Ústav biochémie a genetiky živočíchov Centra biovied SAV, v. v. i., privítal v rámci tohtoročného Týždňa vedy a techniky (8.- 11. novembra 2022) viac ako 90 študentov zo štyroch bratislavských škôl (Gymnázium sv. Uršule, Súkromná stredná odborná škola veterinárna, Gymnázium Metodova a Evanjelické lýceum). Počas dní otvorených dverí študenti nazreli do laboratórií ústavu, zoznámili sa s témami, ktoré rieši (napríklad štúdium ...

Organizátori Vás týmto srdečne pozývajú na Novoročný ples v našej obci, ktorý sa uskutoční dňa 07. 01. 2023 (t.j. sobota) od 18:00 hod. v priestoroch Kultúrneho domu v Jakubanoch. Do tanca bude hrať skupina Generácia. Vstupenka: 35,00 € Tel. kontakt a bližšie INFO: 0908 617 706 alebo 0905 311 355

21.11.2022 - Jednou z primárnych aktivít online platformy daibau.sk je aktívne sledovanie vývoja cien na trhu stavebných služieb, ich včasná aktualizácia a informovanie širokej verejnosti. V súlade s tým aj na rok 2022 pripravili cenovú analýzu týkajúcu sa montáže tepelných čerpadiel, ktorá vám môže pomôcť pred začiatkom novej vykurovacej sezóny.

Ceny tepelných čerpadiel na Slovensku

Ceny tepelných čerpadiel sa líšia v závislosti od výkonu, modelu a samozrejme aj od výrobcu. Na to, aby sme vedeli presnú cenu toho-ktorého tepelného čerpadla, je potrebné poznať konkrétne energetické potreby zákazníkov a ponuku výrobcov. Tepelné čerpadlá je však možné porovnávať aj všeobecnejšie, berúc do úvahy, že je zahrnutá inštalácia tepelného čerpadla na kľúč, záruka, servis tepelného čerpadla a certifikáty.

Analýza ponúk dodávateľov ukazuje, že najčastejšie inštalované sú tepelné čerpadlá vzduch-voda, predovšetkým čerpadlá s vykurovacím výkonom 5 kW, ktorých cena sa pohybuje v rozmedzí od 8 000 do 11 000 eur. Potom nasleduje tepelné čerpadlo s výkonom 12 kW, ktorého cena sa pohybuje od 10 000 do 13 000 eur. V niektorých rodinných domoch s vyššou potrebou energie má zmysel inštalovať tepelné čerpadlo vzduch-voda s výkonom 16 kW, ktoré stojí 12 000 až 15 000 eur. Podrobnejšie ceny podľa modelu a typu tepelných čerpadiel si môžete overiť v našej kalkulačke tepelné čerpadlo.

Ceny inštalácie tepelných čerpadiel sa líšia v závislosti od miesta kúpy

Overili sme si aj to, či na ceny tepelných čerpadiel vplýva napr. miesto kúpy, resp. dodávky a montáže. Cena dodávky a montáže tepelného čerpadla v Žilinskom kraji sa pohybuje od 1 500 do 2 000 eur, v Košickom kraji je cena 2 000 do 2 500 eur. Pokiaľ ide o Bratislavu, cena sa pohybuje od 2 500 do 3 500 eur.

Ako sa pohybujú ceny tepelných čerpadiel v susedných krajinách?

Zistili sme ceny v Rumunsku. V hlavnom meste Rumunska, Bukurešti, za tepelné čerpadlo s výkonom 12 kW a montáž treba zaplatiť od 5 500 do 6 500 eur, samotná montáž stojí od 2 200 do 2 600 eur. Pokiaľ ide o montáž, najvýhodnejšia ponuka je v Temešvári, kde sa cena pohybuje od 1 000 do 1 200 eur.

V Chorvátsku sa najčastejšie inštaluje tepelné čerpadlo vzduch-voda s výkonom 9 kW – jeho cena sa pohybuje v rozmedzí od 7 000 do 9 000 eur. Za ním nasleduje tepelné čerpadlo s výkonom 11 kW, jeho cena sa pohybuje od 8 000 do 10 000 eur. V niektorých rodinných domoch s vyššou potrebou energie je možné inštalovať tepelné čerpadlo vzduch-voda s výkonom 14 kW, za ktoré treba zaplatiť 10 000 až 12 000 eur. Rozdiel je badateľný pri porovnaní severnej a južnej časti Chorvátska. Ceny montáže tepelného čerpadla v severnom Chorvátsku sa drasticky nelíšia. V Záhrebe a Varaždíne sa cena dodávky a montáže tepelného čerpadla pohybuje od 2 000 do 4 000 eur. Pokiaľ ide o Dalmáciu, rozdiel v cene je oveľa väčší, v Splite a okolí je cena dodávky a montáže tepelného čerpadla od 1 300 do 2 000 eur.

Aké cenové trendy môžeme očakávať?

Súčasný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou ako aj diania na politickej scéne ovplyvňujú cenu fosílnych palív a ich ponuku. Výsledkom je nárast dopytu po iných zdrojoch, čo spôsobilo raketový rast cien energií. Tepelné čerpadlá nie sú výnimkou. Z finančného hľadiska boli zaujímavou voľbou na vykurovanie domácností už pred týmito udalosťami, súčasná situácia na trhu však mnohých núti rozhodnúť sa pre inštaláciu tepelného čerpadla. Teraz však na cenu tepelných čerpadiel vplýva ponuka a dopyt. Vysoký dopyt po tepelných čerpadlách nie je možné uspokojiť zo dňa na deň, a tak ceny tepelných čerpadiel začali rásť.

Informačný servis

21.11.2022 - Tradícia pestovania sladovníckeho jačmeňa na Slovensku je primárne v dôsledku klimatickej zmeny v ohrození. Pestovatelia, ale aj pivovarníci, pre ktorých je jačmeň jednou zo základných surovín, bijú na poplach. Spoločne s odborníkmi na agrolesníctvo hľadajú riešenia, ktoré majú za cieľ eliminovať dopady zmeny klímy a oživiť tak vymierajúcu tradíciu. Vzniká preto unikátny projekt PRE JAČMEŇ, ktorý nastoľuje v tejto oblasti trendy na Slovensku.

Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na území Slovenska má dlhú históriu, pričom jeho rozmach nastal v 16. storočí. Jačmeň je však plodina citlivá na výkyvy počasia a s meniacou sa klímou je jeho pestovanie čoraz náročnejšie, čo sa prejavuje v celkových výnosoch aj jeho kvalite.

Osevné plochy dramaticky klesajú

Slovensko patrilo v rámci Európy k sladovníckym veľmociam – zo sladovníckeho jačmeňa sa u nás vyrába kvalitný slad, o ktorý je záujem aj v zahraničí. V roku 2020 bolo piatym najvýznamnejším exportérom sladu v Európe, túto pozíciu však v dôsledku klimatických zmien postupne stráca. Odhaduje sa, že na Slovensku aktuálne chýba 10 až 15-tisíc hektárov plochy sladovníckeho jačmeňa.

Jedným z kľúčových negatívnych faktorov sú praktiky zavedené v období kolektivizácie, ktoré viedli k sceľovaniu plôch do veľkých lánov. Tie bez krajinárskych prvkov, ktoré by do prostredia priniesli rozmanitosť, už v aktuálnych klimatických podmienkach neobstoja. Vedú ku zníženiu schopnosti pôdy zadržiavať vodu a tiež ku zvýšenej citlivosti na eróziu, ktorá vedie k odplaveniu tej najúrodnejšej vrstvy. S ohľadom na dôležitosť vody a vlahy pri pestovaní sladovníckeho jačmeňa to prináša zvýšené riziko pre pestovateľov, z ktorých sa mnohí odkláňajú k iným typom plodín.

"Vývoj osevných plôch jačmeňa, aj toho sladovníckeho, má na Slovensku za posledných desať rokov klesajúcu tendenciu. Kým v roku 2012 predstavovala plocha so sladovníckym jačmeňom takmer 70 tisíc hektárov, v roku 2021 to bolo už len 50 tisíc hektárov, čo je pokles o viac ako 25 %. Klimatické podmienky sa menia a veľa poľnohospodárov sa obáva, že nedokáže zabezpečiť všetky agrotechnické podmienky a dopestovať požadovanú kvalitu a objem. Jačmeň je totiž plodina vysoko citlivá na vlahu a extrémne výkyvy počasia a suchá majú dopad na jeho kvalitu, ktorá je ale pre pivovarníkov kľúčová," vysvetľuje Ivan Tučník, vedúci projektu za Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Na akútny problém s ubúdajúcimi osevnými plochami sladovníckeho jačmeňa smeruje projekt PRE JAČMEŇ, s ktorým prichádza Plzeňský Prazdroj Slovensko spoločne s Nadáciou Ekopolis a odborníkmi z Národného lesníckeho centra. "Projekt na podporu udržateľného pestovania jačmeňa na Slovensku pomáha lokálnym farmárom, ale aj okolitej prírode. Je postavený na princípoch agrolesníctva, teda pestovania poľnohospodárskych plodín v kombinácii s drevinami na tej istej ploche. Cielene podporujeme výsadbu drevín v lokalitách, kde budú mať najväčší dopad na posilnenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu, zabránia pôdnej erózii a odnosom najúrodnejších častíc pôdy a humusu a zároveň prispejú k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov. Vraciame sa k princípom, ktoré sa osvedčili už našim starým mamám. V minulosti neboli aleje alebo remízky na slovenskom vidieku žiadnou výnimkou," hovorí Ivan Tučník. Pilotným poľnohospodárskym družstvom, ktoré sa do projektu zapojilo, je PD Radošinka vo Veľkých Ripňanoch.

Návrat stromov do poľnohospodárskej krajiny

Okrem podpory pestovania jačmeňa majú vysadené stromy obrovský prínos aj pre regeneráciu poľnohospodárskej pôdy. "Prostredníctvom agrolesníckych postupov chceme predchádzať degradácii pôdy a podporiť zlepšovanie jej úrodnosti, znížiť riziko povodní, ale aj nedostatku vody pre poľnohospodárov a pre krajinu. Stromy totiž plnia významnú úlohu. Zmierňujú klimatické extrémy, sú schopné zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrovať ju do podzemia. Práve zavádzanie agrolesníckych systémov hospodárenia na pôde vracia dreviny do poľnohospodárskych systémov ako integrálnu súčasť farmárčenia," vysvetľuje Jaroslav Jankovič, vedúci Odboru pestovania lesa z Národného lesníckeho centra, ktoré je na Slovensku lídrom v tejto problematike.

Výsadba v PD Radošinka sa týka dohromady 150 kusov sadeníc topoľov, dubov, brestov, plánok jabloní a hrušiek, a tiež moruší a líp. "Ide o dlhodobú iniciatívu a zároveň unikátny projekt v tomto segmente na Slovensku, ktorý prepája výskumníkov zaoberajúcich sa agrolesníctvom so súkromným sektorom s cieľom pomôcť pestovateľom čeliť náročným výzvam súvisiacim nielen s klimatickými zmenami," hovorí Martina Paulíková, projektová manažérka z Nadácie Ekopolis.

"Dopestovať kvalitný sladovnícky jačmeň je veľmi náročné. Musí totiž spĺňať sériu požadovaných parametrov, ktoré sú však radikálne ovplyvňované neustálymi klimatickými zmenami. Sme preto veľmi radi, že projekt PRE JAČMEŇ nám pomáha zavádzať také opatrenia, vďaka ktorým budeme vedieť lepšie čeliť veternej erózii aj vlahovému deficitu a zároveň sa nám bude dariť plniť prísne kritériá na jeho kvalitu. Využitie medzí a rozdelenie pôdy na menšie parcely, tak ako tomu bolo kedysi, zároveň prispeje k skultúrneniu krajiny a obnove fauny a flóry," vysvetľuje pestovateľ Štefan Korec, predseda PD Radošinka.

Podpora udržateľného poľnohospodárstva

Prazdroj si zakladá na kvalite surovín, z ktorých pivo varí a zároveň sa ich snaží nakupovať čo najbližšie k svojmu pivovaru. V roku 2021 nakúpil 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo šlo o viac ako 24 tisíc ton. Do roku 2030 má spoločnosť zároveň za cieľ nakupovať všetky poľnohospodárske suroviny od farmárov s udržateľným spôsobom produkcie a zásadne znížiť svoju uhlíkovú stopu v dodávateľskom reťazci. Aj preto hľadá spoločne s farmármi a odborníkmi cesty, ako pri pestovaní využívať nové prístupy.

"Za posledné desaťročie je pokles produkcie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku významný a zohnať kvalitnú surovinu je stále ťažšie. Preto je jednou z priorít Prazdroja byť aktívny v diskusii o udržateľnosti v poľnohospodárstve a aktívne rozvíjať vzájomné vzťahy s pestovateľmi. Veríme, že projekt PRE JAČMEŇ zároveň poslúži aj ako inšpirácia pre ďalšie spoločnosti k tomu, ako formovať prístup k dodávateľom a pozitívnemu ovplyvňovaniu životného prostredia," uzatvára Martin Grygařík, obchodný riaditeľ spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Zaujímavosti o sladovníckom jačmeni a slade

Slad nie je tekutina, ide o naklíčené a usušené obilné zrnko.
Slad je jednou zo základných surovín pri výrobe piva. Prevažne sa na jeho výrobu používa práve jačmeň.
Jedno steblo jačmeňa môže mať v priemere 26 využiteľných zŕn.
Na výrobu jedného pollitráku piva sa môže spotrebovať až 3000 zrniek sladu, čo je dohromady približne 95 gramov.
Výroba sladu trvá obvykle 10 dní, v sladovni vo Veľkom Šariši je na jeho výrobu potrebných približne 3,53 litrov vody na kilogram sladu.
Tento rok v sladovni sa v Pivovare Šariš spracovalo viac ako 24 000 ton sladovníckeho jačmeňa. Slad, ktorý sa tu vyrába, je prvotriednej kvality.

Informačný servis

UNHCR a UNICEF a vláda SR poskytnú rodinám z Ukrajiny, osobám bez štátnej príslušnosti a štátnym príslušníkom tretích krajín postihnutých vojnou na Ukrajine jednorazový finančný príspevok vo výške 150,00 €/osoba ( max. vo výške 400,00 €/rodina), na zabezpečenie nevyhnutných potrieb napr. zimné oblečenie, obuv, deky.... VIAC INFO TU: https://help.unhcr.org/slovakia/sk/cash-assistance/

MIESTNY ÚRAD MESTSKEJ ČASTI BRATISLAVA-NOVÉ MESTO oddelenie organizačné a evidencie obyvateľov oznamuje, že z technických príčin bude kancelária os...