Ani vás už nebaví kupovať materiálne veci, ktoré potešia a vydržia len chvíľu? Darujte umenie. Kultúrny zážitok, na ktorý vaši drahí tak skoro nezabudnú.
Lístky na predstavenie LES Slovenského komorného divadla si môžete zakúpiť v darčekovej obáločke v kancelárii MsKS v Hnúšti.

čítať ďalej

Michal Baluďanskij: Učiteľ a radca ruských cárov

Popri jeho buste chodili počas vysokoškolských štúdií spisovateľ Ivan Turgenev, ale aj politici Lenin, Vladimír Putin či Dmitrij Medvedev. A spolu s nimi aj ďalší absolventi Petrohradskej štátnej univerzity. Bol totiž prvým rektorom tejto druhej najväčšej vysokej školy v Rusku, rodák z Vyšnej Olšavy pri Stropkove – Michal Baluďanskij.

Mimoriadne vzdelaný Rusín

Baluďanskij sa narodil do rusínskej rodiny gréckokatolíckeho kňaza na východnom Slovensku. V povolaní otca mal pokračovať aj on, no napokon sa tak nestalo. Na gymnázium nastúpil už ako osemročný. Vďaka mimoriadnym schopnostiam získal štipendium a mohol ísť študovať ďalej. Najprv na Kráľovskú akadémiu práva do Košíc a neskôr aj do Viedne, kde štvorročné štúdium právnickej fakulty absolvoval za dva roky. Práve vo Viedni sa Baluďanskij zoznámil s myšlienkami Jeana-Jacquesa Rousseaua či Adama Smitha. Keďže ovládal okrem rodného rusínskeho jazyka niekoľko cudzích – angličtinu, francúzštinu, taliančinu, nemčinu a maďarčinu – s uplatnením nemal problém.

Ako profesor politických vied a ekonómie pôsobil v maďarskom Nagyvare, prednášal aj na univerzite v Pešti. Keďže sa stal členom tajného jakobínskeho Spolku slobody a rovnosti, jeho progresívne zmýšľanie si všimli aj uhorské úrady. Začali ho prenasledovať a jeho prednášky prísne cenzurovať. Práve v tomto čase však Baluďanskému prichádza pozvanie od ruského cára Alexandra l.

Kariéra v Rusku

V tom čase bol totiž v Rusku nedostatok schopných profesorov, preto sa dvor obrátil na vedecké špičky v Európe. Baluďanskému prišla pozvánka do dusného ovzdušia v Uhorsku vhod, a tak sa aj s rodinou sťahoval do Sankt Peterburgu. Tu prednášal na Pedagogickom inštitúte a bol súčasťou peterburských vedeckým kruhov. Jeho slovo malo takú silnú váhu, že sa s ním radil dokonca aj cár Alexander l. A vybral ho aj ako vychovávateľa pre následníka trónu Mikuláša l.

Keď sa hľadal riaditeľ pre novovznikajúcu univerzitu v Sankt Peterburgu, skúsenosti a danosti Michala Baluďanského rozhodli, že prvým rektorom školy sa stal práve rusínsky rodák. Pod jeho vedením sa z univerzity stalo dejisko vedeckého a kultúrneho centra vtedajšieho Ruska. Vo funkcii rektora zotrval tri roky.

Keď na cársky trón zasadol jeho zverenec Mikuláš l., Baluďanskij sa stal senátorom a predsedom kabinetnej kancelárie cára. Značnou mierou sa zaslúžil o zrušenie nevoľníctva v Rusku a jeho najvýznamnejším dielom je ruský zákonník Svod zakonov Rosiji, ktorý vyšiel v 15 zväzkoch. Do konca života bol rešpektovaným vedcom, na ktorého sa obracali štátni činitelia. Niektoré pramene tvrdia, že na sklonku života navštíviť aj rodný kraj na východe Slovenska. Zomrel však v Petrohrade, a to ako ruský šľachtic s erbom a mnohými vyznamenaniami.

Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinu na Slovensku. Žijú i na Ukrajine, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, srbskej Vojvodine a v USA. Ich história, kultúra a spisovný jazyk ich radia medzi najstaršie svojbytné národy v strednej Európe. Spomedzi Rusínov pochádza mnoho významných svetových osobností, ktorým ich pôvod a rusínske korene výrazne pomohli. Nehanbíme sa za materinský jazyk: Hovoríme od srdca – spolu po rusínsky.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

Autor: Čemerica

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

xa

Na Slnku je toľko zlata, koľko vážia Himaláje. Aj túto, pre mnohých novú informáciu, si vypočuli najmä ôsmaci z petržalských základných škôl a z Rusoviec na ďalšej prednáške v rámci projektu Petržalská super škola. V utorok 13. decembra im o Slnku, našej najväčšej a najbližšej hviezde porozprával RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. z Astronomického ústavu SAV. Slnko učarovalo astronómovi Vojtechovi Rušinovi z celého vesmíru najviac. Len samotné úplné ...

 

Zapisnica z OZ

Zapisnica z OZ

Zapisnica z OZ

V zmysle  § 5 Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme vyhlasuje Mestská časť Bratislava - Nové Mesto výberové konanie...

Hlavným zámerom projektu bola obnova a rozvoj kultúrneho dedičstva prostredníctvom akvizičnej činnosti knižnice.

čítať ďalej

BRATISLAVA 15. decembra -

Rada vlády na podporu exportu a investícii o zameraní ekonomickej diplomacie do roku 2020

Na pôde Ministerstva hospodárstva SR sa v stredu zišla na druhom tohtoročnom stretnutí Rada vlády SR na podporu exportu a investícii. Zasadnutie spoločne viedli minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák a minister hospodárstva Peter Žiga. Rada rokovala v novom zložení, ktorého súčasťou boli aj zástupcovia podnikateľskej sféry.

Členovia Rady vzali na vedomie materiál „Zameranie ekonomickej diplomacie do roku 2020“, ktorý predložilo MZVaEZ SR. Materiál koncepčne nadväzuje na Stratégiu vonkajších ekonomických vzťahov SR na obdobie 2014 – 2020 a Programové vyhlásenie vlády. Zdôrazňuje predovšetkým potrebu synergie, správneho nastavenia koordinačných mechanizmov a zefektívnenie spolupráce orgánov štátnej správy a podnikateľského sektora.

Členovia rady jednomyseľne schválili aj druhú monitorovaciu správu o plnení cieľov Stratégie vonkajších ekonomických vzťahov na obdobie 2014 – 2020 z dielne ministerstva hospodárstva.

Vyplýva z nej, že minulý rok sa priebežne plnili všetky tri všeobecné obchodno-politické ciele ako rast exportu, zvyšovanie počtu exportujúcich firiem a priebežné prijímanie opatrení na zabezpečenie stabilných dodávok strategických tovarov. Vývoz mimo krajín EÚ dosiahol podiel 14,8 %, z čoho 8,5 % predstavoval najmä vývoz do Ázie, Afriky a Ameriky a 6,2 % do Európy, mimo EÚ. Medzi hlavné trendy slovenského exportu naďalej patrí vývoz do EÚ vo výške 85,2 %. Na exporte SR sa viac ako 70 percentami podieľa dvesto najväčších exportérov, pričom do budúcnosti by sa mala postupne zvyšovať aj úloha malých a stredných firiem.

Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák na záver stretnutia informoval o výsledkoch implementácie „značky Slovensko“. Účastníkov rokovania vyzval na aktívne využívanie prvkov jednotného brandingu a šírenie mena Slovenska ako krajiny dobrých nápadov prostredníctvom podnikateľskej verejnosti. Rada by mala najbližšie rokovať v marci budúceho roka.

Odbor komunikácie MH SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

Vážení občania, v súvislosti s prípravou nového Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Čachtice Vám opätovne dávame možnosť podávať návrhy na projekty, ktoré je podľa Vás potrebné realizovať na zlepšenie kvality života v obci. Podaním návrhu máte možnosť ovplyvniť strategický rozvoj obce a upriamiť pozornosť na oblasti života občanov, ktorými je potrebné sa zaoberať. Návrhy podané v prvej […]

Najvyššiu vedeckú hodnosť, doktor vied, má od stredy 14. decembra ďalších sedemnásť slovenských osobností. Za účasti prezidenta SR Andreja Kisku si v Aule Univerzity Komenského prevzalo diplom aj desať vedcov zo Slovenskej akadémie vied. „Táto promócia je dôkazom toho, že na Slovensku máme stále dosť ambicióznych ľudí, ktorí sa dali na vedeckú dráhu a sú príkladom pre mladých ľudí. Naše laboratóriá sú aj vďaka eurofondom vybavené špičkovou technikou, teraz musíme ...

Veronika Némethová, doktorandka z Ústavu polymérov SAV, sa stala absolútnou laureátkou dvanásteho ročníka národnej súťaže Študentská osobnosť roka Slovenska za akademický rok 2015/2016. Organizátorom projektu je Junior Chamber International – Slovakia. Projekt sa uskutočňuje so záštitou prezidenta SR a jeho garantmi sú Rektorská konferencia Slovenska a Slovenská akadémia vied. Dvanásť laureátov zo všetkých oblastí vedy, kultúry a športu vybrala  odborná komisia z návrhov dekanov vysokých škôl ...

BRATISLAVA 14. decembra 2016 – Mária Dopjerová Danthine žije a pracuje už osemnásť rokov vo Francúzsku. Krajinu galského kohúta pozná ako svoju dlaň a keďže stále udržiava úzky vzťah so Slovenskom, môže sa pozrieť na túto krajinu inými očami.

Pred pár rokmi zaujala knižkou Paríž môj druhý domov a teraz nám opäť približuje mesto zamilovaných z rôznych pohľadov. Prijmite aj vy pozvanie a vychutnajte si jej Parížske momenty.
Krátke prózy sú literárnym spracovaním jej života na dvoch stoličkách – francúzskej a slovenskej.
Niektoré sú zábavné, iné zas vážne, no každá z nich približuje slovenskému čitateľovi Paríž a zároveň mu ukazuje, čo on ako Slovák môže Parížu či svetu priniesť.

Mária približuje Paríž cez krátke postrehy a už názvy kapitol vo vás vzbudzujú chuť vybrať sa do mesta na Seine a splynúť s jeho čarom. Chutný hriech. Parížske bozky. Máj je ako syr Gruyre. Koník v káve.

Mária Dopjerová Danthine približuje históriu, ale i súčasnosť Paríža. Jeho zákutia, bežný pracovný deň, jeho chute i vône. Zavedie vás do nemocnice, povodí po obchodoch. Navštívite školu, trhy, aj kankán…

Začítajte sa do novinky Parížske momenty:

Umelci zo štvrte Montparnasse

Cestou do kina Gaumont Parnasse na rue d´Odessa nás útroby metra vypľuli na zastávke Edgar Quinet pod obrovskou čiernou budovou Tour Montparnasse, ktorá podľa názoru mnohých špatí celý Paríž. Ja ju mám v podstate aj rada, pretože vďaka nej ešte väčšmi vynikne všetko to, čo je na štvrti Montparnasse pekné.
Kaviarne s terasami, ľudia pri káve, jablkovom koláči tarte Tatin, pive vo veľkom pohári na stopke, mätovej limonáde či broskyňovom džúse hľadia na pokojný boulevard Edgar Quinet, ktorý sa niekoľko predpoludní v týždni mení na rušné trhovisko so zeleninou, ovocím, rybami, syrmi a mäsom a v nedeľné popoludnia podstupuje úplne inú metamorfózu návratom do svojej umeleckej minulosti. Ruch a vrava, vône a farby, rozmanité tvary zeleniny a ovocia sa v nedeľu poobede premenia na vône farieb, plátna, rozhovory umelcov a okoloidúcich s umelcami, popíjanie vína pri debatách o obrazoch, sochách, gravúrach, fotografiách, maľovanom hodvábe. Umelci sa na vás usmievajú, aj keď si nič nekúpite, sú vďační, keď spomalíte a zadívate sa na ich obraz, keď im poviete, že obraz sa vám páči, rozhovoria sa o technike, štýle, o tom, ako farby na hliníkovom podklade priťahujú svetlo. Priťahujú svetlo aj pohľad, od sýkorky belasej s fialovým orgovánom v lúčoch septembrového slnka neviem odtrhnúť oči. Dlho sto
jíme pred maľbami vtákov na hliníku a papyruse, vo vrecku máme lístky do kina, musíme sa odlepiť, pohnúť, neviem sa rozhodnúť, váham, či kúpiť, alebo nekúpiť. Maliarke poviem, že po kine sa vrátime. „To nehorí,“ povie nám Nadine Lenzotti. „Neponáhľajte sa, ani ja nemám naponáhlo, budem tu aj do siedmej večer, pokojne choďte do kina, vychutnajte film a potom sa rozhodnete.“
Po kine sme zasa pri nej a pri jej maľbách na hliníkových platniach. Najprv rozmýšľam, či niečo kúpim, o chvíľu hútam, ktorý kúpim, o ďalšiu chvíľu, či kúpim jeden, alebo dva. Maliarka pochopí, čo so vo mne odohráva, povie, keď zoberiete oba, dám vám ich o dvanásť eur lacnejšie. Berieme aj väčší so sýkorkou belasou a orgovánom, aj menší so sýkorkou a červenými bobuľami, balí nám ich do plátennej tašky s nápisom Kreatívny trh na Montparnasse.
Marché de la Création je galéria pod holým nebom, pod parížskou oblohou, s radmi stánkov oproti sebe, s dielami, ktoré autori v lete chránia pred priamym slnkom, v zime pred mrazom, umelci sa v chladnom počasí babušia do vlnených kabátov a hrubých šálov, v lete vytvárajú na trhu atmosféru posedenia pri aperitíve a umení.
Maliar Peter Eichner už dvadsať rokov kreslí na použité lístky z metra. Z hnedej magnetickej čiary v strede môže byť kmeň stromu, chvost mačky či tisícka iných nápaditých kreácií. Podáva lístok mojej dcére, skús aj ty doma niečo nakresliť, uvidíš, že to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Jeho umelecké dielko stojí tridsať eur, všednému dvojeurovému lístku, preštiknutému turniketmi metra, pridáva hodnotu umelec z Montparnassu.
Iný maliar spí na stoličke pod hrubou dekou, jeho kamarát popíja víno, skupina po poľsky hovoriacich umelcov debatuje pri víne, japonskej maliarky som sa dotkla, keď som na jej obrazy povedala, že by sa veľmi hodili do detskej izby. Ona mi odvetila, že aj do obývačky.
S fotografom Didierom Hougetom sa rozprávame o jeho fotografii Baletka z Essonne, ktorú mu kradnú rôzne internetové stránky a predávajú ju bez uvedenia jeho autorstva.
Pri japonskej maliarke sa zhromaždí zástup ľudí so smartfónmi nastavenými dohora, všetci fotia to isté miesto o niekoľko metrov vyššie. Maliarka sa teší, že je pri nej toľko ľudstva, a zároveň je v rozpakoch, že nie kvôli jej obrazom, ale veľkému ďatľovi, ostošesť ďobajúcemu do dutiny stromu. Triesky lietajú na všetky strany, červená čiapočka navrchu vtáčej hlavy sa mihá v slnku pod čiernym mrakodrapom Tour Montparnasse, ladiacim s ďatľovým čiernym
Pod škaredou čiernou budovou na boulevard Edgar Quinet v nedeľu kraľujú bábiky z papiera, kamenné kone a drevené sošky, obrázky kreslené na použitých lístkoch metra, japonské obrazy do obývačky, čiernobiela fotografia baletky s drdolom. Montparnasse aj v súčasnosti zostáva štvrťou umelcov.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 14. decembra 2016 – Je tu nová vynikajúca detektívka s Jane Marplovou v hlavnej úlohe. Vrecko plné zrna dokazuje, že o peniaze ide na prvom mieste. A že sú výborným motívom na vraždu.
Jane Marplová je tak opäť v akcii. Jedna z najobľúbenejších literárnych postáv detektívneho žánru. Je na stope vrahovi tam, kde zlyháva polícia… A Agatha Christie znova vytvorila príbeh, ktorý si budete vychutnávať do posledných strán.

Všetečnú starú dámu zo St Mary Meadu zvedavosť znovu prinúti rozlúčiť sa s pokojným životom na anglickom vidieku.

Záhadné úmrtie majiteľa londýnskej firmy spôsobí vrásky na čele aj inšpektorovi Neelovi zo Scotland Yardu. Na príčine nie je len spôsob, ako obeť umrela, ale predovšetkým motív vraždy. Pestrá minulosť Rexa Fortescua totiž poskytuje nemálo motívov na vraždu, o rodinnom pozadí ani nehovoriac. Pekná vdova v najlepších rokoch, dcéra vetriaca príležitosť pripútať si dedičstvom nádejného nápadníka, prvorodený syn strachujúci sa o existenciu firmy, jeho brat dobrodruh či ich drahé polovičky – tí všetci môžu smrťou Rexa Fortescua získať.

Vrahom je však len jeden z nich a nevedno, kto zomrie najbližšie. Iba milá stará dáma, ovládajúca umenie vyťahovať z ľudí zaujímavé informácie, sa môže nenápadne votrieť, kam treba, a na základe znalosti ľudskej povahy šliapnuť na krk páchateľovi.

Začítajte sa do novinky Vrecko plné zrna:

1

Teraz mala urobiť čaj slečna Somersová. Slečna Somersová tu pracovala najkratšie a bola spomedzi pisárok najmenej výkonná. Najlepšie roky mala za sebou a trochu ustarostenou krotkou tvárou pripomínala ovcu. Voda ešte celkom nezovrela, keď zaliala čaj, ale chudera slečna Somersová si nikdy nebola istá, či zovrela. Bola to iba jedna z množstva mrzutostí, čo jej strpčovali život.
Zaliala čaj a porozdávala šálky s niekoľkými zvlhnutými sladkými sušienkami na každom tanieriku.
Slečna Griffithová, vedúca kancelárie, výkonná sivovlasá punktičkárka zamestnaná v Investičnom truste už šestnásť rokov, prísne precedila: “Zasa vám nezovrela voda, Somersová!”
Ubitú, utrápenú tvár slečny Somersovej oblial rumenec a zahabkala: “Panebože, tentoraz som bola naozaj presvedčená, že vrie.”
Slečna Griffithová si skľúčene pomyslela: Budeme ju tu zrejme musieť trpieť ďalší mesiac, lebo nevieme, kde nám hlava stojí… ale všetko má svoje medze! Tej hlupani sa podarilo zbabrať aj list Východnej stavebnej spoločnosti, na ktorom naozaj nebolo čo pokaziť, a nikdy sa nenaučí uvariť poriadny čaj. Keby dnes nebolo také ťažké nájsť inteligentnú pisárku… Ani škatuľu so sušienkami naposledy poriadne nezavrela. Čo je veľa, je veľa… Ako väčšina vnútorných monológov v hlave slečny Griffithovej, aj tento ostal nedokončený.
Vtom do kancelárie vplávala slečna Grosvenorová, aby pripravila pánu Fortescuovi jeho obradný čaj. Pán Fortescue mal vlastný čaj, vlastnú porcelánovú čajovú súpravu a vlastné sušienky. Iba o čajovú kanvicu a vodu z kohútika v umyvárni sa delil s ostatnými. Pravda, s tým rozdielom, že voda na čaj pána Fortescua zovrela. Slečna Grosvenorová na to už dozrela.
Slečna Grosvenorová bola oslňujúca blondínka. Na sebe mala čierny kostýmček exkluzívneho strihu a pekne formované nohy jej obopínali najkvalitnejšie a najdrahšie nylonové pančuchy, aké sa dali zohnať na čiernom trhu.
Preplávala naspäť kanceláriou, pričom sa jej neuráčilo nikoho osloviť ani obdariť pohľadom. Pisárky pokojne mohli byť šváby. Slečna Grosvenorová bola osobnou sekretárkou pána Fortescua; zlomyseľné klebety naznačovali, že je aj čímsi viac, ale tie sa nezakladali na pravde. Pán Fortescue sa iba nedávno oženil druhý raz, so ženou rovnako príťažlivou ako náročnou, ktorá si vyžadovala všetku jeho pozornosť. Slečna Grosvenorová bola iba nevyhnutnou súčasťou vybavenia kancelárie nesúcej pečať okázalého prepychu.
Slečna Grosvenorová odplávala s podnosom, ktorý držala pred sebou ako rituálnu obetu. Prešla cez vnútornú kanceláriu a čakáreň, kde smeli sedieť najdôležitejší klienti, cez sekretariát, jemne zaklopala a naostatok vstúpila do najposvätnejšej zo svätýň – do pracovne pána Fortescua.
Bola to miestnosť kráľovských rozmerov s vyblýskanými parketami, na ktorých boli tu a tam rozhodené drahé orientálne koberce, s vkusným svetlým dreveným obložením a niekoľkými mohutnými mäkkými kreslami potiahnutými svetlým semišom. Za obrovským javorovým stolom, stredobodom a ohniskom pracovne, trónil šéf firmy osobne.
Pán Fortescue nevyzeral tak impozantne, ako by sa bolo hodilo k jeho okoliu, ale robil, čo sa dalo. Bol to zavalitý starší pán s ochabnutým svalstvom a lesklou plešinou. Vo svojej londýnskej kancelárii nosil pre formu tvídový oblek voľného vidieckeho strihu. Gánil do akýchsi papierov na stole, keď k nemu vznosne ako labuť priplávala slečna Grosvenorová. Položila podnos na stôl vedľa neho, tlmeným neosobným hlasom zamrmlala: “Váš čaj, pán Fortescue,” a vzdialila sa.
Pán Fortescue pri tomto obrade čosi zahundral.
Slečna Grosvenorová sa znovu uvelebila za stolom a pokračovala v prerušenej práci. Vybavila dva telefonáty, opravila zopár listov naklepaných na stroji a prichystaných na podpis pána Fortescua a zdvihla drnčiaci telefón.
“Momentálne to, bohužiaľ, nie je možné,” vyhlásila povýšene. “Pán Fortescue má poradu.” Zložila a pozrela na hodiny. Bolo jedenásť desať.
Vzápätí cez takmer zvukotesné dvere kancelárie pána Fortescua prenikol nezvyčajný zvuk. Aj keď bol pridusený, dal sa v ňom bez akýchkoľvek pochybností rozoznať zadŕhavý agonický výkrik. Zároveň s ním sa ohlásil sériou ťahavých, horúčkovito nástojčivých tónov bzučiak na stole slečny Grosvenorovej, ktorá na zlomok sekundy stuhla, neschopná pohybu, a potom neisto vstala. Nečakaná situácia, ktorej musela čeliť, otriasla jej sebavedomím. Napokon zamierila k dverám kancelárie pána Fortescua, vzpriamená ako socha, zaklopala a vošla.
Výjav, ktorý sa jej naskytol, ju ešte väčšmi vyviedol z rovnováhy. Jej zamestnávateľ sediaci za stolom sa očividne zvíjal v kŕčoch. Bol to strašný pohľad.
“Kristepane, pán Fortescue, nie je vám dobre?” vyjachtala slečna Grosvenorová, ale hneď si uvedomila, ako hlúpo znie jej otázka. Nebolo pochýb, že pán Fortescue sa necíti dobre. Podišla k nemu. Celé telo sa mu mykalo a šklbalo v kŕčovitých záchvevoch a trhane zo seba vyrážal: “Čaj… čo ste… došľaka… dali do čaju… Zožeňte niekoho… rýchlo… lekára…”
Slečna Grosvenorová sa vyrútila zo šéfovej pracovne. Nebola to už namyslená plavovlasá sekretárka, ale na smrť vyľakaná, bezradná žena.
S výkrikom vrazila do pisárne. “Pán Fortescue má záchvat… umiera… Treba zavolať lekára… Vyzerá hrozne… určite má smrť na jazyku.”
Reakcie sa dostavili okamžite a rôznili sa.
Najmladšia pisárka slečna Bellová prehodila: “Ak je to padúcnica, treba mu dať do úst korok. Nemá tu niekto zátku?”
Nemal.
“V jeho veku pôjde najskôr o mŕtvicu,” usúdila slečna Somersová.
“Musíme zohnať lekára – ihneď!” zavelila slečna Griffithová. Jej zvyčajná pohotovosť však zlyhala, lebo za celých šestnásť rokov, čo tu pracovala, ani raz nebolo treba volať lekára. Mala vlastného lekára, ale ten býval až na Streatham Hille. Kde je tu najbližší lekár?
Nevedel to nikto. Slečna Bellová schmatla telefónny zoznam a začala hľadať lekárov pod písmenom L. Nebol to však zoznam firiem a organizácií, lekári tu neboli automaticky uvedení za sebou ako taxislužby. Ktosi navrhol nemocnicu, ale ktorá by to mala byť? “Nemôže byť hocijaká,” nástojila slečna Somersová, “ináč neprídu. Mala by patriť pod štátnu zdravotnú starostlivosť. V okolí nejaká musí byť.”
Ktosi navrhol volať 999, ale slečna Griffithová zhrozene namietla, že na políciu predsa telefonovať nebudú, je to nezmysel. Spoločenstvo vcelku rozumných žien žijúcich v krajine, kde sú zdravotnícke služby dostupné pre každého, prejavilo poľutovaniahodnú neznalosť správneho postupu v takomto prípade. Slečna Bellová začala hľadať pohotovosť pod písmenom P. Slečna Griffithová sa ozvala: “A čo jeho osobný lekár – nejakého musí mať.” Ktosi odbehol po súkromný adresár. Slečna Griffithová nakoniec poverila poslíčka, aby šiel zohnať lekára – akéhokoľvek, kdekoľvek. V súkromnom adresári naostatok objavila sira Edwina Sandemana na Harley Street. Slečna Grosvenorová sa zvalila na stoličku a zakvílila hlasom, v ktorom bol mayfairský prízvuk oveľa menej zreteľný ako zvyčajne: “Uvarila som čaj ako inokedy – namojdušu – v čaji nemohlo byť nič škodlivé!”
“V čaji?” Slečna Griffithová sa odmlčala s rukou na telefóne. “Prečo v čaji?”
“Vravel to on… pán Fortescue… Tvrdil, že to bolo v čaji…”
Ruka slečny Griffithovej zaváhala medzi Welbeckom a číslom 999. Slečna Bellová, mladá a plná optimizmu, vyhŕkla: “Mali by sme mu dať trochu horčice a vody – aspoň zatiaľ. Nenájde sa tu niekde horčica?”
Nenašla sa.
Keď sa o chvíľu nato stretol vo výťahu doktor Isaacs z Bethnal Greenu so sirom Edwinom Sandemanom, pred budovou zastavili dve sanitky. Telefón a poslíček urobili svoje.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Andy Warhol: Syn svojej rusínskej matky

Raz vyhlásil, že každý zažije svojich 15 minút svetovej slávy. Tá jeho trvá už niekoľko desaťročí. Andy Warhol sa stal ikonou, ktorá ovplyvňuje umenie dodnes. „Je to najväčší umelec aj v zmysle dnes často prezentovaných nových médií, nie iba druhej polovice 20. storočia. Jeho prítomnosť v dnešnom umení i kultúre vôbec je viac ako iba citeľná,“ hovorí kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Michal Bycko.

Mama Júlia
Keď chceme zistiť, kde sa vzalo jeho neobyčajné videnie sveta, musíme sa najskôr zoznámiť s jeho mamou. Práve ju označujú členovia Warholovej rodiny i historici umenia za osobu, ktorá mala na Andyho život najväčší vplyv. Júlia Warhola sa narodila v obci Miková na východe Slovenska a keď jej manžel odišiel za prácou do Spojených štátov, zbalila sa a šla za ním. Do sveta si so sebou vzala aj rusínske tradície a gréckokatolícku vieru. A presne v tomto duchu vychovávala aj svojho syna Andrijka, ako ho volala.

Keď mal Andy šesť rokov, choroba ho na istý čas pripútala k posteli. Júlia sa ho snažila zabaviť, a tak mu dlhé hodiny ukazovala, ako kresliť. Sama mala k umeniu veľmi blízko. Spievala, vyšívala, vyrábala umelé kvety a najradšej maľovala mačky a anjelov.

Andyho kreslenie pohltilo. Pracoval na portrétoch kamarátov či rodiny a popri tom počúval príbehy svojej mamy. Tá mu často hovorila o kraji, odkiaľ pochádzala ona i Andyho otec Ondrej. A to výlučne po rusínsky. Júlia sa nikdy nenaučila plynulo hovoriť po anglicky a so svojim synom sa aj v spoločnosti rozprávala materinským rusínskym jazykom.

Viera a ikony
Keď Ondrej vyberal pre rodinu v Pittsburghu dom, mal iba dve kritéria. Aby sa nachádzal blízko školy a v pešej vzdialenosti od gréckokatolíckeho kostola. Andy tam s mamou pravidelne chodil a stretával sa s oslňujúcimi ikonami svätých. Veriacim ostal aj v čase, keď on sám stvárňoval ikony moderného sveta. „Warhol kreslil obrázky, chodil do kostola a vystrihoval si z magazínov fotky filmových hviezd. V týchto troch prvkoch nájdeme jeho celoživotné dielo,“ napísal o jeho detstve novinár a spisovateľ Mark Judge.

Andy v neskorších rokoch svojej kariéry dokonca vytvoril niekoľko prác s náboženskou tematikou, vrátane svojej verzie Poslednej večere. Podľa Michala Bycka každý umelec do svojho diela vedome i podvedome vnáša čosi prežitého a videného. „Warhol ako človek bol od detstva veľmi senzitívne naviazaný na svoju matku Júliu. Tá ho do nástupu na strednú školu viedla i vychovávala v rámci možnosti svojho životného poznania, viery i presvedčenia.

Detstvo v ontogenéze každého človeka je veľmi dôležitý ‘interval’ života. Zvyky, tradície, viera, ikony, ikonostas, jazyk a vôbec etno nátura i psychológia na ňom zanechali citeľný vplyv. Iba vďaka tomu je Andy Warhol taký jedinečný, identifikovateľný a autentický,“ dodáva Michal Bycko.

Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinu na Slovensku. Žijú i na Ukrajine, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, srbskej Vojvodine a v USA. Ich história, kultúra a spisovný jazyk ich radia medzi najstaršie svojbytné národy v strednej Európe. Spomedzi Rusínov pochádza mnoho významných svetových osobností, ktorým ich pôvod a rusínske korene výrazne pomohli. Nehanbíme sa za materinský jazyk: Hovoríme od srdca – spolu po rusínsky.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

Autor: Čemerica

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

xa

BRUSEL/ BRATISLAVA 14. decembra –

Slovenské predsedníctvo využilo nestrannosť vnútrozemskej krajiny a v oblasti rybolovu dosiahlo jednohlasnosť počas všetkých rokovaní Rady ministrov

Slovensko doviedlo v otázke rybolovných kvót pre Atlantik, Severné more a medzinárodné vody Radu ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ k jednohlasnej dohode. Vnútrozemská krajina sa tak zapíše do dejín ako jedna z mála, ktoré dosiahli konsenzus všetkých členských krajín počas všetkých rokovaní o rybolovných kvótach, ktoré sa vždy konajú v druhej polovici roku.

“Slovensko je vnútrozemská krajina, ale svoju nestrannosť sme premenili na výhodu a úlohu mediátora sme prevzali s plnou zodpovednosťou. Téme rybolovu, ktorá doteraz rozdeľovala Európsku úniu sme venovali množstvo energie a úsilia. Kvalitná práca našej agrárnej diplomacie dokázala nakoniec celú úniu zjednotiť,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Cieľom SR počas náročných dvojdňových rokovaní od pondelka do dohody až dnes o druhej hodine po polnoci, bolo dosiahnuť maximálny udržateľný výlov (MUV) na rok 2017 všade, kde to bolo možné. MUV je ročná hranica objemu rybolovu konkrétnej populácie rýb, ktorá zabezpečí jej udržateľné biologické prežitie. Vďaka dohode stúpol počet populácií na tejto úrovni z 36 na 41. MUV musia všetky populácie dosiahnuť najneskôr v roku 2020.

Základom dnešnej dohody bola udržateľnosť. Udržateľné hospodárenie s populáciami rýb vo vodách EÚ a mimo vôd EÚ, pri zohľadnení socioekonomických dopadov na sektor rybolovu. „Úspešne sme dokázali nájsť konsenzus v odlišných názoroch v prospech všetkých zúčastnených strán a stanovili sme základ pre dosiahnutie maximálneho udržateľného výlovu. Slovensko tak ukončilo svoje predsedníctvo v oblasti poľnohospodárstva veľkým diplomatickým úspechom,“ uzavrela ministerka Gabriela Matečná.

Údaje na zvýšenie, či zníženie rybolovných objemov predkladá Európska komisia v spolupráci s Predsedníctvom a Radou na základe vedeckých údajov o aktuálnych stavoch populácií jednotlivých druhov rýb. Rybolov je pre 24 z 28 členských krajín EÚ významným hospodárskym odvetvím zamestnávajúcim desiatky tisíc ľudí.

Vladimír Machalík
hovorca MPRV

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

dn

Prečo astronauti vo vesmíre musia byť priviazaní, keď chcú spať? Myslíte si, že ste slabí a nezodvihnete viac kilogramov? Na tieto a podobné otázky sa dozvedia odpovede všetci, ktorí v sobotu 17. decembra o 14. hodine prídu do Výmenníka č. 1 na Ulici obrody v Košiciach na posledný tohtoročný Vedecký brloh. Mentorka vedeckých brlohov RNDr. Mária Zentková, CSc. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach spolu s tímom K13 – Košické kultúrne centrá pripravili vianočný špeciál. V prvej časti ...