BRATISLAVA 7. júna 2018 – Pani poslankyňa Kaščáková pokračuje v priamo zameraných útokoch na moju osobu a na moju spoločnosť, je pre mňa dôležité brániť svoje dobré meno a dobré meno mojej firmy a preto na jej útoky reagovať.

Za obdobie od roku 1993 do dneška som vyprodukoval 18 filmov a niekoľko seriálov, ktoré boli úspešné doma aj v zahraničí. Z týchto filmov si pani poslankyňa vybrala 4 filmy, ktoré majú slúžiť ako príklad mojej nespoľahlivosti. Pani poslankyňa opakovane spomína film Jánošík, ktorý som však neprodukoval – produkovala ho akciová spoločnosť Jánošík, na ktorú som nikdy nemal a ani nemám žiadne väzby čo sa týka pozície akcionára alebo člena orgánov spoločnosti. Na základe objednávky som pre túto spoločnosť vykonával produkčné služby tak, ako mnoho iných firiem a jednotlivcov a svoj výkon som jej fakturoval. Dnes je faktom, že spoločnosť Jánošík a. s. bola zlikvidovaná, film Jánošík nezrealizovala a po jej likvidácií som sa ocitol na strane poškodených, nakoľko mi nezaplatila všetky faktúry, ktoré som jej vystavil.

Pani poslankyňa Kaščáková si teda ani nezistí reálne fakty, ale pri svojich útokoch používa rôzne historky, ktoré sa snaží dať do účelových súvislostí, pričom tieto nie sú pravdivé. Kam zmizlo poslankyňou Kaščákovou tvrdených 80 miliónov korún, dodnes netuším a je zodpovednosťou pani Kaščákovej, ak vie, kde skončili, pravdivo informovať verejnosť. Asi pozná, na rozdiel odo mňa, účtovníctvo spomenutej akciovej spoločnosti.

Film Pribina bol jeden z prvých filmov realizovaných tzv. elektronickou technológiou. Táto bola použitá práve  na zlacnenie procesu priameho nakrúcania. Režisérom bol Maroš Kákoš a k tomuto projektu nemám viac čo dodať. Film bol nakrútený, bol uvedený v kinách aj v televízii, náklady na jeho realizáciu boli riadne vyúčtované a čo k nemu má samotná pani poslankyňa Kaščáková, neviem.

Film a tv seriál Dunajská sága nikdy nebol podporený prostriedkami z Audiovizuálneho fondu. Zmluvu o koprodukcii s RTVS vypovedala RTVS z vlastného rozhodnutia a prevzala na seba celý projekt. Jeho realizáciu resp. nerealizáciu som už  ďalej nevedel ovplyvniť.

Rozprávku Kováč z Podlesia (Kovář z Podlesí) realizovala česká producentská spoločnosť. Na Slovensku bola moja spoločnosť minoritným koprodukčným partnerom. Mojim zmluvným partnerom bola RTVS, ktorá v tom čase pod vedením manažmentu pani Zemkovej zrušila nielen projekt Dunajská sága, ale aj tento projekt Kováč z Podlesia. RTVS teda ukončila so mnou zmluvu, podľa R. B. s tým, že z ich strany prestane voči mne negatívna medializácia, ak prepíšem celý projekt na spoločnosť zosnulého podnikateľa R. B., ktorý bol v tom čase, spolu s Františkom Turňom, poradcom ministra kultúry za stranu SaS. Predpokladám, že minimálne tieto dve osoby jednali v zhode. Keďže som nemal inú možnosť, pretože podnikateľ R.B. mi ukázal podpísanú koprodukčnú zmluvu medzi jeho firmou a RTVS, previedol som všetky peniaze, ktoré boli dovtedy na účte v notárskej úschove, spoločnosti podnikateľa R. B. Len z rozprávania viem, že podnikateľ R. B. a František Turňa sa následne rozhádali a podali na seba vzájomne trestné oznámenia. Tento spor sa preniesol aj na úroveň českej producentskej spoločnosti. Predovšetkým aktivitou českej spoločnosti bol Kováč z Podlesia napriek všetkému distribuovaný do kín a v televízii odvysielaný. Takže ani tu pani poslankyňa Kaščáková nemala pravdu – film bol nakrútený, uvedený v kinodistribúcii aj v televíznom vysielaní, u mňa sa pri tomto filme nestratilo ani euro a vo výsledku som s jeho produkciou nemal nič spoločné, keďže prvýkrát za existencie mojej spoločnosti som sa stal obeťou „vypaľovania“.

Z uvedeného vyplýva, že pani poslankyňa si vyskladala „argumentáciu“ voči mojej osobe a voči projektu Generál z náhodilých, útržkovitých informácií, ktoré sú viac v podobe klebiet ako faktov a účelovo ich prekrúca tak, aby poškodila moje meno a moju firmu. Proti tomuto jej počínaniu sa budem brániť právnymi prostriedkami.

O tom, ako funguje systém prideľovania dotácií z AVF, som nerozhodol ani ja, ani nikto z mojej spoločnosti a vždy som sa snažil plniť pravidlá, ktoré boli dané. Podľa môjho názoru je systém nastavený korektne, hoci vždy je možné po odbornej debate každý systém zlepšovať.

Nie je pravdou, že prostriedky AVF sú len prostriedky daňových poplatníkov. Do tohto fondu významne prispievajú televízni vysielatelia, distribútori a ďalší súkromní podnikatelia v audiovizuálnom priemysle.

V Bratislave, 07.06.2018

Mgr. Milan Stráňava, producent

The post Stanovisko producenta Milana Stráňavu k tlačovej besede poslankyne NR SR Renáty Kaščákovej zo dňa 06. 06. 2018 appeared first on PR servis.

Zhromaždiť a prezentovať výskumné poznatky spoločenských, lekárskych a prírodných vied o účinkoch chudoby a deprivácie na kognitívne a sociálne napredovanie detí, vykonať kritický odpočet pokroku Slovenska v znižovaní chudoby detí a zároveň upozorniť na potrebu razantnejšej intervencie verejných politík do zlepšovania životných podmienok detí na Slovensku – je cieľom interdisciplinárnej konferencie Dôsledky chudoby a deprivácie v detstve na životné šance. Uskutoční sa  21. júna od 9. do 17. h v Aule SAV v Bratislave na Patrónke. Konferencia ...

BRATISLAVA 7. júna 2018 – Visiaci luster alebo stropné svietidlo? To je odveká otázka, ktorá trápi mnohých ľudí zariaďujúcich si domácnosť. Existuje však jednoduché pravidlo, ktoré vám tento problém pomôže rýchlo a ľahko vyriešiť.

V prvom rade si treba položiť otázku, kam chcete lampu umiestniť a čo vám dovoľuje váš životný priestor. V zásade však platí pravidlo, že čím menšia miestnosť, tým menšia lampa. Predstavte si teda, že chcete osvetliť šatník, špajzu či odkladací „kumbál“ pod schodmi. Ide o priestory, ktoré bývajú naozaj stiesnené, a to aj vďaka množstvu vecí, ktoré v nich mávame. A keďže občas sa treba „vyšplhať“ aj na najvyššiu poličku, visiaca lampa by vám v tom mohla brániť. V takomto prípade sú vhodné stropné svietidlá alebo dokonca bodové svetlá, ktoré si môžete natočiť takým smerom, akým vám to bude vyhovovať.

A stropné lampy zvoliť treba aj pri osvetľovaní takých miestností, ako je toaleta či mini kúpeľňa, v ktorých by luster pôsobil zvláštne, no hlavne neprakticky. Príliš dlhá visiaca lampa sa nehodí ani do naozaj úzkej kuchyne, pretože by opticky mohla prekryť kuchynskú linku či dokonca zavadzať pri jej používaní. A s visiacimi lampami sa treba rozlúčiť aj v miestnostiach s nízkym stropom. A nemusí to byť iba pivnica či povala, ale aj bežná interiérová miestnosť, kde by kvôli nízko položenej visiacej lampe mohlo dokonca dôjsť k úrazu.

Špecificky treba postupovať aj pri podkrovných izbách, pretože strecha už sama o sebe ukrajuje z priestoru. Dlhý luster si môžete dovoliť iba vtedy, ak máte kráľovsky vysoké stropy, ktoré by ste visiacou lampou naopak pekne vyplnili. V prípade štandardne veľkých podkrovných priestorov, kde je aj klasický rovný plafón, zvoľte menej nápadnú stropnú lampu. Vždy však platí pravidlo, aby ste využili šikminu vo svoj prospech a práve do nej umiestnili bodovky či doplnili nástenné lampy. A to najmä v prípade, ak bývate v naozaj malej podkrovnej izbietke iba so šikminou, ktorá sa takýmto spôsobom zmení z tmavého miesta na rozžiarenú miestnosť.

Lenže úvodné pravidlo platí aj úplne opačne. A teda, že čím je väčšia miestnosť, tým viac môžete poškuľovať po väčších lampách. Neznamená to však, že ak máte jednu obrovskú izbu, musí tam byť iba jeden masívny luster. Pokojne sa pohrajte s priestorom a vyplňte ho aj viacerými typmi lámp, ktoré vzájomne nakombinujete. Či už to budú stojaté, visiace, nástenné alebo iba menšie stolové lampy položené na nábytku. Ponuka je naozaj obrovská, a tak sa pokojne odhodlajte vymeniť aj starší kúsok, ktorý ste si nevhodne zvolili, za novší, ktorý vám bude slúžiť oveľa lepšie. Ak vám teda niekde visiaci luster zavadzia, šup s ním preč. A naopak, ak vám niekde svetlo chýba, smelo ho pridajte. Ide predsa o váš domov a aj správne zvolené osvietenie dokáže výrazne ovplyvniť celkovú pohodu domova.

Zobraziť fotogalériu k článku:
Luster či stropné svietidlo? Riešenie nájdete okolo seba

The post Luster či stropné svietidlo? Riešenie nájdete okolo seba appeared first on PR servis.

KOŠICE 7. júna 2018 – Medzinárodná súťaž hraných filmov predstaví na Art Film Feste najnovšie diela svetových režisérov a režisérok. O cenu Modrý anjel budú súťažiť v štyroch kategóriách – najlepší film, najlepšia réžia, najlepší ženský a najlepší mužský herecký výkon. Medzi 15. a 23. júnom 2018 premietnu košické kiná dohromady 13 súťažných titulov.

Životy colníčky Lary a africkej imigrantky Adje sa pretnú najprv na islandskom letisku, neskôr v malom meste. Napriek kultúrnym rozdielom a nejasnému životnému cieľu, obidve spojí zvláštne puto. Snímka … a dýchaj pokojne (Andið eðlilega, 2018), ktorá bez sentimentu uvažuje nad lokálnymi sociálnymi vplyvmi utečeneckej krízy, príde do Košíc s Cenou za réžiu z festivalu Sundance.

Dráma Čo len ľudia povedia (Hva vil folk si, 2017) sleduje dospievanie šestnásťročnej Nishy. Dcéra pakistanských emigrantov žije v Osle dvomi životmi – cez deň je pokornou dcérou svojich rodičov a v noci si užíva s kamarátkami radosti veľkomesta. Keď však otec odhalí dcérinu pretvárku, rozhodne sa ju drasticky chrániť pred nástrahami života.

Trojica tureckých súrodencov sa vydáva na bizarnú cestu za otcom do rodnej dediny vo filme Motýle (Kelebekler, 2018). Frustrovaný kozmonaut bez praktickej skúsenosti, chorľavý dabingový herec a duševne labilná učiteľka sa po príchode na miesto dozvedia, že otec krátko predtým zomrel a zanechal posledné želanie v súvislosti s pohrebom. Scény s bizarnými predstaviteľmi dedinskej komunity sú okorenené čiernym humorom a pod chvíľou vybuchujúcimi sliepkami. Film bol ocenený Veľkou cenou poroty v Sundance.

Drsný i čarovný je príbeh snímky Keď padajú stromy (Koly padajut dereva, 2018). Hlavná hrdinka Larysa žije v starosvetskej dedinskej idyle, z ktorej by sa však rada vymanila. Najradšej s milovaným Scarom, ktorý sa však zaplieta s kriminálnym podsvetím. Je tu aj malá Vitka, ktorá odmieta nalinkovanú výchovu a necháva sa unášať snami a surreálnymi obrazmi vo fantazijnej krajine.

Krehký a pôsobivý film Krajina (Land, 2018) sleduje útrapy domorodej rodiny v rezervácii Préria vlkov po tom, čo je najmladší z bratov zabitý pri vojenskej akcii v Afganistane. Rodina od tejto chvíle čelí absurdným nariadeniam americkej vlády, ktoré sa týkajú navrátenia jeho tela, a zisťuje, čo je pre ňu aj pre príslušníkov celej skupiny skutočne dôležité.

Poľský titul Nina (2018) je portrétom silnej, ale zmätenej ženy, ktorá uviazla kdesi medzi rolami manželky a dcéry. Nina sa s manželom Wojtekom neúspešne pokúša o dieťa, vďaka čomu ich manželstvo po dvadsiatich rokoch dospeje do stavu nula. Keď sa zoznámia s mladou Magdou, navrhnú jej, aby sa stala náhradnou matkou ich dieťaťa. Veci sa však výrazne skomplikujú, pretože Ninu začne slobodomyseľná Magda priťahovať.

Posledný autoportrét (2018) je novým filmom slovenského dokumentaristu Mareka Kuboša, ktorý sa ním pokúša o netradičnú sebareflexiu. Prostredníctvom dokončených, ale aj nezrealizovaných diel predstavuje ojedinelú a úprimnú spoveď o tom, prečo uvažuje o konci filmárskej kariéry. Odpovede na svoje nie celkom jednoduché otázky hľadá s filmárskymi kolegami, ale aj osobami mimo „branže“.

Napínavý psychologický triler Tiesňové volanie (Den Skyldige, 2018) sa odohráva v reálnom čase a na efektné budovanie napätia mu stačí zopár hercov, jednoduchý priestor a dômyselný scenár. Na policajnej stanici v Kodani má v noci službu Asger, ktorý pri telefonovaní s volajúcimi dáva otvorene najavo svoj nezáujem až do chvíle, kým sa neozve mladá žena, ktorá mu v panike oznámi, že bola unesená. Film zaujal publikum v Sundance i Rotterdame, odkiaľ si zhodne odniesol Cenu divákov.

Titul Vojaci. Príbeh z Ferentari (Soldati. Poveste din Ferentari, 2017) rozpráva príbeh zvláštneho páru – introvertný antropológ Ali a bývalý rómsky kriminálnik Alberto sa zoznámia vo Ferentari, jednej z najbiednejších štvrtí Bukurešti. Ali chce napísať štúdiu o hudobnom štýle manele, túto oblasť miestnej kultúry však ovláda mafia. Alberto chce mladíkovi pomôcť, ich ľúbostná romanca však situáciu skomplikuje.

Snímka Náklad (Teret, 2018) má za sebou úspešnú premiéru na tohtoročnom Festivale v Cannes a vychádza zo šokujúcej reality. V roku 1999 NATO bombarduje Srbsko a vodič Vlada musí svojou dodávkou previesť z Kosova do Belehradu neznámy náklad. Počas cesty pochmúrnou krajinou si uvedomuje, že keď raz vojna skončí, bude musieť čeliť dôsledkom svojich činov.

Hlavným hrdinom filmu Zabudnuté verše (Los Versos del Olvido, 2017) je starý správca odľahlej márnice. Keď po vypuknutí nepokojov objaví telo neznámej mladej ženy, napriek hroziacemu nebezpečenstvu sa vydáva na magickú cestu s rozhodnutím pripraviť jej dôstojný pohreb. Film pri svojej svetovej premiére v Benátkach bol poctený Cenou za najlepší scenár a tiež Cenou FIPRESCI.

Cenou FIPRESCI za najlepší debut odmenili medzinárodní kritici na ostatnom Festivale v Cannes aj snímku Jeden deň (Egy nap, 2018). Hlavná hrdinka, štyridsiatnička Anna, žije v stereotypnom kolotoči – domácnosť, zamestnanie, riešenie finančných problémov… S manželom sa takmer nevidí a uvedomuje si, že ho stráca. Čoraz intenzívnejšie vníma, že nedokáže predpokladať, čo bude nasledovať.

Poetický príbeh Rozbi moje srdce (Zerchlag mein Herz, 2018) pripomína sen, ktorý už počas spánku naznačuje, že nemôže byť pravdivý. Na periférii Viedne vládne rómsky mafián Rocky svojej „rodine“ tvrdou rukou. Jeho syn Pepe sa zamiluje do Slovenky Marcely, ktorá príde odpracovať dlh svojho otca. Rocky s ňou má však celkom iné plány, než prijať ju do „rodiny“. Film, uvádzaný v medzinárodnej premiére, je debutom rakúskej režisérky Alexandry Makarovej, ktorá sa narodila v Košiciach.

26. ročník Art Film Festu sa uskutoční v Košiciach v dňoch 15. až 23. júna 2018. Kompletný program podujatia aj s možnosťou rezervovať si miesto na premietaní prostredníctvom systému MyCinepass nájdete na webstránke festivalu.

Organizátori: ART FILM FEST s.r.o., FORZA, a.s.
Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13, Košický samosprávny kraj
Festival sa koná pod záštitou predsedu vlády Slovenskej republiky
Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond
Festival sa realizuje vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja

Hlavní partneri: Tipos; Transpetrol; Východoslovenská energetika, člen innogy; Slovnaft; Nadácia SPP
Oficiálne autá festivalu: MOTOR – CAR Košice, Oficiálny festivalový hotel: Hotel Yasmin, Logistický partner festivalu: DHL Express Slovakia, Oficiálny festivalový prepravca: Czech Airlines
Reklamní partneri: NOVIS Poisťovňa, Slovak Business Agency, Keramon, Kino Úsmev, Tabačka Kulturfabrik, Železničná spoločnosť Slovensko, Aupark, Paneurópska vysoká škola, Film Europe Media Company, Omnia 2000, Omnia KLF, Omnia Holding SE, LGM, CPK Slovakia
Oficiálni dodávatelia: Barzzuz, Pilsner Urquell, NOV s.r.o. Zebra, Tuli, Lyvina, Grand Bari Budiš
Hlavní mediálni partneri: TVJOJ, Kinosála, JOJ Cinema, Nový Čas, Aktuality.sk
Mediálni partneri: Československo Channel, Festival Cinema Channel, Rádio Expres, Rádio Košice, SME, Korzár, Forbes, Kam do mesta, webnoviny.sk, Bigmedia, Home media, Codes, Košice City Guide, Film.sk, www.kinecko.sk
Partneri: Autocont, Pension Horse Inn, Teledom, Carpano, KPK Reklama, Podnikateľka Slovenska, Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus, Sli.do, Slovenský filmový ústav, Esterle&Esterle, Kinoservis, NeoDCP, spoločnosť EKKL, Mihyring – motoristický areál, ElevArt, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Visit Košice, BigON, ECOHolding, GOSH

The post O Modrého anjela bude na Art Film Feste súťažiť 13 filmov appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 7. júna 2018 – Tetovač z Auschwitzu je príbeh dvoch obyčajných ľudí, ktorí žili v neobyčajnom čase, pozbavení nielen slobody, ale aj dôstojnosti, mien a totožnosti. Laleho výpoveď hovorí o tom, čo všetko museli robiť, aby prežili.
Je to román, ktorý vychádza zo skutočného príbehu Laleho a Gity Sokolovovcov. Dvoch slovenských Židov, ktorí prežili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau a po vojne si našli nový domov v Austrálii.

Lale v tábore dostal prácu tetovača. Jeho povinnosťou bolo číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive, teda vpichávať im do predlaktí čísla s neodstrániteľným atramentom – jeden z najsilnejších symbolov holokaustu. Minimálnu slobodu pohybu, ktorú mu umožňovala táto funkcia, využíval na získavanie potravín výmenou za šperky a peniaze po zavraždených Židoch, čím nejedného spoluväzňa zachránil pred vyhladovaním. Jemu hrozila za túto činnosť smrť, mnohí iní jej vďačili za prežitie.

Jedného dňa sa v rade na tetovanie vyskytlo vystrašené a roztrasené mladé dievča… Pre Laleho – fičúra, frajera a trochu aj dobrodruha – to bola láska na prvý pohľad. Zaumienil si, že popri vlastnom prežití urobí všetko pre to, aby prežila aj Gita.

To, čo robí túto knihu zvlášť pozoruhodnou, je Laleho životný elán. Vedel, aký osud nacisti chystajú jemu aj ostatným väzňom, on sa však rozhodol nepoddať neľudskosti tábora, zachovať si dôstojnosť, osobnú integritu a žiť čo najplnšie, ako to bude možné. Napriek všetkej svojej drsnosti je Tetovač z Auschwitzu príbehom nádeje a odvahy, a hoci to znie neuveriteľne, aj príbehom veľkej lásky.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:

„Laleho príbeh dvanásť rokov existoval vo forme scenára. Moja vízia sa vždy realizovala na obrazovke – veľkej i malej, ako prišlo. Teraz ho predkladám ako román,“ vysvetľuje autorka Heather Morrisová.

Ako pre rozprávačku Laleho príbehu sa pre ňu stalo dôležitým identifikovať, ako ľudská pamäť a dejiny niekedy tancujú spolu v plavnom súlade, kým inokedy sa v napätí rozchádzajú. „Mojou ambíciou nebola ďalšia lekcia z histórie, akých sú už plné regály, ale jedinečná lekcia o ľudskosti. Laleho spomienky ako celok boli pozoruhodne jasné a presné. Pre tohto prekrásneho starého muža neexistovala nijaká rozluka osobnej pamäti s dejinami – tancovali v dokonalom súlade.“

Heather Morrisová sa narodila na Novom Zélande a v súčasnosti žije v Austrálii. Niekoľko rokov pracovala vo veľkej verejnej nemocnici v Melbourne a zároveň študovala aj písala filmové a televízne scenáre.
Podobne ako mnohí iní bývalí väzni z koncentračných táborov, aj Lale a Gita si svoje zážitky nechávali zväčša pre seba. Po vojne sa im podarilo vycestovať do Austrálie, narodil sa im syn a prežili úspešný život. Po Gitinej smrti však Lale cítil, že už nevládze niesť bremeno ich minulosti sám, a rozhodol sa vyrozprávať svoj príbeh. Heather pôvodne napísala Laleho príbeh ako scenár, neskôr ho prepracovala na svoj literárny debut Tetovač z Auschwitzu.

Začítajte sa do novinky Tetovač z Auschwitzu:

APRÍL 1942

Vlak, ktorý vezie 24-ročného Laleho, uháňa krajinou, no on sa neopúšťa a s nikým nedebatuje. Nevie, prečo by mal nadviazať nejaký kontakt s mužom, ktorý sedí vedľa neho a občas sa nakláňa k jeho plecu. Lale ho neodtláča. Je súčasťou masy ľudí, ktorých napchali do vozňov určených na prepravu dobytka. Keďže mu nikto ani len nenaznačil, kam smeruje tá cesta, dal si na seba to čo zvyčajne: vyžehlený oblek a čistú bielu košeľu aj s viazankou. Vždy sa obleč tak, aby si urobil dojem.
Skúša odhadnúť rozmery priestoru, do ktorého ho uzavreli. Vozeň má asi dva a pol metra šírky, dĺžku nevie odhadnúť, lebo nedovidí na jeho koniec. Snaží sa porátať spolucestujúcich, ale neustále tam vyskakuje a stráca sa toľko hláv, že sa napokon vzdáva. Nevie, koľko vozňov má tento vlak. Chrbát aj nohy ho bolia. V tvári ho svrbí, strnisko na nej mu pripomína, že odkedy nastúpil do tohto vlaku, čo sú už dva dni, sa nekúpal a neholil. Cíti sa čoraz menej vo svojej koži.
Keď sa muži okolo neho pokúšajú nadviazať s ním rozhovor, má pre nich najmä povzbudzujúce slová, chcel by zmeniť ich strach na nádej. Stojíme v hovne, no neutopme sa v ňom. Ozývajú sa hanlivé narážky na jeho oblečenie i spôsob vystupovania. Obviňovanie za to, že pochádza z vyššej triedy. „A teraz, len sa pozri, kam si sa dostal.“ Odráža invektívy a na gánivé pohľady reaguje úsmevom. Koho to chcem oblafnúť? Veď aj ja sa tak isto bojím ako oni.
Nejaký mladík nadväzuje s Lalem zrakový kontakt a cez zhluk tiel sa prebíja k nemu. Niektorí muži ho cestou od seba odtláčajú. Len ten priestor bude tvoj, ktorý si pre seba uchrániš.
„Ako môžeš byť taký pokojný?“ vraví ten mladík. „Oni mali pušky. Tí hajzli na nás mierili puškami a hnali nás do tohto… tohto dobytčieho vlaku.“
Lale sa naňho usmieva. „Naozaj to nebolo to, čo som očakával.“
„Čo myslíš, kam ideme?“
„Na tom nezáleží. Pamätaj, že sme tu na to, aby boli naše rodiny doma v bezpečí.“
„Ale čo ak…“
„Nijaké ,čo ak‘. Ja neviem, ty nevieš, nikto z nás nevie. Skrátka, treba sa držať toho, čo nám povedali.“
„Nemáme sa pokúsiť premôcť ich, keď zastaneme? Veď je nás o toľko viac ako ich.“ Mladíkovu poblednutú tvár poznačuje zmätená agresivita. Vzrušene šermuje pred sebou zovretými päsťami.
„My máme päste, oni pušky – čo myslíš, kto v tej bitke zvíťazí?“
Mladík stíchne. Jeho plece sa opiera o Laleho hruď, Lalemu udiera do nosa pach oleja a potu z jeho vlasov. Jeho ruky klesnú a bezvládne mu odvisnú popri tele. „Ja som Áron,“ hovorí.
„Lale.“
Ich rozhovor vyvolá pozornosť chlapcov vôkol nich, otáčajú k nim hlavy, no už o chvíľu sa vrátia k tichému rozjímaniu a pohrúžia sa do vlastných myšlienok. To, čo ich spája, je strach. A mladosť. A ich náboženstvo. Lale sa pokúša potláčať akékoľvek myšlienky na tému budúcnosti. Povedali mu, že ho posielajú na práce pre Nemcov, a presne na to sa aj chystá. Myslí na svoju rodinu. Je v bezpečí. Obetoval sa, neľutuje to. Urobil by to opäť a opäť, ak by tým pomohol svojej milovanej rodine ostať doma a pokope.
Asi tak raz za hodinu mu niekto položí tú istú otázku. Lale čím ďalej tým otrávenejšie odvrkáva: „Počkajme a uvidíme.“ Nechápe, prečo sa všetci obracajú práve na neho. Nevie o nič viac ako oni. Áno, má na sebe oblek a viazanku, ale to je jediný viditeľný rozdiel medzi ním a tým, čo sa ho pýta. Všetci sme v rovnakej šlamastike.
V preplnenom vozni sa nedá normálne sedieť, nehovoriac o ležaní. Ako toalety im slúžia dve vedrá. Tak ako sa postupne sa napĺňajú, silnie bitka o miesta, lebo každý sa chce dostať čo najďalej od toho smradu. Vedrá sa prevrhávajú a ich obsah sa rozlieva po dlážke. Lale nepúšťa z ruky svoj kufor v nádeji, že jeho peniaze a obleky mu umožnia vykúpiť sa z akejkoľvek oštary, nech ich vezú kamkoľvek, alebo si prinajmenšom vybaviť bezpečné zamestnanie. Hádam tam bude niečo, kde budem môcť využiť ovládanie jazykov.
Je šťastný, že sa mu podarilo prepracovať k stene vozňa. Cez škáry medzi doskami má aký-taký výhľad na okolitú krajinu. Závany čerstvého vzduchu o niečo zmierňujú narastajúcu žalúdočnú nevoľnosť. Je síce jar, no vonku prevažne prší a je zamračené. Občas míňajú polia plné jarných kvetov a na Laleho tvári to vyvolalo úsmev. Kvietky. Už v detstve sa od svojej mamy dozvedel, že ich ženy ľúbia. Kedy bude mať najbližšiu možnosť venovať nejakému dievčaťu kvety? Kochá sa nimi, ich žiarivé farby sa mu trbliecu pred očami, celé polia makov tancujúcich vo vánku, masy šarlátu. Zariekava sa, že najbližšiu kyticu, ktorú niekomu venuje, nazbiera sám. Nikdy doteraz si neuvedomil, že v prírode rastú kvety divoko a v takom množstve. Jeho mama pestovala v záhradke zopár kvetiniek, nikdy však ani jednu neodtrhla, aby si ju priniesla dnu. V mysli si začína zostavovať zoznam toho, čo urobí, „až sa raz dostanem domov…“.
Vypukla ďalšia bitka. Údery. Výkriky. Lale nevidí, čo sa deje, no zvíjanie a sácanie ruvajúcich sa tiel doliehajú aj k nemu. Odrazu všetko stíchne. Vzápätí sa ozve pochmúrny hlas: „Zabil si ho.“
„Šťastný to neborák,“ zamrmle ktosi.
Chudák neborák.
Môj život je pridobrý na to, aby sa skončil v tejto smradľavej diere.

Milan Buno, literárny publicista

The post Skutočný príbeh tetovača z Auschwitzu appeared first on PR servis.

Ak vás zaujíma joga a máte chuť na zmyselný, mierne erotický a duchovný príbeh, siahnite po novinke Večná vášeň. Celá séria má 7 kníh, pričom každá sa dá čítať ako samostatný príbeh.

BRATISLAVA 7. júna 2018 – Ak vás zaujíma joga a máte chuť na zmyselný, mierne erotický a duchovný príbeh, siahnite po novinke Večná vášeň. Celá séria má 7 kníh, pričom každá sa dá čítať ako samostatný príbeh.

Učiteľka jogy Genevieve Harperová nesie na pleciach obrovské bremeno. Po tragickej nehode rodičov sa stará o svojich dvoch súrodencov a robí, čo môže, aby vyžila. Hoci má len dvadsaťštyri rokov, vôbec nemá čas na mužov… hlavne na krásavcov, ktorí by jej mohli zlomiť srdce.

Bejzbalista Trent Fox je fakt trieda, či už na ihrisku, alebo v posteli. Je jedným z najlepších pálkarov na svete. Nedávne zranenie ho privádza do Lotosu, centra jogy, kde spoznáva Genevieve, tmavookú útlu blondínku so šťavnatými perami, ktoré okamžite zatúži pobozkať, a nie len to.

Pravidelné schôdzky s ohybnou sexi blondínou si poistí súkromnými hodinami, vďaka ktorým sa presvedčí, aká dokáže byť joga zmyselná.
A neostane to bez následkov.

Knihy Audrey Carlanovej sa ocitli na prvých priečkach bestsellerov New Yorku Times, USA Today a Wall Street Journal.
Píše pikantné milostné príbehy, ktoré čitateľom prinášajú romantiku, erotiku a občas ich aj poriadne rozpália. Keď Audrey nepíše, učí jogu, popíja vínko so svojimi spriaznenými dušami alebo číta nejaký romantický príbeh.

„Hodiny jogy odporúčam každému,“ usmieva sa Audrey. „Počas rokov, keď som sama študovala jogu, aj počas odovzdávania tohto daru svojim študentom som pochopila, že joga je pre každého a pre každé telo. K tomu svojmu pristupujte s láskou, lebo v tomto živote máte len jedno.“

Začítajte sa do horúcej novinky Večná vášeň:

Trent

„Vstávaj, ty úbožiak!“
Rachot a pálčivá bolesť v nohe ma prinútili zažmúriť do ostrého svetla. Do úst akoby mi ktosi vysypal za vedro prachu.
Zamľaskal som a niekoľko ráz zažmurkal. Zachytil som sa chodidla zdravej nohy, aby som si mohol sadnúť. Prach, ktorý sa mi dostal do krku, dal o sebe vedieť.
„Ross?“ pokrútil som hlavou a zadíval sa na prešedivenú tikajúcu bombu, svojho agenta. Mohutnou postavou zacláňal svetlo, predierajúce sa dnu cez okná – tie okná, ktoré som zavrel zo strachu z tejto chvíle. Chvíle, keď ich budem musieť otvoriť a zobudiť sa do ďalšieho dňa plného bolesti, rehabilitácie a ďalšej idiotskej rehabilitácie. „Čo tu robíš?“ vysúkal som zo seba napriek chlpatej prekážke v ústach. Siahol som po prvej veci, ktorá mi prišla pod ruku, po fľaši s oranžovým izotonickým nápojom. Len čo sa mi tá odporná tekutina urážajúca moje chuťové poháriky dotkla jazyka, takmer som ju vypľul. Prezrel som si obsah fľašky a zakryl si ústa. Čierne fliačky, ktoré sa mi mihali pred očami, ešte znásobili vírenie a kvílenie v žalúdku po včerajšej pijatike.
Jedlo. Potrebujem jedlo. Musím sa napchať nejakým mastným hnusom, ktorý by absorboval moje nočné aktivity. Hmatal som po stole a hľadal štósy škatuliek od menu.
Ross mi odtisol ruku aj ostatné veci na konferenčnom stolíku vrátane oranžového nápoja, do ktorého som si včera pravdepodobne odklepával popol z cigary. Bolo by fajn spomenúť si na to, než sa z nej znovu napijem.
„Takže takto si skončil? Zotavuješ sa šesť týždňov a toto je výsledok?“ Plesol si po stehnách a poobzeral sa okolo seba. „Žiješ v humuse. Piješ? Fajčíš?“
„Ross, iba cigary.“
Sňal si čiapku, uhladil si vlasy a znovu si ju nasadil na hlavu. Zlé znamenie. Zúri a čoskoro vybuchne. Po piatich rokoch v Oakland Ports som už veľmi dobre vedel, kedy môjmu agentovi začínajú tiecť nervy.
„Fox, si môj najlepší pálkar v tíme. Dopekla, si jeden z troch najlepších pálkarov v Amerike a národnej lige. Tak si sa zranil. A čo? Prenes sa ponad to a vráť sa do hry.“ Ross už pochodoval po izbe.
Posadil som sa, no nebol to najlepší nápad. Búšenie v hlave zintenzívnila spomienka na zvuk praskajúcej pálky, odrážajúcej loptičku. Stláčal som si spánky a presunul nohu vyloženú na stolíku.
„Bol si vôbec na rehabilitácii?“
Ten sukin syn. Zaťal som zuby a zovrel päste. „Samozrejme. Chodím tam trikrát do týždňa. A ďalšie tri dni chodím do fitka dvíhať činky s Clayom.“
„Neviem, či by si mal dvíhať činky,“ zapochyboval a vypúlil oči.
Mykol som plecami a pozrel von oknom. „A chodím aj na bežiaci pás.“ Ani mne neunikol detský, obranný tón vo vlastnom hlase. Pri Rossovi sa zo mňa zasa stával zelenáč plný túžby po veľkých časoch.
Zaškľabil sa. „A čo nadobúdanie sily, pružnosti, strečing? Na tom s kým pracuješ? V poslednej správe ti športový lekár odporúča každodenné cvičenie jogy.“ Sadol si na stoličku oproti mojej provizórnej posteli na gauči.
Ross si znovu sňal čiapku. Tentoraz mu ostala visieť z prsta medzi kolenami. Keď sa konečne upokojil, uvoľnil som sa aj ja a nechal som všetko napätie v sebe vyprchať cez póry. Dokonca ani otec tak neovládal moje emócie ako Ross. Ak by som ho tak dobre nepoznal, stavil by som sa, že slúžil v armáde. Všetkých svojich športovcov mal pod kontrolou a to dokazovalo, že mu na nich skutočne záleží. Agenti nemajú v náplni práce vyvolávať svojim klientom domov a kontrolovať ich. Ross mal síce drsný obal, ale vnútri bol trochu mäkký. Momentálne ma však už šesť týždňov nemal pod kontrolou – od toho dňa, odkedy šlo všetko do hája.
Dav burácal. Stál som pri domácej méte a čakal na hod, to bol môj posvätný zážitok. Vždy. Chlpy na chrbte mi stáli dupkom, ako keby za mnou stál sám Boh a čakal na hru. Nadhadzovač napriahol ruku a všetko stíchlo. Dav, komentátor, môj tím, všetko zamrzlo. Jestvoval som len ja a loptička. Prisahám, že som dovidel až na nadhadzovačove prsty, tak zvieral loptičku, až sa mu hánky sfarbili dobiela… a vzápätí sa valila mojím smerom ako vysokorýchlostný vlak. Loptička letela vzduchom, jemne sa hompáľala a pomaly sa nakláňala. Presne v strede. Nečakal som to. Nadhadzovač sa pri mne väčšinou za každú cenu vyhýbal nadhodu do stredu. A mal na to dôvod. Stred bol totiž moja silná stránka.
Zahnal som sa oboma rukami dozadu a jemný dotyk mojich lopatiek napovedal, že som zaujal dokonalú pozíciu. Loptička sa priblížila a prešla do dráhy v zóne úderu. Zvrtol som sa celou hornou polovicou tela a z celej sily som ju odrazil pálkou. Dubové drevo po náraze zapraskalo a loptička okamžite zmenila smer. Asi pol sekundy som ju pozoroval a hrdosť mi prenikala všetkými pórmi. Pustil som pálku na zem, zvrtol nohu a rozbehol sa.
A vtedy sa rozpútalo peklo. Do zadného stehenného svalu sa mi zaryla bolesť ako rozpálený nôž do masla. Zovrel som si zmučený sval a pár krokov pred prvou métou som sa zložil na zem. Dopadol som na červenú hlinu a dres som mal špinavý ako bojovník padlý v boji.
Jediným svetlým bodom bolo to, že som odpálil homerun. Aj keď mi sval praskol ako gumička do vlasov, už iba ten odpal nám zabezpečil víťazstvo a Sanfranciské žihadlá šli domov porazené. Odviezla ma sanitka a skončil som na chirurgii s natrhnutým svalom.
„Synak, už sa ponad to prenes!“ Ross ma zdrapil za plece a zalomcoval mnou. Postavil sa a prehrabával sa v tabletkách a vo fľaškách alkoholu na stolíku pri gauči. „Takto tráviš čas.“ Znechutene sa zamračil. „Prekvapuje ma, že ti posteľ nezohrieva nejaká baba.“
Rozpomínal som sa na včerajšiu noc. Ehm? Kde vlastne bola tá kočka? Tiffany, Kristy, Stephanie… ako sa volala? Nejaký čas na mne jazdila, no viac som si už nepamätal. Odfrkol som si. Možno odišla, lebo som ju nebol schopný uspokojiť. Zvyčajne som sa pýšil tým, že som veľkorysý milenec, no vtedy som nedokázal poskladať ani súvislú vetu, nieto ešte predviesť sa v celej paráde.
Ross sa otočil, zavzdychal, prehrabol si vlasy a nasadil čiapku. „Kriste. Tabletky, chľast a ženy? Čo ešte?“
„Pozri sa, nedlhujem ti žiadne vysvetlenia. Som péen…“
„Dopekla aj s tvojou péenkou!“ Na chlapa s boľavými kolenami a chorým srdcom priskočil ku mne pozoruhodne rýchlo a ďobol ma do hrude. „Máš dve možnosti. Buď si dáš tú riť dokopy, alebo prídeš o kontrakt. Neuvedomuješ si, že ti majú predlžovať zmluvu? Posledné tri roky si síce nepresiahol tridsať miliónov, ale riskuješ päťročný kontrakt. Čísla kolíšu, synak. A so svojím odpalom by si mohol dostať ponuku aj na sto miliónov za päť rokov. A to všetko,“ oči mu žiarili, „môže vybuchnúť!“ Luskol prstami. „Mihnutím oka.“
Zavrel som oči a preglgol. O takýchto číslach sa mi agent nikdy nezmienil. Dúfali sme, že dostanem zmluvu na tri roky minimálne na tridsať miliónov. No ak Ross hovoril pravdu, moja hodnota je dvadsať miliónov ročne.
„Ježiši,“ zašepkal som. Srdce mi bilo ako divé. V ústach mi vyprahlo ako na úpätí kalifornských hôr v období sucha.
Ross sa zachytil o operadlo stoličky a pokrútil hlavou. „Musíš sa vrátiť do hry. Tím ťa potrebuje. Tento rok už prišli o play-off a vlajku. Tréner ťa chce späť do jarného tréningu. To znamená, že sa musíš do konca februára vzchopiť a ukázať kravaťákom, čo v tebe je. Do troch mesiacov musíš byť pripravený trénovať.“
V jeho hlase zaznela neistota.
„Naznačuješ mi, že ak do jari nebudem schopný hrať naplno, vyhodia ma z tímu?“
Ross si niekoľkokrát pretrel bradu. Priam som počul, ako si dlaňou šúcha strnisko. „Neviem. To závisí od toho, ako sa zotavíš. Aký máš plán?“
Vydýchol som. Predstavil som si, že prídem o kontrakt a peniaze, ktoré som tak rád utrácal. V hrdle ma pálilo. „Vyležím opicu a ponocovanie.“
„A pôjdeš na rehabilitáciu a jogu?“ Naklonil hlavu.

Milan Buno, literárny publicista

The post Šteklivá romanca Večná vášeň appeared first on PR servis.

Slovensko sa zaradilo medzi úspešné krajiny, ktoré budú v najbližšom období môcť využiť technickú asistenciu z Programu na podporu štrukturálnych reforiem. Spomedzi 15 slovenských projektov vybrala Európska komisia 8 najlepších, na ktoré bude vyčlenených 1,6 milióna eur.

Bratislavské Nové Mesto pokračuje v skvalitňovaní prístupu občanov k informáciám. Najnovším krokom je zlepšenie online aplikácie na zverejňovanie z...

Krajinní ekológovia z Ústavu krajinnej ekológie SAV oslávili Svetový deň životného prostredia na Celoslovenských dňoch poľa v Dvoroch nad Žitavou,ktoré sa už tradične konajú začiatkom júna. ÚKE SAV prezentoval expozíciu pod názvom Čo môže veda ponúknuť poľnohospodárom. Formou posterovej prezentácie priblížili poľnohospodárom, ale aj širokej verejnosti tieto témy: ul li Precízne poľnohospodárstvo – využitie dát z družice Sentinel 2 pre hodnotenie stavu poľnohospodárskych plodín. Prezentovali dve úrovne hodnotenia na úrovni ...

Diskusiou o úniku mozgov do zahraničia sa začala v pondelok v žilinskej Novej synagóge Roadshow mladých vedcov po školách. Slovenská akadémia vied prostredníctvom projektu oživuje od októbra uplynulého roka žiakom na celom Slovensku vyučovanie a motivuje ich, aby zostali študovať a robiť vedu na Slovensku. Žilinský kraj je posledným, ktorý mladí vedci SAV v tomto školskom roku navštívili. Verejnosti sa prihovárali z priestorov Novej synagógy a žiakom oživili vyučovanie na Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline a na Gymnáziu Viliama ...

Najväčšia oslava  MEDZINÁRODNÉHO DŇA DETÍ V BRATISLAVE sa konala v nedeľu 03. júna 2018 v čase od 10:00 do 17:00 hod. v areáli Auparku a Sade Janka Kráľa v Bratislave. Túto celodennú rodinnú akciu organizovalo občianske združenie Moonlight camp, ako súčasť projektu na podporu nadaných detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pod názvom Na palube jednorožca, nad ktorým prevzal záštitu starosta Petržalky Vladimír Bajan. MDD Na palube jednorožca je vyvrcholením už siedmeho ročníka tohto projektu.

BRATISLAVA 6. júna 2018 – Najväčšia oslava MEDZINÁRODNÉHO DŇA DETÍ V BRATISLAVE sa konala v nedeľu 03. júna 2018 v čase od 10:00 do 17:00 hod. v areáli Auparku a Sade Janka Kráľa v Bratislave. Túto celodennú rodinnú akciu organizovalo občianske združenie Moonlight camp, ako súčasť projektu na podporu nadaných detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pod názvom Na palube jednorožca, nad ktorým prevzal záštitu starosta Petržalky Vladimír Bajan. MDD Na palube jednorožca je vyvrcholením už siedmeho ročníka tohto projektu.

Na palubu jednorožca prišlo tento rok príjemne a užitočne stráviť MDD na rodinnú akciu približne dvanásť tisíc usmiatych a spokojných ľudí. Počas dňa sa registrovalo bezmála 2.000 detí a na záver si prítomní užili NAJVÄČŠIU PENOVÚ PÁRTY NA SLOVENSKU. Vstup bol voľný!

Foto: Moonlight camp

DETI pri REGISTRÁCII, priamo v Auparku v čase od 10:00 do 14:00 dostali informačný leták, fľašu minerálky Zlatíčko a originálnu HRACIA KARTU, s ktorou absolvovali 20 atraktívnych STANOVÍŠŤ rozmiestnených v areáli Auparku a po celom Sade Janka Kráľa. ZASÚŤAŽILI SI, uvideli záchranársku TECHNIKU a tiež si užili ukážky práce zásahových jednotiek akými sú polícia, hasiči, záchranári,  kynológovia a mnohí ďalší. Po úspešnom absolvovaní každého stanovišťa získali deti  na zadnú stranu HRACEJ KARTY pečiatku s písmenom. Deti, ktoré  absolvovali všetky stanovištia, zozbierali všetky písmená tajničky a správne ju vyplnili boli zaradení do žrebovania o fantastické ceny. Tajnička pre tento rok znela: TO PODSTATNÉ JE OČIAM NEVIDITEĽNÉ. VÍKENDOVÝ RODINNÝ POBYT na 2 noci v hoteli Health Spa Resort Esplanade**** s polpenziou, wifi a vstupom do Vodného a saunového sveta od spoločnosti KÚPELE PIEŠŤANY a na cestu AUTO PEUGEOT od FINAL – CD s plnou nádržou, LET BALÓNOM, VIP EXKURZIA V TV JOJ, VSTUPENKY do divadla La Komika a iné zaujímavé ceny. Mená šťastných výhercov: 1. miesto Dominika Barčáková, 2. miesto Kika Koreňová a 3. miesto Simona Ondrušová.

O pohodlie a zábavu detí sa počas celého dňa staralo viac ako 200 ľudí, za čo im patrí veľká vďaka. NA STANOVIŠTIACH SA PREDSTAVILI: KRAJSKÉ RIADITEĽSTVO PZ BRATISLAVA, HASIČSKÝ A ZÁCHRANNÝ ZBOR SR, NÁRODNÁ TRANSFÚZNA STANICA SR, ŠČK, ZÁCHRANNÁ ZDRAVOTNÁ SLUŽBA BRATISLAVA, VOJENSKÁ POLÍCIA, KULTÚRNE ZARIADENIA PETRŽALKA, MATERSKÉ CENTRUM  BUDATKO, ZÁHRADNÉ CENTRUM KULLA, ŠPORTOVÝ KLUB POLÍCIE,  CAMP WONDERLAND, VNÍMAVÉ DETI, OTVORENÁ AKADÉMIA Naša Klíma , CHAMELEON LAND, LIONS, DENDRIT KANIS, AUPARK, FINAL-CD – Najväčší  slovenský predajca automobilov , KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, PRVÁ STAVEBNÁ SPORITEĽŇA, PAULA DR. OETKER, KFC, AVON, minerálna voda Zlatíčko

Foto: Moonlight camp

PRIPRAVENÉ BOLI TIEŽ SPRIEVODNÉ AKCIE: Works hop, čitáreň, kreslenie na chodník, meranie zraku, množstvo maskotov v životnej aj nadživotnej veľkosti a veľa ďalších prekvapení. Vyše 600 detí sa zúčastnilo merania zraku, dospelí si dali zmerať cukor /všetky pripravené testovacie papieriky sa minuli/, a deti sa naučili správne si čistiť zúbky. Tešili sme sa o to viac, že prišli aj rodičia detí, ktoré sme minulý rok poslali k očnej lekárke a ďakovali. Bol to fajn pocit, že naša práca nie je zbytočná. DAROVAŤ KRV PRIAMO NA AKCIU V MOBILNEJ JEDNOTKE Z NÁRODNEJ TRANSFÚZNEJ SLUŽBY SR prišlo 20 darcov.

Deti z projektu Na palube jednorožca sa predstavili ako figuranti počas simulovaných ukážok pri súťaži družstiev ZŠ v poskytovaní Prvej pomoci pod názvom Dieťa života s podtitulom Zachrániť život je jednoduchšie ako ho splodiť, pod odbornou garanciou prezidenta Slovenského Červeného kríža doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., nad ktorou prevzala záštitu ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD.. Súťaže sa zúčastnilo viac ako 10 družstiev I. a II. Stupňa. Výhercom putovného pohára sa stalo družstvo ZŠ na ulici G. BethlenaBetlana v Nových Zámkov v zložení: Tamara Kubičková (8.A),  Karolína Mentelová (8.A), Hanka Dikáczová (8.B), Rebeka Jeneiová (8.B) a Sofia Šurnovská (8.B). Ďakujeme RNDr. Erike Garbanovej a ich bývalej žiačke Klaudii Szárazovej za vzornú prípravu dievčat na súťaž. Výhercovia si prevzali putovný pohár z rúk štátnej tajomníčky MŠ SR Oľgy Nachtmannovej, ktorá prisľúbila, že o rok sa súťaže zúčastní aj družstvo zložené z ľudí pracujúcich v jej kancelárii a samozrejme pani Oľga bude kapitán.

Na PÓDIU VYSTÚPILA DARA ROLINS a na úplný záver celého podujatia bola pripravená NAJVÄČŠIA PENOVÁ PÁRTY NA SLOVENSKU.

Ďakujeme z  úprimného  srdca za dôveru a podporu našim partnerom a spolupracovníkom. Je nám veľkou cťou aj v ich mene POĎAKOVAŤ všetkým Vám, ktorí ste už po siedmy raz PRIŠLI Na palubu jednorožca a stali sa jej súčasťou.

S úctou,
Marcel Nemec, Moonlight camp

Foto: Moonlight camp

“VŠETCI DOSPELÍ BOLI RAZ DEŤMI, NO MÁLOKTORÍ Z NICH SA NA TO PAMÄTAJÚ”

Občianske združenie Moonlight camp sa už siedmy rok úspešne venuje inkluzívnemu vzdelávaniu a podpore nadaných detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Aktuálne realizuje v poradí 7. ročník projektu NA PALUBE JEDNOROŽCA – CELOROČNÉ KURZY HERECTVA, KREATIVITY A TANCA. Súčasťou projektu je tiež 5-dňové sústredenie v srdci Európy, na Krahuliach pri Kremnici v období jarných prázdnin, veľká celodenná akcia rodinného typu v areáli Auparku a v Sade Janka Kráľa počas MDD a rovnako aj pobyt v Letnom tábore, či Vianočná besiedka.
Záštitu nad projektom prevzal starosta Petržalky Vladimír Bajan.
Výber detí zapojených do projektu prebiehal v spolupráci s odborom školstva a sociálnych
služieb na príslušných Mestských úradoch.
projektu prebiehal v spolupráci s odborom školstva a sociálnych služieb na príslušnom Mestskom úrade.

The post MDD prišlo osláviť tento rok Na palubu jednorožca do areálu Auparku a Sadu J. Kráľa v Bratislave REKORDNÝ POČET ĽUDÍ. appeared first on PR servis.

BRATISLAVA 6. júna 2018 – Rekordná suma 12 949,79 sa podarila vyzbierať počas jedného dňa známym osobnostiam. Dnes sa v úlohe cyklokuriérov vydali do ulíc Bratislavy známi herci, speváci, športovci, moderátori, aby pomohli chorým deťom a vyzbierali peniaze na kúpu zdravotných pomôcok.

Siedmy rok sa koná pod taktovkou režiséra Nikitu Slováka charitatívny projekt MISIA – Aby bol svet lepší, ktorý vymyslel a prvýkrát v Čechách realizoval herec Petr Forman a David Voverka. Nechali sa inšpirovať filmom Vratne lahve. MISIA sa po prvýkrát konala v roku 2010 v Prahe.  Dnes sa na Slovensku konal už siedmy ročník a zúčastnila sa ho päťdesiatka známych osobností.

Dnes sa prvýkrát zúčastnili MISIE aj hokejisti Miro Lažo a  Ľubomír Višňovský. Ľubovi sa podarilo vyzbierať viac ako tisíc eur.  Spoločne s ostatnými cyklokuriérmi prispeli vyzbieranými finančnými prostriedkami na nákup zdravotných pomôcok pre postihnuté deti. Všetci členovia MISIE od začiatku vedia, pre koho dnes bicyklovali. Tento rok sa zbierali pomôcky pre Klárku, Damiánka, Viktorku, Huga, Andrejku, Imricha, Elizabeth, Alexa, Martinku, Emu.

Známe osobnosti dnes zažívali aj prekvapivé momenty. Okrem peňazí si od ľudí, ktorí si ich objednali, odnášali aj čerešne, keksíky, kávu a Nikita Slovak si od darcu odniesol aj bublaninu. Strastiplnú cestu v tomto projekte dnes zažíval Roman Pomajbo, ale aj napriek tomu mu to úsmev z tváre nezobralo a naďalej pomáhal v zbierke. Najprv na svojej elektrickej motorke dostal defekt, neskôr sa mu vybila baterka na druhom konci Bratislavy. Napokon ho úplne cudzí ľudia odviezli domov. Aj o tomto je projekt Misia. O pomáhaní druhým len preto, aby bol svet krajší.   A bez pomoci partnerov by sa projekt nedal realizovať. Hlavným partnerom tohto ročníka boli Pivovary Lobkowicz. Pomohli realizovať hlavný štáb Misie priamo na námestí Eurovea a zabezpečiť chod dispečingu. Všetci, ktorí sa podieľajú na Misii, vrátane osobností bezplatne venujú svoj čas a námahu pre deti, ktoré potrebujú pomoc.

Veľmi často sa organizátori projektu stretávajú aj s dopytom po realizácií MISIE aj mimo Bratislavy. Preto už túto jeseň sa uskutoční tento výnimočný projekt historicky po prvý krát mimo hlavného mesta a to hneď v strede Slovenska – v Banskej Bystrici.

Zoznam jazdcov MISIA 07

1.    Nikita Slovák, režisér
2.    Veronika Lučeničová Gabčová, výtvarníčka
3.    Vladimír Pagáč, veterinár
4.    Zuzana Rehak Štefečeková, strelkyňa, olympionička
5.    Svište, hokejisti
6.    Robo Papp, spevák
7.    Linda Ballová, operná speváčka
8.    Katka Jesenská, moderátorka
9.    Vladimír Grežo, riaditeľ BKIS
10. Martin Korbelič, šéfkuchár
11. Róbert Halák, herec
12. Monika Ščevovichová + Soňa Zverková, novinárky
13. Petra Ázacis Kuťková, šport. moderátorka, komentátorka
14. Lucia Hurajová, herečka
15. Mária Vaškovičová, producentka
16. Janka Lieskovská, herečka
17. Eňa Podzámska, herečka
18. Juraj Hrčka, herec
19. Lucia Lužinská, herečka, speváčka
20. Svetlana Rymarenko, speváčka
21. Anka Repková, speváčka
22. Soňa Štefková, modelka
23. Michell Galo, výtvarníčka
24. Marcel Forgáč, moderátor
25. Robo Jakab, herec
26. Martin Mňahončák, herec
27. Zuzana Vačková, herečka
28. Marcel Nemec, herec
29. Baša Števulová, snowboardistka
30. Majo Labuda, herec
31. Jany Landl, osobný tréner
32. Miro Lažo, hokejista
33. Jana Galaxia Brisudová, sochárka
34. Jana Wagnerová, herečka
35. Matej Beňuš, vodný slalomár, olympionik
36. Danica Jurčová, herečka
37. Juraj Bača, herec
38. Andrea Zimányiová, speváčka
39. Marián Mitaš, herec
40. Radovan Bránik, novinár
41. Martin Valihora, hudobník
42. Karin Haydu, herečka
43. Ludwig Bagin, moderátor
44. Zuzka Tlučková, herečka
45. Slavo Solovič, hudobný skladateľ
46. Ľubomír Višňovský, hokejista
47. Roman Pomajbo, herec

The post Nováčik prekvapili, vybitý Pomajbo. Spoločne pomohli chorým deťom. appeared first on PR servis.