Obec Jakubany oznamuje občanom, že na základe momentálnej situácie na území Slovenska, ako aj prijatých platných opatrení,ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva SR pri organizovaní hromadných kultúrnych podujatí, sme po zrelej úvahe pristúpili k rozhodnutiu, že naše tradičné kultúrne podujatie "Na švatoho Jána" sa tento rok neuskutoční. Ďakujeme za pochopenie.

Jubilejný desiaty rok po sebe štartuje v bratislavskom Novom Meste stále populárnejšie LETNÉ KINO NA KUCHAJDE! Letná séria premietaní filmových hit...

Vážení rodičia,

poplatok za mesiac jún 2020 bol stanovený nasledovne:

Deti, ktoré nastúpili k 1.6.2020 uhrádzajú poplatok za pobyt dieťaťa v materskej škole 30,- Eur alebo 100,- Eur podľa toho, ako platili za bežnej prevádzky.
Deti, ktoré nastúpili od 15.6.2020 uhrádzajú poplatok vo výške 16,36 Eur (30/22*12=16,36) alebo 54,55 Eur (100/22*12=54,55)

Primátor Miloš Meričko zvolal na stredu 17. júna tlačovú konferenciu. Mala dve témy:

1. Výsledky kontroly a kontrolné zistenia investičných akcií obdobia do 2018
2. Vrátenie dotácie 160.000 € pre Environmentálny fond SR + zaplatené pokuty mestom Humenné v roku 2019 za činnosť predchádzajúceho vedenia mesta.

17.6.2020 - Román Sedem listov bol pôvodne inšpirovaný zdrvujúcim súdnym prípadom, o ktorom autorka Sinéad Moriartyová  čítala pred pár rokmi. A príbeh tej ženy jej navždy utkvel v pamäti. V tom čase premýšľala, čo by človek urobil, keby...

Sarah je milujúca zamestnaná mama sedemročnej Izzy, manželka oddaného Adama a najlepšia priateľka svojej sestry Mie. Čaká vytúžené druhé dieťa a nesmierne sa naň teší.

Jedného dňa sa Sarah náhle zrúti, upadne do bezvedomia a rodina si musí zvykať na život bez nej. Ako vysvetlia malej Izzy, že jej mama to možno neprežije? A môže prežiť nenarodené dieťatko?

Sarahin stav sa zhoršuje a rodina sa rozháda, nevedia sa dohodnúť, ako ďalej. Mia zájde po veci do Sarahinho domu a nájde tam listy – dokopy sedem, jeden za každý rok Izzinho života. Sarah ich písala vždy pri príležitosti dcérkiných narodenín, akoby sa pripravovala na deň, keď jej nebude môcť sama povedať, ako veľmi ju ľúbi. Kým Mia premýšľa, či sa sestre podarí napísať ôsmy list, rodina je nútená urobiť ťažké rozhodnutie, ktoré im zlomí srdce a navždy ich zmení.

Írska autorka Sinéad Moriartyová si čitateľov aj kritikov získala dojemnými príbehmi o moderných ženách súčasnosti a z jej kníh sa predalo viac ako 700-tisíc výtlačkov v Írsku a vo Veľkej Británii.
Taký je aj jej najnovší román Sedem listov o bezpečnom a šťastnom živote, ktorý sa zrazu rozpadne na drobné kúsky. Príbeh, ktorý sa dotkne vášho srdce a v niektorých pasážach vám vyhŕknu slzy z očí. Nádherné a dojímavé čítanie plné emócií.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:

Sinéad Moriartyová je írska spisovateľka, ktorú k tvorbe inšpirovala vlastná mama, autorka kníh pre deti. Jej prvý román The Baby Trail, trpký príbeh páru, ktorý sa pokúša o dieťa, vyšiel v roku 2004. Preložili ho do 25 jazykov.
Sinéad napísala štrnásť románov vrátane The Way We Were, ktorý v roku 2015 získal ocenenie Irish Book Award za beletriu. Vo vydavateľstve IKAR vyšiel v roku 2018 jej román Dobrá matka.

Začítajte sa do novinky Sedem listov:

Sarah sa usmiala, keď objednali ďalšie dve fľaše vína. Niektorým mamičkám zo školy sa rozviazal jazyk a bolo to mimoriadne zábavné.
"Len počkajte, čo vám poviem." Mollina mama sa predklonila a ostatné sa schúlili k nej, napínali uši. Vychutnávala ich pozornosť, na chvíľu zmĺkla, aby dosiahla dramatický efekt, a odpila si vína. "Vedeli ste, že mama Ethana Kennedyho...?"
"Kto je Ethan Kennedy?" skočila jej do reči Frankova mama.
Mollina mama sa zamračila. Nebola zvyknutá, aby ju prerušovali. Sarah potlačila úsmev. Frankova mama bola nová v ich triede a očividne ešte nepochopila, že Mollina mama je včelia kráľovná. Malo by jej svitnúť, pomyslela si Sarah, lebo Mollina mama má podrezaný jazyk.
"Chodí do inej druhej triedy. Malý, chudý, okuliarnatý," odvetila Mollina mama netrpezlivo. "V každom prípade jeho mama sa minulý týždeň vrátila z práce skôr a našla manžela, ako ho obsluhuje ich brazílska aupairka."
Okolo stola sa ozvalo híkanie, chichot.
"Čo tým presne myslíš?" Frankova mama nehrala ich hru.
Sarah sa oprela na stoličke, vychutnávala šou.
"Čo asi myslím? Fajčila mu na tom mramorovom kuchynskom ostrovčeku, ktorým sa večne vychvaľuje."
"Ach bože!" Frankova mama ohromene zmĺkla.
"To je hrozné," ozval sa súcitný hlas.
"Prosím ťa," Sallina mama prižmúrila oči, "mne by neprekážalo, keby niekto iný obslúžil môjho muža. Ušetrilo by mi to námahu."
Všetky ženy sa rozosmiali a Sarah sa takisto neubránila smiechu, hoci nechcela, aby sa to zmenilo na opité spovede o ich sexuálnom živote. Na to bola príliš triezva.
"Možno by sme to mali dať do zmluvy," pokračovala Sallina mama. "Aupairka sa musí postarať o deti a obslúžiť manžela."
"Ale no tak, dámy, sex stále môže byť úžasný," opito zabľabotala Sadina mama. Sedela oproti Sarah a pila víno ako vodu.
"Páni, tvoj muž musí byť absolútny žrebec." Bobbyho mama nedokázala skryť závisť v hlase.
Sarah raz zazrela Sadinho otca pri školskej bráne a vôbec nevyzeral ako žrebec, skôr ako tupý účtovník.
Sadina mama si opovržlivo odfrkla. "Páni, nehovorím o ňom, ale o svojom osobnom trénerovi. Je to Austrálčan. Poviem vám, dámy, sexuje svetovo," vyhlásila.
Ostatné ženy vyvalili oči a ochkali.
"Ako sa volá? A chodí aj na domáce návštevy?" zakričala mamička z druhého konca stola a všetky sa rozosmiali.
Sarah sa smiala s nimi, ale v skutočnosti bola nesvoja z výmeny týchto súkromných informácií. Keby ešte niekedy stretla Sadinho otca, cítila by sa hrozne, že vie o mimomanželských dobrodružstvách jeho ženy. Presne toho sa dnes večer bála. Keďže bola tehotná a nepila, vedela, že to bude ťažké. V takéto večery človek potrebuje pohár vína, aby sa uvoľnil. Koniec koncov ani jedna z týchto žien nebola jej priateľka. Bola to len skupina mamičiek spojených rovnakým menovateľom – ich deti chodili do tej istej triedy.
Sarah si vždy dala záležať, aby sa správala priateľsky, ale nie príliš priateľsky. Netúžila dať sa vtiahnuť do malej kliky a počúvať klebety o iných deťoch a rodičoch. Ako tínedžerka sa nepríjemne popálila. Vedela, aké to je byť členkou skupiny, myslieť si, že sú to vaše priateľky, a byť odvrhnutá, keď sa bývalý frajer jednej z nich rozhodne, že sa mu páčite. Sarah nemohla za to, že padla do oka Brianovi Morrisseyovi, ale Georgia to znášala veľmi zle. Zrazu padali na Sarahinu adresu štipľavé poznámky, dievčatá vyhlasovali, že je koketa, štetka a zlá priateľka. Georgia a ostatné ju bez dlhých ceremónií odvrhli. Sarah sa v posledný rok na strednej škole ledva vedela dočkať, kedy odtiaľ vypadne. Odvtedy si dávala pozor na ženské skupiny. Kto sa raz popáli, druhý raz si dá pozor.
Videla, ako sa školské mamičky stali najlepšími priateľkami a o pár mesiacov sa priateľstvo skončilo, lebo si uvedomili, že nemajú veľa spoločného. Sarah nemala záujem o také drámy. Zažila toho dosť ako tínedžerka. Mala priateľky, ale od školských čias si nedovolila zblížiť sa so ženami. Nepotrebovala také pevné ženské puto, lebo mala Miu. Mať takú blízku sestru znamenalo, že sa vždy mala s kým porozprávať, komu sa zdôveriť. Vyrástla s najlepšou priateľkou, tak nebola odkázaná na iné ženy, ktoré nemali sestry alebo ak ich aj mali, nevychádzali s nimi. Ženy potrebujú najlepšie priateľky a Sarah vedela, že má šťastie, že má svoju sestru. Práve na Miu sa obrátila, keď sa k nej Georgia a jej banda správali neznesiteľne. Mia jej povedala, aby zdvihla hlavu a "kašľala na tie potvory".
Mollina mama sa zrazu obrátila na Sarah. "Ty musíš mať dobrý prístup ku školským klebetám. Tvoja sestra je tu učiteľka a zástupkyňa riaditeľky. No tak, Sarah, von s tým. Šukajú niektorí učitelia s kolegyňami? Ten Grogan vyzerá dobre. Rada by som si s ním šukla," zasmiala sa prehnane hlasno.
Sarah sa trpezlivo usmiala. "Ako viete, Mia je najdiskrétnejšia a najprofesionálnejšia osoba, akú poznám. Nič neviem."
"Neverím. No tak, nikomu to nepovieme, však, baby?" Ďobla Sarah do hrude.
Sarah potlačila nutkanie odstrčiť ten prst a ďalej sa usmievala. "Nemám vám čo povedať. Vážne."
"S tebou teda nie je sranda."
"Daj jej pokoj. Šoféruje a my sme opité," zasiahla Timova mama a zdvihla pohár smerom k Sarah.
"No prepáč, ja nie som opitá," bľabotala Sadina mama.
"Skôr ochromená," zamrmlala Mary.
"To je trápne," súhlasila Rebecca. "Je hrozne nevychovaná."
Sarah by dala prednosť opitej Sadinej mame pred týmito dvoma bosorkami, ktoré všetkých a všetko posudzovali. Vstala, že pôjde na toaletu. Bolo načase odísť, prv než sa ženy začnú správať dôvernejšie a odsudzovať ľudí. Netúžila vedieť o ich súkromnom živote a nemala v úmysle diskutovať o svojom. A nechcela vidieť, ako niekoho, kto priveľa vypil, odsudzujú svätuškárky.
Kľučkovala cez prehnane vyhriatu reštauráciu do útočiska toaliet. Bolo tam prázdno a okno v kúte bolo otvorené, takže sa konečne mohla nadýchnuť. Už to naozaj potrebovala. Ošpliechala si červené líca vodou, šla do kabínky a zamkla dvere. Hoci bola len v jedenástom týždni tehotenstva, mechúr jej už robil problémy. Zapínala si nohavice, keď začula, že sa otvárajú dvere a ozývajú sa hlasy.
"Páni, je taká opitá, až je to hanba. Keď sa zajtra preberie, zomrie. To si fakt myslí, že padneme na riť, lebo šuká s Austrálčanom o polovicu mladším?"
"Určite od neho chytí tripla."
Sarah zvraštila tvár, ľutovala Sadinu mamu. Preto nikdy neposkytovala súkromné informácie – nechcela dať ľuďom dôvod, aby o nej klebetili.
"Ako sa drží Rebecca?"
"Pravdupovediac, nie som šťastná z ich triedy."
Sarah spoznala tie hlasy. Boli to Myina a Rebeccina mama. Patrili k mamičkám, ktoré boli prehnane ambiciózne a tlačili na svoje deti, aby boli najlepšie. Obe dievčatká boli preťažené a stále vyzerali vyčerpané.
"Prečo?"
"Lebo tá Izzy brzdí celú triedu."
Sarah stuhla.
"Myslíš?"
"Jasné. Je najmladšia a najhlúpejšia. Mala by chodiť o triedu nižšie. Rebecca hovorí, že vždy má problémy s počtami a zdržuje triedu. Je to absurdné."
"Keď už o nej hovoríš, Mya spomínala, že Izzy číta Tajnú sedmičku. No povedz! Mya to čítala pred dvoma rokmi. Očividne nie je práve najmúdrejšia."
Sarah sa zježili všetky chlpy na tele. Dych sa je zrýchlil a bolo jej na vracanie.
"Zdržuje slečnu Dixonovú, lebo je brzda. Rebecca vravela, že je to decko. Očividne je nezrelá. Chcela som sa o tom porozprávať s riaditeľkou, ale potom som si uvedomila, že zástupkyňa riaditeľky je Izzina teta, čo znamená, že nemáme nádej, aby ju preradili."
"Len ak sa spojíme s niekoľkými ďalšími mamičkami. Ak sa nás posťažuje päť alebo šesť, môže to zabrať. Budú nás musieť vypočuť. Nemôžeme dopustiť, aby naše deti brzdilo decko s nízkym IQ. Je mi jedno, kto je jej príbuzná."
"Máš pravdu. Čo keby som založila skupinu na WhatsApp, pozvala do nej iné mamičky a uvidíme, čo ony na to. Hodím reč s..."
Sarah prudko otvorila dvere na kabínke, až narazili do steny. Obe ženy sa zvrtli a civeli na ňu s otvorenými ústami.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

17.6.2020 - Karpatská nadácia je známa tým, že podporuje projekty na zlepšovanie života ľudí na východnom Slovensku. Okrem toho je partnerskou organizáciou medzinárodnej siete Transnational Giving Europe, ktorá zabezpečuje transparentný prevod darovaných peňazí medzi jednotlivými členskými krajinami. Pomáha tak rozvoju medzinárodnej solidarity, ktorá je v dnešných časoch taká dôležitá. Zažili sme to počas posledných mesiacov na vlastnej koži.

Pandémia vírusu COVID-19 prekvapila a zasiahla celý svet. Na novú situáciu museli reagovať nielen vlády a štátne orgány jednotlivých krajín, ale aj takmer všetky firmy, mimovládne organizácie, či jednotlivci. Mnohí sa rozhodli aj aktívne pomáhať a zmierniť dopad pandémie na spoločnosť.

Jednou z týchto firiem je aj Dedoles, známa predovšetkým svojimi veselými ponožkami. "Najskôr sme sa, samozrejme, postarali o našich zamestnancov, zabezpečili pre nich potrebné ochranné prostriedky a bezpečné pracovné prostredie. Urobili sme viacero opatrení v rámci fungovania firmy, ktoré s tým súviselo. Hneď potom sme začali rozmýšľať nad tým, ako ešte vieme pomôcť v boji s pandémiou,” uviedla Jana Hrubcová z Dedoles.

Veselšie nemocnice

Ako poďakovanie za prácu lekárom a zdravotníckemu personálu firma darovala veselé ponožky Medicína. Takmer 4000 párov putovalo do všetkých krajských nemocníc na Slovensku, do nemocnice v Brne, Prahe a ďalších nemocníc v hlavných mestách krajín, kde spoločnosť pôsobí.

Pomáhali aj finančne

Na Slovensku vzniklo viacero iniciatív, ktoré sa snažili pomôcť zdravotníkom, nemocniciam, a ďalším, ktorí pomoc akútne potrebovali. Firmy, ale aj jednotlivci prispievali do týchto iniciatív finančne, alebo pomáhali ako dobrovoľníci. Firma Dedoles sa však rozhodla ísť o krok ďalej a pripravila zbierku na podporu Svetovej zdravotníckej organizácie - WHO. "WHO je najvyššou svetovou autoritou v oblasti verejného zdravia so 194 členskými krajinami. WHO spolupracuje intenzívne s vládami postihnutých krajín aj nezávislými organizáciami. Spolupracuje aj s vládou SR a Ministerstvom zdravotníctva SR,” povedala Jana Hrubcová

Zákazníci darovali rekordnú sumu

"Na našich webových stránkach môžu ľudia za bežných okolností prispievať zaokrúhľovaním drobných na výsadbu stromov. Vďaka tomu sa nám podarilo vysadiť na Slovensku už viac ako 50 000 stromov. Vzhľadom na vzniknutú situáciu sme sa rozhodli dočasne zmeniť účel tejto zbierky na boj proti COVID-19. Navyše sme sa zaviazali, že spoločnosť Dedoles tieto príspevky zdvojnásobí až do výšky 10 000€,” povedala Jana Hrubcová. V mesiacoch marec až máj sa do zbierky zapojili  ľudia z 15 krajín, vďaka čomu prispeje Dedoles Svetovej zdravotníckej organizácii sumou 55 830 Eur.

"Jedná sa o rekordnú podporu zahraničnej organizácie zo Slovenska, na ktorú prispievali jednotlivci. Väčšinou sa takéto dary objavujú len u nadnárodných korporácií, ktoré podporujú vybrané globálne iniciatívy spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami,” povedala Laura Dittel z Karpatskej nadácie. "Preto nás potešil tento dar od slovenskej firmy," dodáva.

Podpora vzdelávania v čase krízy

Aj Karpatská nadácia pomáhala v období pandémie virúsu COVID-19. "Keď sa zavreli školy a vzdelávanie sa presunulo do online prostredia, bolo nám jasné, že deti zo sociálne slabšieho prostredia sa nebudú vedieť zapojiť a musíme im pomôcť. Vzdelávanie je jedinou šancou pre ich lepšiu budúcnosť." povedala Laura Dittel. Nadácia otvorila program "Škola napriek korone", v ktorom poskytovala rýchlu finančnú podporu pre školy a neziskové organizácie a ich nápady ako zabezpečiť pokračovanie vzdelávacieho procesu. V rámci programu podporili takmer 30 žiadateľov a pomohli tak viac ako 5000 deťom.

Informačný servis

17.6.2020 - Knausgårdove romány preložili do viac ako tridsiatich jazykov. Toto dielo sa oprávnene stalo literárnou senzáciou a neodmysliteľnou súčasťou modernej škandinávskej aj svetovej prózy 21. storočia.
Šiestou, rozsahom najväčšou časťou Karl Ove Knausgård završuje svoju odvážnu autofiktívnu sériu Môj boj, ktorá oprávnene vzbudila mimoriadny rozruch v literárnom svete. Autor tu bez snahy čokoľvek tajiť odhaľuje svoje ambície aj slabosti, neistotu a pochybnosti.
Môj boj 6 vychádza pod vydavateľskou značkou ODEON.

Opisuje vzťah k manželke Linde a deťom, k matke a otcovi, k priateľom aj známym. Život zachytáva vo všetkých jeho odtieňoch, od zlomových a osudových momentov po zdanlivo bezvýznamné detaily všedného dňa. Riskuje všetko. Prekračuje hranice medzi súkromným a verejným a otvorene opisuje dôsledky tohto rozhodnutia na život rodiny a vzťahy s najbližšími.
Stála tá bezohľadnosť za to?
Má spisovateľ právo byť bezohľadný?
Aký je a aký má byť vzťah literatúry k skutočnosti?

Súčasťou tohto dielu je aj rozsiahla esej o Hitlerovi a jeho knihe, ktorá sa stala symbolom absolútneho zla.

Monumentálna, viac ako tritisícstranová séria Môj boj sa právom považuje za jeden z najdôležitejších literárnych počinov posledných desaťročí a poskytuje čitateľský zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Táto autobiografická séria si asi nenájde toľko fanúšikov, ako iní severskí autori – povedzme Nesbo, Kepler, Backman ap. – no sú takí, čo netrpezlivo čakali na posledný šiesty diel. Tvrdí to prekladateľ Jozef Zelizňák a dodáva: "Čitateľovi, ktorý sa chce pozrieť na život obyčajného Nóra; na to, ako sú jednotlivé drobné momenty nášho života pre každého dôležité, tak určite mu túto knižku veľmi odporúčam."Rozhovor s prekladateľom severskej literatúry Jozef Zelizňákom si môžete vypočuť v  podcaste Knižný kompas, ktorý nájdete na všetkých platformách.

Prvá časť monumentálneho šesťdielneho autobiografického románu Min kamp - Môj boj 1 vyšiel vo vydavateľstve Ikar roku 2016. Získal za ňu cenu Brageprisen, nomináciu na Severskú literárnu cenu a len v Nórsku sa z nej predalo vyše pol milióna výtlačkov.
Nasledovali ďalšie diely a tento rok završujeme tento monumentálny epos poslednou časťou Môj boj 6.

 "Niektorí vravia, že som zradil svoju rodinu a priateľov či iných ľudí z detstva, no nemám pocit, že by to tak bolo, lebo všetko sa odohralo veľmi dávno," tvrdí Knausgard. "No jednoznačne najbolestivejšie bolo písať o sebe. Rovnako bolo pre mňa ťažké písať o problémoch a konfliktoch, ktoré som mal v tom čase s blízkymi ľuďmi. Písanie o detstve bola tá príjemnejšia časť celého procesu..."

Začítajte sa do novinky Môj boj 6:

V polovici septembra dvetisícdeväť som vyrazil na neveľkú usadlosť medzi Höganesom a Mölle, kde býval Thomas s Marie, mal ma odfotografovať na obaly ďalších kníh. Požičal som si auto, čierne audi, a vydal sa dopoludnia po štvorprúdovej diaľnici s veľkým pocitom šťastia v hrudi. Obloha bola jasne modrá, slnko svietilo ako uprostred leta. Vľavo sa trblietal Öresundský prieliv, vpravo žlté strniská a lúky, predelené plotmi, potokmi, pozdĺž nich sa tiahli rady listnatých stromov. Zazdalo sa mi, že tento deň sa ani nemal diať, predstavoval akúsi oázu leta uprostred odmeranej jesennej krajiny, a fakt, že to tak nemalo byť, že slnko nemalo svietiť tak intenzívne, obloha nemala byť taká presvetlená, vnášal do radosti aj tieň nepokoja, nechcel som naň myslieť v nádeji, že prejde aj sám, radšej som sa pridal k refrénu Cat People, ktorý sa práve ozýval v reproduktoroch, vychutnával som pohľad na mesto, čo sa zjavilo naľavo, na žeriavy v prístave, na komíny tovární, sklady. Prechádzal som okrajom Landskrony, len niekoľko minút po tom, ako som prešiel popri Barsebäcku s jeho charakteristickou a vždy rovnako desivou siluetou atómovej elektrárne v diaľke. Ďalšie mesto je Helsingborg. A dedina je len zopár desiatok kilometrov za ním.
Meškal som. Najprv som pridlho sedel vo veľkom vychladenom aute v parkovacom dome, nevedel som ho naštartovať, nemohol som vystúpiť a ísť sa spýtať do kancelárie. Vzali by mi auto, keby som dal najavo toľkú neznalosť, a tak som si čítal manuál, listoval vpred a vzad, o štartovaní nepísali nič. Skúmal som prístrojovú dosku, potom kľúč, nebol to kľúč, len kúsok čierneho plastu. Otvoril som auto, keď som ho stlačil, a teraz som špekuloval, či podobne aj nenaštartujem. Pri volante som nenašiel nijaké miesto pre zapaľovanie. A čo je toto? Je to diera, či?
Strčil som do nej čierny kľúč a motor naskočil. Polhodinu som jazdil centrom Malmö a hľadal výpadovku z mesta. A keď som konečne vyšiel na diaľnicu, meškal som takmer hodinu.
Landskrona mi zmizla za chrbtom, nahmatal som mobil na vedľajšom sedadle a vyťukal číslo Geira A. To on ma kedysi zoznámil s Thomasom, spoznali sa v boxerskom klube, kde Thomas pracoval na fotoknihe o boxe, Geir písal o rovnakej téme. Jemne povedané, neboli si podobní, no veľmi sa rešpektovali.
"Ahoj, chlapča moje," pozdravil ma Geir.
"Ahoj, ahoj," odzdravil som. "Môžeš pre mňa niečo urobiť?"
"Jasná vec."
"Zavoláš Thomasovi, že budem hodinu meškať?"
"Vybavím. Šoféruješ?"
"Áno."
"Tešíš sa?"
"Je to úžasné. Už len pre zmenu. Ale idem predbiehať kamión."
"No a?"
"Nemôžem pri tom telefonovať."
"Niekto by mal preskúmať tvoju schopnosť robiť dve veci naraz. Ale v pohode. Zavoláme si."
Položil som, podradil a predbehol dlhý biely kamión, ktorý sa chvel v tlaku vzduchu. Začiatkom toho leta som viezol celú rodinu do Kostera, dvakrát sme takmer havarovali, raz som dostal šmyk, vo veľkej rýchlosti, mohlo sa to skončiť ozaj zle, druhýkrát nehrozila až taká katastrofa, ale aj to ma zasiahlo, pred Göteborgom som sa chcel preradiť, nevšimol som si blížiace sa auto a kolízii zabránili len jeho rýchle brzdy. Nahnevané trúbenie mi rezalo priamo do duše. V tej chvíli som stratil dobrý pocit zo šoférovania, vždy som cítil aj strach, isto zdravý, ale aj tak, už predbiehanie kamióna ma trápilo, musel som sa doň nútiť, vždy ma potom niekoľko dní prenasledovala hrôza, akoby som bol po žúre. Dušu nezaujímalo, že mi vodičský preukaz dáva právo šoférovať. Ešte vždy žila v čase, keď jedna z mojich veľkých a vracajúcich sa nočných mor hovorila o tom, ako si sadám za volant a vyrážam, hoci neviem riadiť auto. Plný hrôzy na kľukatých nórskych cestách, pod hrozbou toho, že ma kedykoľvek zastaví polícia, tak som ležal v nejakej posteli a vankúš a paplón som zmáčal potom.
Zišiel som z diaľnice na užšiu cestu do Höganesu. Teplo som priam videl, čosi v svetle aj na oblohe, akoby zahalené mäkké trblietanie, čo slnečná žiara trúsila na všetko okolo. Svet je otvorený, hovoril mi môj pocit, a chveje sa.
Po desiatich minútach som zastal na parkovisku pri supermarkete, vystúpil som. Zhlboka som sa nadýchol. Vzduch niesol modrosť mora, no nebol letne teplý, mal v sebe aj čosi chladivé a pokojné. Keď som prešiel po asfalte k obchodu, pred ktorým v bezvetrí smutne viseli vlajky, vrátil sa mi pocit, ako keď som v talianskom meste za horúceho letného dňa hladil dlaňou mramorovú platňu, jej subtílny, ale aj prekvapivý chlad.
Kúpil som košík malín, sebe cigarety a žuvačky, vrátil som sa do auta a odviezol sa posledný kúsok. Sto metrov za obchodom začala cesta klesať k moru, bola úzka, lemovaná malými bielymi letnými chatami. Thomas s Marie bývali na samom konci, zo západu mali more, z východu veľké zelené pole.
Keď som zabuchol dvere, v ústrety mi vykročil cez trávnik Thomas. Bosý. Objal ma. Ako jeden z mála pritom vo mne nevyvolával pocit, že vchádza do mojej intímnej sféry. Nevedel som prečo. Možno jednoducho preto, lebo bol o pätnásť rokov starší a vždy sa ku mne správal milo, hoci sme sa až tak dobre nepoznali.
"Ahoj, Karl Ove."
"Dlho sme sa nevideli," usmial som sa. "Aký fantastický deň!"
Prešli sme cez trávnik. Vzduch sa ani nepohol, rovnako koruny stromov, slnko viselo nad morom a vysielalo svoje žeravé lúče na krajinu. Aj tak som neustále cítil čosi chladivé. Už dlho som nezažil taký pokoj.
"Dáš si kávu?" spýtal sa Thomas, keď sme zastali za domom, kde minulé leto postavil drevenú terasu, ako palubu lode, od múru domu k hustému, takmer nepreniknuteľnému kroviu, ktorého nehybný tieň siahal niekoľko metrov k nám.
"Rád."
"Na chvíľu si sadni."
Sadol som si, opäť si nasadil slnečné okuliare a zaklonil hlavu, aby som zachytil čo najviac slnka. Zapálil som si. Thomas naberal v malej kuchynke v umývadle vodu do kanvice.
Vyšla Marie. Slnečné okuliare si posunula na čelo, žmúrila do slnka. Prezradil som jej, že som ráno o nej čítal v novinách, správu z kultúrnej debaty, ktorej sa zúčastnila. Márne som sa snažil spomenúť, čo písali o nej, no našťastie sa nepýtala, len odvetila, že si to prečíta v knižnici. Aj tak tam ide.
"Už ti vyšla kniha?" spýtala sa.
"Nie. V sobotu."
"Super! Napätý?"
"Áno."
"Uvidíme sa neskôr. Zostaneš na obed?"
"Rád," usmial som sa. "Inak, mám pri sebe Lindin rukopis. Môžem ti ho potom dať."
Marie pracovala ako mentorka na spisovateľskej škole v Biskops-Arnö. Ponúkla sa, že si prečíta text, ktorý Linda práve dokončila.
"Teším sa," prikývla a odišla. O chvíľu už za domom štartovalo auto. Vyšiel Thomas s dvoma šálkami kávy a mafinmi na tácke. Sadol si, chvíľu sme sa rozprávali, vzal fotoaparát a urobil zopár záberov, kým sme diskutovali o celkom iných témach. Keď som u nich bol naposledy, práve čítal Prousta, ešte ho nedočítal. Tesne predtým, ako som prišiel, sa práve dostal k pasáži o babkinej smrti. To je jedna z najkrajších pasáží, prikývol som. Súhlasil. Potom vstal, aby ma odfotografoval z iného uhla. Rozmýšľal som, čo si pamätám z tej smrti. Ako prišla celkom znenazdajky. Nastúpila do voza, čo ju mal previezť cez Luxemburský park, hneď nato dostala infarkt, na ktorý o pár hodín zomrela. Alebo to bolo pár dní? Dom sa naplnil lekármi, všepohlcujúca starosť prehlušila všetko v prvej fáze smútku, keď apatiu ešte rozbíja nepokoj, čo vyvoláva nádej. Všetko z čistého neba, tie silné emócie.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

17.6.2020 - Neprestávajte loviť a príďte na ďalšie pokračovanie unikátnej akcie Spots, ktoré vďaka netradičnému umeniu, hudbe alebo streetartu vdychujú život zabudnutým či nepoznaným miestam. Už o pár dní sa spustí v poradí 16. pokračovanie, kde si môžete overiť všetky svoje zmysly. Každá akcia prináša niečo nečakané a po prvýkrát sa Spots bude konať opäť na zaujímavom mieste, ale tentokrát vo virtuálnej realite!

Pop-up projekt s mottom "Unique places to celebrate art!" už niekoľko rokov prezentuje tvorbu mladých umeleckých talentov na výnimočných, opustených a bežne neprístupných miestach prevažne v Bratislave. Aj tentokrát zostávame v hlavnom meste, kde predstavíme jedinečnú vernisáž autorky s neznámou identitou. Všetkým známe výroky, ktoré Čistá duša s nepatrnými obmenami premieňa na mrazivo pravdivé, však sprístupníme pre celý svet. Nezáleží teda, či si z Blavy, bývaš v Poprade alebo si na pobyte v Čechách. Súčasťou môžeš byť z akéhokoľvek miesta.

Spots 16 bude reálny streetartový počin. Slovenská Čistá duša, stále anonymný tvorca skrývajúci sa pod hlbokým pseudonymom, zaplavuje slovenský internet naozaj zmysluplným obsahom. Stovky jej diel budú vďaka rozšírenej virtuálnej realite už naveky aplikované na konkrétne miesta v Bratislave. Čaká ťa tak spojenie umenia a fascinujúcich miest použitím najmodernejších technológií.

Kráčať budeš v reálnom priestore 3 opustených nádrží, v ktorých sa budú myšlienky Čistej duše rozpínať už naveky. Vďaka smartfónu uvidíš aj to, čo oko bežným pohľadom nezachytí. Každé jej dielo bude existovať s vlastnou GPS súradnicou, a tak sa z neho stane nevšedný streetart, doplnený o "živé animácie", ktoré existujú iba vo virtuálnom svete. "Pomocou 3D modelu prenesieme celú túto animovanú expozíciu k tebe domov. Tvoj telefón pretvorí miesto, kde sa práve nachádzaš, na tri rôzne priestory, v ktorých sa budeš môcť 1:1 pohybovať, kráčať, počúvať hudbu, obzerať si diela a zamýšľať sa. Animácie sa budú diať všade okolo teba," vysvetľujú organizátori Spots.

Určite sa pýtaš, o ktoré bratislavské lokácie ide tentokrát? Prvou je záhadný a nikdy nefunkčný bazén v centre. Málokto asi vie, že ide o najlukratívnejšie situovaný 50-metrov dlhý bazén na Slovensku, skoro úplne pohltený prírodou. Druhou lokáciou je nikdy nedostavaná vodáreň, ktorá už vyše 40 rokov stojí v lese nad Bratislavou. Vstúpiť do nej však nie je možné. Vďaka mohutným stĺpom a ozvene v nej človek dostáva ľadovo mrazivý zážitok. Treťou vybranou lokalitou pre Spots 16 je neobjavený bazén, ktorý nemá ani meno. V hlbokom podzemí, pod jednou zo známych industriálnych pamiatok hlavného mesta, sa nachádza spleť chodieb, na ktorých konci je veľmi tmavý, čierny bazén. Javí všetky známky a detaily bazénu, no na kúpanie nikdy využitý nebol.

Všetky tieto miesta ti prinášame vďaka Jägermeister a nadupaným chlapcom z AKULAR – unikátna platforma na vizualizáciu 3D modelov v rozšírenej realite. Tou ťa prenesieme do tohoto fyzicky skutočného prostredia a zhmotníme myšlienky Čistej duše do vernisáže, ktorá u nás nemá obdoby. Stačí ak si stiahneš aplikáciu....... a necháš sa vtiahnuť na Spots 16.

Spots je súčasťou programu na podporu umelcov #savethenight a vždy predstavovali neopakovateľný zážitok a teraz tomu nebude inak. Virtuálna realita nerieši všetky zmysly, tak aby si uspokojil všetky z nich - čuch, hmat a chuť budú reprezentovať vôňa bylín, ľadový dotyk skúmavky v rukách a ostro sladká bylinková chuť na jazyku, ktorá najprv mrazí, no neskôr hreje. Vitaj na Spots.

Sleduj všetky info o akcii na FB Spots.

Informačný servis

Slovenská akadémia vied sa v hodnotení "https://www.scimagoir.com/rankings.php" Scimago Institutions Rankings (SIR) umiestnila na 1. mieste spomedzi 16-tich slovenských výskumných organizácií. Na druhom mieste je Univerzita Komenského v Bratislave, tretie miesto obsadila Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Svetový rebríček vedie Čínska akadémia vied. Cieľom hodnotenia SIR je poukázať na vedecké, ekonomické a sociálne charakteristiky výskumných inštitúcií v približne 130 ...

17.6.2020 - Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informuje cestujúcich, že od štvrtka 18. 6. 2020 otvára všetky svoje zákaznícke centrá s výnimkou zákazníckeho centra na Hlavnej ulici v Košiciach. Zákaznícke centrá ZSSK boli pre mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou koronavírusu od 16. 3. 2020 zatvorené. Všetky zákaznícke centrá boli vydezinfikované, upratané a spĺňajú všetky aktuálne platné hygienické a bezpečnostné podmienky.

Okrem zákazníckych centier sa od 18. 6. 2020 bude uskutočňovať predaj cestovných dokladov aj v nasledovných tarifných bodoch:

Bratislava, Klemensova ulica (tarifný bod je mimoriadne otvorený od 15. 6. 2020)
Bratislava-Petržalka (tarifný bod je mimoriadne otvorený od 15. 6. 2020)
Bytča
Kozárovce
Prešov mesto
Ružomberok-Rybárpole
Važec
Žarnovica

ZSSK zároveň posilňuje predaj cestovných dokladov (väčší počet zamestnancov) v nasledovných tarifných bodoch:

Čadca
Považská Bystrica
Púchov
Topoľčany
Trenčianska Teplá
Trenčín

Stále platí, aby pri nákupe cestovných dokladov v osobných pokladniciach a vo vlaku mali všetci na tvári ochranné rúška, prípadne si ústa a nos prekryli šatkou či šálom.

Informačný servis

h4 style="text-align: justify;" span style="font-family: Helvetica, Arial, Verdana, sans-serif; text-align: justify;" Sedemnásty jún bol v roku 1994 vyhlásený Organizáciou spojených národov za Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha (World Day to Combat Desertification and Drought). Je to zároveň deň, kedy bol prijatý Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii. Tento deň slúži na objasnenie a pripomenutie problému dezertifikácie obyvateľom celej planéty. Dezertifikácia (rozširovanie púští) je proces degradácie územia ...

Pri príležitosti Svetového dňa boja proti suchu a rozširovaniu púští, ktorý si pripomíname každoročne 17. júna, bilancujú hydrológovia zo Slovenskej akadémie vied množstvo vody na Slovensku. Vedci z tejto výskumnej oblasti v každej krajine pozorne sledujú zmeny v hydrologickej bilancii – v zrážkach, v prietokoch a výpare vody. Od tejto rovnováhy totiž závisí zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, splavnosť riek či zásobovanie priemyslu vodou. „Pri hydrologickej bilancii zisťujeme, koľko vody na ...