7.12.2022 - "Ide o samovraždu istého Bernharda Straussa," vysvetlil Stehling. "Ten dobrák sa doma obesil a pred niekoľkými dňami ho pochovali na hlavnom viedenskom cintoríne."
"A čo?"
Stehling si vzdychol. "Po pohrebe sa odohrala nepríjemná udalosť. Niekto chcel mŕtvolu znovu vykopať a v poslednej chvíli ho prichytili."
"Takže vykrádač hrobov."

Kniha Hrobárov almanach z vydavateľstva Ikar je román o hlavnom viedenskom cintoríne, o údajných živých mŕtvolách a upíroch, ale v prvom rade je to kriminálka o období, v ktorom sa zrodilo mnohé z toho, čo formuje naše životy dodnes – telefóny, elektrina, automobily, fotografia, kino… Všetko vtedy vzniklo tak bleskovo za sebou, že pre niektorých to bolo až prirýchlo.

Viedeň obchádza smrť a jej tajomstvá môže odhaliť iba jediný človek.

Píše sa rok 1893. Augustin Rothmayer pracuje ako hrobár na slávnom hlavnom cintoríne vo Viedni. Je trochu zvláštny, ale nesmierne sčítaný a píše prvý almanach pre hrobárov. Pokoj mu však naruší mladý policajný inšpektor Leopold von Herzfeldt, ktorý potrebuje odborníka na smrť.

Vo Viedni totiž došlo k vraždám niekoľkých služobných a vrah do každej zastokol kôl. Hrobár videl už kadejaké telá, pozná všetky príčiny smrti aj fázy rozkladu. Vie, že narážanie na kôl patrí medzi starobylé metódy udržania mŕtvol pod zemou, aby neškodili živým. Vyčíňa vo Viedni poverčivý sériový vrah? Inšpektor a hrobár sa spolu pustia do vyšetrovania a zistia, že za bránami krásneho veľkomesta číha skaza.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:

Autor bestsellerov Oliver Pötzsch nás vo vynikajúcej detektívke Hrobárov almanach zavedie do Viedne na prelome storočí, do najtemnejších kútov mesta v období, v ktorom sa rodili základy modernej kriminalistiky. Priblíži nám tak vyšetrovacie metódy, ktoré navždy zmenili svet inšpektorov a komisárov, zločincov aj vrahov.

"Nesmiete sa na to pozerať tak ľudsky, ale skôr abstraktne. Potom to pôjde. Mŕtvola je skrátka mŕtva, iba kus mäsa, a duša, alebo v čo veríte, telo už dávno opustila. Vražda je ako veľká hádanka, ktorú treba vyriešiť."
Oprel sa dozadu. "Táto logika ma odjakživa fascinovala. Starostlivý postup ako pri matematickej úlohe."
"Tie metódy…" začal Jost váhavo a sadol si oproti Leovi za stôl. "Tie, ktoré ste používali na mieste činu. Kde ste sa ich naučili?"
"Je to nový vedný odbor, ktorý sa podľa môjho názoru čoskoro presadí," odvetil Leo. "Volá sa kriminalistika. V podstate ide o medziodborové štúdium s prvkami chémie, medicíny, fyziky a, samozrejme, práva a zdravého rozumu. Môj nadriadený v Grazi sa usiluje tento študijný smer etablovať v Rakúsku. Zatiaľ bezúspešne."

Bolo zaujímavé sledovať novátorské metódy Lea, ktoré sa vtedy dostávali do detektívneho vyšetrovania. Ako sa rodila moderná kriminalistika, vtedy ešte v plienkach. Malo to napínavé, temné pasáže, ale tiež humorné, ktoré to celé odľahčilo.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

7.12.2022 - Trinásť cestujúcich. Podozrivý je každý z nich.
Trojdňová púť prepychového Orient expresu naprieč Európou prebieha bez problémov až do chvíle, keď uprostred noci vlak náhle zastane, lebo trať zablokovali snehové záveje. Ráno cestujúcimi, medzi ktorými je aj Hercule Poirot, otrasie správa, že amerického milionára Ratchetta našli v kupé dobodaného na smrť. Vyšetrovanie zložitého prípadu s množstvom podozrivých sa pre slávneho detektíva zmení na preteky s časom – za každú cenu musí odhaliť vraha, skôr než udrie znova…

Vražda v Orient exprese patrí medzi najlepšie a najslávnejšie detektívky. Nielen z pera Agathy Christie, ale celkovo. Strhujúci príbeh fascinuje už desaťročia – presne od roku 1934, kedy vznikol. K úspešnému filmu z roku 1974 pribudol ďalší, hviezdne obsadený takými menami ako Penélope Cruz, Michelle Pfeifer, Johnny Depp, Judi Dench, či Kenneth Branagh.

Detektívka je rozdelená na tri časti: V prvej majú slovo Fakty – zločin, telo a Poirot odmietne prípad.
Druhú časť tvoria výpovede svedkov – čo kapitola, to výpoveď jedného z cestujúcich. Na záver zhrnutie výpovedí, dôkazný predmet zbraň a prehliadka batožiny cestujúcich.
V tretej časti si Hercule Poirot sadne a uvažuje. Ktorý z nich? Skúma detaily, zaujme ho škvrna v maďarskom pase, aj krstné meno kňažnej Dragomirovovej. Na rad príde desať otázok, dve teórie a nečakané odhalenia.
Majstrovská Agatha Christie namiešala geniálny príbeh, ktorý vás chytí od prvých stránok.

Začítajte sa do novinky Vražda v Orient exprese:

VÝZNAMNÝ CESTUJUCI V TAURUS EXPRESE

Sýria, päť hodín ráno, zima. Na nástupišti v Aleppe stál vlak uvádzaný v cestovných poriadkoch pod honosným názvom Taurus expres. Boli to vlastne dva obyčajné vozne pre cestujúcich, jedálny vozeň s kuchyňou a lôžkový vozeň.
Pri schodíkoch lôžkového vozňa stál mladý francúzsky poručík v štramáckej uniforme a zhováral sa s malým zababušeným mužíkom – bolo z neho vidieť iba zružovenú špičku nosa a konce vykrútených fúzov.
Poručík Dubosc aj v treskúcej zime statočne plnil nezávideniahodnú úlohu odprevadiť na stanicu významného cudzinca. Usilovne doloval z mozgu zdvorilé vety v uhladenej francúzštine. Netušil, o čo presne išlo. Povrávalo sa všeličo – ako vždy v podobných prípadoch. Generál – jeho nadriadený – mal čoraz horšiu náladu. A potom sa z ničoho nič zjavil neznámy Belgičan – očividne pricestoval až z Anglicka. Po týždni plnom nevysvetliteľného napätia prišlo k viacerým prekvapujúcim udalostiam. Vysokopostavený dôstojník spáchal samovraždu, ďalší dôstojník nečakane odstúpil z funkcie, z niekoľkých ustarostených tvárí sa vytratilo napätie a zopár bezpečnostných opatrení sa zmiernilo. A generál zrazu omladol o desať rokov.
Dubosc náhodou zachytil časť rozhovoru medzi ním a cudzincom. "Zachránili ste nás, mon cher!" vyhŕkol dojato generál, mohutné bajúzy sa mu zachveli. "Zachránili ste česť francúzskej armády – zabránili ste krviprelievaniu! Neviem, ako sa vám poďakovať, že ste nám vyšli v ústrety a unúvali sa do takej diaľky…"
Cudzinec (menom Hercule Poirot) po pohotovej odpovedi dodal: "Ako by som mohol zabudnúť, že ste mi okrem iného kedysi zachránili život?" Nasledovala rovnako pohotová odpoveď generála, popierajúca akékoľvek vlastné zásluhy v minulosti, kde nechýbala francúzska vlasť, Belgicko, sláva, česť a podobne. Tá napokon vyústila do vzájomného srdečného objatia a rozhovor sa skončil.
Poručík Dubosc dosiaľ nebol z toho všetkého múdry, ale to mu nebránilo zhostiť sa úlohy odprevadiť pána Poirota k vlaku s horlivým oduševnením mladého oficiera so sľubnou kariérou.
"Dnes je nedeľa," poznamenal. "Zajtra, v pondelok večer, budete v Istanbule."
Túto poznámku nevypustil z úst prvý raz. Rozhovory na nástupištiach pred odchodom vlaku sa od seba veľmi nelíšia.
"Áno," prikývol Poirot.
"Zrejme sa tam zdržíte niekoľko dní…"
"Mais oui. V Istanbule som ešte nikdy nebol. Bol by hriech nevyužiť to – comme ça." Malý mužík luskol prstami. "Nikam sa neponáhľam – pobudnem tam zopár dní ako turista."
"La Sainte Sophie stojí za to," povedal poručík Dubosc, hoci spomínaný chrám jakživ nevidel.
Nástupište so zavýjaním vymietol mrazivý závan vetra. Oboch mužov striaslo. Poručíkovi Duboscovi sa podarilo nenápadne zaškúliť na hodinky. O päť päť. Už len päť minút! V nádeji, že jeho spoločník si nič nevšimol, rýchlo dodal: "V tomto ročnom období ľudia veľmi necestujú." Zdvihol zrak k oknám lôžkového vozňa.
"Nie," uznal Poirot.
"Dúfajme, že Taurus nezaveje."
"Stáva sa to?"
"Občas. Tohto roku sa to ešte nestalo."
"Dúfajme, že sa to nestane ani teraz," povedal Poirot. "Poveternostné správy z Európy znejú hrozivo."
"Veru. Balkán je zavalený snehom."
"Údajne aj Nemecko."
"Eh bien," poponáhľal sa poručík Dubosc, aby reč nestála. "Zajtra večer o sedem štyridsať budete v Konštantínopole."
"Oui," prisvedčil Poirot a zúfalo dodal: "La Sainte Sophie je naozaj krásna."
"Veľkolepá!"
Roleta na okne nad nimi vyletela nahor, z kupé vyzrela mladá žena.
Mary Debenhamová takmer oka nezažmúrila od štvrtka, keď odcestovala z Bagdadu. Ani vo vlaku do Kirkuku, ani v útulku v Mosule, ba ani poslednú noc sa nevyspala. Zunovaná polihovaním v dusnom, prekúrenom kupé sa zdvihla z lôžka a pristúpila k oknu.
Zrejme sú v Aleppe. Výhľad, prirodzene, nestál zaveľa. Dlhé, slabo osvetlené nástupište, ktorým sa rozliehali prenikavé, hašterivé hlasy Arabov náhliacich sa bohviekam. Dvaja muži pod jej oknom sa zhovárali po francúzsky. Francúzsky dôstojník a malý chlapík s obrovskými fúzmi. Tvárou jej preletel úsmev. Ešte nikdy nevidela takého zababušenca. Vonku je akiste psia zima. Preto vo vlaku kúria ani besní. Chcela spustiť okno nižšie, ale nedalo sa.
Sprievodca v lôžkovom vozni podišiel k dvom mužom. Vlak odchádza, upozornil ich, monsieur by mal nastúpiť. Malý mužík si zložil klobúk. Akú má vajcovitú hlavu! Mary Debenhamovej napriek starostiam opäť preletel tvárou úsmev. Takého komického trpaslíka nemôže nik brať vážne!
Poručík Dubosc sa lúčil. Svedomito premyslený rozlúčkový prejav – kvetnatý a uhladený – vytiahol v poslednej chvíli.
Monsieur Poirot sa nedal zahanbiť, odpovedal v podobnom duchu.
"En voiture, monsieur," posúril ho sprievodca.
Monsieur Poirot s ľútostivým výrazom na tvári zdráhavo nastúpil do vlaku so sprievodcom za pätami a zakýval poručíkovi. Dubosc zrazil podpätky a predpisovo odzdravil. Vlakom myklo a pomaly sa pohol.
"Enfin, konečne!" zašomral si popod nos Hercule Poirot.

Milan Buno, literárny publicista

Informačný servis

Témam ďalšej spolupráce na základe výsledkov 9. spoločného vedeckého fóra SAV – TÜBITAK sa v utorok 6. decembra 2022 na pôde SAV venovalo stretnutie zástupcu Generálneho konzulátu SR v Turecku Michala Lánika s predsedom SAV prof. Pavlom Šajgalíkom a podpredsedníčkou SAV pre zahraničné styky dr. Zuzanou Panczovou. Ako uviedol M. Lánik, je rád, že SAV sa stáva pionierom slovensko-tureckej spolupráce v oblasti inovácií a vedy a výskumu. Ako na stretnutí odznelo, ...

Biomedicínske centrum SAV, v. v. i., pozýva na prednášku Dr. Mareka Schwendta, PhD., s názvom „SURVIVING STRESS: Back-translating comorbid PTSD to identify neurobiological mechanisms of stress vulnerability“. Uskutoční sa 13. decembra 2022 o 14.00 hod. prezenčnou formou vo veľkej zasadačke Virologického ústavu BMC SAV, v. v. i., v Bratislave v areáli SAV na Patrónke. Dr. Marek Schwendt PhD., je vedúcim vedeckým pracovníkom a docentom na Oddelení psychológie Floridskej univerzity, USA, kde vedie výskumný tím skúmajúci ...

7.12.2022 - Online platforma daibau.sk aktívne sleduje pohyb cien v oblasti stavebníctva na slovenskom trhu. V záujme zvýšenia transparentnosti a väčšej bezpečnosti pre slovenských spotrebiteľov upravuje cenníky a kalkulačky. V súlade s tým aj na rok 2022 pripravili cenovú analýzu týkajúcu sa maliarskych prác, ktorá vám určite pomôže..

Koľko stojí maľovanie stien?

Práca maliara závisí od troch faktorov: od veľkosti povrchu, ktorý sa má natrieť, druhu farby a počtu nanesených vrstiev. Nerovné steny treba obrúsiť, priemerné ceny na Slovensku sa pohybujú od 4,5 do 6 EUR/m2. Sadrokartónové steny je potrebné omietnuť a vygletovať, čo stojí približne 8 – 10 EUR/m2. Pokiaľ ide o výber farby na fasádu, najčastejšie sa používajú akrylové farby. V interiéri sa najčastejšie používajú polodisperzné farby alebo umývateľné farby na tie povrchy, ktoré môžu vlhnúť. Maľovanie možno vykonať v 1 vrstve, 2 vrstvách alebo možno vopred naniesť základný náter pre lepšiu priľnavosť farby

Maľovanie vnútorných priestorov bielou polodisperznou farbou v jednej vrstve stojí približne 1 sloj 1,5-3 EUR/m2. Cena za 2 vrstvy je 2 až 4,5 EUR/m2. Dve vrstvy spolu s primerom (základným náterom) stoja od 5 do 8 EUR/m2. Ceny maliarskych prác si môžete pozrieť v našom porovnávacom cenníku maliarskych prác.

Cena maľovania na Slovensku

Oslovili maliarov, natieračov a fasádnikov na Slovensku a preverili, ako sa líšia ceny od miesta k miestu za základnú službu: maľovanie vnútorných priestorov polodisperznou farbou v dvoch vrstvách. Ceny sú najvyššie v hlavnom meste – Bratislave a pohybujú sa v rozmedzí od 2,5 do 4,5 EUR/m2. Košice sú o niečo dostupnejšie ako Bratislava a ceny sa pohybujú od 2 do 3,5 EUR/m2. Najvýhodnejšia cena je v Žiline od 1,80 do 2,5 EUR/m2

Ako sa pohybujú ceny maľovania v Slovinsku, Rakúsku a Chorvátsku?

Porovnali ceny maliarskych služieb na Slovensku s cenami v zahraničí. V Slovinsku sa cena za maľovanie interiérov polodisperznou farbou pohybuje od 2,0 EUR/m2 za jednu vrstvu do 4,0 EUR/m2 za dve vrstvy. Táto služba je najdrahšia v Kopri a Kranji, 3,6 EUR/m2 až 4,0 EUR/m2, v Ľubľane sa ceny pohybujú od 3,0 EUR/m2 do 3,5 EUR/m2. Strojové brúsenie stien stojí 1,20 EUR/m2, pričom náklady na omietanie a sanáciu sú 3,60 EUR/m2.

Rakúsko je omnoho drahšie v porovnaní so Slovenskom, ale aj Slovinskom. Maľovanie interiérových priestorov polodisperznou farbou v dvoch vrstvách sa pohybuje od 6 EUR/m2 do 15 EUR/m2. Výraznejšie rozdiely medzi cenami miest nie sú, o niečo drahší je Salzburg, kde sa cena pohybuje do 17 EUR/m2. Rovnaká situácia je aj pri strojovom brúsení, ktoré sa nerobí samostatne, ale výlučne s gletovaním, cena je 14,50 EUR/m2 až 25 EUR/m2.

V Záhrebe sa ceny maľovania pohybujú od 2,4 EUR/m2 do 4,8 EUR/m2, zatiaľ čo Rijeka je o niečo výhodnejšia a ceny idú do 4,0 EUR/m2. Najvýhodnejšia situácia v Chorvátsku je v Osijeku, kde si maliari účtujú od 2,4 do 3,0 EUR/m2.

Aké ceny môžeme očakávať v budúcnosti?

Na záver možno povedať, že aktuálna inflácia zasiahla aj maliarov a ceny ich služieb. Materiál drasticky zdražel, čo ovplyvnilo cenu maliarskych prác. Predpovede hovoria, že v budúcnosti by ceny nemali rásť. Predsa však je situáciu na trhu potrebné naďalej sledovať.

Informačný servis

7.12.2022 - Napriek tomu, že sa v triedení odpadu na Slovensku postupne zlepšujeme, stále existujú druhy obalových materiálov, ktoré nám robia problémy a s ktorými si nevieme rady. Problémy s triedením sa zvyšujú najmä na sviatok Svätého Mikuláša a cez Vianoce, keď prichádzame do styku s menej bežnými obalmi. Spoločnosť Nestlé preto prichádza s aplikáciou SORTaPP, ktorá pomôže so správnym triedením odpadu.

Práve počas sviatočných dní na Mikuláša a cez Vianoce, keď v domácnostiach pribúda viac obalov ako zvyčajne, je o to dôležitejšie tieto správne vytriediť a vrátiť do recyklačného cyklu. O to viac, že sú medzi nimi aj obaly typické pre Vianoce a predvianočné obdobie, ako napríklad alobal či baliaci papier bez povrchovej úpravy, ktoré môžu niektorým Slovákom robiť pri triedení problémy. Svoju úlohu pri tom môže zohrávať aj fakt, že rôzne druhy obalov sa na rôznych miestach Slovenska triedia odlišným spôsobom. Typickým príkladom je práve alobal, ktorý sa niekde triedi ako kovový odpad, inde spolu s plastovým odpadom, v závislosti od technických možností obce.

Je to však problém nielen u nás. Ako ukázal nedávny prieskum v Českej republike, viac ako dve tretiny ľudí nevedelo ako správne vytriediť alobal, z ktorého sa vyrábajú napríklad obaly na vianočné čokoládové figúrky alebo čokolády do obľúbených vianočných kolekcií. V prípade baliaceho papiera bez povrchovej úpravy boli výsledky lepšie, aj keď na druhej strane mierne nedostatky mali v tomto mladí ľudia od 18 do 25 rokov.

Výrobcovia cukroviniek sa čoraz viac zameriavajú na to, aby produkovali menej obalových materiálov a eliminovali tak v maximálnej miere tvorbu odpadu. Je to aj prípad najväčšieho svetového výrobcu potravín, spoločnosti Nestlé. Tá sa však rozhodla zareagovať na problém so správnym triedením odpadu aj inak. Vyvinula aplikáciu SORTaPP, ktorá je nielen vo vianočnom období šikovným pomocníkom, ktorý poradí s triedením práve vtedy, keď si ľudia nie sú istí. "Hoci na väčšine produktov sú uvedené recyklačné značky, existujú ich desiatky, a preto ich rozpoznanie môže byť zložité. Chceli sme spotrebiteľom túto situáciu uľahčiť, aby si s triedením už nemuseli lámať hlavu a mohli svoj čas venovať zábavnejším veciam. Preto sme vytvorili univerzálneho šikovného pomocníka. Je ním aplikácia SORTaPP, ktorá vám pomôže rozoznať recyklačné značky na všetkých obaloch výrobkov a potom vám poradí, do ktorého druhu kontajnera ich vyhodiť. S aplikáciou si budete istí, že odpad vytriedite správne a príroda vám bude vďačná," približuje tlačová hovorkyňa Nestlé Tereza Skrbková. S aplikáciou SORTaPP je možné správne roztriediť obaly všetkých firiem a značiek. Zatiaľ je funkčná iba na zariadeniach s operačným systémom Android, stiahnuť si ju môže každý bezplatne cez obchod Google Play.

Informačný servis

7.12.2022 - Seyfor je nový názov spoločnosti Solitea, ktorá patrí medzi najrýchlejšie rastúcich dodávateľov IT riešení v Európe. Firmu o jednom človeku založil pred 32 rokmi Martin Cígler. Dnes zamestnáva 1 600 ľudí v ôsmich krajinách a obsluhuje zákazníkov v 38 štátoch. V mimoriadnej expanzii sa chystá pokračovať s ambíciou stať sa popredným európskym hráčom a konkurovať najväčším svetovým IT spoločnostiam. Zároveň s novým názvom Seyfor predstavuje výsledky veľkého slovensko – českého prieskumu medzi zamestnancami firiem.

"Chceme byť zrozumiteľní pre zákazníkov na celom svete. Názov Seyfor nás nebude limitovať na nových trhoch tým, že by mohol byť podobný názvu lokálnych spoločností," vysvetľuje Martin Cígler, generálny riaditeľ Seyfor.

Nová identita zároveň lepšie zodpovedá činnosti firmy. "Základom našej práce je starostlivo počúvať. Bez toho by sme nemohli vyvíjať produkty a služby, ktoré by si zákazníci kúpili. Téma načúvania je preto hlavným motívom novej identity a firemnej kultúry spolu so sloganom Just sey it, we are listening," dodáva Daniel Šturm, marketingový riaditeľ Seyfor.

Pod značkou Seyfor sa tak ľudia budú stretávať so systémom eRecept (najmä v Česku), s účtovným systémom Money S3, mzdovým softvérom Vema, jednotkou na slovenskom trhu, s iDokladom, ktorý ako cloudový softvér na jednoduché riadenie fakturácie využíva 70 tisíc, predovšetkým, menších a stredných podnikateľov.

Názvy samostatných značiek v rámci skupiny zostanú nezmenené. Čo sa však v priebehu budúceho roka zmení, je ich vizuálna identita. Drvivá väčšina značiek sa priblíži novému vizuálu spoločnosti Seyfor.

Vo svete chce Seyfor svojimi službami konkurovať aj veľkým globálnym firmám. "Chceme sa etablovať na najväčších trhoch ako stabilný dodávateľ, ktorý pokrýva všetky potreby podnikateľov od malých živnostníkov až po veľké korporácie, a to na jednom mieste," dopĺňa Martin Cígler.

Súčasných zákazníkov sa zmena nijako nedotkne, ide iba o nový názov, ktorý nesprevádza žiadne zmeny v ponuke služieb, v manažmente alebo majetkovej štruktúre.

Ako to vidia zamestnanci na Slovensku a v Čechách?

S novým názvom Seyfor predstavuje aj výsledky veľkého reprezentatívneho prieskumu medzi zamestnancami firiem, ktorí aktívne využívajú v práci informačné technológie. Cieľom bolo zmapovať, čo si myslia bežní používatelia firemných softvérov a aplikácií. Je všetko to nadšenie do nových technológií oprávnené, alebo sú na konci všetkého rozčarovaní zamestnanci, ktorým stále niečo nefunguje?

"Výsledky hovoria, že ľudia jasne vidia prínosy digitalizácie a zároveň vnímajú, že by to všetko mohlo byť ešte lepšie. To ukazuje, že v oblasti digitalizácie je stále obrovský potenciál," komentuje data Martin Cígler.

Z výsledkov vyplýva, a to takmer zhodne pre Slovensko i Česko, že dvom tretinám zamestnancov občas správne nefunguje niektorý z firemných systémov či programov. Často tieto systémy nefungujú u 14 % zamestnancov (13 % CZ), skoro nikdy nefungujú v 16 % prípadov (18 % CZ). Bezchybnú funkčnosť potvrdili len 3 percentá zamestnancov (4 % CZ).

Pri otázke, ako rýchlo dokáže váš zamestnávateľ zavádzať zmeny a vylepšenia v rámci firemných systémov a ďalších informačných technológií, 15 % Slovákov uviedlo, že veľmi rýchlo (11 % CZ), 52 % uviedlo skôr rýchlo (50 % CZ), 27 % skôr pomaly (32 % CZ) a 5 % uvádza, že veľmi pomaly (7 % CZ).

Pri hodnotení pokročilosti firemných softvérov najviac ľudí, 63 %, uviedlo, že ich zamestnávateľ používa mix starých a nových technológií (61 % CZ). Desatina v oboch krajinách zhodne vyhlásila, že používa zastarané technológie a 78 % tvrdí, že firma ich pravidelne investuje do tých najnovších (28 % CZ).

Firemné dáta prehľadne? Len niekde

Zamestnanci taktiež známkovali dostupnosť a prehľadnosť firemných dát, ktoré potrebujú pre svoju prácu. Najčastejšími známkami boli trojka (35 % SK, 35 % CZ) a dvojka (28 % SK, 31 % CZ). Štvorku zamestnávateľovi udelilo 16 % Slovákov (16 % CZ), jednotku 14 % (12 % CZ) a päťku 7 % (6 % CZ).

Ukázalo sa, že prevažná väčšina firiem sa pokúša digitalizovať svoje procesy. Za Slovensko 28 % zamestnancov uviedlo, že sa firma snaží digitalizovať, čo sa dá (26 % CZ). Oveľa viac, a to 57 %, hovorí, že sa im darí digitalizovať len niektoré procesy (59 % CZ). Nedigitalizuje nič 8 % firiem (10 % CZ) a pre 7 % nie je digitalizácia v ich oblasti dôležitá (6 % CZ).

Pri otázke, v čom vidia hlavné prínosy nových technológií a digitalizácie pre prácu, ľudia najčastejšie súhlasili s tvrdením, že šetria čas (70 % SK, 68 % CZ). Ďalší argument bol, že šetria papier (56 % SK, 57 % CZ) a zabezpečujú tiež efektívnejšiu spoluprácu (55 % SK, 58 % CZ). Ďalej šetria peniaze (26 % SK, 22 % CZ) obmedzujú chybovosť (21 % SK, 21 % CZ) a produkujú menej emisií CO2 (14 % SK, 7 % CZ). Žiadne prínosy v digitálnych technológiách nevidia 4 percentá zamestnancov (5 % CZ).

Prieskum prebiehal v dňoch 8. až 15.11.2022. Autorom prieskumu je agentúra MNFORCE.

Reprezentatívna prieskumná vzorka slovenskej a českej populácie podľa pohlavia, veku a kraja: 1 000 respondentov v Českej republike od 18 do 60 rokov, 1 000 respondentov v Slovenskej republike od 18 do 60 rokov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie.

Informačný servis

Témou decembrovej košickej vedeckej kaviarne bude výskum nádorových ochorení a hľadanie možností ich liečby. Účasť na nej prisľúbila čerstvá nositeľka ocenenia Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku za rok 2022 prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Prednáška s názvom Cesta do hlbín nádorovej bunky sa uskutoční v pondelok 12. decembra 2022 o 18.00 hod. v kinosále Kina Úsmev v Košiciach. Pochopenie ...

V zmysle Metodického usmernenia č.15/2005-R z 31.10.2005 a odporúčania Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Vám oznamujeme, že z dôvodu vysok...

V zmysle Metodického usmernenia č.15/2005-R z 31.10.2005 a odporúčania Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Vám oznamujeme, že z dôvodu vysok...