Do materských škôl na území mesta nastúpilo 851 detí.

Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied ponúklo pomoc s laboratórnym testovaním na SARS-CoV-2 už v marci, bezprostredne po objavení sa prvých pacientov s ochorením COVID-19 na Slovensku. Na pokrytie nákladov spojených s testovaním dostalo vtedy dotáciu vlády 280 000,00 eur. Hoci pôvodná kalkulácia počítala s 5 000 vzorkami, z tejto dotácie a s podporou interných režijných a mzdových prostriedkov SAV, dokázalo Biomedicínske centrum SAV testovanie realizovať až doteraz. Tím pod vedením RNDr. Borisa Klempu, ...

Stále sa dohľadávajú a testujú iba kontaktné osoby.

Stále sa dohľadávajú a testujú iba kontaktné osoby.

Suché konáre zo Sídliska II.A aktuálne odstraňujú.

Výjazdový štáb po povodni vyhodnotil priebeh zabezpečovacích prác.

Slovenská pošta oznamuje občanom, že prevádzka pošty v Jakubanoch bude z prevádzkových dôvodov dňa 10. 09. 2020 (t. j. štvrtok) otvorená len od 07:30 do 12:30 hod.

9.9.2020 - "Srdce vkladám do každej svojej knihy, no Darca hviezd je dielom lásky viac než ktorýkoľvek z mojich predošlých románov. Zaľúbila som sa do Kentucky, do tamojších ľudí a potom do príbehu, vďaka čomu ma písanie napĺňalo nezvyčajnou radosťou," tvrdí Jojo Moyesová, top svetová autorka a mimoriadne obľúbená aj na Slovensku.
V slovenčine vyšli jej hity ako Predtým ako som ťa spoznala (sfilmované v roku 2016), Strieborný záliv, Posledný list od milenca, či Stále som to ja.
Teraz prichádza s trošku iným románom, v ktorom sa vracia do 30.rokov minulého storočia, kedy sa rozbiehal projekt konských knižníc.
Darca hviezd.

Niektoré veci sú dar, aj keď si ich nemôžeme nechať.

Čarovný príbeh o ženskom priateľstve, láske a o zázraku kníh a čítania, v ktorom sa autorka inšpirovala skutočným príbehom.
Ocitáme sa v 30.rokoch 20.storočia.
Hlavná hrdinka Alica žije v Anglicku, v rodičovskom dome sa nudí, cíti sa nedocenená a nepochopená. Potom spozná Bennetta Van Cleva, pekného, bohatého Američana, a bezhlavo sa zaľúbi.
Čoskoro sa vezmú a odchádzajú do Ameriky – za dobrodružstvom, novým a lepším životom. Život novomanželky v Baileyville, skostnatenom provinčnom mestečku uprostred kentuckých hôr, je však pre Alicu sklamaním. Preto sa – skôr než jej to manžel stihne zakázať – dobrovoľne prihlási do projektu konských knižníc.

Skupinka mladých žien pod vedením rebelantskej Margery O‘Harovej jazdí na koňoch cez hlboké lesy v okolí a roznáša knihy a časopisy chudobným, ktorí by sa k nim inak nedostali.
Alica nachádza slobodu, priateľstvo a naplnený život, po akom túžila.

Lenže nie všetci to schvaľujú. Alicin svokor s ňou vedie doslova vojnu a Baileyville sa pridá na jeho stranu. Postačí dievčatám v nerovnom boji ich hlboké vzájomné puto a viera v silu písaného slova?

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:

Darca hviezd z vydavateľstva Ikar je nádherný román odohrávajúci sa uprostred kentuckých hôr. Spoznáte a rýchlo si obľúbite skupinu odhodlaných žien  - knihovníčok, ktoré šírili vzdelanosť do najodľahlejších kútov Ameriky.
V príbehu nechýbajú láska, vzťahy, napätie, intrigy, smútok, ale najmä silné priateľstvo, spolupatričnosť a ženská sila. Tiež odhodlanosť ísť proti prúdu, hoci viete, že to iní neschvaľujú a môže sa vám to vypomstiť.

"Najviac ju lákala obrovská knižnica… prales kníh, po ktorom sa mohla do sýtosti túlať. To všetko premieňalo v jej očiach knižnicu na krajinu dokonalého šťastia."Louisa May Alcottová, Malé ženy

Jojo Moyesová je britská spisovateľka. Narodila sa v Londýne, na tamojšej univerzite Royal Holloway vyštudovala žurnalistiku a potom desať rokov pracovala pre britský denník The Independent. Istý čas strávila v Hongkongu ako dopisovateľka novín Sunday Morning Post.

V roku 2002 jej vyšiel prvý román Sheltering Rain a od tých čias sa živí ako spisovateľka na voľnej nohe. Je autorkou vyše desiatky románov, jej doménou sú predovšetkým romantické príbehy, ktoré sa však vyhýbajú klasickým žánrovým klišé a ukrývajú vážnejší podtext.

Každý nový titul sa umiestňuje na popredných miestach európskych i amerických rebríčkov bestsellerov. Jej diela preložili do jedenástich jazykov. Je jednou z mála autoriek, ktoré dva razy získali za svoje knihy ocenenie Romantický román roka.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

9.9.2020- "...ak je to pravda, bunky mojej dcéry možno vrastajú do tiel príjemcov a menia ich... Predstavujem si, ako jej srdce v tejto chvíli bije, všité do hrude nejakého cudzieho dieťaťa. Vidím, ako do malého tela pumpuje čerstvú, čistú krv, v ktorej plávajú nepatrné čiastočky môjho dievčatka..."

Pri čítaní tohto príbehu možno aj vám napadne otázka: je možné žiť vnútri iného človeka? Novinka Dievča s cudzím srdcom od Alex Dahl, napoly Američanky, napoly Nórky, vás prekvapí a vtiahne nezvyčajným príbehom.

Hlavnou hrdinkou príbehu je Alison, ktorá má 6-ročnú dcérku Amalie.
Tá sa jedného dňa utopí.
Život  Alison sa rozbije na márne kúsky, upadne do temnoty a svoj žiaľ sa pokúša nejako – akokoľvek – prekonať. Nedarí sa, úplne sa zrúti a nie je schopná ani len usmiať sa na nevlastného syna. Nedokáže odpísať priateľom na správy, ani sa pozrieť na svojho manžela. Chce len jediné: aby sa Amalie vrátila.
Cíti vinu, no aj napriek tomu súhlasí, aby po smrti odobrali ich dcére orgány na transplantáciu.

Raz sa však náhodou dozvie, že dievča, ktoré dostalo srdce jej dcéry, býva neďaleko. Na rozdiel od Amalie má Kaia budúcnosť, hoci sa narodila s vrodenou chorobou. Je nažive, darí sa jej, pretože má Amaliino srdce. A Alison začína uvažovať, či je možné, aby jej milovaná Amalie žila nejakým spôsobom v Kajinom vnútri.
A začína plánovať. Áno, v jej hlave sa naozaj zrodí nebezpečný plán, lebo čo by ste neurobili pre svoje dieťa. Hoci je už nejaký čas po smrti?

Alex Dahl si vybrala zaujímavú tému a skvele ju rozpracovala. Pohráva sa s nami, čitateľmi, buduje príbeh ako zo života, bežné situácie, pri ktorých by vám však ani nenapadlo, že sa môžu vyvíjať inak. Výborne pracuje s emóciami a celý príbeh naberá mysteriózny nádych plný napätia.

Možno ste už niekedy počuli o tzv. bunkovej pamäti.
Niektorí tomu veria, odborníci však tvrdia, že je to len špekulatívna teória. Tvrdenie, že bunky ľudského tela obsahujú stopy našej osobnosti, vkusu a zážitkov, nezávisle od buď genetického kódu alebo od mozgových buniek. "Myšlienka, že sa transplantovaním orgánov prenášajú zakódované životné zážitky je nepredstaviteľná," tvrdí Dr. John Schroeder zo Stanford Medical Center.
Aj príbeh Dievča s cudzím srdcom z vydavateľstva Slovenský spisovateľ je preto len fikciou, ktorá však kladie zaujímavé otázky a poukazuje na to, čo všetko sme schopní urobiť pre svojich milovaných blízkych... aj keď sú už po smrti.
Alex Dahl vzbudila vo svete veľký záujem trilerom Chlapec pri dverách. Kniha vyšla vlani aj v slovenčine a teraz tu teda máme nový príbeh Dievča s cudzím srdcom, ktorý sa určite oplatí prečítať.

Začítajte sa do úryvku:

Alison

STÁLE SA BUDÍM, TEDA AK VÔBEC ZASPÍM. Budík premieta presný čas na stenu pri Sindreho strane postele a ja ležím a hľadím na blikajúce dve bodky medzi číslicami. Sú dve preč, ráno, a Sindre tu nie je. Keď som zaspala, bol pri mne. Aspoň si myslím. Vytiahnem ruku spod teplej periny a pohladím chladnú plachtu na mieste, kde by mal ležať môj manžel.
To isté sa stalo aj pred niekoľkými dňami. V noci som sa strhla zo spánku, sen som si ani nezapamätala, a zrazu som sa ocitla v tmavej, tichej spálni. Potme som sa snažila zaostriť na Sindreho mohutnú siluetu — nechcela som k nemu natiahnuť ruku, aby si náhodou nemyslel, že niečo potrebujem; nedokázala by som zniesť dotyk jeho teplých, starostlivých rúk. Až po chvíli som si uvedomila, že tam nie je. Vyšla som z postele, sadla som si na podobločnicu a zahľadela sa na les a svetlá mesta za ním, ktoré stúpali po úbočiach, po kopcoch až ku hviezdam. Na to, že bol začiatok októbra, v noci sa nezvyčajne ochladilo a nad jazerom Tryvann nízko visel do oranžova sfarbený mesiac. Aspoňže tam Sindre nie je — aspoň na chvíľku nemusím predstierať, že spím.
Už som sa chystala vrátiť do postele, keď som zbadala, že priamo oproti domu sa pri štrkovej cestičke medzi stromami čosi hýbe. Keď z lesa vyšiel Sindre v bledomodrej košeli, nedbalo zakasanej do nohavíc, a v drahých kožených mokasínach, vzdialila som sa od okna.
Hruď mal špinavú od hliny a v úzkom priestore medzi domom a autom krátko zastal, akoby sa nevedel rozhodnúť, či sa má vrátiť dnu, alebo nasadnúť a odísť. Zdvihol hlavu k nášmu oknu na prvom poschodí a až vtedy som uvidela jeho tvár, zvraštenú v nezadržateľnej grimase, ktorá ju takmer úplne zmenila. Keby ten muž stojaci pred naším domom nebol oblečený ako môj manžel, neviem, či by som ho spoznala.
Išiel von aj dnes v noci? Vstanem a chvíľu stojím pri okne. Noc je búrlivá, oblohu pokrývajú ťažké sivé mraky, mrholí a lístím v záhrade šuchorí svieži vetrík. Na konci nášho trávnika sa nehybne črtá les, stúpa z neho hmla a jej priesvitné prstence sa rozplývajú vo vetre.
Mohlo by byť príjemné vojsť do lesa, počúvať, ako pod nápormi vetra praskajú konáre, nechať nočný chlad, aby mi prenikol telom, a hlboko vdychovať vlhký vzduch. Možno by to aspoň na chvíľu zmiernilo pálenie vnútri.
Zaostrím na miesto, odkiaľ sa naposledy vynoril Sindre, no teraz, keď nesvieti mesiac, nedokážem rozlíšiť obrysy človeka od stromov, ani keby stál priamo tam. Mohol by byť rovno pred mnou, hľadieť na mňa a nevidela by som ho.
Podídem k dverám, chvíľu načúvam, potom ich odchýlim. V tomto dome je zriedkakedy ticho — ani čo by zo stien vychádzalo slabé bzučanie ako podtón ku všetkým ostatným zvukom našej rodiny. Dnes v noci však nič nebzučí. Zastanem na odpočívadle, oči ma pri svetle stropných svietidiel pália a snažím sa zachytiť chlácholivý šum alebo upokojujúce náznaky prítomnosti obyvateľov domu, no nič nepočujem. Rýchlo pozriem na dvere do Amaliinej izby a zaplaví ma neovládateľná hrôza z toho, čo je za nimi. V bruchu zacítim pálenie, akoby sa v nespočetných tmavých chodbičkách v mojich útrobách prudko rozhoreli malé plamienky. Pritisnem si ruku na brucho a prinútim sa odvrátiť zrak od Amaliiných dverí. Rozmýšľam, čo by som mohla počítať, no napadnú mi len schody. Sedemnásť. Sedemnásť schodov, to zvládnem. Zídem dolu, napijem sa a potom sa vrátim hore, prejdem popri Oliverovej izbe a popri Amaliinej izbe len tak, akoby nič. Zvládnem to, už som to zvládla aj predtým, jednoducho mám zlú noc, to je všetko. Keď sa vrátim hore, môžem si vziať tabletku z nočného stolíka, a hoci po nej nezaspím skutočným spánkom, aspoň si odpočiniem v tuhom, bezsennom bezvedomí.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

Po novom budú aktéri v regiónoch priamo rozhodovať o podpore projektových zámerov.

Po novom budú aktéri v regiónoch priamo rozhodovať o podpore projektových zámerov.

Slovenská akadémia vied sa rozhodla využiť podcasty na predstavenie najzaujímavejších vedeckých osobností pôsobiacich na akadémii. Jeho moderátorkou je Lucia Molnár Satinská z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.  Od dnešného dňa je dostupný na podcastovej stránke PodBean, vypočuť si ho môžete v streamovacej službe Spotify, v podcastovej aplikácii Apple Podcasts a čoskoro bude dostupný aj v aplikácii Google Podcasts. Prvým hosťom bol predseda Slovenskej akadémie vied prof. Pavol Šajgalík. p ...

Vzhľadom na nepriaznivý vývin epidemiologickej situácie v okrese Stará Ľubovňa a s tým spojený vyšší počet vykonávaných odberov na Covid -19 priamo z osobných motorových vozidiel na odberovom mieste pred Ľubovnianskou nemocnicou pristúpilo Mesto Stará Ľubovňa k dočasnej zmene organizácie dopravy, a to predĺžením jednosmernej cesty od ul. Obrancov mieru (od Lekárne pri nemocnici) ku križovatke spojenej s ul. Levočskou (za RÚVZ SĽ) – viď obr.