Jej špecifikom sú iskrivé dialógy, na ktorých sú jej romány postavené. „Je to tak asi aj preto, že som sa ako novinárka špecializovala na rozhovory s osobnosťami, a rokmi sa stali pre mňa už priam rutinou,“ dodáva úspešná autorka. „Pri tvorbe knižiek mi to veľmi pomáha, píše sa mi ľahko a rýchlo, aj preto zvládnem úplne v pohode napísať aj 5 kníh za rok.“

Jedna z najobľúbenejších slovenských autoriek Jana Benková vydáva nový román Uličnica, v ktorom si jej čitatelia nájdu to, na čo sú zvyknutí. „Úsmev, slnko, iskrivé dialógy, a keďže disponujem obrovským množstvom informácií z rôznych oblastí, klasickú románovú dejovú líniu už tradične zdobím aj glosovaním aktuálnej slovenskej reality,“ približuje Jana Benková.

Najsilnejší je však samotný príbeh.
Hlavná hrdinka Svetlana naivne verí v spravodlivosť, ale netuší, s akým rafinovaným súperom sa pustila do zápasu. Jej dlho pripravovaná vendeta sa nevydarí tak, ako si naplánovala…
Teraz už striehne smrť aj na Svetlanu. Na úteku pred dôsledkami skončí úplne na dne – v cudzom meste, na ulici v spoločnosti žobrákov a holubov. Vystrašené dievča bez prostriedkov napokon prijme miesto striptérky vo viedenskom nočnom klube. Stane sa hviezdou nočného života rakúskej metropoly a dúfa, že konečne našla svoje šťastie…

Lenže život jej ho nedaruje len tak a Svetlana zrazu stojí pred osudovou voľbou – láska alebo sloboda?

Jana Benková patrí medzi najúspešnejšie a najobľúbenejšie slovenské autorky, čo dokázala aj víťazstvom v ankete najväčšieho internetového kníhkupectva a vysokými predajmi svojich kníh. Tie neklesajú ani po vyše 20 vydaných knihách.
„Myslím, že čitateľov priťahujú moje knihy preto, lebo sú plné úsmevu, inšpirácie, povzbudenia aj pri tých najťažších problémoch, ktoré čitatelia môžu zažiť,“ vysvetľuje Jana Benková v rozhovore pre portál LepšíDeň.

Úryvok z novinky Uličnica:

1.kapitola
Mohol to byť krásny a pohodový rodinný večer…
V jeho očiach som videla tie svoje. S pohľadom plným bolesti mi stisol ruku: „Tak toto, Svetluška moja, už asi nezvládnem.“
Naprázdno som prehltla. Otec rozhodne nepatril k tým, ktorí by sa vzdávali. Pohladil ma po vlnitých vlasoch. Aj tie som mala svetlé po ňom.
„Nie som si istý, dcérka. Je toho už priveľa. Som na dne.“
„… Ale veď… Oci, predsa vieme, kde žijeme. Skús sa brániť, určite sú viaceré možnosti!“
„A čo by som tým dosiahol? Možnosti sú, ale biedne. Teda, ak sa nekamarátiš s niekým tam hore.“
„Aj ty máš kontakty!“
„Také nie,“ zvraštil čelo. „Dostal som sa na úplné dno a neviem sa odraziť hore. Skúšal som to, ver mi, nie som v biznise prvý deň… Nejde to. Všetko už zašlo priďaleko.“
Nevedela som, čo na to povedať. Bola som zmätená viac než on. Nežila som so zalepenými očami. Čítala som noviny a bolo mi jasné, že iba ťažko niečo dosiahne, ak žije a pracuje čestne. Veľmi ťažko.
„Pomôžem ti. Nemusíš byť na všetko sám,“ snažila som sa ho povzbudiť, ale darmo.
„Mama o tom nevie. Nechcel som ju zaťažovať…“ stisol pery a pustil moju ruku. Až po chvíli začal opäť rozprávať. „Zobral som si tri vysoké pôžičky. Tri, dcérka! Ja viem, aký je to hazard, musel som však vykryť, čo sme dlhovali. Veľká stavebná firma, ktorá ryžuje na štátnych zákazkách, nám poriadne neplatí už rok a pol. Od štátu tí veľkí frajeri zhrabli desiatky miliónov – a účty neplatia. Asi nestíhajú medzi dovolenkami v Karibiku…“ ťažko si vzdychol a pokračoval: „Stále nás odkazovali na neskoršie termíny, no svoje sľuby nedodržali. No ja musím vyrábať materiál, dodávať zákazníkom, aby som o nich neprišiel. A z čoho som mal zaplatiť ľudí? Drú u mňa aj tak len za pár stoviek, nemôžem ich predsa nechať s rodinami hladovať. Snažím sa prekrývať úvermi, čo sa dá, vzal som si ďalšiu pôžičku od nebankovky, lebo banky ma už poznajú a ďalšie peniaze by mi nedali. Chyba za chybou… Prepustil som takmer štyridsať ľudí, viac nemôžem, bolo by to pre firmu likvidač
né.“ Pretrel si čelo. Pri tom pohybe Ofináč zdvihol hlavu a pozrel pánovi do očí. Keď otec nereagoval, znova sa uložil. „Vieš, dcérka, musel som založiť aj tento dom…“ zúfalo zaťal päste.
To ma vydesilo najviac. „Náš dom?“ neverila som vlastným ušiam.
„Nikdy som neťahal do obchodu rodinu, to dobre vieš. Vždy som tebe aj mame vytváral také podmienky, aby ste boli spokojné, šťastné, aby si mala všetko, čo potrebuješ a mohla študovať… Je to aj dôsledok mojich zlých rozhodnutí.“
Po chvíli mlčania som sa spamätala.
„Nič ti nevyčítam, ocko, ale predsa len si mal kontaktovať políciu, súdy… Všetkých. Nemôžeme prísť o dom, je to náš domov. Iný nemáme…“
„Ty si myslíš, že som to neurobil?“ naklonil sa ku mne, aby zdôraznil, čo povie. „Niekoľkokrát. Všade majú svojich ľudí. Aj na polícii… Taký veľký hráč, ktorý získava jednu veľkú štátnu zákazku za druhou, má podchytených všetkých odhora nadol. Zbytočne sa sťažuješ, prosíš, podávaš trestné oznámenia či žaloby. Nedostaneš sa nikam… Ani k štátnej objednávke na desať ceruziek – všetko automaticky a bez mihnutia oka dostávajú sponzori politikov.“
„Neuveriteľné.“
„Taká je realita. Žiaľ, čestne toho veľa nezískaš,“ hodil rukou. „Škoda reči, to my, obyčajní podnikatelia, neovplyvníme… Takže môžem buď stavať psie búdky, alebo sa podieľať na veľkých projektoch, ktoré robia ľudia ako Roman.“
„A za ním si bol?“
O Romanovi som vedela. Otec s ním často hovoril a neboli to príliš priateľské telefonáty. Volával ho iba Roman a dnes o ňom hovoril prvý raz podrobnejšie. Musí to byť veľká ryba, keď má taký vplyv, pomyslela som si.
„Samozrejme. Predtým sa mi vyhýbal, ale nedávno sa to zmenilo a pre mňa to znamenalo veľkú nádej. Predstav si, prijal ma až po roku, ako som od neho začal vymáhať dlžné peniaze… Usmieval sa, akoby sa nič nestalo. Potľapkával ma po pleci, aby som sa nestresoval a opäť mi posľuboval hory-doly.“ Otec na mňa upieral oči, v ktorých som videla nekonečné trápenie. „Odvtedy na urgencie platieb nereaguje. Pred dvoma mesiacmi sa mi podarilo odchytiť ho znova, keď ho šofér priviezol do sídla jeho najväčšej firmy. Stál som tam pri bráne ako žobrák a on sa mi cez polostiahnuté okienko na aute iba vysmial do očí, vraj ho môžem žalovať a že mi pri tom želá veľa šťastia.“
Striasla som sa od zlosti: „Hnusné!“
„Sveti, on má desiatky firiem a jedna skrachovaná ho nepoškodí ani neohrozí. Ja mám jednu veľkú, štyri roky zásadne naviazanú na biznis s ním, takže tie dlhy nemám z čoho splatiť. A neviem, kde by som toľko peňazí zohnal… Vyčerpal som všetky možnosti, prepočítal som účty z každej strany, ale ten výpadok v našich príjmoch je taký vysoký a taký dlhodobý, že naozaj nevidím východisko… Snažil som sa riešiť veci zodpovedne, stretnutiami s bankami, s poisťovňou a s inými obchodnými partnermi, ale pri Romanovom mene dáva každý od toho ruky, ešte aj úrady. Veď naňho by neprijali ani trestné oznámenie…“
Mlčala som. Srdce mi zvierala úzkosť, ale nevedela som, ako otca utešiť. Jemne mi pohladil chrbát ruky.
„Nechcel som ťa vystrašiť, ale…“ nakrátko sa zasekol. „Už ma chytá panika, dcérka. Nemôžem spať a v robote ani nevnímam ľudí. Mozog mi frčí ako divý, výkyvy tlaku mám ako neurotik v osemdesiatke, ale zatiaľ som nič nevymyslel. A ohrozil som aj teba s mamou… To je to najhoršie. Prosím ťa, pred ňou nič nehovor.“
„Ona o ničom nevie?“ neveriacky sa mi rozšírili oči.
„Skrýval som to, ako sa dá. Nechcel som ju znepokojovať.“
„Aha.“
„Hanbím sa, že nemôžem dodržať sľub, že jej celý život budem plniť sny a chrániť ju… Netuší, čo sa deje… Ako jej to poviem? Ako sa jej pozriem do očí, keď som vás vystavil a ďalej vystavujem takému nebezpečenstvu a neistote? Keby som mohol spávať, mal by som pocit, že je to iba jeden veľmi zlý sen, z ktorého sa ráno prebudím a život pôjde ďalej. Čo je toto za svet? Čo mám robiť? Vykradnúť banku?“
Teraz som mu ja pevne stisla ruku. „To určite nie, oci, ale nejaké riešenie predsa musí byť! Veď do tejto situácie si sa nedostal iba tak! Podnikáš vyše dvadsať rokov, dobre sa ti darilo, a zrazu máš skrachovať?“
„Alebo aj niečo horšie…“ zašepkal.
„Horšie?“ zdúpnela som.
Bolesť v jeho očiach by sa dala krájať. „Nie som prvý ani posledný, kto sa zapletie, hoci aj v dobrej viere, s takýmito megašpekulantmi… a ja na nich nemám. Dopekla, prečo ťa tým vlastne zaťažujem? Som neschopný chlap, zlyhal som na plnej čiare.“
„No a… čo tvoji právnici?“ spýtala som sa, a keď otec znechutene mávol rukou, pokračovala som: „Alebo ujo Milan? Nemôže ti požičať? Alebo inak pomôcť, poradiť?“
Milan bol otcov brat a s manželkou Adelou a dcérou Ivanou, mojou sesternicou, žili v Banskej Bystrici. Súrodenci k sebe asi nikdy nemali príliš blízko, vídali sme sa iba zriedkavo, zväčša v lete na ich chate alebo cez Vianoce u nás.
Otec pokrútil hlavou: „Milan sa mi otočil chrbtom. Nekomunikuje so mnou už tri mesiace. Sám potreboval požičať peniaze, a keď som mu povedal, že nemám, urobil takú scénu, že vystrašil aj moju sekretárku. Vraj o mne nechce už počuť… Skúšal som mu volať viackrát, aj Adele, no nezdvihli mi telefón. Neveril, že sa teraz sám zmietam v existenčných problémoch… Je to márne…“
Tak preto mi Ivana predvčerom neodpovedala na esemesku, či sa nechystá do Bratislavy na výstavu o Titanicu! Chcela som ju pozvať na obed.
Sedeli sme v prítmí obývačky. Zažali sme si iba stojacu lampu v kúte. Z opačnej strany na nás dopadalo svetlo z kuchyne. Mama odbehla k susede požičať smotanu. Na sporáku čosi bublalo a v byte sa šírila lahodná mäsová vôňa. Mohol to byť krásny a pohodový rodinný večer…
Z kuchyne pricupital Ofináč a roztopašne mi oblizol odhalené koleno. Už sa tešil na večernú dobrotu, čo dostane do misky. Ofináč je náš drobný maltezák. Má sedem rokov, meno podľa dlhej ofiny, ktorú mu nechávame rásť, a je rovnocenným členom rodiny. Robí všetko s nami a tak ako my. Pozrel sa na moju vážnu tvár, potom na otcovu a prestal vrtieť chvostom. Vypýtal sa mu na kolená a spokojne sa schúlil do klbka.
Otec ho neprítomne pohladil, potom sa oprel a znova stisol päste. Čelo mu krčili starosti. Fatálne problémy. Podložil si bradu rukou, kožené kreslo zapraskalo pod jeho ťarchou. Nezvykol prehrávať ani uhýbať z cesty. Ani cúvať pred riešením problémov. A predovšetkým – mňa ani mamu pracovnými problémami nikdy nezaťažoval. Vždy ich vyriešil a život bežal ďalej.
Tentoraz to muselo byť veľmi zlé.
„Keby som aspoň dom…“
„Myslíš, že nám reálne hrozí, že nebudeme mať kde bývať? Stanú sa z nás bezdomovci?“ spýtala som sa a predstavila si tých, ktorých stretávam v tom večne špinavom podchode na Trnavskom mýte. Ak sú slušní a nevnucujú sa, kupujem si od nich Nota Bene. Premkol ma strach, že tam onedlho budem stáť aj ja, opustená, špinavá, hladná, s jednou taškou pohodenou na zemi, s prázdnotou v očiach a bez vidiny pohodového jesenného večera v čistej izbe pod hrubou dekou pri dobrej knižke. Striaslo ma a do očí sa mi tisli slzy.
Otec mi už nestihol odpovedať. Náš rozhovor preťal mamin veselý hlas z kuchyne: „Večera!“
„Prosím ťa, nezabudni – pred mamou pssst!“ poprosil ma ešte raz. „Nájdem vhodný čas a poviem jej to sám.“
Mohol to byť krásny a pohodový rodinný večer…
Napokon bol, ale iba navonok. Nič netušiaca mama zhodila farebnú zásteru, sadla si k stolu a spokojne sa usmievala, lebo večera, sviečková špecialita, akú by nevyčaril nikto iný na svete, sa jej naozaj vydarila. Jedli sme, ale nemohla som sa na otca ani pozrieť, aby som sa nerozplakala a všetko neprezradila. Toto jej musí vyklopiť sám, ja by som to nezvládla.
Odkrojila som si plátok mäsa. V hlave mi vírili myšlienky.
Mama si to po chvíli všimla. „Čo sa s vami dvomi robí? Hádali ste sa?“ zapichla do mňa pohľad.
„Nieee,“ odvetili sme zborovo.
Premeriavala si najskôr jedného, potom druhého. „Nuž, napätie medzi vami by sa dalo krájať. Niečo sa stalo?“
Pokrútila som hlavou.
„Nuž, ja si myslím, že áno. Nehádajte sa. Pokojne sa najedzme a ráno sa o tom porozprávame. Veď na každý problém sme predsa traja, nie?“ usmiala sa a nabrala si omáčku.
„Asi som unavená. Pôjdem si ľahnúť skôr,“ naznačila som. Aké jednoduché je klamať. No hrdá som na to nebola.
Otec mlčal a krájal si knedľu.
„Ty sa v tom jedle iba premŕvaš, nechutí ti?“ spýtala sa zrazu mama. „Zajtra ti urobím plnenú papriku, ak chceš.“
„Nie, nie, je to skvelé, naozaj,“ ubezpečovala som mamu. Dobre ma poznala a vedela, na čo ma istotne naláka.
Vôňu maminej plnenej papriky si viem živo predstaviť dodnes… Odvtedy som takú vynikajúcu nejedla.
Pokývala hlavou. „Si rozmaznaná, Sveti, vieš?“ povedala, ale jej hlas znel láskavo. „Zrejme si ešte nikdy necítila hlad. Inak by si si jedlo vážila,“ nadvihla obočie pri ďalšom pohľade na môj plný tanier.
Dodnes si tie slová pamätám a po tom, čo som prežila neskôr, z nich mávam až zimomriavky. Vtedy som sa však vnútri tak chvela, až som sa obávala, že tá triaška už nikdy v živote neprejde. Obaja s otcom sme rezignovane pozerali na spokojnú mamu, hoci nás v duši niečo poriadne škrelo. Trápilo. Neskôr zaživa zožieralo.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Erich Maria Remarque a jeho slávna kniha vyšla v novom vydaní. Mimoriadne obľúbený príbeh, ku ktorému sa čitatelia vracajú aj po desiatkach rokov.
Traja kamaráti.

Hrdina a rozprávač románu Robert Lohkamp kedysi sníval, že sa bude venovať umeniu – prvá svetová vojna však všetko zmenila.
Následne sa Robert a jeho dvaja kamaráti počas hospodárskej krízy okolo roku 1930 prebíjajú životom. Vlastnia autoopravovňu a pokúšajú sa čeliť hroziacej nezamestnanosti.

Robertova láska k Patrícii Hollmannovej presvetľuje román ako jasný lúč. Pat pochádza z meštiackej rodiny, žije však v schudobnených pomeroch, a navyše zápasí so smrteľnou chorobou. To všetko Robert spočiatku vôbec netuší…

Remarque na jednotlivých osudoch postáv zachytáva celú spoločenskú i politickú situáciu v Nemecku, hoci ju podrobne neopisuje. Príbeh Traja kamaráti jasne svedčí o autorovom rozčarovaní z ťažkých čias, predsa však je pretkaný sviežim humorom.
Remarque plasticky stvárňuje vtedajšie Nemecko, jasné príznaky nástupu fašizmu, ktorý sa demagogicky podlo a zákerne derie k moci.

Na pozadí situácie sa odvíja láska nežná, obetavá i tragická. Pat podobne ako Róbert je typické stratené dieťa svojich čias, sirota z “dobrej rodiny”, rovnako málo zakotvená v triede, z ktorej vyšla. Remarquov román je tak aj stvárnením hrdinského zápasu so smrťou, ktorý Róbert spolu s Pat prekonáva…a prehráva.

Začítajte sa do knihy Traja kamaráti:

Zastavili sme pred malým hostincom a vystúpili z auta. Bol pekný tichý večer. Brázdy zoraných polí sa fialkovo ligotali. Medze svietili zlatisto a hnedo. Na bledozelenej oblohe plávali mraky ako veľké bociany a strážili uprostred úzky kosáčik narastajúceho mesiaca. Lieska zadŕžala súmrak a tušenie čohosi vo svojom náručí, dojemne holom, ale už plnom klíčiacich púčikov. Z malého hostinca sa šírila vôňa vyprážanej pečienky, zavoňali sme aj cibuľu. Srdce nám prekypovalo.
Lenz sa vrútil za vôňou do domca. Rozžiarený sa vrátil. “Keby ste videli tie opekané zemiaky! Chytro, lebo najlepšie už bude preč!”
Vtom zavrčalo ďalšie auto. Zastali sme ako prikovaní. Bol to buick. Prudko zabrzdil vedľa Karla. “Hop!” povedal Lenz. Už častejšie sme dostali výprask za podobné preteky.
Chlap vystúpil. Mal oblečený raglán z ťavej srsti, bol vysoký a mocný. Zlostne zazeral na Karla, potom si stiahol žlté rukavice a podišiel k nám.
“Čo je to za model, ten váš voz?” spýtal sa najbližšie stojaceho Köstera a tváril sa, akoby zahryzol do kyslej uhorky.
Všetci traja sme sa naňho chvíľu mlčky dívali. Iste nás pokladal za sviatočne oblečených montérov na čiernej jazde. “Povedali ste niečo?” spýtal sa po chvíli pochybovačne Oto, aby ho poučil, že má byť slušnejší.
Chlap sčervenel. “Spytoval som sa na voz,” zahučal rovnakým tónom ako predtým.
Lenz sa narovnal. Veľký nos sa mu zachvel. Na zdvorilosť u iných si vždy potrpel. Ale skôr ako prehovoril, otvorili sa znenazdajky, akoby zásahom vyššej moci, druhé dvere buicka – ukázala sa štíhla nôžka, po nej štíhle koleno – potom vystúpilo z voza dievča a pomaly kráčalo k nám. Prekvapene sme na seba pozreli. Predtým sme nezbadali, že vo voze je ešte niekto. Lenz ihneď zmenil správanie, úsmev mu rozjasnil celú pehami posiatu tvár. Zrazu sme sa čertvieprečo všetci usmievali.
Tučný sa na nás nechápavo díval. Stratil istotu a zrejme nevedel, čo má robiť. “Binding,” povedal napokon s malým úklonom, akoby jeho meno bola jediná pevná vec, ktorej sa môže vari ešte zachytiť.
Dievča zastalo tesne pred nami. Boli sme ešte priateľskejší.
“Oto, ukáž predsa ten voz,” povedal Lenz a vrhol rýchly pohľad na Ota.
“Ale veľmi rád,” odvetil Oto a obveselene opätoval pohľad.
“Naozaj by som si ho rád pozrel,” povedal Binding zmierlivejším tónom. “Je čertovsky rýchly. Len ma tak odfúkol.”
Obaja sa pobrali na parkovisko a Köster zdvihol Karlovu kapotu.
Dievča s nimi nešlo. Štíhle a mlčanlivé ostalo stáť v súmraku vedľa Lenza a mňa. Očakával som, že Gottfried využije príležitosť a exploduje ako bomba. Na takéto situácie bol ako stvorený. No akoby stratil reč. Inak vedel tokať ani tetrov, teraz tu stál ako karmelitán na dovolenke a ani sa nepohol.
“Musíte nás ospravedlniť,” povedal som napokon. “Nezbadali sme, že ste vo voze. Určite by sme si neboli dovolili takú nepríjemnosť.”
Dievča sa na mňa pozrelo. “Prečo nie?” odvetilo pokojne a prekvapujúco hlbokým hlasom. “Také zlé to rozhodne nebolo.”
“Zlé nie, ale rozhodne sa to nepodarilo. To auto môže dosiahnuť asi dvestokilometrovú rýchlosť.”
Trošku sa naklonila a zasunula si ruky do vreciek na kabáte. “Dvestokilometrovú?”
“Presne stosedemdesiatdeväť celých dve, úradne stopnuté,” vychrlil hrdo Lenz, akoby strieľal z pištole.
Zasmiala sa. “A my sme si mysleli, že takých šesťdesiat, sedemdesiat.”
“No vidíte,” povedal som, “to ste predsa nemohli vedieť.”
“Nie,” odvetila, “to sme naozaj nemohli vedieť. Predpokladali sme, že buick je dvojnásobne rýchlejší ako váš voz.”
“Zaiste,” odkopol som odlomenú haluz, “my sme však mali veľkú výhodu. Pán Binding sa iste riadne na nás zlostil.”
Zasmiala sa. “Chvíľu určite. Ale predsa musíme vedieť aj prehrávať; ako by sme inak mohli žiť.”
“Určite…”
Nastalo ticho. Pozrel som na Lenza. Ale posledný romantik sa iba uškrnul, krútil nosom a nechal ma v kaši. Brezy šumeli, za domom krákorila kura.
“Úžasné počasie,” povedal som napokon, aby som prerušil mlčanie.
“Áno, nádherné,” povedalo dievča.
“A také mierne,” dodal Lenz.
“Dokonca nezvyčajne mierne,” doplnil som.
Znovu sme zmĺkli. Dievča nás určite pokladalo za hlupákov, ale pri najlepšej vôli mi už nič neprišlo na um. Lenz začal okolo seba vetriť. “Pečené jablká,” povedal nežne, “k pečienke budú asi aj pečené jablká. Pochúťka.”
“Ozajstná pochúťka,” prisvedčil som a posielal som nás oboch do horúcich pekiel.
Köster s Bindingom sa vrátili. Z Bindinga sa za tú chvíľku stal celkom iný človek. Bol zrejme jedným z tých automobilových nadšencov, ktorým stačí k blaženosti, ak naďabia na odborníka a môžu sa s ním pozhovárať.
“Zajeme si spoločne?” spýtal sa.
“Pravdaže,” odvetil Lenz.
Vošli sme dnu. Vo dverách Lenz na mňa zažmurkal a kývol smerom k dievčaťu. “Človeče, tá desaťkrát vynahradí tú starú tancujúcu babu z dnešného rána…”
Mykol som plecom. “Možno, ale prečo mi nepomáhaš a pripustíš, aby som takto jachtal?”
Zasmial sa. “Musíš sa to už raz naučiť, maličký!”
“Nemám najmenšiu chuť niečo sa učiť,” povedal som.
Kráčali sme za ostatnými. Sedeli už za stolom. Hostinská práve prichádzala s pečienkou a opekanými zemiakmi. Navyše priniesla ešte veľkú fľašu žitnej pálenky ako aperitív.
Ukázalo sa, že Binding je mimoriadne dobrý rečník. Bolo obdivuhodné, čo všetko vedel o autách. Keď sa dozvedel, že Oto bol aj pretekárom, jeho náklonnosť nepoznala hraníc.
Dôkladnejšie som si ho obzrel. Bol to mohutný vysoký chlap s hustým hrubým obočím v červenej tvári; trošku vystatovačný, trošku hrmotný a pravdepodobne dobrosrdečný ako ľudia, ktorí majú v živote úspech. Vedel som si ho predstaviť, ako sa večer pred spaním vážne, dôstojne a ctihodne pozoruje v zrkadle.
Dievča sedelo medzi mnou a Lenzom. Pod kabátom, ktorý si vyzlieklo, malo sivý anglický kostým. Biely šálik okolo krku vyzeral ako jazdecká viazanka. Jej hnedé hodvábne vlasy sa jantárovo ligotali vo svetle lampy. Plecia mala veľmi rovné, trošku nachýlené dopredu, ruky úzke, dlhé, skôr kostnaté ako bucľaté. I tvár mala úzku, bledú, ale veľké oči jej dodávali akúsi vášnivú silu. Zdalo sa mi, že vyzerá veľmi dobre – no nič iné som si pri tom nepomyslel.
Lenz, naopak, bol teraz samý oheň. Úplne sa zmenil. Žltá štica sa mu ligotala ako dudkovi chocholček. Len tak sršal nápadmi a s Bindingom ovládal celý stôl. Ja som iba sedel a nijako som na seba neupozorňoval, iba čo som občas niekomu podal pohár a ponúkol cigaretu. A pripíjal som si s Bindingom. To som robil dosť často. Zrazu si Lenz poklopkal na čelo: “Rum! Robby, prines ten náš narodeninový rum!”
“Narodeninový? Má vari niekto narodeniny?” spýtalo sa dievča.
“Ja,” povedal som. “Už celý deň ma pre ne prenasledujú.”
“Prenasledujú? To iste ani gratulácie neprijímate.”
“To hej,” povedal som, “gratulovanie je dačo iné.”
“Tak teda všetko najlepšie!”
Chvíľku som podržal jej ruku vo svojej a pocítil som jej teplé, suché stisnutie. Potom som vyšiel von po rum. Hlboká, mlčanlivá noc zahaľovala malý dom. Kožené sedadlá nášho auta boli zarosené. Ostal som stáť a díval sa na horizont, kde sa červenkastá žiara mesta dotýkala oblohy. Rád by som bol pobudol ešte vonku, ale začul som, ako ma Lenz vyvoláva.
Binding neznášal rum. To sa ukázalo hneď po druhom poháriku. Odtackal sa do záhrady. Vstal som a s Lenzom sme sa pobrali k pultu. Objednal fľašu džinu. “Ohromné dievča, čo?” povedal.
“Neviem, Gottfried,” odvetil som. “Ani som si nevšimol.”
Na chvíľku sa na mňa zadíval dúhovobelasými očami a potom pokrútil ohnivou hlavou. “Načo ty, maličký, vlastne žiješ, povedz?”
“To by som aj ja rád vedel,” odvetil som.
Zasmial sa. “To by sa ti tak hodilo! Ale tak ľahko sa na to neprichádza. Teraz však idem zistiť, aký vzťah má to dievča k tomu tučnému katalógu áut.”
Vyšiel za Bindingom do záhrady.
Po čase sa obaja vrátili k pultu. Výsledok pátrania bol určite priaznivý, Gottfried zrejme nezistil nijaké prekážky, lebo sa nadšene vrhol na Bindinga. Vrátil sa s novou fľašou džinu a po hodine si už tykali. Ak mal Lenz dobrú náladu, bolo v ňom čosi strhujúce a ťažko sa mu odolávalo. Ba ani sám si nevedel odolať. Teraz Bindinga úplne ohúril a čoskoro si vonku na verande pospevovali vojenské piesne. Posledný romantik pritom na dievča úplne zabudol.
My traja sme sedeli sami v miestnosti. Bolo tu zrazu veľmi ticho. Na stene tikali švarcvaldky. Hostinská upratovala zo stola a materinsky sa na nás dívala. Pri peci sa rozvaľoval hnedý poľovnícky pes. Občas zo spánku zaštekal, tichučko, vysoko a žalostne. Zvonku udieral do okien vietor. Prehlušovali ho útržky vojenských pesničiek a mne sa zdalo, že malá miestnosť sa dvíha a vznáša s nami nocou a rokmi, množstvom spomienok.
Bol to zvláštny pocit. Akoby nejestvoval čas – nebol to už prúd vychádzajúci z temna a do temna sa vracajúci, bolo to more, v ktorom sa nezvučne odzrkadľoval život. Držal som v ruke pohár. Jagal sa v ňom rum a ja som si pomyslel na papier, ktorý som popísal dnes ráno v dielni. Bol som vtedy trošku smutný. Teraz ma to už prešlo. Všetko je v poriadku, kým človek žije. Pozrel som na Köstera. Počúval som, ako sa zhovára s dievčaťom, no nevnímal som ich slová. Pocítil som jemný opar začínajúcej opitosti zohrievajúcej krv, pocit, ktorý som mal rád, pretože zahaľuje neznámo rúškom dobrodružstva. Vonku Lenz a Binding vyspevovali pieseň o Argonskom lese. Vedľa mňa rozprávalo neznáme dievča; hovorilo ticho a pomaly, hlbokým, vzrušujúcim, trošku drsným hlasom. Vypil som pohár do dna.
Tí dvaja sa opäť vrátili dnu. Na čerstvom vzduchu vytriezveli. Vstali sme. Pomohol som dievčaťu do kabáta. Stálo tesne predo mnou, mäkko vystieralo plecia, so zaklonenou hlavou, ústa ľahučko pootvorené, úsmev zamierený k povale, nepatriaci nikomu. Na chvíľu som jej podržal kabát. Kde som len po celý čas mal oči? Spal som vari? Znenazdajky som pochopil Lenzovo nadšenie.
Trošku spýtavo sa pootočila. Rýchlo som jej podal kabát a pozrel na Bindinga, ktorý stál pri stole červený ako paprika, s pohľadom ešte vždy trošku skleným. “Myslíte, že bude schopný viesť auto?” spýtal som sa.
“Dúfam…”
Jednostaj som sa na ňu díval. “Ak by bol neistý, niekto z nás by mohol ísť s vami.”
Vytiahla pudrenku a otvorila ju. “Pôjde to,” povedala. “Jazdí oveľa lepšie, keď má v hlave.”
“Lepšie a pravdepodobne neopatrnejšie,” odporoval som. Pozrela na mňa ponad okraj zrkadielka. “Dúfam, že sa vám nič nestane,” povedal som. Trošku som preháňal, lebo Binding sa celkom obstojne držal na nohách. Ale chcel som čosi urobiť, aby len tak neodišla. “Môžem vám zajtra zatelefonovať, ako to dopadlo?” spýtal som sa.
Neodpovedala hneď.
“Nesieme za to popíjanie akúsi zodpovednosť,” pokračoval som. Najmä ja s rumom k narodeninám.”
Zasmiala sa. “Ak chcete, dobre. Západ dvetisícsedemsto deväťdesiatšesť.”
Hneď vonku som si zapísal číslo – 2796. Dívali sme sa, ako Binding odchádza, a vypili sme ešte posledný pohár. Potom sme naštartovali Karla. Uháňal ľahkou marcovou hmlou, rýchlo sme dýchali, mesto nám prichádzalo oproti, ohnivé, mihotajúce sa v opare; a z čmudu sa vynáral ako rozžiarená pestrá loď Freddyho bar. Tu sme s Karlom zakotvili. Koňak tiekol ako zlato, džin sa trblietal ako akvamarín a rum bol sám život. Ani prikovaní sme sedeli na barových stoličkách, dookola šumela hudba, život bol jasný a mocný: prúdom nám pretekal hruďou, bezútešnosť pustých zariadených izieb, čo nás čakali, zúfalstvo nášho bytia – to všetko bolo preč, barový pult sa stal veliteľským mostíkom života a my sme s hukotom plávali do

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 20. júla -

Minister financií Peter Kažimír pozdravuje z pracovnej cesty v Kórei a Číne, kde sa stretáva s mnohými investormi. Napríklad prezident Samsung elektronics, ale aj ďalší investori chvália podnikateľské prostredie na Slovensku a majú záujem o ďalšie investície, najmä do výskumu a vývoja. Uvítali by však viac kvalifikovaných pracovných síl. Čo sa týka predkladaných zákonov, peniaze, ktoré štát týmito opatreniami získa budú použité na zvýšenie platov učiteľov, vyššie dôchodky, obranu a bezpečnosť.

Alexandra Gogová
Riaditeľka Tlačového odboru
Ministerstvo financií SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

Pozvánka

BRATISLAVA 20. júla -

Novým riaditeľom štátneho podniku Agrokomplex-Výstavníctvo Nitra, bude Mário Dinga, ktorý zvíťazil vo výberovom konaní, ktoré sa konalo 19. júla 2016.

„Pán Dinga preukázal nielen kvalitné znalosti z oblasti práva, riadenia a manažérske skúsenosti, ale predstavil aj víziu a stratégiu rozvoja, ktorá posúva Agrokomplex smerom k modernému výstavníctvu 21. storočia. Verím, že pre Agrokomplex bude prínosom a posunie ho na úroveň európskych výstavísk,“ povedal Jaroslav Regec, vedúci služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

JUDr. Mário Dinga pochádza z Nitry. Pôsobil v oblasti práva i v stavebníctve a má manažérske skúsenosti zo súkromného sektora. V rokoch 2001 až 2005 bol poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja a predsedom komisie Sociálnej pomoci a členom Finančnej komisie NSK.

Ministerstvo vyhlásilo výberové konanie 6. júna 2016. Do výberového konania sa prihlásili štyria kandidáti – JUDr. Mário Dinga, Ing. Ivan Janičík, Ing. Boris Jordanov a Ing. Eduard Krcho. Kandidát na post riaditeľa mal mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa so zameraním na ekonomiku, poľnohospodárstvo, techniku alebo právo. K ďalším požiadavkám patrí minimálne 5-ročná riadiaca prax. Ministerstvo tiež požadovalo poznatky a skúsenosti v oblasti propagácie a marketingu, manažérske, riadiace a organizačné schopnosti, znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s predmetom činnosti podniku a základné znalosti legislatívy EÚ v danej oblasti. Podmienkou účasti na výberovom konaní bolo zaslanie návrhu stratégie rozvoja štátneho podniku Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra v rámcoch aktuálneho programového vyhlásenia vlády SR, formou písomného dokumentu.

Vladimír Machalík
hovorca rezortu
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

Bez dobrého poistenia môžete v zahraničí prísť aj o 20 000 eur za spôsobenú škodu.

Aj pri cestovnom poistení si môžete kúpiť dobrý, ale aj zlý produkt. Aby vás poistka na cestách reálne ochránila a letná dovolenka sa vám náhle nepredražila, je dôležité mať poistenie s neobmedzeným limitom, pokrytú zodpovednosť za škodu a pripoistenie nepojazdného vozidla so zabezpečeným náhradným autom. Túto kombináciu má na Slovensku len Union poisťovňa. Ak máte navyše kartičku Union zdravotnej poisťovne, dostanete poistenie so zľavou 50%.

Krok 1: Čo si poistiť?
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí je základ: pokrýva ambulantné ošetrenie úrazov a ochorení, lieky, prípadne prepravu do a zo zdravotníckeho zariadenia a pobyt v nemocnici. Vo vážnych prípadoch aj prepravu na Slovensko. Čo rozhodne odporúčame je tiež poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Chráni vás pred najvyššími nákladmi: ak pri športovaní niekomu spôsobíte škody na zdraví, môže sa odškodné v zahraničí vyšplhať do astronomických, stotisícových súm. Pripravte sa aj na poruchu auta: pripoistenie nepojazdného vozidla vám zabezpečí odtiahnutie do servisu a náhradné auto na zvyšok dovolenky. Ďalších až 10 dní si tak môžete pokojne plniť svoje dovolenkové plány.

Krok 2: Čo budete na dovolenke robiť?
Je rozdiel, či sa idete slniť na pláž a obdivovať pamiatky, alebo sa chystáte na splav divokej rieky v Slovinsku či potápanie. Poistenie športov má logicky vyššiu sadzbu, neoplatí sa však podvádzať. Ak sa poistíte na zlý typ aktivity, nedostanete od poisťovne ani cent. Samozrejmosťou je tiež výber správnej územnej platnosti (Česká republika, Európa alebo svet).

Krok 3: Poistite sa cez SMS, webstránku, telefonicky alebo na pobočke
V Union poisťovni si môžete vybrať, ako sa poistíte. Ako jediná poisťovňa na Slovensku umožňuje Union uzatvoriť si cestovné poistenie na poslednú chvíľu, napríklad cestou vo vlaku alebo v aute. Stačí SMS na číslo 6655 alebo poistenie cez mobilnú aplikáciu v smartfóne (Android, iPhone). Cestovné poistenie si uzavriete za pár minút aj cez internet na www.union.sk alebo telefonicky cez zvýhodnené číslo 0850 111 211.
Pozor na platnosť poistenia: pri poistení cez internet platí poistka až pripísaním peňazí na účet poisťovne, zvyčajne na druhý deň. Výnimkou je víkend, kedy poistenie platí hneď. Naproti tomu SMS poistenie do zahraničia platí do 2 hodín od uzatvorenia, SMS poistenie na Slovensku je zase platné okamžite.

Pozor: Európsky zdravotný preukaz pri dovolenke nestačí
Európsky preukaz zdravotného poistenia vám v krajinách EÚ pomôže, ale neochráni vás od výdavkov. Vo väčšine krajín EÚ sa za starostlivosť pripláca, sumy sa rôznia: napríklad vo Francúzsku platíte 30 % z ceny ošetrenia, v Grécku 25 % z ceny liekov, prípadne si lieky platíte v plnej výške (Taliansko). Keďže bežné ošetrenie vás vyjde aj na 500 eur, je lepšie mať so sebou cestovné poistenie, ktoré vás doplatkov úplne zbaví.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

Výbor stálych predstaviteľov Rady sa 20. júla 2016 dohodol na svojej pozícii, ktorú bude prezentovať počas nadchádzajúcich rokovaní s Európskym parlamentom o návrhu rozpočtu EÚ na rok 2017.

Príbeh o prianiach, spomienkach, strate a nekonečnej túžbe nezostať sám.

Julieta žije sama so svojou dcérou Antíou potom, ako do ich šťastného života kruto zasiahol osud. Po smrti Julietinho manžela Xoana, Antíninho otca, prežívajú najhoršie spoločné obdobie. Obe trpia, Julieta sa uzatvára do sebe a tichá hlboká bolesť ich obe postupom času navzájom odcudzuje.

Keď má Antía osemnásť rokov opúšťa svoju matku bez jedného slova vysvetlenia. Odchádza na prázdniny, z ktorých sa už nevráti. Počas nasledujúcich dvanástich rokov Juliata zúfalo hľadá svoju dcéru a počas tejto nekonečne dlhej doby zisťuje ako pramálo svoju dcéru poznala. Je zúfalá a v istom momente sa rozhodne na dcéru zabudnúť. Zničí všetky veci, ktoré jej Antíu pripomínali, rozhodne sa pochovať všetky spomienky. Madrid, v ktorom spolu žili je plný malých časti a oblastí kam jej dcéra nikdy nevkročila, škaredé a smutné, ďaleko od centra kde spolu žili. Tu si prenajme neosobný byt, vymaľovaný bielou farbou, bez obrazov a zbytočných farieb a rozhodne sa žiť v definitívnej samote.
Až náhodné stretnutie s Antíou dáva matke šancu pokúsiť sa získať ju späť. Osamelá a zlomená Julieta sa rozhodne konfrontovať svoj život a povedať dcére pravdu o osudových udalostiach, ktoré nešťastne rozdelili ich životy.

https://www.youtube.com/watch?v=4_hLBWQ7T0I

Držiteľ Oscara (Hovor s ňou, najlepší scenár, 2003), svetovo uznávaný režisér Pedro Almodóvar (Všetko o mojej matke, Ženy na pokraji nervového zrútenia, Spútaj ma, Volver, Rozorvané objatia, Zlá výchova), je známy svojimi filmami o silných ženách v komplikovaných životných situáciách.
Dráma Julieta je o zúfalej snahe matky prežiť v neistote. Hovorí o osude a komplexe viny a nepochopiteľných tajomstvách, ktoré nás slepo vedú k tomu, že ľudí, ktorých milujeme mažeme zo svojich životov akoby pre nás nikdy nič neznamenali a akoby nikdy neexistovali. Film je adaptáciou troch vzájomne prepojených poviedok, je plný odkazov a symbolov. Do hlavných ženských úloh režisér obsadil Adrianu Ugarte, Rossy de Palma a Emmu Suárez.

Film bol v máji premiérovo uvedený na filmovom festivale v Cannes. Slovenskí diváci ho v kinách uvidia od 21. júla

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

tk

BRATISLAVA 19. júla – Rozhodnutie tribunálu Stáleho rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní o Juhočínskom mori, ktoré zahŕňa ostrov Taiping v súostroví Nansha (Spratly), ktoré iniciovali Filipíny, je absolútne neakceptovateľné pre Čínsku republiku (Taiwan) a nie je právne záväzné pre národ, uviedol 12. júla minister zahraničných vecí David Tawei Lee.

“Existujú pre to dva hlavné dôvody,” povedal Lee počas tlačovej konferencii v sídle Ministerstva zahraničných vecí v Taipei City. “Po prvé, Čínska republika je uvedená ako “Taiwanský úrad (pevninskej) Číny”, čo je nevhodné označenie, ktoré je ponižujúce pre postavenie Čínskej republiky (Taiwanu) ako suverénneho štátu.”

“Po druhé, ostrov Taiping nebol pôvodne zahrnutý v podaniach Filipín na rozhodcovskom súde. Avšak tribunál si svojvoľné rozšíril právomoc prehlásením ostrova Taiping ovládaným Čínskou republikou (Taiwanom) a ostatných hlavných častí súostrovia Nansha, ktoré kontrolujú Vietnam, Filipíny a Malajzia, za “skaly”, ktoré nevytvárajú výlučnú ekonomickú zónu.”

Podľa ministra zahraničných vecí tribunál rozhodcovského súdu oficiálne neprizval Čínsku republiku (Taiwan) na účasť v konaní, a ani si nevyžiadal názor Čínskej republiky (Taiwanu). “Preto nemá rozhodnutie žiaden právny účinok pre národ Čínskej republiky (Taiwanu).”

Minister Lee tiež opísal rozhodnutie ako vážne ohrozujúce právne postavenie ostrovov v Juhočínskom mori, nad ktorými vykonáva Čínska republika (Taiwan) zvrchovanosť, a im prislúchajúce námorné práva. “Je nepochybné, že Čínska republika (Taiwan) má nárok na všetky práva v súlade s medzinárodným právom a dohovorom OSN o morskom práve vo vzťahu k ostrovom v Juhočínskom mori a prislúchajúcimi vodami, dodal Lee.”

Pokiaľ ide o spory v Juhočínskom mori, Lee vyzval k ich mierovému riešeniu prostredníctvom mnohostranných rokovaní v duchu zmazania rozdielov a podpory spoločného rozvoja. “Čínska republika (Taiwan) je ochotná, a to prostredníctvom rokovaní vedených na základe rovnosti, pracovať so všetkými zúčastnenými štátmi na nastolení mieru a stability v Juhočínskom mori.”

Ostrov Taiping s rozlohou 0,51 štvorcových kilometrov, je najväčší prirodzene vytvorený ostrov v súostroví Nansha. Ostrov je schopný osídlenia a vlastného hospodárskeho života a spĺňa definíciu ostrova uvedenú v článku 121 Dohovoru OSN o morskom práve. Preto má Čínska republika (Taiwan) plné práva spojené s teritoriálnymi vodami, priľahlou zónou, výlučnou ekonomickou zónou a s pevninskou doskou v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve.

Čínska republika (Taiwan) obnovila ostrov Taiping v decembri 1946 po druhej svetovej vojne a umiestnila naň v júni 1956 vládny personál na takmer 60 rokov.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Na „výjazdové“ predstavenie v Bratislave sa druhú júlovú sobotu vybrala časť košického tímu popularizátorov vedy,  ktorí  mesiac čo mesiac vo vedeckom brlohu približujú školopovinným deťom tajomstvá fyziky, chémie i biológie. Vystúpili na DANUBE UP 2016, ktoré bolo sprievodným podujatím pre verejnosť 7. Európskeho summitu regiónov a miest. „Summit, ktorý organizovali  Bratislavský samosprávny kraj s Hlavným mestom SR Bratislava a Európskym výborom regiónov – patrí medzi najväčšie ...

b style="font-size: 12px;" Najdôležitejším podujatím v réžii rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR počas predsedníctva SR v rade EÚ bola tzv. neformálna Rada ministrov pre zamestnanosť a sociálnu politiku - EPSCO (Employment, Social Policy, Health and Consumer Affairs). Rada pozostáva z ministrov členských krajín EU a predstaviteľov Európskej komisie a Európskeho parlamentu a poskytuje rámec pre diskusiu a koordináciu politík. Rada zasadala na najvyššej úrovni v dňoch 14. – 15.7. 2016 v bratislavskej Redute za účasti ...

BRATISLAVA 19. júla – V marci tohto roka sa v obchodoch Tesco exkluzívne začal predaj remeselného piva malého slovenského pivovaru Karpat. Úspešná spolupráca s pivovarom pokračovala a od júna je na pultoch slovenské pivo pod privátnou značkou Tesco Finest. Privátna značka sa však nepredáva iba na Slovensku, ale aj v ďalších troch krajinách strednej Európy, kde Tesco pôsobí: v Česku, Poľsku a Maďarsku. Malý pivovar z Hrnčiaroviec nad Parnou pri Trnave tak vďaka spolupráci s Tescom expandoval do celej strednej Európy.

S vedomím kvality na pulty hypermarketov

So zaujímavou a nevšednou ponukou prišiel pivovar Karpat. V rodinnom remeselnom pivovare varia poctivé slovenské pivo, v ktorom odborníci spájajú tradičné postupy, najkvalitnejšie suroviny, karpatskú vodu, moderné technické vybavenie s umením svetovo uznávaného sládka. Pivá sú výnimočné nezameniteľným charakterom a bohatou chuťou. “Ponuka výrobkov dodávateľa piva Karpat bola pre nás a našich zákazníkov veľmi zaujímavá a dohodli sme sa preto na vzájomne výhodnej spolupráci “, hovorí Miroslav Užovič, manažér nákupu piva a liehovín spoločnosti Tesco Stores SR. Pivá značky Karpat oslovili zákazníkov po všetkých stránkach svojou kvalitou, ale aj dobrou cenou.

Od vlastnej značky k privátnej – Tesco Finest

Pod privátnou značkou Tesco Finest nájdu zákazníci Tesca na Slovensku viac ako 260 produktov. Tesco Finest je zárukou vyššej kvality, zaujímavých a exkluzívnych chutí, za ktoré si zákazníci radi priplatia. “Pivá z pivovaru Karpat spĺňajú všetky tieto atribúty a aj preto sme sa rozhodli rozšíriť ponuku remeselných pív pod privátnou značkou o pivá Lager, ALE, IPA, Wheat, Stout a Porter”, hovorí Miroslav Užovič zo spoločnosti Tesco a dodáva: “s ohľadom na kvalitu majú tieto pivá najvýhodnejšiu cenu na trhu, za tretinku zaplatíte menej ako euro.”. Spolupráca na príprave ponuky privátnej značky bola obojstranná, Michaela Mrázová z pivovaru Karpat povedala: “Dizajn fliaš pripravovala spoločnosť Tesco, receptúru jednotlivých pív zabezpečoval tím sládkov pivovaru Karpat pod vedením hlavného sládka Tomáša Huba”. Všetky pivá sú nefiltrované a jemne pasterizované prietokovým pasterom. Týmto procesom sa dosiahne zvýšenie stability (odolnosť voči výkyvom tepla, pôsobeniu svetla), a pritom ide iba o minimálny zásah do pôvodnej chuti piva.

Čo nájdete v ponuke pív Tesco Finest
LAGER 5,2% – Ležiak 12 premium
ALE 5,2%
IPA 5,8%
WHEAT (pšenica) 5,0%
STOUT 4,8%
PORTER 5,3%

Remeselný pivovar KARPAT je malý rodinný pivovar, ktorý vstúpil na pivovarnícku scénu v auguste 2015 a ani nie za rok sa presadil na slovenských aj medzinárodných degustačných súťažiach. Ich WeizenBock získal zlatú medailu na 10. ročníku Jarnej ceny sládkov v Pivovarskom dome Zvikov a Karpat Lager Premium 12 získal 3. miesto v kategórii ležiakov na Slovenskej pivnej korunke. Pivovar navrhol a postavil plzeňský sládek Josef Krýsl a hlavným sládkom pivovaru KARPAT je Tomáš HUB, ktorý bol viac ako 20 rokov garantom varenia craft piva na troch kontinentoch (Európa, Ázia, Austrália).

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

p style="margin-bottom: 0cm; line-height: 100%" font face="Arial, serif" Na prvom mítingu sa stretli členovia medzinárodného hodnotiaceho /font font face="Arial, serif" Meta-P /font font face="Arial, serif" anelu, ktorý ustanovilo Predsedníctvo SAV, aby zhodnotilo úroveň výskumu v SAV. /font p style="margin-bottom: 0cm; line-height: 100%" font face="Arial, serif" H /font font face="Arial, serif" odnotenia /font font face="Arial, serif" jednotlivých panelov spoločne vyústia do /font font face="Arial, serif" formuláci /font font face="Arial, serif" e /font font face="Arial, serif" odporúčaní pre SAV, /font font face="Arial, serif" a vytvoria ...