RSS čítačka
POZVÁNKA Viacjazyčná kreativita v literatúre: jazykový kontakt ako tvorivý proces
Zero Trust v dodávateľskom reťazci kritickej infraštruktúry: keď dôvera musí byť overená
19.6.2026 - Najslabším miestom organizácie už dávno nemusí byť jej vlastná technológia.
Čoraz častejšie sa ním stáva dodávateľ, ktorý má prístup k systémom, údajom alebo zabezpečuje prevádzku kritických služieb.
S rastúcou digitalizáciou sa bezpečnosť kritickej infraštruktúry prestáva končiť na hraniciach jednej organizácie. Jej odolnosť je dnes podmienená aj bezpečnosťou partnerov, dodávateľov a celého digitálneho ekosystému, ktorý ju obklopuje. Práve táto zmena prináša nový pohľad na dôveru a posúva do popredia koncept Zero Trust, teda prístup, ktorý je založený na jednoduchom princípe: Never trust, always verify – Nikdy automaticky nedôveruj, vždy overuj.
Čo je Zero Trust?Zero Trust je moderný bezpečnostný prístup založený na predpoklade, že žiadny používateľ, zariadenie, aplikácia ani dodávateľ by nemali byť automaticky považovaní za dôveryhodných, a to bez ohľadu na to, či sa nachádzajú vo vnútri alebo mimo organizácie. Jeho podstatou je dôsledné overovanie každej identity a každého prístupu, poskytovanie nevyhnutných oprávnení a priebežné monitorovanie a vyhodnocovanie rizík. Zároveň vychádza z predpokladu, že ku kompromitácii môže dôjsť kdekoľvek v systéme, a preto nemožno bezpečnosť stavať na automatickej dôvere. Zero Trust preto neznamená nedôveru voči partnerom. Predstavuje budovanie dôvery na základe overiteľných skutočností, transparentnosti a zodpovedného riadenia rizík.
Dodávateľský reťazec ako nová hranica bezpečnostiModerná kritická infraštruktúra je čoraz viac závislá od cloudových služieb, externých dátových centier, priemyselného softvéru, vzdialenej správy technológií, služieb tretích strán či integrácií prostredníctvom aplikačných rozhraní. Kybernetickí útočníci si čoraz častejšie vyberajú ako vstupný bod práve dodávateľský reťazec. Dôvod je jednoduchý: dodávatelia často disponujú oprávneným prístupom do systémov svojich zákazníkov, spravujú ich technológie, alebo poskytujú kritické služby.
"Kritická infraštruktúra je len taká silná, ako je silný jej najslabší dodávateľ. Preto je dôležité vedieť nielen to, čo nám dodávateľ poskytuje, ale aj to, ako zodpovedne pristupuje k bezpečnosti svojich systémov," hovorí Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.
Každý nový dodávateľ rozširuje takzvanú útočnú plochu organizácie. Z pohľadu bezpečnosti preto už nestačí hodnotiť iba cenu, technické parametre alebo funkcionalitu riešenia. Rovnako dôležitými sa stávajú otázky: Aké riziko prináša samotný dodávateľ? Dokáže chrániť citlivé informácie? Má zavedené bezpečnostné procesy? Vie reagovať na incidenty a zabezpečiť kontinuitu poskytovaných služieb?
Práve odpovede na tieto otázky tvoria rizikový profil dodávateľa, ktorý sa dnes stáva jedným z rozhodujúcich faktorov pri výbere partnerov v oblasti kritickej infraštruktúry.
Čo znamená Zero Trust v praxiDodávateľ už nie je automaticky považovaný za dôveryhodného partnera. Organizácie čoraz častejšie vyžadujú preukázanie bezpečnostných opatrení, certifikácií a procesov riadenia incidentov.
Externí partneri získavajú iba také prístupy a oprávnenia, ktoré sú nevyhnutné na výkon ich činnosti, často len na obmedzený čas a do presne definovaných systémov. Dôležitou súčasťou tohto princípu je aj priebežné hodnotenie rizika, keď sa bezpečnostný stav dodávateľa nehodnotí iba pri uzatvorení zmluvy, ale sleduje sa a prehodnocuje počas celej spolupráce. Dôvera sa tak mení na dynamický proces založený na neustálom overovaní.
Európska regulácia potvrdzuje nový trendVýznam riadenia rizík v dodávateľskom reťazci potvrdzujú aj európske pravidlá v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Smernica NIS2 (Network and Information Security Directive 2) zavádza prísnejšie požiadavky na riadenie kybernetických rizík a kladie dôraz aj na bezpečnosť dodávateľského reťazca. Organizácie pôsobiace v kritických sektoroch sú povinné hodnotiť riziká spojené s externými poskytovateľmi a prijímať primerané opatrenia na ich riadenie.
Nariadenie DORA (Digital Operational Resilience Act) predstavuje európsky rámec digitálnej prevádzkovej odolnosti pre finančný sektor. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby finančné inštitúcie dokázali odolávať, reagovať a zotaviť sa z kybernetických incidentov a technologických zlyhaní. Hoci sa DORA vzťahuje predovšetkým na finančný sektor, jej princípy sa postupne stávajú inšpiráciou aj pre ďalšie sektory kritickej infraštruktúry.
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky systematicky presadzuje pohľad, že bezpečnosť kritickej infraštruktúry sa už nebuduje iba v rámci jednotlivých kritických subjektov, ale aj v kvalite ich partnerstiev a dodávateľských vzťahov. Koncept Zero Trust predstavuje viac než len technologický trend. Nie je prejavom spochybňovania dodávateľa, ale prejavom zodpovednosti. V dnešnom digitálnom prostredí sa stáva prirodzenou súčasťou budovania bezpečnej a odolnej kritickej infraštruktúry.
Informačný servis
Tvoj letný drink prezradí viac, než si myslíš. Nájdi spritz, ktorý ťa vystihuje
19.6.2026 - Niektoré letné momenty si pamätáme pre miesta. Iné pre ľudí. A niektoré pre atmosféru, ktorú je ťažké opísať, ale okamžite ju spoznáme.
Je to ten pocit, keď sa po horúcom dni usadíš na terase, slnko pomaly zapadá a pred tebou stojí dokonale vychladený, ľahký a svieži drink, ktorý k letu jednoducho patrí. Nikto sa nikam neponáhľa, rozhovory plynú prirodzene a zrazu máš pocit, že presne takto by malo vyzerať leto.
Taliani majú pre tieto chvíle vlastné slovo – aperitivo. Nie je to len drink pred večerou. Je to každodenný rituál, ktorý oslavuje všetko, čo máme na lete radi. Priateľov, dobré jedlo, spontánne stretnutia aj schopnosť na chvíľu vypnúť a užívať si prítomný okamih.
Práve z tejto tradície vznikol aj spritz – ikonický letný nízkoalkoholický drink, ktorý si za posledné roky získal popularitu po celom svete. Je ľahký, osviežujúci a dokonale vystihuje bezstarostnú atmosféru dlhých letných večerov. Zároveň však nie je len jeden. Každý spritz má svoj vlastný charakter, štýl a energiu.
Tak ako ľudia.
Niekto sa cíti najlepšie v centre diania a vždy vie vytvoriť dobrú náladu. Niekto miluje objavovanie nových chutí, miest a zážitkov. Iný si potrpí na eleganciu a výrazný charakter. A čoraz viac ľudí si dnes vyberá nealkoholické alternatívy, pretože si chcú užiť aperitivo moment presne podľa seba.
Aký je tvoj letný štýl? Si verný klasikám alebo rád skúšaš nové veci? Vyberáš si spontánnosť, eleganciu alebo pohodu bez kompromisov?
Odpovedz na niekoľko otázok a objav spritz, ktorý najlepšie ladí s tvojou letnou náladou.
1. Ako vyzerá tvoj ideálny letný deň?
A) Prechádzka mestom a stretnutie s priateľmi.
B) Objavovanie nových miest a spontánne zážitky.
C) Štýlová večera alebo rooftop párty.
D) Piknik, bicykel alebo oddych v prírode.
2. Ktorú letnú destináciu by si si vybral/a?
A) Benátky
B) Bali
C) Miláno
D) Amalfi
3. Akú hudbu si pustíš počas leta?
A) Overené letné hity.
B) Exotické beaty a novinky.
C) Jazz, indie alebo niečo s charakterom.
D) Chill playlist na relax.
4. Tvoja letná energia je:
A) Spoločenská a optimistická.
B) Hravá a spontánna.
C) Sebavedomá a odvážna.
D) Vyrovnaná a pohodová.
5. Na párty si ten človek, ktorý...
A) Pozná každého a spája ľudí.
B) Roztancuje celý parket a prinesie najviac energie a zábavy.
C) Si sofistikovane vychutnáva atmosféru.
D) Si užije atmosféru bez potreby byť v centre diania.
Najviac A: APEROL SPRITZ - Ikonický, osviežujúci a horkosladký. Najobľúbenejší taliansky spritz.
Si človek, ktorý si leto užíva naplno a vie, že niektoré klasiky nikdy nesklamú. Si uvoľnený, spoločenský a najlepšie sa cítiš v dobrej partii ľudí. Máš rád overené veci a keď si máš vybrať, často stavíš na istotu. Tvoja energia je však nákazlivá a práve preto prirodzene priťahuješ svoje okolie a ľudia sa v tvojej spoločnosti cítia dobre.
Do väčšieho pohára na stopke vlož kocky ľadu a pridaj:
3 diely prosecco
2 diely Aperol
1 diel sóda
Ozdob plátkom pomaranča
Najviac B: SARTI SPRITZ – Osviežujúci, exotický a šťavnatý. Perfektný pre milovníkov ovocných chutí.
Si spontánny a hravý typ človeka, ktorý miluje všetko, čo je nové, nečakané a trochu exotické. Leto je pre teba obdobím zážitkov, objavovania a vystupovania z rutiny. Neustále ťa lákajú nové chute, miesta aj ľudia a do každej situácie prinášaš ľahkosť, energiu a dobrú náladu. Si zvedavý, otvorený novým skúsenostiam a vždy pripravený vydať sa za ďalším dobrodružstvom.
Do väčšieho pohára na stopke vlož kocky ľadu a pridaj:
3 diely prosecco
2 diely Sarti Rosa
1 diel sóda
Ozdob plátkom limetky
Najviac C: CAMPARI SPRITZ - Intenzívny, elegantný a príjemne horkastý. Sofistikovaný spritz s jemnou horkosťou, ktorý osloví naozajstných znalcov.
Nie si typ človeka, ktorý si vyberá to najobľúbenejšie – radšej siahneš po tom, čo má charakter. Máš vycibrený vkus, zmysel pre detail a prirodzenú schopnosť rozpoznať kvalitu. Nepotrebuješ byť najhlasnejší v miestnosti, aby si zaujal. Tvoja sebadôvera, autentickosť a nenútená elegancia hovoria samy za seba. Tak ako Campari Spritz, aj ty si sofistikovaný, originálny a zapamätateľný.
Do väčšieho pohára na stopke vlož kocky ľadu a pridaj:
3 diely prosecco
2 diely Campari
1 diel sóda
Ozdob plátkom pomaranča
Najviac D: CRODINO NON-ALCOHOLIC SPRITZ - Ľahký, svieži a bezstarostný. Ideálny pre vodičov, ktorí chcú zažiť pravý aperitívo moment bez alkoholu.
Si človek, ktorý si nepotrpí na zbytočný ruch a vie si vychutnať aj tie najjednoduchšie momenty. Máš rád pohodu, dobrú spoločnosť a dni, ktoré plynú vlastným tempom. Nepotrebuješ alkohol ani veľké gestá na to, aby si sa dobre bavil – stačí ti správna atmosféra a ľudia okolo teba. Tvoj pokoj, optimizmus a bezstarostný prístup robia z teba človeka, s ktorým je vždy príjemné tráviť čas.
Do väčšieho pohára na stopke vlož kocky ľadu a pridaj:
1 fľašku Crodino Biondo alebo Rosso
Dolej sódou
Ozdob plátkom pomaranča
Tak čo, našiel si sa vo svojom výsledku? Či už si verný klasike, milovník nových zážitkov, sofistikovaný gurmán alebo pohodár, najdôležitejšie je užiť si leto presne podľa seba.
Informačný servis
Vyšla špeciálna epizóda Vedeckého podcastu SAV o superpočítači PERUN
Postavenie akadémií v spoločnosti a bezpečnosť výskumu boli hlavnými témami stretnutia predstaviteľov akadémií V4
Oznámenie kolaudačného konania - Rozšírenie plochy bytu č. 27 o podkrovné priestory SL
REKONŠTRUKCIA POTRUBÍ... Dve podvrtávky... udržali prejazdnosť cesty, zachránili stromy
Webinár: Budovanie kapacít v oblasti antimikrobiálnej rezistencie
Pozvánka na Letnú školu občianskej vedy
Novým veľvyslancom SR v Egypte bude Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV
Informácie sú ropou 21. storočia
18.6.2026 - Prvý deň na Jarnej ITAPA 2026 potvrdil, že inovácie a bezpečnosť musia napredovať ruka v ruke.
Prvý deň Jarnej ITAPA 2026 nesie označenie SECURITY DAY a logicky reflektuje na dynamický vývoj a exponenciálny nárast kybernetických hrozieb v roku 2026. Tie totiž už dávno nepredstavujú len technologický problém – môžu ochromiť fungovanie štátu, organizácií či ohroziť citlivé údaje miliónov ľudí. Podľa slov jedného zo spíkrov v súčasnosti na svete neexistuje organizácia, ktorá nie je v tomto smere zraniteľná. Dve desiatky vystúpení odborníkov zo Slovenska a zahraničia priniesli množstvo zaujímavých názorov, prekvapivých údajov, naliehavých výziev a najmä praktických riešení.
Od regulácie ku kapacitám: Európska cesta k digitálnej suvereniteDvojdňový program odštartovala Henna Virkunnen, výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu témou From Regulation to Capability: Europe’s Path to Digital Sovereignty. Kybernetická bezpečnosť je jednou z hlavných priorít EÚ. Európa potrebuje posilňovať svoje technologické kapacity a digitálnu suverenitu tak, aby dokázala reagovať na meniace sa bezpečnostné hrozby a zároveň si udržala silné postavenie v globálnej konkurencii. "Potrebujeme technológie, ktoré budú inovatívne a zároveň bezpečné, konkurencieschopné a zároveň odolné, silné a zároveň v súlade s demokratickými hodnotami," uviedla H. Virkkunen.
V paneli Geopolitické hrozby a ich vplyv na znalostnú ekonomiku vystúpil Ivan Mikloš, ktorý sa venoval digitálnej závislosti Európy a jej postaveniu v globálnom technologickom súperení. Podľa neho sa svet čoraz viac presúva do kybernetického priestoru a rozvoj umelej inteligencie naberá exponenciálne tempo. Technologickému vývoju dominujú USA a Čína, zatiaľ čo Európa v tejto oblasti zaostáva a jej vyhliadky na dobehnutie globálnych lídrov nie sú optimistické.
Budúcnosť Európy preto bývalý podpredseda vlády a minister financií SR nevidí v snahe kopírovať technologických gigantov, ale v schopnosti rozumne a efektívne využívať a implementovať existujúce inovácie. Práve pozícia "smart second movera" môže Európe umožniť posilniť svoju konkurencieschopnosť a získať väčšiu mieru digitálnej suverenity. Zároveň zdôraznil, že technologická transformácia je aj politickou výzvou. Európska identita je podľa neho stále slabšia než národné identity členských štátov a ak chce EÚ uspieť v globálnej konkurencii, bude musieť posilniť niektoré spoločné kompetencie a schopnosť konať jednotne.
Odolná krajina: Ako riadiť krízu v digitálnom veku?Diskusie sa následne posunuli k otázkam, ako budovať odolnosť jednotlivých štátov a organizácií v čase rastúcich bezpečnostných hrozieb. Panel Odolná krajina: Ako riadiť krízu v digitálnom veku? sa zameral na vzťah medzi ochranou kritickej infraštruktúry, kybernetickou bezpečnosťou a kybernetickou obranou, ako aj na zabezpečenie kontinuity kľúčových služieb štátu počas incidentov a krízových situácií.
V 1on1 rozhovore vystúpil Patrik Krauspe, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR, ktorý zdôraznil, že žiadny štát nedokáže úplne eliminovať riziko krízových situácií či kybernetických útokov. Kľúčové je preto riadené nastavenie procesov a mechanizmov, ktoré umožnia čo najrýchlejšiu obnovu napadnutých systémov a zachovanie fungovania základných služieb pre občanov.
P. Krauspe poukázal na to, že Slovensko je aj vďaka aktuálnej legislatíve a zavedeniu konceptu "závažného kybernetického bezpečnostného incidentu" na podobné situácie dobre pripravené. Krízy sa stali novou realitou, a preto je nevyhnutné posilňovať preventívny prístup, koordináciu a integrovanú spoluprácu všetkých relevantných zložiek. Práve schopnosť včas reagovať a efektívne obnoviť pôvodný stav po incidente bude rozhodujúcim faktorom odolnosti štátu v digitálnom veku. "Krízová pripravenosť dnes nie je len otázkou technológií. Je predovšetkým otázkou procesov, spolupráce a schopnosti prijímať rozhodnutia v reálnom čase," povedal P. Krauspe.
Digitálna suverenita ako základ odolnosti a rastuV centre pozornosti boli aj riešenia vedúce k bezpečnej digitálnej suverenite. Peter Balco zo spoločnosti Atos Slovensko upozornil, že jej význam rastie úmerne s rýchlym a často neregulovaným nasadzovaním umelej inteligencie do praxe.
Zdôraznil, že digitálna suverenita musí byť súčasťou digitálnej stratégie každej organizácie a tvoriť základ jej odolnosti, diferenciácie a rastu. Zároveň poukázal na vysokú závislosť Európy od zahraničných technológií. Podľa prezentovaných údajov by bez prístupu k technológiám z USA prestalo fungovať až 74 % verejne obchodovaných spoločností v EÚ. Digitálna suverenita preto nie je o izolácii, ale o riadenej nezávislosti, transparentnosti a strategickej kontrole nad dátami, technológiami a infraštruktúrou. Ide o tému, ktorá už nie je voliteľná, ale nevyhnutná pre bezpečné fungovanie organizácií aj štátov.
Zsolt Géczi z Palo Alto Networks nadviazal panelom Kybernetické bojisko 2026, v ktorom predstavil hlavné trendy formujúce súčasné kybernetické hrozby. Upozornil, že umelá inteligencia sa stala nástrojom na znásobenie schopností útočníkov. Kybernetických útokov nielen pribúda, ale podľa prezentovaných údajov sú v porovnaní s minulým rokom až štvornásobne rýchlejšie, keďže AI výrazne skracuje celý životný cyklus útoku.
Potrebu posunu od analýzy hrozieb k autonómnej kybernetickej obrane ilustroval aj vývoj v oblasti AI agentov. Ich počet dosahuje približne 1,3 miliardy a až 80 % zákazníckych riešení bude v blízkej budúcnosti využívať AI agentov. Adekvátne bezpečnostné opatrenia má však v súčasnosti zavedených menej ako 6 % organizácií.
Paralelné diskusie sa ďalej venovali otázkam ďalšieho smerovania cybersecurity priemyslu či technológiám pre bezpečnosť krajiny. Na diskusiu Martina Hrachalu z Ministerstva vnútra SR a Jozefa Voľanského z Hasičského a záchranného zboru o tom, ako technológie menia prácu polície, hasičov a bezpečnostných zložiek nadviazali ukážky Ako vyzerá moderné hasičstvo v 21. storočí? – v EXPO zóne bolo možné vidieť najmodernejšie technológie, ktoré pomáhajú zachraňovať životy počas krízových situácií doma aj v zahraničí. Medzi exponátmi bol napríklad hasičský robot Colossus, ktorý dokáže zasahovať v extrémnych podmienkach s teplotami až do 900 °C, moderné výjazdové tablety GINA poskytujúce hasičom aktuálne informácie priamo počas zásahu či systémy mobilnej krízovej komunikácie používané pri riadení mimoriadnych udalostí. Nechýbal hasičský automobil SCANIA a alternatívne robotické riešenie First Mover, drony využívané pri monitorovaní požiarov, pátraní po osobách a mapovaní povodňových oblastí vrátane transportného dronu DJI FlyCart 30 s nosnosťou až 40 kg. Súčasťou prezentácie bola aj miniponorka a ďalšie špecializované technológie, ktoré zvyšujú bezpečnosť, efektivitu a rýchlosť zásahov záchranných zložiek.
Keď už nevieme, čo je skutočné: sociálne inžinierstvo a digitálna dôvera v ére AITento dôležitý panel na Jarnú ITAPA 2026 priniesol Domagoj Marić z Pontis Technology, expert stojaci za vývojom systému PhisHRban. Ten pomocou umelej inteligencie a spracovania prirodzeného jazyka identifikuje phishingové weby a podvodné e-maily a patrí medzi významné AI cybersecurity iniciatívy v Chorvátsku.
D. Marić upozornil na rastúci problém dôveryhodnosti digitálneho obsahu. Podľa prezentovaných údajov tvorí až 51 % internetovej prevádzky syntetický obsah. AI dokáže vytvárať texty, obrázky, videá aj hlasy na úrovni, ktorá výrazne sťažuje rozlíšenie medzi autentickým a umelo vytvoreným obsahom. Zneužiteľné pritom môžu byť fotografie, hlasové nahrávky či identita konkrétnych osôb.
Za jednu z kľúčových výziev preto označil obnovu digitálnej dôvery a návrat internetu k tzv. human friendly pravidlám. V prostredí zaplavenom syntetickým obsahom môže byť podľa neho jednou z ciest ochrany aj vedomý krok späť v používaní sociálnych sietí a digitálnych nástrojov. S rastúcim objemom obsahu generovaného AI bude čoraz väčšiu hodnotu predstavovať autenticita, overiteľnosť a dôvera.
V kontexte rastúcej digitalizácie sa otvorila aj téma Kyberbezpečnostné požiadavky bez veľkého rozpočtu, Odolnosť štátu v kríze: od prvých minút po národné plány reakcie, Agentická AI ako nový útočný vektor so skvelým keynote spíkrom – etickým hackerom Danielom Hejdom či Regulačná smršť v kybernetickej bezpečnosti zastrešená Róbertom Kováčom a Zuzanou Regenda z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Finále patrilo téme Keď zlyhanie nie je možnosť: ako štát buduje kybernetickú odolnosť zameranej na schopnosti štátu zabezpečiť kontinuitu poskytovania digitálnych služieb aj v čase rastúcich kybernetických hrozieb.
Diskusia otvorila otázky budovania odolnosti kľúčových informačných systémov, pripravenosti na kybernetické incidenty a koordinácie jednotlivých rezortov pri ich riešení. Pozornosť sa sústredila aj na rozvoj bezpečnostného dohľadu, reakčných kapacít a plánov kontinuity prevádzky, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie služieb, bez ktorých sa štát nezaobíde.
V paneli vystúpili Róbert Kováč z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Jozef Pajtina z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Stanislav Schubert z Ministerstva financií SR, ktorí sa venovali výzvam spojeným s budovaním kybernetickej odolnosti verejnej správy a posilňovaním pripravenosti štátu na krízové situácie.
SECURITY DAY ukončil ITAPA OPEN TALK Kybernetická odolnosť Slovenska: od vízií k realite, do ktorého pozvanie prijali Martin Hrachala z Ministerstva vnútra SR, Ivan Makatura z Asociácie kybernetickej bezpečnosti a Ladislav Šnapko z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.
Počas obidvoch dní je súčasťou konferencie interaktívna EXPO zóna, v ktorej partneri a vystavovatelia prezentujú aktuálne iniciatívy a projekty, dva masterclassy a nové formáty Meet the Speaker a Meet the Exhibitor.
O ITAPAPodujatia ITAPA sú viac ako 25 rokov najdôležitejšou platformou na Slovensku v oblasti inovácií, modernizácie a digitalizácie spoločnosti. Každý rok sa na konferenciách ITAPA a ďalších podujatiach stretávajú kľúčové osobnosti zo Slovenska i sveta – vizionári, lídri a odborníci, ktorí posúvajú hranice možného, i zástupcovia významných médií. S viac ako 400 renomovanými rečníkmi a vyše 2 000 účastníkmi ročne je ITAPA miestom, kde sa rodia nové myšlienky a formujú strategické rozhodnutia.
Informačný servis
Pozvánka na celoakademickú prednášku prof. Michała Bilewicza
Stránky
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
