BRATISLAVA 13. novembra – Prvé vianočné trhy v susednej Viedni už začínajú. Rakúska metropola ponúkne tento rok až 22 adventných trhov ako aj mnoho malých vianočných trhov, charitatívne stánky a iné outdoorové akcie. Lákajú nielen svojou atmosférou, ale aj najrôznejšími vianočnými dobrotami, neodmysliteľným punčom a vareným vínom. Chýbať nebudú na viedenských adventných trhoch ani vianočné dekorácie a darčeky, hračky či klasické umelecko-remeselné výrobky.

Najznámejší viedenský Christkindlmarkt na Radničnom námestí slávnostne otvoria rozsvietením stromčeka už v sobotu, 14. novembra. Okrem 150 stánkov s rozmanitou ponukou, prinesie adventne vysvietenú alej, živú postavičku Jezuliatka, tvorivé dielne pre deti, nebeskú poštu, koncerty adventných zborov z celého sveta ako aj ďalší program.

Vďaka barokovej kulise pôsobia na návštevníkov adventné trhy pred zámkom Schönbrunn až imperiálnym dojmom. Otvoria ich 21. novembra a prinesú 80 vystavovateľov s ponukou ručne vyrobených vianočných ozdôb, jasličiek a rozmanitých darčekov z prírodných materiálov. Bohatý sprievodný program zahŕňa aj vianočné tvorivé dielne pre malých návštevníkov a dospelých zas potešia kulinárske špeciality a tradičný punč. Tento vianočný trh ako jeden z mála vo Viedni potrvá aj po Štedrom dni, pod názvom Novoročné trhy bude otvorený až do 3. januára 2016.

Mladí ľudia a študenti sa zvyknú stretávať v univerzitnom areáli bývalej nemocnice Altes AKH a v muzeálnej štvrti Museumsquartier na Zima v MQ, kde si popri kulinárskych špecialitách užívajú curling, alternatívnu hudbu i zábavu na rozsiahlom nádvorí.

Pred známou viedenskou dominantou, Stephansdómom sa uskutočnia vianočné trhy, ktoré lákajú svojou eleganciou a tradíciou. Umelecké výrobky a ohňové šou, koncerty a program pre deti nájdete na vianočných umelecko-remeselných trhoch na nám. Karlsplatz. Adventnú tradíciu v podobe výrobkov umeleckých remiesiel a adventnej hudby prinesú Staroviedenské vianočné trhy na Freyungu a adventné trhy Am Hof v samom srdci mesta. Adventné trhy na Spittelbergu sú známe romantikou v úzkych uličkách, na imperiálnu scenériu lákajú zas tzv. vianočné dedinky v Belvederi a na námestí Márie Terézie.

Podrobnosti o jednotlivých viedenských vianočných trhoch na http://bit.ly/vianocne_trhy-vieden.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Mesto Hnúšťa zverejňuje návrh Prílohy č. 5 k VZN č. 88/ 2009 o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdové náklady na žiaka škôl a ŠZ v zmysle § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Návrh prílohy k VZN je zverejnený aj na úradnej tabuli mesta Hnúšťa. Rokovanie o ňom bude mať v programe Mestská rada a následne o ňom budú rokovať poslanci Mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí.

čítať ďalej

Dňa 12. novembra 2015 sa na Ústave hydrológie SAV uskutočnil 22. Posterový deň s medzinárodnou účasťou organizuje Ústav hydrológie SAV spolu s Ústavom vied o Zemi SAV s podporou Slovenského výboru pre hydrológiu a GWP. Na podujatí sa zúčastňujú aj hostia z Českej republiky, Maďarska, Poľska a už tradične zaplnilo chodby a prednáškovú miestnosť Ústavu hydrológie SAV. Uskutočňuje sa pod heslom Transport vody, chemikálií a energie v systéme pôda-rastlina-atmosféra. Podujatie otvoril vedecký garant RNDr. Tomáš ...

Mesto Hnúšťa zostavilo návrh rozpočtu na roky 2016 – 2018 v zmysle § 10 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších predpisov.

čítať ďalej

Platí do:  29.11.2015

Mestský úrad v Hnúšti oznamuje že v zmysle § 6 odst. 3) zákona 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov je zverejnený a vyvesený n á v r h na zmenu č.6 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Hnúšťa o čiastočných úhradách nákladov v školách a školských zariadeniach.

čítať ďalej

Platí do:  13.11.2015

Mestský úrad v Hnúšti oznamuje, že v zmysle § 6 odst. 3) zákona 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov je zverejnený a vyvesený n á v r h na zmenu č. 1 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Hnúšťa o poskytovaní sociálnej služby a výške úhrad za poskytovanie sociálnej služby.

čítať ďalej

V dňoch 19. –  21. november 2015 sa v Bratislave bude konať piaty ročník medzinárodnej konferencie SIECE s podtitulom Transformačné procesy a nové technológie v audiovízii. Konferencia sa bude konať na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave a jej hlavnými organizátormi sú Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, Filmová a televízna fakulta VŠMU a Česká spoločnosť pre filmové štúdiá CEFS. Na konferencii odznie osem tematických blokov príspevkov od teoretikov z krajín Východnej a Strednej Európy, ...

Mestská časť Bratislava - Nové Mesto oznamuje, že od 14. novembra 2015 do 16. novembra 2015 do 6.00 hod. bude úplna uzávierka miestnej komunikácie III...

Návrh plánu kontrolnej činnosti hlavnej kontrolórky Mesta Hnúšťa na 1. polrok 2016

čítať ďalej

BRATISLAVA 13. novembra – Takmer pol storočia žije mimo Slovenska aj mimo rusínskeho prostredia. A predsa má takmer denne príležitosť hovoriť rodnou rusínskou rečou. Majiteľ pražskej Galérie MIRO, obchodník s umením a zakladateľ európskej ceny Trebbia za podporu kultúry a tvorivosti Miro Smolák tvrdí, že na rodný jazyk sa nedá zabudnúť.

Už dávno ste odišli zo slovenského aj z rusínskeho prostredia, kde ste vyrastali. Teraz dlhodobo žijete v Prahe, predtým ste ešte dlhšie žili v Berlíne. Ako často máte príležitosť používať rusínčinu, svoj rodný jazyk?
Po rusínsky mám možnosť hovoriť každý deň. Moja česká asistentka Tatiana je totiž rodáčka z Užhorodu, takže počas pracovnej doby plynulo prechádzame z češtiny do rusínčiny, ale aj do slovenčiny bez toho, že sme si to uvedomovali. Takmer denne som v telefonickom kontakte so svojimi bratmi aj s niektorými rusínskymi kamarátmi, ktorí dnes žijú v rôznych častiach sveta. Pritom si ani neuvedomujem, že v priebehu rozhovoru spontánne prejdeme do rusínčiny.

Keď je človek tak dlho odlúčený od všetkého, čo ho kedysi spájalo s rodným jazykom, môže sa stať, že kadečo z neho pozabúda. Týka sa to aj vás, cítite niečo také?
V tomto som výnimka a tvrdím, že na materinský jazyk sa nedá zabudnúť. V Prahe žijem už 21 rokov, predtým som 25 rokov žil v Berlíne a ešte raz zdôrazním, že na rodný jazyk sa zabudnúť nedá. Máte však pravdu, niektorí rusínski jedinci po niekoľkodňovom pobyte v Prahe a po návrate do rodnej dediny dokážu rusínske slová vyslovovať s akýmsi českým prízvukom. To nie je môj prípad.

Stojíte za mnohými významnými kultúrnymi akciami. V Prahe ste iniciovali a doteraz vediete napríklad Nadačný fond Trebbia so slávnostným odovzdávaním ceny Trebbia. Viete si predstaviť, že by sa niekde na podobne veľkolepej akcii povedalo niečo aj po rusínsky?
Ja si to nemusím predstavovať. Už som to aj niekoľkrát urobil. Vo svojom úvodnom prejave som na galavečere Trebbia v priamom vysielaní Českej aj Slovenskej televízie spontánne pozdravil svojich rodákov v Uličsko-Ubľanskej doline po rusínsky. Je potom milé, keď mi “stryna Bušová”, ktorá dnes žije v Prešove, zavolá a do telefónu povie: “Mirku, rybko moja, ta ja ty duže krasno ďakuvu, že včera v televizori jesť nas pozdraviv po rusnacky”.

Vyrastali ste v rusínskej rodine s rusínskym jazykom od narodenia. V škole prišlo prostredie, kde váš rodný jazyk musel “ustúpiť”, keďže rusínske školy neboli. Ako ste v detstve vnímali ukrajinskú školu a stret všetkých troch jazykov: rusínčiny, slovenčiny a ukrajinčiny? Do akého veku ste hovorili len po rusínsky a ako ste hovorili na základnej škole?
Úprímne povedané, dnes si už vôbec nespomínam na to, či som vnímal rozpor mezi rusínčinou a ukrajinčinou. Matne si spomínam, že sme mali aj hodiny ukrajinčiny, ale aj hodiny slovenčiny. Samozrejme, že komunikačným jazykom na dedine bola rusínčina. Po ukončení 9. triedy ma otec odviezol nákladnou škodovkou na strednú školu do Zvolena. Prvý diktát v slovenčine som napísal vo Zvolene na päťku. Trikrát podčiarknutú. A keď som diktát napísal už na “čistú” päťku, pani učiteľka slovenčiny ma dávala celej triede za vzor, ako sa zlepšujem. Odmaturoval jsem na jednotku.

Rozumejú vám Česi, ak k nim prehovoríte po rusínsky?
Ja si myslím, že áno. Aspon tí “moji” Česi určite. Myslím si, že každý inteligentný Slovan by mal intuitívne zo slovanských jazykov rozumieť aspon 30 percent.

Vedeli by ste rusínskym jazykom vyjadriť všetko, čo by ste chceli povedať po česky alebo po slovensky?
Určite áno. A ak by mi ako Rusínovi nejaké slovo chýbalo, tak si ho vypožičiam z nejakého cudzieho jazyka a “pretavím” ho do rusínskej podoby. Ako príklad uvediem čínsky slovný zvrat “ši-ši”. Keď sa ma v čínskej reštaurácii čínska servírka pýtala, či chcem pridať, tak som jej po rusínsky odpovedal “hej, choču, ši ši…” (v preklade: áno, chcem ešte… – pozn. red.) a ona sa mi začala klaňať a odpovedala “ši-ši”, z čoho sa vykľulo čínske “veľmi pekne ďakujem”. Tak vidíte, aká je rusínčina univerzálna.

Rusínski rodičia aj na východe Slovenska dnes uprednostnia pre svoje deti jednoznačne slovenskú školu pred rusínskou. Chcú, aby ich deti zvládli hlavne slovenčinu – kvôli budúcemu uplatneniu. Ako to vnímate, idú títo rodičia proti sebe?
Každý občan Slovenska, vrátane Rusínov, Maďarov a ďalších národností, by sa mal naučiť predovšetkým komunikovať v štátnom jazyku. Jeho materinský jazyk mu, samozrejme, nikto neupiera. Nevidím budúcnosť v tom, aby rusínske deti chodili do rusínskej školy a slovenčinu mali len ako okrajový jazyk. Bolo by to pre ich budúcnosť nešťastie.

Rusínsky jazyk, podľa klesajúceho počtu mladých ľudí, ktorí ho používajú, údajne zanikne do 30 – 50 rokov. Dalo by sa to podľa vás ešte niečím zvrátiť?
Žiaľ, musíme sa zmieriť s tým, že jazyky najmä malých národov vznikajú a zanikajú. Nie je to v dejinách ľudstva nič nové a zdá sa mi, že to bude aj osud rusínskeho jazyka. Môže sa stať, že pár jedincov svoj rusínsky DNA kód ešte dokáže popostrčiť o ďalších sto rokov do budúcna, budú to však len svetlé výnimky. Mimochodom, ktoré rusínske slovo ste kodifikovali za výraz “nôž”? Prečo sa na to pýtam? Pretože na túto otázku mi nestihla odpovedať dnes už nebohá rusínska spisovateľka Maruška Parasková. V Starine sme tomu hovorili “kustura”, v Ostrožnici tomu istému “nožik” a v Ruskom Potoku to bola “čusa”. ?

Zhovárala sa Táňa Rundesová
www.cemerica.sk

Vizitka
PhDr. MgA. Miro Smolák (1951) absolvoval filozofiu na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave a na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Diaľkovo vyštudoval Dokumentárnu filmovú réžiu na FAMU v Prahe. Za socializmu pracoval v Československom kultúrnom stredisku v Berlíne, kde neskôr založil firmu MIRO s rovnomennou galériou. V roku 1994 ju presťahoval do Prahy do kostola svätého Rocha. V roku 2001 vyhlásili Galériu MIRO na základe verejného prieskumu The Gallup Organization za najobľúbenejšiu komerčnú galériu v Prahe. Do Prahy aj do Bratislavy priviezol diela takých velikánov moderného umenia ako Picassa, Dalího, Warhola a mnohých ďalších. Založil medzinárodne renomovanú cenu Trebbia odovzdávanú osobnostiam v oblasti kultúry a umenia.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2015. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Primátorka mesta, PhDr. Jana Vaľová, privítala v piatok, o 11:00 hodine na pôde Mestského úradu v Humennom, zástupcov Majstrovstiev Európy v nohejbale mužov 2015. V úvode všetkým zaželala veľa športových úspechov a aby sa v našom meste cítili príjemne.

Slovenská akadémia vied sa nového zákona v tomto roku nedočká. Ten sa totiž odkladá na neurčito. Už v lete uviazla právna norma pred prerokovaním vo vláde na pripomienkach zboru poradcov. A hoci návrh prešiel všetkými krokmi, ktoré podstupujú návrhy zákonov, nedostal sa na októbrové rokovanie vlády. Je teda zrejmé, že jeden z najdôležitejších krokov transformácie SAV, prechod ústavov na verejné výskumné inštitúcie, sa v januári nezačne. Čo všetko to znamená pre SAV, o čo všetko ...

BRATISLAVA 13. novembra -

Záväznú ponuku na výstavbu a prevádzku veľkého bratislavského obchvatu D4 spolu s rýchlostnou cestou R7 doručili dnes na ministerstvo dopravy všetky štyri konzorciá, ktoré boli v posledných mesiacoch účastníkmi súťažného dialógu.

“Sme veľmi radi, že súťaž prebieha podľa harmonogramu, a že všetky štyri konzorciá predložili záväzné ponuky. Veríme, že konkurenčný boj vygeneruje ceny, ktoré budú pre štát výhodné,” povedal štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Viktor Stromček.

Ministerstvo dopravy spolu s technickým poradcom teraz musí vyhodnotiť technické špecifikácie jednotlivých ponúk, teda či všetci uchádzači splnili minimálne technické kritériá na výstavbu diaľnice. V najbližších týždňoch budú musieť
odborníci preštudovať a skontrolovať desiatky kilogramov dokumentácie. Až po tom, ako bude jasné, že všetky štyri konzorciá naprojektovali diaľnicu v požadovanej kvalite aj parametroch, bude možné otvoriť obálky s cenami. Tie do tohto
momentu zostávajú zapečatené v trezore. “Veríme, že ak pôjde všetko podľa plánu, pred Vianocami budeme poznať najlepšiu ponuku,” povedal Stromček. Následne prebehne odborná diskusia aj s verejnosťou o tejto ponuke a v prípade, ak prepočty ukážu, že cena je pre Slovensko výhodná, bude o nej rozhodovať vláda.

Konzorcium ViaDunaj je vedené francúzskou spoločnosťou Vinci Concessions spolu s firmami Vinci Highways a Meridiam Eastern Europe. Španielska spoločnosť Cintra Infraestructuras Internacional vedie konzorcium Obchvat Nula, v ktorom sú aj firmy Porr a Macquarie Capital Group. Lídrom konzorcia pod názvom Astrela je rakúska spoločnosť Strabag spolu so spoločnosťou Strabag Motorway, Reding Infrastructure a John Laing Investments Limited. Štvrtým konzorciom je nemecká spoločnosť Hochtief PPP Solutions spolu s Iridium Concesiones de Infraestructuras a Dif Infra PPP 3 Luxembourg.

Martin Kóňa
hovorca Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn

BRATISLAVA 13. novembra – Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. požiadala dňa 3.11.2015 redakciu Plus7dní o uverejnenie reakcie na zavádzajúce informácie publikované v nižšie uvedených článkoch. Vzhľadom na to, že redakcia tak do stanoveného dátumu 12.11. 2015 neurobila a šéfredaktorka ani neodpovedala na zaslaný email, čo považujeme za nekorektné, VšZP reaguje touto cestou.

Poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. reaguje na články:
Ľahký koniec. Najlepšie sa zomiera vo Veľkej Británii, Slovensko má v paliatívnej starostlivosti čo doháňať.
od autora: PLUS 7 DNÍ/maca,
uverejnený 15.10. 2015 (Tlačená verzia v týždenníku Plus 7 dní)

Kde sa umiera najľahšie? Slovensko predbehli Uruguaj aj Portoriko,
od autora: PLUS 7 DNÍ/maca,
uverejnený 19.10.2015, s podnadpisom: Nezomrieš? Plať! (www.pluska.sk )

Citujeme: … Problémom sú ako vždy peniaze. Poisťovňa totiž prepláca starostlivosť o zomierajúceho len prvé tri mesiace, pričom do roku 2004 to boli iba dva týždne. Ak pacient dovtedy „nestihne zomrieť“, má smolu – z hospicu musí odísť alebo platiť za pobyt z vlastného. To je neriešiteľný problém, keďže v hospicoch sú často starí a finančne vyšťavení ľudia, nezriedka bez príbuzných. Sotva by si mohli dovoliť uhradiť mesačne takmer 1 400 eur, z ktorých dnes tisícku financuje poisťovňa. Trojmesačný limit prijala Všeobecná zdravotná poisťovňa v apríli 2013… „Robíme to tak, že preraďujeme pacientov do domova dôchodcov alebo do domova sociálnych služieb,“ povedal pre sme.sk František Juhos, starosta Trstíc, kde v roku 2004 vznikol jeden z prvých hospicov na Slovensku…. .

Pán starosta z Trstíc, ktorého autorka v článku cituje, je zrejme pracovne vyťažený človek so širokým pracovným záberom, ktorý nemusí poznať detaily úhrady hospicovej starostlivosti, čo sa dá ospravedlniť.

To, čo sa ale nedá ospravedlniť, je prístup novinárky, ktorá postaví článok „na vode“ s bombastickým nadpisom, ktorý zrejme dobre predáva výsledky jej investigatívneho pátrania.
Škoda len, že v rámci tohto pátrania „zabudla“ v rámci objektívnosti osloviť aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, o ktorej píše. Ak by tak urobila, čitatelia by si mohli urobiť úsudok sami, na základe faktov, nie dojmológie.

Hospic je samostatné zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti, určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Paliatívna medicína má základ v hospicovom hnutí, ktoré vzniklo ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v druhej polovici 20. storočia. Je to špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Hospic nevykonáva liečbu zameranú proti progresii ochorenia (protinádorovú chemoterapiu, rádioterapiu a podobne), cieľom paliatívnej medicíny je udržanie najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti, s tým, že smrť sa neurýchľuje ani neodďaľuje.

Inými slovami, hospic poskytuje paliatívnu starostlivosť chorým s pokročilým ochorením v jeho terminálnej fáze, ktoré je sprevádzané v domácom prostredí nezvládnuteľnými symptómami.
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. neobmedzuje prijatie pacientov do hospicu. Prijatie dohodne ošetrujúci lekár alebo rodinný príslušník pacienta s lekárom hospicu. VšZP po úhrade nákladov za hospitalizáciu v hospici za tri po sebe idúce mesiace vyžaduje od hospicu žiadosť o predĺženie úhrady za pobyt, s medicínskym zdôvodnením potreby ďalšej hospitalizácie. Toto opatrenie bolo nevyhnutné vzhľadom na kapacitu lôžok v hospicoch, ktoré v mnohých prípadoch boli obsadené pacientmi s chronickými ochoreniami v dlhodobo stabilizovanom zdravotnom stave. Takí pacienti nie sú indikovaní pre hospicovú starostlivosť, potrebnú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť je možné zabezpečiť v domácom prostredí v súčinnosti všeobecného lekára s agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá poskytuje potrebné zdravotné a ošetrovateľské výkony v domácom prostredí v rozsahu a frekvencii zodpovedajúcej aktuálnemu zdravotnému stavu. Súčinnosť pri zabezpečovaní opatrovateľskej starostlivosti poskytuje v súlade so súvisiacimi právnymi predpismi príslušný obecný úrad v mieste bydliska.

Druhou a nie malou skupinou pacientov v hospicoch sú pacienti v perzistentnom vegetatívnom stave (bdelá kóma), ktorým VšZP uhrádza poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici bez obmedzenia.

Zmluvné hospice boli o týchto povinnostiach informované a boli im poskytnuté tlačivá v elektronickej forme pre jednoduchšiu komunikáciu. Spolupráca so zmluvnými hospicmi je bezproblémová predovšetkým z toho dôvodu, že každý pacient, ktorý je indikovaný pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti, má žiadosť o predĺženie úhrady schválenú. Žiadosti o predĺženie úhrady za poskytovanie paliatívnej starostlivosti sú vybavované bezodkladne a vo viac ako v 90% sú schválené. Zásadne sú zamietané žiadosti, v ktorých je napr. uvedené, že poistenec v hospici „čaká“ na uvoľnenie miesta v ústave sociálnej starostlivosti alebo ide o pacienta so stabilizovaným zdravotným stavom, ktorý nevyžaduje paliatívnu starostlivosť.

Chápeme, že rodinní príslušníci pacienta, ktorý náhle potrebuje pre chronické ochorenie dlhodobú opatrovateľskú starostlivosť, sú v akútnom strese a hľadajú pomoc, ale hospic je zdravotnícke zariadenie, kde sa poskytuje paliatívna starostlivosť v súlade s koncepciou tohto medicínskeho odboru.

Pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospici sú indikovaní:
a) onkologickí pacienti s nevyliečiteľným, aktívne progredujúcim nádorovým ochorením, s komplikáciami, ktoré nie sú zvládnuteľné v ambulantnej starostlivosti,
b) pacienti s progredujúcim neurodegeneratívnym ochorením, progredujúcim demyelinizačným ochorením, s neuromuskulárnou dystrofiou, s bolesťou ktorú nemožno nastaviť na analgetickú liečbu ambulantne, s dýchavicou,
c) pacienti s chronickou obštrukčnou bronchopulmonálnou chorobou v terminálnom štádiu,
d) pacienti s chronickou renálnou insuficienciou v terminálnom štádiu,
e) pacienti v perzistentnom vegetatívnom stave po poranení hlavy alebo po kardiopulmonálnej resuscitácii a
f) pacienti so závažnými bolesťami neonkologického pôvodu, ktoré nemožno nastaviť na analgetickú liečbu ambulantne.

Bratislava, 13.11. 2015

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

Platí do:  30.11.2015

Mesto Hnúšťa - Mestský úrad oznamuje, že

Imrich Oláh

má na Mestskom úrade v Hnúšti uloženú listovú zásielku.

Odosielateľ/podacia pošta/druh: úradná zásielka

čítať ďalej

Pozvánka

BRATISLAVA 13. novembra – Rada pre vysielanie a retransmisiu pridelila frekvenciu 94,5 MHz „Žilina“ RTVS. Vysielať na nej bude Rádio_FM, predpokladaný začiatok vysielania na novej frekvencii je druhá polovica decembra 2015.
RTVS využila príležitosť, ktorá jej umožní efektívnejšie napĺňať službu verejnosti. Ekonomický rozmer v tomto prípade nie je zanedbateľný, nakoľko povinnosťou verejnoprávnych médií je pokrývať územie Slovenska čo najlepšie a za primerané finančné náklady.
Rádio_FM je jediné rádio na Slovensku, ktoré prezentuje slovenskú alternatívnu hudobnú scénu. Zlepšením pokrytia územia v danom regióne preto mladí slovenskí interpreti získajú príležitosť predstaviť sa verejnosti práve prostredníctvom vysielania Rádia_FM.
„RTVS vyvíja úsilie, aby verejnoprávnu službu poskytovalo čo najširšiemu počtu svojich poslucháčov a divákov. Pridelenie tzv. Ženevskej frekvencie nás preto mimoriadne teší, “ povedal generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. „Rádio_FM  má na slovenskom rozhlasovom trhu výnimočné postavenie. Žiadne iné rádio nepodporuje alternatívnu slovenskú hudobnú tvorbu v takom rozmere ako Rádio_FM. Naším záujmom je napĺňať túto úlohu čo najlepšie,“ dodal riaditeľ rozhlasových programových služieb RTVS Vincent Štofaník.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;mt

BRATISLAVA 13. novembra – V dňoch 22. – 24. novembra sa v bratislavskom DoubleTree by Hilton uskutoční uz 9. ročník Stredoeurópskej energetickej konferencie (CEEC 2015). Konferencia je prestížnou medzinárodnou platformou pre pravidelnú diskusiu vedúcich predstaviteľov energetického sektora o kľúčových otázkach energetickej politiky a bezpečnosti krajín strednej Európy v kontexte energetickej politiky EÚ.

Jednou z otázok, ktorými sa bude konferencia tento rok zaoberať je Energetická únia. Na našu otázku odpovedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

“Od zahájenia realizácie projektu Energetickej únie vo februári 2015 ste absolvovali konzultácie vo väčšine členských krajín EÚ. Čo sú Vaše tri hlavné závery vyplývajúce z konzultáciií dôležité pre úspešné pokračovanie projektu?”

Energetická únia je projekt o všetkých a pre všetkých

Energetická únia je vyjadrením strategického cieľa posilniť európsku energetickú politiku na kvalitatívne vyššiu úroveň. Preto hovoríme o “únii” a nielen o jednej z európskych politík. Týmto prístupom chceme zároveň vyjadriť, že všetky členské štáty, ako aj inštitúcie, si uvedomujú dôvody, ktoré viedli k zaradeniu tejto oblasti medzi top desať priorít predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera.

Aktívny záujem zo strany všetkých, s ktorými som mal možnosť diskutovať o transformácii energetického systému Európy – od občanov, vlád a mimovládnych organizácií po energetický sektor a akademickú komunitu – potvrdil správnosť smerovania Energetickej únie. Zároveň tiež umožnil účastníkom diskusií aktívne prispieť k obsahovému naplneniu konceptu Energetickej únie, aby sa z významného úradníckeho dokumentu stala skutočná paneurópska politická stratégia.

Od mája som navštívil 22 krajín Európskej únie s cieľom predstaviť hlavné prínosy stratégie. Ak by som mal prezentovať tri závery, určite by to bolo, že Energetická únia je projekt o všetkých a pre všetkých, ktorý má bezprecedentnú podporu zo strany lídrov všetkých členských štátov EÚ. Tento pozitívny ohlas je postavený na cieli Energetickej únie o celkovú transformáciu energetického systému so zreteľom na energetickú účinnosť, energetickú bezpečnosť, obnoviteľné zdroje a dekarbonizáciu našej spoločnosti. Je zrejmé, že členské štáty majú rôzne záujmy v oblasti energetiky – napríklad krajiny strednej a východnej Európy kladú dôraz na bezpečnosť dodávok plynu, krajiny západnej Európy očakávajú, že Únia sa stane motorom klimatických zmien a energetickej efektívnosti. Pobaltské štáty, Španielsko a Portugalsko zase zdôrazňujú požiadavku vytvorenia skutočného vnútorného trhu s energiami, čo vyplýva z ich nedostatočného energetického prepojenia s ostatnými európskymi krajinami. Európska komisia preto pozorne počúva všetky členské krajiny, a aj preto je Energetická únia postavená na holistickom princípe.

Druhým záverom je význam regionálnej spolupráce v podobe odstránenia bariér pri vytváraní jednotného energetického trhu ako aj pri posilňovaní európskej bezpečnosti. Tak je tomu napríklad v prípade skupiny pre plynové prepojenie krajín strednej a juhovýchodnej Európy (tzv. skupina CESEC), ktorej členom je aj Slovensko. Vzájomne koordinovanou spoluprácou sa snažíme o vytvorenie takých energetických prepojení v regióne, ktoré zabezpečia prístup každej krajiny k aspoň trom zdrojom energie (zemný plyn, LNG, zásobné kapacity). Z tohto dôvodu je dôležité prepojenie krajín a regiónov, a to nielen v prípade plynu, ale aj elektriny s cieľom dosiahnuť aspoň 10 % svojej inštalovanej kapacity na výrobu elektriny.

Tretím záverom je potreba investovania do inteligentných technológií; ak chceme aby EÚ bola skutočnou svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, musí sa postaviť na čelo novej generácie technológií v tejto oblasti. Energetika súčasnosti nie je len o tom, ako sa energia vyrába, distribuuje a spotrebuje, ale musí brať do úvahy aktuálne potreby, napríklad aj to, že ľudia chú žiť v zdravšom a čistejšom prostredí. Preto aj Energetická únia kladie veľký dôraz na rozvoj inteligentných sietí, ekologickej dopravy, znižovanie hladiny CO2, čo je kľúčom k tomu, aby sa Energetická únia stala hnacím motorom rastu, tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

BRATISLAVA 13. novembra – Zo strany všetkých vyšších územných celkov, ktorých kompetenciou je financovanie sociálnych služieb, odzneli na stretnutí garancie, že potreby zariadení sociálnych služieb budú uspokojené. „Aj zo strany krajov sú vytvorené finančné predpoklady, aby mohli v roku 2016 fungovať a zabezpečovať komfort pre klientov. Tak u verejných ako aj neverejných poskytovateľov“, skonštatoval minister práce. Poukázal na fakt, že celkový rozpočet, ktorý deklarovali samosprávne kraje pre rok 2016, je vyše 206,3 mil. eur. „Je to o vyše 8,2 mil. eur viac oproti tomuto roku, čo je výrazný nárast. V roku 2014 išlo na financovanie verejných aj neverejných zariadení sociálnych služieb 192,7 mil. eur, vrátane mimoriadnej štátnej dotácie vo výške 10 mil. eur, na rok 2015 sú predpokladané konečné výdavky 198 mil. eur, čím bolo už tento tok zabezpečené zo strany VÚC navýšenie výdavkov,“ pripomenul minister.
V tejto súvislosti minister Ján Richter poukázal aj na participáciu pri financovaní sociálnych služieb zo strany štátu: „V roku 2012, keď sme prevzali vládu, predstavoval príspevok štátu 35 mil. eur, v tomto roku to bolo už 78 mil. eur a pre rok 2016 sú plánované výdavky zo štátneho rozpočtu na sociálne služby vo výške vyše 92 mil. eur, čo sú historicky najvýraznejšie zvýšenie v tejto oblasti. Až dva a polnásobne počas našej vlády“ zdôraznil.
Zariadenia sociálnych služieb po minulé roky upozorňovali na problém, že financie dostávali od VÚC na začiatku každého roka s oneskorením. Od budúceho roka by sa to preto malo zmeniť, pretože zástupcovia krajov na stretnutí garantovali financovanie sociálnych služieb už od 1. januára 2016 tak, aby sa ich prevádzkovatelia nedostali na začiatku roka do finančných problémov, prípadne nemuseli siahať po svojich rezervách. „Všade tam, kde poskytovatelia požiadajú o financovanie v januári, bude im vyhovené“, deklaroval za kraje predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.
Zároveň konkretizoval, že Žilinský samosprávny kraj plánuje zvýšenie prostriedkov pre verejných poskytovateľov o 7,2 % a pre neverejných až o 10,5 %. “Môžem skonštatovať, že všetky požiadavky, ktoré sú na nás kladené, budeme napĺňať bezo zvyšku aj v budúcom roku,” dodal Blanár.
Minister sa venoval aj otázke novely zákona o sociálnych službách a pripomenul pripravované systémové zmeny: „Keďže financovanie by malo byť spravodlivejšie a objektívnejšie, malo by sa diferencovať podľa stupňa odkázanosti. Ďalej bude potrebné zjednotiť posudkových lekárov do jednej inštitúcie, aby posudzovanie bolo objektívnejšie“, spresnil. Zmeny pripravuje pracovná skupina, ktorej členmi sú okrem zástupcov MPSVR SR aj VÚC, ZMOS a zástupcovia neverejných poskytovateľov.
Minister práce Ján Richter vidí budúcnosť novely zákona o sociálnych službách ako jednu z prvých legislatív, ktorú bude nová vláda na budúci rok prijímať.

Michal Stuška, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

es;bl