa hrnuli davy pracantov. Nečudo, veď podnik v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch zamestnával takmer päťtisíc ľudí. Produkovalo sa tu obrovské množstvo textílií, ktoré poznalo nielen Československo a celý socialistický svet – vrátane Kuby či Vietnamu –, ale gigantické zákazky sa vyrábali aj pre Francúzsko, Kanadu, Západné Nemecko a ďalšie krajiny. Neustále dymiaci stodvadsaťmetrový komín s nápisom BZVIL – Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina patril k symbolom Ružomberka.

Dnes bol však komplex vyľudnený, ani z komína – nápis bol už zopár rokov premaľovaný na TEXICOM –, sa nedymilo. Stalo sa totiž čosi nemilé, s čím nikto nepočítal. Práve preto sa dnes stretli na popraskanom parkovisku a vyčkávali na vzácnu návštevu. Museli zabrániť katastrofe.

Ľuboš pohľadom prebehol po riaditeľoch, straníkoch aj zachmúrenom Vokošovi. Nenápadne sa otočil a kútikom oka si prezrel skupinku postávajúcu obďaleč. Boli štyria, nahodení v drahých oblekoch, dofrčali na nemeckom audi. Mladíci, určite nemali ani tridsať. Sršalo z nich sebavedomie, ba arogancia, jeden práve odhodil cigaretový špak, druhý medzi rečou zachrchľal a nechutne si odpľul.

Ja alebo vy, pomyslel si Ostrý. Teraz alebo nikdy.

Znova pozrel na fabrické hodiny – tri pätnásť, ručičky sa nepohli ani o milimeter. Aj tak však vedel, že vládna delegácia mešká. Minister mal doraziť už pred trištvrte hodinou. Nič sa nedalo robiť, zostávalo iba čakať, napokon, aj čas tu stál, iba slnko usilovne pražilo. Ostrý si povolil kravatu, cítil, že má prepotenú košeľu, no netrúfol si vyzliecť sako – čo keď akurát vtedy dofrčí minister? Uvidel by ho v mokrej košeli – oproti bezchybne upraveným mladíkom pri nablýskanom audi by pôsobil ako úplný sedliak. Nešlo o guľôčky, ani o umelohmotné céčka, točil sa tu obrovský biznis, životná šanca.

Ostrého striaslo, bolo mu horúco, no aj tak ho striaslo. Len čo sa mu v mysli vynorili slová životná šanca, spomenul si, že rovnaké spojenie používal, keď Petra Štarcha pred tromi rokmi nabádal, aby sa zapojili do kšeftov so zbraňami. Spomienky na Bosnu a hrôzy, čo tam zažili, ho mátali dodnes. Aj teraz, len čo si spomenul, zaľutoval, že sa ráno neposilnil kúzelným práškom. Vzpruha by sa mu hodila. Mozog o ňu žobral, hoci sa Ostrý už vyše roka vzorne držal. Nedoprial si ani jedno šnupnutie, ba ani dúšok chľastu. Psychiater, ku ktorému ho po návrate z Bosny dotiahol Štarch, mu vysvetlil, že preňho neexistuje žiadna stredná cesta. Len čo si dožičí pohárik alebo štipku kokaínu, prepadne sa naspäť, vráti sa na zostupnú špirálu depresie a závislosti, z ktorej ho len tak-tak vytrhol kamarát.

Presne tak to psychiater povedal – vraj kamarát. Ľuboš nebol Štarchovi vďačný, veď práve spomienka na to, ako chladnokrvne Peter popravil Zlatana Tanovića, ho mátala najviac. Nech si udalosť racionalizoval, koľko chcel, nech sa donekonečna presviedčal, že Štarch konal pod tlakom a spáchaním vraždy ich vlastne oboch zachránil, kyselinovú škvrnu nedokázal vymazať. Pálila ho, leptala mu dušu aj mozog.

Strhol sa, na stretnutí potreboval sršať energiou a presvedčivosťou, nie skleslou, depresívnou náladou. Čuráci vyžarujúci sebaľútosť priťahujú smolu, takým nikto nič neprihrá. A práve o to dnes išlo – o miliardovú prihrávku. Minister, straníci a dokonca aj samotný Kardiš sa už raz popálili. Prihrali Texicom komusi, o kom boli presvedčení, že je to šampión, no vykľul sa z neho obyčajný zmrd.

Keď sa naplno rozbehla privatizácia štátnych podnikov, rozhodoval o tom, komu spadnú do lona miliardové majetky, výhradne premiér Kardiš a jeho najbližší spolupracovníci. Isteže, existovala akási fasáda pre verejnosť, čo mala vytvoriť ilúziu spravodlivosti a transparentnosti, ale nikto jej nevenoval pozornosť. V konečnom dôsledku rozhodoval Kardiš, iba Kardiš, dokonca sa tým ani veľmi netajil. S hrdosťou priznával, že na Slovensku vytvára novú kapitálotvornú vrstvu a vyberá pritom najmä ľudí oddaných jeho vlastnému politickému hnutiu, ktorých označoval za našich, dobrých podnikateľov. K obrovským majetkom sa tak dostali aj rôzne indivíduá, Kardiš za merítko dobrého podnikateľa považoval servilnosť voči vládnej moci, ako aj ochotu odvádzať hnutiu desiatky, niekedy aj dvadsiatky z nadobudnutých miliárd.

Dialo sa tak po celej krajine, no iba málo takto sprivatizovaných podnikov profitovalo – väčšina rýchlo zbankrotovala. A práve k tomu sa míľovými krokmi blížil aj Texicom. Chlap, ktorý ho od Kardiša dostal, bol úplný zmrd. A pritom mu premiér vyšiel veľmi v ústrety. Odhadovaná cena závodov bola približne dve miliardy korún. Ondrej Vilický, tak sa nešťastník volal, dostal fabriku od štátu za stoštyridsať miliónov. Z ceny reálne zaplatil štyridsať miliónov, ktoré mu na príkaz ministra požičala banka spriatelená s Kardišovým hnutím. Dovtedy bolo všetko v poriadku.

Lenže potom Vilickému zadrbalo. Uveril, že je obchodný génius a pustil sa do napĺňania vlastných podnikateľských predstáv. Len čo zistil, že v skladoch sa nachádzajú obrovské medené valce používané pri textilnej hĺbkotlači, celú prevádzku zrušil a drahú meď narýchlo rozpredal.

Tento obchodný úspech ho povzbudil, tak začal rozpredávať strojové vybavenie a nechal vytrhať koľajnice, ktoré zabezpečovali napojenie podniku na železničnú sieť. V záchvate podnikateľského nadšenia prepustil zopár desiatok textilných inžinierov stojacich za vývojom výrobkov, za ktoré fabrika tradične získavala tie najvyššie domáce aj medzinárodné ocenenia.

Také chujoviny Vilického nezaujímali. Najlepšie vedel, ako treba obchodovať. Vyhodil dovtedajších odborníkov na nákup a predaj, v Bratislave si založil obchod s bavlnou a začal výhodne obchodovať sám so sebou.

Všetko toto by Kardišovi a vláde ani tak nevadilo. Napokon, oproti podaktorým ďalším politickým privatizérom si Vilický počínal celkom obstojne. Veď miliardovú fabriku nepoložil na lopatky hneď v prvý rok. Dopustil sa však oveľa horšieho prečinu – otáľal s vyplácaním desiatkov hnutiu.

Dostal preto prvé priateľské upozornenie. Keď nepomohlo, dostal prvú výstrahu. Keď nepomohla ani tá, dostal šróbovákom do oka. To pomohlo. Vilický zaplatil a dokonca aj slušne uznal, že sa na podnikanie nehodí. Predvídavo sa odpratal do zahraničia, čím si zachránil druhé oko aj nakradnutý majetok.

Minister, straníci aj samotný Kardiš sa trpko sklamali. Preto dnes vyberali nového šampióna, ktorému by prihrali fabriku.

Ja alebo oni, opakoval si Ostrý. Teraz alebo nikdy.

Milan Buno, literárny publicista

Čierny rok – Vojna mafie:

https://www.bux.sk/knihy/389194-cierny-rok-vojna-mafie.html

Dostupnosť príležitostí pre celoživotné učenie je pre každého jedným zo zásadných mechanizmov, ktoré musíme integrovať do nášho systému vzdelávania, uviedla počas konferencie Učiace sa mestá/Learning Cities Ivana Studená z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Konferencia Učiace sa mestá/Learning Cities  sa uskutočnila dňa 13. októbra 2017 v Bratislave a zorganizovala ju Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu ...

Bratislava, 17.10.2017 – Pacienti so sclerosis multiplex dostávajú vďaka liečbe šancu na lepší život. V porovnaní s minulosťou sa im dnes otvára viac možností ako spomaliť či úplne zastaviť ochorenie a znížiť počet atakov.

Sclerosis multiplex je ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje častejšie ženy ako mužov. Nástup ochorenia býva spravidla vo veku 20 až 40 rokov, kedy ženy najčastejšie plánujú založenie rodiny. „U asi 80 % žien je táto diagnóza stanovená práve vo fertilnom veku, preto je v posledných rokoch téma gravidity u pacientiek so sclerosis multiplex veľmi diskutovanou témou,“ hovorí MUDr. Marianna Vitková, PhD., z Neurologickej kliniky Univerzitnej Nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Ešte pred pár rokmi sa neodporúčalo pacientkam s touto diagnózou otehotnieť. Obavy sa však ukázali ako neopodstatnené. Prišlo sa na to, že tehotenstvo pacientiek so sclerosis multiplex nenesie výraznejšie riziko ako u zdravých žien.

Jednoznačné odporúčania, kedy by mala žena so sclerosis multiplex otehotnieť, neexistujú. Vzhľadom na rôzne príznaky, stupeň postihnutia a aktivitu ochorenia sa v praxi uplatňuje individuálny prístup. Spravidla sa však pacientkam odporúča otehotnieť v stabilizovanom stave, teda asi 6 až 12 mesiacov po ataku. U väčšiny žien sa v období tehotenstva nevyskytnú v spojitosti so sclerosis multiplex vážnejšie komplikácie. „Dlhodobé štúdie ukázali, že v období gravidity nedochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu pacientiek v dôsledku vysadenia liečby. Práve naopak, vplyvom vyššej hladiny tehotenských hormónov a schopnosti matkinho tela ochrániť plod pred potratom sa ochorenie stabilizuje. Najmä v druhom a treťom trimestri výrazne klesá riziko atakov, a to takmer o 80 %,“ vysvetľuje MUDr. Marianna Vitková, PhD. a dodáva: „Tehotenstvo by však malo byť plánované, nakoľko je potrebné upraviť liečbu. Niektoré lieky sa vysadzujú už pol roka pred plánovanou graviditou, iné v čase jej zistenia.“

V súvislosti s tehotenstvom a touto diagnózou sa črtá otázka rizika rozvoja ochorenia aj u dieťaťa. „U žien so sclerosis multiplex máva gravidita normálny priebeh. Vývoj plodu prebieha rovnako ako u zdravých žien a riziko, že by sa u dieťaťa vyvinula táto diagnóza je len 3 – 5 %,“ informuje doc. MUDr. Jarmila Szilasiová, PhD., no zároveň upozorňuje ženy s touto diagnózou: „Nízka hladina vitamínu D u matky je rizikovým faktorom pre vznik sclerosis multiplex u dieťaťa a žena by preto mala v období pred otehotnením a v čase gravidity užívať odporúčanú dávku 800 IU vitamínu D.“

Po pôrode sa aktivita ochorenia môže vrátiť

Pacientky so sclerosis multiplex rodia väčšinou prirodzenou cestou. Pôrodník môže rozhodnúť aj o vykonaní cisárskeho rezu, no v tomto prípade nebýva dôvodom diagnóza rodičky, ale iné okolnosti pôrodu. Ženy so sclerosis multiplex môžu požiadať aj o epidurálnu anestéziu.

Prvé mesiace po pôrode predstavujú veľké riziko návratu atakov, preto je nutné nastaviť pacientku na liečbu čo najskôr. „Riziko relapsu ochorenia je v prvých 3 mesiacoch po pôrode častejšie ako v období pred samotným tehotenstvom. Kým pacientka dojčí, nie je zároveň možné nastaviť ju vždy späť na biologickú liečbu. Matkám so sclerosis multiplex preto odporúčame ukončiť dojčenie dva až tri mesiace po pôrode a následne sa vrátiť k biologickej liečbe,“ hovorí MUDr. Vitková, PhD. Materstvo samo o sebe predstavuje pre pacientky s touto diagnózou určitú záťaž, preto je potrebné myslieť aj na rodinné zázemie a pripraviť najbližších na starostlivosť o dieťa v čase, keď dôjde k návratu atakov.

„Keď mi lekárka oznámila, že je vhodný čas otehotnieť, rozhodli sme sa, že to skúsime. Aj s mojou diagnózou sa to dalo absolvovať a ja som dostala šancu stať sa mamou. V polovici tehotenstva prišiel atak, no vďaka liečbe sa ho podarilo dostať pod kontrolu. Potom už prebehlo všetko bez komplikácií a ani na pôrodnej sále ma malinká veľmi nevytrápila,“ spomína na svoje tehotenstvo Ivana, pacientka so sclerosis multiplex a mama 8-mesačnej dcérky a dodáva: „Dojčenie nám veľmi nevyšlo, a tak som sa mohla už krátko po pôrode vrátiť späť k liečbe.“ Na otázku, či plánuje ďalšie dieťa, má Ivana jasnú odpoveď: „Uvedomujem si, že zdraví ľudia to majú o čosi ľahšie, no všetko sa dá zvládnuť, keď človek chce. Mám krásnu a zdravú dcérku, vrátila som sa späť k injekčnej liečbe, ktorej vďačím za to, že sa už zase cítim dobre. Uvidíme, čo bude ďalej, no ak mi to zdravotný stav dovolí, určite si to rada zopakujem znova.“

Viac informácií o živote so sclerosis multiplex sa dozviete na internetovej stránke www.smkompas.sk.

Bratislava, 17.10.2017 – Zmena klímy je vedecká skutočnosť so zreteľnými následkami na našu planétu, ktorá ohrozuje ľudské zdravie, miesta, kde žijeme, či udržateľnosť našich sociálno-ekonomických systémov. Medzinárodné vedecké správy už potvrdili, že priemerné globálne teploty v roku 2016 boli najhorúcejšie v doterajších záznamoch.

„Ostrovná krajina Taiwan je silne vystavená najhorším dôsledkom zmeny klímy. V reakcii na globálne výzvy na opatrenia v oblasti ochrany klímy sme zaviedli zákon o znižovaní a správe skleníkových plynov a formulovali národné akčné usmernenia o zmene klímy týkajúce sa toho, ako kontrolovať a znižovať emisie skleníkových plynov,“ povedal Lee Ying-yuan, minister Správy ochrany životného prostredia Čínskej republiky (Taiwanu).

„S cieľom vybudovať kapacitu na výrobu čistej energie na Taiwane a zlepšiť kvalitu ovzdušia stanovila vláda ambiciózny cieľ pre celkovú energetickú zmes zloženú z 20% obnoviteľných zdrojov energie, 50% zemného plynu a s poklesom uhoľného spaľovania na 30% do roku 2025. Medzitým sme tiež novelizovali zákon o elektrickej energii, aby sme podporili rozvoj ekologickej energie.“ Ako ďalej Lee vysvetlil: „Stručne povedané, Taiwan robí všetko pre boj proti zmene klímy v súlade s Parížskou dohodou a snaží sa znížiť uhlíkové emisie na 50% úrovne roku 2005 do roku 2050.“

V priebehu posledných rokov zaujali Taiwanské snahy o podporu recyklácie a znižovania množstva odpadu svetovú pozornosť. V máji 2016 vydal Wall Street Journal článok s názvom „Taiwan: Svetoví géniovia v oblasti likvidácie odpadu“. Poukazuje na to, že Taiwan, kedysi nazývaný ako ostrov odpadov, sa odvtedy stal stelesnením recyklácie a zaradil sa tak medzi prvých troch svetových lídrov v iniciatívach na podporu kruhovej ekonomiky.

Vedúca predstaviteľka Taiwanu, prezidentka Tsai Ing-wen sa zaviazala, že jej krajina bude vytrvalou pozitívnou silou pri hľadaní a realizácii riešení, ktoré sú tak zúfalo potrebné pre zachovanie našej planéty pre budúce generácie.

„Vďaka bilaterálnym dohodám a mnohostrannej spolupráci Taiwan už dlho ticho premýšľa o plnení svojej úlohy zodpovedného člena medzinárodného spoločenstva.“ Minister Lee ďalej zdôraznil: „Nechceme nič viac než pracovať s inými krajinami a robiť všetko čo je len možné urobiť na ochranu planéty.“

KOMÁRNO/ KOMÁROM / BRATISLAVA 17. októbra -

Slávnostné poklepanie základného kameňa nového komárňanského mosta za účasti premiérov Slovenska a Maďarska sa dnes konalo v maďarskom Komárome. Stavba cestného mosta je spoločným projektom oboch krajín. Zaplatí ho Európska únia v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Dokončený má byť v roku 2019.

„Mosty oddávna spájali nielen brehy riek, ale aj národy a ľudí. Som rád, že tento most prepojí komunity žijúce na oboch brehoch. Pracujeme na tom spolu s maďarskými partnermi, čím sa nám darí napĺňať aj jednu z priorít programového vyhlásenia vlády,“ povedal Robert Fico, predseda vlády SR v slávnostnom príhovore.

Nový most cez rieku Dunaj medzi mestami Komárno a Komárom bude postavený o 200 metrov vyššie (proti prúdu rieky) od existujúceho železničného mosta. V súčasnosti je v Komárne pre automobilovú dopravu prístupný jediný most – Alžbetin, ktorý bol otvorený ešte v roku 1892 a nemôže ho využívať nákladná doprava.

„Nové cestné spojenie zlepší podmienky na rozvoj cezhraničných podnikateľských aktivít a naštartuje rozvoj turistiky a cestovného ruchu. Most Komárno – Komárom bude spájať susedov bezpečnou cestou“, povedal štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Viktor Stromček.

Nový most bude asymetrický s jedným pylónom a závesnými káblami. Oceľový pylón bude na prítokovej strane mosta, nakláňajúci sa priečne ponad most. Výška od úrovne vozovky po najvyššie napojenie kábla predstavuje 91,40 m. Pylón bude z ocele, v spodnej časti vybetónovaný.

Cez most povedie hlavná cesta s dvoma jazdnými pruhmi. Šírka vozovky medzi zábradliami bude 11,50 m. Na prítokovej strane mosta sa nachádza obojsmerný chodník pre chodcov so šírkou 1,80 m a na druhej strane je plánovaná cyklotrasa so šírkou 2,5 m. Dĺžka stavby je 2 508 m.

Na most nadväzujú príjazdové cesty, ktoré si každá krajina buduje sama. Prístupová komunikácia na maďarskej strane Dunaja bude realizovaná v dvoch jazdných pruhoch a pripojí sa k hlavnej ceste č. 1 kruhovým objazdom.

Na slovenskej strane je plánovaný 600 m cestný úsek s dvoma jazdnými pruhmi pripojený k ceste I/63 kruhovým objazdom. Stavebné práce na príjazdovej ceste sa začali v októbri 2016 a ich dokončenie je viazané na hotové mostné teleso. Koordinátorom projektu je maďarská strana. Náklady a zodpovednosť za výstavbu mosta sú rozdelené medzi obe krajiny. Celkový rozpočet na projekt je 117 726 283,00 EUR, z toho pre Slovensko je 55 938 957,00 EUR a pre Maďarsko je 61 787 326,00 EUR. Európska únia hradí 85 % rozpočtu z CEF.

Slovenská republika spolu s Maďarskou republikou pripravuje nové projekty s ambíciou financovania z Programu CEF. Ide o projekty pre vytvorenie Master plánu prístavov Komárno a Komárom a následne štúdiu uskutočniteľnosti ako hlavného strategického rozvojového dokumentu týchto prístavov na nasledujúce roky. Obidva projekty boli vybrané v rámci druhej výzvy Nástroja na prepájanie Európy. Maďarská strana predložila projekt prístavu Komárom, MDV SR predložilo projekt prístavu Komárno.

Karolína Ducká
hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR