BRATISLAVA 7. februára 2019 - Sviatok zamilovaných nám prináša jedinečnú príležitosť obdarovať našich najbližších nezabudnuteľným darčekom a ukázať tým silu našej lásky. Ikonická srdiečková bonboniéra Milka dáva priestor vašej fantázii a kreativite. Napíšte na obal láskyplný osobný odkaz a darujte milovanej osobe spomienku, ktorú si môže uchovať navždy. Svoju drahú polovičku naviac potešíte hneď 30 čokoládovými srdiečkami z tej najjemnejšej alpskej čokolády. Vpíš sa do srdca a vyznaj lásku jedinečným spôsobom.

Dostupné v 165g balení. Cena 4,99, €.

BRATISLAVA 7. februára 2019 - Proces nákupu novej armádnej rádiolokačnej techniky od izraelskej spoločnosti ELTA Systems je v Českej republike vo finálnej fáze.

Izrael a Česká republika by mali posilniť vzájomnú spoluprácu v oblasti obranného priemyslu. Česká armáda obdrží najmodernejšie mobilné radary od izraelského štátneho podniku ELTA Systems, ktorý je súčasťou popredného izraelského výrobcu v oblasti obranného, leteckého aj vesmírneho priemyslu Israeli Aerospace Industries (IAI).

Izraelčania by mali na základe vyhratého tendra z roku 2016 vybaviť českú armádu ôsmimi radarmi v hodnote približne 3,5 miliardy čekých korún (135 miliónov eur). "Dodáme najmodernejší radar, ktorý v danej oblasti posunie ozbrojené sily Českej republiky do 21. storočia a poskytne českému letectvu ten najschopnejší bojom preverený systém pre sledovanie a obranu vzdušného priestoru," sľuboval bývalý riaditeľ spoločnosti ELTA Systems Nissim Hadas dodávajúc, že všetko spravili za cenu civilného systému.

Viacúčelový tzv. multi-mission radar ELM-2084 MMR známeho obranného systému Iron Dome experti považujú za najmodernejší a operačne najviac preverený radar na svete. Vyzdvihuje sa jeho schopnosť vytvárať kvalitný obraz o vzdušnej situácii, rozpoznať nízko a pomaly letiace ciele či obnovovať radarové dáta v krátkom intervale, čo všetko zvyšuje spoľahlivosť sledovania v akýchkoľvek podmienkach. K dnešnému dňu bolo predaných už vyše 70 kusov do celého sveta.

Z tejto spolupráce by mal profitovať aj miestny obranný priemysel. ELTA Systems má už podpísanú zmluvu s viacerými subdodávateľmi, vrátane hlavného subdodávateľa spoločnosti RETIA. Obe firmy vytvorili podrobné plány týkajúce sa výroby špičkových rádiofrekvenčných modulov a integrácie radaru ELM-2084 MMR do národných štruktúr a štruktúr NATO. Vybudovanie servisnej základne v rámci Českej republiky zníži náklady na údržbu a zaistí vyššiu mieru operačnej spoľahlivosti. Využitie revolučnej technológie GaN, ktorá bola doposiaľ implementovaná iba pár výrobcami, zase posilní znalosti a skúsenosti českého obranného priemyslu. Na druhej strane, ELTA Systems očakáva od spolupráce s českými firmami, medzi ktoré okrem RETIA patria napríklad aj spoločnosti ako CS-SOFT a Aero Vodochody, ľahšie presadenie spoločných projektov aj vo zvyšku Európy.

ELTA Systems je globálnym výrobcom radarov, špecializovaných dronov, prostriedkov elektronického boja, spravodajských systémov (SIGINT) a komunikačných prostriedkov. Firma je dodávateľom všetkých izraelských špičkových strategických radarov a svoje systémy ako napr. radar Green Pine protiraketového systému Arrow alebo radary systému Iron Dome exportuje do celého sveta. V roku 2017 dosiahla ELTA Systems tržby vo výške 1,7 miliardy amerických dolárov.

Voľby prezidenta Slovenskej republiky  Voľby prezidenta Slovenskej republiky sa konajú v sobotu 16. 03. 2019 od 7:00 do 22:00 h. Ak v prvom kol...

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto hľadá záujemcu na pracovnú pozíciu odborný pracovník do oddelenia územného konania a stavebného poriadku (staveb...

BRATISLAVA 6. februára 2019

Štvrtok 7. 2. | 18.00
Umelci naživo: Papčová & Poliačiková & Vongrej

Autorský večer s Luciou Papčovou, Katarínou Poliačikovou a Martinom Vongrejom – vystavujúci autori predstavia svoju tvorbu v prítomnosti kurátorov výstavy Užitočná fotografia.

Esterházyho palác, 2. a 3. poschodie
Vstupné: 2 € / 1 €

Podujatie na Facebooku: https://www.facebook.com/events/954417844746788/

Utorok 12. 2. | 18.00
Prednáška Pavla Vančáta: Mutujúca nefotografia

Teoretik fotografie Pavel Vančát sa kurátorsky podpísal pod výstavy fotografie?? (Galerie Klatovy/Klenová, 2004) a Mutující médium. Fotografie v českém umění 1990 – 2010 (Galerie Rudolfinum, 2011), ktoré sa pokúšali korigovať definíciu súčasnej českej fotografie s ohľadom na spôsob použitia termínu "nefotografia". V rámci výstavy Užitočná fotografia sa pokúsi ohliadnuť za premenami terminológie a taktiež za samotnou nemožnosťou binárnych definícií vo fluidnom prostredí umeleckej a mediálnej praxe. Pomocou ilustratívnych príkladov z českej i zo svetovej fotografie sa vynasnaží objasniť parazitný či pomocný termín "nefotografia" vo vzťahu k všeobecnému kánonu modernej fotografie.

Prednáška bude pokračovať diskusiou s Aurelom Hrabušickým a Filipom Vančom, kurátormi výstavy.

Esterházyho palác, 3. poschodie
Vstupné: 2 € / 1 €

Podujatie na Facebooku: https://www.facebook.com/events/656374621446991/

Nedeľa 17. 2. | 17.00
Finisáž výstavy Užitočná fotografia

Ukončenie výstavy Užitočná fotografia. Fotografia v súčasnom slovenskom umení so záverečným slovom kurátorov Aurela Hrabušického a Filipa Vanča. Návštevníci budú mať poslednú príležitosť dozvedieť sa od kurátorov o súčasnej fotografii všetko, na čo sa doteraz nestihli opýtať.

Výstava bude v deň finisáže otvorená v predĺžených otváracích hodinách do 20.00.

Esterházyho palác, 2. a 3. poschodie
Vstup voľný

BRATISLAVA 6. februára 2019 - Priemerná mzda v ZSSK bola vlani 1 117,64 €, rušňovodiči zarábali 1 350 €.

Priemerná mzda zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) minulý rok narástla o 7,65 %. Kým v roku 2017 zarábali v priemere 1 038,22 €, v roku 2018 to bolo už 1 117,64 €.

K medziročnému nárastu prispeli najmä osobitné prémie, ktoré pomohli zvýšiť produktivitu práce aj tým, že sa znížila neprítomnosť na pracovisku. Ďalším faktorom, vďaka ktorému rástli mzdy, bolo zvýšenie príplatkov. V dôsledku uvedených skutočností uplynulý rok rástli mzdy najrýchlejšie
V prevádzkových profesiách rušňovodič, vlakvedúci, vozmajster a na údržbe v robotníckych profesiách elektromechanik, zámočník a mechanik elektronických zariadení. Priemerná mzda rušňovodičov dosiahla vlani 1 350 €.

"Pokračujúci niekoľkoročný rast reálnych miezd zamestnancov je jedným z výsledkov našej transformácie ZSSK, ktorá sa prejavuje vo zvýšenej efektivite prác, keď s rovnakým počtom ľudí dokážeme prevádzkovať viac vlakov a voziť viac ľudí, ale aj vo vyšších platoch," vysvetľuje Patrik Horný, podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku ekonomiky a informačného manažmentu ZSSK.

Vývoj priemernej mzdy zamestnancov ZSSK od roku 2012 približuje nasledujúci graf:

Okrem konkurencieschopného platu poskytuje ZSSK svojim pracovníkom aj nefinančné benefity. K tým najmotivujúcejším patria režijné výhody, ktoré prinášajú zvýhodnené cestovanie vlakmi v rámci Slovenska i Českej republiky, a to nielen pre zamestnancov, ale aj pre ich rodinných príslušníkov. V roku 2018 ZSSK vydala 828 nových železničných preukazov. Dohromady si v roku 2018 uplatňovalo režijné výhody 5 602 zamestnancov ZSSK a 9 099 ich rodinných príslušníkov.

Národný dopravca ďalej poskytuje vybraným profesiám rekondičné pobyty v trvaní až dva týždne (teda nad rámec zákona). Nemenej zaujímavý je skrátený pracovný režim. Až  1 864 zamestnancov má 37,5-hodinový pracovný týždeň so započítaním prestávky na obed (teda 35 hodín) a 2 832 zamestnancov má 36-hodinový pracovný týždeň so započítaním prestávky (teda 33,5 hodín týždenne). Zamestnávateľ zároveň umožňuje všetkým zamestnancom využiť ošetrenie u lekára či sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi, ako aj ďalšie voľno navyše v iných situáciách
V celkovom počte až 16 dní ročne navyše oproti Zákonníku práce. Motivujúci je tiež príspevok zamestnávateľa na DDS, príspevky na regeneráciu pracovnej sily, dar pri pracovnom výročí či výpomoc zamestnávateľa v prípade práceneschopnosti.

Momentálne ZSSK poskytuje prácu spolu 5 877 zamestnancom, čo ju radí k najväčším zamestnávateľom na Slovensku.

 
2014
2015
2016
2017
2018

Počet cestujúcich
47 287 894
57 274 910
65 605 732
72 473 077
73 807 854

Počet vlakokilometrov
30 791 182
31 856 216
31 477 270
32 640 950
33 649 149

Počet zamestnancov
5 841
5 949
5 924
5 952
5 877

Priemerná mzda
912,02
955,59
997,60
1 038,20
1 116,70

Nárast mzdy
2,92 %
4,78 %
4,40 %
4,07 %
7,56 %

Inflácia SR
-0,1 %
-0,3 %
-0,5 %
1,4 %
2,6 %

Tomáš Kováč
riaditeľ odboru komunikácie a hovorca

BRATISLAVA 6. februára 2019 - Rekreačné poukazy, ako elektronická forma príspevku na rekreáciu na území SR, sú od začiatku januára 2019 realitou.

Po schválení zákona, ktorý upravuje rekreačné poukazy, sme začali dostávať otázky k ich fungovaniu od zamestnávateľov, ktorým dodávame iné zamestnanecké benefity (stravovanie, stravovacie karty, benefitný systém, pitný režim a ďalšie).

Zamestnávatelia majú záujem o rekreačné poukazy, pretože v elektronickej forme ich v zmysle legislatívy oslobodzujú nielen od daní, ale aj od dokladovania účelovosti a od celkovej papierovej administratívy.

Otázky našich klientov sa prirodzene týkali toho, ako im vieme pomôcť s rekreačnými poukazmi, keďže s nimi chcú mať minimálnu prácnosť.  Automaticky sme začali pripravovať  riešenia pre rekreačné poukazy. Karta DOXX, na ktorú sme doposiaľ nabíjali zamestnancom elektronické stravné lístky a elektronické darčekové benefitné poukážky, prináša od januára 2019 novinku -  nabitie spomínaných rekreačných poukazov.  Ich najväčšou výhodou je, že zamestnávatelia a zamestnanci nemusia kontrolovať účelovosť použitia príspevku na rekreáciu.

Zamestnávateľom preto odporúčame riešiť rekreačné poukazy formou Kariet DOXX. Tie zamestnávateľ poskytne všetkým zamestnancom, ktorí majú v daný rok nárok na príspevok na rekreáciu. Až keď zamestnanec o rekreačný poukaz požiada, tak mu je nabitá časť aj za zamestnávateľa. Online žiadanku sme pripravili na žiadosť zamestnávateľov, ktorí už v decembri avizovali, že nechcú mať zbytočnú administratívu s rekreačnými poukazmi. Takto všetko pre zamestnávateľa a zamestnanca funguje online a automatizovane. Zamestnávateľ určuje zamestnancovi vopred, akou formou bude zamestnanec prispievať na rekreačný poukaz: buď zrážkami zo mzdy alebo príspevkom zamestnanca vo forme úhrady. Táto možnosť sa zobrazí zamestnancovi priamo v online žiadanke. Po úspešnej žiadosti zamestnanec môže využívať rekreačný poukaz na Karte DOXX.

Karta DOXX je šikovná. Môže byť nosičom viacerých zamestnaneckých výhod a pri platení na POS termináli sama rozozná, za čo zamestnanec platí. Či uhrádza obed elektronickými stravnými lístkami alebo platí za ubytovanie rekreačným poukazom. Navyše naše karty DOXX vie zamestnávateľ použiť aj na evidenciu dochádzky a na ďalšie benefity pre svojich zamestnancov. Takže vieme ponúknuť šikovné riešenie státisícom zamestnancov, ktorých obsluhujeme dnes so stravovaním. Zamestnávatelia by mali k tejto téme pristupovať zodpovedne a hľadať to najvhodnejšie riešenie vhodné pre seba a svojich zamestnancov.

Pre ubytovacie zariadenia

Veľkí zamestnávatelia preferujú pri rekreačných poukazoch naše jednoduché riešenia bez kontroly faktúr. Preto od nás žiadajú zabezpečiť potrebné produkty, služby a akceptačnú sieť ubytovacích zariadení. Rozvíjaním tohto systému prepájame zamestnávateľov a zariadenia.

Našou prvoradou úlohou je pomôcť hotelom a ubytovacím zariadeniam, ktoré majú záujem prijímať rekreačné poukazy v elektronickej forme.

Hotelom a ubytovacím zariadeniam ponúkame v rámci spolupráce marketingovú podporu a viaceré riešenia, aby dokázali jednoducho a bez zbytočných nákladov akceptovať rekreačné poukazy na kartách:

online zazmluvňovanie, ktoré je možné urobiť pohodlne a kedykoľvek,
online prijímanie rekreačných poukazov vo viacerých technických riešeniach,
kompletné zabezpečenie automatického zúčtovania rekreačných poukazov,
doklady a prehľad (štatistiky) zrealizovaných transakcií rekreačným poukazom,
platobné terminály vo fyzickej či virtuálnej podobe.

Viac o rekreačných poukazoch nájdete na www.rekre.sk.

BRATISLAVA 6. februára 2019 - Po fantastickom trileri Niet úniku, ktorý vyšiel vlani na jeseň, vychádza novinka Taylora Adamsa s názvom Zásah. Opäť napínavý a nervydrásajúci príbeh, pri ktorom si budete obhrýzať nechty a prevracať jednu stranu za druhou. Temný, zlovestný a nepredvídateľný.

James a Elle Eversmanovci sú mladý manželský pár, ktorý sa cestou za novým životom ocitol uprostred Mohavskej púšte. Keď sa im zo záhadných dôvodov pokazí auto, uviaznu uprostred územia nikoho s minimálnymi zásobami vody a bez mobilného signálu.

Z necelých dvoch kilometrov ich má na muške neznámy snajper. Zabíja neľútostne, bez príčiny a so supermodernou výbavou mieri presne. Jediné miesto, kam sa pred ním na širokom otvorenom priestranstve môžu živé terče ukryť, je priestor za ich nepojazdným vozidlom. Nemajú kam ujsť, nie je tam nikto, kto by im pomohol. Odmietajú stať sa bezbrannými obeťami, ale majú v nerovnom súboji vôbec nejakú šancu prežiť?

Zásah je znova majstrovsky napísaný triler z perfektnou zápletkou. Tá sa odohráva takpovediac na pár centimetroch štvorcových, no Adams dokázal z nej vyšťaviť všetko. Do poslednej kvapky a vy si to budete užívať. Premyslený príbeh a postavy, na ktoré len tak nezabudnete. Žiadna nie je navyše. K tomu si pridajte gradáciu napätia, prekvapivé momenty, vynikajúci rozprávačský štýl a akčné tempo, ktoré udržiava prakticky v celej knihe.
Dostanete triler, ktorý si jednoducho musíte prečítať.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:

Taylor Adams získal prestížnu Cenu Edmunda G. Yarwooda a je režisérom viacnásobne oceneného krátkeho filmu A cítim sa fajn z roku 2008.
Filmový strih majú aj jeho trilery – doteraz ich napísal tri. Sú plné napätia a nečakaných zvratov. Spoločnosť 20th Century Fox pripravuje aj filmové spracovanie mrazivého trileru Niet úniku.

Začítajte sa do nového trileru Zásah:

1

William Tapp v tej chvíli vyzeral na zabijaka dosť hlúpo.
Silueta neurčitého tvaru z vetvičiek a tŕstia. Močiarna príšera, vysušená po dlhom treku pod mohavským slnkom. Napoly kráčal, napoly liezol svahom či skôr trasoviskom drobného skália, ktoré mu vytrvalo utekalo spod nôh. Pľúca mu sípavo pískali. Kolená sucho praskali a pukali. Netrénované srdce s námahou pumpovalo krv všade tam, kde bolo treba.
To, čo mal na sebe, tiež veľmi nepomáhalo. V podomácky vyrobenom snajperskom kamuflážnom plášti – volejbalová sieť dozdobená pásmi zafarbenej jutoviny a trsmi púštnej trávy – si pripadal, akoby mal na sebe skleník. Nemohol si poriadne čupnúť, bežať už vôbec nie, a ten jediný pokus o močenie, ktorý dosiaľ podnikol, dopadol katastrofálne.
Vyliezol až na vrchol pod nemilosrdným belasým nebom, zložil si batoh (v ňom obľúbené cheetos, veľké balenie gumových medvedíkov a šesť plechoviek energetického nápoja s hroznovou príchuťou) a skontroloval vybavenie. Z miesta, na ktorom stál, bol ohromujúci výhľad na krajinu. Nádherná panoráma nevadských lesostepí s fialovými vrcholkami hôr v pozadí by si zaslúžila Pulitzerovu cenu. Nič z toho si však nevšímal.
Stiahol si do tváre kapucňu, na perách ho pošteklil dotyk suchého stebla trávy, a ako tieň splynul s prériou.
V tom momente už William Tapp vyzeral, akoby vôbec nebol.

* * *

"Pozor!"
James Eversman prudko šliapol na brzdu a jeho Toyota Rav4 nadskočila ako rýchločln, z ktorého niekto z ničoho nič vyhodil kotvu. Svet sa na zlomok sekundy rozdvojil. Bezpečnostný pás ním trhol dozadu, v ústach sa mu rozliala chuť teplej medi. Vonkoncom netušil, či vrazil ústami do volantu, alebo si len zahryzol do jazyka.
Jeho žena Elle zareagovala o čosi lepšie, jej reflexy vďaka pravidelnému prísunu kofeínu fungovali omnoho rýchlejšie. Stihla sa zaprieť dlaňami o prístrojovú dosku, čokoládovohnedé vlasy sa jej zosunuli do tváre a pomedzi stisnuté zuby precedila čosi, čo Jamesovi znelo ako "bastardál". Nadávky jej občas celkom nevychádzali.
Nebola to síce zrážka, ale pocit bol ten istý. Odstavené policajné auto – hnedo-biely ford so zaprášenými oknami – sa vynorilo uprostred cesty v druhej časti esovitej zákruty v úseku s povolenou rýchlosťou 100 km za hodinu ako prízrak. Diaľnica sa tu zarezávala hlboko do krajiny a z oboch strán ju ako mantinely vymedzovali žulové skalné bloky. Keby šliapol na brzdu čo len o stotinu sekundy neskôr, keby bol nesústredený alebo šiel rýchlejšie, alebo keby… Myslieť na to, čo všetko sa mohlo stať, mu však pripadalo zbytočné, a tak tie myšlienky jednoducho vypol. Vzápätí si spomenul, čo sa o dopravných kolíziách učili v základnom kurze prvej pomoci, kde raz jeden zo skúsenejších spoluúčastníkov kurzu mimochodom prehodil, že ľudské telo "sa neuveriteľne podobá rajčinám". James pomaly, tempom, akým mu začínala prúdiť krv do hlavy a začínal vnímať pach spálených brzdových doštičiek, zodvihol oči k odstavenému vozidlu okresného policajného oddelenia Paiute. Zadné svetlá necelých šesť krokov od predného nárazníka toyoty. Jediné, na čo sa zmohol, bolo prekvapené wow.
"Uf," Elle si odhrnula vlasy z tváre. "To bola tesnotka."
"To fakt bola."
"Prečo zastal uprostred cesty?"
"Ne..." Jamesovi vyschlo v hrdle. "Ale môžeme sa ho opýtať. Pozri."
Ten, ktorého sa mohli opýtať, bol šľachovitý malý zástupca šerifa, ktorý sa k nim krokom blížil. Na boku sa mu hompáľala zbraň, jednou rukou si pridržiaval komicky obrovský služobný klobúk, ktorý vyzeral ako sombrero. Zostupoval k nim z vysokého násypu na pravej strane cesty, kde si James všimol druhé vozidlo zaparkované tesne vedľa zvetranej kamennej steny. Zánovný biely terénny voz. Nezdalo sa, že by bol nejako poškodený. Bol iba prázdny. James mal dosť času, aby mu blyslo hlavou: Kde je vodič?
"Ja..." Elle stisla pery, aby sa nerozosmiala. "Musíme zavolať tomu medveďovi z reklamy, veď vieš, Smokeymu, že sme našli jeho klobúk."
"Nedívaj sa tak naňho."
"Ešteže si aj za volantom sám sebou, inak by sme to doňho napálili."
"Elle, prosím ťa, nezízaj tak naňho." Končekmi prstov nahmatal tlačidlo, a keď otvoril okno, mal pocit, že odistil dvere vzduchotesnej kabíny. Dnu sa vovalil horúci vzduch a jeho hlas zanikol v zúfalých hltoch chvejúceho sa alkalického prachu.
Kroky šerifovho zástupcu zneli čvachtavo, akoby sa mu v tej horúčave rozpúšťal asfalt pod nohami. James sa opatrne nadýchol a robil, čo mohol, aby nezakašľal – hrdlo mal úzkostne zovreté a nenávidel sa za to. Bola to však preňho celkom nová skúsenosť. Ešte nikdy ho nestopli policajti, čo vždy pripisoval svojmu pozoruhodne nepozoruhodnému štýlu riadenia. Elle ho raz prirovnala k malým okrúhlym robotickým vysávačom, aké si kupujú bohatí ľudia. Ako sa im hovorí?
"Kristepane!" policajt zalapal po dychu a oprel sa dlaňou o dvere ich auta. "Mal som nechať zapnuté výstražné svetlá."
"Nič sa nestalo," prehodil James, hoci to tak vôbec nemyslel. Zarazilo ho, že s nimi hovorí vlastne celkom mladý chalan. Sotva po maturite, útly, tvár posiata akné a čímsi, čo vyzeralo ako pokus o fúzy a bradu. Dosť chabý.
"Len som... za deň tade prejdú sotva dve, tri autá. Max. Soráč." Chalan potiahol nosom, vzpriamil sa a ukázal na biely voz na kraji cesty. "To auto tam... niekto ho tu len tak nechal. Odomknuté. Motor normálne beží. V peňaženke dokonca štyridsať dolárov. Akoby to tu nejaký chlapík odstavil, že si uľaví, a už sa nevrátil. Chápete? Len tak ho nechal na krajnici."
"Možno zaparkoval," Elle sa vyklonila z auta, "lebo niečo zbadal."
James znásobil snahu o to, aby jeho falošný úsmev vyzeral o čosi úprimnejšie.
Zástupca šerifa Doogie Howser si však nič nevšimol. Rozprával smiešne, s dôrazom na prvé slovo vety, akoby každá jeho myšlienka bola odrážka v powerpointovej prezentácii. Takmer akoby sa usiloval zamaskovať prízvuk. Znova sa ospravedlnil (potom ešte raz) a opýtal sa, či nevideli nejakého stopára alebo človeka kráčajúceho popri ceste. Samozrejme, že nevideli. Najbližšie bolo Mosby, kedysi banícke mestečko, v ktorého okolí sa ťažilo striebro, dnes diera, no aj to bolo, podľa odhadu šerifovho zástupcu, ešte dobrých "jedenásť kliknutí" smerom na východ (Kto by už dnes rátal vzdialenosť v kilometroch, no nie? prebehlo Jamesovi hlavou.). To, že niekto zastavil práve tu, uprostred mesačnej krajiny, kde okrem kamenia a neba nad hlavou nič nie je, bolo naozaj zvláštne. Veľmi pravdepodobne aj nebezpečné.
Potom sa šerifov zástupca opýtal niečo, čo Jamesa hlboko znepokojilo: "Ste policajt?"
"Nie." Priamy úder medzi oči by ho sotva prekvapil viac. "Prečo?"
"Požiarnik? Záchranár? Strážna služba?" Chalan si ho s dôstojnosťou rómskeho vajdu premeriaval prižmúrenými očami spod širokej striešky smiešneho klobúka. "Prisahám, zakaždým uhádnem, kto je profík a kto obyčajný civil. Je to v očiach. Ten pátravý pohľad."
James zdvorilo mykol plecom. "Bohužiaľ."
"Má kurz prvej pomoci," ozvala sa Elle. "Ale to už bolo dávno."
"Ech," pokrútil hlavou šerifov zástupca. "To sa nepočíta."
Hovorí policajt v sombrere, pomyslel si James. Aj to, že Elle zrejme napadlo čosi omnoho vhodnejšie na jeho adresu, no dúfal, že si to nechá pre seba. Počkal, kým trápny okamih odznie, a s najväčšou možnou dávkou úprimnosti sa opýtal: "Môžem nejako pomôcť?"
Zástupca šerifa Doogie Howser si ho premeral prižmúrenými očami. "Keby ste niekoho zazreli kráčať popri ceste, niekoho staršieho, zmäteného, alebo čojaviem, zavolajte mi. Táto púšť zabíja. Na taký veľký okres sme veľmi malé oddelenie."
"Aké malé?"
"Také malé, že päťdesiat percent z neho už poznáte."
Rozlúčil sa s nimi úslužným kývnutím hlavou, otočil sa a odišiel k služobnému autu, podrážky čižiem číslo 39 sa mu cmukavo lepili na roztopený asfalt.
"A z tých päťdesiatich je tridsať percent klobúk," zašepkala Elle.
James bezmyšlienkovite prikývol, no ďalej sa díval za policajtom.
Táto púšť zabíja.
Dvere auta sa zatresli, akoby niekto vystrelil. Šerifov zástupca potiahol auto na kraj cesty, a len čo sa načerveno rozsvietili brzdové svetlá jeho auta, zamával im z okienka, že môžu prejsť. James zatvoril okno a čo najrýchlejšie sa pretisol popri policajnom aute. Pohľadom sa naposledy rozlúčil so záhadným bielym vozidlom. Vyzeralo celkom obyčajne. V oknách sa odrážalo slnko, takže dovnútra nevidel, len v poslednej chvíli zavadil pohľadom o nálepku na nárazníku – MPR, tri veľké písmená –, no to už bolo to čudné auto za nimi a postupne, čoraz rýchlejšie, sa im strácalo z dohľadu. Jamesova myseľ sa lenivo pohrávala s možným významom tej skratky. Čo to môže byť? Skratka pre mexickú rádiovú stanicu? MPR – Mexican Public Radio?
Cesta sa ďalej kľukatila pomedzi skaly, čoraz ostrejšie a nebezpečnejšie, akoby z tela zeme vytŕčali úlomky kostí. James čo najdôkladnejšie prečesával očami krajinu ubiehajúcu za oknom auta, či tam neuvidí kráčajúcu postavu, a zakaždým, keď zazrel nejaký podozrivý tieň, spomalil. Nebol nijaký záchranár, to ani zďaleka nie, vedel však dosť na to, aby mohol byť užitočný v krízovej situácii, a občas mu napadlo, že je ho ako obchodníka naozaj škoda.
Elle vydýchla. "Ešte šťastie, že jazdíš ako roomba."
Prikývol. Roomba. Tak hovoria tým robotickým vysávačom, jasné.
Zavládlo rozpačité ticho. Znovu ich premohla monotónnosť dlhej cesty bezútešnou krajinou. O pár minút z nich budú tí istí dvaja nešťastní ľudia ako pred tým nečakaným incidentom, započúvaní do hukotu pneumatík na ceste. Náhly príliv adrenalínu bol príjemný, uvedomil si a nevdojak si zaželal, aby dnes nebol posledný. Ak pre nič iné, tak preto, aby im pomohol o čosi dlhšie ignorovať slona sediaceho s nimi v aute.
"Chceš sa o tom rozprávať?" spýtal sa.
Pokrútila hlavou.
Dobre. Ani on.

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 6. februára 2019 - Krátke pár stranové príbehy, ktoré vás vtiahnu svojou exotikou, nepoznaným a občas nevideným.
Možno vás inšpirujú, prinútia zamyslieť sa alebo vás len potešia svojim citlivým rozprávaním.
Sú to príbehy zo života obyčajných ľudí, ktorých stretla na svojich cestách.
Odohrávajú sa na rôznych miestach sveta a zachytávajú odlišné zvyky a spôsoby myslenia v jednotlivých krajinách, ktoré mala možnosť spoznať a objavovať očami cudzinky.
Našla odvahu a zaklopala na cudzie dvere...

Lenka Řezníčková je slovenská cestovateľka, ktorá si život bez cestovania nedokáže predstaviť. Práve vďaka tomu vznikla knižná novinka Dvere.
Je o obyčajných ľuďoch, ktorí však otvorením dvier môžu prežiť neobyčajné zážitky.
Sú to príbehy o pomyselnom prechode cez dvere za lepšou a krajšou budúcnosťou...ale aj v ústrety dobrodružstvu a veľkým zmenám.

"Každý deň otvárame a zatvárame množstvo dverí bez toho, aby sme tejto činnosti venovali pozornosť," vysvetľuje Lenka. "Keď si však z nejakého dôvodu uvedomíme, že sú míľnikom prechodu a dávajú nám možnosť vstúpiť alebo vyjsť, zmenia sa na dôležité dvere nášho života. Vtedy začnú rozprávať svoje príbehy."

Pre niekoho sa stanú symbolom pozitívnej zmeny – bezpečia, slobody či lásky, pre iného možno väzením, z ktorého nedokáže ujsť. V malých aj veľkých okamihoch ľudského života zohrajú svoju významnú úlohu a zároveň naďalej plnia funkciu obyčajných dverí, ktoré sú závislé od ľudského dotyku.

Ak sa pred nimi zastavíme, môžeme sa pokochať ich krásou. A možno v nás prebudia fantáziu a zvedavosť.
Čo sa skrýva za dverami?

Usmejte sa a
Všetky dvere sa pred vami otvoria.

Kniha Dvere vás vezme na úžasné miesta ako tajný ostrov Kanehunamoku, malé mestečko pod slovinskou horou Triglav, do indického mesta Bangalúr, ale aj do mesta Muskat pri ománskom zálive, či ku kokosovým palmám vo Vinales.
Prečítate si o Robinsonoch 21.storočia, o úsmeve ženy s vôňou canolli, alebo o alchýmii rodiny Zhenovcov.

Lenka Řezníčková je slovenská autorka, cestovateľka a fotografka. Objavuje nevšedné príbehy všedných ľudí z rôznych kútov sveta očami cudzinky, ktorá našla odvahu zaklopať na neznáme dvere. "Som pútnik, ktorého  kroky je  momentálne ťažké zastaviť.  Rada sa strácam v čase.  Nie je pre mňa podstatné kde sa nachádzam, ale ako sa na danom mieste cítim. Cestovanie mi dáva pocit slobody a nekonečných možností. Objavujem a spoznávam krajiny očami ľudí, ktorí v nich žijú. Ako fotografka som presne ten typ fanatičky bez hraníc, ktorá je schopná pre dobrý záber vycestovať až nakoniec sveta," vysvetľuje s úsmevom sympatická Lenka.

Začítajte sa do novinky Dvere:

Črtal sa jeden z tých rozprávkových jesenných dní, keď si príroda povedala, že zastaví čas a ešte chvíľu nechá zimu za dverami. Pozerala som z okna svojej internátnej izby. Cez holé konáre veľkých gaštanov presvitalo slnko a osvetľovalo farebný koberec z lístia. Bola streda, vychádzkový deň, no ešte som nedopísala slohovú prácu, ktorú som musela odovzdať a ktorú som si odložila — tak ako všetko ostatné — na poslednú chvíľu.
Ísť von bolo natoľko lákavé, že stačilo málo, aby sa v mojej bujnej fantázii prebudil príbeh. Jeden pohľad na strohé, ošúchané dvere mojej izby. A tak som začala písať vymyslenú rozprávku tak rýchlo, ako keby mi ju niekto diktoval.
Na ostrove Zanzibar, v rozprávkovej krajine tisíc a jednej noci, kde sa slnko pred spaním pôžitkársky kúpe v oranžovom mori a vo vzduchu rozvoniava korenie, žil mladý chlapec menom Jafar. Tak ako jeho otec, aj on sa stal rezbárom.
Už ako malý obdivoval otca, že dokáže vdýchnuť život obyčajnému kusu dreva. Neskôr si sám nožíkom vyrezával drevené postavičky, ktoré ožívali v jeho fantázii. V malej škatuľke od náradia ukrýval mladého muža s dlhými kučeravými vlasmi, prekrytými bohato zdobenou čiapkou kumar, pôvabnú ženu s plnými bokmi v šatách až po zem a päť malých detí. Sníval o tom, že aj on raz bude mať svoju vlastnú rodinu.
Keď otec zomrel, ostal po ňom starý dom a malá dielňa, kde Jafar pokračoval v tom, čo ho otec naučil. Aj keď nezarobil veľa, práca ho napĺňala. Vyrezával pre ľudí rôzne drobné predmety bežnej potreby — naberačky, misky, kvetináče, truhlice, no najradšej vyrábal dvere. Fascinovalo ho, že sú ako obrazy, ktoré dokážu oživiť každý dom.
V meste sa však veľmi nestavalo, a tak si nové dvere prišiel objednať len málokto.
Jedného dňa priplávala do prístavu veľká zámorská loď z Perzie, z ktorej vystúpili kupci z celého sveta. Na palube bol aj istý veľmi bohatý muž, ktorý plánoval na ostrove nakúpiť hodvábne látky do svojho nového honosného domu.
Keď prechádzal okolo Jafarovej dielne, zaujali ho čerstvo nalakované dvere, ktoré sa opreté o stenu sušili na slniečku. Mali zaoblený tvar a po bokoch boli štedro zdobené vyrezávanými ornamentmi a prekladané mosadznými cvočkami.
Stred dverí vypĺňali dve veľké šupinaté ryby.
Jafar ich vyrobil pre manželov, ktorým sa nedarilo počať dieťa, hoci po ňom veľmi túžili, a tak do dverí zakomponoval motív rýb ako symbol plodnosti.
Jafarov talent a zručnosť presvedčili bohatého kupca natoľko, že aj on si uňho objednal dvere. Veľmi drahé dvere, vďaka ktorým Jafar získal najväčšiu zákazku v živote.
Od splnenia sna ho delil už len malý krôčik. Ak predá dvere, bude bohatý a konečne si aj on založí rodinu. Nasledujúce dni odmietal všetky objednávky a celú svoju pozornosť venoval výrobe dverí. Pracoval takmer bez prestávky, no s obrovskou vášňou, akú ešte v živote nepociťoval. Zohnal to najlepšie barmské tíkové drevo, čistobielu slonovinu, najvzácnejšie plátky perlete a mosadzné cvočky najvyššej kvality. Pod jeho rukami sa zrodilo ozajstné dielo a najskvostnejšie dvere na svete čakali na svojho majiteľa.
Termín ich odovzdania bol stanovený na ôsmeho augusta, v ten deň však v prístave žiadna loď nezakotvila. Ešte niekoľko dní tam Jafar každé ráno márne čakal. Jeho tušenie, že kupec sa už neobjaví, sa naplnilo.
Uvedomoval si, že dvere nikto nekúpi, pretože ich cena je privysoká. Dodávatelia začali byť netrpezliví a chceli od neho peniaze za drahý tovar, ktorý použil na ich výrobu.
A tak došlo k najhoršiemu: musel predať dom. Ostala mu len stará dielňa, prepychové dvere a oči pre plač. Nešťastný sa presťahoval do dielne, na ktorej vymenil staré dvere za nové, pretože ich nemal kam odložiť. Od toho okamihu sa však všetko zmenilo.
Nové dvere pôsobili ako magnet, nebolo nikoho, kto by prešiel okolo a nepristavil sa, aby sa pokochal ich neopísateľnou krásou. Nikde sa o ničom inom nehovorilo, iba o dverách, ktoré sa stali ozdobou celého mesta. Každý túžil vymeniť svoje staré dvere za nové a Jafarovi sa začali hromadiť objednávky. Mal toľko práce, že si musel na pomoc zobrať posilu a oslovil mladú dievčinu Ammamu, aby mu pomáhala s účtovníctvom.
Uplynulo päť rokov. Jafarovi sa nesmierne darilo, a tak kúpil späť otcov dom, ktorý opravil. Konečne vyrobil svoje vlastné dvere s piatimi rybami a oženil sa s pôvabnou Ammamou. Jedného dňa priplávala do prístavu veľká zámorská loď.
Vystúpil z nej ten istý bohatý muž ako kedysi a šiel si po svoje dvere. Pred rokmi mu krátko po návrate domov zomrela žena a on sa až doteraz plavil po mori, aby zahnal žiaľ.
Prišiel pred Jafarovu dielňu, a keď dvere zbadal, bol za ne ochotný zaplatiť dvakrát toľko ako pôvodne, no Jafar mu ich nepredal. Dodnes zdobia jeden starý dom na Zanzibare a okoloidúcim rozprávajú svoj príbeh z dávnej minulosti.

Milan Buno, literárny publicista

BRATISLAVA 6. februára 2019 - Chýbajúce pravidlá, korupcia a pofidérne rozdeľovanie verejných zdrojov na vedu a výskum – napríklad 300 mil. eur v roku 2016 za ministra Plavčana či 33 mil. eur za ministerky Lubyovej. Aj to je vizitka Slovenska, s ktorou sa zaradilo v podpore výskumu a vývoja k najslabším v EÚ. Kým susedné Rakúsko podľa Eurostatu investuje 3,16 % HDP, Slovensko je s investíciami 0,88 % spolu s Rumunskom (0,5 %), Lotyšskom (0,51 %), Maltou (0,55 %) a Cyprom (0,56 %) medzi poslednými. "Superodpočet rozhodne nestačí. Ak majú investície do výskumu prospievať ekonomike, musí sa Slovensko v prvom rade zbaviť korupcie a zaviesť transparentný systém prideľovania dotácií," hovorí rakúsky daňový expert a managing partner Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles.

Dvakrát viac na výskum a vývoj je nevyhnutnosť

Ak chce Slovensko zostať konkurencieschopné a zmeniť sa z montážnej dielne na modernú ekonomiku, je potrebná zásadná zmena školstva aj výskumu a vývoja spolu so zavádzaním nových technológií. Podľa Serlesa je potrebných viac financií na univerzitný výskum a vývoj, ako aj výrazne lepšiu spoluprácu škôl a firiem. "Podpora inovácií na Slovensku sa musí zásadne zmeniť. Ak sa to podarí, mohli by sa investície do vedy a výskumu na Slovensku v najbližších piatich rokoch zdvojnásobiť. No všetko niečo stojí, v tomto prípade by sa zvýšili ročné výdavky o 1,5 mld. eur."

Rakúsky systém stojí na klastroch a transparentnosti

Vzorom pre budúcnosť môže byť susedné Rakúsko, ktoré za posledných 10 rokov (2007 – 2017) zvýšilo výdavky na výskum a vývoj z 2,42 % na 3,16 % HDP, čo je najviac v celej EÚ. Základom rakúskeho modelu sú tzv. kompetenčné centrá, v ktorých prebiehajú spoločné výskumné projekty univerzít a vedeckých centier s podnikateľským sektorom. Týchto centier je v Rakúsku vyše 50, pôsobí v nich 3 500 firiem so 420-tisíc zamestnancami.

"Vznik týchto klastrov umožnila vysoko profesionálna organizácia podpory vývoja, riadená štátnou inštitúciou pre spravovanie financií pre výskum a vývoj. V Rakúsku sa pritom podpora rozdeľuje na základne prísnych kritérií a pod dohľadom nezávislej komisie," hovorí W. Serles.

Dĺžka projektov je 3 až 10 rokov a majú rôznu úroveň spolufinancovania podľa veľkosti. Pri menších výskumoch štát financuje 40 – 50 % v maximálnej výške 0,45 mil. eur ročne. Pre stredné projekty je to 1,5 mil. eur ročne, ktoré pokryjú až 55 % nákladov, a pre najväčšie projekty je možné získať podporu až 5 mil. eur, teda pokrytie až pre 60 % celého projektu.

Rakúsky spôsob podpory výskumu sa dnes v Európe považuje za vzorový. "Systém zásadne prispel k tomu, že sa prostriedky rozdeľujú transparentne, podľa jasných kritérií a pri férovej súťaži. Investície do výskumu a vývoja sa pretavili do inovačného prínosu pre rakúske hospodárstvo. Príkladom je automobilový priemysel. Aj keď v Rakúsku nie je jediná automobilka, dokáže tento sektor dosiahnuť ročné tržby 40 miliárd eur, čo je viac ako na Slovensku," vysvetľuje Wilfried Serles.

Rakúsky model vo faktoch

Odstupňovanie finančnej podpory pre výskumné projekty:

spolufinancovanie 40 - 50% v max. výške 0,45 mil. eur ročne
spolufinancovanie do 55% v max. výške 1,5 mil. eur ročne
spolufinancovanie do 60% v max. výške 5 mil. eur ročne

Dĺžka financovania projektov sa pohybuje medzi 3 a 10 rokmi

O spoločnosti Grant Thornton Slovensko

Spoločnosť Grant Thornton si za posledné dve desaťročia vybudovala na slovenskom trhu silnú pozíciu v oblasti auditu, daňového poradenstva, účtovníctva a mzdového účtovníctva. Grant Thornton na Slovensku v súčasnosti zamestnáva v Bratislave spolu cez 70 zamestnancov. K viac ako 700 klientom patria dôležité verejné a súkromné spoločnosti, ako aj viacero medzinárodných spoločností.

Spoločnosť Grant Thornton Slovensko získala za rok 2015 ocenenie "Indirect Tax Team of the Year 2015" od renomovaného časopisu Finance Monthly. Grant Thornton patrí s vyše 40 000 zamestnancami vo viac ako 130 krajinách medzi popredné svetové organizácie nezávislých audítorských, daňových a poradenských firiem a v porovnaní s inými subjektmi pôsobiacimi v danom sektore rastie pozoruhodným tempom.

Viac informácií o spoločnosti na https://www.grantthornton.sk/

Fakturácia stočného Čachtickou kanalizačnou spoločnosťou s.r.o. Oznamujeme občanom, že cena stočného sa ani v tomto roku nemení a ostáva v pôvodnej výške 1,11 Eur s DPH. Chceme zachovať zabehnutý fakturačný systém štvrťročného účtovania stočného s termínmi odpisov v januári, marci, v júni a v septembri, ako doposiaľ s tým, že budeme mať k dispozícii len dva […]

BRATISLAVA 6. februára 2019 - Ako jeden z celosvetových lídrov v oblasti maloobchodu si spoločnosť Tesco uvedomuje svoju zodpovednosť pri ochrane životného prostredia. Aj preto Tesco na Retail Summite v Prahe oznámilo 5. februára  svoj záväzok v oblasti znižovania objemu plastových obalov v rámci svojho podnikania. Cieľom je predstaviť obaly vlastnej značky v 100 % recyklovateľných alternatívach do roku 2025, vďaka ktorým sa podstatne zníži odpad z obalov vo všetkých Tesco prevádzkach. Spoločnosť má ambíciu stať sa lídrom v udržateľnosti obalových materiálov vytvorením tzv. uzatvorenej recyklačnej slučky.

Tesco si uvedomuje, že pri znižovaní množstva plastov je potrebné zamerať sa na tri kľúčové oblasti. V prvom rade, na odstránenie ťažko recyklovateľných materiálov z obalov produktov vlastných značiek do konca roka 2020. Následne na  dosiahnutie 100 %  využívania recyklovateľných obalov v rámci produktov vlastných značiek, a to do roku 2025 a v neposlednom rade chce spoločnosť Tesco intenzívne spolupracovať so všetkými partnermi, inými maloobchodníkmi, dodávateľmi a spoločnosťami z oblasti odpadového a obalového hospodárstva, aby tiež prispeli k maximalizovaniu zhodnotenia, recyklácie a opätovnému použitiu plastových obalových materiálov. Tesco si uvedomuje význam vytvárania partnerstiev v boji  proti plastovému odpadu, napríklad aj pri zálohovaní PET fliaš.

"Zodpovedný prístup k životnému prostrediu je spoločnou úlohou verejného a súkromného sektora. Obzvlášť je to viditeľné pri prácach na zavedení zálohovania nápojových obalov alebo pri obmedzovaní spotreby jednorazových plastov. Na ministerstve pozitívne vnímame trend, keď zodpovedné spoločnosti nekladú krátkodobé ekonomické záujmy na úkor dlhodobej zodpovednosti k svojmu okoliu," podotkol László Sólymos, podpredseda vlády a minister životného prostredia SR.

Uvedené opatrenia Tesca v boji proti takým obalovým materiálom, ktoré nie sú šetrné k životnému prostrediu, potvrdil v Prahe na Retail Summite 2019 aj generálny riaditeľ Tesca pre strednú Európu Matt Simister. Vo svojom príhovore zdôraznil: "V spoločnosti Tesco sa usilujeme o to, aby boli kvalitné, zdravé a udržateľné potraviny dostupné pre každého. Sme naozaj hrdí na prácu, ktorú sme urobili v strednej Európe v rámci boja proti potravinovému odpadu, keď sme v roku 2017/18 znížili množstvo potravinového odpadu o 30 %. Celkovo sme dokázali darovať 10 639 ton potravín našim partnerom, potravinovým bankám a miestnym charitatívnym organizáciám. Teraz ideme naše ambície rozšíriť aj o oblasť boja proti obalovému odpadu. S našimi dodávateľmi budeme úzko spolupracovať na zmene dizajnu obalov a odstránení všetkých ťažko recyklovateľných materiálov. Tento stav by sme chceli dosiahnuť do roku 2020.  Bude to znamenať pozitívny krok na ceste za 100 % recyklovateľnými alebo znovu-použiteľnými obalmi našej vlastnej značky, a to do roku 2025. Naším konečným cieľom bude dosiahnutie nulového odpadu,  a tak žiadny odpad z našich prevádzok neskončí na skládkach. Počítame so spoluprácou s ďalšími zainteresovanými organizáciami, aby sme dokázali recyklovať čo najviac plastového odpadu. Ideálnym stavom by bolo pracovať v systéme tzv. uzavretej recyklačnej slučky."

Tesco chce pomôcť aj svojim zákazníkom a motivovať ich, aby nepoužívali jednorazové plastové obaly. V súlade so zmenami v európskej legislatíve sa spoločnosť snaží svojim zákazníkom ponúkať trvalo udržateľné alternatívy a nahrádzať nimi jednorazové plasty.

"Spoločnosť Tesco svojimi ambicióznymi cieľmi v oblasti znižovania plastového odpadu a zvýšenia miery recyklovateľnosti obalov jednoznačne je dobrým príkladom pre ostatné podnikateľské subjekty pôsobiace na slovenskom trhu. Veríme, že spolupráca so zainteresovanými subjektmi na nastavení efektívneho a fungujúceho systému sa bude prehlbovať a poukáže aj na potrebu spájať sa v relevantných otázkach s cieľom znižovať dosah na životné prostredie," ocenila aktivity spoločnosti Tesco Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Doplňujúce informácie:

Začiatkom roka spoločnosť Tesco informovala o svojich plánoch zapracovať na odstránení ťažko recyklovateľných obalov pri produktoch vlastnej značky. Týka sa to obalov vyrobených z PVC, PS a PC, pre ktoré existujú recyklovateľné alternatívy.
V októbri 2017 Tesco uverejnilo svoje ciele zamerané na znižovanie množstva obalov v Pláne malých pomocí (Little Helps Plan). Záväzok používať trvalo udržateľné obaly v strednej Európe je odrazom záväzkov a cieľov celej skupiny Tesco s prihliadnutím na lokálne špecifiká, typy používaných obalov, recyklačnú infraštruktúru v krajine a možnosti pri výrobe obalov.
Zavádzanie nových iniciatív si vyžaduje aj analýzu ďalších aspektov trvalej udržateľnosti, ako je ich vplyv na množstvo potravinového odpadu či množstvo emisií skleníkových plynov. Obal zohráva dôležitú úlohu pri ochrane produktu a znižovaní potravinového odpadu.
Uzavretá recyklačná slučka je systém riadenia, v ktorom sa všetky materiály opätovne používajú alebo vracajú a následne recyklujú tak, že nevzniká odpad. Vytvorenie systému uzavretej slučky si vyžaduje spoluprácu vlády, výrobcov obalov a produktov a maloobchodu. Tento prístup k používaniu obalov je založený na zásadách obehového hospodárstva.