5. ročník konferencie Happy Company, ktorá má podtitul: Má zmysel, mať zmysel?

RSS čítačka

Kam záhadne miznú utečenci?!

PRservis.sk - 12. apríl 2017

BRATISLAVA 12. apríla 2017 – Simona pracuje v časopise pre ženy, no ani zďaleka nie je reportérkou, čo sa uspokojí s ľahkými námetmi. Mladá novinárka má šťastie na témy, ktoré obracajú jej život naruby. Keď pátrala po unesených modelkách, nestihla vlastnú svadbu.
Simonin sobáš s milovaným Oliverom neohrozuje nič  – okrem nečakanej, krutej metelice, zámeny svadobných šiat a…  špecifického vzťahu k Danielovi, bývajúcemu o poschodie vyššie. Ten jej pri príprave článku o záhadnom miznutí utečencov zo záchytného tábora nechce pomáhať.

Vychádza novinka jednej z najobľúbenejších slovenských autoriek Jany Benkovej. Musíme zostať spolu je druhý príbeh novinárky Simony, s ktorou sme sa stretli v knižke Nájdem ťa, Oliver. Tá mala u čitateliek veľký úspech, takže si vyžiadali pokračovanie.

Simona si teda poradí aj sama, hoci sa opäť vystaví napätým situáciám, ktoré ohrozia jej kariéru i život. Pátranie, čo rozbehla, vyvolá škandál. Ani nebezpečenstvo ju však neodradí a nebojí sa ako správna novinárka zasiahnuť aj tie najvyššie miesta. Tentoraz však už pre prácu a profesionálnu ctižiadosť neriskuje vzťah so svojím čerstvým manželom Oliverom.
Prichádza na to, o čom je ozajstné šťastie…

Vypočujte si AUDIO úryvok z knihy.
Číta herečka Lucia Vráblicová:

https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-musime-zostat-spolu-jana-benkova

„Život nie je vždy jednoduchý a každá z nás potrebuje pohladenie, balzam na dušu. V mojich knihách nesmie chýbať,“ tvrdí Jana Benková.
Musíme zostať spolu nás zavedie do atraktívneho žurnalistického prostredia, ktoré Jana Benková dokonale pozná a o to je príbeh autentickejší.
Je to aj napínavý príbeh, príbeh o láske, skutočnom šťastí, ktoré si neraz od seba akoby odháňame, alebo ho nevidíme.

Prečítajte si úryvok z novinky Musíme zostať spolu:

1. kapitola
Horúce kakao rozvoniavalo izbou. Sedela som na gauči zababušená v deke, obložená vankúšmi a časopismi, a vytrvalo som ťukala do notebooku. Našla som súbor, ktorý som hľadala, a klikla naň.
„Tu je to, konečne,“ vydýchla som si a ponorila sa do čítania.
Bola to reportáž, ktorú som napísala len nedávno po návšteve utečeneckého tábora v Medveďove. Migranti tam žijú už tretí rok a čakajú na svoj ďalší osud. Ženy, muži, deti rôzneho veku. Všetci majú pred sebou dlhú cestu do krajiny, ktorú si vysnívali. U nás boli iba na krátkej návšteve, kým im rakúske úrady nevybavia papiere.
Stretla som sa tam so sympatickým Fadim zo Sýrie. Chvíľu sme sa zhovárali, ale keď sa dozvedel, že som z časopisu pre ženy, odkázal ma radšej na svoju krajanku Sahrau. Sahraa je pôvabná mladá žena s vlasmi čiernymi ako uhoľ a s hlbokými hnedými očami. Má iba dvadsaťjeden rokov, čaká dieťa, a už má na duši tie najhlbšie jazvy súčasného sveta. Urobila som o nej článok, na aký som doteraz pyšná.
„Celá naša veľká rodina sme bývali spolu. Boli to krásne časy. Nič nám doma nechýbalo. Až kým otec nezahynul počas výbuchu v továrni,“ začala Sahraa svoje rozprávanie. Pôsobila veľmi neisto a krehko. Pri rozhovore klopila oči a často si hladila už dosť výrazne vypuklé bruško. „Po otcovi nás navždy opustila ťažko chorá mamička a Ahmed, môj starší brat, zahynul na motorke. Všetko sa to zomlelo tak rýchlo… Zostala som úplne sama, zronená a osamelá. Jedna zo starších sestier sa už dávnejšie vydala do Švédska, druhá žije už tretí rok v Holandsku. V Sýrii mi nezostal nikto blízky, chýbala mi tam rodičovská láska a rodina… Veľmi! S otcom som mala krásny vzťah, bol mojím vzorom.“
Tu som prerušila čítanie. Predstavila som si jej jemnú tvár plnú bolesti. Ktovie, čo je s tebou, dievčatko, pomyslela som si a čítala ďalej.
„Spomínam si, ako sme počas nedieľ a kresťanských sviatkov chodili do kostola, veľa sa spoločne rozprávali, aj ako sme oslavovali Veľkú noc,“ listovala vo svojich spomienkach Sahraa.
Kde sa momentálne nachádza jej najmladšia sestra, nevedela. Štrnásťročnú Nuru väznili a znásilňovali členovia Islamského štátu. Uniesli ju spolu s ostatnými ženami a deťmi do bašty radikálov v Mosule. Nura sa nakoniec stala sexuálnou otrokyňou jedného zo strážnikov. Denne ju týral a nútil, aby sa pred ním prechádzala nahá. Hocikedy ju znásilnil a podhadzoval svojim kamošom, ďalším strážcom.
„Ktovie, či sa jej odtiaľ niekedy podarí ujsť,“ dodala Sahraa s uslzenými očami. „Ja som jej pomôcť nedokázala, ale verím, že sa mi to podarí, ak si tu niekde nájdem nový domov.“ Znovu si dlaňou pohladila bruško a ťažko si povzdychla. Možno jej napadlo to isté čo mne – ktovie, či jej sestra Nura ešte vôbec žije…
Nevedela som zareagovať – a to sa mi veru stáva málokedy. Od nervozity som si zastrčila prameň vlasov za ucho. Pre mňa bolo ťažké čo i len predstaviť si, že by som niekedy prišla o svoje zázemie. O rodičov, Olivera, kamarátov… A vybrala sa bez peňazí, s prázdnymi vreckami do neznáma, kde ani len netuším, čo a kto ma čaká a či tam vôbec nájdem svoje šťastie… Hrôza.
Sahraa sa mi vtedy zadívala do očí… Moju nevyslovenú otázku pochopila. Po chvíli opäť prehovorila: „Moje dieťa nečakám s niekým, kto ma miluje a ja jeho. Lásku medzi mužom a ženou som zatiaľ nezažila… Cestou do Európy ma znásilnil prevádzač, hneď ako zistil, že cestujem sama. Hnusné narážky mal voči všetkým ženám, čo sme sa spolu tlačili na gumenom člne, ale ku mne si od začiatku dovoľoval najviac. Ostatní sa ho asi veľmi báli, nezastal sa ma nikto.“ Odmlčala sa. Prisunula som k nej pohár s vodou, ale Sahraa odmietavo pokrútila hlavou a znova sa ponorila do spomienok. „Vlastne, ani sa nečudujem… Všetci sme boli vystresovaní, vyľakaní a unavení… Nejedli sme takmer päť dní, a keď som si tvár a pery potierala morskou vodou, ešte viac mi ich vysušila. Viackrát som si želala, aby som zomrela a aby sa už skončilo to nekonečné trápenie… Ale ja v ňom nevidím koniec ani teraz, veríš mi?“ vzdychla si. „Nikomu nič nevyčítam. Všetko bude, ako má byť. Časom ma možno niekde prijmú a nebudem musieť putovať so svojím synom,“ pohľad jej skĺzol na bruško, „po celom svete. Už teraz bola tá cesta pre nás veľmi dlhá, neznesiteľná… Len keby som vedela, čo ma čaká… Chcem niekam patriť, potrebujem to, iba nemám čo ponúknuť, žiadne peniaze mi nezostali. Som odkázaná na pomoc iných ľudí.“
Toto je neskutočne silná žena, pomyslela som si a vyslovila to aj nahlas, keď sa mi stiahnuté hrdlo konečne trochu uvoľnilo. „A ako vieš, že to bude chlapec?“
Oči jej ožili. „Cítim to. Je mocný ako buk.“
„Ale…“ Zarazila som sa, to dieťa predsa nie je počaté z lásky!
„Všetko je, ako má byť… Malý za nič nemôže a ja ho z celého srdca milujem už teraz,“ povedala hlasnejšie a dosť rozhodne na to, ako krehko a utiahnuto pôsobila.
„To sú teda tvoje sny – niekam patriť?“ spýtala som sa.
„Netúžim po bohatstve, to asi nikto z nás,“ odpovedala ako strémovaná žiačka v škole pred tabuľou. „Ale potrebujeme nádej, veď sme ľudia. Chceme nádej a pokoj.“
„V Sýrii je v súčasnosti pokojný život absolútne nemožný…“ povzdychla som si.
Sahraa chvíľu hľadala správne slová. „Možno je to až príliš jednoduché – ak nie si moslim, musíš zomrieť.“
Prikývla som. Toľkým veciam v dnešnom svete nerozumiem…
„Naše utrpenie svet nezaujíma,“ šepla a pomaly pokračovala: „To je najhoršie. Nikto nám nechce pomôcť, len putujeme a ja mám pocit, že viac už nezvládneme,“ hlas sa jej opäť zasekol. „Vašu krajinu síce nepoznám, ešte nedávno som netušila, že existuje. Vy ste k nám dobrí. Žiadne výstrely, žiadne bomby, krik, nik nám nehrozí smrťou. Každý z nás dostal vlastnú lyžicu, má vlastnú porciu jedla,“ usmiala sa so slzami v očiach. „Naozaj sa nemám na čo sťažovať.“
Cestou domov z Medveďova som si vtedy pôvodne plánovala zastávku v obchodnom centre. Chcela som si kúpiť nový lak na nechty. Po stretnutí so Sahraou som sa za také myšlienky hanbila a namierila si to rovno domov.
Odtrhla som zrak od obrazovky a snažila sa zahnať spomienky i slzy, čo sa mi tisli do očí. Niečo nás udalosti, čo sa práve dejú vo svete, predsa len učia – oveľa viac si vážiť život, bežné maličkosti, vlastne každý nový deň, ktorý prežijeme. Pozerala som sa na stolík s otvorenou bonboniérou a s chladnúcim kakaom. Preboha, veď čo mne v živote chýba? Odtisla som z kolien počítač a dopila sladký nápoj. Ktovie, ako sa má to krehké mladé žieňa dnes? A či je ešte vôbec na Slovensku, alebo sa posunula niekam ďalej? Keď sme sa stretli, bola už v šiestom… či siedmom mesiaci? Už by mohla mať aj bábätko. Bábo utečenky, čo sa narodilo na Slovensku… To by mohol byť celkom zaujímavý článok.

Kategórie: Podporujeme

Novinka od autorky bestsellera Miniaturista

PRservis.sk - 12. apríl 2017

BRATISLAVA 12. apríla 2017 – Jessie Burtonová je anglická spisovateľka a herečka. Študovala na Oxfordskej univerzite a na Centrálnej škole prednesu a drámy. Jej Miniatu­rista  vyšiel v roku 2014 v de­siatkach krajín po celom svete. Rádio 4 ho označilo za najkrajšie čítanie pred spaním.
Druhý román Múza vydala v roku 2016. Je to strhujúci príbeh, ktorého dej sa rozvíja vo dvoch časových rovinách, a to v Špa­nielsku počas občianskej vojny a v šesťdesiatych rokoch 20. storočia v Anglicku.

Španielsko 1936.
Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.

Anglicko 1967.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrť kedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.

Vypočujte si AUDIO úryvok z knihy.
Číta Dominika Žiaranová:

https://soundcloud.com/buxsk/citanie-z-knihy-muza-jessie-burtonova

Začítajte sa do nádhernej novinky Múza:

Žena po jeho pravici vyzerala šťastná. Mala úprimnú tvár – zrejme len nedávno prekročila tíne­džerský vek, no dievčatá vyzerajú na starých fotografiách vždy staršie. Naplno sa smiala, oči jej nebolo takmer vidieť, také ich mala prižmúrené. Bola živo prirodzená, čo človeka vždy skrášľuje, ­hoci by na jeho tvári nebolo nič pozoruhodné. Účes mala trocha zvlnený, vlasy jej priliehali k hlave podľa módy tridsiatych rokov, ale boli dosť strapaté, akoby jej na tom nezáležalo.
„Kto je tá žena?“ spýtala som sa.
Quicková zavrela oči. „Jeho múza, asi. Alebo len modelka.“
„On je taliansky Paul Newman,“ prehodila som a Quicková sa zasmiala.
Fotografia ma čímsi vyrušovala. Pôsobila mocným dojmom, bola plná obsahu. Obrátila som ju a uprostred datovania v ľavom spodnom rohu bolo rukou napísané O a I.
„Videli ste toto, Quicková? Kto sú O a I?“ spýtala som sa. „I má byť Isaac?“
Quicková však už nemala náladu na špekulácie. „Nepostávajte tu s otvorenými ústami, slečna Bastienová,“ povedala. „Nemám veľa času. Choďte urobiť kópiu pre pána Scotta, dobre? No, berte sa.“

Jún
1967
1
Nie všetci nakoniec dospejeme k tomu, čo si zaslúžime. Mnohé chvíle, ktoré zmenia beh života – napríklad rozhovor s neznámym človekom na lodi –, sú iba šťastná náhoda. A predsa – nikto vám nenapíše list alebo si vás nevyberie za spovedníka, ak na to nemá pádny dôvod. Práve o tom ma poučila ona – že na šťastie musíte byť pripravení. Do hry musíte vložiť vlastné figúrky.
Keď nadišiel môj deň, bolo tak horúco, že blúzka, akú dávali každému zamestnancovi predajne obuvi, mi pod pazuchami stmavla do polmesiacov. „Na veľkosti nezáleží,“ povedala žena, otierajúc sa vreckovkou. Boleli ma plecia, svrbeli ma popraskané končeky prstov. Nechápavo som hľadela. Pot jej zmenil farbu bledých chĺpkov obočia, vyzeralo ako mokrá myš. Londýnska horúčava. Vôbec neodchádzala. Ešte som to nevedela, no táto žena bola posledná zákazníčka, ktorú som v živote obsluhovala.
„Prosím?“
„Veď som povedala,“ vzdychla žena. „Hocijaká veľkosť je dobrá.“
Blížila sa záverečná, čo znamenalo, že bude treba povysávať z koberca všetky otrusinky suchej kože – hovorili sme im prstový džem. Cynth vždy hovorila, že by sme z tých odškrabkov mohli odliať celé chodidlo, potvoru, ktorá by zatancovala dupák. Prácu v predajni Dolcis Shoes mala rada a dohodila ju aj mne –, no keď prišla posledná hodina našej zmeny, túžila som po chlade svojej izby, po svojich lacných blokoch, po ceruzke čakajúcej pri úzkej posteli. „Nahoď si tvár, dievča moje,“ šepla mi Cynth. „Čo myslíš – kde pracuješ? V pohrebnom ústave vedľa?“
Odšuchtala som sa k vitríne s tovarom, kam som často unikala. Protivne tam razilo pogumovanými podrážkami, ale teraz som to nevnímala. Najradšej by som bola vo vitríne zmizla a nemo kričala do škatúľ s topánkami.
„Počkajte! Hej, počkajte!“ zavolala za mnou žena. Keď si takto vynútila moju pozornosť, zohla sa, stiahla si ošúchanú lodičku a ukázalo sa chodidlo bez prstov. Bez jediného prsta. Hladký kýpeť, kus mäsa, neškodne spočívajúci na vyblednutom koberci.
„Vidíte?“ povedala rezignovaným hlasom, keď zošuchla druhú lodičku, a ukázalo sa to isté, čo predtým. „Stačí… vypchať si špic papiermi, takže je jedno, akú veľkosť prinesiete.“
Bol to veru pohľad a ja som naň nezabudla. Angličanka, ktorá mi ukázala nohy bez prstov. V tej chvíli som azda aj pocítila odpor. Stále sa hovorí, že mladí neznášajú škaredosť, že sa nenaučili maskovať šok. Ja som až taká mladá nebola. Mala som dvadsaťšesť. Neviem, čo som v tej chvíli urobila, ale pamätám sa, ako som o tom rozprávala Cynth cestou do bytu, o ktorý sme sa spolu delili až v Clapham Common, a ako ona od radostného úľaku z bezprstých nôh zvýskla. „Príde si po teba tá bezprstá, uchmatne si ťa, Delly!“ A potom optimisticky, pragmaticky dodala: „Ale aspoň môže nosiť topánky, aké sa jej zachce.“
Tá žena bola možno bosorka, ktorá mi prišla zvestovať zmenu mojej životnej dráhy. Ale tomu neverím. O to sa zaslúžila iná žena. No jej prítomnosť akoby takto strašidelne predznamenala koniec tejto mojej životnej kapitoly. Videla vo mne čosi spriaznene zraniteľné? Zaberali sme my dve priestor, v ktorom je našou jedinou možnosťou vyplniť prázdno papierom? Neviem. Ostáva, pravdaže, možnosť, že chcela iba nové topánky. No jednako na ňu stále myslím ako na niekoho z rozprávky, lebo v ten deň sa pre mňa všetko zmenilo.
Odkedy som pred piatimi rokmi priplávala na lodi z Port of Spain do Anglicka, uchádzala som sa o mnohé iné zamestnania a nič. Keď vlak zo Southamptonu dodychčal na londýnsku stanicu Waterloo, Cynth si zmýlila komíny domov s továrňami, čo sľubovalo prácu. Bol to prísľub, no ukázalo sa, že jeho splnenie je ťažké. Často som fantazírovala, že odídem z Dolcis, raz som sa hlásila do celoštátnych novín ako kávičkárka. Doma s titulom a so sebaúctou sa mi nikdy neprisnilo, že by som niekedy niekomu servírovala kávu alebo čaj, a Cynth skonštatovala: „Vidíš, Odelle, zvládla by to aj jednooká chromá hluchonemá žaba, ale tebe to nechcú dať.“
Cynth, s ktorou som chodila do školy a pricestovala do Anglicka, bola posadnutá dvoma vecami – topánkami a svojím snúbencom Samuelom, s ktorým sa zoznámila v našom miestnom kostole na Clapham High Street. (Ukázalo sa, že Sam je veľké dobrodenie, keďže tam bolo zvyčajne plno starých tetiek, ktoré nám rozprávali o starých dobrých časoch.) Keď si ho Cynth našla, naše postavenie ju nejatrilo tak ako mňa a občas to bolo zdrojom napätia medzi nami. Ja som podchvíľou frflala, že to už nevydržím, že nie som ako ona, a Cynth na to reagovala slovami: „Aha, lebo ja som len taká ovca a múdra si tu ty, čo?“
Obtelefonovala som nespočetné inzeráty, v ktorých sa hovorilo, že prax nie je potrebná, a tí ľudia vždy hovorili tak prívetivo – a keď som tam potom zašla, zázrak, zázrak! – už to bolo vždy obsadené. A predsa, hovorte tomu bláznovstvo, hovorte tomu snaha urobiť zadosť tomu, čo som si v sebe niesla ako dedičstvo, ale stále som to skúšala. Posledné – a najlepšie, na čo som natrafila – bolo miesto pisárky v Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia, samý stĺp a arkády. Raz som tam dokonca bola, v jednu sobotu, ktorú som mala raz mesačne voľnú. Celý deň som sa potulovala po sieňach, chodila som od Gainsborougha k Chagallovi, medzitým som si pozerala akvatinty Williama Blakea. Cestou domov do Claphamu sa na mňa vo vlaku zadívalo dievčatko, akoby som bola obraz. Vystrelo pršteky, pošúchalo mi ušný lalôčik a spýtalo sa mamy: „Zíde to?“ Mama ho nepokarhala – tvárila sa, akoby bola najradšej, keby na to odpovedal lalôčik.
Pre nič za nič som nesúperila s chlapcami, aby som dostala titul z anglickej literatúry na University of West Indies s najlepším hodnotením. Pre nič za nič som nestrpela štípanie toho dieťaťa vo vozni. Doma som dostala od britského konzulátu prvú cenu Commonwealth Students za báseň Karibská pavúčia ľalia. Je mi ľúto, Cynth, ale nehodlám celý život obúvať topánky spoteným popoluškám. Prišli, pravdaže, aj slzy, prelievané najmä do preliačeného vankúša. Kvasil vo mne tlak túžby, hanbila som sa za to, no tá túžba ma jednako poháňala. Chcela som niečo väčšie a odslúžila som si to päťročným čakaním. Medzitým som písala pomstivé básne o anglickom počasí a klamala som mame, že Londýn je priam nebo.

Keď sme s Cynth prišli domov, na rohožke ležal list. Skopla som z nôh topánky a ostala som na chodbe stáť ako soľný stĺp. Pečiatka na liste hovorila Londýn W. 1, stred sveta. Na bosých chodidlách ma chladili viktoriánske dlaždice. Prsty nôh mi ležali na modrej a hnedej. Ukazovákom som podobrala záklopku obálky, dvíhala som ju ako spadnutý list. Hlavička na liste hlásala Skeltonov inštitút.
„No?“ spýtala sa Cynth.
Neodpovedala som. V šoku som čítala až do konca, mimovoľne zarývajúc necht do plastického vzoru na ozdobnej tapete nášho domáceho.

Kategórie: Podporujeme

Včasná intervencia - O. z. ATHÉNA

Hnusta.sk - 12. apríl 2017

Ide o novú sociálnu službu pre rodiny, ktorým sa narodí dieťatko so zdravotným postihnutím, alebo sú signály, že zdravý vývoj novonarodeného dieťaťa môže byť z rôznych dôvodov ohrozený.
OZ ATHÉNA ju poskytuje od septembra 2016 ambulantnou formou, ale najmä terénnou formou priamo v rodinnom prostre­dí dieťatka v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec, Revúca, Veľký Krtíš a Poltár.
V súčasnosti ju poskytujeme 9 rodinám.

čítať ďalej

Kategórie: Samospráva

MPSVR: Kampaň proti sexuálnemu násiliu „PRETOŽE HOVORÍM NIE“

PRservis.sk - 12. apríl 2017

BRATISLAVA 12. apríla - 

 V utorok 11. apríla 2017 sa spustila celoštátna mediálna kampaň „PRETOŽE HOVORÍM NIE“ zameraná na prevenciu sexuálneho násilia v intímnych vzťahoch medzi mladými ľuďmi prostredníctvom zvýšenia povedomia a informovanosti o tomto závažnom probléme.

Základné informácie o kampani

• Čo? Prvá kampaň na Slovensku zameraná osobitne na prevenciu sexuálneho násilia.

• Prečo? Sexuálne násilie je závažný a citlivý problém a pre obeť je traumatizujúcim zážitkom a hrubým zásahom nielen do jej práv, ale aj do dôstojnosti a telesnej integrity. Napriek tomu je tento typ násilia často mlčky tolerovaný a doteraz sa u nás nestal predmetom širokej verejnej ani odbornej diskusie

• Pre koho? Cieľovou skupinou sú mladí ľudia vo veku od 18 do 25 rokov

Cieľ kampane

Hlavným cieľom kampane Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je zvýšiť citlivosť najmä mladých ľudí na problematiku sexuálneho násilia a verejne ho odmietnuť. O sexuálnom násilí sa v našej spoločnosti totiž doteraz takmer verejne nediskutovalo a navyše sa často mlčky toleruje. Takmer polovica ľudí na Slovensku si myslí, že sex bez súhlasu je za istých okolností ospravedlniteľný (Eurobarometer 2016).

V zásade sa iste všetci zhodnú na tom, že znásilnenie je mimoriadne závažný zločin, ktorého páchatelia si zaslúžia potrestanie a obete zasa musia dostať potrebnú pomoc, skutočnosť však vyzerá inak. Svedčí o tom nepomer počtu spáchaných a stíhaných sexuálnych útokov, nedostatok adekvátnej podpory okolia a špecializovaných služieb pre osoby, ktoré zažili sexuálne násilie. Prečo nezriedka považujeme sexuálne násilie za ospravedlniteľné? Na vine sú rôzne mylné presvedčenia, ktoré sa s týmto typom násilia spájajú, ako aj nedostatočná informovanosť širokej i odbornej verejnosti o špecifikách tohto typu násilia a jeho následkoch. Stále fungujú všeobecne rozšírené mýty, že to žena „chcela“ alebo že „si to zaslúžila“. Takéto obviňovanie sa nezvykne spájať s inými trestnými činmi. Mýty odporujú faktom: veď nikto nechce zažiť násilie ani si ho nikto nezaslúži.

Kampaň „PRETOŽE HOVORÍM NIE“ chce prispieť k prevencii sexuálneho násilia sprostredkovaním najdôležitejších informácií o jeho formách, následkoch, príčinách a možnostiach pomoci. Chce poukázať na to, že každý človek môže odmietnuť násilie v akejkoľvek podobe – či už ako súkromná osoba v každodennom živote i krízových situáciách, alebo v rámci svojej profesie a plnenia úloh súvisiacich s prevenciou násilia a zasahovaním proti nemu.

Prvá kampaň proti sexuálnemu násiliu

Násilie na ženách začali ako verejnú tému otvárať mimovládne organizácie v druhej polovici 90. rokov 20. storočia, čo vyvrcholilo kampaňami „Piata žena“. V roku 2007 prebehla pod názvom „Zastavme násilie“ prvá kampaň zo strany MPSVR a v súčasnosti sa realizujú viaceré aktivity v rámci Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách 2014 – 2019.

„PRETOŽE HOVORÍM NIE“ je prvá kampaň na Slovensku, ktorá sa zameriava osobitne na problematiku sexuálneho násilia. Upozorňuje na skutočnosť, že najčastejšie sa terčom sexuálnych útokov stávajú dievčatá a ženy, nezabúda však ani na chlapcov a mužov, ktorí zažili sexuálne násilie. Zároveň vyzýva najmä mužov, aby svojím správaním odmietli akúkoľvek podobu násilia či nátlaku vo vzťahu k ženám a iným mužom ako prejav „mužnosti“ alebo „mužskej“ solidarity.

Aktuálna kampaň je súčasťou končiaceho projektu MPSVR „Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie” (skratka KMC), v rámci ktorého vznikla inštitúcia pre koordináciu a spoluprácu na tvorbe celoštátnych politík zameraných na prevenciu a elimináciu násilia na ženách (všeobecne v párových vzťahoch) a domáceho násilia.

Cieľové skupiny a posolstvo

Hlavnou cieľovou skupinou kampane sú mladí ľudia, ženy a muži vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí sú voči sexuálnemu násiliu veľmi zraniteľní, ale ho v určitých podobách vo veľkej miere aj tolerujú. Zároveň kampaň upozorňuje na skutočnosť, že napriek rozšírenému presvedčeniu o „neznámom násilníkovi v tmavom parku“ sú páchateľmi sexuálnych útokov najčastejšie partneri, bývalí partneri a blízki či vzdialení známi obete. Podľa práve spracovaného výskumu KMC len v 12 % prípadov je útočníkom úplne cudzí človek, veľká väčšina obetí páchateľa poznala, zhruba tretina s ním bola vo vzťahu.

V zahraničí ukazujú prieskumy veľmi podobné čísla, napr. podľa údajov z USA až dve tretiny znásilnení mladých žien páchajú ich známi. Posolstvom kampane je, že nie znamená za každých okolností nie a predpokladom spoločne prežívanej intimity je vzájomný súhlas. Len postoj, ktorý vylučuje akékoľvek obviňovanie obetí a hovorí, že za násilie zodpovedá výhradne páchateľ, je prevenciou sexuálneho násilia. Zároveň má kampaň posilniť mladých ľudí, aby zasiahli v prípade, že vidia hrozbu alebo samotné sexuálne násilie vo svojom okolí.

Pomoc a podpora

Vzhľadom na panujúce predsudky o sexuálnom násilí je pre osoby, ktoré ho zažili, často ťažké násilie ako také rozpoznať a vyhľadať pomoc. Ak potrebujete pomoc alebo sa chcete poradiť, volajte na bezplatnú nonstop linku 0800 212 212. Pre viac informácií o možnostiach pomoci a podpory navštívte webovú stránku www.zastavmenasilie.sk, najmä sekciu PORADŇA.

Kontakty a informácie

Súčasťou kampane sú dva televízne spoty a jeden rozhlasový spot, rôzne formy prezentácie na internete a informačné materiály: – Webstránka kampane: www.hovorimnie.sk – Emailová adresa pre širokú verejnosť na získanie informácií o kampani: info@hovorimnie.sk – Ďalšie informácie o násilí páchanom na ženách, o rodovo podmienenom násilí a domácom násilí na: www.zastavmenasilie.gov.sk

Projekt „Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie” je financovaný z Nórskych grantov a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu SR grantom v celkovej výške 2 000 000 eur. 

Kategórie: Podporujeme

JOJ: Diváci sa zabávajú s Inkognitom aj so show Nikto nie je dokonalý

PRservis.sk - 12. apríl 2017

BRATISLAVA 12. apríla – JOJ Group dosiahla v utorok 11. apríla ako trhová jednotka v hlavnom vysielacom čase 12,3 % sledovanosť a 28,8 % podiel v CS 12+. TV JOJ ako líder pre univerzálne publikum v prime time zaznamenala 9,7 % rating a 22,9 % share.

Najlepšie počasie včera dosiahlo 13,1 % sledovanosť a 28,7 % podiel v cieľovej skupine divákov starších ako 12 rokov. Noviny TV JOJ si vyslúžili takisto výborný 11,6 % rating a 28,1 % podiel na trhu.

Ponuku zábavných show si diváci na JOJke nikdy nenechajú ujsť. Inkognito v pondelok 10. apríla dosiahlo 9,8 % rating a 22,3 % share v CS 12+. Ženy vo veku 45 až 54 rokov zaznamenali excelentnú, až 16,6 % ledovanosť. 

V utorok 11. 4. bola lídrom trhu v čase svojho vysielania opäť show Nikto nie je dokonalý s 9,2 % ratingom a 20,7 % share. Diváčky v CS 45-54 zaznamenali až 12,7 % sledovanosť.

 Dáta sú analyzované v meraní LIVE + VOSDAL (Viewing On Same Day As Life) – analýza živého vysielania spojená s oneskorenou sledovanosťou prehranou v ten istý deň ako živé vysielanie. Dáta sú od 1. 1. 2017 analyzované s pridaním HOSTÍ. Hodnoty sledovanosti sú uvedené za cieľové skupiny 12+ a 12-54. 
Zdroj dát: PMT Slovakia; PR JOJ Group

Kategórie: Podporujeme

Morena

Hnusta.sk - 12. apríl 2017

Snežienky vystrčili svoje hlávky,krókusy nám rozžiarili očká, slnečné lúče prebudili včielky v úli a tak s istotou vieme, že prišla jar.
Okrem používania najmodernejších technológií v procese výučby, si MŠ Klokočova ctí i naše tradície a zvyky. K ich dodržiavaniu vedieme i naše deti. Aby sme zmeny v prírode urýchlili, každoročne dodržiavame i jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý pretrval do dnešných čias. S deťmi sme vyrobili z dvoch drevených palíc v tvare kríža, motanú slamou figurínu, oblečenú do sviatočných ženských šiat „Morenu“, staroslovanskú Bohyňu zimy.

čítať ďalej

Kategórie: Samospráva

Grafton Slovakia: partner 10. ročníka Modelovej konferencie Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity

PRservis.sk - 12. apríl 2017

Grafton Slovakia – podpora študentov k lepšiemu uplatneniu sa na trhu práce

Konferencia pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku

Bratislava, 12. 4. 2017 – Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity zorganizovala už 10. ročník Modelovej konferencie. Cieľom konferencie bolo poskytnúť študentom možnosť implementovať nadobudnuté poznatky, najmä v oblasti diplomatickej negociácie, do praxe a zároveň zdokonaliť vyjednávacie a argumentačné schopnosti. Partnerom tejto významnej konferencie sa stala personálna agentúra Grafton Slovakia. Záštitu nad podujatím prevzal prezident SR Andrej Kiska.

Hlavným zámerom unikátneho projektu, ktorá je určená študentom Ekonomickej univerzity, ale aj iných vysokých škôl, je upozorniť a poukázať na aktuálne problémy a výzvy trhu práce.

Podpora študentov k lepšiemu uplatneniu sa na trhu práce

„Podľa našich skúseností, prestíž vysokých škôl a skvalitnenie študijných programov vedú k nárastu percentuálnej miery uplatnenia absolventov na trhu práce po ukončení štúdia. Modelová konferencia EU umožňuje stretnúť sa so zaujímavým a novými talentami na trhu práce. V úlohe hlavného partnera konferencie sme si stanovili za cieľ podporovať praktické zručnosti a vedomosti študentov potrebné pre trh práce, poskytnúť im kariérne poradenské služby a prostredníctvom  workshopov prispieť k ich lepšiemu uplatneniu sa na trhu práce. Študentom ponúkneme návod ako správne  vypracovať profesionálne CV, ktoré vo väčšine prípadov aj uplatníme u našich klientov,“ uviedla Dagmara Haľamová, manažérka divízie Business Support Centres so spoločnosti Grafton Slovakia.

Ako funguje modelová konferencia v praxi?

Na príprave konferencie študenti FMV EU pracujú od začiatku piateho ročníka a sú rozdelení do dvoch skupín: negociačnej a organizačnej. V rámci negociačného tímu sa vytvoria 3 sekcie – energeticko-bezpečnostná, politická a rozvojová. Organizačný tím je zodpovedný za celkovú organizáciu konferencie, tvoria ho:

tím diplomatického protokolu – zodpovedný za komunikáciu s odborníkmi a hosťami konferencie,

tím mediálnej komunikácie – zodpovedný za komunikáciu s médiami ,

tím fundraisingu – vypracováva projekty na získanie finančnej podpory,

tím pre univerzitné partnerstvá – prepája študentov z rôznych odborov a nadväzuje nové partnerstvá na úrovni univerzít.

Hlavným jazykom summitu je angličtina s ponukou tlmočenia do španielčiny a nemčiny. K výsledkom sa vyjadria odborníci z danej problematiky a poskytnú tak študentom profesionálne zhodnotenie ich celo semestrálnej práce.

O spoločnosti Grafton Slovakia

Personálna agentúra Grafton Slovakia pôsobí na slovenskom trhu už 12 rokov a vďaka širokému portfóliu služieb spĺňa všetky požiadavky v oblasti ľudských zdrojov. Svojim lokálnym i medzinárodným klientom, i uchádzačom o prácu, ponúka široké portfólio služieb v oblasti náboru, dočasného pridelenia a talent manažmentu či rôznorodých HR riešení, napríklad Talent Banka, konzultácie v oblasti ľudských zdrojov, vrátane služieb, ktoré odbremenia zákazníkov od náročnej administratívy spojenej s celým náborovým procesom veľkého počtu zamestnancov.

Grafton Slovakia pôsobí v rámci CEE v 6 krajinách. Od roku 2004 našiel zamestnanie pre viac ako 7000 kandidátov na slovenskom pracovnom trhu a uchádzačom o zamestnanie ponúka viac ako 600 voľných pracovných pozícii, čo je najviac na Slovensku. Referenciou odborných skúseností v oblasti ľudských zdrojov je dlhodobá spolupráca a partnerstvo s viac ako  1500 spoločnosťami.

Grafton Slovakia pôsobí na Slovensku v Bratislave, v Trenčíne, v Nitre, v Košiciach a zamestnáva viac ako 55 zamestnancov. Grafton konzultanti sa úzko špecializujú na oblasti: IT & Telekomunikácie, Financie a Bankovníctvo, Výrobu, Inžiniering a Logistiku, Stavebníctvo a Reality, Obchod a Marketing, Ľudské zdroje (HR) a Absolventské pozície.

 

 

Kategórie: Podporujeme

<p>Ani utorková schvaľovacia schôdza

Humenne.sk - 12. apríl 2017

Ani utorková schvaľovacia schôdza veriteľov spoločnosti Nexis Fibers, ktorá v našom meste produkuje syntetické vlákna používané v automobilovom priemysle, nepriniesla pokrok v otázke schválenia ich reštrukturali­začného plánu.

Kategórie: Samospráva

Skutočné úspory na stavbe preverí až čas

PRservis.sk - 12. apríl 2017

BRATISLAVA 12. apríla 2017 – Postaviť dom je jedno zo zásadných životných rozhodnutí, a rozpočet na stavbu býva často limitom našich predstáv. Súčasný trh ponúka rad riešení, ktoré sú lákavé svojou cenou. Ako sa rozhodnúť, aby nás počiatočné úspory nevyšli nakoniec draho?

Do celkovej investície nezabudnite započítať čas strávený nad voľbou stavebného materiálu a jeho dodávateľov. Zisťovanie celého radu informácií a preverovanie mnohých ponúk vám ho vezme veľa. Z tohto pohľadu je vhodnejšie vybrať si jedného dodávateľa, ktorý sa oboznámi s celým vašim projektom. Oveľa efektívnejšie vám pomôže s výberom vhodných komponentov, s výpočtom množstva materiálu a zodpovie vám aj prípadné odborné otázky. Výrobcovia dnes ponúkajú ucelené stavebné systémy, ktoré zahŕňajú všetky stavebné diely.

Najucelenejším systémom na našom trhu je Ytong. Donedávna platilo, že ponúka všetky stavebné diely od pivnice po strechu. Teraz možno povedať, že až po komín, ktorý do systému pribudol. Navyše ponuka sa rozrástla o riešenie povrchových úprav, pribudli systémové vonkajšie a vnútorné omietky a stierka. Skrátka, ak sa pre tento systém rozhodnete, stačí prísť s projektom za odbornými poradcami výrobcu. Tí vám pomôžu s výberom a výpočtom množstva materiálu, odporučia certifikovaných dodávateľov stavebnín a stavebné firmy, ktoré sú vyškolené v práci s týmto materiálom. Dom postavíte z jedného materiálu, neriskujete tak celý rad neskorších chýb a nedostatkov, ktorých odstránenie by stavbu predražilo v budúcnosti.

Často sa budúci stavebníci rozhodujú podľa času výstavby, a samozrejme chcú, aby bol čo najkratší. Namieste je preveriť naozaj všetky fakty – koľko trvá príprava stavby, koľko najrôznejšie práce ako napríklad rozvody sietí. Ytong je známy svojou jednoduchosťou a rýchlosťou murovania – je preto obľúbený u stavebníkov, ktorí stavajú svojpomocne a tiež u developerov, pre ktorých rýchlosť výstavby hrá bezpochyby zásadnú úlohu. Napríklad veľmi rýchlo prebieha inštalácia rozvodov, pretože materiál vyniká ľahkou opracovateľnosťou. Ďalšou možnosťou je inštalácia sietí do stropu či pilierovej tvárnice. Previazanosť prvkov systému šetrí čas pri výstavbe, a nepotrebujete ani špecializovanú firmu napríklad pre montáž strechy. Jednoduchá cesta, ako čo najskôr „bývať vo svojom“, je rozhodnúť sa pre jednovrstvové murovanie bez zatepľovania. Aj bez dodatočnej izolácie sa dostanete na hodnoty nízkoenergetickej či pasívnej výstavby.

Čas ukáže, či ste šetrili na správnom mieste. Stavby z Ytongu sú pripravené aj na nové tepelnotechnické normy roku 2020, náklady na vykurovanie sú vďaka tepelnoizolačným vlastnostiam staviva mimoriadne nízke. Vy, aj generácie po vás, môžete užívať stavbu bez potreby dodatočných opatrení, ako je doplnenie či odstránenie izolácie, materiál má takmer neobmedzenú životnosť. Pri posudzovaní investícií na stavbu nového domu myslite na to, aby si vaše rozhodnutie nevybralo daň za úspory neskôr, pri prevádzke a užívaní stavby.

Kategórie: Podporujeme

Prerušená dodávka vody na uliciach Vajnorská a Junácka

Banm.sk - 12. apríl 2017
BVS, a. s., oznamuje obyvateľom, že na uliciach Vajnorská a Junácka bude dňa 29.4.2017 v čase od 8:00 hod. do 20:00 hod. dočasné prerušenie dodávky vo...
Kategórie: Samospráva

Požehnané veľkonočné sviatky

Jakubany.sk - 12. apríl 2017
Láska Zeleného štvrtku, viera Veľkého piatku, nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele, nech Vás posilní a naplní pokojom a dôverou.
Kategórie: Samospráva

MF SR: Stanovisko Ministerstva financií SR k iniciatíve spoločnosti RegioJet

PRservis.sk - 11. apríl 2017

BRATISLAVA 11. apríla -

Minister financií Peter Kažimír dostal včera (pondelok 10.4.) list od majiteľa spoločnosti RegioJet so žiadosťou o stretnutie ohľadom ponuky, ktorú RegioJet adresoval aj ministrovi dopravy. Minister financií riešil túto tému a bol pripravený sa s predstaviteľmi spoločnosti stretnúť. Dnes RegioJet list poslal ministrovi aj mailom, ešte predtým ho ale distribuoval novinárom. Ministra okrem toho urgoval aj cez SMS správy. Takéto správanie považujeme za neprijateľné. Na tieto vydieračské taktiky minister nebude reagovať a nedá sa vtiahnuť do mediálnych hier, ktoré tu majiteľ tejto firmy rozohral. Ďalšie rokovania s touto spoločnosťou preto necháva minister plne v kompetencii ministra dopravy a praje mu božiu trpezlivosť a pevné nervy.

Alexandra Gogová
Riaditeľka Tlačového odboru
Ministerstvo financií SR

Kategórie: Podporujeme

Srdce, mozog, cievy: od normálnej k patoplogickej fyziológii

SAV.sk - 11. apríl 2017
Pod týmto názvom sa  v dňoch  4. – 6.apríla 2017 v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach konalo medzinárodné  sympózium venované najnovším výsledkom vedeckovýskumnej práce  v oblasti kardiovaskulárnej a mozgovej fyziológie. Organizátorom sympózia bol Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV pod vedením vedeckej tajomníčky ústavu RNDr.Soni  Čačányiovej, PhD. Sympózia sa zúčastnilo 60 účastníkov z Českej a Slovenskej republiky.  Podujatie malo  pracovný charakter, ...
Kategórie: Podporujeme

MPRV: Ministerka Matečná diskutovala s mladými poľnohospodármi

PRservis.sk - 11. apríl 2017

TOPOĽČANY 11. apríla -

Ministerka Gabriela Matečná diskutovala s mladými poľnohospodármi zo SOŠ agrotechnická v Topoľčanoch

Jednou z najstarších slovenských stredných škôl zameraných na poľnohospodárstvo je SOŠ agrotechnická v Topoľčanoch. Pri príležitosti polstoročnice, ktorú tento školský rok oslavuje, ju navštívila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. So žiakmi, budúcimi nádejnými poľnohospodármi, diskutovala na tému farmárčenia.

„Poľnohospodári nám starnú. Mnoho mladých nebolo nikdy na farme a k pestovaniu rastlín, či chovu zvierat si nevytvorili žiaden vzťah. Veľmi ma preto teší dnešné stretnutie s mladými zapálenými ľuďmi a s ich pedagógmi. Som rada, že aj na Slovensku máme mladých ľudí, ktorých láka poľnohospodárstvo a majú vzťah k našej pôde,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná.

So žiakmi diskutovala najmä na tému farmárčenia, priblížila im systém fungovania podpôr, ktoré majú možnosť od štátu získať. „Snažíme sa mladých ľudí povzbudzovať, aby sa nebáli na Slovensku farmárčiť. Možnosti na dotácie tu sú, mladí ľudia môžu dostávať prostredníctvom priamych platieb špeciálne podpory na hektár a práve teraz rozposielame rozhodnutia vo výzve pre mladých farmárov,“ doplnila G. Matečná. 

„Naším hlavným cieľom je vychovať zdatných odborníkov, s hrdosťou na svoje pôsobenie v poľnohospodárstve, ktorí si nájdu uplatnenie na trhu práce v oblasti agrosektora,“ povedal Róbert Čaniga, riaditeľ SOŠ agrotechnická. SOŠ agrotechnická vznikla v roku 1966, aktuálne na škole študuje 258 žiakov v dvoch študijných odboroch – agropodnikanie so zameraním na farmárstvo a pestovateľstvo a programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení; taktiež v dvoch učebných odboroch: agromechanizátor, opravár a poľnohospodárska výroba, ku ktorým od budúceho roku pribudne nástrojár. O poľnohospodárske odbory majú záujem najmä deti, ktorých rodičia sú samostatne hospodáriaci roľníci, alebo pracujú v poľnohospodárskych podnikoch, nie je to však pravidlom. Žiaci týchto odborov využívajú komplexne vybavené odborné dielne, vlastnú školskú záhradu s rekonštruovaným skleníkom a ovocný sad.

Tematické celky najmä zo živočíšnej výroby, ale aj kľúčové pracovné operácie, ako napr. príprava pôdy, sejba, ošetrovanie a zbery poľnohospodárskych plodín žiaci absolvujú na pracoviskách zmluvne dohodnutých poľnohospodárskych podnikov v regióne, čím sa pre nich otvárajú možnosti zamestnať sa v týchto spoločnostiach po skončení štúdia. Do centra pozornosti sa opäť dostáva záujem o bioenergie. Ponuku školy preto znovu rozšírili o študijný odbor bioenergetika. Absolventi študijného odboru agropodnikanie pokračujú v štúdiu na vysokých školách, zamestnajú sa v poľnohospodárskych podnikoch a niektorí zostávajú pracovať na rodinných farmách. Veľký záujem je o absolventov trojročného učebného odboru agromechanizátor, opravár, ktorí taktiež  nemajú problém s uplatnením na trhu práce.

Vladimír Machalík
riaditeľ odboru komunikácie a marketingu/ hovorca
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Kategórie: Podporujeme

Alzheimerova choroba si nevyberá, ona jednoducho príde

SAV.sk - 11. apríl 2017
Alzheimerovou chorobou momentálne trpí až 47 miliónov pacientov po celom svete. Takmer tretina z nich žije v Európe, ide približne o 10,5 milióna ľudí. Pri tomto ochorení je nevyhnutná skorá diagnostika a následná liečba, ktorá dokáže spomaliť procesy spôsobené v ľudskom mozgu. Alzheimerovej chorobe bola venovaná relácia Veda SK, ktorú odvysielalo Rádio Slovensko v sobotu 8.4.2017. Moderátor Stano Ščepán si pozval do štúdia doc. MVDr. Norberta Žilku, DrSc., z Neuroimunologického ústavu SAV, ktorý je spoluriešiteľom ...
Kategórie: Podporujeme

MDV: Minister dopravy Arpád Érsek navštívil miesto tragédie vo Višňovom

PRservis.sk - 11. apríl 2017

BRATISLAVA 7. apríla -

Minister dopravy a výstavby Arpád Érsek dnes osobne navštívil miesto včerajšej tragédie na výstavbe diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, kde sa stal smrteľný úraz. Na pietnom mieste v kancelárii zosnulej položil kvety a zapálil sviečku. Zároveň vyjadril úprimnú sústrasť smútiacej rodine a pozostalým.

“Je vždy veľkou tragédiou, ak sa stane smrteľný úraz, zvlášť pri plnení si pracovných povinností. Našou povinnosťou je preto robiť všetko pre maximálne zaistenie bezpečnosti, aby sme neboli svedkami takýchto tragických udalostí. Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým,” povedal minister dopravy Arpád Érsek.

V pondelok, vo večerných hodinách, sa pri výstavbe aktuálne najdlhšieho diaľničného tunela Višňové stala nehoda, pri ktorej vyhasol život jednej z pracovníčok pôsobiacich na stavbe. “Zároveň som vyzval všetkých zúčastnených, aby v maximálnej možnej miere spolupracovali pri vyšetrovaní tejto tragédie,” povedal A. Érsek priamo na mieste nehody.

Karolína Ducká
hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR

Kategórie: Podporujeme

Stránky