Prečo máme ekonomické krízy? Sú prejavom zlyhania samotnej ekonómie? Pýtal sa okrem iného v utorok 19.6. na odbornej prezentácii autor úspešnej publikácie Ekonomické krízy a ekonomická veda – Daniel Dujava. Seminár kvedeckej monografii Ing. Daniela Dujavu, PhD. pripravil Ekonomický ústav SAV v Malom kongresovom centre SAV v Bratislave. Jeho riaditeľ prof. Juraj Sipko ho uviedol naznačením príčinných súvislostí vývoja ekonomických kríz v kontexte finančných kríz. Daniel Dujava sa pred odborným publikom zamýšľal ...

Rímsko-katolícky farský úrad sv. Jána Krstiteľa v Kokošovciach prostredníctvom p. farára Vaňa týmto prosí o finančnú pomoc pre rímskokatolícky kostol Sedembolestnej panny Márie v Zlatej Bani.

Podrobnosti i spôsob poskytnutia a poďakovanie pána farára nájdete kliknutím na tento odkaz:

Prosba o finančnú pomoc

Bratislava 21. jún 2017 – BILLA Slovensko potvrdila povesť maloobchodného reťazca s najvýhodnejším pomerom ceny a kvality. V prestížnej spotrebiteľskej ankete Best Buy Award za rok 2017/2018 získala svoje historicky prvé víťazstvo. A hneď dvojnásobné.

Zákazníci počtom hlasov rozhodli, kto je najlepší

BILLA je pre Slovákov prvá a najrozumnejšia voľba pri nákupoch čerstvého mäsa, ako i tovaru z oddelenia teplého pultu. BILLA získala najvyšší počet hlasov spomedzi maloobchodných reťazcov s oddelením čerstvého mäsa a zvíťazila aj v kategórii s predajným (gastro) oddelením čerstvo pripravených jedál.

Prieskum zameraný na hodnotenie zákazníckej spokojnosti prebehol na Slovensku vo februári tohto roku prostredníctvom internetového dotazníka a zapojilo sa do neho 1200 respondentov. Best Buy Award realizovaný švajčiarskou spoločnosťou ICERTIAS (International Certification Association GmbH) monitoruje zákaznícke preferencie v rôznych kategóriách vo vyše dvadsiatich krajinách sveta vrátane Slovenskej republiky. Certifikát Best Buy Award patrí už roky k najvyššiemu uznaniu a oceneniu práce obchodníkov, ktorí sa usilujú dlhodobo prinášať zákazníkom priaznivý pomer ceny a kvality.

„Získanie dvoch certifikátov Best Buy Award 2017/2018 si veľmi vážime. Spätná väzba od našich zákazníkov je pre nás nesmierne dôležitá, a samozrejme, poteší, keď je taká pozitívna, že z nás robí lídrov hneď v dvoch segmentoch. Je to prvýkrát, čo sme zvíťazili v tomto prestížnom prieskume a urobíme všetko preto, aby to nebolo naposledy,“ netají spokojnosť Denisa Pernicová, marketingová riaditeľka spoločnosti BILLA Slovensko.

Spolupráca s poprednými slovenskými dodávateľmi

Čerstvosť je jeden z hlavných atribútov, na ktoré BILLA dlhodobo kladie dôraz. V ponuke čerstvého mäsa môžu nájsť zákazníci aj výrobky pod vlastnou značkou Billy Slovenská farma garantujúcou lokálny pôvod od overených slovenských dodávateľov. „Nielen pri mäse sa usilujeme hrať so zákazníkom férovú hru a informovať ho o pôvode potravín, ktoré nakupuje. Počas tohtoročnej letnej sezóny sa zameriavame napríklad aj na ovocie a zeleninu od slovenských pestovateľov. Sezónne ovocie a zeleninu predávame už do 24 hodín od zberu a čerstvosť na pultoch kontrolujeme každé dve hodiny,“ približuje Pernicová.

Čerstvé jedlá priamo v supermarkete

Oddelenie teplého pultu, kde si môžu zákazníci Billy zakúpiť už hotové jedlá, funguje v slovenskej Bille niekoľko rokov a koncept grilovania priamo v predajni nasleduje model zahraničných prevádzok rovnakého reťazca. „Uvedomujeme si, že v súčasnej hektickej dobe, kedy si ľudia sotva nájdu čas na nákup potravín, je každodenné varenie skôr vzácnosťou ako realitou. Oddelením teplého pultu sa snažíme vychádzať v ústrety najmä zaneprázdneným zákazníkom, ktorí nemajú čas či chuť na zdĺhavú prípravu jedál, no zároveň si chcú pochutiť na plnohodnotnom, výživnom a čerstvom jedle, nie na polotovare. Zároveň je to pre nás cesta, ako posilniť tradíciu typicky slovenských jedál,“ pokračuje Pernicová a dodáva, že teplý pult Billy je dostatočne pestrý, aby si z neho vybrala celá rodina, čo je tiež príležitosť odbremeniť rodičov od každodenných starostí s obedom či večerou. „Chceme ukázať, že v rodinne orientovanom supermarkete, akým BILLA určite je, nájdu zákazníci nielen široký výber kvalitných surovín, ale tiež pridanú hodnotu vo forme čerstvo pripravených jedál spĺňajúcich vysoké chuťové a výživové štandardy.“

O BILLA Slovensko, súčasti REWE International AG:

REWE International AG je lídrom na rakúskom trhu v oblasti predaja potravinového a drogistického tovaru a jedným z najväčších zamestnávateľov v Rakúsku. V roku 2013 dosiahla firma doma a v zahraničí so spolu cca. 78.000 zamestnancami a cca. 3.700 predajňami obrat vo výške 13,21 miliárd EUR. REWE International AG je súčasťou nemeckej skupiny REWE Group, ktorá patrí k najvýznamnejším európskym maloobchodným skupinám a predajcom rodinných dovoleniek. REWE Group je aktívna v 13 európskych krajinách a v roku 2013 dosiahla obrat 50,6 miliárd EUR. REWE International AG, so sídlom v rakúskom Wiener Neudorfe, prevádzkuje značky BILLA, Merkúr, PENNY, BIPA, ADEG, ako aj viacero vlastných produktových značiek. S firmami ITS BILLA Reisen, JAHN REISEN, MERKUR Ihr Urlaub a Penny PACK‘N’GO operuje aj na trhu rodinných dovoleniek. V segmente supermarketov má predajne v siedmych krajinách strednej a východnej Európy – v Bulharsku, Chorvátsku, Rumunsku, Rusku, na Slovensku, Českej republike a na Ukrajine.

BILLA Slovensko pôsobí ako súčasť REWE International AG od roku 1993. Je lídrom v segmente supermarketov na Slovensku. V súčasnosti ich prevádzkuje 137 a zamestnáva takmer 4 000 pracovníkov. V supermarketoch priemernej rozlohy 900 m? BILLA ponúka široký sortiment značiek, vrátane vlastných aj diskontných. Dominantnými medzi vlastnými značkami sú organické produkty Naše bio, domáca Slovenská farma a cenovo výhodný Clever. Rovnako dôležitý je v ponuke podiel čerstvých produktov v oblasti lahôdok, pečiva, ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov.

Vozidlo na splátky môžu získať aj tí, čo iba začínajú.

Bratislava, 21. júna 2017 – Získať automobil bude teraz pre slovenských živnostníkov zasa o niečo jednoduchšie. Najväčší predajca ojazdených vozidiel na Slovensku AAA AUTO v spolupráci so splátkovou spoločnosťou Home Credit pripravil pre drobných podnikateľov špeciálny typ úveru, ktorý im značne zjednoduší nákup vozidla na splátky. Šancu získať úver majú po novom aj začínajúci živnostníci, ktorí majú za sebou iba prvé tri mesiace činnosti.

„Na splátky teraz môžu živnostníci nakúpiť vozidlá od roku výroby 2009, v cene až do 12 000 eur s akontáciou od 10 %. Oproti minulosti stačí podnikať iba tri mesiace a nie je nutné obsiahle dokladanie príjmov,“ uviedol František Klincko zo spoločnosti Home Credit.

Nákup ojazdených automobilov podnikateľmi je trendom niekoľkých posledných rokov. „Po ekonomickej kríze začali podnikatelia viac uvažovať o šetrení nákladov, a to vrátane zaobstarania si vozidla k svojej činnosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že nový automobil stráca značnú časť svojej hodnoty už pri odjazde z autosalónu a do roka či dvoch môže jeho cena klesnúť o 30 – 40 %. Nákupom ojazdeného vozidla je možné túto prvotnú stratu eliminovať a navyše si zaobstarať vozidlo s vyššou úžitkovou hodnotou, napríklad vďaka lepšej výbave alebo motorizácii, na ktorú by inak zákazník nedosiahol,“ povedala generálna riaditeľka AAA AUTO Karolína Topolová.

„Mám malú maliarsku firmu. Pri svojej práci potrebujem každý deň jazdiť autom. V AAA AUTO som konečne zohnal vozidlo, ktoré úplne vyhovuje mojim nárokom a nemusím už viac platiť za požičovňu. Vybavenie úveru bolo veľmi rýchle, bez problémov, a to i napriek tomu, že som začal s podnikaním iba vo februári,“ povedal Tomáš Nagy z Bratislavy.

V súčasnej dobe patria medzi najpredávanejšie vozidlá, ktoré si v AAA AUTO živnostníci zaobstarávajú modely Octavia, Fabia a Superb od Škodovky; Passat, Golf a Touran od Volkswagenu; Boxer, 5008 a Partner od Peugeotu; Focus, Mondeo, S-Max od Fordu.

Podnikatelia si v priemere kupujú vozidlá za 9400 eur pri akontácii 18 %, priemernej financovanej čiastke 7700 eur na vozidlo a s dobou splatnosti 72 mesiacov. Autá na splátky si v AAA AUTO kupuje 60 % podnikateľov.

„Trend nákupu vozidiel na splátky podnikateľmi je ťahúňom trhu úverov na ojazdené vozidlá na Slovensku. Zjednodušením podmienok chceme rast tohto segmentu ešte podporiť,“ vysvetlil František Klincko.

BRATISLAVA 21. júna -

Podpredseda vlády SR Peter Pellegrini a minister financií Peter Kažimír predložili novú metodiku na hodnotenie návratnosti investične náročných projektov a ich súladu so stratégiou štátu. Je to podľa nich priamy nástroj proti korupcii pri čerpaní prostriedkov. Dnes o ňom bude rokovať vláda SR.

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pokračuje v zavádzaní opatrení hodnoty za peniaze. „Doteraz sa na posudzovanie projektov, do ktorých investujeme verejné zdroje, používali rôzne parametre a rôzne metodiky, vďaka čomu sa projekty nedali navzájom porovnať. Nami predložený rámec na hodnotenie verejných investičných projektov v SR však umožní vybrať medzi rôznymi projektami ten najefektívnejší,“ vysvetľuje vicepremiér Peter Pellegrini.

Nová metodika hodnotí nielen výnosnosť projektu, ale aj jeho prínosy pre dané územie. Minimalizuje kreatívny prístup k určovaniu hodnoty jednotlivých položiek v štúdiách uskutočniteľnosti. Zabraňuje dvojitému započítavaniu prínosov. Zároveň určuje, ako majú byť tieto štúdie vypracované, aby bolo možné projekty analyzovať a vzájomne porovnávať.

Každá investícia sa posúdi podľa dvoch kľúčových otázok – či sa dajú nájsť lepšie spôsoby, ako dosiahnuť vytýčený cieľ, a či existuje účinnejšie využitie verejných prostriedkov.

Tieto nové pravidlá budú platiť rovnako pre projekty financované zo štátnych peňazí aj z eurofondov. Analýzy, vypracované podľa tejto metodiky, budú zverejnené na portáli verejnej správy Slovensko.sk.

„Zdroje Slovenskej republiky nie sú neobmedzené, preto, aby sme mohli zvyšovať kvalitu života ľudí, musíme posilňovať orientáciu na výsledky. Musíme hodnotiť reálne prínosy a návratnosť projektov, a podľa toho určiť priority, do ktorých investujeme,“ dodáva Peter Pellegrini. „Tu nie je miesto na rezortizmus. Nemôžeme kopírovať stále tie isté postupy a čakať nové výsledky. Čelíme komplexným problémom, a preto prinášame komplexný spôsob ich riešenia. Štát musí s verejnými zdrojmi nakladať transparentne a efektívne a hľadať riešenia, ktoré prinesú najvyššiu pridanú hodnotu,“ odkazuje. „Podľa platného nariadenia vlády z októbra minulého roka tak či tak existuje povinnosť predkladať ministerstvu financií cost-benefit analýzy (CBA) každého projektu, ktorého hodnota presahuje 40 miliónov eur.“ Pri projektoch informatizácie je to už od 10 miliónov.

Metodika bola pripravená na základe skúseností a dokumentov Európskej komisie a Veľkej Británie.

Celé znenie materiálu:

http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26598

Komunikačný odbor

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Platí do:  30.06.2017

Mesto Hnúšťa - Mestský úrad oznamuje, že

Dominik Antal
Pavel Pehen
Andrej Horváth
Petra Trnavská
Peter Žipčák
Ervín Sendrei
Martin Grlačka
Vojtech Farkaš
Veronika Grlačková

čítať ďalej

Oznámenie o zrušení trvalého pobytu - Stanislav Nemec. Podľa § 7 ods. 1 písm. f zákona č. 253/98 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR.

Obec Čachtice oznamuje uchádzačom o zhotovenie zákazky s nízkou hodnotou: “Rekonštrukcia ul. Pionierska” formou verejného obstarávania, že prihlásenie sa  a vyzdvihnutie kompletných súťažných podkladov spolu s projektovou dokumentáciou je možné v piatok 23.6.2017 na Obecnom úrade v Čachticiach. Mgr. Michal Balala, starosta obce

V Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach sa vo štvrtok 22. júna 2017 od 11.00 hodiny popoludní uskutoční slávnostné výročné oceňovanie vedeckých tímov a osobností SAV za významné výsledky dosiahnuté v rôznych oblastiach výskumu a popularizácie vedy v uplynulom období. Ceny SAV budú laureátom odovzdávať predseda SAV prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. a podpredsedovia SAV za jednotlivé oddelenia RNDr. Pavol Siman, PhD., prof. RNDr. Karol Marhold, CSc. a RNDr. Miroslav Morovics, CSc. Ocenenia sa udeľujú ...

Bratislava, 20. júna 2017 – Pri príležitosti Svetového dňa utečencov prebieha na sociálnych sieťach prvá virtuálna výstava fotografií, ktorá upozorňuje na alarmujúcu situáciu sýrskych utečencov pod názvom Moje dieťa.

80 portrétov sýrskych detí nafotil v máji tohto roku v Libanone Martin Bandžák, fotograf a spoluzakladateľ humanitárnej organizácie MAGNA, spolu s členom prestížnej fotoagentúry Magnum Photos, Johnom Vinkom. „V utorok, 20.6. si 80 osobností, ktorým nie je ľahostajné, ako vyzerá svet okolo nás, zavesilo „svoje“ dieťa na „svoju“ stenu na sociálnej sieti. Vzdali tak hold všetkým deťom, ktoré čakajú na mier a kvôli vojne sa nemôžu vrátiť domov.“, hovorí Martin Bandžák. Aktívnymi účastníkmi výstavy je napríklad pán prezident Andrej Kiska. Celá galéria fotografií je k nahliadnutiu na webovej stránke www.tojemojedieta.sk.

Prevažná väčšina z 5 mil. ľudí, ktorých zo Sýrie vyhnala vojna, žije v provizóriu v susedných krajinách ako je Turecko, Libanon, Irak, Jordánsko a Egypt. Štatistiky uvádzajú, že za hranicami svojej krajiny čaká na mier 3,6mil. žien a detí.

Len v 5 miliónovom ekonomicky slabom Libanone žije viac ako milión utečencov. Mnohé deti sa tu už narodili alebo si na Sýriu už ani nepamätajú. Stav bez vojny a detstvo bez starostí sú pre nich neznáme. Žijú v provizórnych „mestečkách“, v zlých hygienických podmienkach s chýbajúcou zdravotníckou pomocou.

„V nedokončených novostavbách, ktoré libanonskí developeri plánovali pre jednu rodinu, sa tlačí štyridsať až päťdesiat ľudí, väčšinou tam nie je ani zábradlie, deti padajú zo schodísk,“ popisuje situáciu v Libanonu Martin Bandžák. „Z môjho pohľadu je to oveľa deprimujúcejšie prostredie ako stanové tábory, kde je aspoň nejaká organizácia a infraštruktúra.“
„V oblasti Baalbeck, kde humanitárna organizácia MAGNA pôsobí, sú tisíce detí a ich rodín zo Sýrie bez prístupu k zdravotnej starostlivosti. žijú v odľahlých častiach a ďaleko od akejkoľvek lekárskej pomoci. Naše zdravotnícke tímy sa k nim dostanú len pomocou mobilnej kliniky.“, hovorí operačná riaditeľka Denisa Augustínová. „MAGNA poskytuje zdravotnú pomoc v Libanone a v Sýrii od roku 2016, tento rok sme otvorili misiu aj v Iraku, časť projektu máme aj priamo v Mosule.“, dodáva Denisa.

Zbierku na pomoc deťom, ktoré čakajú na mier robí slovenská humanitárna organizácia MAGNA. Ľudia môžu pomôcť zaslaním SMS v hodnote 5 EUR na 836, príspevkom online na www.magna.org alebo na číslo zbierkového účtu v tvare iban SK5811000000002943004292. Pravidelným darcom (3 eurá mesačne) sa môžete stať zaslaním SMS v tvare MAGNA na číslo 806.

Liečime tu a teraz, vďaka vám.

MAGNA je slovenská humanitárna organizácia, ktorá sa zameriava na poskytovanie zdravotníckej a nutričnej pomoci v humanitárnych katastrofách, konfliktoch a v komunitách. Liečime deti a ich rodiny tam, kde je to najviac potrebne – v teréne, na mieste a pomáhame zachraňovať životy. Spolupracujú s nami lekári a zdravotnícki pracovnici nielen zo Slovenska, ale rôznych národnosti. Spolu je ich vo svete na našich projektoch vyše 700. Za 16 rokov svojej existencie MAGNA už poskytovala zdravotnícku pomoc na štyroch kontinentoch – v krajinách, ako sú Nepál, Južný Sudán, Keňa, kensko-somálska hranica, Demokratická republika Kongo, Kambodža, Mjanmarsko, Vietnam, Filipíny, Haiti, Nikaragua, India. V súvislosti vo vojnou s Sýrii sme zasahovali na maďarsko-srbskej hranici, Chorvátsku, priamo v Sýrii, susednom Libanone a Iraku.

BRATISLAVA 20. júna 2017 – Román A teraz ma pobozkaj je malou exkurziou do dramatickej mnohotvárnosti vzťahov muža a ženy.
Henrietu nesmierne zranila manželova nevera. Od života zinkasovala nečakanú facku, a poriadnu. Odrazu je všetko iné.
Henrieta sa však nemieni vzdať muža a na záchranu svojej rodiny je odhodlaná urobiť čokoľvek. Nerozvážnosť, žiarlivosť a bolesť jej zatemní myseľ. Spácha zločin a s tajomstvom sa v slabej chvíli zdôverí priateľke.
Aneta je bezradná, nevie, čo si so strašnou informáciou počať. Sama má starostí vyše hlavy. Stojí pred zúfalým rozhodnutím: má sa vzbúriť a opustiť puntičkárskeho manžela alebo sa raz a navždy zmieriť s ovzduším v ich rodine?

Chcela si iba zachrániť rodinu.
Koho nezomlela nevera, ten to nepochopí.

Znepokojujúcu smrť mladej predavačky dostane na starosť kriminalista Fedor Durnsteiner. Lenže kapitán sa namiesto vyšetrovania viac zaoberá vlastným skrachovaným vzťahom. Je presvedčený, že Tereza sa s ním len rozmarne a kruto pohrávala, kým nezískala, čo si naplánovala.

Zdanlivo bezvýchodiskové situácie, vyhrotené konfrontácie a neočakávané zvraty ženú hlavných hrdinov k nevypočítateľnému konaniu.
Nájdu východisko z napohľad neriešiteľných problémov?

Vypočujte si AUDIO úryvok z knihy.
Číta Dado Nagy:

https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-a-teraz-ma-pobozkaj-adriana-machacova

Začítajte sa do novinky A teraz ma pobozkaj:
Vietor jej zamotáva vlasy, má motýlie krídla… Sekunda-dve a telom sa jej prehnala nečakaná, tupá bolesť. Úplne ju paralyzovala. Nevládala sa pohnúť. Ležala medzi kríkmi a hľadela na malé žltozelené lístočky na tenkých halúzkach. Kdesi nad ňou pomaly plával oblohou ťažký mrak. Strácala dych…
„Neboj sa,“ začula niekoho šepkať. „Neboj sa,“ mama ju chytá za ruku a vedie do vyzdobenej triedy s veľkým nápisom I. A. „Nič to nie je, neboj sa,“ hladí jej hánku zvierajúcu opierku zubárskeho kresla. „Prvý raz to trochu bolí, ale neboj sa, budem opatrný,“ šepká jej Stano do ucha a ona bojazlivo rozťahuje nohy. Zajtra má narodeniny, bude mať pätnásť.
Nebojí sa…
Zrazu sa okolo nej rozsypali fotografie z albumu, ktorý jej matka často ukazovala priateľkám. Lesklé obrázky žiariace farbami, úsmevmi a šťastím. Uchopila jednu medzi prsty. Hľadela na seba, ako sa brodí vo vode. Údy má studené, ľadové… trasú sa jej. Drví ju zima.
Chce chytiť rybku, čo sa jej prešmykla okolo nôh, nech sa trochu zahreje. Takmer ju už mala. Chladný hladký chvost jej pohladil brušká prstov. Musí ju dolapiť.
Len keby sa jej nechcelo tak spať…

1

August 2016

Henrieta sa prebudila zavčasu. Bola spotená, unavená a vyčerpaná, akoby celú noc nespala, alebo sa pohybovala iba na hranici spánku.
Pomaly vstala a potichu zišla dolu schodmi do kuchyne. Zapla kávovar a vsunula do podávača kapsulu s kávou. Z presklenej skrinky nad drezom vybrala biely hrnček a postavila ho na nerezovú mriežku pod trysku. Kdesi v dome sa rozzvonil jej mobil. Obzrela sa ponad plece, pátrajúc, odkiaľ melódia prichádza. Telefón si pravdepodobne nechala v chodbe na komode pod zrkadlom. Rozbehla sa za ním, nech melódia nezobudí deti.
Kto otravuje v sobotu tak skoro ráno? preletelo jej hlavou. Stalo sa niečo mame, otcovi alebo…? Mrkla na rozsvietený displej. Zobrazené číslo jej nič nehovorilo. Zaváhala. Má zodvihnúť alebo hovor rýchlo zrušiť? Niečo jej nahováralo, nech ho neprijme. Premohla nechuť a siahla po telefóne.
„Prosím?“ ohlásila sa napäto.
„Pani Geraldová?“
„Áno?!“ prehodila rezervovane a nervózne sa vydala späť do kuchyne. Zacvikla si mobil medzi plece a ucho a otvorila chladničku. Vybrala téglik smotany a zavrela dvierka.
„Tu je Norbert Rimovský. Som…“
„Viem, kto ste, pán Rimovský,“ skočila mu Henrieta do reči. To meno dobre poznala.
„Prepáčte, že volám tak zavčasu, ale rád by som sa s vami stretol.“
„So mnou? A prečo?“ opýtala sa začudovane.
„Chcel by som sa s vami porozprávať.“
„O čom?“ Na prsiach pocítila tlak, dych sa jej zasekol. O čom s ňou chce Rimovský hovoriť?
„Píšem knihu o jednom prípade,“ vyriekol nedbanlivo a v otvorenom zápisníku poklepal po jej mene hrotom guľôčkového pera.
Henrieta sa šokovane zahľadela pred seba. Knihu? O akom prípade? Zdrevenela. Hádam nie o…? Zaplavili ju neodbytné spomienky. Ten prípad sa jej priamo dotýka, preto jej Rimovský volá! Bolo jej jasné, že známy spisovateľ na vydanie románu nehľadá sponzora. Každý jeho príbeh sa stal bestsellerom. Aj oni majú doma všetky jeho diela. Prižmúrila oči a predstavila si Rimovského sebavedomú, príťažlivú tvár s dioptrickými okuliarmi v tenkom kovovom rámiku. Dobre si ju pamätala zo záložiek prebalov jeho románov.
Rimovský čakal, že Geraldová nejako zareaguje, ale na druhej strane spojenia bolo ticho, a tak pokračoval: „Chcel by som vedieť, akú rolu ste zohrali v živote, ale…“ Na okamih sa odmlčal. „… Ale aj smrti Anny Todlovej,“ dokončil a do riadku s Henrietiným menom nakreslil malý otáznik.
„Čože?“ opýtala sa priškrtene a zem pod nohami sa jej zakolísala.
„Určite si na ten prípad spomínate. Stal sa…“
„Prečo mi voláte? Prečo práve mne? Nemám vám k tomu čo povedať!“ príkro ho zarazila.
Ako ju vyňuchal? Prečo strká nos do prípadu, čo je už uzavretý? Prečo chce písať o nejakej bezvýznamnej štetke? Obrátila jej život naruby a odvtedy prízrak tej beštie rozožiera Henrietinu myseľ aj srdce.
„Pani Geraldová,“ oslovil ju Rimovský milým hlasom. Bolo cítiť, že mu na tomto rozhovore záleží. „Mám rešerš z policajného vyšetrovania aj vyšetrovateľove zápisky. Mnoho vecí je zahalených tajomstvom. Možno mi budete mať k tomu čo povedať. Pracujem na vlastnú päsť, pátram. Chcem o tom napísať knihu. Zistil som veľmi zaujímavé…“
„Dovidenia, pán Rimovský!“ preťala Geraldová chladne jeho monológ a položila smotanu na kuchynskú linku. Uchopila telefón do dlane, pripravená ukončiť hovor.
„Počkajte,“ zastavil ju. „Vaša verzia príbehu by mohla mnoho objasniť. Porozmýšľajte o tom, pani Geraldová. Môžeme sa stretnúť a niekde pri káve sa o tom v tichosti porozprávať,“ navrhol.
„Dajte mi pokoj!“ skríkla Henrieta.
„Tú knihu napíšem tak či tak,“ povedal Rimovský s povzdychom. „Aj bez vašej pomoci či stanoviska,“ dodal namrzene a k malému otázniku pripísal veľký výkričník.
„Neopovážte sa!“ varovne zasyčala Geraldová a vypla mobil. Ruky jej bezvládne ovisli povedľa tela. Telefón cinkol o bielu dlaždicovú podlahu. Henrietou prešla triaška a zadrapil sa do nej známy strach. Rimovský otvoril jej staré rany. Nie, neotvoril, opravila sa. Veď stále mokvali, každý deň si ich rozškriabala do krvi.
Ako je vôbec možné, že sa autor detektívok, aj keď známy, dostal k policajnému spisu? Kde narazil na jej meno? Cítila, že ten chlap nemá k dispozícii len správy, chýry a klebety z publikovaných článkov. Má čosi viac. Čosi viac… pulzovalo jej v hlave.
Zvrtla sa a podišla ku schodisku do pivnice. Spotenou rukou sa zachytila chladného antikorového zábradlia a bosými nohami zostúpila na prvý schod. Zastala a zatajila dych. Tenká nočná košieľka jej obopínala poprsie. Pozrela dolu. Adrenalín zaplavil každú jej žilku, srdce jej búšilo v krku. Vtedy, keď sa to stalo, po rokoch našla svoj starý dievčenský zápisník. Vytiahla ho zo škatule pod posteľou. Hnedé dosky boli ošúchané, rohy odreté. Položila si ho na kolená, pohladila väzbu a otvorila ho. Prečítala si tri krátke básne, čo kedysi zložila. Boli o láske. O láske, ktorá sa z jej života vytrácala. Vytrhla zapísané stránky a pokrčila ich. Vzala pero a začala písať. S denníkom sa podelila o svoj strach, ale i smútok. Myslela si, že keď všetko zo seba vypíše, zabudne. Mýlila sa. Veľmi sa mýlila. Žiaden reštart sa nekonal, a tak denník, len čo sa presťahovali do tohto domu, zabalila do alobalu a ukryla za kotol. Dúfala, že tam ho nikto nikdy nenájde, a keď začnú v kotle kúriť, spáli ho. Odvtedy do pivnice nezišla. V zhone každodenných povinností sa usilovala zabudnúť.
V ten večer si namiesto písania otvorila víno a pila, až kým fľašu nevyprázdnila. Alkohol jej vymýval mozog, nevnímala svet, nevládala plakať, ale zabudnúť sa jej i tak nedarilo. Neraz si, podgurážená dvoma fľašami vína, ktoré každý večer stiahla, predstavovala, že sa zmárni. Niečo ju nutkalo, aby si siahla na život. Bodka za všetkým. Žiadne otázky, žiadne odpovede. Čo keby si pichla do srdca niektorým z luxusných loveckých nožov s ostrou čepeľou z mužovej zbierky? Henrieta priam cítila, ako zviera drsnú rukoväť z parohu, a tá predstava ju zakaždým upokojila. Vždy to môže urobiť. Natiahne ruku a bodne si do srdca. Jedna jediná rana a zabije svoj strach.
Skríkne? Nie, to nesmie! Výkrik by zarezonoval celým domom a preletel by ponad vrcholky vysokých tují, čo ako vojaci stoja popri ich oplotenom pozemku. Ozvena by vyplašila vtáky, zahnala by susedovu mačku a pes v dome konča ulice by sa rozštekal. A jej deti by sa zobudili…
Ďalší schod. Zovrela ju úzkosť, čo keď tam balíček nenájde?
Musí tam byť, musí ho spáliť! Tak to bude najlepšie. Ale čo ak tam predsa len nie je? Čo ak ho niekto ukradol a jej meno sa teraz objaví v nejakej hlúpej knihe? Nechce o tom čítať! Nechce čítať o sebe. Nebolo by to nič povzbudivé.
A okrem toho, čo by vydanie takého paškvilu mohlo vyvolať? Kto všetko by sa navážal do jej súkromia? A čo jej deti? Henrietu skľučovali nezodpovedané otázky.
Zišla o schod nižšie. V nozdrách znenazdajky zacítila dráždivé pižmo tej ženy, ktoré si Igor priniesol na rukách. Cudzí parfum z jeho tielka. Pred očami mala stopy rúžu na golieri Igorovej košele a tenké škrabance vášnivých nechtov na manželovom chrbte. Srdce jej driapali spomienky a z pivnice vychádzali hlasy ich dvoch.

„Kto je to?“ opýtala sa. Od nervozity jej stiahlo hrdlo.
„Neviem, čo máš na mysli,“ Igor na ňu prekvapene pozrel.
„Chcem vedieť, o koho ide!“ natrčila mu pred oči golier bielej košele s odtlačkom jasného červeného rúžu. „Vieš, čo to je? Rúž na pery. Rúž!“ skríkla, nečakajúc na Igorovu odpoveď. „Tak mi povedz, kde si sa s ňou zoznámil?“
„Heňa, zbláznila si sa?“ zastavil ju a rozosmial sa. „Poď ku mne,“ načiahol sa za ňou.
„Nie, počkaj!“ bránila sa a uskočila. „Najprv mi to vysvetli.“
„Neviem ti to vysvetliť a, popravde, vôbec netuším, kde sa to tam vzalo,“ chytil golier medzi prsty a pošúchal. „Nie je náhodou tvoj?“ hodil košeľu na stoličku a objal ju.
„Čo je to za vôňu?“ vtisla nos do jeho tielka.
„Miláčik, ty žiarliš? Si krásna, keď sa hneváš.“ Nadvihol jej bradu: „Daj mi pusu…“
„Fuj!“ odstrčila ho. „Smrdí ti ruka!“
„Naozaj?“ ovoňal si dlaň a vzápätí sa stratil v kúpeľni.

Potrebovala by sa napiť. Hneď…
Na okamih zažmúrila oči. Niežeby si niekedy nepomyslela, či jej Igor nie je neverný, ale v duchu hesla – Neprivolávaj čerta! – pichľavé podozrenie zakaždým odplašila kamsi do úzadia. Teraz vie, že mala byť obozretnejšia, všetko mohlo byť inak.
Po zátylku jej stiekol pramienok potu, dlhé gaštanové vlasy sa jej zvlnili.
Zložila nohu na štvrtý schod.

„Čo sa ti stalo?“ opýtala sa a vybrala z poličky Igorovo čisté tričko.
„Nič, prečo?“ začudoval sa.
„Celý chrbát máš doráňaný.“
„Fakt?“ obrátil sa k zrkadlu.
„Od čoho to máš?“
„Spadol som z bicykla,“ povedal po krátkom zaváhaní.
„Kedy?“ vyzvedala.
„Už ani neviem! Akosi sa mi to nehojí.“
„Natriem ti to?“
„Nie, nerob si starosti,“ natiahol sa za tričkom a rýchlo si ho obliekol.
Vráska na čele sa jej prehĺbila. Neprivolávaj čerta! zahriakla sa.

Jej muž – vysoký, s vyšportovaným telom, príťažlivou tvárou s hranatou čeľusťou a bystrým pohľadom si dobre uvedomoval svoje kvality. Ženy ho odjakživa obletovali.
Striaslo ju.
Piaty schod. Schodisko sa stáčalo doľava. Zostúpila ešte o jeden schodík a pohľadom prešla po sivej dlažbe. Zazrela roh nízkej kovovej skrinky s náradím a kúsok poličky zavesenej nad ňou. Pred očami sa jej zahmlilo. Čo ak tam ten prekliaty denník nie je? Je! Musí tam byť! Vezme ho a vhodí do nakladacej komory kotla. Škrtne zápalkou, nech zhorí do tla!
Urobila ďalší opatrný krok. Ešte štyri a bude dolu. Zatočí doprava a narazí na kombinovaný zázrak, čo spáli jej spomienky.
Zovrela chladné zábradlie a zhlboka sa nadýchla. Odhodlane zišla dolu schodiskom a zažala svetlo. Pozrela na červeno-čierny kotol. Dvierka neboli úplne zatvorené, iba privreté. Lúč svetla sa odrážal od lesklej kľučky a mieril priamo na ňu. Presne ako vražedná zbraň, dýka v jej zovretej dlani, pomyslela si a zhlboka sa nadýchla.
Vystrela sa a podišla bližšie. Na povrchu prístroja sa usadila jemná vrstva prachu. Zotrela ho dlaňou a predklonila sa. Dlhý gaštanový prameň vlasov jej padol do čela. Odhrnula si ho a zastrčila za ucho. Srdce jej bilo ako zvon. Pred očami sa jej premietli zábery, ktoré dobre poznala. Žena v kaluži krvi, s jednou rukou skrútenou za chrbtom…
V ústach pocítila náhle sucho. Musí sa napiť, dať si pohár vína. Ešte je len ráno, deň bude dlhý, kým uloží deti spať, bez alkoholu nevydrží. Naprázdno prehltla.
Bruškami prstov šmátrala za kotlom. Nechtami nechtiac škrabla o stenu. Nepríjemný zvuk jej zaškrípal v ušiach. Opatrne prešla rukou nižšie, až na samý spodok. Hmatala po dlážke, ale zošit nezachytila.
Kľakla si na kolená a pritisla sa bližšie. Nikde nič. Zbledla. Pritlačila si líce k stene a zadívala sa do úzkej štrbiny. Bola prázdna. Ruky jej zľadoveli. Zaostrila zrak, no čo ako hľadela do tmy za kotlom – nič. Denník tam nebol.

BRATISLAVA 20. júna 2017 – Pred pár dňami pokrstila Barbora Rakovská knihu Tomas World Expedition a to pravým šafranom z Maroka. Šafran priniesol zo svojich exotických ciest po svete jej autor Tomáš Vilček. Počas roka sám precestoval veľkú časť sveta a nevyhol sa ani pomerne obávaným krajinám, ako sú Irán alebo Afganistan. Cestoval iba s jedným batohom a notebookom, do ktorého poctivo zapisoval všetky zážitky a vydával ich vo forme blogu.

Pozrite si VIDEO reportáž z krstu:

https://www.youtube.com/watch?v=xLXY_6Anyi4

Čo bolo pre Tomáša na celej ceste najťažšie?
„Najťažšou úlohou bolo vysvetliť rodičom, že ich syn, ktorý vyštudoval právo, ide na celý rok cestovať po svete a navyše úplne sám. Až keď som prvýkrát rodičom skypoval z Iránu a bol som obklopený rodinou v šatkách, u ktorej som hosťoval, tak sa trošku upokojili. Uvedomili si, že aj keď sme rozdielni, všade žijú dobrí ľudia. Práve ľudia ma na celej ceste prekvapili najviac. Vždy som natrafil na takých, ktorí boli ochotní pomôcť. Predsudky, ktoré máme, sú často úplne zbytočné.“

V knihe Tomas World Expedition odhaľuje aj citlivé rozhovory s miestnymi, ktoré odzrkadľujú obraz jednotlivých krajín. Tento skutočný príbeh vás vtiahne do silných exotík tak autenticky, až zabudnete, že sedíte doma a čítate knihu.
„Jeden rok, od augusta 2014 do júla 2015, na ceste okolo sveta, dokumentujem svoje dobrodružné kroky a nezabudnuteľné zážitky,“ popisuje Tomáš. „Spočiatku aktuálnymi príspevkami na sociálnej sieti, neskôr albumami fotiek a blogmi. Pozitívne ohlasy ma časom motivovali k tomu, aby som vytvoril prepracovanejšiu verziu blogov v kombinácii s tými najpútavejšími fotkami. Motivovali ma ku knihe.“

Prečítajte si úryvok z knihy Tomas World Expedition:

Jedinečná atmosféra Austrálie

Drsná austrálska divočina sa môže pochváliť priestranným teritóriom plným slobodného života a nedotknutej prírody. V Austrálii oslavujem Vianoce, prelom rokov a počas stopovania či couchsurfovania spoznávam mnoho inšpirujúcich ľudí.
Kto ste? Prečo ste sem prišli? Ako dlho zostanete? Kam pôjdete? Máte dosť peňazí? Se-dím na imigračnom oddelení, mrznem v silnej klíme a rozrušene sledujem premotivovanú pracovníčku. Austrálska kapitola sa nezačína príjemne. Prilietam do Darwinu, hlavného mesta Severného teritória, a policajti ma berú bokom. Som zrejme nápadný. Veľký batoh, dotrhané žabky na nohách, neznáma krajina pôvodu, žiadna letenka von z Austrálie. Striktnú imigračnú politiku Austrálie pociťujem na vlastnej koži ihneď po príchode. Dvadsať minút trčím na imigračnom a čakám na ďalšie pokyny.
„Madam, do Austrálie som prišiel cestovať. Žiadne iné úmysly nemám. Precestujem na-plánovanú trasu a frčím ďalej na Nový Zéland,“ otváram počítač a ukazujem jej trasu svojej cesty, fotky z iných krajín či pečiatky v pase. „Peniaze mám. Pozrite, dvesto dolárov.“
„Dvesto dolárov? Tie vám vystačia na tri dni. Viete, ako šialene drahá je táto krajina?“ s vypleštenými očami si ma naďalej premeriava.
„Viem, no dokážem cestovať veľmi lacno. Dvadsať dolárov na deň mi stačí. Potom si vytiahnem ďalšie peniaze.“
„Kam pôjdete spať?“
„Austrália má mnoho kempov a ja mám stan. Idylka v austrálskej prírode.“
„Musíte sa preukázať dostatočnou sumou na účte. Aspoň tisíc dolárov.“ Otváram internet banking.
„Dvestotridsať eur? To vám na Austráliu nestačí.“
„Mne však financie na cestu prichádzajú postupne, nie je to žiaden problém. Keď sa mi minú, zavolám kamošovi, s ktorým som dohodnutý.“
„Tak mu zavoláme hneď. Musí mi potvrdiť, že to sedí, že sa naňho môžete spoľahnúť.“
Sakra, veď nevie plynule po anglicky. Vytáčam číslo na Slovensko a radšej volám svojej tete. V nedeľu večer sleduje v kruhu rodiny televíziu a austrálsky telefonát z imigračného ju zaskočí. Napriek tomu pritakáva na všetko, čo pracovníčka potrebuje počuť, a ubezpečuje ju o mojich plánoch v Austrálii. Vďaka Veronike mi nakoniec umožňujú vstup do krajiny. Hodinové vypočúvanie sa končí.
Prvýkrát sa ocitám na južnej pologuli. Za sebou mám dvadsaťtisíc pozemných kilomet-rov. Sú tri hodiny v noci. V tomto čase z letiska nikam nejdem. Rozkladám spacák pod lavičku a spím do jedenástej. Hneď pri východe z letiska dostávam facku. Je neskutočne horúco a dusno. Nasávam vôňu vyschnutého ihličia a trávy. Vôňa Austrálie je veľmi špecifická. Ihneď viem, že som na novom kontinente. Pekne upravené parky, rovné cesty, moderné autá. Všetko je také iné, divné, civilizovanejšie. Je to kultúrny šok. Nečudo, štyri mesiace v ázijských krajinách mi zdeformovali vnímanie. Po chodníku idú akísi černosi s bosými nohami a v dotrhaných tričkách. Chladné výrazy tváre budia rešpekt. Hrozne smrdia a opití sa potácajú zo strany na stranu. Kto sú?

BRATISLAVA 20. júna -

Ministerstvo financií SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novely daňových zákonov. Okrem novely zákona o dani z príjmov je to aj novela daňového poriadku, ktorá prinesie viacero zmien. Novelou sa mení inštitút daňového tajomstva a zavádza sa index daňovej spoľahlivosti a ďalšie opatrenia v boji proti daňovým únikom.

Reforma daňového tajomstva vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Jedným z cieľov je zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňovníkov. Už v súčasnosti zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojej web stránke napríklad zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, platiteľov DPH, či zoznam daňových dlžníkov a ďalšie. Tieto zoznamy prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti, čo môže viesť k väčšej transparentnosti podnikateľského prostredia a v konečnom dôsledku pomôcť v boji proti daňovým únikom.

Do budúcna by k nim mal pribudnúť aj zoznam daňových subjektov s výškou ich uplatneného nadmerného odpočtu, alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu. Zverejňovanie týchto informácií môže zúžiť priestor pre podvody, pretože má platiť rovnaký princíp ako pri zverejňovaní zmlúv. Tam, kde je verejná kontrola, je obava z odhalenia protiprávneho konania jednoznačne vyššia. Zoznamy by mali mať teda aj psychologický efekt, pričom by slúžili ako ďalší nástroj pre verejnú kontrolu vykonávanú napr. tretím sektorom.

Ďalším opatrením, ktoré novela daňového poriadku prináša je index daňovej spoľahlivosti, ktorého cieľom je vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne hodnotenie daňových subjektov. Inak povedané, finančná správa bude interne „známkovať“ firmy na základe toho, ako si plnia svoje daňové povinnosti. Opatrenie bude mať najmä motivačný a preventívny charakter. K tým, ktorí si svoje povinnosti plnia včas a riadne bude finančná správa pristupovať inak ako k subjektom, ktoré si svoje povinnosti neplnia tak ako majú.

Novela zákona o dani z príjmov sa zameriava na inovácie. Navrhuje sa zvýšenie v súčasnosti poskytovaných zvýhodnení pre daňovníkov vykonávajúcich výskum a vývoj. Novým prvkom v oblasti podpory inovácií je zavedenie tzv. patent boxu, ktorý umožní čiastočné oslobodenie od dane z príjmov z komerčného využívania nehmotných aktív.

Návrhom zákona dochádza aj k zmene systému poskytovania zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie pre mladých, a to adresným poskytovaním zvýhodnenia priamo daňovníkom čerpajúcim úvery na bývanie. Zvýhodnenie má formu daňového bonusu, čo umožní daňovníkom dosahujúcim nízke príjmy čerpať toto zvýhodnenie, aj keď výška ich daňovej povinnosti je nižšia ako poskytované zvýhodnenie.

V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa návrh zákona o dani z príjmov zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva, a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora.

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

BRATISLAVA 20. júna 2017 – Symbolický „predpremiérový“ štart letnej turistickej sezóny 2017 v spoločnosti ambasádorov Nadácie Kvapka Nádeje Jarmily Lajčákovej Hargašovej, Adriany Kmotríkovej a Richarda Lintnera, ako aj zástupcov Cestovnej kancelárie Hydrotour a Transplantačnej jednotky kostnej drene DFNsP v Bratislave sa uskutočnilo 8. júna 2017 o 8.00 hod. na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave.

Oficiálny začiatok turistickej sezóny je predo dvermi a na bratislavskom letisku už vládla správna dovolenková nálada, ktorú dokázala vyčariť len ozajstná radosť výnimočných dovolenkárov.

Nadácia Kvapka Nádeje v spolupráci s Cestovnou kanceláriou Hydrotour tento rok pripravili nezabudnuteľné chvíle v krásnom prostredí pre malých statočných hrdinov – detských onkologických a hematologických pacientov, ktorí absolvovali náročnú, život zachraňujúcu transplantáciu kostnej drene. Spolu so svojimi obetavými rodičmi strávili dlhé mesiace v nemocnici, vytrhnutí zo svojich domovov, od rodín, z bežného každodenného života a preto organizátori rekondičného pobytu pevne veria, že prímorský pobyt na Peloponézskom polostrove prispeje k úspešnej fyzickej aj psychosociálnej rekonvalescencii týchto malých pacientov a ich rodín.

“Transplantácia kostnej drene je nesmierne fyzicky a psychicky náročná liečba a táto trauma zasahuje celú rodinu. Počas liečby je spravidla jeden rodič s malým pacientom odlúčený od súrodencov a zvyšnej rodiny na dlhé obdobie. Preto možnosť tráviť spoločné chvíle v pokojnom a priateľskom prostredí je vzácnym časom tak pre psychohygienu ako celkové zotavenie. Zdieľanie s ľuďmi s podobným osudom zároveň dáva priestor pre vzájomné pochopenie a povzbudenie. Pre nás lekárov a zdravotný personál je to prirodzený spôsob ako pokračovať v úprimnom priateľskom vzťahu, vďaka ktorému máme možnosť získať spätnú väzbu na našu prácu a ďalej ju zlepšovať”, uviedla primárka Transplantačnej jednotky kostnej drene KDHaO Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

Rodinné rekreačné pobyty pri mori preukázateľne zlepšujú celkový zdravotný stav, podporujú rehabilitáciu pacientov a odbúravajú dlhodobý nadmerný stres, ktorý rodiny detských pacientov musia pri náročnej liečbe prekonávať. Zároveň významne prispievajú k ozdraveniu rodinných vzťahov, ale aj k resocializácií detí po dlhodobom vytrhnutí z bežného detského života a zaradeniu sa medzi svojich vrstovníkov.

“Z môjho pragmatického pohľadu, predstavuje tento rekondičný pobyt, na jednej strane pre mnohé rodiny jedinú reálnu možnosť na strávenie “spoločných rodinných chvíľ” pod lekárskym dozorom a získanie pozitívnych spomienok mimo nemocničného a domáceho prostredia. Na druhej strane predstavuje dlhodobá liečba dieťaťa pre rodinný rozpočet extrémne finančné zaťaženie, pretože často jeden z rodičov musí celú svoju pozornosť venovať len svojmu dieťaťu a rodina funguje len z jedného príjmu. Je bežnou realitou, že rodina po pokrytí základných životných nákladov a nákladov spojených s liečbou, už skrátka nemá finančnú možnosť ušetriť peniaze na rekreáciu. A tu musia do hry vstúpiť organizácie, ako je Nadácia Kvapka Nádeje a podať pomocnú ruku” zamyslel sa Štefan Bernát správca Nadácie Kvapka Nádeje.

Nadácia Kvapka Nádeje organizuje rekondičné tábory pre deti, ktoré absolvovali transplantáciu kostnej drene už od svojho založenia v roku 2010. Tieto pobyty patria k najúspešnejším formám psychosociálnej starostlivosti o detských onkologických pacientov. Cestovná kancelária Hydrotour opakovane podporila charitatívne aktivity Nadácie Kvapka Nádeje a tento rok opäť prejavili svoju štedrosť.

„Je pre nás veľkou cťou, že máme možnosť spolupracovať s Nadáciou KVAPKA NÁDEJE. Tak ako v minulosti pri podobných projektoch urobíme spolu s našimi partnermi všetko preto, aby boli účastníci pobytu na Peloponéze maximálne spokojní s poskytnutými službami“, povedal Ing. Mikuláš Milko, generálny riaditeľ Hydrotour, cestovná kancelária, a.s.

Deťom popriať šťastnú dovolenku prišla aj Jarmila Hargašová Lajčáková, členka správnej rady Nadácie Kvapka Nádeje:
“Som šťastná, že môžeme dopriať dovolenku pri mori deťom a ich rodičom, ktorí si to naozaj zaslúžia. Na transplantačnej jednotke kostnej drene prežili spoločne veľa strachu i bolesti. Tažké chvíle z nich urobili jednu veľkú rodinu. Verím, že tento pobyt bude mať nielen priaznivý zdravotný účinok, ale prinesie im aj veľa krásnych zážitkov, na ktoré budú dlho spomínať. Za seba, ale aj za celú Nadáciu Kvapka Nádeje, im prajem “O Kvapku Lepšiu” dovolenku”.

Pre viac informácií sme Vám k dispozícii na nižšie uvedených kontaktoch:
NADÁCIA KVAPKA NÁDEJE
Mierová 83, 821 05 Bratislava
Tel.: +421-2-43423901
Fax: +421-2-43423900
E-mail: info@kvapkanadeje.sk kvapkanadeje@zoznam.sk
Web: www.kvapkanadeje.sk, www.dobrakodkosti.sk

BRATISLAVA 20. júna -

Máme šancu zlepšiť zmluvu štátu so spoločnosťou SK-NIC, a. s., tak to poďme urobiť a vyrokovať lepšie podmienky pre štát. Povedal to po dnešnom rokovaní Komisie pre správu národnej domény Peter Pellegrini, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu. Dodatok k zmluve by mal podľa neho mať jasné pravidlá vypovedania zmluvy a taktiež zadefinované podmienky, ktoré dodávateľ musí pri správe domény dodržiavať.

“Žiaden z členov komisie nebude môcť rokovania komisie blokovať a rozhodnutia vetovať,“ vyhlásil Peter Pellegrini, ktorý sa na zasadnutí komisie zúčastnil ako hosť. Zároveň trvá na tom, že všetky dáta o národných doménach musia byť zálohované vo vládnom cloude.

Dodatok k zmluve musí obsahovať aj dohodu o úrovni poskytovaných služieb (tzv. SLA), ktorú bude musieť správca domény dodržať a jej nedodržanie môže byť dôvodom na vypovedanie zmluvy zo strany štátu.

„Na druhej strane, štát musí byť pre dodávateľa dôveryhodným a predvídateľným partnerom,“ zdôraznil vicepremiér. „Výsledný dodatok k zmluve bude kompromisom, s ktorým možno nebudú všetci stopercentne súhlasiť, no postavenie štátu voči dodávateľovi sa oproti súčasnému stavu výrazne zlepší.“

Komunikačný odbor

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

BRATISLAVA 20. júna -

Zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti verejnej osobnej dopravy, to je cieľom novej eurofondovej výzvy, ktorú vypísalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

“Je nesporné, že nárast automobilovej dopravy má negatívny vplyv na životné prostredie. Výsledkom sú znečistenie ovzdušia, hluk, prach a dopravné zápchy. Obzvlášť to platí o veľkých mestách,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. „Našim cieľom je zlepšiť kvalitu životného prostredia formou atraktívnejšej a ekologickejšej verejnej dopravy.“

Agrorezort vyhlásil eurofondovú výzvu na modernizáciu vozidlového parku autobusov mestskej hromadnej dopravy. Celkovo 21,2 miliónov eur je vyčlenených pre Bratislavu, Žilinu a Košice. Financie sú určené na nákup autobusov mestskej hromadnej dopravy vysokoenvironmentálnymi nízkopodlažnými autobusmi spolu s budovaním zodpovedajúcej zásobovacej infraštruktúry, vrátane elektrobusov a súvisiacich nabíjacích staníc. Oprávnenými žiadateľmi sú mestá Bratislava, Žilina a Košice, subjekty poskytujúce pravidelnú verejnú osobnú dopravu (dopravca v mestskej doprave) a subjekt vo vlastníctve objednávateľa dopravy (mesta) organizujúci integrovaný dopravný systém. Maximálna ani minimálna výška pomoci nie sú stanovené.

„Táto výzva je zaradená do programu s názvom Integrovaný regionálny operačný program (IROP). Má prispieť k zlepšeniu kvality života a zabezpečiť udržateľné poskytovanie verejných služieb regiónov, miest a obcí,“ vysvetlil Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja MPRV. Ide o výzvu v rámci prioritnej osi 1: Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch. „Investičnou prioritou je vývoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých dopravných systémov, vrátane nízkohlukových a nízkouhlíkových. To všetko v záujme podpory udržateľnej regionálnej a miestnej mobility.“

„Rozvoj vidieka je popri poľnohospodárstve najväčšia priorita nášho rezortu, čoho dôkazom je aj suma 2,1 mld. eur vyčlenená na Integrovaný regionálny operačný program,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná, ktorej rezort je riadiacim orgánom pre operačný program IROP.

„Od októbra minulého roka sme vyhlásili 12 výziev na predkladanie ŽoNFP za približne 680 mil. eur,“ bilancuje generálny riaditeľ Marek Mitošinka. Ide o finančné prostriedky na cesty, cyklodopravu, zatraktívnenie verejnej dopravy či budovanie zelenej infraštruktúry v mestách. „Veľkú pozornosť venujeme aj sociálnej oblasti. Vyhlásili sme výzvy, ktoré sa týkajú prakticky všetkých vekových kategórií od škôlkarov, cez základné a stredné školy až po seniorov.“

Michal Feik
Odbor komunikácie a marketingu MPRV

Aplikácii výsledkov výskumu v terapii a klinickej praxi je venované 8. medzinárodné sympózium o experimentálnej a klinickej neurobiológii, ktoré sa koná v Košiciach v dňoch 18. – 21. júna 2017. Zúčastňuje sa na ňom 80 odborníkov z 11 krajín. Na sympóziu sa experti z Belgicka, Česka, Maďarska, Poľska, Slovenska, Slovinska, Španielska, Talianska, Ukrajiny, USA a Veľkej Británie venujú výskumu nervového systému a rôznym formám jeho poškodenia nedokrvením (mozgové príhody), mechanickým ...