BRATISLAVA 14. júna – V sobotu 9.júna slávnostne otvorili v mestskej časti Petržalka detské ihrisko s názvom Detský svet. Ihrisko sa nachádza medzi Rusovskou cestou a Gessayovou ulicou v krásnom prostredí Chorvátskeho ramena oproti Petržalka City.

Detský svet je prvou časťou plánovaného Mestského parku Petržalka City ako súčasti Centrálneho parku Petržalky. Slávnostné otvorenie bolo zahájené príhovormi JUDr. Iva Nesrovnala, primátora hlavného mesta Bratislavy, MUDr. Ivety Plšekovej, námestníčky primátora hlavného mesta a developera projektu, Ing. Juraja Richtera.

„Som rád, že sa mi darí Bratislavčanom niečo vracať. Vždy sa totiž pýtame firiem, čo z toho budú mať v prvom rade Bratislavčania, až potom sa bavíme o projekte. Rád by som sa poďakoval aj firme Petržalka City, ktorá s nami spolupracuje a mestskej časti Petržalke. Robíme to hlavne pre ľudí, pre nás všetkých, aby sa naše deti mali kde bezpečne a na úrovni 21. storočia hrať.“– povedal na úvod JUDr. Ivo Nesrovnal, primátor hlavného mesta Bratislavy.

„Hovorí sa, že po daždi vyjde Slnko, preto sa veľmi teším, že po tom období, kedy toto miesto, ktoré bolo zakliate ako princezná sa konečne odklialo a my sme v ňom otvorili tento nádherný detský park. Veľký sen Petržalčanov, že v okolí Chorvátskeho ramena sa môže vyvinúť najdlhší a najväčší park v Bratislave, sa môže stať skutočnosťou. Dúfam, že aj tí, ktorí prídu po nás, budú toto územie ďalej rozvíjať,“ dodala námestníčka primátora hlavného mesta, MUDr. Iveta Plšeková.

Úsmev na tvárach detí vyčaroval šašo Ľuboš, obľúbená hudobná skupina PaciPac a pre našich najmenších boli pripravené i tvorivé dielne, maľovanie na tvár, balónová show a mnoho ďalších atrakcií. Deti spoločne skladali „Kamarátske puto“ – reťaz zo zelených srdiečok, ktoré sú symbolom projektu Petržalka City. Táto aktivita odzrkadľovala hlavnú myšlienku podujatia – Najlepšieho priateľa nájdeš v DETSKOM SVETE.

Detský svet je oddnes otvorený pre verejnosť. Tešíme sa na Vašu návštevu!

Viac informácií nájdete na FB  Detský svet Petržalka City.

The post Detský svet v srdci Petržalky otvoril svoje brány appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 14. júna   – Spoločnosť MetLife pokračuje vo svojom partnerstve s organizáciou Special Olympics (Špeciálne olympiády), čím opäť svojim zamestnancom v Európe, na Strednom východe a v Afrike (EMEA) poskytne možnosť dobrovoľnícky pracovať v komunitných projektoch.

Do tohto ročníka sa prihlásilo viac ako 4.000 zamestnancov MetLife v 26 krajinách oblasti EMEA, ktorí sa budú môcť dobrovoľne zapojiť do podujatia Special Olympics (Špeciálne olympiády) a zašportovať si s mladými ľuďmi s mentálnym postihnutím.

Na Slovensku sa približne 20 dobrovoľníkov z MetLife zúčastnilo 13. júna v Bratislave aktivít Špeciálnych olympiád a to na futbalovom ihrisku na Molecovej v Bratislave.

V roku 2017 Nadácia MetLife Foundation spoluzorganizovala podobnú akciu, na ktorej sa zúčastnilo 60 detí zo špeciálnych základných škôl. Zakladateľom tejto iniciatívy je Nadácia MetLife Foundation, dlhodobo podporujúca iniciatívy, prostredníctvom ktorých sa dobrovoľníci z MetLife podieľajú na aktivitách zlepšujúcich kvalitu života.

“Sme radi, že môžeme budovať partnerstvo s organizáciou Special Olympics (Špeciálne olympiády). Minulý rok sa viac ako 750 zamestnancov vo viac ako 20 krajinách v oblasti EMEA zapojilo do dobrovoľníckej práce a dali jasne najavo, že tento rok chcú spraviť viac. Komunitný týždeň nám dáva všetkým fantastickú možnosť vrátiť niečo komunite, v ktorej pracujeme,” uviedol zástupca riaditeľa MetLife EMEA Eric Clurfain.

O spoločnosti MetLife

MetLife, Inc. (NYSE: MET) je prostredníctvom svojich dcérskych a prepojených spoločností („MetLife“) jednou z popredných spoločností na svete poskytujúcich finančné služby, poistenie, dôchodky, zamestnanecké výhody a riadenie aktív, aby pomohli svojim individuálnym a inštitucionálnym zákazníkom orientovať sa v meniacom sa svete.

Spoločnosť MetLife bola založená v roku 1868, svoju činnosť vykonáva vo viac ako 40 krajinách a má popredné postavenie na trhu v USA, Japonsku, Latinskej Amerike, Ázii, Európe a na Strednom východe. Viac informácií nájdete na stránke www.metlife.com.

MetLife na Slovensku

MetLife úspešne pôsobí na Slovensku od roku 1995. Spoločnosť poskytuje široké spektrum produktov životného a úrazového poistenia. Spoločnosť sa stala synonymom finančnej istoty a profesionalizmu. Pre viac informácií, navštívte www.metlife.sk.

O Nadácii MetLife

Nadácia MetLife vznikla v roku 1976, aby pokračovala v dlhodobej tradícii spoločnosti MetLife zabezpečovať príspevky firmy a angažovať sa v komunite.

Od založenia do konca roku 2017 poskytla Nadácia MetLife viac ako 783 mil. USD na grantoch a 70 mil. USD do programových investícií organizáciám riešiacim otázky, ktoré majú pozitívny dopad v ich komunitách.

V roku 2013 venovala Nadácia 200 mil. USD na finančnú inklúziu a naša práca k dnešnému dňu zasiahla viac ako 3,5 mil. ľudí s nízkym príjmom v 42 krajinách. Ak máte záujem vedieť o Nadácii MetLife viac, navštívte stránku metlife.org.

O organizácii Special Olympics (Špeciálne olympiády)

Special Olympics (Špeciálne olympiády) je globálne inklúzne hnutie využívajúce šport, zdravie, vzdelávanie a vedenie každý deň na celom svete na ukončenie diskriminácie a posilnenie ľudí s mentálnym postihnutím.

Hnutie vzniklo v roku 1968 a tento rok oslávi už 50. výročie. Hnutie Special Olympics (Špeciálne olympiády) vzrástlo na viac ako 5 mil. športovcov a spolupracujúcich partnerov vo viac ako 170 krajinách. S podporou viac ako 1 mil. trénerov a dobrovoľníkov ponúka počas celého roka 32 olympijských športov a viac ako 108 000 súťaží ročne.

Viac informácií o Special Olympics (Špeciálne olympiády) nájdete na stránke www.specialolympics.org alebo www.specialolympics.sk. Sledujte Special Olympics Europe Eurasia na Facebooku, Twitteri a Instagrame.

The post MetLife s hnutím Special Olympics spúšťa komunitný týždeň v krajinách EMEA appeared first on PR servis.

Vedeli ste, že najlepšia európska základná škola je v Bratislave, v Petržalke? Žiaci sa tu tento rok dotkli ozajstných meteoritov, kozmických staníc, Lomnického štítu, a hlavne špičkových svetových vedcov. Šiesty ročník projektu Petržalská super škola vyvrcholil sústredením (plne hradeným organizátormi) pre 27 najúspešnejších žiakov v deviatich trojčlenných tímoch a ich lektorov. Vybrali ich spomedzi 2469 účastníkov projektu. Na sústredení vo Vysokých Tatrách zažili veľhory na vlastnej koži a na vrchole Lomnického ...

V stredu 13. júna sa v novej budove Ústavu svetovej literatúry v areáli SAV na Patrónke konalo prvé verejné podujatie – hosťovská prednáška spojená s predstavením najnovšieho čísla časopisu World Literature Studies 1/2018, ktoré zostavili Róbert Gáfrik a Charles Sabatos. Témou čísla bol hraničný orientalizmus v literatúrach strednej a východnej Európy. Assoc. prof. Charles Sabatos, ktorý pôsobí na Yeditepe University v Istanbule, sa dlhodobo venuje téme zobrazovania Turkov v slovenskej a stredoeurópskej ...

V apríli sme na pôde SAV obdivovali ich prezentácie. V stredu 13. júna podvečer sme s obdivom sledovali ich oceňovanie. Dvanásť finalistiek druhého ročníka súťaže nazvanej Pre ženy vo vede, ktorú podporuje svetová organizácia UNESCO a spoločnosť L'Oréal, si v Bratislave prevzalo svoje ocenenia. To najvyššie v rámci absolútnych víťaziek v kategórii do 35 rokov doc. RNDr. Andrea Straková Fedorková, PhD. a do 45 rokov Mariana Dersziová, PhD. Za prítomnosti štátnej tajomníčky Ministerstva školstva, vedy, výskumu ...

BRATISLAVA 13. júna – Vzhľadom na výšku obratu sa podiel nevymožiteľných pohľadávok u firiem na Slovensku v porovnaní s rokom 2017 znížil. Presné výsledky a zistenia prináša nový European Payment Report (EPR) spoločnosti Intrum.

Dôvodom pozitívneho faktu zníženia podielu nevymožiteľných pohľadávok na Slovensku je podľa Martina Musila, výkonného riaditeľa spoločnosti Intrum, častejšie využívanie preventívnych opatrení pred oneskorenými platbami:

Podľa zistení nášho exkluzívneho platobného reportu sú ako prevencia pred oneskorenými platbami najviac využívané platby vopred. Ich využívanie dokonca medziročne stúplo z 30 na 38%. Teší nás, že riešenia, ktoré sú vo vyspelých ekonomikách úplne bežné, využívajú vo väčšej miere už aj firmy na Slovensku.

Spoločnosť Intrum ako celosvetový líder v oblasti správy pohľadávok vydáva prieskum o platobnej disciplíne a správaní podnikateľských subjektov pravidelne raz ročne.

Dlhšie doby splatnosti

Oneskorené platby sú pre podnikateľské subjekty skutočný problém a schopnosť predvídať hotovostné toky je pre nich kľúčová.

„Mohlo by byť preto prekvapením, že aj napriek rastúcej ekonomike sa poskytované doby splatnosti vystavených faktúr medziročne zvýšili. Štandardne toto nie je pozitívny signál. V období rastu však podnikateľské subjekty používajú dlhšie doby splatnosti ako nástroj na podporu predaja. A zdá sa, že trh to akceptuje,“ komentuje Martin Musil.

Na Slovensku medziročne stúpol počet dní splatnosti vo všetkých kategóriách. K najväčšiemu nárastu došlo v segmente B2B, kde sa doba predĺžila z 18 na 25 dní.

Doby reálnych úhrad sa skrátili

V celoeurópskom priemere sa skrátila priemerná lehota, v ktorej klienti reálne uhrádzajú faktúry. Na Slovensku to však neplatí v prípade verejného sektora. Tu sa reálne lehoty predĺžili o 4 dni.

O Európskom platobnom reporte

Prieskum k EPR 2018 prebiehal v 29 európskych krajinách od 24.1. do 23.3.2018. Údaje sú od 9607 spoločností, respondenti sa identifikovali ako finančný, príp. obchodný  riaditeľ alebo vedúci úverov.

O spoločnosti Intrum

Intrum je celosvetovým lídrom v oblasti správy pohľadávok (CMS). Spoločnosť pôsobí v 24 krajinách, zamestnáva 8000 zamestnancov a má viac ako 100 tisíc klientov. Organizácia je kótovaná na burze Nasdaq Stockholm. Ďalšie informácie nájdete na www.intrum.com.

Intrum Slovakia s.r.o.

Líder trhu v oblasti správy pohľadávok pôsobí na Slovensku od roku 2002. Intrum je zakladajúcim členom Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS), ktorá vznikla v roku 2010. Cieľom združenia je dbať na dodržiavanie právnych predpisov a etických princípov týkajúcich sa inkasa pohľadávok. Ďalšie informácie o spoločnosti nájdete na www.intrum.sk.

The post Ochrana pred neplatičmi účinkuje, počet nevymožiteľných pohľadávok sa znížil appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 13. júna – Pätica krajín Varšavskej zmluvy okupovala v roku 1968 Československo. Prešlo 50 rokov a 5 režisérov z 5 krajín nakrútilo film o vpáde vojsk a o okupácii našej krajiny.

Po svetovej premiére na filmovom festivale goEast vo Wiesbadene, prichádza dokumentárny film Okupácia 1968 k slovenským divákom. Domáca premiéra sa uskutoční 21. júna na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Košiciach. Film osobne uvedú režisérka Marie Elisa Scheidt, protagonista Ilya Lvovitch Smolokovski  a slovenský producent filmu Peter Kerekes.

Dokumentárny film o okupácii z pohľadu okupantov predstavuje kolektívny projekt, ktorý zobrazuje subjektívny pohľad vojakov „spriatelených“ vojsk, ich myšlienky, pocity a úlohy, ktoré plnili počas okupácie Československa v auguste 1968.

OKUPÁCIA 1968 TRAILER SK from Peter Kerekes on Vimeo.

Hlavnou otázkou filmu podľa tvorcov je, ako sa človek zachová, keď sa ocitne v centre diania európskych dejín. Akú rolu zohráva individuálna zodpovednosť, zachovanie si vlastných názorov a morálnych zásad a ako sa menia vo chvíli, keď sa vojak rozhoduje medzi záchranou života a dodržiavaním pravidiel.

Ako sa vlastne cítili vojaci, ktorých poslali do cudzej krajiny nastoliť poriadok? Okupácia 1968 zobrazuje svedectvá obyčajných vojakov ale aj generálov. Kvôli zachovaniu rozmanitosti názorov na túto tému spolupracovalo na filme päť režisérov z piatich krajín bývalej Varšavskej zmluvy, ktoré sa zúčastnili okupácie Československa v auguste 1968.

Výsledkom spolupráce tvorcov z Ruska /Evdokia Moskvina/, Maďarska /Linda Dombrovszky/, Poľska /Magdalena Szymkow/, Nemecka /Marie Elisa Scheidt/ a Bulharska /Stephan Komandarev/ je päť 26-minútových dokumentárnych filmov a päť rôznych pohľadov piatich rôznych krajín.

Tvorcovia film venovali 108 obyvateľom Československa, ktorí boli v roku 1968 počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny zabití.

Po slávnostnom uvedení na Art Film Feste sa budú konať regionálne premiéry za účasti režisérky Marie Elisy Scheidt, protagonistu Ilyu Lvovitcha Smolokovskeho a producenta filmu Petra Kerekesa – 22. júna v  Žiline /Stanica Žilina Záriečie/, 23. júna v Liptovskom Mikuláši /Diera do sveta/ a 24. júna v Bratislave kine A4-Kino Inak.

Do kín a projekčných priestorov sa Okupácia 1968 dostane od 24. júna v distribúcii spoločnosti Filmtopia.

Od 22.6. do 23.6. budú môcť diváci snímku vidieť aj v exkluzívnej online premiére na www.kinecko.com.

Realizáciu filmu finančne podporili: Audiovizuálny fond, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, International Visegrad Fund a MEDIA Programme.

Trailer k filmu: https://vimeo.com/272661738

Žáner: dokumentárny film

Dĺžka: 130 min. / 5 x 26 min.

Jazyk: Slovenčina, Čeština, Ruština, Poľština, Bulharčina, Maďarčina, Nemčina, Angličtina

Formát: HD kamera – 4K – DCP

Krajina: Slovensko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, Maďarsko

Rok výroby: 2018

Producent: Peter Kerekes

Produkcia: Peter Kerekes s.r.o.

Koprodukcia: Hypermarket Film / Vít Klusák – Česká republika, ELF Pictures / Agnes Horváth-Szabó –  Maďarsko, Agitprop / Martichka Bozhilova – Bulharsko, Silver Frame / Stanislav Zaborowski – Poľsko.

Slovenská distribúcia: Filmtopia, www.filmtopia.sk, ek@filmtopia.sk

Festivaly a premietania:

Sofia International Film Festival

Titanic International Film Festival

GoEast Festival Of Central And Eastern European Film

LET’S CEE Film Festival

Millennium Docs Against Gravity Film Festival

The post Do kín prichádza dokumentárny film Okupácia 1968, premiéru bude mať na Art Film Feste appeared first on PR servis.

ŽILINA 13. júna – Už tento víkend sa bude v žilinskom Budatínskom parku konať prvý ročník gastronomického podujatia Piknik v meste. Organizátorky sľubujú skvelé jedlo, zábavu, edukácie a bohatý program pre rodiny s deťmi.

Piknik v meste bude gastronomickým podujatím, ktoré má ambíciu stavať do popredia lokálnu, sezónnu gastronómiu.

„Oslovovali sme prevažne prevádzky a producentov zo Žilinského kraja, pretože sme mali od začiatku jasne stanovený koncept,“ hovorí jedna z organizátoriek Andrea Mandáková.

Na pikniku v meste sa tak môžu návštevníci tešiť na 35 vystavovateľov, ktorí  budú prezentovať to najlepšie zo svojej produkcie. Návštevníci sa môžu tešiť napríklad na smoothie, raw dezerty, tradičnú bábovku, domáce frgále, pagáče, kráľovské trdelníky, ale aj klasické placky pripravené z bezlepkových múk pripravované vychytenými žilinskými šéfkuchármi. Súčasťou podujatia budú okrem iného aj street foodové prevádzky, ktoré sú na Slovensku aktuálne veľkým trendom. Ponúkať budú šťavnaté burgre, či bezlepkové hot dogy.

Zobraziť fotogalériu k článku:
Piknik v meste

„Veľmi nám záležalo aj na alternatívnom stravovaní, preto sme rady, že máme čo ponúknuť vegetariánom, vegánom, ale aj celiatikom,“ dopĺňa druhá z organizátoriek Saša Štullerová, ktorá zároveň dodáva, že podujatie bude o témach ako je zdravé stravovanie a ekológia. „Naši predajcovia budú používať výlučne ekologický inventár, plánujeme separovať plast, zbierať použitý olej a prípadné zvyšky jedál“, hovorí. Organizátorky mysleli aj na rodiny s deťmi. Súčasťou Pikniku v meste sú tak edukačné workshopy pre najmenších, masáže pre rodičov, či ranná joga. V rámci kultúrneho programu sa predstaví Tomáš Bezdeda a večerným koncertom ho ukončí bluesové duo Erich Boboš Procházka a Marek Wollf. Ambasádorkou a moderátorkou podujatia je známa Žilinčanka Andrea Šprochová.

„Piknik v meste by mal byť záhradnou party, kde si ľudia sadnú na deky a budú vychutnávať kvalitné jedlo od našich predajcov, ako aj atmosféru podujatia a prostredia, ktoré im Budatín ponúka. Lokálna gastronómia, zdravý životný štýl a ekológia, to sú tri základné piliere, ktoré plánujeme v rámci podujatia udržať a do budúcnosti rozvíjať.“ Konať sa bude 16.6. 2018 v Budatínskom parku od 10:00 do 21:00, vstupenky je možné zakúpiť online na webe organizátora.

Ak na Piknik v meste cestujete, a radi by ste si Žilinu užili intenzívnejšie, máte výbornú možnosť na príjemné víkendové ubytovanie v Hoteli Dubná Skala****. Sídli priamo v historickom centre Žiliny, iba 5 minút jazdy od Budatínskeho hradu. Tento hotel je obľúbený aj vďaka svojej jedinečnej gastronómii.

Viac informácií www.piknikvmeste.sk

The post Vegánsky guláš, či bezlepkové hot dogy – aj taký bude Piknik v meste appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 13. júna – 7. ročník medzinárodného organového festivalu, ktorý každoročne rozširuje klasickú dramaturgiu organových recitálov o netradičné projekty v hlavnej úlohe s organom a komorné projekty. K hlavným cieľom patrí popri kvalitnej ponuke klasických recitálov oslovovanie nového publika.

Festivalová dramaturgia vytvorila pre r. 2018 dva bloky – klasický, zameraný na tradičné publikum organových a klasických koncertov a EXTRA, pre záujemcov o extravagantnejšie projekty, spojenia organu s netradičnými nástrojmi, resp. neklasické projekty.

V hlavnej časti CLASSICAL ponúka festival 4 koncerty: 3 recitály popredných organistov z Rakúska, Poľska a Švajčiarska a koncert 100 YEARS pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR s prominentnou interpretkou českej hudby Věrou Heřmanovou. Organistka bude prvou festivalovou účinkujúcou, ktorá otestuje najnovší bratislavský organ v Katedrále sv. Šebastiána v Krasňanoch.

Mimoriadnou udalosťou bude recitál vynikajúcej slovensko-švajčiarskej organistky Zuzany Ferjenčíkovej, ktorá okrem diel Franza Liszta a Jeana Guillou uvedie v slovenskej premiére vlastnú organovú symfóniu Berg-Symphonie.

V sekcii BOF EXTRA sa v 3 koncertoch festival zameriava na nové publikum a mladšiu generáciu. Prvýkrát na Slovensku a na objednávku BOF zaznie hudba Fatsa Wallera s využitím organu. Americký spevák a klavirista bol prvým jazzovým hudobníkom, ktorý začal experimentovať s organom. Jeho skladby naštuduje známy súbor starého jazzu Fats Jazz Band a za organom sa netradične predstaví jeden z najvýznamnejších slovenských klaviristov Ladislav Fančovič.

Na koncerte špičkového multižánrového organistu a fenomenálneho improvizátora László Fassanga sa organ ocitne v priestore world music a jazzu a pripomenie dva mimoriadne úspešné koncerty tohto maďarského organistu na BOF. V spolupráci s multiinštrumentalistom Balázsom Dongó Szokolayom budú okrem organu znieť gajdy, píšťalky ale aj saxofón.

Súčasná hudba dostane priestor na koncerte minimal a repetitive music s transkripciami diel Philipa Glassa. Do rámca repetitívnej hudby zapadne aj festivalová objednávka – nové dielo od Petra Zagara a improvizácie organistu Martina Baka. Minimalistickú atmosféru vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu podčiarkne videoprojekcia.

Už tradične sa jedným koncertom predstaví festival aj mimo Bratislavy – v pezinskom Kapucínskom kostole, kde zaznie recitál poľského organistu Bogdana Narlocha.

Koncertné priestory: Katedrála sv. Šebastiána, Katedrála sv. Martina, Koncertná sieň Klarisky, Veľké koncertné štúdio SRo, Kapucínsky kostol v Pezinku.

Hlavný organizátor: Občianske združenie ORGANYzácia. V spolupráci s RTVS, s Ordinariátom ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR a s Kláštorom kapucínov v Pezinku.

Hlavný partner podujatia: Fond na podporu umenia. Festival podporili: Bratislavský samosprávny kraj, Ars bratislavensis a Hudobný fond.

Bratislavský organový festival program

Ut 19. 6. Katedrála sv. Martina, 19.00

ORGAN SYMPHONY

Zuzana Ferjenčíková – organ (Švajčiarsko / Slovensko)

Organ ako symfonický nástroj a slovenská premiéra organovej symfónie v autorkinej interpretácii

vstupné 7,- a 5,-

Št 28. 6. Katedrála sv. Šebastiána, 19.00

100 YEARS

Věra Heřmanová – organ (Česká republika)

Česká a slovenská hudba na novom bratislavskom organe – 100 rokov od vzniku spoločného štátu…

vstupné 5,- a 3,-

Str 4. 7. Koncertná sieň Klarisky, 19.00

SWINGIN´ ORGAN!

Ladislav Fančovič a Fats Jazz Band (Slovensko)

Hudba Fatsa Wallera na organe! S prominentným sólistom a v slovenskej premiére…

vstupné 10,- a 7,-

Ne 8. 7. Pezinok, Kapucínsky kostol, 19.00

OUTSIDE BOF

Bogdan Narloch – organ (Poľsko)

vstupné dobrovoľné

Efektné organové miniatúry na jedinom mimobratislavskom koncerte

Ut 10. 7. Katedrála sv. Šebastiána, 19.00

ORGAN RECITAL

Klaus Kuchling – organ (Rakúsko)

vstupné 5,- a 3,-

Veľké diela organovej literatúry a hudba rakúskych autorov

Ne 15. 7. Slovenský rozhlas, 19.00

ORGAN GOES MINIMAL

Martin Bako – organ (Slovensko)

Skladby Philipa Glassa, premiéra Petra Zagara, improvizácie Martina Baka… Všetko „minimal“, všetko „repetitive“…

vstupné 7,- a 5,-

Ut 17. 7. Katedrála sv. Šebastiána, 19.00

ORGAN FUSION

László Fassang – organ, Balázs Dongó Szokolay – dychové nástroje (Maďarsko)

Výnimočný zjav medzi organistami, multižánrový hráč a excelentný improvizátor László Fassang opäť na BOF a opäť so skvelým hráčom na ľudových nástrojoch i saxofóne

vstupné 5,- a 3,-

Vstupenky  v predaji v predajniach Hummel Music na Klobučníckej a Mjuzik LP-CD bazár na Puškinovej ul. a vždy hodinu pred koncertom v mieste jeho konania.

The post Bratislavský organový festival appeared first on PR servis.

Príbeh vyznamenanie zachytáva historické udalosti a tragické osudy, no zároveň poukazuje na nezlomnosť ducha  a silný charakter. Je to príbeh o nebezpečenstve a cene, ktorú musíme platiť za vojnu.

BRATISLAVA 13. júna – Dojímavé rozprávanie o láske k rodine, o pokore a starostlivosti. Kniha plná dobrodružstiev, napätia i romantiky.

Vyznamenanie je veľkolepý emocionálny príbeh od jednej z najnadanejších autoriek Danielle Steelovej. Zachytáva historické udalosti a tragické osudy, no zároveň poukazuje na nezlomnosť ducha  a silný charakter. Je to príbeh o nebezpečenstve a cene, ktorú musíme platiť za vojnu.

V roku 1940 obsadí nemecká armáda Francúzsko a šestnásťročná Gaëlle sa stáva svedkom vojnových hrôz. Jej najlepšiu priateľku Rebeku Feldmannovú aj s rodinou deportujú a v Gaëllinom rodnom dome sa usídlia Nemci. Nikomu nemožno veriť, z priateľov sa stávajú udavači a pokrytci.

Gaëlle sa po týchto skúsenostiach rozhodne pre nebezpečný  krok a pripojí sa k Hnutiu odporu, pričom riskuje vlastný život. Karty zamieša aj nemecký veliteľ okupujúci ich dom, ktorý ju zatiahne do svojich tajných plánov. Spolupráca s Nemcom však Gaëlle na dlhé roky poznačí a ona je nútená odísť po vojne do Paríža, kde sa stáva Diorovou modelkou. Stále dúfa, že Rebeku ešte uvidí.

Každý román Danielle Steel sa stal bestsellerom. Jej príbehy milujú a čítajú ženy aj muži, starí i mladí v 47 krajinách a 28 jazykoch.

Väčšinu roka Danielle žije v San Franciscu, no niekoľko mesiacov trávi s rodinou vo Francúzsku. Aj preto umiestnila svoj príbeh Vyznamenanie do vojnového Francúzska. História v jej podaní je fascinujúca a pútavá, navyše sa vás priamo dotkne. Tam, kde je tma, je aj svetlo. Kde je krutosť, stále tam existuje aj súcit…

„Steelová je jednoducho jedna z najlepších,“ napísal o nej Los Angeles Times. Na Amazone získala kniha Vyznamenanie vynikajúce hodnotenia od čitateľov – vyše 700 hodnotení a 4,7 hviezdičky z maximálnych 5.

„Vynikajúce čítanie. Toto si musíte pridať na svoj zoznam kníh na čítanie,“ napísal jeden čitateľ a ďalší dodáva: „Prečítala som všetky Steelovej knihy, ale táto bola mimoriadna. Jedna z najlepších.“

Začítajte sa do novinky Vyznamenanie:

Delphine Lambertová sa vo svojom byte na ulici Rue du Cherche-Midi na Left Bank v Paríži pohrúžila do čítania denníka Le Figaro. Dva razy do roka, na Nový rok a štrnásteho júla, v ňom zverejňovali dôležitý zoznam. V ten deň bol 1. január. Dvadsaťdeväťročná tmavovláska pracovala ako politická novinárka a historička. Na svojom konte mala dve knihy, ktoré získali priaznivý ohlas, a pravidelne publikovala články v tlači. Sklonila sa nad noviny a dlhé rovné vlasy jej spadli do tváre. Jej priateľ Georges Poitier ju pohladil očami, veľmi dobre vedel, čo ju zaujíma, veď sa hnala za svojím snom už od sedemnástich.
„Čo hľadáš?“ spýtal sa jej vľúdne.
„Veď vieš… starú mamu,“ odvetila, ani nezdvihla zrak. Nechcela sa stratiť v zozname približne päťsto ľudí, ktorým bude udelený Rad čestnej légie. Lambertová každý rok dúfala, že medzi nimi uvidí meno svojej starej mamy, no obávala sa, že tam zase nebude. Navzdory mnohoročným snahám a neúnavnej práci jej úsilie vychádzalo nazmar. „Ako dlho chcú čakať?“ zašomrala. Zmocnilo sa jej sklamanie. Gaëlle de Barbet Pasquierová dovŕšila deväťdesiatpäť rokov, ale nehnala sa za veternými mlynmi ako jej vnučka. Pre Delphine sa to stalo svätou misiou. Pasquierová nikdy nedúfala, že vyznamenanie získa, a vnučkina námaha sa jej zdala zbytočná. Delphine trvala na tom, že spravodlivosti sa musí učiniť zadosť. Celá rodina vedela, ako tvrdo pracuje na tom, aby starkino meno očistili a udelili jej čestné vyznamenanie. Gaëlle sa s krivdami minulosti dávno zmierila, tie životné kapitoly sa udiali ešte za vojny, a ona urobila len to, čo považovala za správne. Gaëlle sa v spomienkach nerada vracala do dávno zabudnutých čias, bola ochotná hovoriť o tom len preto, lebo Delphine chcela poznať detaily. Odvaha starej matky bola pre ňu hnacím motorom, motivovala ju a inšpirovala. V jej očiach bola starká žiarivým príkladom toho, akí by ľudia mali byť. A či už vládni byrokrati dostanú rozum a napravia staré chyby alebo nie, pre Delphine a mnohých ďalších, ktorým zachránila pred sedemdesiatimi deviatimi rokmi život, bola stará matka idol.
Delphine kĺzala očami po zozname. Vtom zmeravela a prekvapene zhíkla. Znovu sa zahľadela na novín, aby sa uistila, či dobre vidí. Neveriacky pozrela na Georgea.
„Panebože… je tam… je na zozname!“ Napokon sa to podarilo. Všetky roky neúnavného pátrania, a listy s prosbami adresované kompetentným úradom, boli korunované úspechom. Jej stará mama bude vyznamenaná Radom čestnej légie za statočnosť.
V očiach sa jej zaleskli slzy, keď Georgeovi roztrasene podala noviny. Gaëlle de Barbet Pasquierová. Čítala to meno dookola. Nebola to tlačová chyba. Dokázala to. George sa usmial od ucha k uchu a pobozkal ju. Vedel, koľko úsilia ju úspech stál. Ani stará mama neverila, že by sa dožila zadosťučinenia. Napokon zvíťazili.
„Bravo! Skvelá práca,“ vyhlásil hrdo George. Gaëlle bola výnimočná žena a teraz sa to dozvie celý svet.
Delphine vstala od stola a roztrasenými rukami navolila číslo starej mamy. Nedočkavo čakala, kedy sa ozve známy hlas a ona jej oznámi obrovskú novinu. Stará mama zaiste ešte nečítala raňajšie noviny, na rozdiel od vnučky neverila v spravodlivosť byrokratickej mašinérie a so smiechom hovorila, že sa jej už nedožije. Delphine jej dokázala opak. Jej vytrvalosť priniesla ovocie.
Telefón vyzváňal, no po chvíli sa ozval záznamník.
„Načo má mobil, keď ho nepoužíva,“ posťažovala sa Delphine Georgesovi ponad plece. Stará mama tvrdila, že mobil je pre ňu zložitý a nepotrebuje ho. Radšej využívala pevnú linku. Delphine zavolala aj na ňu a nechala telefón dlho zvoniť pre prípad, že by bola stará mama zaneprázdnená alebo vo vani. Nedvíhala a záznamník bol vypnutý. Delphine sa sklamane vrátila k stolu.
„Možno išla do kostola,“ pripomenul jej Georges.
„Alebo venčí psa. Skúsim to neskôr.“ No bezúspešne. Delphine sa potrebovala niekomu pochváliť, preto zavolala matke, ktorú novina rozrušila, a len čo si ju vypočula, prepukla do plaču. Obe vedeli, ako veľmi si Gaëlle vyznamenanie zaslúži, hoci ona vlastné hrdinské skutky zo skromnosti nestavala na obdiv. Obe znepokojilo, že starkú nezastihli. Navzdory veku bola vitálna a samostatná, vstávala zavčasu, aby stihla všetko, čo si naplánovala. Bola v pozoruhodne dobrej fyzickej kondícii a mala bystrý úsudok. Rada navštevovala priateľov, chodila do múzeí a divadla alebo so psom na dlhé prechádzky po susedstve a okolo Seiny.

„Zavolám jej neskôr,“ povedala Delphine matke. Znovu sa zahľadela do novín. Nebola to ilúzia a naozaj slávia triumf. Tento deň bol pre všetkých vyvrcholením a splneným snom.

Gaëlle Pasquierová bola ranné vtáča. Zacvičila si, na raňajky si urobila toast a veľkú šálku kávy s mliekom. Každodenné rituály ju upokojovali. Okúpala sa, učesala si snehobiele vlasy zostrihané do elegantného mikáda, ktoré rámovalo jej aristokratické črty, a obliekla sa. V ten deň sa chystala navštíviť priateľku Luise. Obe žili v siedmom obvode. Z námestia Place du Palais Bourbon, kde sa nachádzal Pasquierovej malý, zato vkusný byt, bolo k Louisinmu domu na Rue de Varenne len na skok a Gaëlle Pasquierová vítala krátku zdravotnú prechádzku. Domy v susedstve boli moderné, ale nie výstredné a príliš okázalé. Gaëlle z bytu vykúzlila útulné a príjemné prostredie, ktoré skrášľovali nádherné obrazy a drahé starožitnosti. Pred rokmi jej vnúčatá darovali malého dlhosrstého jazvečíka, bez ktorého sa nepohla ani na krok. Sučka počúvala na meno Josephine a s paničkou tvorili nerozlučnú dvojicu. Keď Josephine zbadala vôdzku, radostne zavrtela chvostíkom. Panička jej ju pripla, pritom sa psíkovi láskyplne prihovárala a sľubovala dlhú vychádzku.
Navzdory pokročilému veku Pasquierová žila sama a vyhovovalo jej to. Pomocnica k nej chodila v pracovné dni, ale Gaëlle si sama varila a voľné chvíle trávila s priateľmi. Pred siedmimi rokmi oslávila osemdesiate ôsme narodeniny a neochotne odišla do dôchodku. Milovala prácu kurátorky malého súkromného múzea. Pomáhala pri jeho zrode a zasvätila mu takmer päťdesiat rokov života.
V Paríži chodila na všetky dôležité výstavy a priateľka Louise ju sprevádzala. Bola o desať rokov mladšia a tešila sa vynikajúcemu zdraviu. Jej dcéra žila v Indii a syn v Brazílii, preto bola Gaëlle vďačná za spoločnosť. Obe ženy sa priatelili už päťdesiatdva rokov, odkedy sa Gaëlle vrátila do Francúzska. Predtým žila šestnásť rokov v New Yorku. Louise bola patrónkou múzea, ktoré Gaëlle zakladala, a odvtedy sa z nich stali oddané a nerozlučné priateľky a spojenkyne na celý život.
Gaëlle mala dve dcéry, jednu v New Yorku, druhú v Paríži, a tri vnúčatá. Na rozdiel od Louise mala rodinu nablízku. Tá vídala svoje deti a vnúčatá raz za rok, keď za nimi vycestovala. No navzdory občasnej osamelosti Louise bola vždy dobre naladená a veselá. Jej manžel pracoval v diplomatických službách a od mladosti žil prevažne v zahraničí.
Gaëllina staršia dcéra pracovala v New Yorku a ako investičná poradkyňa a finančná odborníčka kráčala v šľapajách zosnulého otca. Mladšia dcéra Daphne bola pôrodníčka a vydala sa za kardiológa. Obaja trávili v práci väčšinu času. Nechceli, aby sa Gaëlle cítila opustená a zvali ju k sebe čo najčastejšie, no ona im nerada narúšala súkromie, tvrdila, že má dosť záľub a priateľov aj medzi oveľa mladšími. Nie všetci seniori žili tak aktívne.
Vnučka Delphine bola novinárka, pre mladšieho brata boli vzorom rodiča, a tak študoval medicínu, a najmladší z nich navštevoval prestížnu ekonomickú univerzitu. Stará mama bola pyšná na všetky svoje vnúčatá.
S priateľkou Louise si vedeli zaplniť voľný čas, zabávali sa spolu, plánovali si spoločné činnosti a výlety, občas navštívili zaujímavú výstavu v Ríme, zašli si na operu do Viedne, na kultúrne podujatie do Londýna či Madridu, alebo sa poprechádzali po promenáde v Deauville. Svižným krokom a s Josephine na vôdzke zamierila k Louise. Gaëlle sa radovala z príchod nového roka, tešila, čo jej prinesie. Ku všetkému si zachovávala pozitívny prístup, žila prítomnosťou, minulosť v sebe neživila. Nezaoberala sa tým, čo sa skončilo, nemalo to pre ňu zmysel, radšej sa dívala vpred.
Stále sa pýšila štíhlou postavu a mala vrodený vkus a zmysel pre módu, aj keď sa obliekala konzervatívne a primerane veku. V mladosti prežila šestnásť rokov v Štátoch, ale štýlom a dokonalou eleganciou zosobňovala typickú Francúzku. Bola pravou Parížankou do špiku kosti.
Prešla okolo Rodinovho múzea a Matignonského paláca a zabočila do ulice, kde bývala Louise. Zastala pred impozantným domom z osemnásteho storočia s masívnymi starými dverami natretými žiarivou tmavozelenou farbou. Mal vnútorný dvor s garážami, prestavanými z prístreškov na koče, a udržiavanú záhradu. Gaëlle zabúchala mosadzným klopadlom na ťažké dvere. Objavil sa v nich správca domu a úctivo ju pozdravil. Gaëlle vyšla predným schodiskom a zazvonila na zvonček bytu, ktorý obývala Louise. Otvorila jej pomocnica. Kabát si odložila v predsieni, psíkovi odopla vôdzku a Josephine vbehla do obývačky. Jej priateľka sedela pri kozube. Pri nohách jej ležal vyčesaný biely pekinský pinč, ktorý poslúchal na meno Fifi. Psy sa radostne zvítali a okamžite sa začali hrať. Louise sa na priateľku široko usmiala.
„Šťastný a veselý Nový rok!“ zaželala jej Gaëlle. Pobozkala ju a ponorila sa do pohodlného kresla vedľa nej. V kreslách pred kozubom už strávili nejedno popoludnie či večer, zhovárali sa o múzeu, deťoch či budúcich plánoch.
„Gratulujem!“ odvetila Louise naradovane.
„K čomu?“ prekvapila sa Gaëlle. Netušila, o čom Louise hovorí. „Že sa v ďalšom roku dožijem deväťdesiatpäťky?“ zachichotala sa. „V tom prípade ti aj ja gratulujem,“ hoci Louise mala len osemdesiatpäť. Bola drobnejšia a plnšia než Gaëlle, pôsobila usadenejšie, vyzerala ako typická babička. Bola však rovnako aktívna, preto sa rady bavili spolu. Psy sa naháňali po miestnosti a Josephine vláčila v papuli jednu z Fifiných hračiek.
„Nečítala si raňajšie noviny?“ spýtala sa jej Louise. Bolo to prvé, čo ráno urobila, a obe ženy mali prehľad a informácie o udalostiach vo svete. Prečítali všetky najnovšie knihy a vymieňali si ich. Daphne hovorievala, že ju matka zahanbuje, pretože ako zaneprázdnená lekárka nemá čas čítať romány, sotva sa dostane k medicínskym časopisom. Gaëlle s Louise boli vášnivé čitateľky.
„Nerada čítam noviny pri raňajkách,“ poznamenala Gaëlle. „Deprimujú ma všetky tie tragédie vo svete, zločiny proti ľudskosti a prírodné katastrofy. Dnes ráno som sa tým nechcela dať rozladiť.“
„To si mala,“ namietla Louise záhadne. Priateľkin úspech ju zjavne potešil.
„Má snáď prezident ďalšiu aféru? Zmeškala som najnovší škandál?“ spýtala sa Gaëlle pobavene.
„Nie, drahá,“ odvetila láskyplne Louise. „Som nesmierne rada, že ti ako prvá môžem zablahoželať k Radu čestnej légie.“ Gaëlle na ňu chvíľu bezvýrazne zízala, neverila vlastným ušiam.
„Myslíš to vážne? Určite nie. Chuderka Delphine celé roky prenasleduje úrady, no nikdy by som si nepomyslela, že sa jej to podarí.“ Louise vedela, že Gaëlle pracovala v mladosti pre Hnutie odporu a počas vojny hrdinsky riskovala vlastný život. Potom ju nespravodlivo obvinili z kolaborantstva s Nemcami. Tento tieň ju celý život prenasledoval a vnučka neúnavne bojovala o to, aby prízrak zahnala. Napokon to dokázala.
„Nuž, tvoje meno očistili. Čokoľvek im Delphine povedala, presvedčila ich. Získaš úctu a vyznamenanie, ktoré si zaslúžiš.“ Louise bola na ňu zjavne hrdá, vedela, že aj Delphine je určite v siedmom nebi.
„Ako vieš, že to, čo tvrdili, nie je pravda?“ zosmutnela Gaëlle pri spomienke na minulosť. „Možno som ti klamala.“
„Nikdy som o tebe nepochybovala. Poznám ťa. Spravodlivosť si ťa našla, Gaëlle, za všetko dobré, čo si vykonala.“
Gaëlle ticho sedela a hľadela do ohňa, potom pozrela na priateľku. „Bolo to už dávno. Čo na tom teraz záleží? Ja pravdu poznám. Toľko životov som nedokázala zachrániť či zmeniť…“ Ani Rebeka, pomyslela si. S Rebekou, ktorú stratila, keď mali obe sedemnásť, sa to všetko začalo. V malej koženej truhlici v písacom stole schovávala prúžok jej stužky do vlasov a z času na čas ho vytiahla… Rebeka… jej milovaná priateľka.

„Mala by som zavolať Delphine a poďakovať jej,“ vyriekla zamyslená Gaëlle. „Nadrela sa na tom.“ Gaëlle novina vykoľajila, čo Louise neušlo. Naklonila sa k nej a potľapkala ju po ruke.

„Zaslúžiš si to, Gaëlle,“ chlácholila ju Louise, „nemáš sa prečo cítiť previnilo. Urobila si pre nich, čo bolo v tvojich silách.“ Gaëlle prikývla, ponorená do myšlienok. Kiežby to bola pravda.

Milan Buno, literárny publicista

Vyznamenanie: https://www.bux.sk/knihy/389612-vyznamenanie.html

The post Z priateľov sa stávajú udavači a pokrytci appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 13. júna – Joy Fieldingová je kanadská spisovateľka. Už ako dvanásťročná napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo vlastných rodičov. Úspech jej priniesol román Rozlúč sa s mamičkou a po ňom nasledovali ďalšie bestsellery.

V mladosti sa niekoľko rokov živila ako herečka, napokon sa predsa len vrátila k písaniu. Našťastie. Možno ste čítali jej hity ako Uteč, Jane!, Zachrániš ma ráno, Bábika, Šepot a lži, alebo Cesta Šialenej rieky.
Teraz je tu s novinkou Zlá dcéra.
Slov, ktorými by mohla opísať svojho otca,
bolo viac ako dosť, ale ani jedno lichotivé.
Jedného dňa si Robin vypočula telefonický odkaz od svojej staršej sestry Melanie, s ktorou prerušila kontakt. Rozbúšilo sa jej srdce a zmocnil sa jej záchvat paniky. Melanin odkaz bol hrozný – ich otca, druhú manželku a jej dvanásťročnú dcéru z predchádzajúceho manželstva postrelili pri násilnom vniknutí do domu a ležia v nemocnici v kritickom stave.

Uplynulo už vyše päť rokov, odkedy sa Robin dištancovala od svojho otca, keď sa oženil s jej najlepšou priateľkou a zároveň bratovou snúbenicou. Pred piatimi rokmi dala zbohom svojmu rodnému mestu Red Bluff, vyštudovala psychológiu a stala sa terapeut­kou s vlastnou praxou v Los Angeles. S Melanie sa nerozprávala viac než dva roky. Napriek vzdialenosti a času sa však Robin nezbavila minulosti.

Teraz sa musí vrátiť k rodine, ktorú opustila. A keď sa Robin usiluje urovnať vzťahy so sestrou, zatiaľ čo otec je na pokraji smrti, rozmýšľa, či za tou tragédiou nie je čosi viac ako lúpežný prepad. Zdá sa, že všetci – jej nepredvídateľná sestra, neveľmi komunikatívny synovec, neprítomný brat – majú čo skrývať. A všetci sú v ohrození.
Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Alfréd Swan:

 

Nový psychotriler Zlá dcéra je plný rodinných intríg a temných tajomstiev, ktorý vám pripomenie niekdajšie megahity Uteč, Jane! alebo Niekto sa díva. Opäť majstrovsky vykreslená rodinná dráma, ako to vie len Joy Fieldingová. Napätie sa nabaľuje každou stránkou, nervózne si obhrýzate nechty až to všetko vyvrcholí v perfektnom závere.

Fieldingová vie na stránkach svojich románov vymodelovať postavy, s ktorými prežívate ich príbeh. Sú skutočné, cítite ich radosť i trápenie. A to je jedno z tajomstiev úspechu jej kníh. Tešia sa popularite u čitateľov na celom svete, vrátane Slovenska, ktoré pred pár rokmi navštívila.

Začítajte sa do novinky Zlá dcéra:

Začalo sa to šteklením v žalúdku, neurčitým hlodaním, to rýchlo prešlo do hrude, potom sa rozšírilo až hore na krk. Hrdlo jej zvierali neviditeľné prsty, tlačili jej na dýchaciu trubicu, zastavili jej prívod kyslíka, bola omámená, krútila sa jej hlava. Tuším infarkt, prebleslo Robin hlavou, nemôžem dýchať, zomriem.

Žena v strednom veku sediaca oproti nej akoby si nič nevšimla. Bola priveľmi zaujatá svojimi ťažkosťami. Hovorila čosi o svokre, ktorá na ňu prehnane tlačila, o problematickej dcére a manželovi, ktorý ju veľmi nepodporoval.

No dobre, spamätaj sa. Sústreď sa. Žena – ako sa volá, dočerta? – jej neplatí stosedemdesiatpäť dolárov na hodinu, aby na ňu len bezducho civela. Prinajlepšom očakávala, že Robin jej bude venovať pozornosť. Nikto nejde k terapeutke, aby sa díval na jej nervové zrútenie.

Nie je to nervové zrútenie, dohovárala si Robin, spoznala tie príznaky. To nie je infarkt. Je to jednoducho obyčajný záchvat paniky. Už si ich mala aj predtým. Mala by si si na ne zvyknúť.

Ale už je to vyše päť rokov, premýšľala, keď sa znova nadýchla. Záchvaty paniky, ktorými trpela takmer denne, boli súčasťou jej minulosti. Ibaže minulosť je vždy s tebou. Tak sa to tuším hovorí, nie?

Nemusela veľmi rozmýšľať, čo privolalo. Presne vedela, čo – kto – za to bol zodpovedný. Melanie, predstavila si sestru, o tri roky staršiu, a nie prvý raz jej prebleslo mysľou, že keby vynechala „l“ v jej mene, bolo by to „Meanie“. Protivná.

Keď sa vrátila z obeda do kancelárie, na záznamníku ju čakal odkaz od Melanie. Robin si ho vypočula a premýšľala, či jej má zavolať, alebo sa jednoducho tváriť, že ho nedostala. Uprostred úvah prišla klientka. Musíš počkať, oznámila v duchu sestre, schytila zápisník a vošla do miestnosti vyhradenej na sedenia s klientmi.

„Všetko v poriadku?“ spýtala sa jej teraz žena, predklonila sa na modrej čalúnenej stoličke a podozrievavo si obzerala Robin. „Vyzeráte divne.“

„Ospravedlníte ma na minútku?“ Robin vstala, prv než žena stihla odpovedať. Vrátila sa do menšej miestnosti pri ordinácii a zatvorila dvere. „No dobre,“ zašepkala, oboma dlaňami sa oprela o stôl, vyhýbala sa pohľadu na telefón. „Dýchaj. Iba dýchaj.“

Fajn, už vieš, čo sa deje. Vieš, čo to spôsobilo. Teraz sa jednoducho uvoľni a sústreď na dýchanie. V susednej miestnosti na teba čaká klientka. Nemáš čas na takéto hlúposti. Daj sa dokopy. Čo to hovorievala jej matka? Aj toto prejde.

Ibaže všetko neprešlo. A keby prešlo, často sa to vrátilo a uhryzlo vás do zadku. „No dobre, zhlboka dýchaj,“ radila si znova. „A ešte raz.“ Po troch nadýchnutiach sa dýchanie ustálilo. „Dobre,“ mrmlala, „dobre.“

Ibaže to nebolo dobre a ona to vedela. Melanie chcela počuť dôvod a nech bol dôvod akýkoľvek, nebolo to nič príjemné. Sestry ledva prehodili medzi sebou dve slová od matkinej smrti a ani slovo, odkedy Robin navždy odišla z Red Bluffu, keď sa otec náhlivo znova oženil. Takmer šesť rokov nič. Sestra jej nezablahoželala, keď Robin promovala na Berkeley a získala magisterský titul zo psychológie, neblahoželala jej, keď si na druhý rok otvorila vlastnú prax, nezaželala jej „veľa šťastia“, keď s Blakom oznámili zasnúbenie.

A tak sa Robin pred dvoma rokmi s Blakovým povzbudením a podporou celkom prestala pokúšať o komunikáciu so sestrou. Neradila svojim klientom, aby prestali búchať hlavou o múr, keď narazili na objekt, ktorým sa nedalo pohnúť a keď pred nimi stáli nezdolateľné prekážky? Nie je načase držať sa vlastných múdrych rád?

Samozrejme, vždy je jednoduchšie rady rozdávať, než podľa nich konať.

A teraz jej sestra sčista-jasna zavolala a nechala jej na záznamníku záhadný odkaz. Bolo to ako nádor, o ktorom ste si mysleli, že vám ho vyoperovali, ale zjavil sa znova, väčší než predtým.

„Zavolaj mi,“ tak znel ten záhadný odkaz, čo jej Melanie nechala a ani sa nenamáhala predstaviť, akoby si bola istá, že Robin spozná jej hlas aj po toľkých rokoch.

Samozrejme, spoznala ho. Melanin hlas si ťažko vyhodí z hlavy, nech prešlo koľkokoľvek rokov.

Čo je to za nové peklo? premýšľala Robin, niekoľko ráz sa zhlboka nadýchla a odmietala špekulovať. Život ju naučil, že jej predstavivosť sa nevyrovná realite. Ani zďaleka.

Rozmýšľala, že zavolá Blakovi, potom to zavrhla. Má veľa práce a nepotešilo by ho, keby ho vyrušila. „Si predsa terapeutka,“ povedal by jej a zablúdil by pohľadom za jej hlavu, akoby zbadal niekoho zaujímavejšieho.

Robin vytlačila z hlavy myšlienky na Blaka a Melanie, zastrčila si za ucho kučeravé blond vlasy dlhé po bradu, vrátila sa do druhej miestnosti a silene sa usmiala, akoby chcela uistiť klientku. „Mrzí ma to,“ povedala čakajúcej žene, ktorá u nej teraz bola prvý raz a Robin si stále nevedela spomenúť na jej meno. Emma alebo Emily. Čosi také.

„Všetko v poriadku?“ spýtala sa žena.

„Pravdaže. Len sa mi trochu zakrútila hlava.“

Žena prižmúrila oči. „Nie ste tehotná, však? Nerada by som začala terapiu s tým, že pôjdete na materskú.“

„Nie, nie som tehotná.“ To by som musela mať pohlavný styk, aby som otehotnela, premýšľala Robin. A s Blakom sa nemilovali už vyše mesiaca. „Je mi dobre,“ zúfalo sa usilovala spomenúť si na ženino meno. „Pokračujte, prosím vás. Hovorili ste…“

Dopekla, čo tá žena hovorila?

„No, hovorila som, že môj manžel je absolútne bezcenný, pokiaľ ide o jeho matku. Akoby mal znova desať rokov a bál sa otvoriť ústa. Jeho matka ma bolestne uráža a on sa tvári, akoby nič nepočul. A keď mu to pripomeniem, vyhlási, že preháňam a nemala by som si to pripúšťať. Ale moja dcéra to od nej prevzala, samozrejme, a teraz je ku mne vyslovene hrubá. Mali by ste počuť, ako sa so mnou rozpráva.“

Myslíte si, že máte problémy? premýšľala Robin. Myslíte si, že máte problematickú rodinu?

„Neviem, prečo ma svokra tak nenávidí.“

Nepotrebuje dôvod. Ak je ako moja sestra, nenávidí vás z princípu. Pretože existujete.

Bola to pravda. Melanie nenávidela svoju mladšiu sestru od prvej chvíle, čo ju videla. Okamžite začala žiarliť, že mama zrazu venovala pozornosť obom. Keď Robin spala v kolíske, sestra ju štípala, až kým nemala na tele modriny. Keď mala Robin dva roky, odstrihla jej krásne kučery nožnicami, keď mala Robin sedem, Melanie ju sotila o stenu, keď sa údajne priateľsky preťahovali s lanom, takže si zlomila nos. Ustavične kritizovala jej oblečenie, záujmy, priateľky. „Tá baba je hlúpa štetka,“ povedala Melanie o Robininej najlepšej priateľke Tare.

Počkať, v tom smere mala pravdu.

„Urobila som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som sa s tou ženou zmierila. Vzala som ju na nákupy, vzala som ju na obed. Aspoň tri razy do týždňa ju k nám pozývam na večeru.“

„Prečo?“ spýtala sa Robin.

„Prečo?“ zopakovala žena.

„Keď je taká nepríjemná, prečo si dáte tú námahu?“

„Lebo môj manžel si myslí, že je to správne.“

„Tak nech s ňou on ide na nákupy a na obed. Je to jeho matka.“

„Nie je to také jednoduché,“ namietla žena.

„Je to také jednoduché,“ vyhlásila Robil. „Je hrubá a neúctivá. Nie je vašou povinnosťou zmieriť sa s tým. Prestaňte s ňou chodiť na nákupy a na obedy. Prestaňte ju pozývať na večeru. Ak sa spýta prečo, povedzte jej to.“

„A čo poviem manželovi?“

„Že ste unavená z jej neúctivého správania a už sa s tým nemienite zmieriť.“

„To asi nemôžem urobiť.“

„Čo vám v tom bráni?“

„No, je to zložité.“

„Nie je.“

Chcete počuť, čo je zložité? Tak vám to poviem. Moji rodičia boli manželia dvadsaťštyri rokov, za ten čas otec mamu podvádzal s každou štetkou, ktorá mu padla do oka, vrátane mojej najlepšej priateľky Tary, s tou sa oženil po piatich mesiacoch po maminej smrti. A aby to bolo zaujímavejšie, v tom čase bola Tara zasnúbená s mojím bratom Alecom. Tak čo, je to dosť zložité?

Ale počkajte, to nie je všetko.

Tara má dcéru z prvého manželstva – vydala sa takmer ako tínedžerka. Cassidy môže mať teraz nejakých dvanásť rokov. Zlaté decko. Môj otec ju zbožňuje, prejavuje jej viac lásky, než prejavoval vlastným deťom. Keď už sme pri tom, spomenula som, že so sestrou som sa nerozprávala takmer šesť rokov?

„Niektorí ľudia sú životunebezpeční,“ povedala Robin nahlas. „Najlepšie je byť s nimi v styku čo najmenej.“

„Aj keď je to rodina?“

„Najmä ak je to rodina.“

„Páni!“ zvolala žena. „Myslela som, že terapeuti len kladú otázky a nechajú klientov, aby to vyriešili sami.“

Naozaj? Bože, to by mohlo trvať aj roky. „Len som si pomyslela, že nám obom ušetrím čas.“

„Ste tvrdá,“ poznamenala žena.

Robin sa takmer zasmiala. „Tvrdá“ bol asi posledný prívlastok, ktorý by na seba použila. Melanie bola tvrdá. Alebo, lepšie povedané, „nahnevaná“. Melanie sa odnepamäti hnevala. Všeobecne na svet. Konkrétne na Robin. Hoci ak má byť spravodlivá, Melanie to nemala vždy ľahké. Dopekla, nikdy to nemala ľahké.

Dopekla, dopekla, dva razy dopekla, zahrešila Robin v duchu. Kto chce byť spravodlivý?

„Určite sa cítite dobre?“ spýtala sa žena. „V tvári máte…“

„Čo mám v tvári?“ Je to infarkt? Mozgová obrna? Čo mám s tvárou?

„Nič. Len ste ju na chvíľu hrozne zvraštili.“

„Zvraštila?“ Robin si uvedomila, že kričí.

„Mrzí ma to. Nechcela som vás rozladiť…“

„Ospravedlníte ma na chvíľu?“ Robin vstala zo stoličky tak prudko, až ju takmer prevrhla. „Hneď som tu.“ Otvorila vonkajšie dvere na svojej ordinácii, vybehla na úzku chodbu vystlanú sivým kobercom a otvorila dvere na toaletách. Zamierila rovno k zrkadlu, musí sa na seba pozrieť. Hľadela na ňu príťažlivá tridsaťtriročná žena s hlbokými modrými očami a so srdcovitou tvárou. Nijaké nechutné bradavice ani chyby krásy, nijaké viditeľné jazvy alebo abnormálnosti. Všetko bolo tam, kde malo byť, iba nos mala trochu nakrivo. Ale „zvraštenú“ tvár nevidela. Účes by neškodilo upraviť, pristrihnúť vlasy, ale v ružovej blúzke a rovnej sivej sukni vyzerala slušne, dokonca profesionálne. Neškodilo by pribrať pár kíl, premýšľala, a počula Melanin hlas, ako jej pripomína, že hoci je úspešná a má „titul“, je chudá ako lata a vytiahnutá ako „portviš“.

Cítila nástup ďalšieho záchvatu paniky, niekoľko ráz sa zhlboka nadýchla. Keď nepomohlo, ošpliechala si tvár studenou vodou. „No dobre, upokoj sa,“ hovorila si. „Upokoj sa. Všetko je v poriadku. Ibaže tvár máš naozaj zvraštenú.“ Znova sa preskúmala v zrkadle, všimla si našpúlené pery a zružovené líca a usilovala sa uvoľniť. „Nemôžeš dovoliť, aby sa ti Melanie dostala pod kožu.“ Znova sa niekoľko ráz zhlboka nadýchla – nádych nosom, výdych ústami, vdýchne dobrú energiu, vydýchne zlú. „V ordinácii trpezlivo čaká na tvoju múdru radu žena,“ pripomenula si. „Vráť sa a poraď jej.“ Nech sa volá akokoľvek.

Ale keď sa Robin vrátila do ordinácie, žena tam už nebola. „Haló?“ zakričala Robin, otvorila dvere do kancelárie a zistila, že aj tá je prázdna. „Adeline?“ Vrátila sa do chodby, ani tam nikto nebol. No skvelé. Aspoňže si spomenula na jej meno.

Adeline očividne utiekla. Vyplašila ju Robinina „tvrdá“ fasáda a „zvraštená“ tvár. Nie, Robin jej to nezazlievala. To sedenie sa nevyvíjalo dobre, hotová pohroma. Odkiaľ vzala právo, keď si myslela, že môže radiť iným, a sama je pritom absolútna troska?

Robin sa zvalila na modrú stoličku, ktorú opustila Adeline, a poobzerala sa po dômyselne zariadenej miestnosti. Steny, bledé, žlté ako slnko, mali v ľuďoch vyvolávať optimizmus. Na stene oproti dverám visel plagát s pestrými kvetmi – mal naznačovať rast a osobný vývoj. Vedľa dverí do jej svätyne visela fotografia jesenného lístia, to malo jemne pripomínať, že zmena je správna, nevyhnutná. Jej sa najväčšmi páčila koláž –tvár kučeravej ženy s okuliarmi a ustarosteným úsmevom uprostred množstva šťastných tvárí a abstraktných dažďových kvapiek, nad hlavou ženy sa vznášali slová napísané veľkými písmenami: „PREČO SOM TAKÁ PRECITLIVENÁ?“ Koláž visela na čestnom mieste – nad stoličkou, na ktorej zvyčajne sedávala. Mala pôsobiť vtipne, uvoľniť klientov. Našla ju v bazáre krátko nato, ako začala bývať s Blakom. Teraz čoraz častejšie pracoval „dlho do noci“. Koľko ešte vydrží? Kedy navrhne, že sa odsťahuje…?

„Naozaj. Prečo som taká precitlivená?“ spýtala sa ženy z koláže.

Žena sa ďalej ustarostene usmievala, nehovorila nič.

V Robininej vnútornej kancelárii zazvonil telefón.

„Dofrasa!“ Zazvonil dva razy, potom sa zapol záznamník. Je to Melanie, chce jej vynadať, že sa neozvala, hoci jej nechala odkaz? Robin sa pomaly pozviechala. Dočerta, mala by som to radšej vybaviť.

Keď vošla do susednej miestnosti, ako prvé si všimla blikajúce červené svetielko na telefóne. Zvalila sa na pohodlné bordové kožené kreslo za dubovým stolíkom – pôvodne bol Blakov, keď začal pracovať ako právnik. Dal jej ho, keď ho povýšili do väčšej firmy s priestrannejšou kanceláriou, kde sa žiadal pôsobivejší stôl.

Preto neuskutočnili svoje plány a nevzali sa? Nie je dostatočne pôsobivá pre muža v čoraz vyššom postavení?

Alebo je na vine tá pekná nová asistentka? Alebo príťažlivá mladá právnička zo susednej kancelárie? Možno má zajačie úmysly, keď sa usmial na ženu, ktorú videl čakať v rade v Starbuckse.

Ako dlho bude Robin ignorovať až priveľmi dobre známe náznaky?

Zdvihla slúchadlo. Nahratý hlas jej oznamoval, že má jeden nový odkaz a jeden uložený odkaz. „Ak si chcete vypočuť odkaz, stlačte dva razy jednotku.“

Robin urobila, ako jej hlas kázal.

„Zdravím, tu Adeline Sullivanová,“ spustil sa odkaz. „Chcem sa ospravedlniť, že som utiekla. Len sa mi zdalo, že si asi nesedíme. Budem citovať terapeutku, ktorú poznám – „pomyslela som si, že nám obom ušetrím čas“, a jednoducho odídem. Dúfam, že sa nehneváte. Môžete mi poslať účet za sedenie. Vďaka vám mám o čom premýšľať.“ Nadiktovala adresu, kam môže Robin poslať faktúru. Robin odkaz rýchlo vymazala. Kiežby sa všetko dalo tak ľahko vymazať. Zatvorila oči, prsty jej váhali nad ciferníkom telefónu.

„No tak,“ dohovárala si, „to zvládneš.“ Stisla tlačidlo, aby si znova vypočula sestrin odkaz.

„Prvý uložený odkaz,“ oznámil nahratý hlas a za ním sestrin strohý príkaz.

„Zavolaj mi.“

Nemusela hľadať sestrino číslo. Poznala ho naspamäť, mala ho vryté do mozgu. Vyťukala číslice, prv než si to rozmyslela.

Takmer okamžite telefón zdvihli. „To ti trvalo,“ povedala sestra bez úvodu.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa Robin.

„Radšej si sadni,“ odvetila Melanie.

Milan Buno, literárny publicista

Zlá dcéra: https://www.bux.sk/knihy/394762-zla-dcera.html

 

The post Joy Fieldingová má vynikajúcu novinku appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 13. júna – Nadácia – Centrum súčasného umenia v spolupráci s privátnou platformou na podporu umenia Collective vyhlasujú 23. ročník súťaže o Cenu Oskára Čepana pre mladých umelcov do veku 40 rokov.

Cenu organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia (ďalej NCSU). Tento rok dochádza v rámci jej organizácie k zásadnej zmene v podobe nadviazania spolupráce a strategického partnerstva s privátnou platformou pre podporu slovenského vizuálneho umenia Collective (www.collect-ive.com), založenou v roku 2017 dlhoročnými zberateľmi umenia – podnikateľkou a filantropkou Silviou Kušnírovou a investorom Petrom Lukešom. Popri galerijnej a filantropickej činnosti sa Collective sústreďuje na cielenú podporu súčasných slovenských umelcov, so zámerom ich presadenia na medzinárodnej scéne.

Spolupráca s Collective prináša personálne zmeny v rámci organizácie Ceny a vedenia Nadácie – Centrum súčasného umenia, ktoré po Chrisovi Potironovi preberie k 1. júlu Lucia Gavulová. Novou koordinátorkou Ceny je Lucia Miklošková, kurátorkou výstavy finalistov Lucia Gregorová Stach, autorom vizuálnej komunikácie a architektom výstavy Peter Liška. Poradným a schvaľujúcim orgánom  Nadácie – Centrum súčasného umenia ostáva nezávislá správna rada.  

Lucia Gavulová z pozície novej riaditeľky Ceny hovorí: „Základnými cieľmi, ku ktorých naplneniu by nové partnerstvo malo viesť, sú predovšetkým zlepšenie podmienok organizácie Ceny, upevňovanie jej pozície a celkového renomé v budúcnosti a cielená podpora finalistov a víťaza. Kľúčová je zároveň programová podpora a export ich tvorby do zahraničia“.

Hlavným výstupom Ceny Oskára Čepana je výstava finalistov, v priebehu trvania ktorej bude vyhlásený aj víťaz aktuálneho ročníka. Výstava sa tento rok bude konať v priestoroch bývalého obchodného domu Dunaj na námestí SNP 30 (3. poschodie) v Bratislave. Otvorená bude 4. októbra 2018. Víťaz bude vyhlásený v priebehu trvania výstavy (do 31. októbra). Získa finančnú odmenu v hodnote 3000 Eur, dvojmesačný rezidenčný pobyt v Residency Unlimited v New Yorku a samostatnú výstavu po návrate.

Členmi komisie Ceny Oskára Čepana pre rok 2018 sú Rainer Fuchs (AT), Dorota Kenderová (SK), Michal Novotný, Kiki Petratou (GR/NL) a Lora Sariaslan (TR/NL).

Rainer Fuchs (AT) je šéfkurátor a zástupca riaditeľky Múzea moderného umenia vo Viedni (MUMOK), prednáša na Akademie der bildende Künste vo Viedni. Venuje sa rakúskemu a medzinárodnému modernému a súčasnému umeniu v kontexte kultúrnej antropológie.

Lora Sariaslan (TR/ NL) je kunsthistorička a kurátorka, ktorá študovala v Istanbule a v Amsterdame. Pôsobila v Dallas Museum of Art v USA. V súčasnosti prednáša na Universitet van Amsterdam. Pravidelne publikuje a ako nezávislá kurátorka pripravila mnoho medzinárodných projektov.

Dorota Kenderová (SK) je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2003). Ako odborná asistentka pôsobí na Katedre intermédií a multimédií v ateliéri „IN“ (VŠVU). Je zakladateľkou a riaditeľkou Galérie HIT v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľka Východoslovenskej galérie v Košiciach.

Michal Novotný (CZ) je kurátor, kritik a publicista so stálym zázemím v Prahe, kde pôsobí ako riaditeľ a kurátor Centra pre súčasné umenie FUTURA. Online platforma Artsy ho označila ako jedného z dvadsiatich najvplyvnejších kurátorov sveta. V roku 2016 sa stal laureátom Ceny Věry Jirousové v kategórii etablovaných kritikov výtvarného umenia.

Kiki Petratou (GR/NL) je umelkyňou, kurátorkou a galeristkou pôsobiacou v Rotterdame. Po štúdiu na aténskej Vysokej škole umenia sa presťahovala do Holandska, kde pokračovala v štúdiu na Piet Zwart Inštitúte v Rotterdame a na amsterdamskej univerzite.  V roku 2012 otvorila vlastnú galériu JOEY RAMONE zameranú na začínajúcich umelcov s progresívnym prístupom k tvorbe.

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom a umelkyniam do veku 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom a vzťahuje sa na výstupy v ľubovoľnej oblasti súčasného výtvarného umenia. Ocenenie realizuje od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia, od roku 2016 v spolupráci s Residency Unlimited, Trust for Mutual Understanding a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.

Súťaž vznikla v roku 1996 z iniciatívy Wendy W. Luers, prezidentky Foundation for Civil Society (USA), ako paralela k českej Cene Jindřicha Chalupeckého. Od roku 2002 je Cena Oskára Čepana súčasťou medzinárodnej siete identických súťaží YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy, kam patria Cena Jindřicha Chalupeckého (CZ), Radoslava Putar Award (HR), Dimitrij Bašičević Mangelos Award (RS), Denes Award (MKD), Artist of Tomorrow Award (KS), Zvono Award (BIH), The OHO Group Award (SLO), Ardhje Award (ALB), Baza Award (BG) a Milčik Award (ME).

Oskár Čepan (1925–1992) patrí medzi najväčšie osobnosti slovenskej vedy a kultúry dvadsiateho storočia. Bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, výtvarníkom, archeológom a paleontológom. To, že sme si to doteraz nevšimli, nemá iný dôvod ako našu vlastnú nevšímavosť k skutočným osobnostiam. (…) Z tohto hľadiska je pomenovanie ceny pre mladého výtvarníka menom Oskára Čepana výnimočným činom výtvarného spoločenstva. Čepan v sebe spája odvahu, étos, presvedčenie, intuíciu a schopnosť revidovať ustálené názory. Sú to vlastnosti ojedinelé, hodné mladých nositeľov Ceny Oskára Čepana a jej trvalého kultivovania.
– Peter Zajac, júl 2014

Viac informácií na: www.oskarcepan.sk, www.ncsu.sk.

Pre doplňujúce informácie prosím kontaktujte:

Lucia Gavulová, riaditeľka Ceny Oskára Čepana, 0907 287 006, email: info@oskarcepan.sk

Z verejných zdrojov projekt podporil Fond na podporu umenia.

Spoluorganizátor: Collective

Generálny partner: J&T Banka

Hosťujúci partner: CTP Invest SK

Partneri: Trust for Mutual Understanding, Residency Unlimited, Young Visual Artists Awards, works.io

AKO SA PRIHLÁSIŤ

Umelci a umelkyne môžu tento rok vystaviť aj staršiu prácu alebo dielo, na ktorom dlhšie pracujú. V rámci nového časového harmonogramu projektu bude výzva na prihlasovanie pre rok 2019 zverejnená už v októbri 2018. Zmeny prebehnú aj na úrovni každoročného pohybu ceny v rámci trajektórie miest Bratislava – Žilina – Košice.

Stály priestor v Bratislave je predmetom rokovaní, v Žiline a v Košiciach bude Cena organizovaná v spolupráci s Novou synagógou a Východoslovenskou galériou. Laureát Ceny získa ako súčasť odmeny kontrakt na usporiadanie samostatnej výstavy v rovnakej inštitúcii, kde sa bude konať aktuálny ročník. Do výstavného plánu inštitúcie bude zaradená na ďalší rok.

Zmeny sa prejavili aj v štatúte Ceny Oskára Čepana. Vyzývame preto prihlasujúcich sa umelcov, aby si ho predtým, než sa do súťaže prihlásia, pozorne prečítali.

Kritériá výberu

Porota vyberie štyroch finalistov na základe:

portfólia prác za posledné obdobie

autorského stanoviska

životopisu / CV

Kde a ako sa prihlásiť:
www.works.io/organizations/cena-oskara-cepana

Najskôr si prihlasujúci sa zdarma vytvorí profil v portále works.io alebo, ak už je registrovaný, svoj profil aktualizuje. Potom sa vráti na stránku a podá svoju prihlášku.

Portfólio:

ukážka prác za posledné obdobie (maximálny počet prác je 20, minimálny 3)

popisky k obrázkom sa vyžaduje uvádzať v slovenčine aj v angličtine

video práce via Youtube/Vimeo

jednotlivé práce je potrebné nahrávať samostatne, ako works

ku každej práci je možné nahrať maximálne 3 obrázky (slides)

vytváranie sérií (series) nie je potrebné

Autorské stanovisko:

autorský komentár k tvorbe (vyžaduje v slovenskom aj v anglickom jazyku)

Životopis / CV:

rok narodenia / štúdium / samostatné výstavy  / ocenenia / rezidencie / realizácie (vyžaduje sa v v slovenskom aj v anglickom jazyku)

Prihlásený profil a portfólio je možné priebežne upravovať a dopĺňať až do termínu uzavretia prihlášok. UZÁVIERKA PRIHLÁŠOK: 1. júl 2018, 23:59 CET.

V prípade potreby konzultácie kontaktujte:

mail: info@oskarcepan.sk

Lucia Miklošková (koordinátorka COČ) – telefón: +421 917 375 106; facetime – luciamikloskova@icloud.com

 

The post 23. ročník Ceny Oskára Čepana so strategickým partnerom a novými ambíciami appeared first on PR servis.