V Ústave svetovej literatúry SAV sa  dňa 5 apríla.2017 konala hosťovská prednáška s názvom Jazyk tvarovaný excesem: performativnost a medialita afektu v moderním literárním textu. Prednášajúcim bol Mgr. Tomáš Jirsa, PhD., ktorý pôsobí ako výskumný pracovník na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Zaoberá sa predovšetkým vzťahom vizuálnych umení a modernej svetovej literatúry, teóriou literatúry a médií, témou afektivity, intermediálnou estetikou ...

Profesor PhDr. Ladislav Burlas, DrSc., Dr. h. c., dlhoročný riaditeľ Ústavu hudobnej vedy SAV sa v pondelok 3. apríla 2017 dožil vzácneho životného jubilea – 90. narodenín. Pri tejto výnimočnej príležitosti sa v utorok 4. apríla konalo v Ústave hudobnej vedy slávnostné spoločné zasadnutie Vedeckej rady a pracovníkov ústavu, na ktoré prijal pozvanie aj jubilant. Profesora Burlasa privítala predsedníčka Vedeckej rady ÚHV PhDr. Janka Petőczová, CSc., ktorá stručne predstavila jeho prínos pre slovenskú muzikológiu, jeho kompozičné ...

Žiaci sa nemusia učiť len v škole. V duchu tohto hesla pripravila Slovenská akadémia vied projekt „Nájdi v sebe vedca“, ktorý pritiahol na vybrané ústavy žiakov druhého stupňa základnej školy. Doobedňajšie vyučovanie chémie, biológie či fyziky sa presunulo na akademickú pôdu. Školáci v stredu 5. apríla vďaka interaktívnym hodinám videli na vlastné oči prácu vedcov. „Pripravili sme pre nich krátku prezentáciu o materiáloch, odkiaľ pochádzajú, ako ich vyrábať, aké majú ...

Bratislava, 5. apríla 2017 – Spoločnosť IBM dnes oznámila menovanie Zuzany Kocmaníkovej do pozície novej generálnej riaditeľky spoločnosti IBM v Českej republike a na Slovensku, s platnosťou od začiatku apríla tohto roka. Zuzana Kocmaníková bude tiež generálnou riaditeľkou IBM regiónu Central (Česká republika a Slovenská republika).

Zuzana Kocmaníková, ktorá bola doposiaľ obchodnou riaditeľkou IBM Česká republika, tak bude priamo zodpovedná za aktivity IBM v oboch krajinách. Vo funkcii nahradila Branislava Šeba, ktorý sa rozhodol po deviatich rokoch pokračovať vo svojej profesionálnej kariére mimo IBM.

„Počas svojej kariéry som úzko spolupracovala s mnohými poprednými klientmi v Českej republike a na Slovensku. Vstupujeme do éry kognitívneho podnikania. V IBM pomáhame našim klientom využívať nové možnosti v oblasti Big data, cloudu, bezpečnosti a internetu vecí. Ako kognitívna firma vieme našim zákazníkom už teraz pomôcť zorientovať sa v záplave údajov, s ktorými sa stretávajú. Vieme im pomôcť predvídať ich výsledky a vieme im poradiť, aké kroky by mali
podniknúť na získanie vyššej konkurencieschopnosti. Dúfam, že náš silne
proklientský prístup nám umožní poskytovať najlepšiu hodnotu pre našich
zákazníkov v Českej republike, ako aj na Slovensku,” hovorí Zuzana Kocmaníková, generálna riaditeľka spoločnosti IBM v Českej republike a na Slovensku.
 

Zuzana Kocmaníková pracuje v IBM od júla 2004. Obchodná riaditeľkou spoločnosti IBM Česká republika sa stala v júli 2013. Pred nástupom do IBM získavala pracovné skúsenosti v niekoľkých spoločnostiach v Rakúsku a na Slovensku. Je absolventkou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a študovala aj na Wirtschaftuniversitaet vo Viedni.

O IBM
Spoločnosť IBM je jednou z najväčších IT spoločností na svete a pod názvom International Business Machines poskytuje svojim klientom vo vyše 170 krajinách sveta široké portfólio inovatívnych produktov a služieb v oblasti informačných technológií. Na Slovensku spoločnosť IBM aktívne pôsobí od roku 1990. Samostatná pobočka IBM Slovensko s. r. o. bola založená 7. decembra 1992. Hlavné sídlo IBM Slovensko sa nachádza v Bratislave s pobočkami v Banskej Bystrici a Košiciach.

Organizačnou zložkou IBM Slovensko je aj Klientské inovačné centrum, ktoré sa zameriava na poskytovanie IT služieb a podporné činnosti pri realizácii IT projektov. Je zároveň súčasťou globálnej siete klientskych inovačných centier IBM. Spoločnosť IBM Slovensko dodáva svojim zákazníkom integrované, flexibilné a efektívne riešenia, ktoré ponúka prostredníctvom širokej siete predajcov, ako aj obchodných partnerov.

 

Prečo Adriana Kučerová nespieva Toscu a Pavol Bršlík Cavaradossiho, hoci by im to na javisku svedčalo? Prečo nie je tenor ako tenor, aj keď má každý z nich vysoké cé? Prečo v opere nie sú potrebné mikroporty? Existuje koloratúrny mezzosoprán? Je hlavou predstavenia dirigent alebo režisér? Aké sú súčasné inscenačné trendy v slovenskom a európskom opernom divadle? Odpovede na tieto i ďalšie otázky ponúkla prednáška vedeckej pracovníčky Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV Mgr. Michaely Mojžišovej, PhD. s názvom Prima ...

Košice, 5.apríla 2017 – Do repertoáru Štátneho divadla Košice pribudne po piatich rokoch nová rozprávka. V piatok 7. apríla bude mať na javisku Historickej budovy Štátneho divadla Košice slovenskú premiéru rozprávkový príbeh Ronja, dcéra lúpežníka z pera slávnej Astrid Lindgrenovej, „mamy“ Pipi Dlhej Pančuchy. V novembri 2017 si celý svet pripomenie 110. výročie jej narodenia.

Astrid Lindgrenová je jednou z najznámejších autoriek románov, poviedok, divadelných hier pre deti. Švédska prozaička získala v roku 1958 cenu Hansa Christiana Andersena, čo je jedna z najprestížnejších cien pre autorov detskej literatúry. „Nepokúšam sa nič vysvetľovať Pipi alebo inou knihou. Píšem, aby sa pobavilo to dieťa vo mne a dúfam, že keď to robím, tak sa pobavia aj iné deti. A na to, ako by mala vyzerať dobrá detská kniha, nemám odpoveď. Pokúšam sa pri písaní byť pravdivá z umeleckého uhla pohľadu, to je jediné pravidlo, ktoré ma vedie. Nie je nič inšpirujúcejšie, ako to dieťa vo mne, to dieťa, ktorým som raz bola. A človek nemusí mať vlastné deti, aby napísal knihu pre deti. Jediná podmienka je, spomenúť si na to dieťa, ktorým človek bol. Práve to dieťa vie veľmi dobre, čo chcú počuť iné deti: rozprávky príbehy, ktoré rozosmejú, rozplačú, dovolia triasť sa strachom a vzrušením z dobrodružstva, ktoré dovolia byť nahnevanými a občas i hlúpymi, ale najmä v ktorých sa môžu cítiť malé a ustráchané, ale aj silné a odvážne, aby prekonali strach,“ hovorila o písaní pre deti Lindgrenová.

K celosvetovým oslavám narodenia najslávnejšej detskej spisovateľky sa pripojí aj Štátne divadlo Košice, ktoré po piatich rokoch opäť prinesie titul určený predovšetkým detskému divákovi, hoci inscenácia Ronja, dcéra lúpežníka bude rozprávkou pre celú rodinu. Príbeh o zbojníkovej dcére Ronji je jedným z najkrajších príbehov o priateľstve, odvahe a dobrodružstve. „Ronja dcéra lúpežníka nie je “čistá” rozprávka, ale skôr podobenstvo o čistote citov, pravde, úprimnosti, o porozumení, o pochopení toho druhého, o zbavení sa nenávisti, o láske. Možno to pre niekoho vyznie banálne, ale cez postavy Ronje a Birka dospievame a múdrieme a snažíme sa porozumieť, čo je v živote k prežitiu najdôležitejšie. Lindgrenová nikdy nemala typických hrdinov, vždy boli v niečom výluční, špeciálni, svojskí a v tom originálni. A je krásne, keď vieme deti viesť k tejto originalite, spontánnosti, láske k prírode, zodpovednosti a pravde,“ hovorí o novej inscenácii dramaturgička Miriam Kičiňová.

Pre košické divadlo ho zdramatizoval Peter Palik, ktorý je aj režisérom pripravovanej rozprávkovej inscenácie. Do realizačného tímu si pozval viac ako zaujímavých spolupracovníkov. Scénu pripravuje Pavol Andraško, o bábky a kostýmy sa postará Eva Farkašová a o pohyb hercov choreografka Ivana Kučerová. Pesničkami a hudbou do predstavenia prispieva Martin Geišberg, dramaturg, básnik i hudobník a divadelný fotograf v jednej osobe, ktorý spolupracoval s mnohými slovenskými a českými divadlami. Košičania ho poznajú aj z účinkovania v spoločných hudobno-dramatických projektoch s otcom Mariánom a bratom Marekom. Keďže je Ronja príbehom o zbojníkoch, v predstavení nebudú chýbať ani bojové scény, ktoré s hercami pripravuje Petr Nůsek, český profesionálny choreograf, učiteľ a poradca dobového šermu, špecialista na športový šerm, na zbrane a boj vo filme, herecký a šermiarsky dublér. Jeho rukopis niesli bojové scény v mnohých filmoch a seriáloch ako Borgia, Solomon Kane, Pokoj v duši, Wanted, Kroniky Narnie: Princ Kaspian či Báthory

V hlavných postavách Ronji a Birka diváci uvidia Líviu Michalčík Dujavovú v alternácii s Radkou Šutlákovou a Tomáša Dira v alternácii s Kevinom Ivankom. Ich znepriatelených otcov Mattisa a Borku si zahrajú Peter Cibula a Andrej Palko. V ďalších postavách budú účinkovať Adriana Ballová, Henrieta Kecerová, Róbert Šudík, František Balog, Peter Čižmár, Stanislav Pitoňák a Juraj Zetyák. Okrem hercov divadla budú v predstavení účinkovať aj študenti Konzervatória Jozefa Adamoviča z Košíc.

***

Režisér Peter Palik: Lindgrenovej deti učia žiť aj dospelých

Režisérom novej rozprávky Ronja, dcéra lúpežníka, ktorá bude mať premiéru v piatok 7. apríla na javisku Historickej budovy Štátneho divadla Košice, je Peter Palik. V rozhovore s dramaturgičkou Miriam Kičiňovou hovoril o prvom stretnutí s týmto príbehom, ale aj o tom, v čom sú deti v rozprávkach Astrid Lindgrenovej výnimočné a ako učia žiť aj dospelých.

Prečo vás z mnohých rozprávok Astrid Lindgrenovej zaujal práve príbeh o osudovom nepriateľstve a priateľstve, ktoré zároveň bolo medzi Ronjou a Birkom?

Tento príbeh ma oslovil už ako dieťa. Moja generácia pozná tento príbeh najmä z úžasného koprodukčného filmu, ktorý sa stal v osemdesiatych rokoch doslova kultovou záležitosťou. Je pravda, že tento príbeh je u nás menej známy, a oproti našim západným susedom, nemá takmer žiadnu inscenačnú tradíciu. Preto sa teším, že Štátne divadlo Košice, nám dalo priestor a uvedie Ronju, dcéru lúpežníka ako prvé na Slovensku. Lindgrenová v ňom, na pozadí konfliktu dvoch zbojníckych rodín, shakespearovským spôsobom spracováva tému priateľstva (detskej lásky) dvoch detí. Úžasne vykreslila vzťah tvrdohlavého otca s rovnako tvrdohlavou dcérou. Všetko to rámcuje témou prírody, ku ktorej si detskí hrdinovia tiež hľadajú vzťah a to ich životy formuje.

Svet príbehov, ale najmä postavy Astrid Lindregovenj sú plné netypických hrdinov. Čím sú ti sympatickí alebo aj nesympatickí? Čomu nás učia?

Lindgrenovej hrdinovia nie sú rozprávkoví. Často sú to len obyčajné deti, žijúce svoj obyčajný život, ktorý však invencia autorky dokáže zmeniť na rozprávku. Či už sú to deti z Bulerbynu, Emil z Lönnebergy, Ronja, či Pippi . Všetko sú to deti s obrovskou dávkou fantázie, chuťou žiť a objavovať svet. Skrz ne, sa môžeme naučiť žiť aj my, a uvedomiť si, že aj tie najbanálnejšie životné situácie môžu mať nádych dobrodružstva, a že len súcit, porozumenie a dobré medziľudské vzťahy nám môžu prinášať šťastie. Stačí len otvorene vnímať svet a bytosti okolo nás. Jednoducho žiť tu a teraz.

Dá sa tento príbeh stále považovať za rozprávku? Je to často viac pohľad detí na neduhy sveta dospelých…

Záleží od uhla pohľadu. Dalo by sa povedať, že rozprávkami môžu byť všetky príbehy, ktoré sa snažíme vyrozprávať iným, či už za pomoci literatúry, filmu alebo divadla. Bez ohľadu na to, či sú určené deťom alebo dospelým. Sila Lindgrenovej rozprávania tkvie v tom, že odhaľuje intímny svet detí. Nepozerá sa naň z vrchu, ale z vnútra . Dobre ho pozná a výborne mu rozumie. Bez toho, aby som si nekriticky idealizoval detský svet, môžem povedať, že je omnoho spontánnejší, nezištnejší, emocionálnejši a nespútanejší ako ten „dospelácky“. V detskej optike sa naše problémy javia prinajmenšom divne. Ronja, dcéra lúpežníka je príbeh učený pre celú rodinu.

Zameraním ste režisér bábkového divadla, učíte na katedre bábkarskej tvorby. Aké boli vaše pocity pri vstupe do rýdzo činoherného prostredia? Uvidíme aj postupy, ktoré sú typické pre bábkové divadlo? Museli sa herci „učiť“ nové veci?

Zásadne to nerozlišujem. Samozrejme, že pri práci v činohre kladiem viac dôraz na herca, ale i tu (ak je priestor), sa neostýcham použiť aj nejaké bábkarské finesy. Rozprávkové tituly si proste istý prvok ilúzie pýtajú. Herci sa sprvoti trocha obávajú, ale keď pochopia, že všetko je len hra, tak sa dokážu pre nové výrazové prostriedky nadchnúť. Verím, že to tak bolo aj v tomto prípade.

S akými pocitmi by mali diváci odchádzať z predstavenia, aby ste boli spokojní?

Hoci sa to možno neočakáva, ale aj rozprávka môže v sebe skrývať témy, ktoré sú aktuálne a hýbu našou spoločnosťou. V Ronji je to napríklad motív mladej generácie, ktorá odmietne staré lúpežnícke praktiky, a vyberie si život v pravde, láske a v harmónií s prírodou. Určite budem rád, ak niektoré z Lindgrenovej posolstiev zapôsobí na detských alebo dospelých divákov. Ale celkom sa uspokojím aj s tým, ak diváci v divadle pookrejú, neoľutujú čas strávení v hľadisku, a budú sa chcieť do divadla znova vrátiť.

VIDEOPOZVÁNKA – https://www.youtube.com/watch?v=6kaochfZEmk

VIAC O PREDSTAVENÍ – http://sdke.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1597%3Aastrid-lindgrenova-ronja-dcera-zbojnika&catid=41%3Arepertoar&lang=sk

REZERVÁCIA VSTUPENIEK – https://www.navstevnik.sk/detail-podujatia?showId=1010139

 

BRATISLAVA 5. apríla -

Slovenskí veterinárni inšpektori našli v brazílskom mäse ďalší typ salmonely

Salmonela kmeňa Mbandaka bola nájdená v mrazených brazílskych kuracích pečeniach v PrievidziŠVPS SR objavila salmonelu v siedmich mäsových výrobkoch z BrazílieRezort  vo veci čiernej prevádzky s brazílskym mäsom podal podnet na políciuNový typ salmonely kmeňa Mbandaka objavili veterinárni inšpektori v brazílskych kuracích pečeniach v prevádzke v Prievidzi. Ide tak už o druhý kmeň salmonely objavený v brazílskom mäse na Slovensku.

„Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) od začiatku kontrol zachytili už sedem prípadov nakazeného brazílskeho mäsa salmonelou. Z toho išlo o šesť produktov mrazených kuracích pečení a jedny pokazené brazílske mrazené kuracie prsia. Z celkovo 669 úradných kontrol odobrali 110 vzoriek, zákaz predaja a okamžitá likvidácia sa týka 26 produktov,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

ŠVPS SR intenzívne pokračuje v podrobných kontrolách brazílskeho mäsa po celej krajine. „Počas kontrol sa ukázalo, že do distribúcie mäsa sa zapojili aj schránkové firmy, ktoré nesídlia na udávanej adrese. ŠVPS SR preto už kontaktovala orgány činné v trestnom konaní Prezídium Policajného zboru SR aj Finančné riaditeľstvo SR. Proti osobám, ktoré ohrozujú zdravie občanov Slovenska budeme postupovať tvrdo a nekompromisne. Ochrana slovenského spotrebiteľa je pre nás absolútnou prioritou,“ zdôraznila ministerka G. Matečná.

Až 80 percent brazílskeho mäsa smeruje do Európskej Únie cez Holandsko. Prvou krajinou EÚ, ktorá začala vykonávať kontroly vo veci škandálu s brazílskym mäsom však bolo Slovensko. Aj na základe testov zo Slovenska EÚ vyzvala ďalšie členské štáty, aby začali vykonávať kontroly brazílskych produktov na svojom území. Salmonela v brazílskom mäse tak už bola objavená v Holandsku i v Českej republike.

Zuzana Peiger Ačjaková

Štátny radca |Odbor komunikácie a marketingu |Kancelária ministra