Už dve členky Agentúry pre rozvoj Gemera v Hnúšti sa vďaka výmennému programu podporovanému americkou vládou stali certifikovanými komunitnými organizátorkami. Tento medzinárodný program zahrňuje nie len praktickú skúsenosť s inovatívnym spôsobom práce s komunitou pre európskych stážistov v USA ale i návštevu amerických profesionálov v Európe.

čítať ďalej

Catherine je známa dokumentaristka. V jeden deň, z ničoho nič sa jej zjaví na nočnom stolíku záhadný román. Dovtedy úspešná, navonok vyrovnaná žena akoby sa prebudila do zlého sna. Kniha sa síce tvári ako fikcia, no do najmenších podrobností opisuje dávny deň, keď sa Catherine stala rukojemníčkou ťaživého tajomstva – tajomstva, do ktorého bol okrem nej zapletený iba jeden človek, a ten je mŕtvy…

Minulosť však ožila a Catherinin svet sa rúca. Jedinou možnosťou, ako vykĺznúť zo spleti podlosti a cudzieho sebaklamu, je dokázať, čo sa v ten deň skutočne stalo.

Cudzinec je skvelý psychotriler, z ktorého vám naskočia zimomriavky, znepokojí vás, no budete si užívať pútavý príbeh a vynikajúci štýl Rennéé Knightovej. Kniha sa stala medzinárodnou senzáciou na knižnom trhu. Je to príbeh o žene, strašidelnom tajomstve a o hrozivej cene, ktorú musíme zaplatiť, keď sa snažíme ukrývať pravdu.

„Cudzinec je čosi špeciálne…mimoriadne inteligentný a zamotaný príbeh, ktorý autorka tak dokonale vystavala, že sa vám z neho zatočí hlava.“

The New York Times

Akákoľvek podobnosť so živými či mŕtvymi osobami…

Upozornenie bolo pedantne prečiarknuté tenkou červenou čiarou. Vôbec si to nevšimla, keď knihu otvorila prvý raz. Lenže podobnosť s ňou bola nespochybniteľná. Kľúčovou postavou, hlavnou hráčkou je ona. Áno, mená sú zmenené, inak je všetko do posledného detailu podľa skutočnosti, ešte aj to, čo mala v to popoludnie na sebe. Kúsok jej života, ktorý starostlivo ukrývala. S týmto tajomstvom sa nezverila nikomu, ani manželovi, ani synovi – dvom ľuďom, ktorí verili, že ju poznajú ako nikto iný. O tom, čo si práve prečítala, netušila jediná živá duša. A zrazu je to tu čierne na bielom, hockto si to môže prečítať. Nazdávala sa, že celú záležitosť pochovala, že je to uzavretá vec. A zrazu je späť. V jej vlastnej spálni. V jej vlastnej hlave.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Z výnimočného románu Nezabíjajte vtáčika, ktorý si získal obdiv a uznanie čitateľov na celom svete, sa predalo neuveriteľných 40 miliónov výtlačkov. Príbeh sa dočkal aj filmovej adaptácie s Gregorym Peckom v úlohe obhajcu Atiika Fincha. Teraz vyšiel aj v slovenčine po takmer 50-tich rokoch.

“Nikdy by som nečakala, že Nezabíjajte vtáčika bude mať taký úspech,” priznáva autorka Harper Leeová. “Dúfala som v rýchlu a milosrdnú smrť v rukách recenzentov, ale zároveň som dúfala, že sa mi dostane podpory. Verejnej podpory.”

Nezabíjajte vtáčika je príbeh o rasizme zasadený do obdobia vyčíňajúcej hospodárskej krízy v 30.rokoch v USA. Román je považovaný za jednu z najinšpiratívnejších kníh vôbec a americká spisovateľka Harper Leeová zaň získala Pulitzerovu cenu. Tajomná autorka, žiaľ, zomrela pred pár dňami, presne 19.februára vo veku 89 rokov.

“Šikovné, nenáročné a úplne geniálne … drsné, melodramatické, výstižné, zábavné.”
The New Yorker

V 30.rokoch minulého storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo.

V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle.

Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí.

Začítajte sa do novinky Nezabíjajte vtáčika:

Diel prvý
1
Môj brat Jem utrpel krátko pred dovŕšením trinásteho roku ťažkú zlomeninu v lakti. Keď sa mu zahojila a už ho netrápili obavy, že už nikdy nebude môcť hrať ragby, zriedka si na svoje zranenie pomyslel. Ľavú ruku mal trocha kratšiu než pravú; keď stál alebo šiel, odkláňal sa mu chrbát ruky v pravom uhle od tela a palec ukazoval nadol. Jem si však z toho vonkoncom nič nerobil.

Keď sme sa po viacerých rokoch mohli už s pokojnou mysľou obzrieť do minulosti, zavše sme sa zamýšľali nad udalosťami, čo viedli k Jemovmu zraneniu. Ja tvrdím, že všetkému boli na vine Ewellovci, ale Jem, ktorý je o štyri roky starší, povedal, že sa to začalo dávno predtým. Vraj sa to začalo onoho leta, keď k nám prišiel Dill a prvý raz nás naviedol, aby sme vylákali z domu Bu Radleyho.

Povedala som, že ak chce naozaj ísť na koreň veci, musí vlastne začať u Andrewa Jacksona. Keby generál Jackson nebol zahnal Creekov hore riekou, Simon Finch by nikdy nebol privesloval proti prúdu Alabamy, a kde by sme potom boli? Už sme neriešili spory pästnými zápasmi, na to sme boli pristarí, a tak sme sa išli poradiť k Atticovi. Otec vyhlásil, že obidvaja máme pravdu.

Ako obyvatelia Juhu pokladali niektorí členovia našej rodiny za zahanbujúce, že nijaký náš predok sa ani na jednej, ani na druhej strane nezúčastnil v bitke pri Hastingse. Mali sme len lovca kožušín a apatekára Simona Fincha z Cornwallu, ktorého zbožnosť predstihovalo len jeho lakomstvo. Simona v Anglicku popudzovalo, že metodistov prenasledujú ich liberálnejší bratia, a keďže aj Simon sa pokladal za metodistu, vypravil sa cez Atlantik do Filadelfie, odtiaľ na Jamajku, odtiaľ do Mobilu a hore riekou Saint Stephens. Majúc na pamäti rady a príkazy Johna Wesleyho, že pri kúpe a predaji sa nemá plytvať slovami, nadobudol Simon ako mastičkár pekný majetok. V tomto povolaní ho však stále sužoval strach, že podľahne pokušeniu a dopustí sa niečoho, o čom vedel, že nie je na slávu Božiu, ako napríklad zdobiť sa zlatom a obliekať si drahocenné odevy. Pretože Simon zabudol na výrok svojho učiteľa o vlastníctve nad ľuďmi, kúpil si troch otrokov a s ich pomocou vybudoval usadlosť na breh
och rieky Alabamy, asi šesťdesiat kilometrov nad Saint Stephensom. Do Saint Stephensu sa vrátil iba raz, aby si našiel ženu; s ňou založil rod, v ktorom prevládali dcéry. Simon sa dožil požehnaného veku a zomrel zámožný.

Bolo zvykom, že mužovia rodiny zostávali na Simonovej usadlosti, na Finchovom Prístavisku, a živili sa pestovaním bavlny. Gazdovstvo bolo sebestačné. Aj keď v porovnaní s okolitými veľkostatkami bolo Prístavisko skromné, predsa dávalo všetko, čo každodenný život vyžadoval, okrem ľanu, pšeničnej múky a šatstva. Tento tovar dovážali lode z Mobilu.

Simon by bol hľadel na spory medzi Severom a Juhom s bezmocnou zlosťou, pretože jeho potomkovia v nich stratili všetko okrem zeme. Napriek tomu si Finchovci zachovali roľnícku tradíciu už do dvadsiateho storočia. Vtedy môj otec Atticus Finch odišiel do Montgomery študovať právo a jeho mladší brat sa dal v Bostone na medicínu. Z Finchovcov ostala na Prístavisku len ich sestra Alexandra. Vydala sa za zamĺknutého človeka, ktorý si väčšinu času hovel vo visutej sieti pri rieke a hútal, koľko rýb sa mu chytilo na udice rozvešané nad vodou.

Keď sa môj otec stal advokátom, vrátil sa do Maycombu a otvoril si tam prax. Maycomb, ležiaci asi tridsať kilometrov na východ od Finchovho Prístaviska, bol sídlom Maycombského okresu. Atticova kancelária v súdnej budove sotva obsahovala viac než vešiak, pľuvadlo, šachovnicu a nedotknutý zákonník štátu Alabama. Otcovými prvými klientmi boli posledné dve osoby, čo odvisli v maycombskej okresnej väznici. Atticus im nástojčivo radil, aby využili veľkomyseľnosť zákona, ktorý im umožňoval zachrániť si život, ak priznajú, že sa dopustili prostej vraždy. Ale to boli Haverfordovci, a v Maycombskom okrese to meno znamenalo synonymum pre hlupákov. Haverfordovci zniesli zo sveta popredného maycombského kováča pri škriepke, ktorá údajne vznikla pre neoprávnené zadržanie kobyly. Počínali si tak neopatrne, že toho človeka odpravili v prítomnosti troch svedkov, a zanovito tvrdili, že ten podliak si nič lepšie nezaslúžil, čo pokladali za dostačujúce ospravedlnenie svojho činu. Trvali na tom,
že nejde o úkladnú vraždu, a tak Atticus už nemohol urobiť pre svojich klientov nič iné, než byť prítomný pri ich poprave. Pravdepodobne od tejto udalosti začal otec pociťovať hlboký odpor k výkonu trestného práva.

Za prvých päť rokov svojho účinkovania v Maycombe sa Atticus predovšetkým učil uskromňovať; niekoľko ďalších rokov investoval svoje zárobky do bratovho vzdelania. John Hale Finch bol o desať rokov mladší než otec a rozhodol sa študovať medicínu v čase, keď sa už neoplácalo pestovať bavlnu. Keď však Atticus spravil zo strýka hotového človeka, začalo mu právnické povolanie dosť vynášať. Mal rád Maycomb, narodil sa v Maycombskom okrese a vyrástol tam; poznal tunajších ľudí, oni poznali jeho a vďaka príčinlivosti Simona Fincha bol po krvi alebo príbuzenskými zväzkami spriaznený temer s každou rodinou v meste.

Maycomb bolo staré mesto, ale keď som ho prvý raz poznala, pripadalo mi už staré a unavené. V daždivom počasí sa ulice zmenili na červené mláky; na chodníkoch rástla tráva a okresnú budovu na námestí, v ktorej boli úradovne a súd, ohlodával už zub času. Tuším bývalo vtedy horúcejšie než dnes a čierny pes si za letného dňa veľa vytrpel. V dusnom tieni dubov na námestí si odháňali muchy vyziabnuté somáre, zapriahnuté do povozov. Mužom mäkli tvrdé goliere už okolo deviatej ráno. Dámy sa kúpali už pred poludním a znovu po popoludňajšom zdriemnutí, no zvečera sa podobali mäkkému čajovému pečivu s glazúrou z potu a púdru.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 23. februára -

Až 300 kilometrov ciest I. triedy sa má postaviť a zmodernizovať v rámci Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra (OPII). V najbližších rokoch sa tak ľudia po celom Slovensku môžu tešiť na nové, kvalitnejšie a modernejšie cesty prvej triedy. Z peňazí Európskej únie a štátneho rozpočtu pôjde na cesty I. triedy vyše 345 miliónov eur. Riadiacim orgánom pre nový operačný program je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

“Diaľnice alebo rýchlostné cesty sa nedajú postaviť všade a hneď. Preto som rád, že sa nám podarilo vyrokovať s Európskou úniou peniaze aj na cesty I. triedy. Našim cieľom je skvalitnenie a rozšírenie existujúcej cestnej siete,” povedal minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. V najbližších rokoch sa má v rámci OPII dokončiť napríklad obchvat Brezna a Bardejova. “Obchvaty sú veľmi dôležité a podporované aj zo strany Európskej komisie. Dokážu veľmi efektívne pomôcť vylúčiť tranzitnú dopravu z centier miest, tak aby ľudia v sídlach žili bezpečnejšie a v zdravšom prostredí,” doplnil J. Počiatek. Peniaze z eurofondov okrem výstavby budú použité aj na modernizáciu ciest I. triedy a mostov na týchto cestách. Vďaka stavebno-bezpečnostným opatreniam sa zvýši bezpečnosť, odstránia sa problematické miesta a zníži nehodovosť na vybraných úsekoch po celom Slovensku.

V minulom programovom období, v rámci Operačného programu Doprava, bolo postavených a zmodernizovaných až 650 km ciest I. Okrem zmodernizovaných úsekov na Slovensku pribudlo niekoľko úplne nových ciest, väčšinou obchvatov miest. Medzi úspešnými projektmi z minulých rokov sú napríklad obchvaty miest Trnava, Galanta, prvá etapa cesty medzi Popradom a Kežmarkom, rozšírenie cesty medzi Dolným Kubínom a Ružomberkom, či veľmi náročná rekonštrukcia cesty medzi Tisovcom a Breznom.

Martin Kóňa
hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

Dňa 4.2.2016 sa Máša a jej kamaráti z lesa prišli zabaviť na fašiangový karneval spolu s deťmi z MŠ Klokočovej. Na karneval prišli ozaj krásne rozprávkové bytosti, nechýbali: princezné, víly, čarodejnice, kovboji, či spidermani, policajti, bojovníci i rôzne lesné zvieratká. Najprv sme sa roztancovali s kamarátkou „Myškou“, zahrali hru: Letí, letí a spolu s rodičmi sme si zatancovali „ Kačací tanec“.

čítať ďalej

Nové materiály sa využívajú aj v medicíne. Ing. Igor Lacík, DrSc. zo Slovenskej akadémie vied so svojím tímom vyrába „sieť“ z biopolymérov, do ktorej následne zabalí transplantované pankreatické ostrovčeky, aby oklamal imunitný systém. Imunita pacienta s cukrovkou sa tak neoslabí a ostrovčeky môžu minútu po minúte kontrolovať hladinu cukru v jeho krvi. "http://science.dennikn.sk/kto-je-kto-v-slovenskej-vede/osobnosti/veda-a-vyskum/2076-igor-lacik" Ing. Igor Lacík, DrSc. je od roku 2010 riaditeľom Ústavu polymérov SAV. Medzi jeho najdôležitejšie ...

V sobotu, 20. februára 2016, v dopoludňajších hodinách, obsadili park pri amfiteátri profesionálni vojaci, za účelom prezentovať verejnosti informácie o Dobrovoľnej vojenskej príprave, v rámci akcie Ukáž na čo máš!

Prvý funkčný model nového produkčného zariadenia od spoločnosti Konica Minolta s názvom bizhub PRESS C71cf bol ako prvý na svete nainštalovaný na Slovensku. Tento stroj je špecifický najmä možnosťou produkovať farebnú tlač prostredníctvom systému roll to roll, čo predstavuje výraznú pomoc v situácii, keď objem zákaziek od klientov klesá a tradičný spôsob ofsetovej tlače sa stáva neefektívnym. Zariadenie bolo umiestnené do bratislavského sídla tlačiarenskej prevádzky Litograf.

“Produkčné zariadenie Konica Minolta bizhub PRESS C71cf je digitálne zariadenie schopné tlačiť farebne na rôzne druhy povrchov, pričom kvalita je porovnateľná s ofsetom. Je vhodné najmä pre výrobcov, ktorí chcú splniť rôzne rastúce požiadavky klientov týkajúce sa redukcie množstva, personalizácie či rýchlosti dodania produktu,” povedal Peter Lauko, obchodný manažér Konica Minolta Slovakia, a dodal: “Model bizhub PRESS C71cf môže byť cenným partnerom nielen pri prispôsobovaní sa nárokom zákazníkov, ale aj pri rozširovaní celkového portfólia služieb.”

Zariadenie C71cf dokáže tlačiť rýchlosťou až 18,9 bm/min, vďaka čomu sa radí medzi najrýchlejšie vo svojej triede. Pracuje s rozlíšením 1200×3600 dpi/8bit, čo ho značne približuje ku kvalitatívnej úrovni ofsetovej tlače. Medzi jeho benefity patrí aj jednoduchá obsluha vrátane možnosti kalibrácie či ekologický toner Simitri HD E.

“Hľadali sme zariadenie, ktoré by nám umožnilo prispôsobiť sa požiadavkám klientov, ktoré boli čoraz náročnejšie. Najmä pri tlači etikiet, na ktoré sa naša tlačiareň špecializuje, je dôležitá možnosť tlačiť menšie množstvá pri porovnateľnej kvalite s ofsetom,” povedal majiteľ tlačiarne Litograf Jaroslav Vidra, a dodal: “Okrem toho sme si chceli byť istí, že farba vytlačená na tomto zariadení je kvalitná, dobre drží na povrchu, neodliepa sa či nemá iné nedostatky. Ďalším kritériom pri rozhodovaní o kúpe bola stabilita tlače a neskresľovanie rozmeru grafiky, čo je dôležité pre ďalšie dokončovacie práce ako zlatá razba, reliéfna razba alebo aplikácia 3D laku.”

O spoločnosti Konica Minolta

Konica Minolta, Inc. patrí medzi celosvetových lídrov na trhu poskytovateľov produktov, služieb a riešení v oblasti tlače, dokumentov a ich spracovania. Pôsobí v 49 krajinách po celom svete a zamestnáva dokopy 41 600 zamestnancov. Hlavnou filozofiou spoločnosti je vytvárať nové hodnoty inováciami a uľahčovať tak ľuďom prácu a skvalitňovať život aj pre budúce generácie spoločnosť. Jej hlavná centrála sídli v Tokiu, európska centrála sa nachádza v Hannoveri. Rýchly vývoj všetkých technológií zaisťuje viac než 26 vývojových a technických centier.

O Konica Minolta Slovakia

Konica Minolta Slovakia pôsobí na Slovensku od roku 1990. Jej hlavným poslaním je poskytovanie komplexných tlačových riešení a technológií. Multifunkčné zariadenia a produkčné zariadenia sú vhodné tak pre kancelárske prostredie, ako aj pre profesionálne tlačiarne. V ponuke spoločnosti je taktiež integrácia softvéru pre digitalizáciu dokumentov, ich obeh a dlhodobú archiváciu.
Spokojnosť klientov sa znova potvrdila aj formou prvenstva v trhových podieloch v rámci Slovenskej republiky: 74% produkčné zariadenia a 46% multifunkčné zariadenia A3 (Zdroj: InfoSource).

Centrála spoločnosti je v Bratislave, odkiaľ sú riadené filiálky v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach.

Ďalšie informácie o spoločnosti nájdete na www.konicaminolta.sk.
Katalóg s fotografiami produktov je k dispozícii na www.konicaminolta-images.eu.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk