22.4.2022 - Najnovší Healthy Homes Barometer 2022 z dielne Velux odhaľuje alarmujúci stav budov v Európe. Udržateľná obnova objektov je nevyhnutná: z pohľadu zdravia, spokojnosti aj zníženia vplyvu výstavby na klímu.

Nezdravé bývanie sa týka každého piateho občana Slovenska

V doznievajúcej pandémii je potreba slušného, cenovo dostupného a zdravého bývania pre ľudí na Slovensku väčšia ako kedykoľvek predtým. Každý piaty obyvateľ Slovenska je vystavený rizikám zníženej kvality vnútorného prostredia, ako sú vlhkosť, nedostatok denného svetla, nadmerný hluk alebo chlad[1].

Ak sa na tento údaj pozrieme detailnejšie, zistíme, že 11 % ľudí na Slovensku trpí nadmerným hlukom. Na druhej strane 27 % oslovených sú ľudia s nízkym príjmom, ktorí si nedokážu udržať dostatočné teplo vo svojich domovoch. Na európskej úrovni žije 50 miliónov európskych domácností v energetickej chudobe[2] , pričom mnohé z nich nie sú schopné v zime vykurovať svoje domovy. Nárast cien energií môže túto skupinu tých, ktorí budú mať problém platiť účty za vykurovanie ešte zväčšiť.

Zdravotné dôsledky rizikových aspektov vnútorného prostredia, ako sú hluk, vlhkosť, nedostatok tepla a svetla, sú už dobre zdokumentované a prejavujú sa vo forme astmy, dýchacích problémov a kardiovaskulárnych ochorení. Ak ste vystavení všetkým štyrom, vaše zdravotné riziká sa zvyšujú a je štyrikrát pravdepodobnejšie, že váš zdravotný stav bude horší od osoby žijúce v zdravej budove. Toto číslo sa ešte zvyšuje v prípade detí.

Meranie spokojnosti

Okrem vplyvu na zdravie umožňujú nové analytické metódy zdokumentovať aj vplyv zlého vnútorného prostredia na pohodu a spokojnosť so životom. Jeden z prekvapujúcich výsledkov tohto výskumu ukazuje, že život so zlým alebo žiadnym vykurovaním má rovnaký vplyv na pohodu a životnú spokojnosť ako odlúčenie od partnera. Pre 27 % slovenských občanov s nízkymi príjmami, ktorí si nedokážu udržať teplo vo svojich domovoch, je potenciálny vplyv na ich pohodu významný. Okrem toho ľudia postihnutí všetkými štyrmi rizikami vnútornej klímy päťkrát častejšie uvádzajú, že sú nešťastní.

Meniaca sa úloha domov

Počas pandémie a jej obmedzení sa mnohí ľudia stretli s tým, že ich domov sa musel stať pracoviskom alebo triedou. Pre tých, ktorí sú zasiahnutí zlou kvalitou bývania a nezdravým vnútorným prostredím, bol vplyv pandémie citeľnejší.

Tento vynútený čas v domácnostiach tiež zvýšil povedomie o bezpečnosti a odolnosti našich interiérov voči vírusom prenášaným vzduchom, ako je SARS-CoV-2. Na ich ochranu existuje niekoľko jednoduchých opatrení, ktoré možno prijať. Svetová zdravotnícka organizácia a zdravotnícke inštitúcie v mnohých krajinách v súčasnosti odporúčajú pravidelné vetranie miestností a priestorov - buď prirodzeným vetraním, napríklad otvorením okna, alebo prostredníctvom mechanických ventilačných systémov.

Budovy sú teraz politické

Údaje v novom prieskume Healthy Home Barometer jasne ukazujú, aké hodnoty prináša rekonštrukcia pre zdravie, šťastie a ako vplýva na životné prostredie. Odhaľujú tiež, aké naliehavé sa stalo dôstojné a cenovo dostupné bývanie. Viac ako 15 % Európanov žilo v nepriaznivých bytových podmienkach a 50 % nemá dostatok úspor na udržanie bežnej životnej úrovne dlhšie ako tri mesiace.

Obnovou budov majú politici možnosť investovať nielen do zdravia občanov, ale aj do hospodárstva. Ukázalo sa, že zníženie vlhkosti a dostatok denného svetla v obytných budovách na Slovensku prinesie do roku 2050 okrem zlepšenia energetickej účinnosti a zlepšenia vplyvu na životné prostredie aj ekonomické prínosy vo výške viac ako 145 miliónov eur.

Európa je na prahu vlny renovácií, ktoré môžu riešiť klimatickú krízu dekarbonizáciou nášho stavebného fondu, preto je teraz čas na renováciu a vytváranie udržateľnejších, odolnejších budov a zdravších domov.

Kľúčové zistenia

Viac ako jeden z piatich obyvateľov Slovenska je vystavený zníženej kvalite vnútorného prostredia[3].
27 % slovenských občanov s nízkym príjmom nie je schopných svoj domov dostatočne vykurovať či udržiavať svoje domovy dostatočne teplé.
50 miliónov európskych domácností žije v energetickej chudobe[4] , pričom mnohé z nich nie sú schopné v zime vykurovať svoje domovy.
Vetranie je jednoduchý a nákladovo efektívny spôsob ochrany vnútorných priestorov pred vírusmi prenášanými vzduchom
Ľudia vystavení všetkým štyrom rizikám vnútorného prostredia sa päťkrát častejšie cítia nešťastní ako ľudia žijúci v zdravých domoch.
Na Slovensku môže zvýšenie kvality bývania priniesť do roku 2050 okrem zvýšenia energetickej účinnosti aj úspory vo výške viac ako 145 miliónov eur.

O medzinárodnej štúdii Healthy Homes Barometer

Healthy Homes Barometer je súbor celoeurópskych správ zameraných na preskúmanie súvislostí medzi bývaním a zdravím. Prvé vydanie Healthy Homes Barometer bolo uverejnené v roku 2015 a

Vydanie z roku 2022 je v poradí siedmou štúdiou, ktorú vydáva skupina VELUX. Tohtoročný barometer je čerstvou kompiláciou faktov, výskumov a postrehov. Výskum uskutočnila predovšetkým nezisková organizácia RAND Europe, ktorá sa zaoberá politickým výskumom, a doplnila ho o ďalšie poznatky. Pokiaľ nie je uvedené inak, analýzy vykonala spoločnosť RAND Europe.

Prečítajte si štúdiu Healthy Homes Barometer 2022

Prečítajte si správu RAND Europe

[1] Údaje EU SILC 2019
[2] Tlačová správa FEANTSA, 16. júla 2021
[3] Údaje EU SILC 2019
[4] Tlačová správa FEANTSA, 16. júla 2021

Informačný servis

p dir="LTR" style="text-align: justify;" V roku 2008 vznikla v košickom Neurobiologickom ústave SAV pekná tradícia dobrovoľného odberu krvi pracovníkov SAV, ktorá sa pre pandemickú situáciu násilne prerušila. Zdá sa však, že podujatiu začalo svitať na lepšie časy –  prvý postpandemický odber krvi sa konal v Košiciach vo štvrtok 21. apríla 2022 už tradične v priestoroch Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i. p dir="LTR" style="text-align: justify;" Prihlásilo sa 20 ochotných darcov, no jarné alergie a opatrnosť pri symptómoch nachladnutia ...

Od roku 1970 si svet 22. apríla pripomína Deň Zeme. Odborníci v tento deň viac ako inokedy pripomínajú závislosť ľudí od zdrojov Zeme a upozorňujú na ochranu životného prostredia. Pri príležitosti Dňa Zeme 22. apríla pozýva Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i., poznávať chránené druhy rastlín a živočíchov Slovenska. Aktivita Spoznaj a chráň! je určená pre žiakov základných škôl. „V tomto roku zameriavame pozornosť na znižovanie biodiverzity, čiže rozmanitosti rastlinných ...

Plánovaná odstávka na Sídlisku Poľana.

Deň Zeme je deň venovaný Zemi, ktorý sa každoročne koná 22. apríla. Tento sviatok je ovplyvnený pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti, 21. marca a oslavoval príchod jari. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach.