BRATISLAVA 13. novembra -

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR aj tento rok upriamuje pozornosť na Medzinárodný deň nevidiacich. 13. novembra sa v roku 1745 narodil Valentin Haüy zakladateľ prvej školy pre nevidiacich v Paríži. Leitmotívom tohto dňa, ktorý si pripomíname od roku 1946, je pozdvihnúť kvalitu života zrakovo postihnutých ľudí.

„Dialóg s občanmi so zdravotným postihnutím a ich organizáciami považujeme za jeden z hlavných nástrojov sociálnej politiky vlády. Starostlivosť a pomoc o zdravotne znevýhodnených občanov, nevidiacich a slabozrakých, ktorých je v slovenskej populácii zhruba 1,5 %, nevynímajúc, sa delí medzi niekoľko vládnych rezortov. Nemalou mierou doň vstupuje aj samospráva, preto neustále vylepšovanie komplexu pomoci je potrebné riešiť spoločne a systémovo,“ hovorí minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.

Samotný rezort práce vynaložil v roku 2015 takmer 17,5 milióna eur a aktuálne do konca októbra tohto roku viac ako 14,5 milióna eur na kompenzačné pomôcky, osobných asistentov, výcvik vodiaceho psa a ďalšie náležitosti prispievajúce k lepšiemu komfortu nevidiacich a slabozrakých spoluobčanov. V tejto súvislosti sa žiada spomenúť fakt, že aj navigačné majáky, ktorými sú vybavené všetky úrady práce, im výrazne uľahčujú život.

V tomto roku sme pripravili a verejnosti predstavili novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Odborníci rezortu práce pri jej tvorbe spolupracovali aj s Výcvikovou školou pre vodiace a asistenčné psy. Spomínaná novela totiž upravuje okrem iného i niektoré podmienky držania psov. Zrakovo postihnutým zabezpečí neobmedzený vstup v sprievode psa so špeciálnym výcvikom na verejné priestranstvá a do priestorov zariadenia spoločného stravovania. V súčasnosti sa návrh novely spomínaného zákona nachádza v druhom čítaní v NR SR.

Z ďalších veľmi dôležitých aktivít treba upriamiť pozornosť na to, že MPSVR SR intenzívne spolupracovalo s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím v SR pri príprave prvej súhrnnej správy o plnení úloh vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020. V nej sú zapracované aj jednotlivé záverečné odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, na základe obhajoby Východiskovej správy SR k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, dostalo v apríli 2016.

„Chcem sa poďakovať osobám so zrakovým postihnutím a ich reprezentatívnym organizáciám za aktívnu spoluprácu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, ako aj za pomoc pri tvorbe legislatívy a strategických dokumentov,“ zdôrazňuje minister Ján Richter.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

qq

Projekt Babka k babce budú kapce – a nielen to, ktorý podporil MAS MALOHONT, sme 12.11. ukončili plstením pre dobrú vec.

čítať ďalej

Košice 11. novembra 2016

Košická činohra siahla po fantasy príbehu Terryho Pratchetta

Do záverečnej fázy vstupujú v Štátnom divadle Košice aj prípravy prvej činohernej premiéry v sezóne 2016/2017. Dva týždne po tanečnom Charlie Chaplinovi, ožije v piatok 11. novembra na javisku Historickej budovy ŠD Košice Maškaráda, jeden zo štyroch desiatok fantasy príbehov Plochozeme britského autora Terryho Pratchetta v dramatizácii Stephena Briggsa, pri ktorom si každý “milovník” opery a detektívky určite príde na svoje.

Fantazijný fiktívny svet ležiaci na chrbte plávajúcej korytnačky, ktorá putuje vesmírom, v sérii 40 kníh s názvom Úžasná Plochozem opísal pred poldruha rokom zosnulý britský autor Terry Pratchett. Slovník jeho diel sa stal už kultovým a jeho postavy si žijú aj mimo literárnych kruhov. Jedným z príbehov Úžasnej Plochozeme je aj detektívka z Ank-Morporskej opery s názvom Maškaráda alebo Fantóm opery. Táto komická fantasy kniha odhaľuje celý mechanizmus operného zákulisia. Nielen. Ale najmä rieši dôležitý problém. Dve najväčšie čarodejnice Babka Zlopočasná a Starenka Oggová hľadajú tretiu. Veď čarodejnice musia byť vždy tri. Adeptka je jasná – Anička Nuličková. Lenže tá sa rozhodla pre dráhu opernej speváčky a kariéra čarodejnice sa jej až tak nevidí. V opere sa však začnú diať šialené veci, objaví sa tajomný fantóm a pár mŕtvol. Ako si s fantómom poradia? Rozhodne sa Anička Nuličková pre operu alebo čarodejnícky svet? Všetko sa odhalí v Maškaráde. Rozprávanie Terryho Pratchett
a, najpredávanejšieho britského autora, je zmesou jemu vlastného humoru, satiry a paródie. Aký Pratchettov humor je naznačuje aj jeho komentár k udeleniu rádu za zásluhy o Britské kráľovstvo za službu literatúre: “Mám podozrenie, že ‘službu literatúre’ preukážem, keď sa zdržím ďalších pokusov nejakú napísať.”

Maškaráda je druhou inscenáciou českej režisérky Hany Mikoláškovej v košickom divadle. Vo februári pripravila s činohrou úspešný kabaret plný irónie Doma u Hitlerovcov: Historky z kuchyne, ktorý jeho autor Arnošt Goldflam špeciálne pre košické divadlo upravil podľa slovenských a košických historických reálií. Scénu pre Maškarádu vytvoril Petr Dosoudil, autorom kostýmov je Ján Kocman a hudbu dodal Mário Buzzi. V hlavných postavách čarodejníc Zlopočasnej a Oggovej sa predstavia Beáta Drotárová a Adriana Krúpová, ešte nie čarodejnicu Aničku Nuličkovú si zahrá Katarína Horňáková. V predstavení uvidíte aj Andreja Palka, Ivana Krúpu, Stanislava Pitoňáka, Tatianu Polákovú, Tomáša Dira, Henrietu Kecerovú, Petra Cibulu, Františka Baloga, Michala Soltésza, Juraja Zetyáka a Petra Čižmára spolu so študentmi tanečného odboru Konzervatória na Timonovej ulici.

Plochozem odráža skutočný svet

Režisérka Hana Mikolášková o Pratchettovi a premiére v košickej činohre

Režisérkou dramatizácie príbehu Maškaráda zo slávnej série Terry Pratchetta Plochozem, ktorá bude mať premiéru 11. novembra v Historickej budove Štátneho divadla Košice je česká režisérka Hana Mikolášková. O jej druhom návrate do Košíc a o pripravovanej inscenácii s ňou hovorila dramaturgička Miroslava Košická.

Toto je už vaša druhá inscenácia v Štátnom divadle Košice. Diváci mali a stále majú možnosť vidieť vašu prvú inscenáciu na týchto doskách a to konkrétne hru Arnošta Goldflama : Doma u Hitlerovcov. Vašim návratom je Maškaráda Terryho Pratchetta na veľkom javisku…

Ja som veľmi rada, že ma do Košíc pozvali druhý krát. Bola som vďačná za tú skúsenosť z Malej scény, pretože rada spoznávam súbory postupne a myslím si, že je náročné prísť pred nový súbor ako nový režisér z trošku iného kontextu, aj kultúrneho. Košice sú ale neuveriteľne v niečom podobné tomu, v čom som vyrastala a v čom žijem, pretože som vyrastala v Brne a pracujem v Zlíne. Morava je Košiciam veľmi podobná, ako v mentalite ľudí, tak v štýle humoru a práce. Pracovalo sa mi tu krásne, preto som rada za tú opakovanú ponuku a zároveň som rada, že pracujem v historickej budove, ktorá má svoje obrovské kúzlo a je tam zvláštny genius loci. Aj preto sme chceli vybrať hru, ktorá toto miesto istým spôsobom oslávi. Som rada, že to je takmer “celosúborovka” pretože sa stretávam s kopou nových ľudí, na ktorých som sa tešila. Zatiaľ tá práca prebieha tak, že sa teším na každú skúšku.

Pod žánrom fantasy si väčšina z nás predstaví Tolkiena, Rowlingovú, Sapkowského, či Hru o tróny. Tvorba Terryho Pratchetta síce spadá pod tento žáner, no diametrálne sa od už spomínaných autorov, či diel odlišuje. Čím?

Terry Pratchett je úplne iný druh fantasy. Všetci spomínaní autori vytvárajú nové svety v ktorých fungujú nové pravidlá, zatiaľ čo Plochozem odráža náš skutočný svet v akomsi zámerne skreslenom odraze. Pratchett sa pohráva s tým, čo už všetci poznáme z dejepisu, literatúry, vedy, histórie pokroku ľudstva… A popri tom, že na niečo odkazuje a z niečoho si robí srandu, dokáže vytvoriť iný svet, v ktorom naše poznatky fungujú iným spôsobom. V podstate, všetko na čo ľudstvo prišlo je mu materiálom, aby to nejakým spôsobom sparodoval a my sme uvideli náš svet v nových súvislostiach.

Čím si tvorba Terryho Pratchetta podmanila vás?

Terry Pratchett ma dostal tým, že sa na jeho humore neskutočne bavím. Baví ma, ako sa hrá so slovami, ako sa hrá s reáliami a uvádza ich do nových súvislostí. Má neuveriteľný cit pre absurdné situácie, zároveň aj pre láskavú komiku. Je fascinujúce, aký bol vzdelaný. Pokiaľ ako čitateľ viem, čo paroduje, tak sa bavím. Pokiaľ tú látku nepoznám, tak ma aj tak zaujme. A navyše, do všetkých príbehov, ktoré tvorí, neuveriteľne jednoduchým spôsobom zakomponováva filozofiu. Jeho spôsob nazerania na svet s láskavým humorom, s pochopením a zároveň s istým zmyslom pre tajomstvo a pre kúzlo, ktoré nám kamsi zo života zmizlo, tak pomáha človeku v tom všednom dni uvedomiť si, že veci, ktoré vníma ako obyčajné, môžu byť v istých súvislostiach neobyčajné.

Terry Pratchett je pre vás evidentne srdcovým autorom, prečo ste sa rozhodli inscenovať ho práve v Košiciach?

Mala som pocit, že v Košiciach tak trochu pochopili môj štýl humoru práve vďaka inscenácii Doma u Hitlerovcov a vravela som si, že by som skúsila priniesť látku, ktorá tu nie je známa ale zároveň by splnila to, že so sebou prinesie niečo nové a bude zrozumiteľná. Pratchett je pre mňa geniálny a srdcový autor a nemala som doteraz šancu ho niekde inscenovať. Som šťastná, že na to kývli Košice, takže mne sa vlastne plní jeden veľký sen. Navyše sa ten sen do Košíc proste hodí, pretože v kulisách historickej budovy, myslím tým sálu, portál a to prostredie samotné je ideálny priestor kde sa taká vec akou je Fantóm opery dá naskúšať.

Maškaráda je parafrázou na príbeh Fantóma opery z pera Gastona Lerouxa, ktorý už 105 rokov inšpiruje filmových, literárnych, divadelných a hudobných tvorcov. Čím ten príbeh zaujal vás respektíve čím vás zaujal Fantóm opery pretkaný Pratchettom?

Myslím si, že Maškaráda je zo všetkých Pratchettových kníh najvhodnejšia k uvádzaniu v divadle, a to práve preto, že sa zaoberá divadlom. A to nie divadlom hocijakým, ale operou. Svet opery je vďaka kombinácii hudby, obrovských dramatických, až patetických príbehov neuveriteľne náročnou technickou disciplínou. To prostredie je vďačné a lákavé, pretože pre diváka sú to kúzla o ktorých netuší ako fungujú. Zároveň je tá látka vhodná pre divadelníkov ako takých, keďže sa naraz vidíme taktiež v tom pokrivenom zrkadle. Vidíme, že žijeme v princípe “Show must go on”, teda aj keď sa čokoľvek stane, máme pocit, že na prvom mieste je divadelné predstavenie. A tento druh mierne nenormálneho náhľadu na to, čo je v živote dôležité, je niečo, čo divák nepozná. Pre neho je to nové, no pre nás je to denný chlieb, vďaka čomu si z toho môžeme robiť srandu.

Aký je váš názor na to, že v našej geografickej polohe sa inscenovanie Pratchetta stretlo s enormným diváckym ohlasom, zatiaľ čo v krajinách západného sveta to až tak nerezonuje?

Ja si myslím, že je to práve tým humorom. Je to brané ako ľahká literatúra a pritom je to titul pre celú rodinu. Pratchettov druh humoru vychádza z nejakých súvislostí, ktoré ak dospelý vzdelaný človek pozná, tak ho pobavia takzvane na druhú. Zároveň tie príbehy fungujú samy o sebe aj bez znalosti predlohy. Jednotlivé typy a to, ako to Stephen Briggs geniálne uchopil, je v pravom slova zmysle Shakespearovský spôsob. Jeho hry sa dajú inscenovať za strašne veľa peňazí, alebo za strašne málo. Teda si buď vystačíte, tak ako Shakespeare, s prázdnym javiskom a slovom, alebo s modernými technológiami, ktoré vás prenesú do starého “historického pseudo – fantasy” sveta rozprávok. To je to, prečo to má aj tu ten rozptyl. Pre Čechov je Pratchett úplne prirodzeným druhom humoru, ktorý nadväzuje v prvom rade na Cimrmana. Vďaka hre s jazykom a históriou je v najlepšom slova zmysle podobný slávnym divadlám ako Osvobozené divadlo Voskovca a Wericha, Semafor Suchého a Šlitra, taktiež Šimka a Grossmanna… Je
jednoducho podobný druhu humoru, s akým kedysi dávno prišiel Jaroslav Hašek a ktorý si berie ako tému nejakú predlohu, ktorú ľahko zosmiešňuje, ale verne žánrovo akosi kopíruje. To všetko sú predobrazy toho, prečo u nás Pratchett funguje. Samozrejme je to aj obrovská zásluha pána prekladateľa Kantůrka , jeho geniálneho prekladu, bez ktorého by sa k nám Pratchettova komika nikdy nedostala.

VIDEOPOZVÁNKA:
https://youtu.be/iBsOTCFpnmo

VIAC O PREDSTAVENÍ -
http://sdke.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1594%3Aterry-pratchett-makarada&catid=41%3Arepertoar&lang=sk

REZERVÁCIA VSTUPENIEK -
https://www.navstevnik.sk/detail-podujatia?showId=1009642

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Slávnostné udeľovanie vedeckých ocenení pre osobnosti vedy a techniky včera prekročilo hranice Slovenska. Z rúk predsedu akadémie vied Pavla Šajgalíka si prevzal čestný doktorát doktor Mrityunjay Singh, ktorý je vedeckou kapacitou v oblasti materiálového výskumu. Pracuje v NASA, ako vedúci výskumnej časti Glenn Research Center. Svoje skúsenosti prináša aj na ústavy akadémie. Bude poradcom pri príprave projektov v oblasti materiálového výskumu. „S pánom doktorom Singhom počítame ako s významným vedeckým ...

Sobotné dialógy (sobota 12. novembra o 12:10 v Rádiu Slovensko)

Hostia:
Lukáš Parízek (nominant SNS), štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí
Ľuboš Blaha (Smer-SD), predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti
Ivan Štefanec (KDH), poslanec Európskeho parlamentu

Témy:
- nový americký prezident a jeho politický program;
- možné dopady prezidentských volieb v USA na európsku bezpečnostnú architektúru a možné dopady na európsky obchod a ekonomiku;
- akcelerácia vývoja v Turecku a možnosť zrušenia prístupových rokovaní do EÚ;
- aktuálne návrhy na riešenie migračnej krízy – iniciatíva Slovenska na flexibilnú a efektívnu solidaritu, aktuálne návrhy Európskej komisie.

Moderuje Branislav Dobšinský.

O 5 minút 12 (nedeľa 13. novembra o 11:55 na Jednotke)

Hostia:
František Šebej (Most-Híd), predseda Zahraničného výboru NR SR
Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu
Richard Sulík (SaS), poslanec Európskeho parlamentu, predseda strany

Téma:
- víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA a jeho dopad na vzťahy EÚ – USA, spoluprácu v rámci NATO a riešenie konfliktov vo svete.

Moderuje Martin Strižinec.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tm;bl

BRATISLAVA 11. novembra 2016 – Legendárne bratislavské pipiny Cuky a Luky majú ďalší dôvod na radosť. Petra Polnišová a Zuzka Šebová vedia pobaviť svojimi skečmi celé Slovensko a tak nečudo, že sú na roztrhanie. V týchto dňoch im navyše vyšla ich knižka Cuky Luky, ktorú už stihli aj pokrstiť a dobre sa bavili. Pozrite si video z krstu.

Nemať vlastnú knižku by bola smrrrť, povedali si bratislavské pipiny a zrodila sa vlastná knižka plná humoru, užitočných rád a zábavných úloh, s ktorými môžete krátiť čas v čakárni salónu krásy, v autoumyvárke alebo v rade na lyžiarsky vlek niekde v rakúskych Alpách. Pretože všetko, čo je z Rakúska je lepšie…až na knihy. Tie najlepšie robíme na Slovensku

https://www.youtube.com/watch?v=-o7HFPqd6HI

“Hoci si Cuky Luky frčia na nevkuse, kniha je urobená veľmi vkusne,” povedala Petra Polnišová.
Cuky Luky je kniha skečov extrémne populárnych postavičiek a fanúšikovia v nej nájdu 25 kapitol ako Lodičky, Oscary, Charita, Rakúsko, Kokos, či Botox. Fenomén Cuky Luky sa tak opäť o čosi rozrástol.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 11. novembra 2016 – Toto je príbeh dvojice, ktorá sa zo Slovenska vybrala do sveta za lepším zárobkom. Dnešní mladí to poznajú veľmi dobre a dôverne – veľakrát idú za hranice a často tam zostávajú aj žiť. Pôvodné sny a ilúzie sa však neraz rúcajú už v prvé dni a týždne, a nie každý to zvládne. Nie každý nájde tú svoju zasľúbenú krajinu. Príbeh Zostaň so mnou v Írsku sa mohol stať pokojne niekomu vo vašom okolí, či dokonca v rodine…

Silvia a Jaro sa už na vysokej škole stali nerozlučným párom. Hneď po promócii sa vyberú do Írska. Jediný dôvod, prečo namiesto pred oltár zamierili do cudziny, je ich neutešená finančná situácia. Na rozdiel od Silvie, ktorá ochotne opúšťa komplikované rodinné vzťahy, Jaro je rozhodnutý čo najskôr zarobiť a vrátiť sa do milovaného kraja pod Tatrami.

Na zelenom ostrove stretávajú podobne motivovaných rodákov, ktorí pracujú na stavbách, umývajú riad či obsluhujú v reštauráciách. Mladí Slováci sa združujú v uzavretej komunite a navzájom si pomáhajú prekonávať frustráciu z ustavičného dažďa, ťažkých pracovných podmienok i prístupu miestnych k „prišelcom z Východu“.

No zatiaľ čo Jaro netrpezlivo ráta eurá a dni do konca, pred Silviou sa postupne otvára nový svet a s ním i šanca nájsť v Írsku druhý domov…

Ako povedal kedysi Joachim du Bellay, „šťastný je ten, kto môže stráviť život medzi seberovnými a pokojne žiť vo svojom chudobnom domove bez strachu, bez závisti, bez predstierania, bez ambícií.“

Začítajte sa do novinky Zostaň so mnou v Írsku:

„Akú nosíš veľkosť oblečenia a topánok?“
„Nohavice a tričko S – tridsaťšesť, topánky tridsaťsedem.“
Vysoká, štíhla červenovlasá dáma sa prehrabala v policiach a pripravila jej kôpku.
„Tu máš, obleč si to a potom príď za mnou,“ nechala ju samu v sklade s oblečením, kde páchlo dezinfekčným prostriedkom.
Neveriacky hľadela pred seba. Čakali na ňu čierne nohavice a červená blúzka veľkosti štyridsať. Hrubé gumené topánky s vystuženou kovovou špičkou boli o číslo väčšie. A pod hromádkou našla akúsi sieťku a jednoduchú červenú čiapku rovnakého strihu, aký videla na fotkách väzňov z koncentrákov.
V šoku sa začala obliekať, aby na ňu Deirdre dlho nečakala. Až keď to všetko na seba navliekla, uľavilo sa jej a musela sa začať smiať. Vyzerala ako šašo. Všetko na nej viselo, nohavice boli o dobrých desať centimetrov dlhšie, plantali sa na nej, vliekli sa po zemi, topánky ťahala za sebou. Zdrapla sieťku s čiapkou, s úsmevom vyšla von pobaviť Deirdre a presvedčiť ju, že takto to nepôjde a musia pohľadať niečo vhodnejšie.
Deirdre si ju premerala prísnym pohľadom.
„Počkaj sekundu,“ vbehla späť do skladu a Silvia čakala, že prinesie niečo prijateľnejšie.
„Tu máš, opáš si tým nohavice,“ Deirdre jej na prekvapenie podala iba kožený pánsky opasok.
Bez pohnutia na ňu pozerala, to predsa nemôže myslieť vážne!
„Come on! Obleč si to!“ popohnala ju žena, ktorá sa ešte včera na ňu usmievala a správala sa s úctou k tej „mladej, krásnej a vzdelanej žene“, ako ju nazvala.
Silvia nereagovala dostatočne rýchlo, a tak sa Deirdre chopila opaska, upevnila ním nohavice, aby nepadali, spodky rýchlo vyhrnula a druhá verzia šaša bola na svete.
„Ešte čiapku, come on! Musíme ísť.“
Žiadna reakcia.
„Comeoooon!“ nervózna Írka jej vytrhla z ruky sieťku, natiahla jej ju na hlavu, na ňu nasadila čiapku a postrčila ju k dverám. „Poď za mnou!“
Silvia mala slzy na krajíčku, nikdy v živote by dobrovoľne nevyšla v tomto prestrojení medzi ľudí. Ani pre zábavu, ani na karneval, ani na mol opitá. Nikdy! Hanbila sa ako pes, chcela ujsť. Nevedela si predstaviť, že má teraz takto pobehovať medzi ľuďmi v študentskej reštaurácii a tváriť sa ako supersexi čašníčka. Kým ju vysoká Deirdre viedla chodbami určenými len pre zamestnancov, schovávala sa jej za chrbtom. Nedokázala sa pozrieť na žiadneho okoloidúceho. Vyzerala ako debil a tak sa aj cítila.
„Silvia, toto je Ann. Všetko ti ukáže. Ann, nezabudni ju poslať na pätnásťminútovú prestávku. Bye!“ Deirdre ju odparkovala v umyvárni riadov, ktorú honosne nazývali oddelením, a vyparila sa.
Misia splnená. Rybka lapená. Mladá, krásna a vzdelaná žena dostala sexi outfit a skvelú prácu za hodinovú mzdu, o akej doma nemohla ani snívať, keby zobrala ponuku vedúceho diplomovej práce a zostala pracovať v škole ako odborná asistentka.
Teraz tu stojí a čaká, dokonca je spokojná, že sa nemusí prechádzať medzi ľuďmi, že jediný človek, ktorý ju vidí, je divná Ann, ktorá sa vrátila k prístroju na umývanie riadu a nezaujíma sa o ňu. Dobrých desať minút stála a čakala, kým dokončí oplachovanie tanierov naskladaných do veľkej hučiacej mašiny.
„Hello, I´m Sil-vi-a.“
„Hello!“ Ann nemala potrebu zopakovať jej svoje meno.
A evidentne s ňou vôbec nepotrebovala strácať čas. Bola absolútne zažratá do práce. Priam v tranze otvárala veľkou pákou mašinu a kontrolovala, či sa v ten deň aj dvadsiaty raz umyli všetky taniere. Potom ich rýchlo uložila na vozík a čaptavo s ním bežala do kuchyne, kde na ne kládli sendviče, hranolčeky a občas nejakú presladenú buchtu. Ann bola od nej aspoň o pätnásť rokov staršia, ale jej mentálna úroveň o pätnásť rokov nižšia. Skrátka – rovnocenná parťáčka, s ktorou oddnes bude tráviť osem hodín denne, podrkocú si o živote, o chlapoch, poohovárajú Deirdre a po práci spolu zájdu na víno.
„Kde sú toalety? Musím si odskočiť.“
Ann sa jej cez hučiaci prístroj pokúsila veľmi podivne znejúcou angličtinou vysvetliť, kam má ísť. Pochopila len to, že má vyjsť z ich „oddelenia“ a tam niekde to nájde.
Vybehla von a dostala sa do študentského bistra. Iba pred pár týždňami v podobnom sedávala i ona. Prefrčala pomedzi stoly, aby ju v tom debilnom outfite videlo čo najmenej ľudí, vbehla na záchod, zamkla dvere, sadla si na misu a rozrevala sa.
„Doriti, to čo je?!“ nadávala pomedzi vzlyky, pritom si strhla z hlavy väzenskú čiapku a šmarila ju do kúta.
Miešala sa v nej zlosť so zúfalstvom. Pôjde späť za Deirdre, prezlečie sa a povie jej, že končí…
To nie, môže byť rada, že má nejakú robotu a zarába. Už teraz má vo vrecku päť eur. A to ešte nepohla prstom. Jedlo bude zadarmo, ušetrí tým ďalších desať. O štvrtej má „padla“, na všetko zabudne a bude zasa dobre. Skúsi to.
Keď začula, že niekto vstúpil do vedľajšej kabínky, prestala plakať. Poutierala sa toaletným papierom, napravila si obriu blúzku a vyšla von. Keď sa zazrela v zrkadle, znova ju premohol plač.
„Silvia, kruci, už nerev! Nebuď posraná ako malé decko. To zvládneš. Ideš! Ser na nich.“
Nech sa akokoľvek snažila, v červenej čiapke, ktorá mala tak super ladiť s blúzkou, vyzerala nemožne. Mohla si uvoľniť ofinu, rozpustiť vlasy – čo bolo zakázané, preto tá sieťka –, urobiť vrkoč na stranu, nič nepomohlo. Najlepšie na to nemyslieť a usmievať sa, mala predsa nádherný úsmev, ako tvrdil Jaro, takže stačilo ho vyčarovať a nik si ten strašný detail na jej hlave ani nevšimne. Tešila sa, ako sa večer schúli k Jarovi a dá sa poriadne poľutovať.

Po návrate na oddelenie ju čakalo ticho a zhrozený výraz Annnaznačoval, že sa niečo stalo. Prístroj na umývanie sa pokazil. Ann nezrozumiteľne bedákala a plač mala na krajíčku.
„Čo budeme robiť?“ spýtala sa Silvia len tak do vetra.
Počas nasledujúcich štyroch hodín sa jej v rukách so smradľavými gumenými rukavicami podarilo umyť asi dvetisíc tanierov, príbory ani nestíhala počítať. Stal sa z nej stroj, ktorý vnútri fungoval na svoj vlastný myšlienkový režim. Ruky automaticky umývali, mozog spomínal. Pred dvoma týždňami sa dala ráno učesať v prestížnom kaderníctve, potom ju nalíčila profesionálna kozmetička, obliekla si nádherné tmavomodré šaty, obula špicaté lodičky a počúvala rozprávanie milovaného dekana o elite národa, ktorej bola súčasťou vďaka svojmu vzdelaniu. Potom prišla jej hviezdna chvíľa s príhovorom, neskôr kytice, blahoželania, dary, fotky, ona v hlavnej úlohe… a k slzám dojatá mama. A otec, ktorý využil ďalšiu príležitosť vypiť si, ba priam sa ožrať pod obraz boží, ako takmer každý deň.
„Už si bola na obede?“ prebrala ju akási pani poklepaním po pleci.
„Nie.“
„Choď, máš polhodinu.“
„A kam mám ísť?“
„Kam chceš,“ pokrútila nechápavo hlavou tá ženská. „O jednej nech si späť.“
Vrátila sa do šatne. Bola zamknutá. Odbehla si na záchod a akosi sa jej cez chodby pre zamestnancov podarilo dostať na malý špinavý dvor, plný obrovských čiernych košov s odpadkami. Svoju voľnú polhodinu strávila tým, že priebežne od okolostojacich žobronila cigaretu, takže na obed si dala pár gramov nikotínu. Nikdy predtým nefajčila, no teraz mala pocit, že cigarety sú to jediné, čo ju môže trochu upokojiť.
Po návrate ju už čakala žena s funkciou tímlíder, a k slovám pridala aj úsmev:
„Sil-fia, je čas zmeniť oddelenie, však?“ a viedla ju o poschodie nižšie.
Svitla jej nádej na lepší život a zároveň jej bolo ľúto za rozjímavým tichom pri umývaní riadu, v ktorom sa, mimochodom, výrazne zlepšovala.
Vošli do obrovskej jedálne pre asi tisíc študentov, na konci ktorej svietili presklené dvere. Za nimi fungovalo päťnásobne väčšie oddelenie umývania riadu, ktorého tempo udávala veľká kovová otáčavá polica. Na ňu zvonku študenti neprestajne odkladali podnosy so všetkými riadmi a zvyškami obeda vrátane použitých servítok, prevrhnutých pohárov, vypľutých žuvačiek a podobných nechutností. V prvom rade stáli tri slečny, ktoré všetko triedili – príbory a poháre bokom, odpadky do koša a do veľkého kanála, čo tiekol uprostred oddelenia, príkladne ekologicky zhŕňali z tanierov zvyšky bioodpadu. Fascinovane sledovala ten mechanizmus a potláčala reakciu na prenikavý zápach, ktorý sa z kanála šíril. Zjavne však prekážal len jej. Trojica triedičiek sa pri ňom veselo
„Toto je Alex, vysvetlí ti, čo máš robiť. Bye!“ rozlúčila sa s ňou tímlíderka a viac sa nezdržiavala.
Silvia pozrela na Alex. Nie, nechcela nikoho posudzovať podľa vzhľadu, ale – čo to je?! Muž alebo žena? Alex bolo drobné červenovlasé stvorenie vysoké asi meter tridsať. Piskľavý hlas, ktorý vychádzal z pokrútených úst, fungoval však dostatočne na to, aby sa jeho majiteľ stal „manažérom oddelenia“, ako hlásala pripnutá menovka.
„Come on,“ mávol na ňu. „Zober si túto handru a poď za mnou.“
Vyšli von medzi študentov. Alex vytipoval špinavý stôl, ukázal naň, ona ho pod jeho odborným dozorom utrela a pokračovali ďalej. Chodila za ním pár minút poctivo ako psík a veľmi rýchlo pochopila, že fyzický zjav Alexa bol len predznamenaním stavu jeho mentálnych schopností. Znovu sa jej nahrnuli do očí slzy. Horko-ťažko ich potláčala. Situácia, v akej sa ocitla, bola fackou, akú jej nikdy neuštedril ani vlastný otec. A bolo ich dosť. Táto bolela najviac.
Ja, Silvia Machovská, čerstvá absolventka odboru geografia – angličtina, umývam stoly írskym študentom a mojím nadriadeným je mentálne postihnutý hermafrodit. Už sa nemohla dočkať, ako si to zapíše do denníka.
Nechala Alexa Alexom, rozhliadla sa okolo seba a vrátila sa do oddelenia. Manažér si to ani nevšimol a ďalej sa prechádzal medzi stolmi.
„Hello, poď k nám!“ prihovorila sa jej jedna z triedičiek a pridala aj úsmev.
Silvia chvíľu váhala, ale cítila, že by sa asi mala niekam zaradiť, aby len tak nečinne nepostávala. Nedokázala sa však ku kanálu priblížiť na viac ako na dva metre, inak by sa asi povracala.
Vysmiata kontaktná osoba to rýchlo pochopila:
„Smrdí, však? Tak poď sem, budeme utierať. I´m Zuzana.“
„Zuzana? Slovenka?!“
„Aj ty?! Čau! Odkiaľ si?“
Zuzana jej rýchlo našla suchú utierku, zatiahla ju do rohu leštiť príbory, kde mohla postávať a nenadrela sa viac ako za- mladi po nedeľnom obede, keď si s bratom rozdelili, kto z nich tých osem tanierov umyje, kto ich utrie a uloží. Zuzka bola skúsená a neuveriteľne zhovorčivá. Vyžarovala z nej pohoda. Silvia sa konečne po celom dni trocha upokojila.
Alex si po chvíli uvedomil, že za ním nik nie je, vrátil sa do oddelenia a čosi pritom mekotal. Blížil sa rovno k nim.
„Alex, už drž hubu, shutup! A fuckoff!“
Silvia s hrôzou sledovala odvahu vysmiatej Zuzky a napäto čakala na Alexovu reakciu. Ten sa rozzúril a začal zase niečo mekotať.
„Si nepočula? Fuckoff!“
Alex mávla rukou a, šomrúc si niečo pod nos, sa vzdialila.
„To je Alex, z tej si nič nerob… ignoruj ju. Oni majú predpísané nejaké percento postihnutých, čo musia zamestnať, tak ju tu držia…“
Aha, takže Alex je oficiálne žena. A Zuzka človek potrebný na integráciu. Vymenili si kontakty, pretože keď padla, Silvia bola presvedčená, že Deirdre vráti uniformu a viac sa na to miesto nevráti.

***

Jaro vystrašene sledoval, ako jeho životná láska sedí na posteli ako kôpka nešťastia a neprestáva plakať. Nikdy sa necítil tak bezmocne. Absolútne netušil, čo robiť. Mal by ísť za Deirdre a streliť jej jednu, aby pomstil poníženie svojej milovanej? Alebo by si mal počkať na toho hermafrodita a vraziť jemu? Jaro nikdy nebol typ bitkára. Nebil sa ani na základke a ani nesledoval v telke box či kung-fu filmy. No toto bola možno prvá situácia v živote, keď by mal niekoho poriadne vyfliaskať, aj keď netušil, ako sa to robí. Ibaže nemohol predsa ísť zmlátiť ženu a drobné mentálne postihnuté stvorenie! Musí Silvii pomôcť inak.
Z ešte poriadne nevybaleného batoha vylovil fľašu borovičky, ktorú mu dala mamka pred cestou na príležitosť, „keď bude najhoršie“, a nalial jej do porcelánovej šálky asi deci. Na jeho prekvapenie i úľavu zároveň šálku naraz kopla do seba. Po pár minútach prestala nahlas vzlykať, no slzy jej neprestávali zaplavovať krásne veľké oči.
Zdala sa mu nádherná, aj keď plakala. A bola náramne sexi aj v tejto zranenej póze. Aj v každej inej. Obdivoval ju. Mala v sebe toľko sily. Odkedy ju spoznal, stala sa jeho hnacím motorom. Na rozdiel od neho prežila veľa zlého, ale dokázalo ju to nakopnúť. Nikdy sa nevzdávala, bojovala, a hoci to tak nevyzeralo, tušil, že bude bojovať aj teraz.
„Dáš si ešte jeden?“
Prikývla, a tak jej znovu nalial. Potom ešte tretí. Silvia nikdy predtým nepila. Alkohol nenávidela, pretože ním napáchlo celé jej detstvo a malý byt, v ktorom musela prežiť osemnásť rokov s otcom notorikom.
Sadol si k nej na posteľ, hladkal ju po vlasoch, po líci a po ramene, až mu schúlená a na mol opitá zaspala na nohách.
Keď sa vrátil Amore, opatrne ju prikryl a šiel sa mu vyrozprávať.
„Fúúú… tak im pôjdeme dať príučku! Nech zažijú poriadnych slovenských chlapov, no nie?“ vtipkoval Amore. „No nič, idem sa ja dať dokopy, čaká ma ďalšia šichta,“ mrkol naňho a pobral sa do kúpeľne.
Ak sa Jaro pred polhodinou rozprával so spoteným mužom v špinavom tričku zastriekanom farbami, ktorý sa práve vrátil z fabriky na výrobu náterov a šiel si dať poriadnu sprchu do plesnivej kúpeľne, teraz už videl odchádzať frajera, ktorý sa parádne vystajlovaný sebavedome vybral na rande. Prezývka Amore, čo mu prischla už na strednej, skrátka, sedela a riadila jeho život.
Opäť nevidel, koho si Amore priviedol na izbu v ten večer, ale pozvaná dáma nadránom odchádzala evidentne viac než uspokojená. Podľa hlasu rozoznal, že to nie je tá, čo u nich nocovala pred dvoma dňami, a určite nie ani tá, ktorú tam mal Amore na návšteve deň po ich nasťahovaní. Ešteže v tú noc Silvia tvrdo spala. Jaro sa obával, ako bude riešiť nočný hluk v papierovom dome, ktorý jemu zatiaľ neprekážal, no Silvii možno začne. Už teraz nebola nadšená z čiernej plesne pokrývajúcej celý strop studenej kúpeľne ani z prietokového ohrievača, z ktorého pri sprchovaní vytekal len cícerok vlažnej vody. Ani z chladu a vlhka prestupujúceho celý dom. Zatiaľ sa príliš nesťažovala, no Amoreho nočné hry mohli byť poslednou kvapkou trpezlivosti. Budú tam musieť pár týždňov vydržať, kým dostane prvú výplatu, aby mali z čoho žiť, a kým si aj Silvia nájde prácu. Potom sa poobzerajú po lepšom podnájme.
Amoremu sa neodvážil pripomínať vyhlášku o nočnom pokoji. Bol mu vďačný, že im ponúkol voľnú izbu, keď sa so Silviou rozhodli po škole vyraziť do Írska zarobiť si na bývanie, a uľahčil im tak prvé kroky v novej krajine.
Silvii hluk šíriaci sa niekoľkokrát za týždeň z Amoreho izby na Jarovo prekvapenie napokon nerobil problém. Naopak, inšpirovala sa. Celé dni trčala v tom hroznom dome sama. Vzhľadom na finančnú situáciu nemohla čas, kým on pracoval, tráviť v obchodoch či na kávičkách s kamarátkami, ktoré tam vlastne ani nemala. Pravidelne vyrážala len na úrad práce sledovať pracovné ponuky, posielala životopisy a čakala, kým sa Jaro vráti z roboty. Po jeho návrate mu dala vždy čas na nutnú regeneráciu a potom sa naňho vrhala a dávala do toho všetku svoju nahromadenú energiu. Už dávno vedel, že Silvia sex miluje, a bol tým, prirodzene, nadšený, no jej nočné prepady synchronizované s nárazmi ozývajúcimi sa z Amoreho izby ho po čase začali vyčerpávať. Po celodenných náročných fyzických výkonoch na stavbách sa jednoducho potreboval v noci vyspať.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 11. novembra -

Európska komisia zverejnila jesennú prognózu, ktorá je v základných črtách podobná septembrovej prognóze Ministerstva financií SR. V rokoch 2016 až 2018, očakáva Komisia nárast slovenskej ekonomiky o viac ako 3 %, pričom hlavným motorom bude domáci dopyt. Pozitívny impulz prinesie najmä spotreba domácností, ktorá ťaží zo stále sa zlepšujúceho trhu práce a nízkych spotrebiteľských cien.

Komisia pozitívne vníma najmä vývoj na trhu práce, ktorý podporí rast spotreby domácností. EK významne zvýšila odhad rastu zamestnanosti na tento rok (z 1,8 % až na 2,7 %). Zamestnanosť ťaží zo silného ekonomického rastu, a miera nezamestnanosti bude ďalej klesať až pod 8% v roku 2018.

Inflácia sa bude podľa EK zotavovať pomaly a v roku 2018 dosiahne 1,4 %.

Z pohľadu vývoja verejných financií potvrdila prognóza EK dôveryhodnosť konsolidačného plánu vlády SR na roky 2017 až 2019. S výnimkou mierne rozdielnych úrovní budú saldo aj dlh verejnej správy klesať približne rovnakým tempom ako predpokladá odhad MF SR.

V roku 2016 prognózuje EK pokles deficitu na úroveň 2,2 % HDP, čo predstavuje medziročné zlepšenie o 0,5 % HDP. K pozitívnej zmene salda prispieva hlavne pozitívny vývoj daňových a odvodových príjmov verejnej správy. V roku 2017 by mal deficit naďalej klesať a dosiahnuť výšku 1,5 % HDP.

Za predpokladu nezmenených politík prognózuje EK pre rok 2018 pokračujúcu konsolidáciu s očakávanou výškou deficitu 0,5 % HDP.

Hrubý dlh VS pre rok 2016 odhaduje EK na úrovni 53,3 % HDP. Krátkodobé zvýšenie dlhu je ovplyvnené nárazovou potrebou hotovostných prostriedkov v súlade so splátkovým kalendárom koncentrovaným na prelome rokov 2016 a 2017.

V ďalších rokoch sa dlh opätovne vráti na klesajúcu trajektóriu v súlade s prognózou MF SR. Hrubý dlh VS dosiahne podľa EK na konci prognózovaného obdobia výšku 51,5 % HDP.

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

Deň otvorených dverí na Ústave anorganickej chémie SAV, ktorý sa uskutočnil 9. 11. 2016 navštívilo približne 160 študentov z bratislavských aj mimobratislavských škôl. DOD si nenechali ujsť najmä študenti stredných odborných škôl chemických a gymnázií. Študenti si mohli vypočuť popularizačné prednášky Prečo má raketoplán keramický plášť? od doc. Ing. Zoltána Lenčéša, PhD. a Využitie tavenín v praxi, ktorú prednášala Ing. Blanka Kubíková, PhD. Okrem toho si návštevníci ...

Týždeň vedy a techniky včera vyvrcholil slávnostným galavečerom oceňovania vedeckých osobností. Oceňovanie malo aj medzinárodný charakter. Čestný doktorát od Slovenskej akadémie vied si prevzal Doktor Mrityunjay Singh, ktorý je celosvetovou vedeckou kapacitou v oblasti materiálového výskumu.  „Je to excelentná myšlienka vyhľadávať vedecké osobnosti, informovať o ich práci verejnosť a identifikovať tak vedecké celebrity. Na pódium dnes prichádzali vedci zo všetkých kútov Slovenska. Robia výskum na vysokej úrovni a verejnosť ...

BRATISLAVA 11. novembra -

Témy a hostia relácie V politike na TA3 v nedeľu 13. novembra 2016 o 11:00.
Reláciu moderuje Norbert Dolinský

Témy: Parlamentná kultúra, vzťahy koalície a opozície, stav vo vládnej koalícii, programové ciele strany MOST-HÍD; Výsledky prezidentských volieb v USA, dopady na svetovú ekonomiku, stupňujúce sa radikálne nálady v spoločnosti, nové nastavenie hodnôt a vývoj politiky a politikov

Hostia: Andrej Danko (SNS), predseda NR SR, predseda strany
Béla Bugár (MOST-HÍD), podpredseda NR SR, predseda strany
Jaroslav Paška (SNS), poslanec NR SR
Jozef Viskupič (OĽANO-NOVA), poslanec NR SR
Martin Klus (SaS), poslanec NR SR
Martin Fedor (MOST-HÍD), poslanec NR SR
Branislav Kováčik, dekan fakulty politických vied UMB BB

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;bl

Mestská polícia vykonala vo štvrtok 10. novembra v popoludňajších hodinách špeciálnu kontrolu na Račianskom a Trnavskom mýte a v ich okolí. Cieľom špe...

Svet digitálnych technológií a ich využiteľnosť v bežnom živote tak, ako ste si to dodnes nevedeli predstaviť. Domáci a zahraniční spíkri, lídri ve...

BRATISLAVA 11. novembra -

Členské štáty Európskej únie prijali „Bratislavskú deklaráciu o lesoch“

· Prijatie „Bratislavskej deklarácie o lesoch“ významný krok slovenského predsedníctva
· Lesy a lesníctvo EÚ ako jeden z dôležitých prvkov riešenia aktuálnych klimatických výziev
· Udržateľné lesné hospodárstvo je jednou z poľnohospodárskych priorít slovenského predsedníctva

Bratislava, 11. november 2016 – Generálni riaditelia členských štátov Európskej únie prijali na neformálnom stretnutí v Bratislave „Bratislavskú deklaráciu o lesoch“. Deklarácia zdôrazňuje význam a nezastupiteľnú úlohu lesov a lesnícko-drevárskeho komplexu pri napĺňaní súčasných výziev ako sú prechod na biohospodárstvo, Parížska klimatická dohoda, či Energetická únia.

„Podpis Bratislavskej deklarácie je významným úspechom Slovenska a nášho predsedníctva. Je novým impulzom napĺňania Európskej stratégie pre lesy. Vyzýva zainteresovaných aktérov, vrátane Európskej komisie a členských štátov, aby uskutočňovali splnenie cieľov stratégie EÚ pre lesy v širšom kontexte politík, akými sú klimatický a energetický rámec EÚ do roku 2030, stratégia EÚ v oblasti biodiverzity a boj proti nezákonnej ťažbe dreva a nezákonnému obchodu s drevom v medzinárodnom meradle (tzv. FLEGT proces),“ povedal Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie lesníctva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Stratégia EÚ pre lesy je základným politickým dokumentom Únie zameraným na podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.

Bratislavská deklarácia o lesoch zdôrazňuje aj nevyhnutnosť zabezpečenia ekonomickej životaschopnosti lesníckych subjektov pri presadzovaní princípov trvalej udržateľnosti v praktickom hospodárení v lesoch. Zdôrazňuje taktiež úlohu vedy, výskumu a inovácií pri realizácii Stratégie EÚ pre lesy. Poukazuje na záujem členských štátov, Európskej komisie i predstaviteľov organizácií združujúcich európskych vlastníkov lesov a spracovateľov dreva na posilnení postavenia EÚ pri presadzovaní trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch v medzinárodnom meradle a teda i v jej v zahraničnej politike. V tomto kontexte deklarácia vyzýva na včasné začatie prípravného procesu EÚ na očakávané medzivládne diskusie o možnej celoeurópskej právne záväznej dohode pre lesy.

O výsledkoch neformálneho stretnutia bude ministrov členských krajín informovať ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná na Rade ministrov AGRIFISH v Bruseli budúci týždeň. Udržateľné lesné hospodárstvo je jednou z troch priorít slovenského predsedníctv v Rade Európskej únie.

Vladimír Machalík
hovorca rezortu
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

BRATISLAVA 11. novembra -

Stanovisko MF SR k dnešnej TK Slovenskej asociácie poisťovní:

V prvom rade je potrebné povedať, že na poisťovacie služby sa nevzťahuje DPH ako je to pri ostatných službách a tovaroch a to aj pri výrazne citlivejších položkách ako sú potraviny, zdravotné pomôcky, lieky apod., ktoré sa tiež nakupujú na dobrovoľnej báze. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je nielen v Európe ale aj inde vo svete úplne štandardné zavádzanie iných nepriamych nástrojov voči poisťovacím službám, napr. Insurance Premium Tax, alebo špeciálny finančný odvod z poistného, pričom výška je v jednotlivých krajinách a odvetviach poistenia rôzna od 1% až po 30%. Filozofia zákona je teda úplne rovnaká ako inde vo svete.

Čo sa týka samotných cien, je na poisťovniach, ako k nim pristúpia, ale hovoriť neustále o zvyšovaní cien poistného nie je fér, pretože majú niekoľko možností, ako sa s odvodom vysporiadať. Môžu znížiť svoj zisk, optimalizovať svoju činnosť znížením nákladov (napr. na sprostredkovateľov), reagovať na ceny konkurencie, alebo využiť ďalšie možnosti. Dá sa očakávať, že vzhľadom na vysokú konkurenciu na trhu poistenia sa ceny nebudú výraznejšie meniť a ani nedôjde k výraznému úbytku ľudí, ktorí by sa poistili. Pokiaľ si totiž niekto doteraz uvedomoval, že poistením si chráni vlastné škody a potenciálne finančné straty, tak bude takto postupovať aj v budúcnosti.

Návrh zákona je v legislatívnom procese, parlament o ňom bude diskutovať v druhom čítaní na nasledujúcej schôdzi.

Alexandra Gogová
Riaditeľka Tlačového odboru
Ministerstvo financií SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq